Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. august 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/155/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415211186
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovičová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1415211186.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek

senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: OVOSAD spol. s r.o.,
Jablonská 9015, 907 01 Myjava, IČO: 36 318 701, zastúpený: Mgr. Janette Adamcová, advokátka,
Hodžova 261/1, 907 01 Myjava, proti žalovanému: Generali Česká pojišťovna a.s., Spálená 75/16, Nové
Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 452 72 956, podnikajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom organizačnej zložky Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu,
Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573, o zaplatenie 41.712,- eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 10Cb/361/2015-262 zo dňa

02.06.2021, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 10Cb/361/2015-262 zo dňa
02.06.2021 p o t v r d z u j e .

Žalobcamáprotižalovanémunároknaplnúnáhradutrovodvolaciehokonania,ovýškektorýchrozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu

vo výške 41.712,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 41.712,- eur
od 29.09.2016 až do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
II. výrokom žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného aj odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07.09.2015 domáhal,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 41.712,- eur s príslušenstvom z titulu náhrady

škody spôsobenej krupobitím na plodinách poistených u žalovaného na základe Poistnej zmluvy č.
2400612602 zo dňa 10.03.2014. Vec právne posúdil podľa ust. § 1 ods. 2 prvá a druhá veta, § 369 ods.
2 Obchodného zákonníka, § 797 ods. 1 až 4, § 798, § 799 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka a § 255
ods. 1 a § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie prvýkrát rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 10Cb/361/2015-126 zo dňa 31.10.2018
tak, že žalobu zamietol.

4. Na základe odvolania podaného žalobcom Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, uznesením
č. k. 4Cob/1/2019-196 zo dňa 30.04.2020 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol niekoľko dôvodov,ktoré ho viedli k zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že súd
vychádzal pri svojom rozhodovaní zo skutkového stavu, ktorý ustálil tak, že žalobca neuviedol, na
akých konkrétnych parcelách došlo ku škodovej udalosti, ale uviedol len celkovú výmeru poškodenia.

Žalovaný teda podľa súdu prvej inštancie nemohol vedieť koľko sadov a na akých miestach je potrebné
obhliadnuť. Odvolací súd sa s týmto odvolací dôvodom stotožnil. Odvolací súd zdôraznil, že žalobca
síce do oznámenia neuviedol údaje o parcele a katastri, ale už aj z tohto oznámenia je zrejmé, o
ktoré parcely sliviek sa jednalo, keďže krupobitím boli poškodené všetky sady sliviek poistené Poistnou
zmluvou č. 2400612602 uvedené v prílohe, a to v celkovej výmere 40 ha. Odvolací súd zhodne so

žalobcom dodal, že výmera parciel v rozsahu 40 ha s poškodenými slivkami, aj s označením miesta,
kde sa nachádzajú, nebola žalovanému neznáma a mal objektívnu možnosť a aj povinnosť postupovať
pri riešení poistnej udalosti na základe žalobcom poskytnutých informácií už od začiatku konania o
spôsobenej škode. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že z mailovej komunikácie zo dňa
15.05.2014, ktorou požiadal likvidátor zástupcu žalobcu o poskytnutie ďalších potrebných údajov k
riešeniu škodovej udalosti po prvej obhliadke dňa 14.05.2014, je zrejmé, že likvidátor spolu so žalobcom

už od prvého dňa riešenia poistnej udalosti, t. j. odo dňa konania prvej obhliadky, komunikovali ohľadom
presnej identifikácie poškodených parciel a že žalobca aktívne spolupracoval a podklady žalovanému
riadne poskytol. V súlade s týmito tvrdeniami žalobcu vypovedal aj likvidátor Ing. Krakovský, z ktorého
svedeckej výpovede je zrejmé, že žalovaný (v zastúpení likvidátora) už na prvej obhliadke vedel, že mu
bude zo strany žalobcu poskytnutý presný zoznam parciel, na ktorých rástli poškodené plodiny sliviek

a z toho dôvodu aj zapísal do zápisu z prvej obhliadky, že prílohou zápisu je zoznam parciel s ich
výmerami. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie jeho záver, že parcely neboli riadne obhliadnuté,
nemožno pripisovať na vrub žalovaného, ktorý bez riadnej spolupráce ani nemohol obhliadku vykonať a
zadokumentovať prípadný rozsah škody, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd súhlasil
s názorom žalobcu, že z dokazovania nevyplýva, že žalobca si nesplnil svoje povinnosti, ktoré súd

prvej inštancie naviac bližšie ani nekonkretizoval. Ako dôvodná bola odvolacím súdom vyhodnotená
aj námietka žalobcu, že sa konajúci súd nesprávne vysporiadal s dôkazmi predloženými žalobcom,
z ktorých je zrejmé, že žalobca si ako poškodený splnil svoje povinnosti, čo sa týka nahlásenia
škodovej udalosti a uvedenia všetkých potrebných informácií k tomu, aby si žalovaný tiež mohol
splniť svoje povinnosti, a teda riadne obhliadnuť všetky identifikované slivkové sady a určiť rozsah

poškodenia sliviek na týchto plochách s tým, že bol povinný postupovať podľa „Pravidiel pre vykonávanie
obhliadok a výpočet škodových udalostí z poistenia plodín“. Je logické tvrdenie žalobcu, že nemá žiadne
kompetencie ani oprávnenia, aby zasahoval do výkonu činnosti poisťovne a určoval jej, akým spôsobom
si má plniť svoje povinnosti. Žalovaný bol povinný konať s odbornou spôsobilosťou a zodpovedne
preveriť skutočnosti, ktoré považoval za potrebné a o ktorých mal vedomosť. Podľa názoru odvolacieho

súdu skutkový stav zistený súdom prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a stotožnil
sa s názorom žalobcu, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací
súd záverom uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť dôvodnosť nároku žalobcu
v súlade s odôvodnenými námietkami žalobcu, ako aj posúdiť, či žalovaný postupoval v súlade so

zákonom a zmluvne dohodnutými podmienkami pri riešení predmetnej poistnej udalosti. V prípade, že
dospeje k záveru o dôvodnosti žalobcovho nároku, bude sa zaoberať správnosťou výpočtu výšky škody
s tým, že rozhodnutie náležite odôvodní.

5. Žalobca podaním zo dňa 29.09.2020 navrhol zmenu žaloby, ktorá spočívala v uplatnení aj úrokov z

omeškania, ktoré neboli dovtedy v konaní uplatnené. Súd uznesením č. k. 10Cb/361/2015-236 zmenu
žaloby pripustil. Na pojednávaní konanom 29.09.2020 žalovaný vzniesol námietku premlčania voči
uplatneným úrokom z omeškania.

6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav. Žalobca

so žalovaným mali uzatvorenú Poistnú zmluvu č. 2400612602, ktorej predmetom bolo poistenie
poľnohospodárskych plodín. Dňa 29.04.2014 došlo k poistnej udalosti, a to k poškodeniu poistených
plodín krupobitím. Žalobca nahlásil škodovú udalosť dňa 30.04.2014, pričom v oznámení škodovej
udalosti uviedol poškodenie plodín čerešní o celkovej poškodenej výmere 13,598 ha a sliviek o celkovej
poškodenej výmere 40 ha. Po šiestich vykonaných obhliadkach žalovaný listom zo dňa 08.01.2015

oznámil žalobcovi ukončenie likvidácie poistnej udalosti s tým, že mu priznal poistné plnenie vo výške
8.414,40 eur, z toho zachraňovacie náklady vo výške 4.190,40 eur a náhradu škody vo výške 4.224,- eur.
Listom zo dňa 09.03.2015 žalobca upozornil žalovaného na možné chyby pri likvidácii poistnej udalosti
a požiadal ho o prehodnotenie poistnej udalosti. Žalovaný napriek tomu nepriznal žalobcovi nárok napoistné plnenie, pričom to odôvodnil tým, že v oznámení škodovej udalosti uviedol žalobca neúplnú
informáciu, keď neoznačil a neuviedol miesto poškodenia. Pre žalovaného pritom išlo o podstatné
informácie o mieste vzniku škodovej udalosti. Žalovaný mal za to, že poškodenie sliviek na výmere 40

ha nebolo žalobcom riadne nahlásené. Žalobca podľa žalovaného v oznámení uviedol iba nepresnú
informáciu, že na slivkách, ktoré sú vysadené na celkovej výmere 40 ha, došlo k ich poškodeniu
krupobitím. Žalovaný nemohol vedieť koľko sadov a na akých miestach je potrebné ohliadnuť z dôvodu
poškodenia plodín. Táto povinnosť bola podľa žalovaného v plnej kompetencii poškodeného. Zástupca
žalobcu až na tretej obhliadke vykonanej dňa 25.06.2014, t. j. po 2 mesiacoch oznámil žalovanému

škodu aj v ďalších sadoch sliviek, parcela č. 1504/1 a č. 2601/1. Žalovaný na základe oznámenia
vykonal obhliadku sadov, ale keďže škoda bola oznámená až po 2 mesiacoch, nebolo možné v tom
čase ani znaleckým posúdením určiť, že príčinu úbytku sliviek spôsobila škodová udalosť - krupobitie
dňa 29.04.2014. Žalovaný tak poskytol poistné plnenie za zistené a preukázané poškodenia vzniknuté
so škodovou udalosťou zo dňa 29.04.2014. Plnenie bolo poskytnuté za sad sliviek, parcela č. 2901/2
s výmerou 5 ha na základe obhliadok, ktorých súčasťou boli aj kontrolné zábery. Nárok žalobcu tak

žalovaný považoval za nepreukázaný, pričom mal za to, že žalobca ani v samotnej žalobe nešpecifikoval
parcely poškodených sadov sliviek a ich výmery.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 2 prvá a druhá veta, § 369 ods. 2
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 797 ods. 1 až 4, § 798, § 799 ods. 1 až 3

zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 1, 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013
Z. z., § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

8. Súd pri opätovnom prejednaní veci v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, po
prehodnotení vykonaného dokazovania, dospel k záveru, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná. K

otázke, či žalovaný vedel, ktoré parcely boli krupobitím postihnuté, súd prijal záver, že touto informáciou
disponoval, žalobca teda riadne označil konkrétne krupobitím postihnuté parcely. Jednoznačné
označenie parciel, ktoré boli krupobitím postihnuté, vyplýva (okrem uvedenia, že bola postihnutá celá
poistená výmera sliviek, teda 40 ha) najmä z e-mailovej správy, ktorú žalobca doložil do spisu spolu
s odvolaním (č. l. 149). Z tejto správy vyplýva, že p. G. bolo žalobcom oznámené, ktoré konkrétne

parcely s výsadbou sliviek boli zasiahnuté, išlo konkrétne o parcely č. 1504/1 - 29,36 ha, 2901/2 - 5 ha,
2502/1 - 6,57 ha. Vedomosť o tomto maily potvrdil aj svedok G. na pojednávaní konanom 14.06.2018.
Žalovaný mal teda plnú vedomosť, ktoré parcely sú žalobcom poistené a taktiež, ktoré boli aj postihnuté
krupobitím. Keďže žalovaný mal plnú vedomosť o nahlásených a poistených parcelách (uvedené v
prílohe k Poistnej zmluve č. 2400612602 v celkovej výmere 40 ha), resp. plodinách na nich pestovaných,

bolo jeho povinnosťou včas a riadne vykonať ohliadku všetkých postihnutých parciel. Súd považoval
za nesporné, že žalobca síce do oznámenia neuviedol údaje o parcele a katastri, ale napriek tomu je
zrejmé, keďže uviedol výmeru 40 ha, že ide o celú poistenú výmeru sliviek. Výmera parciel v rozsahu 40
ha s poškodenými slivkami, aj s označením miesta, kde sa nachádzajú, bola teda žalovanému známa
a mal objektívnu možnosť a aj povinnosť postupovať pri riešení poistnej udalosti na základe žalobcom

poskytnutých informácií už od začiatku konania o spôsobenej škode. Spomínaná doplnená mailová
komunikácia preukazuje, že žalobca si ako poškodený splnil svoje povinnosti, čo sa týka nahlásenia
škodovej udalosti a uvedenia všetkých potrebných informácií k tomu, aby si žalovaný tiež mohol splniť
svoje povinnosti, a teda riadne obhliadnuť všetky identifikované slivkové sady a určiť rozsah poškodenia
sliviek na týchto plochách s tým, že bol povinný postupovať podľa „Pravidiel pre vykonávanie obhliadok

a výpočet škodových udalostí z poistenia plodín“. Žalovaný teda nekonal s odbornou spôsobilosťou
a zodpovedne nepreveril skutočnosti, ktoré mali význam pre riadne prešetrenie a zlikvidovanie riadne
nahlásenej a preukázanej poistnej udalosti.

9. Napriek rozporu vo výpovediach svedkov p. G. a p. G. ohľadom označovania miest, parciel s

poškodenou úrodou sliviek, strany sporu pri opätovnom prejednaní veci nenavrhovali tieto rozpory
odstraňovať. Súd mal pritom za preukázané, že žalovaný mal vedomosť o všetkých postihnutých
parcelách, prípadný rozpor v tom smere, či pán G. označoval aj ďalšie poškodené sady p. G., považoval
súd už za nedôležitý, vzhľadom na iné dôkazy prezentované v konaní.

10. Čo sa týka výšky uplatnenej škody, túto žalobca presne kvantifikoval a postup pri jej výpočte
ozrejmil podaním, ktoré bolo taktiež súčasťou odvolania voči pôvodnému rozsudku (č. l. 184 ). Pri určení
rozsahu poškodenia úrody v sadoch sliviek na ostatných nahlásených parcelách vychádzal žalobca
zo skutočných dosiahnutých výnosov. V rámci štatistického zisťovania predložil žalobca Ministerstvupôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky štatistický výkaz - Produkcia ovocia k
31.12.2014. Z tohto štatistického výkazu vyplýva, že skutočná úroda sliviek na ploche 40 ha (celá
poistená výmera) bola 26,846 ton. Poistnou zmluvou so žalovaným bola poistená úroda sliviek v objeme

200 ton. Skutočná úroda tak dosiahla 13 % z poisteného objemu. Z uvedeného vyplýva, že škoda na
úrode sliviek bola spôsobená v rozsahu 87 %. Výpočet náhrady škody žalobca uviedol nasledovne:
predpokladaná poistená úroda podľa prílohy č. 1/1 KRUPOBITIE k poistnej zmluve č. 2400612602 -
100% = úroda na ploche 40 ha v objeme 200 ton v celkovej hodnote 66.000,- eur. Pri rozsahu škody 87
% predstavuje finančná náhrada sumu 57.420,- eur. Pri spoluúčasti 20 % predstavuje finančná náhrada

sumu 45.936,00,- eur. Pri započítaní sumy 4.224,- eur, ktorú žalovaný priznal ako poistné plnenie,
predstavuje suma, ktorú požaduje žalobca titulom náhrady škody, sumu vo výške 41.712,- eur.

11. Žalovaný spôsob určenia výšky nároku považoval za svojvoľný, bez opory v dojednaniach poistnej
zmluvy a v rozpore s nimi. Pri jeho určení sa nevychádzalo priamo zo stavu bezprostredne po poistnej
udalosti. Žalobcom nebol doložený v konaní žiaden dôkaz, že sa úroda sliviek znížila o 87 % práve a

len z dôvodu poistnej udalosti. Žalovaný však neuviedol, s akými konkrétnymi dojednaniami poistnej
zmluvy mal byť tento spôsob a ani neuviedol, aký mal byť správny postup pri určení výšky nároku. Súd
považoval postup žalobcu pri určení výšky nároku za jasný, zrejmý, logický a plne v súlade s poistnou
zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami, aj významom a zmyslom samotného poistenia plodín.
Každá premenná použitá pri výpočte nároku je podložená listinným dôkazom (poistná zmluva, štatistický

výkaz, prehľad poistených plodín).

12. Súd považoval žalovaným vznesenú námietku premlčania voči uplatneným úrokom z omeškania
návrhom zo dňa 29.09.2020 za nedôvodnú, nakoľko úrok z omeškania bol uplatnený len štyri roky
spätne, pričom podľa 397 OBZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba

štyri roky. Podľa ustálenej judikatúry sa právo na úrok z omeškania premlčuje za každý deň omeškania
samostatne. Žalobca si teda právo na úroky z omeškania uplatnil v rámci štvorročnej premlčacej lehoty.

13. Z uvedených dôvodov považoval súd prvej inštancie žalobu za dôvodnú a v plnom rozsahu jej
vyhovel. Mal za preukázané, že žalobcovi vznikla škoda v deklarovanom rozsahu, žalovaný pri likvidácii

poistnej udalosti nepostupoval riadne s odbornou starostlivosťou tým, že nevykonal obhliadky škodovej
udalosti na dotknutých parcelách v zmysle pravidiel pre vykonávanie obhliadok a poistnej zmluvy.
Žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal súd náhradu trov konania vo výške 100 %.

14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie

odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýprocespodľa§365ods.
1 písm. b) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

15. Nestotožnil sa so závermi súdu, že žalobcovi vznikla škoda v deklarovanom rozsahu a že žalovaný
pri likvidácii poistnej udalosti nepostupoval riadne s odbornou starostlivosťou. Tieto závery sú podľa
žalovaného v rozpore s vykonaným dokazovaním, nemajúc oporu v zistenom skutkovom stave a ani
dojednaniach poistnej zmluvy. Odôvodnenie rozsudku považoval za nedostatočné, opomínajúce obranu

a námietky žalovaného, a tým za zmätočné a nesprávne. Keďže v danom prípade išlo o nárok na
poistné plnenie, považoval za mätúce a nepresvedčivé, keď súd striedavo pristupoval k uplatnenému
nároku aj ako k nároku na náhradu škody. Škoda vzniknutá v dôsledku škodovej udalosti je odlišná
hodnota ako nárok na plnenie z poistenia. Pokiaľ ide o samotný uplatnený nárok, žalovaný dal do
pozornosti, že v priebehu konania namietal výšku uplatneného nároku a súlad spôsobu jej určenia

s dojednaniami poistnej zmluvy. Napriek pasívnemu postoju žalobcu súd prvej inštancie tento stav
vyhodnotil v neprospech žalovaného a osvojil si názor o správnosti postupu žalobcu pri určovaní
výšky uplatneného nároku. Hodnotenie súdu pritom žalovaný považoval za rozporné s vykonaným
dokazovaním. Obsahom podania zo dňa 28.07.2020 bolo súdu prezentovaných viacero skutkových
okolností, ktoré odporujú záveru o správnosti výšky a spôsobu určenia uplatneného nároku, tieto však

ostali súdom prvej inštancie nepovšimnuté a nevyhodnotené. Zdôraznil, že preukázať právny základ
a výšku uplatneného nároku je dôkazným bremenom žalobcu. Súd prvej inštancie napriek tomu v
odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že „považuje postup žalobcu pri určení výšky nároku ...
plnevsúladespoistnouzmluvou,VPP...“,avšakneuviedol,sktorýmikonkrétnymidojednaniamipoistnejzmluvy má takýto postup žalobcu byť v súlade, resp. ktoré dojednania poistnej zmluvy majú osvedčovať
uvedenú správnosť postupu žalobcu.

16. Žalovaný uviedol, že nerozporuje matematické vyjadrenie spôsobu určenia poistného plnenia,
t. j. samotnú rovnicu použitú na výpočet, rozporuje však použitie hodnoty 87 % ako dôvodnej pre
určenie poistného plnenia za vznik poistnej udalosti v sadoch na parcelách č. 1504/1 a č. 2601/1.
Dal do pozornosti, že v zmysle Všeobecných poistných podmienok poľnohospodárskeho poistenia
VPP PP 14, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Poistnej zmluvy, a ktoré platia pre poistenie založené

touto zmluvou (ďalej len „VPP“), je plnenie poisťovateľa upravené ustanoveniami článku XI., pričom v
zmysle bodu 3 citovaného článku „podkladom pre výpočet poistného plnenia poisťovateľa je stanovený
a preukázaný rozsah škody spôsobený poistným nebezpečenstvom“. Vychádzajúc však z vyjadrení
samotného žalobcu, hodnota 87 % bola určená ako rozdiel medzi v poistnej zmluve dojednaným
poisteným objemom poistenej plodiny - slivky/poistená úroda (5 t/ha) x poistená výmera (40 ha)) a
hodnotou úrody tejto plodiny, ktorý žalobca nahlásil Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka

Slovenskej republiky (ďalej len „MPaRSR“) v štatistickom výkaze za rok 2014. Takýto rozdiel však
žiadnym spôsobom nie je možné považovať za rozsah škody spôsobený výlučne a len poistnou
udalosťou, ako to vyžaduje citované ustanovenie VPP a žalobca počas celého konania nepredložil, ani
nenavrhol vykonať taký dôkaz, ktorý by takúto skutočnosť mal potvrdiť. Na celkový výsledok produkcie
totiž počas celého roku pôsobí viacero negatívnych vplyvov, pričom nie každý je predmetom poistenia

založeného poistnou zmluvou. V tejto súvislosti poukázal na závery žalovaného zo šetrenia poistnej
udalosti v súvislosti so sadom sliviek na parcele č. 2901/2, na ktorej bolo zistené negatívne pôsobenie
nepoistených vplyvov vo výške 16 %, ako aj na samotné vyjadrenie žalobcu, že za dotknuté obdobie
došlo u neho k poklesu produkcie čerešní v sade na parcele č. 2501/1 o 32 %, i keď šetrením vykonaným
žalovaným nebolo zistené žiadne zníženie produkcie v dôsledku poistnej udalosti. Sám žalobca pri

obhliadkesaduslivieknaparceleč.1504/1vykonanejdňa05.08.2014uviedolzástupcovižalovaného,že
tento sad bol postihnutý tiež víchricou ako nepoisteným rizikom, čo potvrdil pripojením podpisu k zápisu
z tejto obhliadky. Ťažko tiež nazerať na poistený objem poistenej plodiny uvedený v poistnej zmluve
ako na garant skutočnej produkcie žalobcu. Súd napriek tomu, bez bližšieho zdôvodnenia, vyhodnotil
postup žalobcu pri určovaní žalovaného nároku za súladný s dojednaniami poistnej zmluvy a VPP,

čo žalovaný považoval za neudržateľný záver. S poukazom na geografickú polohu jednotlivých sadov
žalovaný pre možnú škodu v dôsledku poistnej udalosti považoval za smerodajnejší stav zistení v sade
čerešní na parcele č. 2501/1, v ktorom nebolo zistené žiadne poškodenie. Okrem toho žalovaný vyjadril
aj pochybnosti o celkovej správnosti hodnôt, ktoré žalobca odoslal MPaRSR v rámci štatistického výkazu
za rok 2014, v ktorom žalobca uvádza úrodu sliviek vo výške 26,846 t, pričom ale v prehľade zberu sliviek

za rok 2014, ktorý odovzdal žalovanému, uvádza konečnú hodnotu 27,198 t. Nesprávnosti hodnoty 87 %
svedčí aj tá skutočnosť, že do matematického vyjadrenia jej získania (výpočtu) boli zahrnuté aj hodnoty,
ktoré v sebe obsahujú aj údaje o sade sliviek na parcele č. 2901/2, a to napriek tomu, že poistné plnenie
za škodu spôsobenú poistnou udalosťou v tomto sade bolo žalobcovi žalovaným už uhradené a žalobca
ukončenie tohto šetrenia žiadnym spôsobom nerozporoval, ani nenamietal.

17. Žalovaný ďalej vyjadril nesúhlas so spôsobom ako súd prvej inštancie posúdil jeho konanie v rámci
šetrenia poistnej udalosti. V tejto súvislosti nedošlo k prihliadnutiu a vysporiadaniu sa s porušeniami na
strane žalobcu, na ktoré žalovaný počas konania poukázal. Súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal
s rozpornými výpoveďami svedkov G. a G.. Žalovaný uviedol, že žalobca bol oboznámený so všetkými

poistnými podmienkami, ktorými sa poistenie založené poistnou zmluvou riadilo a vyjadril s nimi
súhlas, na znak čoho poistnú zmluvu podpísal. Mal tak vedomosť, že poistné plnenie sa určí na
základe vyhodnotenia stavu poistenej plodiny žalovaným, ktorý sa zisťuje na oznámených parcelách.
Nevyhnutnosť reálneho obhliadnutia poistených plodín musela žalobcovi vyplývať aj z jeho povinnosti
v zmysle článku X., bod 1, písm. k) ZD. Nie je preto možné súhlasiť s postojom iba pasívneho

pozorovateľa počas predmetných obhliadok, ktorý žalobca zaujíma svojimi vyjadreniami. V uvedenej
situácii neprispela ani chybná informácia od zástupcu žalobcu, že žiadne ďalšie parcely už neboli
postihnuté poistnou udalosťou. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania.

18. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 26.07.2021. V celom
rozsahu sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím a jeho odôvodnením, ktoré považoval za dostatočné,
zrozumiteľné a jednoznačné. Obranu žalovaného považoval za vágnu a všeobecnú, pričom so všetkými
námietkami sa už zaoberal prvoinštančný súd. Podotkol, že žalovaný na pojednávaní neuviedol žiadnekonkrétne rozpory medzi dôkazmi predloženými žalobcom, z ktorých vyplýva výška náhrady a medzi
ustanoveniami zmluvy alebo poistných podmienok, nenavrhol ani vykonanie žiadnych dôkazov v
tomto smere. Naproti tomu žalobca predložil súdu prehľadný, jasný a zrozumiteľný spôsob výpočtu

uplatňovaného nároku, ako aj podklady, z ktorých pri určení výšky náhrady vychádzal. Nesúhlasil
preto s tvrdením žalovaného, že postoj žalobcu pri preukazovaní výšky náhrady poistného plnenia bol
pasívny. Výška požadovanej sumy vychádza z výpočtov vykonaných v spolupráci so žalovaným, ktoré
sa realizovali na základe kontrolných zberov, čo všetko sa dialo pod dozorom žalovaného. Rozsah
spôsobenej škody vo výške 87 % bol žalovanému známy a v tomto rozsahu, ako aj sám žalovaný

uvádza, uhradil žalobcovi plnenie za jeden sad. Mal za to, že nie je možné, aby sa žalovaný odvolával
na to, že nemá informácie z ostatných sadov, ktoré neobhliadol, keď túto situáciu spôsobil žalovaný
sám, porušením svojich povinností a svojou vlastnou nečinnosťou. Pokiaľ ide o víchricu, ktorú žalovaný
uvádza, k tejto došlo na prelome rokov 2013/2014 a netýkala sa úrody v máji roku 2014. Okrem
toho, v samotnom výpočte žalobca uplatnil aj spoluúčasť vo výške 20 %, o ktorú znížil svoj nárok.
Odvolávanie sa žalovaného na čerešňový sad a na rozsah škody spôsobenej v tomto sade, považoval

za argument irelevantný a s prejednávanou vecou žiadnym spôsobom nesúvisiaci. Uplatnenie náhrady
v čerešňovom sade bolo sprevádzané odlišnými okolnosťami, pričom sa ohradil voči zavádzajúcemu
tvrdeniu žalovaného, že v sade čerešní nebola zistená žiadna škoda. Škoda v sade čerešní pritom
nebola predmetom tohto konania a s uplatňovanými nárokmi žalobcu žiadnym spôsobom nesúvisí. Mal
za to, že bolo v konaní jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalovaný vedel

a nemohol mať žiadne pochybnosti o tom, ktoré sady, na ktorých parcelách a v akom rozsahu boli
postihnuté poistnou udalosťou. Argumentáciu žalovaného v tomto smere považoval za nedôvodnú a
ničím nepodloženú. K námietke žalovaného, že súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s rozpornými
výpoveďami G. a G., odkázal na zápisnicu z pojednávania zo dňa 29.09.2020, kde sa na strane 3
uvádza: „Na otázku súdu, či strany sporu nenavrhujú ani odstránenie rozporov vo výpovedi svedkov,

ktorý rozpor bol uvedený v zrušujúcom uznesení krajského súdu, strany sporu zhodne uviedli, že v
tomto smere nenavrhujú vykonanie ďalšieho návrhu, resp. konfrontáciu svedkov.“, ako aj na bod 24
rozsudku. K právnym úvahám žalobcu v odvolaní o tom, či uplatňovaný nárok žalobcu vznikol ako nárok
na poistné plnenie alebo ako nárok na náhradu škody, uviedol, že jediným predpokladom na uplatnenie
si nároku na poistné plnenie môže byť v prípade, ktorý je predmetom tohto konania, len vzniknutá škoda.

Z tohto dôvodu aj samotný žalovaný vo svojich vlastných listinných dokumentoch používa pojmy ako
napr. „rozsah škody“ a „škodová udalosť“. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi i trovy odvolacieho konania.

19. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 16.08.2021. Nesúhlasil s

obsahom vyjadrenia žalobcu a jeho argumentáciu hodnotil ako zmätočnú, protichodnú, nepreukázanú,
zavádzajúcu a v niektorých častiach až klamlivú. Uviedol, že zámerom jeho poukazu na dualitu medzi
nárokom na náhradu škody a nárokom na poistné plnenie, ktorý bol obsiahnutý v odvolaní, bolo
zdôrazniť rozdiel v podmienkach vzniku oboch týchto nárokov. Za najväčšie neporozumenie na strane
súdu a žalobcu žalovaný považoval, že spôsob, ktorým žalobca odôvodňuje získanie hodnoty 87 %,

použitej ďalej pre určenie finálnej výšky v konaní uplatneného nároku, môže predstavovať nanajvýš
celkovú stratu na produkcií sliviek v roku 2014, avšak v žiadnom prípade sa nemôže jednať o rozsah
škody spôsobený výhradne krupobitím nahláseným žalovanému zo dňa 29.04.2014 (ďalej len „poistná
udalosť“) tak, ako si to vyžaduje bod 3 článku XI. VPP. Zdôraznil, že na celkovú produkciu pestovanej
plodiny aktívne pôsobí viacero negatívnych vplyvov a nie všetky musia byť predmetom poistenia. Preto

na žalobcom zaznamenanom výslednom stave zberu sliviek za rok 2014 sa nemohla negatívne podieľať
len poistná udalosť, za vznik ktorej si žalobca v konaní uplatňuje poistné plnenie. Navyše spôsob, ktorým
žalobca určil hodnotu 87 %, neprihliada na skutočnosť, že výška škody v sade sliviek na parcele č.
2901/2 v dôsledku poistnej udalosti bola vyšetrená a neprihliada ani na zistenia z tohto šetrenia, ale
opätovneprepočítavaškoduajvtomtosade,atoajnapriektomu,žežalobcanemalžiadnenámietkyvoči

záverom žalovaného v tejto časti. Žalovaný mal za to, že ním tvrdené a dôkazmi podporené okolnosti
vylučujú možnosť stotožnenia celkového úbytku na produkcii sliviek, od ktorého žalobca odvodzuje
výšku nároku uplatneného v tomto konaní a úbytku výhradne v dôsledku vzniku poistnej udalosti, čo je
podmienka poistného plnenia. Na druhej strane, v súdnom spise sa nenachádza jediný dôkaz a žalobca
ani nenavrhol žiadny takýto dôkaz vykonať, ktorý by preukazoval, že hodnota 87 % predstavuje rozsah

škodyvzniknutejžalobcovinaúrodesliviekprávealenvdôsledkupoistnejudalosti,čonemožnohodnotiť
inak, ako neunesenie dôkazného bremena žalobcu v súvislosti s výškou uplatneného nároku. Navyše
pravdepodobne aj sám žalobca vnímal skutočné zníženie produkcie v sporných sadoch v dôsledku
poistnej udalosti v rozsahu nie väčšom ako 44 %, keďže v tomto rozsahu navrhol v liste adresovanomžalovanému zo dňa 18.11. 2014 vyplatiť poistné plnenie. Žalobou uplatnený nárok na poistné plnenie za
poistnú udalosť nebol podľa žalovaného vo svojej výške určený v súlade s dojednaniami uzatvoreného
poistenia.

20. Pokiaľ žalobca tvrdí, že „konajúci sudca na pojednávaniach opakovane vyzýval žalovaného a
poskytol mu možnosť, aby sa vyjadril v otázke určenia výšky škody“, jedná sa zo strany žalobcu o
klamlivétvrdeniezjavnesozámeromzakryťvlastnúpasivituvkonaní.Pokiaľžalobcavtejtoargumentácii
vychádzal z priebehu pojednávania konaného dňa 29.09.2020, je potrebné upozorniť, že na danom

pojednávaní to bol práve žalobca, komu konajúci súd adresoval výzvu na vyjadrenie sa k námietkam voči
výške uplatneného nároku a poskytol mu priestor pre navrhnutie ďalšieho dokazovania, čo však žalobca
bez bližšieho zdôvodnenia nevyužil. Pokiaľ žalobca vyčíta žalovanému, že dôvody jeho odvolania majú
spočívať len na písomných vyjadreniach, ktoré však majú byť vágne a všeobecné, bez konkrétneho
poukazu na ustanovenia dokumentu, žalovaný poukázal na to, že v odvolaní konkrétne uviedol tvrdenia,
pre ktoré považoval napádané rozhodnutie za nesprávne, pri každom takomto tvrdení poukázal na

príslušnýlistinnýdôkaz,ktorýzároveňvkópiipripojilkpodaniu.Zdôraznil,žeskutočnosť,žebyodvolanie
žalovaného mohlo byť obsahovo podobné alebo totožné s jeho vyjadrením zo dňa 28.07.2020, v
žiadnom prípade neznamená a nepreukazuje, že súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal s touto
argumentáciou žalovaného, ako zavádzajúco uvádza žalobca. Ďalej uviedol, že tvrdenie žalobcu, že
žalovaný uhradil žalobcovi poistné plnenie za jeden sad v rozsahu vzniknutého poškodenia plodov vo

výške 87 %, je nesprávne a zavádzajúce. Ako aj vyplýva z obsahu súdneho spisu, žalovaný poskytol
žalobcovi poistné plnenie za škodu vzniknutú na plodoch v sade sliviek na parcele č. 2901/2, v dôsledku
vzniku poistnej udalosti, zodpovedajúce rozsahu 64 %. Tvrdenie žalobcu, že informácia o víchrici
zachytená na zápise z obhliadky sadu sliviek na parcele č. 1504/1 zo dňa 05.08.2014 sa nemala týkať
produkcie za rok 2014, považoval za nepreukázané a v okolnostiach danej veci za nesprávne. Pokiaľ ide

o žalobcom uvádzané vysvetlenia ohľadom poškodenia sadu čerešní na parcele č. 2501/1, poznamenal,
že jeho nepoškodenie, resp. nezníženie produkcie v dôsledku poistnej udalosti, vyplýva z výpovede
Ing. Y. na pojednávaní konanom dňa 04.10.2018, z výpovede Ing. G. na pojednávaní konanom dňa
14.06.2018,zvýpočtuškodynaparceleč.2501/1vypracovanéhoL..Y.vrámcišetreniapoistnejudalosti,
aj zo zápisu obhliadky v sade čerešní na parcele č. 2501/1 zo dňa 25.06.2014, s obsahom ktorej

bol žalobca oboznámený a na znak súhlasu ju podpísal. Žalovaný netvrdí, že na produkcii čerešní v
predmetnom sade nedošlo k jej zníženiu, avšak tvrdí, že k tomu nedošlo v dôsledku poistnej udalosti.
Skutočnosť, že k zníženiu produkcie plodiny môže dôjsť aj v dôsledku inej okolnosti ako je poistná
udalosť, je podľa názoru žalovaného podstatná vada argumentácie žalobcu, ale aj prvoinštančného
súdu, ku ktorej sa žalobca vôbec nevyjadril a súd ju vo svojom odôvodnení opomenul. Dodal, že poistné

plnenie za poškodenie plodín v sade čerešní na parcele č. 2501/1 v dôsledku vzniku poistnej udalosti
síce skutočne nie je predmetom tohto konania, avšak ide o skutkovú okolnosť, ktorá výrazne objasňuje
nesprávnosť žalobou uplatneného nároku.

21. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 01.10.2021, v ktorom

zotrval na všetkých svojich doterajších vyjadreniach. Uviedol, že žalovaný mal možnosť vyjadriť sa k
žalobcom predloženým dôkazom a pokiaľ s nimi nesúhlasil alebo namietal ich správnosť, mal priestor na
ichspochybnenieanaichvyvrátenie.Žalovanýsavšakvkonaníobmedzilmaximálnenakonštatovaniav
tom zmysle, že namieta alebo nesúhlasí, avšak neuviedol, v čom vidí nesprávnosť, resp. o čo konkrétne
opiera svoje námietky. Jedná sa najmä o spôsob výpočtu poistného plnenia, ktorý predložil žalobca a

na základe ktorého súd rozhodol. Aj k spôsobu výpočtu výšky vzniknutej škody sa žalobca vyjadril v
predchádzajúcomkonaníatrvalnatom,žežalovanýbolvyzvanýsudcomabolamuponúknutámožnosť,
aby sa k otázke určenia výšky škody vyjadril. Ak takáto presná formulácia nie je uvedená v zápisnici,
ešte to neznamená, že to na pojednávaní nezaznelo a sám právny zástupca si musí byť tejto skutočnosti
vedomý, nakoľko v pojednávacej miestnosti bol prítomný. Pokiaľ ide o výšku škody, poukázal na body č.

25. a 26. napadnutého rozsudku, kde súd podrobne uviedol okolnosti preukazovania nároku žalobcu a
aj odôvodnil svoje rozhodnutie. Zdôraznil, že žalovanou stranou je poisťovňa, ktorá je povinná v každom
smere a v každom momente svojej činnosti konať s odbornou starostlivosťou.

22. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 18.10.2021. Zopakoval

skutkové okolnosti predmetnej veci, na ktoré už poukázal v predchádzajúcich podaniach. Pokiaľ ide o
priebeh a obsah pojednávania konaného dňa 29.09.2020, uviedol, že poverený zástupca žalovaného si
spomína na priebeh tohto pojednávania odlišne ako právny zástupca žalobcu.23. Podaním zo dňa 12.01.2022 oznámil pôvodný žalovaný GSK Financial, a. s. (predtým Generali
Poisťovňa, a. s.) odvolaciemu súdu, že v dôsledku uzatvorenia zmluvy o predaji podniku medzi Generali
Česká pojišťovna, a.s. a Generali Poisťovňa, a.s., ktorej súčasťou bol aj prevod celého poistného kmeňa

a celého zaisteného kmeňa Generali Poisťovňa, ako aj všetkých pohľadávok a záväzkov Generali
poisťovne, došlo k strate pasívnej vecnej legitimácie Generali Poisťovne v súdnom konaní. Súčasťou
oznámenia bolo aj Prehlásenie o procesnom nástupníctve zo dňa 20.12.2021.

24. Podaním zo dňa 11.02.2022 žalobca navrhol, aby do konania na miesto žalovaného vstúpil ten,

na koho boli povinnosti uplatňované v tomto konaní preukázateľne prevedené, resp. na koho prešli -
spoločnosť Generali Česká pojišťovna a.s., konajúca vo veciach práv a povinností dotknutých predajom
podniku žalovaného prostredníctvom svojej organizačnej zložky zriadenej v Slovenskej republike -
Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu.

25. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 4Cob/155/2021-386 zo dňa 10.03.2022, právoplatným dňa

04.04.2022, pripustil zmenu strany sporu na strane žalovaného tak, že namiesto pôvodného žalovaného
GSK Financial, a.s. (predtým Generali Poisťovňa, a. s.), vstupuje do konania Generali Česká pojišťovna
a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 452 72 956, zapísaná
v Obchodnom registri vedenom Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. B 1464, konajúca vo veciach
práv a povinností dotknutých predajom podniku žalovaného prostredníctvom svojej organizačnej zložky

zriadenej v Slovenskej republike, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, pod
názvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 54 228 573, so sídlom
Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, oddiel: Po, vložka č.: 8774/B, organizačná zložka podniku
zahraničnej osoby.

26. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 CSP, preskúmal vec v
medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia pojednávania,
pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP
oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok č. k. 10Cb/361/2015-262 zo dňa 2. júna 2021 je potrebné potvrdiť ako

vecne správny.

27. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

28. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV č. k. 10Cb/361/2015-262 zo dňa 2. júna 2021, pretože
vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a
dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie
i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní

uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie
správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

29. Žalobca sa podanou žalobou, po pripustení jej zmeny uznesením súdu č. k. 10Cb/361/2015-236
zo dňa 01.10.2020, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 41.712,- eur spolu s

úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 41.712,- eur od 29.09.2016 až do zaplatenia
a náhrady trov konania, titulom práva na poistné plnenie z Poistnej zmluvy č. 2400612602 zo dňa
10.03.2014. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 10Cb/361/2015-126 zo dňa 31.10.2018 žalobu zamietol
a žalovanému priznal náhradu trov konania proti žalobcovi. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v
Bratislave uznesením č. k. 4Cob/1/2019-196 zo dňa 30.04.2020 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne, napadnutým rozsudkom č.k. 10Cb/361/2015-262 zo dňa
02.06.2021 súd prvej inštancie žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 41.712,- eur,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 41.712,- eur od 29.09.2016 až do
zaplatenia a zároveň žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného aj odvolacieho
konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie pri opätovnom prejednaní veci, v intenciách zrušujúceho

rozhodnutia odvolacieho súdu, po prehodnotení vykonaného dokazovania, dospel k záveru, že žaloba
je v plnom rozsahu dôvodná. Mal za preukázané, že žalobcovi vznikla škoda v deklarovanom rozsahu,
žalovanýprilikvidáciipoistnejudalostinepostupovalriadnesodbornoustarostlivosťoutým,ženevykonal
obhliadky škodovej udalosti na dotknutých parcelách v zmysle pravidiel pre vykonávanie obhliadok apoistnej zmluvy. Žalovaný s uvedeným záverom nesúhlasil a odvolaním napadol rozhodnutie súdu prvej
inštancie namietajúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP a žiadal, aby odvolací súd
zmeňujúcim rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania.

30. Za nedôvodnú odvolací súd považoval námietku žalovaného, že súd prvej inštancie striedavo
pristupuje a odkazuje k uplatnenému nároku jednak ako nároku na poistné plnenie a jednak ako nároku
na náhradu škody. Je síce pravdou, že súd v odôvodnení rozsudku v súvislosti s uplatňovaným nárokom
niekoľkokrát terminologicky nepresne použil slovné spojenie „náhrada škody“, uvedený nedostatok

však nespôsobuje nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, ako ani jeho zmätočnosť. Zo žaloby, podaní
sporových strán, priebehu konania, ako aj z obsahu napadnutého rozhodnutia a súdom použitých
zákonných ustanovení, je jednoznačne zrejmé, že žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na
zaplatenie žalovanej sumy titulom poistného plnenia a takto bol súdom i posudzovaný. Žalobca v tejto
súvislosti dôvodne poukazoval na to, že predpokladom na uplatnenie si nároku na poistné plnenie je
v tomto prípade vzniknutá škoda žalobcu, z ktorého dôvodu boli v konaní používané pojmy ako napr.

rozsah škody, či škodová udalosť, súvisiace s poistným plnením. Okrem toho samotný žalovaný napr.
vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.02.2016 uviedol, že: „Uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody na
slivkách na celej nahlásenej výmere 40 ha v rozsahu skutočne spôsobenej škody 87 % úrody, považuje
žalovaný za nepreukázaný.“ Aj samotný žalovaný teda v konaní nesprávne zamieňal uvedené pojmy.
Ako však vyplýva i z odvolania žalovaného, je si vedomý skutočnosti, že predmetom konania je práve

nárok žalobcu na zaplatenie poistného plnenia, ktorá skutočnosť ani nebola medzi stranami sporná.
Uvedená terminologická nepresnosť v odôvodnení rozhodnutia tak nemá vplyv na správnosť výrokov
napadnutého rozsudku.

31. Čo sa týka vedomosti žalovaného o tom, ktoré parcely boli krupobitím postihnuté, odvolací súd

sa stotožnil so záverom konajúceho súdu, že touto informáciou žalovaný disponoval, žalobca riadne
označil konkrétne krupobitím postihnuté parcely. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne poukázal
na to, že jednoznačné označenie parciel, ktoré boli krupobitím postihnuté, vyplýva (okrem uvedenia, že
bola postihnutá celá poistená výmera sliviek, teda 40 ha) najmä z e-mailovej správy (č. l. 149), z ktorej
vyplýva, že p. G. bolo žalobcom oznámené, ktoré konkrétne parcely s výsadbou sliviek boli zasiahnuté,

išlokonkrétneoparcelyč.1504/1-29,36ha,č.2901/2-5ha,č.2502/1-6,57ha.Vedomosťotomtomaily
potvrdil aj svedok G. na pojednávaní konanom 14.06.2018. Žalovaný mal teda plnú vedomosť, ktoré
parcely sú žalobcom poistené a taktiež, ktoré boli aj postihnuté krupobitím. Výmera parciel v rozsahu
40 ha s poškodenými slivkami, aj s označením miesta, kde sa nachádzajú, bola teda žalovanému
známa a mal objektívnu možnosť a aj povinnosť postupovať pri riešení poistnej udalosti na základe

žalobcom poskytnutých informácií už od začiatku konania o spôsobenej škode. Odvolací súd sa stotožnil
s konštatovaním konajúceho súdu, že nakoľko žalovaný mal plnú vedomosť o nahlásených a poistených
parcelách (uvedené v prílohe k Poistnej zmluve č. 2400612602 v celkovej výmere 40 ha), resp. plodinách
na nich pestovaných, bolo jeho povinnosťou včas a riadne vykonať obhliadku všetkých postihnutých
parciel a určiť rozsah poškodenia sliviek na týchto plochách s tým, že bol povinný postupovať podľa

„Pravidiel pre vykonávanie obhliadok a výpočet škodových udalostí z poistenia plodín“. Žalovaný však
takto neučinil, a teda súd prvej inštancie správne uviedol, že žalovaný nekonal s odbornou spôsobilosťou
a zodpovedne nepreveril skutočnosti, ktoré mali význam pre riadne prešetrenie a zlikvidovanie riadne
nahlásenej a preukázanej poistnej udalosti.

32. Žalovaný v podanom odvolaní namietal výšku žalobou uplatneného nároku a spôsob jej určenia.
Poukazoval na to, že preukázať právny základ a výšku uplatneného nároku je dôkazným bremenom
žalobcu.Žalovanýrozporovalpoužitiehodnoty87%akodôvodnejpreurčeniepoistnéhoplneniazavznik
poistnej udalosti v sadoch na parcelách č. 1504/1 a č. 2601/1. Dal do pozornosti, že podľa čl. XI. bod 3
VPP „podkladom pre výpočet poistného plnenia poisťovateľa je stanovený a preukázaný rozsah škody

spôsobený poistným nebezpečenstvom“. Poukazoval na negatívne pôsobenie viacerých negatívnych
vplyvov na celkový výsledok produkcie počas roku, vrátane víchrice ako nepoisteného rizika, ktorá
zasiahla sad sliviek na parcele č. 1504/1. Podľa žalovaného, ťažko tiež nazerať na poistený objem
poistenej plodiny uvedený v poistnej zmluve ako na garant skutočnej produkcie žalobcu. Žalovaný pritom
poukazoval na to, že v sade sliviek na parcele č. 2901/2 najvyššia miera škody spôsobenej poistnou

udalosťou, ktorá bola žalovaným v rámci šetrenia poistnej udalosti zistená, nastala v rozsahu 64 %
a v sade čerešní na parcele č. 2501/1 nebola zistená žiadna, pričom stav zistený v sade čerešní je
smerodajnejší pre možnú škodu na parcelách č. 1504/1 a č. 2502/1.33. Odvolací súd sa s uvedenou argumentáciou žalovaného nestotožnil. Žalobca v priebehu konania
výšku škody a uplatneného nároku presne kvantifikoval a ozrejmil postup jej výpočtu. Pri určení
rozsahu poškodenia úrody v sadoch sliviek na ostatných nahlásených parcelách vychádzal žalobca

zo skutočných dosiahnutých výnosov. V rámci štatistického zisťovania predložil žalobca Ministerstvu
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky štatistický výkaz - Produkcia ovocia k
31.12.2014, z ktorého vyplýva, že skutočná úroda sliviek na ploche 40 ha (celá poistená výmera) bola
26,846 ton. Poistnou zmluvou so žalovaným bola poistená úroda sliviek v objeme 200 ton. Skutočná
úroda tak dosiahla 13 % z poisteného objemu. Z uvedeného vyplýva, že škoda na úrode sliviek

bola spôsobená v rozsahu 87 %. Výpočet svojho nároku žalobca uviedol nasledovne: predpokladaná
poistená úroda podľa prílohy č. 1/1 KRUPOBITIE k Poistnej zmluve č. 2400612602 - 100% = úroda na
ploche 40 ha v objeme 200 ton v celkovej hodnote 66.000,- eur. Pri rozsahu škody 87 % predstavuje
finančná náhrada sumu 57.420,- eur. Pri spoluúčasti 20 % predstavuje finančná náhrada sumu 45.936
eur. Pri započítaní sumy 4.224,- eur, ktorú žalovaný priznal ako poistné plnenie, predstavuje suma, ktorú
požaduje žalobca, sumu vo výške 41.712,- eur. Žalobca tak vo vzťahu k výške uplatneného nároku

uviedol spôsob jej výpočtu a svoje tvrdenia podložil dokladmi, z ktorých pri výpočte vychádzal. Naproti
tomu žalovaný vlastné skutkové tvrdenia v tomto smere neposkytol, neuviedol, podľa akých konkrétnych
zmluvnýchustanovenímalabyťurčenávýškapoistnéhoplnenia,nepredložilžiadenvýpočetaneuviedol,
na akú výšku poistného plnenia má mať podľa jeho názoru žalobca nárok. Taktiež neuviedol, akým
konkrétnym ustanoveniam poistnej zmluvy má výpočet predložený žalobcom odporovať. Je to teda

práve žalovaný, ktorý bol v konaní v tomto smere pasívny. Odvolací súd prisvedčil tvrdeniu žalobcu, že
žalovanýsanemôžeodvolávaťnato,ženemáinformáciezdotknutýchsadov,ktoréneobhliadol,keďtúto
situáciu spôsobil žalovaný sám svojou vlastnou nečinnosťou. Ak žalovaný poukazoval na to, že podľa čl.
XI.bod3VPP„podkladomprevýpočetpoistnéhoplneniapoisťovateľajestanovenýapreukázanýrozsah
škody spôsobený poistným nebezpečenstvom“, odvolací súd uvádza, že bolo povinnosťou žalovaného

ako poisťovateľa v rámci šetrenia poistnej udalosti obhliadnuť všetky identifikované slivkové sady a
stanoviť rozsah škody spôsobený poistným nebezpečenstvom, ktorý by bol podkladom pre výpočet
poistného plnenia. Vzhľadom na to, že žalovaný nekonal s odbornou spôsobilosťou, keď nepostupoval
uvedeným spôsobom a zodpovedne nepreveril skutočnosti, ktoré mali význam pre riadne prešetrenie
a zlikvidovanie riadne nahlásenej a preukázanej poistnej udalosti, nemôže sa úspešne dovolávať

pôsobenia iných negatívnych vplyvov na celkový výsledok produkcie počas roku. Žalobca nemôže niesť
nepriaznivé následky toho, že žalovaný na predmetných parcelách nestanovil rozsah škody spôsobený
poistným nebezpečenstvom, ktorý by bol podkladom pre výpočet poistného plnenia. Neobstojí ani
poukaz žalovaného na rozsah škody určený v sade sliviek na parcele č. 2901/2 a v sade čerešní na
parcele č. 2501/1, pretože ide o odlišné parcely a rozsah škody na jednotlivých parcelách nemožno

automaticky stotožňovať, z ktorého dôvodu je uvedený argument žalovaného, ako uviedol žalobca,
irelevantný.

34. Vo vzťahu k námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s
rozpornými výpoveďami svedkov G. a G., odvolací súd poukazuje na bod 24. odôvodnenia napadnutého

rozsudku, kde sa konajúci súd uvedeným zaoberal a svoj postup odôvodnil. Súd prvej inštancie v tejto
súvislosti poukázal na skutočnosť, že pri opätovnom prejednaní veci sporové strany nenavrhli rozpory vo
výpovediach uvedených svedkov odstraňovať, pričom vzhľadom na iné dôkazy prezentované v konaní,
považoval súd za nedôležitý rozpor v tom smere, či pán G. označoval aj ďalšie poškodené sady p. G..
Uvedenú námietku žalobcu preto odvolací súd považoval za nedôvodnú.

35. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolaciu argumentáciu žalovaného za
nedôvodnú, keď ani jeden z ním uvádzaných odvolacích dôvodov nebol naplnený. Podľa názoru
odvolacieho súdu, súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, pričom procesným postupom súdu žiadnym

spôsobom nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Konajúci súd sa v odôvodnení
rozsudku vysporiadal s podstatnou argumentáciou sporových strán a svoje rozhodnutie dostatočne,
zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil, v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP.

36. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba natie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

37. Odvolací súd, s ohľadom na vyššie uvedené, napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.
k. 10Cb/361/2015-262 zo dňa 2. júna 2021 v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

39. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v

dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).