Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. február 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/68/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200173
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5021200173.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka a

členov senátu Mgr. Denisy Slivovej (sudca spravodajca) a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu:
Združenie vlastníkov pozemkov v Jalovci, pozemkové spoločenstvo, so sídlom Jalovec 2, 032 21
Bobrovec, IČO: 30 229 006, právne zastúpený: JUDr. Juraj Lukáč, advokát so sídlom H. K.. XX/X, XXX
XX S., proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie, so sídlom Grösslingova
5, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3397000521/1449-5297/Mar
zo dňa 22.02.2021, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina, odbor
inšpekcie ochrany prírody a krajiny (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č.
3397407420/8513/75/2020-40432/2020zodňa01.12.2020(ďalejlen„prvostupňovérozhodnutie“)podľa
ust. 90 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon č. 543/2002 Z.z.“) v spojení s ust. § 90 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. v bode I.
rozhodnutia uložila žalobcovi pokutu 7 000 Eur za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že ako
obhospodarovateľ lesa za účelom sprístupnenia lesných porastov a ťažby dreva v Jaloveckej doline
v bližšie nezistených dňoch v období od 02.07.2019 do 30.07.2019 zrealizoval výstavbu približovacej
cesty o celkovej dĺžke 486 metrov v jednotke priestorového rozdelenia lesa (skratka JPRL) č. 145C
a 146A v lesnom celku (LC) Liptovský Mikuláš 2, na lesnom pozemku parc. KN-C č. 422/2 v k.ú. A.,
okres F. Z., ktorý je súčasťou územia Tatranského národného parku a územia európskeho významu

SKUEV0307 Tatry, kde platí tretí stupeň ochrany, pričom na vykonávanie takejto činnosti nemal potrebný
súhlas okresného úradu v sídle kraja, teda za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že vykonal
činnosť uvedenú v § 14 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z., čím
naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 90 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z.
Zároveňprvostupňovýsprávnyorgánpodľa§91ods.7zákonač.543/2002Z.z.uložilžalobcovivbodeII.
rozhodnutiaopatreniananápravunásledkovprotiprávnehokonaniauvedenéhovbodeI.rozhodnutia,za
ktoré bola uložená pokuta. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový správny

orgán prijal dňa 10.07.2019 podnet od Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy Tatranského
národného parku, pričom mal za to, že okrem hlucháňa sú ťažbou dreva a výstavbou cesty dotknuté aj
ďalšie chránené druhy rastlín a živočíchov, ktoré v podnete vymenovala. Prvostupňový správny orgán
na základe podnetu Správy TANAP začal listom č. 706-25507/75/2019/Mac z 10.07.2019 (v liste chybneuvedený dátum „04.07.2019“) štátny dozor a v súlade s ust. § 71 ods. 2 písm. l) zákona č. 543/2002
Z.z. zakázal žalobcovi výkon činnosti - sprístupňovanie lesných porastov budovaním lesnej dopravnej
siete a ťažbu drevnej hmoty v lesných porastoch č. 145C a č. 146A v LC Liptovský Mikuláš 2 (parc. KN-

C č. 422/2 v k.ú. A.), a to objasnenia veci a zabezpečenia dôkazov počas výkonu štátneho dozoru a
požiadal žalobcu o podanie vysvetlenia a priloženie dokladov dôležitých pre výkon štátneho dozoru. Dňa
04.09.2019 vykonal prvostupňový správny orgán za účasti zástupcu Správy TANAP miestne šetrenie na
pozemku parc. KN-C č. 422/2, k.ú. A., z ktorého bol vypracovaný zápis č. 7065/75/2019-3240470/2019.
V rámci miestneho šetrenia bola identifikovaná nespevnená približovacia lesná cesta vybudovaná v

záreze do svahu, ktorá sa v JPRL č. 145C napojila na skôr vybudovanú približovaciu lesnú cestu,
ktorá už bola vyznačená aj v porastovej mape. V časti JPRL č. 145C mala vybudovaná približovacia
cesta prudší sklon, v časti JPRL č. 146A sa táto pravdepodobne napojila na porastovej mape značený
chodník s miernejším pozdĺžnym sklonom. Prvostupňový správny orgán pomocou GPS zariadenia
zaznamenal lomové body vybudovanej približovacej cesty a v týchto zmeral šírku vozovky cesty a
šírku výkopových svahov. V 9 bodoch bola zistená voľná šírka cesty v rozpätí od 300 do 630 cm a

výška výkopového svahu v rozpätí od 100 do 350 cm. Celková dĺžka približovacej cesty bola 486 m.
Z miestneho šetrenia bola vyhotovená fotodokumentácia. Pozdĺž vybudovanej približovacej cesty boli
pomiestnepozorovanépoškodenékmenestromov-mechanickýoderkôry.Značenietrasycestyvteréne
nebolo pozorované. V trase za vybudovanou približovacou lesnou cestou pokračoval kopaný chodník,
preto existoval predpoklad, že spodný okraj cesty zodpovedá trase tohto chodníka. Na konci cesty

boli pozorované pne po výrube stromov, pričom drevná hmota sa už v lokalite ťažby nenachádzala. V
trase kopaného chodníka boli v JPRL č. 146B pozorované plochy s vyznačenou plošnou kalamitou, k
sprístupneniu ktorých mala prispieť vybudovaná lesná cesta. Prvostupňový správny orgán konštatoval,
že lesné porasty uvedené v podnete Správy TANAP sú súčasťou Tatranského národného parku,
ktorý bol vyhlásený nariadením vlády SR č. 58/2003 Z.z., ktorého územie je vymedzené v prílohe

tohto nariadenia. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. na území národného parku, ak nie je v
tomto zákone stanovené inak, platí tretí stupeň ochrany (§ 14). Súčasne ide aj o územie európskeho
významuSKUEV0307Tatry,ktoréboloustanovenévýnosomMŽPSRč.3/2004-5.1zodňa14.07.2004a
schválené uznesením vlády SR č. 239/2004. Lesnému pozemku parc. KN-C č. 422/2 v k. ú. A. bol týmto
výnosom ustanovený rovnako tretí stupeň ochrany. Prvostupňový správny orgán, citujúc ustanovenie §

14 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z., v zmysle ktorých v znení
účinnom v čase spáchania skutku, sa na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, vyžaduje súhlas
orgánu ochrany prírody na výstavbu lesných ciest a zvážnic a majúc za to, že orgánom ochrany prírody
príslušným na vydanie súhlasu podľa § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. je s ohľadom na
ust. § 67 písm. e) zákona č. 543/2002 Z.z. okresný úrad v sídle kraja, konštatoval, že žalobca sa počas

štátneho dozoru nepreukázal súhlasom príslušného orgánu ochrany prírody na výstavbu lesnej cesty
na pozemkoch parc. KN-C č. 422/22 v k.ú. A.. K vybudovanie približovacej lesnej cesty došlo za účelom
spracovania kalamity drevnej hmoty, resp. za účelom sprístupnenia lesných porastov s kalamitnou
drevnouhmotou.Prvostupňovýsprávnyorgánuviedol,žežalobcanepovažovalpribližovaciulesnúcestu
za „lesnú cestu a zvážnicu“, na výstavbu ktorej sa v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. vyžadoval súhlas

príslušného orgán ochrany prírody, ale za „dočasnú približovaciu linku“ v zmysle STN 73 6108 Lesná
dopravná sieť. Prvostupňový správny orgán skonštatoval, že pojem lesná cesta a zvážnica zákon č.
543/2002 Z.z. bližšie nedefinuje a rovnako zákon č. 543/2002 Z.z. v predmetnom ustanovení neodkazuje
ani na iný všeobecný záväzný právny predpis, či STN. Z odbornej lesníckej literatúry vyplýva, že jednou
z fáz dopravy dreva, t.j. premiestňovanie vyťaženého dreva od pňa v poraste na sklad odberateľa alebo

manipulačno-expedičný sklad, je fáza „sústreďovania dreva“, pod ktorým sa rozumie presun (doprava)
dreva od pňa (z porastu) na lesný sklad (odvozné miesto). Sústreďovanie dreva možno rozdeliť na:
- vyťahovanie dreva, čo je presun dreva na približovaciu linku alebo približovaciu cestu vlečením alebo
vynášaním,
- približovanie dreva, čo je premiestňovanie dreva po približovacej linke alebo približovacej ceste na

odvozné miesto,
- uloženie dreva, čo je priestorové usporiadanie dreva po priblížení na odvozné miesto.
Ohľadom definovania približovacej cesty poukázal prvostupňový správny orgán taktiež na odbornú
lesnícku literatúru, ktorá približovaciu cestu definuje ako zemnú cestu vedenú spravidla vo svahu a
slúžiacu na približovanie dreva. Buduje sa podľa osobitných rezortných smerníc v rámci technologickej

prípravy a pracovísk. Od sústreďovacej (približovacej) linky sa líši tým, že jej budovanie nie je možné
bez zemných úprav. Často sa označujú termínom zvážnica, menej termínom svahová cesta. Ohľadom
definície približovacej linky poukázal prvostupňový správny orgán na definíciu v odbornej lesníckej
literatúre, ktorá definuje približovaciu linku ako trvalý alebo dočasný spravidla 3 - 4 metrov širokýpriesek v poraste, ktorý slúži na rozdelenie dielca na približovanie dreva, prípadne na inú definíciu,
podľa ktorej sústreďovacia (približovacia) linka je úmyselne vytýčená a vyznačená linka v poraste bez
väčších terénnych úprav. Rozdeľuje porast na pracovné polia a umožňuje prácu a pohyb sústreďovacích

prostriedkov. Jej šírka (väčšinou 3 m až 4,5 m) závisí od typu použitého prostriedku a kvality terénneho
povrchu. Prvostupňový správny orgán poukázal na definície lesnej dopravnej siete v článku 2 STN 73
6108, podľa ktorej sa lesná dopravná sieť člení na lesnú približovaciu cestu, trvalú približovaciu cestu,
dočasnú približovaciu cestu, technologickú linku a približovaciu linku. Ďalej v bode 6.1.1 STN 73 6108 sa
upravuje triedenie lesných ciest, pričom podľa dopravného významu a účelu využitia sa triedia na lesné

cesty prvej triedy, druhej triedy, tretej triedy, technologické komunikácie a zariadenia. Podľa bodu 6.1.2
STN 73 6108 každá lesná cesta má mať podľa možností v čo najväčšej dĺžke charakteristické znaky.
Ak cesta aspoň jedným svojím technickým parametrom nespĺňa podmienky zatriedenia do príslušnej
triedy a kategórie, preradí sa do nižšej triedy. Na uvedené ustanovenie STN poukazoval aj žalobca vo
svojom písomnom vyjadrení, pričom pre účely zákona č. 543/2002 Z.z. nie je relevantné, ako označenia
bude mať budovaná približovacia lesná cesta a či budovaná komunikácia má charakter lesnej cesty

a zvážnice, na výstavbu ktorej sa vyžaduje súhlas príslušného orgánu ochrany prírody. Prvostupňový
právny orgán s poukazom na značný rozsah zemných prác vo svahu, zrejmý aj z fotodokumentácie
vyhotovenej počas miestneho šetrenia konštatoval, že uvedené činnosti viedli k výstavbe približovacej
lesnej cesty v rozsahu, ktorý aj podľa názoru Slovenskej obchodnej inšpekcie mení vzhľad prostredia,
môže ovplyvňovať odtokové pomery dotknutého územia a na realizáciu ktorej sa vyžadovalo povolenie

podľa Stavebného zákona. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že približovacie a vyťahovacie
linky, ktoré si nevyžadujú súhlas orgánu ochrany prírody, ani povolenie podľa Stavebného zákona, sú
charakteristické tým, že sú budované za účelom rozčlenenia porastov na pracovné polia, vyťahovanie
a približovanie drevnej hmoty, majú dočasný charakter, ktorých realizácia spočíva vo vyznačení linky
v lesnom poraste a v odstránení drevín a iných prekážok v práci linky, bez väčších terénnych úprav.

Činnosťou, ktorú zabezpečoval žalobca ako obhospodarovateľ lesa za účelom sprístupnenia lesných
porastov, však došlo k výrubu stromov a odstráneniu ich pňov, k odstráneniu vegetačného krytu a
vrchnej organickej vrstvy, ktoré tvoria biotop mnohým druhom rastlín a živočíchov. Vo svahoch došlo
k vybagrovaniu zárezov s výškou steny do 350 cm a takto získaný materiál bol použitý na vytvorenie
a rozšírenie telesa z cesty vo svahu. Správny orgán prvého stupňa mal za to, že činnosť vykonávaná

účastníkom konania vôbec nekorešponduje s opisom pojmu približovacia linka, resp. technologická
komunikácia a zariadenie, najmä v časti, kde sa pojednáva o úprave vrchnej vrstvy zeminy, či už
v zmysle odbornej lesníckej literatúry, ale aj STN 73 6108 Lesná dopravná sieť. Na podporu svojej
argumentácie poukázal prvostupňový správny orgán aj na odborný posudok znaleckej organizácie
Národného lesníckeho centra, so sídlom vo Zvolene, ktorá na žiadosť správneho orgánu vypracovala

odborné vyjadrenie v skutkovo totožnej veci - výstavba účelovej nespevnenej komunikácie s voľnou
šírkou cesty 4 metre, vybudovaná v záreze svahu do výšky 3 metre, slúžiacej na sezónny vývoz a
približovanie dreva zjazdnej pre traktory a špeciálne vývozné a približovacie prostriedky, ktorá bola
v roku 2017 budovaná na lesných pozemkoch LHC Demänová, v Iľanovskej doline, v lokalite Blatná
a Javorová, v k. ú. P., okres F. Z.. T. organizácia v odbornom vyjadrení č. XX/XXXX z XX.XX.XXXX

označila posudzovanú komunikáciu za približovaciu cestu, ktorá podľa STN 73 6108 spĺňa zatriedenie
do kategórie ciest lesné cesty tretej triedy. Podľa názoru znaleckej organizácie sa nejedná ani o dočasnú
komunikáciu, nakoľko pre kategórie dočasných približovacích ciest sa ráta so spätnou rekultiváciou, čo
v tomto prípade nie je možné.
O výsledku štátneho dozoru vypracoval prvostupňový správny orgán protokol zo dňa 06.02.2020, s

ktorým bol žalobca zmysle ust. § 71 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. písomne oboznámený 10.02.2020.
Žalobca listom zo dňa 17.02.2020 doručil námietky ku kontrolným zisteniam uvedeným v protokole,
ktorými poukazoval na vybrané ustanovenia a princípy vyplývajúce zo Správneho poriadku, ktoré mali
byť pri výkone štátneho dozoru porušené a opakovane poukázal na vybrané časti STN 73 6108
a jeho právny názor na posúdenie účelovej komunikácie, ktorej výstavba bola predmetom štátneho

dozoru. Vzhľadom na to, že v námietkach k protokolu podľa prvostupňového správneho orgánu
žalobca neuviedol skutočnosti preukazujúce nesprávnosť kontrolných zistení, prvostupňový správny
orgán v súlade s § 71 ods. 16 zákona č. 543/2002 Z.z. listom zo dňa 20.02.2020, ktorý bol žalobcovi
doručený 24.02.2020, štátny dozor ukončil a následne listom z 01.10.2020, ktorý bol žalobcovi doručený
02.10.2020, oznámil žalobcovi začatie konania vo veci iného správneho deliktu podľa § 90 ods. 1 písm.

a) zákona č. 543/2002 Z.z.
Vo vyjadrení k oznámeniu o začatí konania žalobca opätovne poukázal na STN 73 6108 a jeho výklad
§ 14 ods. 2 písm. a) spojený s § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. v znení účinnom v
čase spáchania skutku tak, ako tomu bolo aj počas výkonu štátneho dozoru a správnemu orgánunavrhol vykonať posúdenie predmetnej linky odborne spôsobilou osobou pre jej zaradenie do príslušnej
kategórie lesnej dopravnej siete a posúdenie jej dočasnosti a autoregeneračnej schopnosti vzhľadom k
šírke a sklonu. Prvostupňový správny orgán mal za to, že účastník konania má právo navrhovať dôkazy,

to však neznamená, že správny orgán je povinný jeho návrhom vyhovieť. Žalobcom navrhnutý dôkaz
- posúdenie predmetnej linky odborne spôsobilou osobou považoval prvostupňový správny orgán za
nepotrebný,keďžeexistujehrubýrozporvpomeretoho,čobysanímdokazovalo.Prvostupňovýsprávny
orgán nevidel ani rozpor v zatriedení predmetnej komunikácie pod približovaciu lesnú cestu v zmysle
STN a navyše má k dispozícii aj odborné posúdenie v inej skutkovo totožnej približovacej lesnej cesty,

a preto návrhu žalobcu nevyhovel. V rámci konania o inom správnom delikte požiadal prvostupňový
správny orgán o oznámenie skutočností, ktoré majú význam pre konanie a predloženie listiny potrebnej
na vykonanie dôkazu Slovenskú stavebnú inšpekciu - Inšpektorát Žilina a stavebný úrad Obce Jalovec.
Z oznámenia Slovenskej stavebnej inšpekcie - Inšpektorátu Žilina vyplýva, že rozhodnutím Slovenskej
stavebnej inšpekcie - Inšpektorátu Žilina č. 0502019/171/2019-SSI 67 Sc zo dňa 17.10.2019 bol žalobca
uznaný zodpovedným za spáchanie správneho deliktu podľa ust. § 106 ods. 1 písm. b) Stavebného

zákona, ktorého sa mal dopustiť tým, že na pozemkoch parc. C-KN č. 422/2, lesné porasty č. 145C,
146A a 146B v k. ú. A. bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu v bližšie nešpecifikovaných
dňoch mesiaca júl 2019, t. j. v dňoch od 01.07.2019 do 31.07.2019, uskutočnil terénne úpravy za účelom
vytvoreniapribližovacejlinkyspočívajúcevodkopanísvahusozárezomvýškypribližneod1metrado3,5
metra v dĺžke približne 500 m a v následnom rozhrnutí, rozprestretí odkopanej zeminy do požadovanej

plochy šírky približne od 3 metre do 6 metrov v najširšom mieste (so svahovaním), ktorými podstatne
zmenil vzhľad prostredia, čím porušil ust. § 71 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona tak, ako bolo zistené
výkonom štátneho stavebného dohľadu dňa 17.09.2019, v čase konania prvostupňového správneho
orgánu však vo veci správneho deliktu podľa Stavebného zákona nebolo právoplatne rozhodnuté. Z
odpovede Spoločného stavebného úradu, územného rozhodovania a stavebného poriadku, so sídlom v

Liptovskom Mikuláši zo dňa 29.10.2020 vyplynula skutočnosť, že Obec Jalovec ako príslušný stavebný
úrad na základe postúpenia výsledku výkonu štátneho stavebného dohľadu Slovenskou stavebnou
inšpekciou začala konanie o dodatočnom povolení stavby pre stavbu ochranného lesného chodníka
(dočasná približovacia linka), proti ktorému vydaniu boli doručené námietky Okresného úradu Liptovský
Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie. Zo skutočností oznámených príslušným stavebným

úradom vyplýva, že v čase konania správneho orgánu žalobca nepreukázal súlad ním vykonaných
terénnych úprav s verejným záujmom. Z podanej námietky žalobcu uplatnenej v konaní o dodatočnom
povolení stavby tiež vyplynulo, že žalobca v tomto konaní hovoril o pôvodnom zámere rozšírenia
lesného chodníka na dočasnú technologickú komunikáciu, avšak ďalej uviedol, že táto technologická
komunikácia „môže svoju úlohu plniť aj o niekoľko desiatok, možno aj stoviek rokov, ide o dlhodobú

investíciu“, čím vlastne sám negoval to, že ide o dočasnú komunikáciu. Zároveň poukázal aj na to,
že komunikácia môže plniť aj funkciu protipožiarneho pásu, pričom podľa § 46 ods. 1 písm. a)
vyhlášky č. 453/2006 Z.z. o hospodárskej úprave lesov a ochrane lesa sa za protipožiarne rozčleňovacie
pásy považujú najmä trasy štátnych ciest, miestne komunikácie, lesná dopravná sieť a iné líniové
stavby. Prvostupňový správny orgán ďalej uviedol, že v konaní o inom správnom delikte požiadal

správny orgán - Správu TANAP o vypracovanie odborného stanoviska zameraného na návrh opatrení
na nápravu následkov protiprávneho konania. Správa TANAP vo svojom odbornom stanovisku č.
TANAP/1025_001/2020 z 09.10.2020 uviedla, že výstavbou približovacej lesnej cesty v dĺžke 486 a
šírke záberu cca 3,5 metra došlo k poškodeniu pôdneho a vegetačného krytu na ploche približne
1701 m2. Na ploche bol odstránený a zničený biotop európskeho významu Ls 9.1/9410 Smrekové

lesy čučoriedkové. Zničením lesného biotopu sa vyrúbali a odstránili smreky, smrekovce v neurčenom
objeme a na odstránených stromoch mohol byť zničený chránený lišajník rodu Usnea. Výstavbou
cesty a ťažbou stromov mohli byť priamo alebo nepriamo dotknuté viaceré chránené druhy živočíchov,
predmetnou činnosťou mohlo dôjsť k rušeniu druhov v prirodzenom areáli výskytu a ničenie existujúcich
možnýchúkrytov.VďalšomtexteSprávaTANAPvymenovaladruhychránenýchživočíchov,ktorévširšej

oblasti miesta spáchania skutku eviduje, navrhla, aby sa na odlesnenej a poškodenej ploche uskutočnila
obnova a rekonštrukcia lesných spoločenstiev zalesnením. Na obnažených a exponovaných plochách
navrhla vykonať opatrenia na zabránenie pôdodeštrukčných procesov, a to priečne odvodnenie povrchu
približovacej cesty a úpravu svahovania a zamedzenie eróznych procesov na odkopových a násypových
svahoch. Prvostupňový správny orgán poukázal na to, že vybudovaná svahová lesná cesta predstavuje

aj významný zásah do vodného režimu lesa - narúša prirodzené povrchové a podpovrchové prúdenie
vody, voda vyteká a sústreďuje sa na ceste, kde naberá rýchlosť aj silu, nenasycuje ju už prostredie,
ale uniká z prostredia aj čiastočkami pôdy. Ďalším negatívnym následkom protiprávne vybudovanej
približovacejcestyjejejsamotnévyužívanie,čiužúčastníkomkonaniaalebonávštevníkmilesa,jazdeniesmotorovýmivozidlami,motorkami,štvorkolkami,snežnýmiskútrami,aleajpešo,čoodhliadnucodtoho,
že v prípade osôb, ktoré nie sú vlastníkmi, správcami, či nájomcami tohto pozemku, ide o vykonávanie
zakázanej činnosti podľa zákona č. 543/2002 Z.z. Prvostupňový správny orgán nepovažoval opatrenia

navrhnuté Správou TANAP za dostatočné, pretože ak by sa zrealizovali v rozsahu a spôsobom, ako
je uvedené v odbornom stanovisku, približovacia lesná cesta by aj naďalej nepriaznivo pôsobila na
vodný režim lesa a približovaciu lesnú cestu by bolo možné aj naďalej využívať v neobmedzenom
rozsahu so všetkými negatívnymi javmi, a preto, prihliadnuc aj na námietku žalobcu uplatnenú v konaní
o dodatočnom povolení stavby, že prípadná asanácia lesnej cesty by bola nerealizovateľná a aj finančne

nákladná, prvostupňový správny orgán v súlade s ust. § 91 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z.z. určil
žalobcovi zrealizovať finančne nenáročné opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania, a
to vykonať narušenie „povrchu“ (približovacej lesnej cesty) výkopom jám pre zadržiavanie dažďovej
vody, bez použitia pneumatického kladiva, v rozsahu 1 jama umiestnená každých maximálne 20 m
po celej dĺžke približovacej lesnej cesty, s rozmermi jám: hĺbka jamy minimálne 1,5 m, šírka jamy v
pozdĺžnom smere 1,0 až 1,5 m, šírka jamy v priečnom smere (kolmo na os vozovky) minimálne 2/3

celkovej šírky povrchu (vozovky) približovacej lesnej cesty v mieste výkopu, pričom materiál získaný
z výkopu jám bude umiestnený ako násyp na povrchu približovacej lesnej cesty vo forme zemného
valu pozdĺž celej nižšie položenej hrany jamy podľa schémy realizácie, ktorá tvorí prílohu rozhodnutia.
Uvedeným opatrením podľa prvostupňového orgánu sa má znížiť povrchový odtok vody po povrchu
lesnej cesty, spomaliť jej rýchlosť a znížiť jej silu, zachytiť vodu v jamách, kde časť vody nasiakne, včas

sa môže z jám odpariť a v prípade udržania vodnej hladiny aj vytvoriť priestor pre život. Rozmery a
počet jám určil správny orgán tak, aby okrem vodozádržnej funkcie v krajine súčasne plnili aj funkciu
brániacu využívaniu lesnej cesty dvojstopovými motorovými vozidlami, pričom ich umiestnenie každých
maximálne20metrovpocelejdĺžkepribližovacejlesnejcesty,bezohľadunapozdĺžnysklonlesnejcesty,
dostatočne naplní obe funkcie. Prvostupňový správny orgán sa stotožnil s návrhom Správy TANAP, že

náprava následku protiprávneho konania spočívajúca v odstránení vegetačného krytu na ploche 1701
m2 sa má realizovať obnovou lesa. Uložené opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania
súčasne plnia aj preventívnu úlohu, keďže žalobca ním vybudovanú približovaciu lesnú cestu nebude
môcť využívať pre účely, za akými bola realizovaná, čo by ho malo rovnako odradiť od protiprávneho
postupu v budúcnosti.

Listom z 02.11.2020 prvostupňový správny orgán oznámil žalobcovi, že zhromaždil rozhodujúce
podklady na vydanie rozhodnutia a vyzval ho, aby sa v lehote 7 dní oboznámil s pokladmi rozhodnutia,
vyjadril sa k nim i k spôsobu ich zistenia, príp. navrhol ich doplnenie. Dňa 09.11.2020 tajomník
účastníka konania listom z 08.11.2020 požiadal prvostupňový správny orgán o zaslanie kópie podkladov
rozhodnutia alebo stanovenie termínu nahliadnutia do zhromaždených rozhodujúcich podkladov na

vydanie rozhodnutia vo veci iného správneho deliktu v čase, keď skončí zákaz vychádzania vyhlásený
uznesením vlády SR č. 704 z 05.11.2020. Vzhľadom na rozsah zabezpečených podkladov pre
rozhodnutieprvostupňovýsprávnyorgánžiadostiozaslanieichkópiínevyhovel,ajnaprieknedôvodnosti
žiadosti o predĺženie lehote na oboznámenie sa s podkladmi, prvostupňový správny orgán vyhovel v
tejto časti žiadosti a určil lehotu 4 dní odo dňa uplynutia platnosti obmedzenia slobody pohybu a pobytu

zákazom vychádzania vyhláseného uznesením vlády SR č. 704 zo dňa 04.11.2020, ktorého platnosť
uplynula dňa 15.11.2020. Dňa 18.11.2020 bolo žalobcovi na základe telefonickej žiadosti zaslané
elektronickou poštou odborné stanovisko Správy TANAP na oboznámenie. Záverom prvostupňový
správny orgán konštatoval, že zhodnotil jednotlivé dôkazné prostriedky podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo svojej vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že porušenie

povinnosti žalobcu bolo objektívne a spoľahlivo preukázané. Žalobca jednoznačne a preukázateľne
vykonával činnosť uvedenú v § 14 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002
Z.z. v znení účinnom do 31.12.2019, keď za účelom sprístupnenia lesných porastov a ťažby dreva v
Jaloveckej doline v bližšie nezistených dňoch obdobia od 02.07.2019 do 30.07.2019 realizoval výstavbu
približovacej lesnej cesty. Pozemok parcela č. 422/2 v k. ú. A., na ktorom bola vybudovaná približovacia

lesná cesta, je súčasťou národného parku, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti
a súčasne sa jedná o územie európskeho významu, na ktorom sa nachádzajú biotopy európskeho
významu alebo druhy európskeho významu. Na predmetnom území platí tretí stupeň ochrany. Zákon
č. 543/2002 Z.z. pre územie s tretím stupňom ochrany určil viacero zákazov vykonávania vybraných
činností a vykonávaním niekoľkých ďalších podmienil predchádzajúcim súhlasom príslušného orgánu

ochrany prírody. Je tomu tak aj v súvislosti s výstavbou lesných ciest a zvážnic, ktorých výstavbou je
potrebné v chránených územiach regulovať z dôvodu, že tieto líniové stavby aj pri tých najmenších
parametroch zaberajú značné plochy prírodných biotopov, pôsobia na odtokové pomery v území a
vodný režim lesných systémov, predstavujú zásah do vzhľadu krajiny, sprístupňujú dovtedy neprístupnéodľahlézáverydolínsnásledným„využívaním“týchtociestnaneoprávnenéjazdymotorovýmivozidlami,
motocyklami, štvorkolkami a podobne. Preto je dôležité ešte pred samotnou realizáciou výstavbou
lesnej cesty a zvážnice v chránenom území posúdiť zámer výstavby orgánmi ochrany prírody, najmä

opodstatnenosť plánovaného rozsahu sprístupnenia lesných porastov, technické parametre lesnej cesty
azvážnice,vhodnosťtrasovania,obdobieačas,vktorombudezásahnajmenejproblematickýzhľadiska
ochrany chránených druhov živočíchov a obmedzenia ich rušenia, redukciu poškodenia pôdneho a
vegetačného krytu, požiadavky na tvar cesty a spôsob jej odvodnenia a spevnenia a v prípade, že
to v záujme ochrany prírody orgány vyžadujú, by tak orgán ochrany prírody mohol včas určiť bližšie

podmienky vykonávania činností, resp. v odôvodnených prípadoch by s výstavbou lesných ciest a
zvážnic nesúhlasil. Súhlas sa vydáva v správnom konaní, v ktorom účastníkmi konania môžu byť okrem
žiadateľa aj iné subjekty podľa § 82 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. (tzv. zainteresovaná verejnosť),
ktorým sa v prípade vykonávania činností bez súhlasu orgánu ochrany prírody a krajiny odobralo právo
zapojenia do rozhodovacích procesov v práve životného prostredia.
Ohľadom výšky uloženia pokuty prvostupňový správny orgán prihliadol na závažnosť a rozsah

protiprávneho konania, teda na to, že k spáchaniu protiprávneho konania došlo v chránenom území,
na ktorom platí tretí stupeň ochrany, o ktorej skutočnosti mal žalobca vedomosť, nevynaložil značné
úsilie, aby porušeniu právnej povinnosti zabránil. Za priťažujúcu okolnosť správny orgán považoval tú
skutočnosť, že vzhľadom na predmet činnosti ako obhospodarovateľa lesa v chránenom území možno
predpokladať znalosť odbornej problematiky, ako aj právnych predpisov na úseku ochrany životného

prostredia. Rovnako za priťažujúcu okolnosť považoval skutočnosť, že činnosť bola vykonávaná v území
európskeho významu. Rozsah terénnych úprav pozostávajúcich z výkopov a násypov vykonaných
v súvislosti s výstavbou približovacej lesnej cesty bol v danom prípade značný, výška výkopového
svahu bola miestami až 4,5 metra, samotným terénnym úpravám predchádzal výrub stromov a
odstraňovanie pňov po výrube a koreňového systému stromov, teda pred samotnou výstavbou bol

odstránený vegetačný kryt a ochranná organická vrstva, ktoré tvoria biotop mnohým druhom rastlín
a živočíchov na ploche o šírke od 3,0 od 6,3 m a dĺžky 486 m. Priťažujúcou okolnosťou bolo aj
to, že vykonanou činnosťou došlo k zásahu do biotopu európskeho významu Ls 9.1 Smrekové lesy
čučoriedkové, navyše v lokalite, kde odborná organizácia ochrany prírody eviduje výskyt viacerých
chránených druhov živočíchov, vrátane hlucháňa hôrneho, na možné ohrozenie ktorého bol účastník

konania vopred písomne upozornený príslušným orgánom ochrany prírody. Priťažujúcou okolnosťou
bolo aj to, že účastník konania ani po upozornení na protiprávne konanie pracovníkom Správy TANAP
za asistencie polície neupustil od protiprávneho konania, ale v ňom naďalej pokračoval. Ďalej pri
výške určení pokuty prihliadol aj na opakovanie protiprávneho konania, keď rozhodnutím správneho
orgánu č. 3397402318/945-15457/Krá z 11.05.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.08.2018,

bola účastníkovi konania uložená pokuta vo výške 2 000 Eur za rovnaký iný správny delikt. Žalobca
však do dvoch rokov po tom, čo mu bola za rovnaký správny delikt uložená sankcia, sa dopustil ďalšieho
protiprávneho konania, a preto mu bolo možné uložiť pokutu do dvojnásobku hornej hranice pokuty,
teda až od výšky 19.916,364 Eur. Za priťažujúcu okolnosť považoval prvostupňový správny orgán aj to,
že skutok bol spáchaný aktívnym konaním účastníka konania a k spáchaniu iného správneho deliktu

bola potrebná súčinnosť viacerých subjektov. Protiprávnym konaním došlo k ohrozeniu a poškodeniu
zložiek životného prostredia, pričom tento následok nie je možné v plnej miere odstrániť. Za poľahčujúcu
okolnosť považoval správny orgán tú skutočnosť, že dôvodom vybudovania približovacej lesnej cesty v
danej lokalite bola aj plánovaná realizácia opatrení na ochranu lesa a ochranných opatrení pred škodami
spôsobovanými na lesných porastoch škodlivými činiteľmi. Prvostupňový správny orgán uviedol, že

nespochybňuje povinnosti žalobcu ako obhospodarovateľa lesa, ktoré mu vyplývajú zo zákona č.
326/2005 Z.z. o lesoch, plnenie ktorých ho však neoprávňuje k tomu, aby nedodržiaval ustanovenia
zákona č. 543/2002 Z.z. Obidva zákony upravujú právne pomery z hľadiska osobitných a rovnocenných
verejných záujmov, a preto požiadavky oboch zákonov pri ich uplatňovaní v praxi nemožno podľa
prvostupňového správneho orgánu stavať proti sebe, ale vedľa seba. Zároveň prvostupňový správny

orgán zhrnul, že výška pokuty po zhodnotení všetkých kritérií podľa zákona č. 543/2002 Z.z. je
primeraná, nakoľko plní funkciu výchovnú aj represívnu a má postihovať protiprávne konanie, a preto
žiaduce, aby bola citeľná aj v majetkovej sfére účastníka konania. Nemôže sa jednak o sankciu v
zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by plnila svoj účel. Uložená pokuta spolu s
opatreniami na nápravu následkov protiprávneho konania plní tiež preventívnu úlohu, musí mať silu

odradiť žalobcu od protiprávneho postupu.

2. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodol žalovaný, ktorý rozhodnutím číslo:
3397000521/1449-5297/Mar zo dňa 22.02.2021 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňovérozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol, pričom sa stotožnil so skutkovými zisteniami a
právnym posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom. K odvolacej námietke žalobcu, že sa
nejednalo o lesnú cestu, ale o približovaciu linku, žalovaný poukázal na to, že prvostupňový správny

orgán sa pri posudzovaní zhotovenej komunikácie opieral o odbornú lesnícku literatúru, o STN 73
6108, ako aj o odborný posudok vypracovaný Národným lesníckym centrom v skutkovo totožnej veci.
Predmetný posudok bol vypracovaný na žiadosť prvostupňového správneho orgánu v skutkovo totožnej
veci - výstavba účelovej nespevnenej komunikácie s voľnou šírkou cesty 4,0 m, vybudovaná v záreze
svahu do výšky 3,0 m, slúžiaca na sezónny vývoz a približovanie dreva zjazdná pre traktory a špeciálne

vývozné a približovacie prostriedky. Predmetný posudok odstraňuje rozpor vo vnímaní a jednoznačnom
vymedzení, čo je potrebné chápať ako lesnú cestu. Žalovaný poukázal na to, predmetný odborný
posudok je vhodné a účelové použiť ako jeden z dôkazných prostriedkov aj v tomto prípade, keďže
vysvetľuje a zatrieďuje v širšom kontexte rozdiely medzi jednotlivými kategóriami lesných ciest na
základe všeobecne použiteľných princípov, teda podľa názoru žalovaného aj na účely podporného
dôkazu v tomto konaní. Vzhľadom na to považoval žalovaný za neúčelné, aby si správny orgán

zabezpečil odborné vyjadrenie aj v tomto konaní. Žalobca mal vedomosť v odbornom posudku znaleckej
organizácie - Národného lesníckeho centra, keďže je spomínaný už v protokole v zozname podkladov
v časti 6. protokolu, ako aj na strane 12 protokolu. Prvostupňový správny orgán spomína predmetný
posudok v protokole ako jeden z mnohých podporných dôkazov, na základe ktorého posudzoval činnosť
žalobcu v súvislosti s porušením § 14 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 písm. c) zákona

č. 543/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2019. Vo vyjadrení k protokolu žalobca nevzniesol voči
odbornému posudku znaleckej organizácie žiadnu námietku. Z administratívneho spisu je zrejme, že
žalobcovi správny orgán listom zo dňa 02.11.2020 umožnil v rámci správneho konania nahliadnuť
do spisu, ktorú nevyužil. Žalovaný poukázal na to, že žalobca mal možnosť, pokiaľ mu nebol známy
obsah predmetného odborného posudku, dostaviť sa na správny orgán a nazrieť do spisu alebo si ho

vyžiadať tak, ako si vyžiadal stanovisko ŠOP Správy TANAP na oboznámenie, ktoré mu bolo správnym
orgánom zaslané. Žalovaný má za to, že správny orgán poskytol žalobcovi možnosť oboznámiť sa s
akýmkoľvek podkladom, a teda postupom v súlade s ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keď dal
žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladom a k spôsobu ich zistenia, t.j. rozhodnutím vo veci, pričom
mu poskytol primeranú 7-dňovú lehotu na vyjadrenie. Podľa názoru znaleckej organizácie Národného

lesníckeho centra, ktorý uviedla v predmetnom posudku, sa pri budovaní „dočasných približovacích
ciest“ ráta so spätnou rekultiváciou, čo v tomto prípade nie je možné. To, že je to nerealizovateľné, sa
vyjadril aj samotný žalobca liste z 29.04.2020, v ktorom podal námietku v konaní o dodatočnom povolení
stavby stavebnému úradu, v ktorom uviedol: „v prípade návrhu asanácie a vrátenia terénu do pôvodného
stavu sme nútení upozorniť na nerealizovateľnosť tohto návrhu, nakoľko terén je extrémne náročný z

pohľadu sklonu svahu...“. Podľa názoru znaleckej organizácie sa pri kategórii dočasných približovacích
ciest ráta so spätnou rekultiváciou, čo podľa žalovaného nie je možné. Podčiarkuje to aj vyjadrenie
žalobcu, ktoré uplatnil v konaní o dodatočnom povolení stavby „že táto technologická komunikácia
môže svoju úlohu plniť aj niekoľko desiatok (možno aj stoviek) rokov, ide o dlhodobú investíciu...“, čím
vlastne žalobca sám negoval to, že ide o dočasnú komunikáciu. Aj z vyššie uvedeného žalovanému

vyplynulo, že sa jedná o lesnú cestu, na ktorú bol potrebný súhlas podľa ust. § 14 ods. 2 písm. a)
v spojení s § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2019. Žalovaný
poukázal na to, že zabezpečil množstvo dôkazov, vyjadrení a ďalších materiálov, na základe ktorých
vyvodil zodpovednosť za protiprávne konanie žalobcu. Žalovaný po zjednotení všetkých podkladových
materiálov dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán v žiadnom prípade nejednal tendenčne a

účelovo, ale riadne hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti v zmysle ust. § 34 ods. 5 Správneho poriadku. Žalovaný poukázal na to,
že predmetná približovacia lesná cesta je v rozpore so záujmami ochrany prírody a krajiny, pričom
o tejto skutočnosti žalobca od začiatku vedel, keďže bol na to upozornený ŠOP Správou TANAP už
v liste č. TANAP/524/2018 zo dňa 28.06.2018, ako aj v upovedomení Okresného úradu Liptovský

Mikuláš, čo poukazuje na vypočítateľnosť a jasný záver žalobcu, teda existuje predpoklad, že súhlas
na výstavbu lesnej cesty by s najväčšou pravdepodobnosťou nebol vydaný, keďže v tejto lokalite sa
nachádza biotop hlucháňa hôrneho (Tetrao urogallus) a tak účastník konania polemizuje a neguje pojmy
stanovené zákonom č. 543/2002 Z.z., ako aj legitímny výklad správneho orgánu k približovacej lesnej
ceste, ktorú vybudoval žalobca. Žalovaný zdôraznil, že žalobcovi už bola rozhodnutím správneho orgánu

z 11.05.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.08.2018, uložená za totožný skutok sankcia, teda
žalobca jednoznačne vedel, že na výstavbu približovacej lesnej cesty je potrebný súhlas orgánu ochrany
prírody, ktorým v čase výstavby stavby nedisponoval. Takýto postup považoval žalovaný za vedomé
nerešpektovanie zákona č. 543/2002 Z.z., ktorého účelom je ochrana verejných celospoločenskýchzáujmov ochrany prírody a krajiny, naviac ide o územie Národného parku TANAP, kde je v zmysle
ust. § 19 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. ochrana prírody nadradená nad ostatné povinnosti. Ohľadom
odvolacej námietky žalobcu, že správny orgán pri vyhodnocovaní kritérií a zaraďovaní vyhotovenej

komunikácie do lesnej dopravnej siete porušil zásadu „in dubio pro reo“, keď z dôkazov (odborných
publikácií a o definícii technickej približovacej linky a lesnej cesty, resp. zvážnice) vybral tie, ktorom
vykladať v neprospech účastníka konania a tie, ktoré účastníka konania podporujú a sú v jeho prospech,
alibisticky ignoroval, keď správny orgán citoval a dal do súvisu výlučne tie časti odbornej literatúry, ktoré
mu „pasujú“ na kategorizáciu zhotovenej komunikácie na zvážnicu a nie približovaciu linku, opomenul

žalobcom zvýrazňovaný bod 6.1.2 článku 6 STN 73 6108 s názvom „označovanie tried a kategórií
lesných ciest a ostatných pozemných technologických komunikácií“, v ktorej norme sa uvádza, že každá
lesná cesta má mať podľa možností v čo najväčšej dĺžke charakteristické znaky a ak cesta aspoň jedným
svojím technickým parametrom nespĺňa podmienky zaradenia do príslušnej triedy a kategórie, preradí
sa do nižšej triedy, čím by logicky musel dospieť k výsledku, že jeho závery, ktoré vyslovil, sa nevzťahujú
na čo najväčšiu dĺžku odvolateľom zhotovenej technickej komunikácie, ale iba na jej hraničné časti, čo

priamo odporuje spôsobu vyššie uvedeného výkladového pravidla, sa s uvedenou námietkou žalovaný
nestotožnil. Žalovaný mal za to, že nie sú žiadne pochybnosti, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu
ust. § 13 ods. 2 písm. c) v spojení s § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z. v znení účinnom do
31.12.2019. V predmetnom ustanovení nie je definovaná kategória lesnej cesty, ani odkaz na technickú
normu alebo iný právny predpis, a teda nie je podstatné, o akú kategóriu lesnej cesty jedná, či sa

nazýva približovacia linka alebo približovacia lesná cesta a nie je vôbec relevantné, či má šírku nad 4
metre alebo 3 metre, podstatný je fakt, že lesná cesta bola vybudovaná s cieľom, aby ju využívali lesné
mechanizmy na približovanie a transport dreva, boli pri jej budovaní úplne odstránené stromy, drsná časť
zeminy, vybagrované zárezy a svahy do výšky od 1 m do 3,5 m a tento materiál bol využitý na vytvorenie
a rozšírenie lesnej cesty, t.j. boli pri jej budovaní vykonané rozsiahle terénne úpravy, na posúdenie

ktorých pri budovaní lesnej cesty bol podľa správneho orgánu v súlade so zákonom č. 543/2002 Z.z.
potrebný súhlas orgánu ochrany prírody. Úvahy účastníka konania, že správny orgán vybral len tie
dôkazy, ktoré mohol vykladať v neprospech účastníka konania, sa nezakladajú na pravde a rovnako
žalovaný poukázal na to, že správny orgán neopomenul žalobcom zvýraznený bod 6.1.2 článku 6 STN
73 6108 s názvom „označovanie tried a kategórií lesných ciest a ostatných pozemných technologických

komunikácií“, ale riadne sa s ním zaoberal na stránkach 10 a 11 rozhodnutia. Žalovaný považoval
tieto odvolacie námietky žalobcu vo vzťahu k definovaniu lesnej cesty za účelové, so zrejmým cieľom
zbaviť sa zodpovednosti za činnosť, ktorú vykonal bez potrebného súhlasu orgánu ochrany prírody
tým, že sa snaží pomenovať lesnú cestu, ktorú zrealizoval, takým spôsobom, aby podľa jeho názoru
nespadala pod pojem lesná cesta alebo zvážnica, určeným v zákone č. 543/2002 Z.z. Prvostupňový

správny orgán sa na niekoľkých stranách rozhodnutia zaoberal aj lesníckou terminológiou a odbornými
publikáciami na túto tému a vzhľadom aj na ostatné dôkazy, ako aj zistenia z miestnej obhliadky, zastal
názor, že sa jedná o približovaciu lesnú cestu, s čím sa žalovaný stotožnil. Žalovaný zdôraznil, že je
irelevantné, aké „označenie“ bude mať budovaná približovacia lesná cesta, ale či budovaná komunikácia
má charakter lesnej cesty a zvážnice, na výstavbu ktorej sa vyžaduje súhlas príslušného orgánu ochrany

prírody. Odvolací orgán mal za to, že opodstatnenosť názvu lesnej cesty je v tomto prípade irelevantná
aj vzhľadom na to, že žalobca dobre vedel, že predmetná lesná cesta je nežiaduca v lokalite, kde je
postavené, a to v Národnom parku TANAP, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti
a súčasne územie európskeho významu, na ktorom sa nachádzajú biotopy európskeho významu alebo
druhy európskeho významu. Žalovaný rovnako ako prvostupňový správny orgán zvýraznil zmysel a účel

ustanovenia § 14 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z., ktorým je,
aby vykonávanie vybraných činností bolo podmienené predchádzajúcim súhlasom príslušného orgánu
ochrany prírody, je tomu tak aj v súvislosti s výstavbou lesných ciest a zvážnic, ktorých výstavbu je
potrebné regulovať z dôvodu, že tieto líniové stavby aj pri tých najmenších parametroch zaberajú značné
plochy prírodných biotopov, pôsobia na odtokové pomery v území a vodný režim lesných ekosystémov,

predstavujú zásah do vzhľadu krajiny, sprístupňujú dovtedy neprístupné, odľahlé závery dolín s možným
skôr či neskôr následným „využívaním“ týchto ciest na neoprávnené jazdy motorovými vozidlami,
motocyklami, štvorkolkami a pod. Z uvedených dôvodov je dôležité ešte pred samotnou realizáciou
výstavy lesnej cesty a zvážnice v chránenom území posúdiť zámer výstavby orgánmi ochrany prírody.
Ohľadom námietky žalobcu, že prvostupňový správny orgán nesprávne právne posúdil vec s tým, že

vykonávanie opatrení obhospodarovateľa a sprístupnenie porastu prostredníctvom technologickej linky
subsumoval pod činnosť uvedenú v § 14 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 písm. c) zákona č.
543/2002Z.z.spoukazomnato,žedočasnúpribližovaciucestuvybudovalžalobcavsúladesozákonom
o lesoch, ktorý je vo vzťahu k osobe pozemkového spoločenstva a jeho postaveniu obhospodarovateľapredpisomlexspecialis,žalovanýuviedol,ženespochybňujepovinnostižalobcuakoobhospodarovateľa
lesa, ktorý mu vyplývajú aj zo zákona o lesoch, splnenie ktorých ho však neoprávňuje k tomu, aby
nedodržiaval ustanovenia zákona č. 543/2002 Z.z. Žalovaný poukázal na fakt, že na území, na ktorom

platí tretí stupeň územnej ochrany, je podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. ochrana prírody
nadradená na ostatné činnosti. Žalovaný poukázal na rozpor v úvahách žalobcu, ktorý na jednej strane
tvrdí, že ide o „technologickú linku“ a táto nepodlieha režimu vydania súhlasu, ale na druhej strane o
tejto činnosti informoval ŠOP Správu TANAP dvakrát listom zo dňa 23.06.2018, ako aj listom zo dňa
20.12.2018.

Ohľadom námietky žalobcu, že prvostupňový správny orgán uložil za právny delikt neprimeranú sankciu
- pokutu, ktorá je v rozpore so zásadami správneho trestania, ako aj skutkovými okolnosťami, za
ktorých mal byť správny delikt spáchaný, keď prvostupňový správny orgán sa neriadil pri ukladaní
sankcie zásadami platnými pre správne trestanie v rámci svojej diskrečnej právomoci deklarovanej v
§ 91 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny, dostatočne a zrozumiteľne nevysvetlil svoje úvahy,
ktorými sa pri ukladaní sankcie za správny delikt riadil, keď porušil princíp legitímneho očakávania

žalobcu, v konaní absentovala predvídateľnosť konania a postupu správneho orgánu, v konaní sa
niesla prizma obligatórneho zistenia správneho deliktu a potrestania páchateľa deliktu bez ohľadu na
okolnosti spáchania údajného správneho deliktu (stav lykožrútovej kalamity), prístup žalobcu (vykonanie
ohlásenia obci ako stavebnému úradu podľa Stavebného zákona), ako aj následky konania žalobcu
(minimálne, resp. de facto žiadna zmena vzhľadu prostredia), kedy došlo k rozšíreniu lesného chodníka

na dočasnú technologickú komunikáciu za použitia pôvodného materiálu získaného v teréne, ktorý po
ukončení prác samovoľne zarastie prirodzenou vegetáciou, ktorá sa vyskytuje v pôvodnom lesnom
poraste, žalovaný preskúmal, či výška pokuty zodpovedá ust. § 91 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. a
zistil, že prvostupňový správny orgán pri určení výšky pokuty postupoval súladne s ust. § 91 ods. 1
zákona č. 543/2002 Z.z., keď právny orgán prvého stupňa prihliadol na všetky zistené okolnosti a svoje

úvahy pri určovaní výšky pokuty a ich riadne a dostatočne zdôvodnil v rozhodnutí. Správny orgán prvého
stupňa sa dôsledne riadil kritériami vyplývajúcimi zo zákona, na základe ktorých podrobne poukázal na
priťažujúce aj poľahčujúce okolnosti, ktoré mali vplyv na výšku uloženej pokuty. Žalovaný poukázal na to,
že vzhľadom na to, že žalobca sa do dvoch rokov po tom, čo mu bola za rovnaký správny delikt uložená
sankcia, dopustil ďalšieho protiprávneho konania, je mu možné uložiť pokutu do dvojnásobku hornej

hranice pokuty, teda až do výšky 19.916,34 eur, uložená pokuta vo výške 7 000 Eur, ktorá tvorila len 35
% z maximálnej možnej zákonnej sadzby, je vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti prvostupňovým
správnym orgánom, primeraná. Žalovaný zdôraznil, že prvostupňový správny orgán uviedol v rozhodnutí
tú skutočnosť, že dôvodom vybudovania približovacej cesty v danej lokalite bola aj plánovaná realizácia
opatrení na ochranu lesa a obranných opatrení pred škodami spôsobovanými na lesných porastoch

škodlivýminičiteľmi.Žalovanýnepovažovalúvahyžalobcuvoveci,žetotokonanienemožnoposudzovať
za správny delikt v zmysle ust. § 2 ods. 2 zákona č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch, keďže sa ním
odvracalo nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chráneného zákonom č. 543/2002 Z.z. a zákonu
o lesoch, za irelevantné. Práve naopak, podľa žalovaného by upustenie od realizácie od výstavby
približovacej lesnej cesty bolo v záujme ochrany prírody, na čo bol žalobca viackrát upozornený ŠOP

Správa TANAP ako odbornou organizáciou ochrany prírody, ale aj Okresným úradom Liptovský Mikuláš
ako orgánom ochrany prírody. Žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán nebral ako priťažujúcu
okolnosť skutočnosť, že zákaz budovania približovacej lesnej cesty vydaný správnym orgánom dňa
10.07.2019, bol riadne doručený a prevzatý účastníkom konania až dňa 02.08.2020. Aj keď je pravda,
že prvostupňový správny orgán požiadal dňa 26.07.2019 o súčinnosť políciu vo veci doručenia listovej

zásielky (zákaz výkonu činnosti do objasnenia veci zo dňa 10.07.2019), keďže nemal v tom čase
preukázané jej prevzatie, táto skutočnosť však nebola posudzovaná pri určovaní výšky pokuty správnym
orgánom, ako sa nesprávne domnieva žalobca v odvolaní. Námietka žalobcu, že konal s najlepším
vedomím a svedomím, keďže jeho jediným cieľom bolo včas zamedziť šíreniu kôrovcovej kalamity v
porastoch, ktoré obhospodaruje a z tohto dôvodu mala byť sankcia nižšia, neobstojí. Žalobca dobre

vedel, že výstavba približovacej lesnej cesty je v rozpore so záujmami ochrany prírody. Záverom
žalovaný zhrnul, že po preskúmaní všetkých podkladových materiálov a prvostupňového rozhodnutia,
ktoré boli súčasťou administratívneho spisu správneho orgánu, dospel k záveru, že žalobca vykonal
činnosť uvedenú v ust. § 14 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002
Z.z. v znení účinnom k 31.12.2019, keďže realizoval výstavbu približovacej lesnej cesty v predmetných

lesných porastoch, ktoré sú súčasťou územia Tatranského národného parku a územia európskeho
významu SKUEV0307 Tatry, kde platí tretí stupeň ochrany, pričom na vykonávanie tejto činnosti nemal
potrebný súhlas okresného úradu v sídle kraja. Takéto konanie žalobcu naplnilo skutkovú podstatu iného
správnehodeliktupodľaust.§90ods.1písm.a)zákonač.543/2002Z.z.Vzhľadomnavšetkyobjektívnea spoľahlivo nadobudnuté zistenia posúdené vo vzájomnej súvislosti, nápravné opatrenia tak, ako boli
uložené správnym orgánom v rozhodnutí, zmiernia následky protiprávneho konania, ktorých účelom je
obnova, regenerácia alebo nahradenie poškodených prírodných častí alebo ich zhoršených funkcií pri

nežiaducom narušení určitého zákonného stavu. Tým, že žalobcovi bol za totožný skutok, a to za to, že
vybudovalnasusednýchlesnýchpozemkochparcelaKN-Cč.421a432/1vk.ú.A.rovnakúpribližovaciu
lesnú cestu s priemernou šírkou 3 metre a o dĺžke 1 844 m bez súhlasu príslušného orgánu ochrany
prírody, uložená správnym orgánom rozhodnutím zo dňa 11.05.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 13.08.2018, sankcia vo výške 2 00 Eur, použil prvostupňový správny orgán zákonné ustanovenie

umožňujúce uložiť pokutu do dvojnásobku hornej hranice pokuty, teda až do výške 19.196,34 eur.
Žalovaný nezistil v napadnutom rozhodnutí, ani v konaní, ktoré mu predchádzalo, také nedostatky,
pre ktoré by rozhodnutie musel zmeniť alebo zrušiť, a preto odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté
prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Konanie pred správnym súdom

3. Včas podanou správnou žalobou vo veci správneho trestania zo dňa 21.04.2021 sa žalobca
domáhal preskúmania a následne zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového
správneho rozhodnutia. Skutkovo a právne odôvodnil žalobca žalobu nasledovne. Napriek rozsiahlemu

odôvodneniu napadnutého rozhodnutia mal žalobca za to, že argumentácia odvolacieho orgánu nemá
kauzálny (priamy) súvis s odvolacími dôvodmi žalobcu, a teda ich logicky a vecne nevyvrátila. Žalovaný
sa vo svojom odôvodnení priamej odpovedi na žalobcom vytnuté vady rozhodnutia skôr vyhýba,
alebo ako odpoveď poskytuje rôzne korelácie v snahe ustáť, resp. zakryť pochybenia prvostupňového
správneho orgánu. Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňového rozhodnutie

sú nezákonné, pretože:
- vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci - pretože oba správne orgány aplikovali
ustanovenia predpisu (§ 13 a § 14 zákona č. 543/2002 Z.z.), hoci zo skutkového stavu nevyplýva
naplnenie hypotézy právnej normy,
- zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci -

pretože správne orgány vychádzali z dôkazu, ktorý nebolo možné aplikovať,
- došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej - pretože napadnuté
rozhodnutie uprelo účastníkovi konania právo na riadne oboznámenie sa s pokladmi pre vydanie
rozhodnutia,

- ak by sa aj žalobca správneho deliktu dopustil, existuje dôvod na peňažnú moderáciu v zmysle ust.
§ 192 SSP.
Námietku nesprávneho právneho posúdenia žalobca bližšie zdôvodnil tak, že s poukazom na znenie ust.
§ 14 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. uviedol, že vzhľadom na to,
že pojem lesná cesta a zvážnica zákon č. 543/2002 Z.z. bližšie nedefinuje, poukazuje žalobca v tomto

smere na definíciu lesných ciest a ostatných technologických komunikácií vyplývajúceho z kategorizácie
uvedenej v slovenskej technickej norme STN 73 6108, ktorá v článku 6 poskytuje ucelenú prehľadnú
štruktúru Lesnej dopravnej siete nasledovne:
6.1. Lesné cesty a iné účelové komunikácie v lese
6.1.1 Triedenie lesných ciest

Lesné cesty sa triedia podľa:
- dopravnej dôležitosti a účelu
- priestorového usporiadania
6.1.1.1. Lesná dopravná sieť, lesné cesty a dopravné komunikácie sa delia podľa dopravného významu
a účelu použitia na:

- lesné cesty 1. triedy
- lesné cesty 2. triedy
- lesné cesty 3 triedy
- technologické komunikácie a zariadenia
Osobitný význam z hľadiska určovania triedy a kategórie lesnej dopravnej siete má článok 6 bodu

6.1.2 STN 73 6108 s názvom „Označovanie tried a kategórií lesných ciest a ostatných pozemných
technologickýchkomunikácií“,ktorýuvádza,žekaždálesnácestamámaťpodľamožnostívčonajväčšej
dĺžkecharakteristickéznaky.Akcestaaspoňjednýmsvojímtechnickýmparametromnespĺňapodmienky
zatriedenia do príslušnej triedy a kategórie, preradí sa do nižšej triedy. S poukazom na tento bod malžalobca za to, že dočasná približovacia linka zhotovená za účelom sprístupnenia porastov 145C a
146A vzhľadom k jej technickým parametrom pri splnení podmienok zatriedenia do príslušnej triedy a
kategórie spôsobuje, že sa uvedená komunikácia, aj keby vykazovala parametre lesnej cesty 3. triedy,

preradí do nižšej triedy, ktorou sú technologické komunikácie a zariadenia v zmysle písm. d) členenia
lesnej dopravnej siete tak, ako ju ustanovuje STN 73 6108. Žalobca ďalej poukázal na Tabuľku G.1
v Prílohe G k STN 73 6108, v zmysle ktorej sa z hľadiska charakteristických znakov vyžaduje, aby
pre cesty 3. triedy a zvážnice pozdĺžny sklon komunikácie nepresahoval pri ceste 3. triedy 10 % a pri
zvážnici 12 %. V prípade, ak uvedená komunikácia tento parameter nespĺňa, v rámci kategorizácie sa

táto komunikácia preraďuje v zmysle bodu 6.1.2 do nižšej triedy, t.j. medzi technologické komunikácie
a zariadenia. Zhotovená dočasná približovacia linka preto z hľadiska technických parametrov nespĺňa
zákonnú definíciu lesnej cesty alebo zvážnice, na ktorú by sa v zmysle § 14 ods. 2 písm. a) v spojení
s § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. vyžadoval súhlas orgánu ochrany prírody. Žalobca
namietal, že s uvedenou argumentáciou sa pokúsil vysporiadať aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí
na strane 23 až 24 odôvodnenia, avšak vadne. Vadným je z hľadiska vyššie citovaných kritérií pre

kategorizáciu a rozčleňovanie lesnej dopravnej siete vyjadrenie žalovaného, že „nie je podstatné, o akú
kategóriu lesnej cesty sa jedná, či sa nazýva približovacia linka alebo približovacia lesná cesta a nie
je vôbec relevantné, či má šírku nad 4 metre alebo 3 metre“. Uvedené tvrdenie priamo odporuje bodu
6.1.2 príslušnej slovenskej technickej normy STN 73 6108, ktorá je nielen technickým podkladom, ale
zároveň je aj jediným normatívnym právnym predpisom upravujúcim zákonnú definíciu pojmu lesná

cesta a zvážnica. Pokiaľ teda žalovaný nepreukázal v zistenom skutkovom stave naplnenie hypotézy, že
v danom prípade sa jedná o lesnú cestu alebo zvážnicu, nemôže od žalobcu vyžadovať dispozíciu ust.
§ 13 a § 14 zákona č. 543/2002 Z.z., t.j. vyžadovať súhlas orgánu ochrany prírody, tým ani postihovať
jej nesplnenie sankciou. Žalobca namietal, že žiadnym z vykonaných dôkazov nebolo preukázané,
že v danom prípade žalobca zrealizoval výstavbu lesnej cesty alebo zvážnice, a nie technickej linky.

Túto skutočnosť vyvrátil práve bod 6.1.2 STN 73 6108, v zmysle ktorého má mať každá lesná cesta
charakteristické znaky podľa možností v čo najväčšej dĺžke. Ak cesta aspoň jedným svojím technickým
parametrom nespĺňa podmienky zatriedenia do príslušnej triedy a kategórie, preradí sa do nižšej triedy.
Túto povinnosť okrem bodu 6.1.2 STN správnemu orgánu ukladá aj všeobecná zásada in dubio pro reo,
v zmysle ktorej je správny orgán v prípade pochybností týkajúcich sa naplnenia zákonných znakov lesnej

cesty vyhodnotiť skutkové okolnosti nie v neprospech, ale v prospech osoby podozrivej zo spáchania
správneho deliktu. Žalovaný porušil zásadu in dubio pro reo, keď z dôkazov vybral tie, ktoré mohol
vykladať v neprospech účastníka konania a tie, ktoré konanie účastníka konania podporujú a sú v jeho
prospech, alibisticky ignoroval. Žalobca namietal, že neprávne právne posúdenie veci spočíva aj v tom,
že vykonávaním opatrení obhospodarovateľa a sprístupnenie porastu prostredníctvom technologickej

linky subsumoval pod činnosť uvedenú v § 14 ods. 2 písm. a) v znení § 13 ods. 2 písm. c) zákona
č. 543/2002 Z.z. Dočasnú približovaciu cestu vybudoval žalobca v súlade so zákonom o lesoch, ktorý
je vo vzťahu k osobe žalobcu a jeho postavenia obhospodarovateľa, predpisom lex specialis. Žalobca
na danom území totiž nie je náhodne zachytený neoprávnene sa pohybujúci subjekt, ale zodpovedný
obhospodarovateľ lesa. Žalobca poukázal na ust. § 31 ods. 1 písm. a) zákona č. 326/2005 Z.z., podľa

ktorého je na lesných pozemkoch zakázané vykonávať terénne úpravy, stavať ploty alebo chodníky,
narúšať pôdny kryt a ďalej na § 31 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z.z., podľa ktorého sa zákaz nevzťahuje
na obhospodarovateľa lesa pri zabezpečovaní hospodárenia v lese. V zmysle vyššie uvedeného podľa
žalobcu pri budovaní technologickej linky žaloba nepotreboval súhlas orgánu štátnej ochrany prírody,
resp. konanie o zmenu funkčného využitia lesného pozemku a bol oprávnený vybudovať na základe ust.

§ 31 zákona o lesoch. Výnimočné postavenie obhospodarovateľa vo vzťahu k územiu, na ktorom platí
3. stupeň ochrany, totiž predpokladajú aj samotné výnimky zo zákazov uvedené v § 13 ods. 3 zákona o
ochraneprírodyakrajiny.Žalobcauviedol,žeajzposlednejprijatejnovelyzákonač.543/2002Z.z.v§13
ods. 3 písm. c) vyplýva, že predchádzajúci súhlas ochrany prírody si vyžaduje na „výstavbu lesných ciest
a zvážnic, rekonštrukciu lesných ciest a zvážnic, ktorou sa menia ich technické parametre alebo účel

využitia a budovanie protipožiarnych rozčleňovacích pásov“, a teda napriek odstráneniu výkladových
problémov je zrejmé, že zákaz sa nevzťahuje na akékoľvek terénne úpravy. Použitie výkladového
pravidla argumentum a contrario je možné vyvodiť, že v prípade úpravy, pri ktorých nenastane ani jedna
z alternatívnych zákonu ustanovených možností, t.j. zmena technických parametrov, účelu využitia alebo
budovanie protipožiarnych pásov, nie je potrebné pred ich vykonaním zabezpečiť osobitné povolenie na

ich vykonanie. Výklad načrtnutý správnym orgánom, t.j., že obhospodarovateľ lesa potreboval na účely
zhotovenia približovacej technologickej komunikácie pre potreby zabezpečenia okamžitého zásahu proti
škodcomsúhlasorgánuochranyprírodyakrajiny,jezpohľadulogikyaaplikačnejudržateľnostiabsurdný
a pre žalobcu nepochopiteľný.Žalobca námietku nesprávneho zistenia skutkového a právneho stavu rozviedol nasledovne: žalobca
namietal že správny orgány vychádzali z dôkazu, ktorý nebolo možné aplikovať, čím bol naplnený
následne žalobný dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci, keď oba správne orgány odmietli návrh

žalobcu na vyhotovenie odborného posúdenia alebo znaleckého dokazovania o zaradení zhotovenej
linky do lesnej dopravnej siete a namiesto toho použili v konaní iný odborný posudok znaleckej
organizácie - Národného lesníckeho centra, so sídlom vo Zvolene, o ktorom tvrdili, že je skutkovo
totožný. Žalobca namietal, že skutkový stav o technologickej linke v Jaloveckej doline nie je možné
zisťovať z vyjadrenia znaleckej organizácie - Národného lesníckeho centra k nespevnenej komunikácii,

ktorá bola v roku 2017 vybudovaná na lesných pozemkoch Demänová, v Iľanovskej doline, v lokalite
Blatná a Javorová, v k. ú. P., okres F. Z.. Žalobca uviedol, že už v priebehu konania namietal, že správny
orgán toto odborné vyjadrenie nepredložil účastníkovi na oboznámenie, ani vyjadrenie sa k nemu, hoci
ide o dôkaz, na ktorý správny orgán postavil svoje rozhodnutie, toto odborné vyjadrenie sa vzťahuje
na iný prírodný celom na inom území, a preto nemôže byť vo vzťahu k tomuto konaniu skutkovo,
ani právne relevantné, toto odborné vyjadrenie preukazuje, že obdobný dôkaz si mohol a správny

orgán zabezpečiť aj v tomto konaní, a teda preukazuje neúplnosť vykonaného dokazovania zistenia
skutkového stavu, odborné vyjadrenie nemožno na skutkový stav v tomto konaní aplikovať, pretože
vyjadrenie odborne spôsobilej osoby musí vychádzať z vizuálnej obhliadky a relevantných podkladov
miestneho zisťovania, porovnávanie s takýmto dielom je absolútne neadekvátne, keďže lesná cesta
v Iľanovskej doline má neporovnateľne iné parametre, jedná sa o investične niekoľkonásobne vyššiu

akciu spolufinancovanú eurofondami, ktorá bola pripravovaná na dlhšiu dobu a nachádza sa Nízkych
Tatrách. Žalobca namietal, že žalovaný ako odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí bez relevantného
dôkazu skonštatoval, že predmetný odborný posudok znaleckej organizácie - Národného lesníckeho
centra bol vypracovaný na žiadosť správneho orgánu v skutkovo totožnej veci. Odvolací orgán mal za
to, že predmetný odborný posudok je vhodné a účelné použiť ako jeden z dôkazných prostriedkov aj v

tomto konaní, keďže vysvetľuje a zatrieďuje v širšom kontexte rozdiely medzi jednotlivými kategóriami
lesných ciest na základe všeobecne použiteľných princípov, a teda podľa názoru odvolacieho orgánu
aj na účely podporného dôkazu v tomto konaní. Žalobca poukázal na skutočnosť, že tvrdenia o
skutkovej totožnosti a priori vylučuje už len fakt, že sa jedná o dve rôzne komunikácie, z ktorých
jedná sa nachádza v Iľanovskej doline a druhá v Jaloveckej doline. Podľa žalobcu žalovaný nielen, že

nemohol aplikovať závery odborného posúdenia Iľanovskej komunikácie s komunikáciou v Jaloveckej
doline, ale že aj vedel, ako má dôkaz slúžiaci ako podklad na zistenie kategórie lesnej dopravnej
siete v zisťovacom konaní vyzerať. Za nenáležitú považoval žalobca argumentáciu žalovaného o
nevyhovení jeho dôkazného návrhu z dôvodu hospodárnosti konania, pretože pokiaľ vypracovanie
uvedeného vyjadrenia bolo v konaní o Iľanovskej doline účelné a hospodárne, nemožno žalobcu v

tomto konaní diskriminovať. Odmietnutím vykonania žalobcom navrhnutého dôkazu a nahradením
tohto dôkazu odborným vyjadrením o územne, personálne i porastovo nesúvisiacej dokumentácii,
preto došlo zo strany žalovaného k vadnému procesnému postupu v konaní, ktorý mal v konečnom
dôsledku za následok, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na
riadne posúdenie veci. Podľa žalobcu jedine dokazovanie, ktorého obsahom by bolo pribratie znalca,

ktorý by podal znalecký posudok, príp. odborné vyjadrenie, by dokázalo dať odpoveď na otázku
aplikácie výkladového pravidla zaraďovania komunikácií do lesnej dopravnej siete. Žalobca namietol
skutočnosť, že žalovaný sa zameral na posudzovanie predmetného územia výlučne z hľadiska ochrany
biotopu hlucháňa hôrneho bez toho, aby sa vôbec zaoberal alebo zamyslel nad tým, ako ponechanie
nespracovanej kalamity zničí a poškodí predmetné územie pre ostatné druhy rastlín a živočíchov, resp.

celého lesného biotopu.
K námietke podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, žalobca podrobnejšie
uviedol, že bolo porušené jeho právo na oboznámenie sa s podkladmi pre vydanie rozhodnutia s
tým, že mu síce bola poskytnutá možnosť v rámci správneho konania nahliadnuť do spisu, avšak

po tom, čo žalobca túto možnosť využil tak, že požiadal o doručenie všetkých nových podkladov pre
vydanie rozhodnutia telefonickou žiadosťou z 18.11.2020, doručil mu správny orgán iba stanovisko ŠOP
SprávnyTANAP.Žalobcasazuvedenéhodôvoduopoužitíodbornéhovyjadreniaznaleckejorganizácie-
Národného lesníckeho centra, so sídlom vo Zvolene v rámci dokazovania dozvedel až z prvostupňového
rozhodnutia, pretože správny orgán mu ako dôkaz, ktorý mal slúžiť ako podklad k vydaniu rozhodnutia,

nedoručil. Žalobca namietal, že zo strany žalovaného ide o účelové konanie v snahe zakryť podstatné
porušenie práv účastníka konania, ak tvrdí, že žalobca mal možnosť, pokiaľ mu nebol známy obsah
predmetného odborného posudku, dostaviť sa na správny orgán a nazrieť do spisu alebo si ho vyžiadať
tak, ako si vyžiadal stanovisko ŠOP Správy TANAP na oboznámenie, ktoré mu bolo správnym orgánomzaslané. Žalobca totiž správnemu orgánu dôveroval, keď ho telefonicky žiadal o zaslanie tých podkladov
k vydaniu rozhodnutia, ktoré z doterajšej komunikácie nemal a nemohol mať k dispozícii, resp. keď mu
správny orgán zaslal iba stanovisko ŠOP Správy TANAP. Žalovaný preto neposkytol žalobcovi možnosť

oboznámiť sa so všetkými podkladmi pred vydaním rozhodnutia a na túto okolnosť zneužil dokonca
núdzový stav a zákaz vychádzania vyhláseným uznesením vlády SR č. 704 zo 4. novembra 2020, kedy
vedel, že žalobca nebude môcť svoje právo fyzického nahliadnutia do spisu reálne vykonať.
Žalobca v konaní namietal, že správny orgán uložil za správny delikt neprimeranú sankciu - pokutu,
ktorá je v rozpore so zásadami správneho trestania, ako aj skutkovými okolnosťami, za ktorý mal byť

správny delikt spáchaný. Žalobca vytýkal, že správny orgán sa pri ukladaní sankcie neriadil zásadami
platnýmipresprávnetrestanie,alevrámcisvojejdiskrečnejprávomocizakotvenejv§91ods.1zákonač.
543/2002Z.z.nezohľadnilpoľahčujúceokolnostinastranežalobcuaichproporcionalitukvýškeuloženej
sankcie. Žalobca namietal, že v prípade uloženej pokuty zo strany správneho orgánu tento porušil
princíp legitímneho očakávania pozemkového spoločenstva ako účastníka konania, kedy vzhľadom
na postup správneho orgánu a samotný prístup žalobcu v administratívnom konaní absentovala

predvídateľnosť konania a postupu správneho orgánu jednak v konaní, ako aj pri rozhodovaní. V
priebehu celého konania, ktorého predmetom bol výkon inšpekcie zo strany príslušného orgánu, sa
niesla prizma obligatórneho zistenia správneho deliktu a potrestania páchateľa deliktu bez ohľadu na
okolnosti spáchania údajného správneho deliktu (stav lykožrútovej kalamity), prístup žalobcu (vykonanie
ohlásenia), ako aj následky konania žalobcu (minimálna, resp. de facto žiadna zmena vzhľadu

prostredia, kedy došlo k rozšíreniu lesného chodníka na dočasnú technologickú komunikáciu za použitia
pôvodného materiálu získaného v teréne, ktorý po ukončení prác samovoľne zarastie prirodzenou
vegetáciou, ktorá sa vyskytuje v pôvodnom lesnom poraste). Žalobca namietal, že správny orgán
nedôsledne aplikoval pravidlo, že správny orgán pri ukladaní sankcie za správny delikt a jej výmery
vždy prihliadne na závažnosť správneho deliktu, najmä na spôsobilosť spáchania a jeho následky a na

okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa. V danom
smere žalobca poukázal na ust. § 2 ods. 2 zákona č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch, keďže uvedený
skutkový stav nemožno považovať za správny delikt, keďže sa ním odvracalo nebezpečenstvo priamo
hroziace záujmu chránenému zákonom č. 543/2002 Z.z. a zákonom č. 326/205 Z.z. o lesoch, ktorým
je ochrana zdravého lesného biotopu pred šírením škodcu - podkôrneho hmyzu. Žalobca zdôraznil,

že v konaní neboli preukázané žiadne negatívne následky konania žalobcu, ale práve naopak, ich
odstraňovanie. Žalobca uviedol, že aj prípadná existencia povinností daná ust. § 14 ods. 2 písm. a)
zákona č. 543/2002 Z.z. by vo vzťahu k danému prípadu by mala viac-menej iba formálny charakter,
keďže súhlas zo strany orgánu ochrany prírody by bol pre zistený skutkový stav nepochybne daný
z dôvodu potreby zamedzenia vzniku škôd a odstránenia následkov kalamity. Iná situácia by bola

v prípade, keby k realizácii technologickej linky malo dôjsť pri zámere pozemkového spoločenstva
zvyšovať produkciu drevnej hmoty na úkor ochrany prírody a iná situácia, keď k údajnému porušeniu
malo dôjsť práve v záujme prírodu a uvedené porasty chrániť. Žalobca po doručení rozhodnutia
o zákaze budovania približovacej linky okamžite práce zastavil a približovacia linka je až doteraz
nedokončená. Argument o doručení zákazu políciou dňa 05.08.2019, pričom tento dokument bol

riadne prevzatý 02.08.2020 v zákonom stanovenej lehote 18 dní od doručenia oznámenia na prevzatie
zásielky, bol podaný ako priťažujúca okolnosť, preto žalobca považuje výšku uloženej sankcie za
nespravodlivúaneprimeranúvzhľadomnaokolnostiprejednávanejveci,keďkonalsnajlepšímvedomím
a svedomím, keďže jeho jediným cieľom bolo včas zamedziť šíreniu kôrovcovej kalamity v porastoch,
ktoré obhospodaruje, mala byť výška uloženej sankcie podstatne nižšia.

Záverom žalobca zhrnul, že pri úplnom zistení skutkového stavu a správnej aplikácii právnych predpisov
by správny orgán dospel k záveru, že žiaden predchádzajúci súhlas orgánu štátnej ochrany prírody v
súvislosti s vybudovaním dočasnej približovacej komunikácie nebol potrebný. Zákon č. 543/2002 Z.z. o
ochrane prírody a krajiny takéto rozhodnutie vyžaduje iba v prípadoch výstavby lesných ciest a zvážnic,
avšak v danom prípade ide iba o zhotovenie približovacej komunikácie, ktorá má dočasný charakter a

nedosahuje minimálne požiadavky a parametre lesných ciest a zvážnic tretej kategórie.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 23.07.2021 uviedol, že argumentácia v správnej žalobe
ohľadom nesprávneho právneho posúdenia lesnej cesty je tendenčná a účelová, nakoľko sa žalobca
zjavne neopodstatnenými argumentmi snaží navodiť dojem porušenia povinností zo strany správneho

orgánu. Žalovaný zdôraznil, že žalobca sa dopustil svojím konaním porušenia ust. § 14 ods. 2 písm.
a) zákona č. 543/2002 Z.z., podľa ktorého na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyžaduje
súhlas orgánu prírody na vykonávanie činností uvedených v § 13 ods. 2 písm. a), c) až e), i), j), l),
m), o) a p) tým, že vykonával činnosť uvedenú v ust. § 13 ods. 2 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z.,teda výstavbu lesných ciest a zvážnic. Porušením predmetného ustanovenia sa žalobca dopustil iného
správneho deliktu podľa ust. § 90 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z. Na zodpovedanie otázky,
či sa žalobca mohol dopustiť predmetného iného správneho deliktu, je nutné zodpovedať, či došlo k

naplneniu znakov skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa ust. § 90 ods. 1 písm. a) zákona
č. 543/2002 Z.z. Subjektom predmetného iného správneho deliktu je ochrana územia, na ktorom platí
tretí stupeň ochrany. Objektívnou stránkou predmetného iného správneho deliktu je samotná činnosť
vykonávaná žalobcom, a to výstavba lesných ciest a zvážnic na území, na ktorom platí tretí stupeň
ochrany bez príslušného súhlasu. Objektívna stránka iného správneho deliktu podľa § 90 ods. 1 písm.

a) zákona č. 543/2002 Z.z. sa skladá a) z činnosti, ktorá je charakterizovaná ako výstavba, pričom medzi
žalobcom a žalovaným je nesporné, že žalobca vykonal stavbu, b) lesnej cesty, pričom naplnenie tohto
nie je spochybňované, c) na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany prírody, pričom predmetné
nie je sporné, d) bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody, pričom predmetné je nepochybné.
Jediný rozpor medzi žalobcom a žalovaný spočíval v otázke, či žalobca vykonával výstavbu lesnej
cesty, pričom je potrebné zdôrazniť, že zákon č. 543/2002 Z.z. nerozlišuje medzi konkrétnou kategóriou

lesnej cesty, ani medzi jej šírkou alebo inými kvalifikačnými znakmi. Zákon č. 543/2002 Z.z. pojem
lesná cesta a zvážnica nedefinuje. Žalovaný poukázal v definícii v odbornej lesníckej literatúry a v
STN 73 6108, uviedol, že má za to, že v danom prípade ide o lesnú cestu, pričom je irelevantné, aké
označenie bude mať budovaná približovacia lesná cesta, ale smerodajné je, či budovaná komunikácia
má charakter lesnej cesty a zvážnice, na výstavbu ktorej sa vyžaduje súhlas príslušného orgánu ochrany

prírody. Argumentáciu žalobcu o zásade in dubio pro reo žalovaný nespochybňuje, avšak v danom
prípade nebol dôvod na jej uplatnenie. Vzhľadom na to, že zo strany žalovaného, ako aj prvostupňového
správneho orgánu ako odborných orgánov, nevznikli žiadne pochybnosti o tom, či predmetnú cestu je
možné považovať za lesnú cestu alebo zvážnicu, alebo nie. Zo strany žalovaného bolo jednoznačné,
že v danom prípade ide o lesnú cestu, navyše, žalovaný disponoval odborným posudkom znaleckej

organizácie Národného lesníckeho centra, ktorý predmetnú premisu potvrdil. Znalecká organizácia v
odbornom vyjadrení č. 11/2018 z 05.03.2018 označila predmetný typ komunikácie za približovaciu
cestu, ktorá podľa STN 73 6108 spĺňa zatriedenie do kategórie ciest - lesné cesty tretej triedy. K
námietke v správnej žalobe k spôsobu vykonania dokazovania, keď žalovaný, resp. prvostupňový
správny orgán použili dôkaz, ktorý použiť nemali a zároveň odmietli vykonať dôkaz, ktorý bol navrhnutý

žalobcom, žalovaný poukázal na ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého účastníkovi
konania sa priznáva právo v každom štádiu konania obhajovať svoje práva. Predmetné právo však
neznamená, že správny orgán je povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré účastník konania navrhne,
najmä pokiaľ má správny orgán skutkový stav dostatočne preukázaný. Uvedené potvrdzuje aj rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Szd/1/2011 zo dňa 22.03.2012, v ktorom Najvyšší

súd Slovenskej republiky konštatoval, že je na úvahe správneho orgánu rozhodnúť, či určitý dôkaz
je potrebné vykonať (§ 32 Správneho poriadku). K oprávneniu rozhodnúť o rozsahu zisťovania
pokladov pre rozhodnutie, ako aj výber dôkazných prostriedkov vyplýva z vrchnostenského postavenia
správneho orgánu spojeného s jeho právomocou danou mu zákonom voči subjektom podriadeným
mu pri rozhodovaní, ako aj zo zásady hospodárnosti a rýchlosti konania. Predmetný odborný posudok

znaleckej organizácie - Národného lesníckeho centra bol vypracovaný na žiadosť správneho orgánu
v skutkovo totožnej veci a odstraňuje rozpor vo vnímaní a jednoznačnom vymedzení, čo je potrebné
chápať ako lesnú cestu. Taktiež vysvetľuje a zatrieďuje v širšom kontexte rozdiely medzi jednotlivými
kategóriami lesných ciest na základe všeobecne použiteľných princípov. Ohľadom námietky žalobcu,
že sa s dôkazom - odborným posudkom znaleckej organizácie Národného lesníckeho centra oboznámil

až v prvostupňovom rozhodnutí, žalovaný uviedol, že už v samotnom protokole zo štátneho dozoru
bol predmetný odborný posudok spomínaný, a to v časti 6 protokolu, ako aj na strane 12 protokolu. S
protokolom zo štátneho dozoru bol žalobca riadne oboznámený, a teda tvrdenia žalobcu sú zavádzajúce
a nepresné. Žalobcovi bolo umožnené nahliadnuť do spisu, pričom toto právo nevyužil. Žalobca písomne
požiadal listom zo dňa 08.11.2020 o zaslanie kópie spisu, avšak následným telefonickým rozhovorom

(ktorý žalobca spomína aj v bode 24. správnej žaloby) sa dopytoval zamestnanca prvostupňového
správnehoorgánuodôkazoch,ktorésavspisovommateriálinachádzajú,pričommuboliuvedenévšetky
dôkazy a následne žalobca požiadal o zaslanie len jedného konkrétneho dôkazu, a to stanovisko ŠOP
Správy TANAP. Predmetné vyplýva aj z e-mailu (poradové č. 14 administratívneho spisu B), ktorým bolo
žalobcovi zaslané stanovisko ŠOP Správy TANAP. Žalobca nie úplne presne interpretuje telefonický

rozhovor v bode 24. právnej žaloby, avšak napriek tomu má žalovaný za to, že aj akceptovaním
žalobcovej interpretácie telefonického rozhovoru, t.j. „zaslanie tých podkladov k vydaniu rozhodnutia,
ktoré z doterajšej komunikácie nemal a nemohol mať k dispozícii“, bolo požiadavke v plnej miere
vyhovené, keďže ako už bolo uvedené, vedomosť o odbornom posudku mal už v štádiu štátneho dozoru.Žalovaný zároveň poukázal na to, že rozhodnutím zo dňa 06.08.2018 v spojení s rozhodnutím zo dňa
11.05.2018 bola žalobcovi uložená pokuta za rovnaký správny delikt, pričom v prejednávanom prípade
bol použitý spomínaný odborný posudok, a teda jeho obsah mu bol známy. Ak by však žalobca požiadal

v telefonickom rozhovore o zaslanie odborného posudku, žalovaný nemal dôvod mu v predmetnej
požiadavke nevyhovieť.
K argumentácii žalobcu k výške uloženej pokuty, ktorú považoval za neprimeranú, žalovaný uviedol,
že žalobca argumentuje vlastnými všeobecnými frázami, avšak neuviedol žiaden konkrétny dôvod pre
svoje tvrdenia. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že zákon č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch sa na

prejednávané konanie nepoužije, a preto argumentácia žalobcu v bode 31. správnej žaloby považoval
žalovaný za zmätočnú. Žalobca poukázal na stret zákona č. 543/2002 Z.z. a zákona č. 326/2005
Z.z. o lesoch, pričom sa svojou argumentáciou snaží poukázať na údajnú nevykonateľnosť jedného
zákona popri druhom. Argumentácia žalobcu je v tomto smere tendenčná, žalobca vedel a mal možnosť
vykonávať ustanovenia zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v súlade so zákonom č. 543/2002 Z.z.,
avšak neprimerane sa spoliehal na to, že súhlas podľa ust. § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 543/2002

Z.z. je len formalitou (tak, ako to sám uviedol), a preto sa vedome rozhodol povinnosti dané mu
zákonom č. 543/2002 Z.z. odignorovať. Samotnú výšku pokuty žalovaný vyčerpávajúco odôvodnil v
rámci napadnutého rozhodnutia, pričom na všetkých svojich doterajších tvrdeniach trvá. Žalovaný, ako
aj prvostupňový správny orgán prihliadli tak ako na poľahčujúce, ako na priťažujúce okolnosti, pričom
za poľahčujúcu okolnosť považovali samotný dôvod vybudovania približovacej lesnej cesty v danej

lokalite,ktorýmbolaajplánovanárealizáciaopatrenínaochranulesaaobrannýchopatrenípredškodami
spôsobovanými na lesných porastoch škodlivými činiteľmi. Záverom žalovaný uviedol, že námietky
žalobcu v podanej správnej žalobe sú obsahovo v zásade totožné s námietkami podanými v rámci
odvolacieho konania proti napadnutému rozhodnutiu a navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietol.

5. Žalobca v replike zo dňa 30.09.2021 podotkol, že predmetom správneho konania bolo správne
trestanie, ktoré je vo všeobecnosti ovládané zásadou in dubio pro reo, v zmysle ktorej je pochybnosti
potrebné vykladať v prospech podozrivého z priestupku alebo správneho deliktu. Žalovaný takto
napadnutom konaní nepostupoval a sám sa z tohto nezákonného konania usvedčil už len tým, že

absenciou výkladu zákonného pojmu nevykladá v prospech podozrivého z priestupku, čím de facto
konštatuje, že priestupca mal byť jasnovidec a predpokladať závery žalovaného správneho orgánu už
v čase, kedy sa skutok stal, absenciou výkladu zákonného pojmu nahrádza subjektívnym výkladom, v
ktorom uprednostňuje svoje výňatky z literatúry pred slovenskou technickou normou určujúce parametre
lesnej dopravnej siete. Žalobca mal za to, že v rámci uplatnenia zásad platných ku dňu vydania

rozhodnutia bol žalovaný v pochybnosti ohľadom naplnenia obsahových podmienok pojmu lesná cesta,
či zvážnica vykladať v prospech účastníka tohto sankčného konania ohľadom možnosti nahliadnutia do
administratívneho spisu za účelom oboznámenia sa so všetkými podkladmi. Žalobca poukázal na to, že
správny orgán síce vyhovel žiadosti žalobcu vo veci predĺženia lehoty na oboznámenie sa s podkladmi,
avšak určil lehotu, a to iba 4 dni odo dňa uplynutia platnosti obmedzenia slobody pohybu a pobytu

zákazom vychádzania vyhláseného uznesením vlády SR č. 704 z 04.11.2020, ktorého platnosť uplynula
dňa 15.11.2020. Objektívne, avšak ihneď nasledovalo ďalšie predĺženie núdzového stavu, keď vláda
SR predĺžila od 15.11.2020 núdzový stav na ďalších 35 dní na celom území SR. Predmetný posudok
tak žalobcovi poskytnutý nebol. Žalobca ohľadom aplikácie ust. § 2 ods. 2 zákona č. 372/1990 Z.z.
poukázal na to, že sa jednalo o analogickú aplikáciu uvedeného ustanovenia, keďže konanie žalobcu

nemožno považovať za správny delikt, keďže sa ním odvracalo nebezpečenstvo priamo hroziace za
ujmu chránenému zákonom č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny a zákonom č. 326/2005 Z.z. o
lesoch, ktorým je ochrana zdravého lesného biotopu pred šírením škodcu - podkôrneho hmyzu, ktorá
nebola žalovaným, ani prvostupňovým správnym orgánom zohľadnená.

6. Žalovaný v duplike zo dňa 24.11.2021 uviedol, že v predmetnej veci nevznikla potreba aplikovať
zásadu in dubio pro reo, keďže žalovaný mal v otázke zodpovednosti žalobcu za správny delikt
riadne zistený skutkový stav veci, a preto žiadne pochybnosti nevznikli. Pojem lesnej cesty vyložil
prostredníctvom odbornej lesníckej literatúry, a navyše disponoval odborným posudkom znaleckej
organizácie Národného lesníckeho centra, so sídlom vo Zvolene, ktorá organizácia v odbornom

vyjadrení č. 11/2018 z 05.03.2018 označila predmetný typ komunikácie za približovaciu cestu, ktorá
podľa STN 73 6108 spĺňa zatriedenie do kategórie ciest - lesné cesty 3. triedy. Ohľadom nemožnosti
nahliadnutia do spisu pre ďalšie predĺženie núdzového stavu žalovaný uviedol, že vyhlásenie núdzového
stavu nie je dôvodom, pre ktorý by žalovaný nemohol využiť právo nahliadnuť do spisu. Taktiež nieje presvedčivé tvrdenie žalobcu, že počas 4 dní nestihol do spisu nahliadnuť, ani tvrdenie o tom, že
žalobcovineboloposkytnutéodbornéstanoviskoSprávyTANAP,sanezakladánapravde.Dôkazomjee-
mail,ktorýmbolototostanoviskožalobcovizaslané(poradovéč.14administratívnehospisuB).Žalovaný

opakovane zdôraznil, že ust. § 2 ods. 2 zákona č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch nebolo aplikované
použitím analógie lex legis vzhľadom na to, že sa na protiprávne konanie žalobcu aplikovať nemohlo,
nakoľko nejde o priestupok, ale o iný správny delikt v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. Plánovaná
realizácia opatrení na ochranu lesa bola posúdená ako poľahčujúca okolnosť.

7. Na pojednávaní dňa 20.02.2023 sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a poverení zamestnanci
žalovaného P. a Z. Právny zástupca žalobcu uviedol, že vydané rozhodnutie prvostupňového orgánu
ako aj následné potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho orgánu sú nezákonné, z toho hľadiska, že
neposkytujú jasné, zrozumiteľné a logické odôvodnenie vo vzťahu k skutku, ktorý má byť predmetom
pokuty, ktorá bola uložená samotnému žalobcovi. Nebolo preukázané, že žalobca sa dopustil porušenia
výstavby lesnej cesty alebo zvážnice, ktoré mu je kladené za vinu, nakoľko ako zo samotnej komunikácie

vyplýva, nebolo preukázané, že v danom prípade išlo o vybudovanie lesnej cesty alebo zvážnice. Táto
skutočnosť nebola správnym orgánom dostatočne zistená ani preukázaná a hoci to nebolo povinnosťou
účastníka konania, navrhol vykonať dokazovanie na to, aby táto skutočnosť bola riadnym spôsobom
objasnená, a to odbornou spôsobilou osobou, ktorá by takúto skutočnosť preukázala, takýto dôkaz
bol odmietnutý, pričom ako dôkaz bolo zo strany správneho orgánu použité iné vyjadrenie, ktoré sa

vzťahovalo ale nie na toto konkrétne územie, ale na úplne iné územie, ktoré sa nachádza v inom lesnom
poraste, ako sa týkalo tohto konania. Žalobca nenaplnil zákonné znaky predmetného priestupku, ktorý
mu bol uložený zo strany správneho orgánu. Subsidiárne vo vzťahu k výške pokuty, pretože ak by pri
riadnom dokazovaní predsa len bolo preukázané, že bola vystavaná lesná cesta alebo zvážnica, čo
nebolo preukázané, žalobca mal za to, že pokuta, ktorá bola uložená zo strany správneho orgánu nebola

riadnym spôsobom ani odôvodnená ani vysvetlená, pretože neboli brané do úvahy skutočnosti, ktoré
sa týkali samotného žalobcu, a to že bol v danom území obhospodarovateľ a vykonával opatrenia na
to, aby predchádzal vzniku škodám v lesných porastoch, a to najmä šírenia podkôrneho hmyzu, kedy si
potrebovalsprístupniťporastnato,abytammoholvykonaťvlastnésanačnéopatrenianato,abyochránil
zvyšnú časť jeho predmetného lesného biotopu. Táto skutočnosť, ktorá by vo vzťahu k žalobcovi mala

byť zohľadnená ako poľahčujúca, nebola žalovaným zohľadnená.
Poverená zamestnankyňa žalovaného Z.. E. Z. L. v prednese uviedla, že hlavnou spornou skutočnosťou
v tomto prípade bolo, či žalobca vystaval lesnú cestu alebo len tzv. približovaciu linku, pričom tieto pojmy
žiadny všeobecný záväzný právny predpis nedefinuje, preto žalovaný poukázal na odbornú lesnícku
literatúru, kde je definovaná približovacia cesta ako zemná cesta vedená spravidla vo svahu a slúžiaca

na približovanie dreva. Buduje sa podľa osobitných rezortných smerníc v rámci technologickej prípravy
pracovísk, pričom iná literatúra uvádza, že približovacia cesta vedie vo svahu od približovacej linky
sa odlišuje tým, že jej budovanie nie je možné bez zemných úprav. Často sa označuje termínom
zvážnica. Podľa slovenskej technickej normy 73 6108 Lesná dopravná sieť v čl. 2 definuje lesnú
približovaciu cestu ako jednopruhovú účelovú pozemnú komunikáciu vytvárajúcu dopravné spojenie

vo vnútri lesných komplexov. Z dopravného hľadiska slúži prevažne na približovanie dreva. Spravidla
je zemná a spája približovacie linky s odvoznými cestami. Vyššie uvedené definície korešpondujú so
skutočným stavom v prejednávanom prípade, a preto mal žalovaný za to, že v danom prípade ide o
lesnú cestu. Žalovaný disponuje aj znaleckým posudkom znaleckej organizácie Národného lesníckeho
centra, ktorý predmetný záver potvrdzuje. Znalecká organizácia označila v tomto odbornom vyjadrení

predmetný typ komunikácie za približovaciu cestu, ktorá podľa STN spĺňa zatriedenie do kategórie
ciest - lesné cesty 3. triedy. Podľa názoru znaleckej organizácie sa nejedná o dočasnú komunikáciu,
nakoľko pri kategórii dočasných približovacích ciest sa ráta so spätnou rekultiváciou, čo v tomto
prípade nie je možné. Znalecký posudok bol síce vypracovaný na účely iného konania, ale ide o
rovnaký typ komunikácie. Odborný posudok znaleckej organizácie Národného lesníckeho centra bol

vypracovaný na žiadosť prvostupňového správneho orgánu v skutkovo obdobnej veci, a to je výstavba
účelovej nespevnenej komunikácie so šírkou cesty 4 metre, vybudovaná v záreze svahu do výšky 3
metrov, slúžiaca na sezónny vývoz a približovanie dreva, zjazdná pre traktory a špeciálne vývozné a
približovacie prostriedky. Národné lesnícke centrum je znaleckou organizáciou zapísanou v zozname
znalcov vedenou Ministerstvom spravodlivosti SR v odbore Lesníctvo, a tiež plní úlohu znaleckého

ústavu so širokými kompetenciami, a tiež je zapísaná v zozname znalcov vedenom Ministerstvom
spravodlivosti. Žalobca okrem iného namietal, že správny orgán prvého stupňa nevykonal dôkaz, ktorý
navrhol a tiež, že použil dôkaz, ktorý použiť nemal. Žalovaný v tejto súvislosti upriamil pozornosť súdu
na ust. § 32 ods. 2 Správneho poriadku, v zmysle ktorého rozsah a spôsob zisťovania podkladovpre rozhodnutie určuje správny orgán, z ktorého ustanovenia vyplýva, že o tom, ktoré dôkazy budú
vykonané, rozhoduje správny orgán. Uvedený záver potvrdil aj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo
sp. zn. 8Szd/1/2022 zo dňa 22. marca 2012, v ktorom Najvyšší súd skonštatoval, že oprávnenie

rozhodnúť o rozsahu zisťovania podkladov pre rozhodnutie ako aj výber dôkazných prostriedkov vyplýva
z vrchnostenského postavenia správneho orgánu. K tvrdeniu žalobcu o tom, že nebol oboznámený
s odborným posudkom, poukázala poverená zamestnankyňa na vyjadrenie zo dňa 23.07.2021. K
návrhu žalobcu na peňažnú moderáciu v zmysle ust. 192 Správneho súdneho poriadku poverená
zamestnankyňa uviedla, že toto je možné len na základe súdom vykonaného dokazovania, avšak

pokuta vo výške 7.000 Eur bola stanovená s použitím poľahčujúcich ako aj priťažujúcich okolností,
ktoré sú podrobne popísané v prvostupňovom ako aj v napadnutom rozhodnutí. Na záver poverená
zamestnankyňa poukázala na rozsudok Krajského súdu v Žiline so sp. zn. 31S/102/2018 zo dňa 29.
júna 2022, ktorým bola žaloba v obdobnom prípade zamietnutá, a ktorý nadobudol právoplatnosť 11.
septembra 2022, v ktorom krajský súd uviedol, že „súhlas orgánu ochrany prírody sa vyžaduje na
výstavbu tých lesných komunikácií, ktoré predstavujú taký zásah do lesného prostredia, pri ktorom

dochádza k terénnym úpravám väčšieho rozsahu“. Z uvedeného vyplýva, že na vybudovanie lesnej
cesty v tomto prípade bol potrebný súhlas orgánu ochrany prírody v zmysle ust. § 13 ods. 2 zákona
č. 543/2002 Z.z., v otázke kategórie vybudovanej cesty poverená zamestnankyňa poukázala aj na
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo sp. zn. 4Asan12/2020 zo dňa 27. apríla 2022, ktorým Najvyšší
súd zamietol kasačnú sťažnosť podanú proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 04.02.2020 zo

sp. 30S/172/2018, ktorým krajský súd zamietol žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo
3397001518/7651-34887roz zo dňa 12.10.2018. Predmetom tohto konania bolo taktiež vybudovanie
lesnej cesty.
Právny zástupca žalobcu v reakcii na prednes poverenej zamestnankyne žalovaného uviedol, že
predmetom konania je správne trestanie, ktoré na rozdiel od klasického trestania nevyžaduje zavinenie,

to znamená, že je tu síce objektívna zodpovednosť, ale tá by mala byť v istom smere aspoň
predvídateľná. Ak obidve strany - žalobca tak aj žalovaný - tvrdia, že neexistuje právna úprava, ktorá
by definovala, čo je lesná cesta a čo je zvážnica, z toho hľadiska potom objektívne nemožno vyžadovať
subjektu, ktorý má byť potrestaný, výklad, ktorý im potom pasuje z odbornej literatúry, hoci rozporuje s
tou STN, ktorá hovorí, že ak čo len jedna vec z toho nie je dodržaná, tak už nejde ani o lesnú cestu

ani o zvážnicu. Mala by sa aplikovať zásada in dubio pro reo, že pokiaľ jednoznačne žalovaný nevie
preukázať túto skutočnosť, tak nemôže potom dotvárať to právo takým spôsobom, aby mu mohli uložiť
pokutu 7.000 Eur.
Poverená zamestnankyňa žalovaného v reakcii na prednes právneho zástupcu žalobcu uviedla, že
správny orgán dostatočne zistil skutkový stav a s poukazom na jednotlivé definície a charakteristiky

jednak v lesníckej literatúre preukázal, že ide o lesnú cestu tým, že cesta je budovaná s pomocou
zemných úprav, nie je možná spätná rekultivácia, vedie vo svahu a obsahuje zemné teleso.
Poverený zamestnanec žalovaného P., uviedol, že žalovaný nikdy nemal ani nemá pochybnosti o tom,
čo sa považuje za lesnú cestu a zvážnicu. Pochybnosti sa do toho snaží vniesť žalobca tým, že sa snaží
ním vybudovanú lesnú komunikáciu zatriediť podľa nejakej STN. Čo bolo nesporné medzi účastníkmi

podľa žalovaného bola tá skutočnosť, že lesná cesta, zvážnica nemá v zákone žiaden odkaz na iný
všeobecný záväzný právny predpis ani na túto STN. Keby zákonodarca mal záujem odkázať na STN,
tak to spraví, alebo odkáže na všeobecný záväzný právny predpis v tom § 13, ku ktorému ust. je 19
ďalších odkazov na iné všeobecné záväzné právne predpisy, v celom zákone je ich možno 200. V tomto
prípade sa tak nestalo ani po novelizácii zákona, kedy sa za tú požiadavku, že sa súhlas vyžaduje na

výstavbu lesných ciest a zvážnic, ešte doplnilo, aj na rekonštrukciu lesných ciest a zvážnic, pretože to
bolojedinéodúčinnostizákonasporné,sčímsažalovanýstretával,niktonenamietal,čiideolesnúcestu
a zvážnicu, ale o to, či ide o výstavbu. Nakoľko sa stávalo v praxi, že obhospodarovateľ tvrdil, že tam v
minulostibolanejakálesnácesta,tedanejdeovýstavbuvpravomslovazmysle,aleibaonejakúobnovu,
rekonštrukciu. Z uvedeného dôvodu žalovaný inicioval zmenu zákona, nie pre pojmy lesná cesta a

zvážnica, ale práve pre ten pojem „výstavba“, nakoľko to bolo spochybňované obhospodarovateľmi lesa.
Poverený zamestnanec poukázal na to, že STN slúži pre navrhovanie a projektovanie lesnej dopravnej
siete. V tomto danom prípade tu však obhospodarovateľ lesa niečo vybudoval a teraz spätne je tu snaha
napasovať to nejakej kategórie podľa STN. STN, jej dodržiavanie je dobrovoľné, čo vyplýva priamo zo
zákona o technickej normalizácii. Poverený zamestnanec vyjadril presvedčenie, že keby komunikácia

v Jalovci bola odfotená v tej STN, a bolo by tam napísané, že ide o zvážnicu, tak žalobca na svoju
obranu uvedie, že jej dodržiavanie je dobrovoľné, a preto ju nemusia ani oni dodržiavať. Poverený
zamestnanec ďalej v prednese s odkazom na jeho dosiahnuté vzdelanie lesného inžiniera, poukázal na
to, že problematika lesných ciest nie je obsiahnutá iba v STN, ale jedná sa o odbornú tému. Absolventivysokoškolského lesníckeho štúdia považujú najčastejšie za lesnú cestu cestu v lese, odvoznú cesta,
spevnenú, po ktorej sa odváža drevná hmota z lesných skladov na sklad odberateľa, zatiaľ čo zvážnica,
synonymum svahová cesta, je zemná cesta, približovacia cesta, konská, zvozová cesta, čo je starší

názov, ale zjednocujúcim znakom týchto komunikácií je, že majú vybudované teleso cesty. Zatiaľ čo
linka, na ktorú to žalobca poukazuje, je čisto a vyslovene len priesek vytýčený v lesnom poraste,
na odstránenie dreviny, krovia, buduje sa bez väčších terénnych úprav. Bez väčších terénnych úprav
znamená, že nie je potrebné doviezť stavebný mechanizmus, použije sa traktor s radlicou, ktorý vyvalí v
ceste stojaci peň, resp. skalu a posunie ich na kraj tej linky, ale k žiadnym takýmto zásahom, ako v tomto

prípade došlo, nedochádza. Podľa názoru povereného zamestnanca došlo konkrétne k vybudovaniu
približovacej lesnej cesta, čo je vlastne ekvivalent alebo synonymum zvážnice a takisto zvážnica je jeden
druh alebo typ lesnej cesty, ak keby sme sa mali držať STN, je to kvázy právny nezmysel, lebo zvážnica
je súčasne lesná cesta. Zvážnica je zemná približovacia lesná cesta. Ohľadom výšky pokuty uviedol, že
to čo zavážilo pri stanovení výške pokuty, bola recidíva. V čase, keď žalobca začal budovať túto lesnú
cestu, tak nadobudlo právoplatnosť predchádzajúce rozhodnutie žalovaného, týkajúce sa susedných

lesných porastoch a obdobnej lesnej komunikáciu, za čo bola žalobcovi uložená sankcia v správnom
konaní, čiže žalobca mal vedomosť o tom, že orgány ochrany prírody tento druh, typ komunikácie, jej
budovanie považujú za činnosť, na ktorú sa vyžaduje súhlas ochrany prírody. Neobstojí to, že žalobca
potreboval kvôli ochrane lesa niečo narýchlo vybudovať, aby chránili biotop, nakoľko rok dopredu z toho,
čo je aj v spise zaznamenané, už oznamoval Štátnej ochrane prírody, že idú budovať nejaké lesné cesty

v týchto porastoch. Bolo to v čase, keď prebiehalo odvolacie konanie voči tej prvej lesnej ceste, za ktorú
dostali pokutu a rok trvalo kým potom začali budovať túto lesnú cesty, ktorá je predmetom tohto konania,
čiže za ten rok mohli požiadať orgán ochrany prírody o vydanie súhlasu na výstavbu tejto lesnej cesty.
Nejde o činnosť zakázanú, ale ide o činnosť podliehajúcu súhlasu, to znamená, že tam úmysel je, že
aby sa orgán ochrany prírody vopred dozvedeli o takejto činnosti a mohol ju včas obmedziť alebo určiť

podmienky a zabezpečujúce záujmy ochrany prírody avšak môže nastať aj prípad, že by súhlas im nebol
z objektívnych dôvodov, v takom prípade už by mal žalobca v rukách právoplatné rozhodnutie, ktorým
by mu bola obmedzená lesohospodárska činnosť a už mohol postupovať podľa § 61 zákona o ochrane
prírody a krajiny a požiadať o náhradu ujmy za obmedzenie bežného obhospodarovania.

8. Krajský súd v Žiline ako správny súd na nariadenom pojednávaní podľa ust. § 107 ods. 1 písm.
a) SSP po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, administratívneho spisu správnych orgánov
oboch stupňov ako aj vyjadreniami účastníkov na pojednávaní, preskúmal v rozsahu uplatnených
žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, prvostupňové rozhodnutie ako aj priebeh
administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase

právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP, čo do posúdenia zodpovednosti za spáchanie
správneho deliktu zo znenia právnej normy v znení účinnom v čase spáchania skutku), rešpektujúc
nastúpené účinky koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP, konštatujúc, že
nebolizistenéskutočnostiodvodňujúcezrušenienapadnutýchrozhodnutísprávnychorgánovnazáklade
právnej úpravy § 195 písm. a) až e) SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol

podľa § 190 SSP z nasledujúcich dôvodov:

Relevantná právna úprava

9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

10.Podľa§194ods.1SSPsprávnymtrestanímsanaúčelytohtozákonarozumierozhodovanieorgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

11. Podľa § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom
ku dňu 30.07.2019 - spáchanie iného správneho deliktu (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z.z.“) na území,

na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na výstavbu lesných
ciest a zvážnic.12. Podľa § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z. na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany,
sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na vykonávanie činností uvedených v § 13 ods. 2 písm. a)
až e), i), j), l) a m) a o).

13. Podľa § 67 písm. e) zákona č. 543/2002 Z.z. okresný úrad v sídle kraja vydáva súhlas podľa § 6
ods. 4, § 7b ods. 1, § 13 ods. 2 písm. c), f) a i) a o), § 14 ods. 2 písm. f), § 15 ods. 2 písm. c), § 24
ods. 5, 7, 10 a 12, § 49 ods. 3, § 56 ods. 2,

14. Podľa § 90 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody môže uložiť pokutu do
9 958,17 eura a prepadnutie veci podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá sa dopustí protiprávneho
konania tým, že vykonáva činnosť uvedenú v § 6 ods. 2 a 4, § 7a ods. 1 a § 7b ods. 1, § 13 až 16, § 24
alebo § 38 ods. 2 bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody.

15. Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. pri určení výšky pokuty za iný správny delikt sa prihliadne

na jeho závažnosť, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky vrátane vzniknutej ujmy, na
rozsah a mieru hroziacej ujmy alebo ohrozenej spoločenskej hodnoty ( § 95) a na okolnosti, za ktorých
bol spáchaný.

16. Podľa § 91 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. ak sa dopustí osoba iného správneho deliktu podľa

odsekov 1 až 3 do dvoch rokov po tom, čo jej bola za rovnaký iný správny delikt uložená sankcia, môže
jej byť uložená pokuta do dvojnásobku hornej hranice pokuty.

17. Podľa § 91 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z.z. sankciu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa o
porušení povinnosti dozvedel príslušný orgán ochrany prírody, najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď

došlo k porušeniu povinnosti. Ďalšiu pokutu podľa odseku 7 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď
sa mala povinnosť uložená v rozhodnutí podľa odseku 7 splniť.

18. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia (22.02.2021) účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať
do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo
dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

20. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Posúdenie veci správnym súdom

21. Základnou spornou okolnosťou v tomto konaní bolo, či správne orgány preukázali na podklade
dostatočne zisteného skutkového stavu naplnenie hypotézy, že sa v danom prípade jednalo o lesnú
cestu alebo zvážnicu, ktorej naplnenie hypotézy je predpokladom, aby mohli od žalobcu vyžadovať

dispozíciu ustanovení § 13 a 14 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom
v čase spáchania skutku, teda k 30.07.2019 (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“), a teda
vyžadovanie súhlasu orgánu ochrany prírody k výstavbe lesnej cesty alebo zvážnice, a tým ho postihnúť
sankciou za vykonávanej takejto činnosti bez potrebného súhlasu orgánu ochrany prírody, keďže
uvedené konanie, resp. v tomto prípade opomenutie prestavuje skutkovú podstatu správneho deliktu,

a to v nadväznosti na ťažiskovú námietku žalobcu v správnej žalobe vo veci správneho trestania, že
obe správne orgány aplikovali ustanovenia právneho predpisu - § 13 a 14 zákona o ochrane prírody a
krajiny, hoci zo skutkového stavu nevyplýva naplnenie hypotézy právnej normy.

22. Žalobca aj v správnej žalobe uviedol hlavný argument, ktorý opakovane uviedol aj počas správneho

dozoru, resp. v konaní pred správnymi orgánmi, a to že ním vybudovaná „dočasná približovacia linka“
za účelom sprístupnenia porastov 145c a 146a v k. ú. A. vzhľadom k jej technickým parametrom,
s poukazom na pozdĺžny sklon komunikácie, nespĺňa podmienku zatriedenia do príslušnej triedy a
kategórie lesných ciest a spôsobuje, že sa uvedená komunikácia, aj keby vykazovala parametre lesnejcesty 3. triedy, preradí do nižšej triedy, t. j. medzi technologické komunikácie a zariadenia v zmysle
členenia lesnej dopravnej siete (LDS), tak ako ju ustanovuje STN 73 6108 Lesná dopravná sieť. Ďalej v
tomto smere žalobca poukázal na Tabuľku G.1 v Prílohe G k STN 73 6108, v zmysle ktorej sa z hľadiska

charakteristických znakov vyžaduje, aby pre cesty 3. triedy a zvážnice pozdĺžny sklon komunikácie
nepresahoval pri ceste 3. triedy 10% a pri zvážnici 12%. V prípade, ak uvedená komunikácia tento
parameter nespĺňa, v rámci kategorizácie sa táto komunikácia preraďuje v zmysle bodu 6.1.2 do nižšej
triedy, t. j. medzi technologické komunikácie a zariadenia.

23. Jedným zo základných imperatívov právneho štátu je zrozumiteľnosť práva jeho adresátom.
Zákonodarca v zásade pri formulácii právnych predpisov používa všeobecný jazyk, teda nástroj, ktorý
môže byť dosť nepresný a neurčitý. Zákonodarca je preto niekedy nútený pre presnejšie vymedzenie
pojmov vymedziť pojmy tzv. legálnou definíciou. Zákonodarca sa môže od všeobecného významu
odchýliť aj implicitne, určitý pojem môže používať v užšom alebo v širšom význame ako vo všeobecnom
jazyku. Záver o tom, v akom význame má byť pojem chápaný, okrem prípadu legálnych definícií,

však nie je možné docieliť iba jazykovými hľadiskami, ale je výsledkom použitia ostatných výkladových
metód, teda výsledkom komplexnej interpretácie. Použitie neurčitých právnych pojmov je sporné najmä
v prípadoch, keď je potrebné klásť doraz na princíp právnej istoty, napr. v trestnom práve. V týchto
prípadoch platí príkaz určitosti právnej úpravy. V prípade, ako aj tomto, ak zákonodarca nevyriešil
problém na úrovni zákona legálnou definíciou, nezostáva nič iné, len aby konečné rozhodnutie o tom, čo

v konkrétnom prípade je normované, učinil orgán, ktorý bude príslušné ustanovenie aplikovať. Dochádza
tým k preneseniu rozhodovacej právomoci na iný orgán, a tým k určitému narušeniu princípu deľby moci.

24. Ústavný súd SR vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že na postihovanie správnych deliktov
sa primerane uplatňujú trestnoprávne štandardy. Ide dokonca o tak významnú vec, že zákonodarca v

ustanovení § 195 SSP zakotvil explicitnú výnimku z rozsahu preskúmavania správnej žaloby vo veciach
správneho trestania správnym súdom, a to tak, že podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach
správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak c) ide o základné zásady trestného konania
podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ak ide o dodržanie zásad
ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci

správneho trestania.

25. Zásada nullum crimen sine lege je považovaná za východiskovú zásadu trestného konania, čo je
nepochybne podčiarknuté aj tým, že ide o zásadu, ktorá vyplýva už z čl. 49 Ústavy SR („Len zákon
ustanoví,ktorékonaniejetrestnýmčinomaakýtrest,prípadneinéujmynaprávachalebomajetkumožno

uložiť za jeho spáchanie.“). V správnom trestaní - hoci absentuje zákonné vymedzenie takejto zásady
(ak odhliadneme od všeobecného princípu legality) - je možné sa na ňu odvolávať analogicky (odkazom
na Ústavu SR) a v kontexte tzv. štrasburskej judikatúry (zhrnutej v náleze Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 476/2016 zo 17. januára 2018)), podľa ktorej (pri splnení určitých podmienok), je
aj správne trestanie možné považovať za konanie trestnoprávnej povahy (resp. správny delikt je možné

považovať za trestné obvinenie). V súvislosti so zásadou nullum crimen sine lege je potrebné zmieniť jej
integrálne zložky, a to: nullum crimen sine lege scripa- niet trestného činu bez písaného zákona, nullum
crimen sine lege certa - niet trestného činu bez určitého zákona, nullum crimen sine lege stricta - zákaz
analógie v neprospech páchateľ, nullum crimen sine lege praevia - zákaz retroaktivity trestných noriem
v neprospech páchateľa.

26. V rámci správneho trestania sa ale zásada nullum crimen sine lege neuplatní v plnom rozsahu, resp.
absolútne (osobitne správny súd poukazuje na zložku nullum crimen sine lege certa).

27. Požiadavku dostatočnej určitosti, jasnosti a presnosti skutkových podstát správnych deliktov je

veľmi ťažké naplniť. Rozsah právnych povinností ukladaných adresátom správneho práva zákonmi,
poprípade na ich základe, je značný. Skutkové podstaty správnych deliktov sú obsiahnuté vo veľkom
počte zákonov, „zvláštna“ časť správneho práva trestného nie je na území Slovenskej republiky
kodifikovaná s výnimkou čiastočnej kodifikácie skutkových podstát priestupkov v priestupkovom zákone.
Jednotlivé vecné oblasti a úseky verejnej správy podliehajú v súvislosti s nutnosťou reagovať pružne na

meniace sa spoločenské podmienky rýchlejším zmenám právnej úpravy. Tým dochádza ku zmenám a
modifikácii právnych povinností, a teda i možnosti porušenia práva. Tieto skutočnosti sú dôvodom pre
všeobecnejší spôsob úpravy skutkových podstát správnych deliktov v porovnaní napríklad s právnou
úpravou trestných činov. Pre legislatívne vyjadrenie skutkových podstát správnych deliktov je typické:- zaradovanie tzv. všeobecných podstát- generálnych klauzúl
- demonštratívnych výpočtov možných foriem protiprávneho konania
- častejší výskyt neurčitých, v zákone nevymedzených pojmov

- využitie blanketových a odkazovacích dispozícii
Požiadavku určitosti, jasnosti a presnosti zákonných formulácii nie je možné stotožňovať s kauzistickými
podstatami. (porov. Hendrych, D.: Správní právo. Obecná část, 7. Vydání. Praha: C.H.Beck 2009, s.
442, marg. č, 518-519)

28.Podľanázorusprávnehosúduneurčitosťvzákonenevymedzenýchpojmovjeajvprípadesprávneho
práva trestného potrebné odstrániť interpretáciou, opatrnosť je na mieste pri rozširujúcom výklade,
analógia v neprospech páchateľa je neprípustná. V uvedenej veci avšak toto nebol ani jeden z prípadov.
Podľa názoru správneho súdu interpretáciou pojmov lesná cesta a zvážnica objektívnym teleologickým
výkladom v konkrétnej veci nebola pochybnosť, že komunikácia, ktorej výstavbu žalobca zrealizoval,
spadá do jadra pojmu lesná cesta, prípadne zvážnica vo všeobecnom jazykovom význame.

29. Správny súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnou argumentáciou správnych orgánov oboch
stupňov, keď konštatovali, že zákon o ochrane prírody a krajiny v ustanovení § 13 ods. 2 písm. c) v znení
účinnom v čase spáchania skutku neodkazoval, a ani súčasné znenie tohto ustanovenia neodkazuje
na STN 73 6108 a pokiaľ zákon o ochrane prírody a krajiny nijakým spôsobom pojmy „lesná cesta a

zvážnica“ nedefinuje, je potrebné ich chápať vo všeobecnom význame.

30. Podľa správneho súdu boli správne orgány kompetentné posudzovať zhotovenú komunikáciu a
vykonať výklad neurčitého právneho pojmu lesná cesta a zvážnica najskôr jazykovým výkladom, ktorý
predstavuje podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej

normy,ktorejnositeľomjeinterpretovanýprávnypredpis;naovereniesprávnostičinesprávnostivýkladu,
resp. na jeho doplnenie či upresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy, postavené na roveň
gramatickému výkladu, v tomto prípade systematický a teleologický výklad, ktoré sú spôsobilé v kontexte
racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej
právnej normy, a to najmä v prípade, keď existuje určité napätie medzi doslovným a teleologickým či

systematickým výkladom.“ (nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 5. októbra 2011).

31. Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka, rok vydania 2003, cestou sa rozumie užší pruh zeme
upravený na premávku. Prídavné meno lesný podľa Slovníka súčasného slovenského jazyka znamená
vzťahujúci sa na les, rastúci, žijúci v lese alebo v blízkosti lesa, nachádzajúci sa v lese, charakteristický

pre les. Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka, rok vydania 2003 lesom sa rozumie väčší súvislý
porast listnatých alebo ihličnatých stromov, hora. Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka, rok
vydania 2003 zvážnicou sa rozumie cesta sprístupňujúca lesné svahy. Podľa už neaktuálneho Slovníka
slovenského jazyka z r. 1959 - 1968 zvážnicou sa rozumie vývozná cesta sprístupňujúca lesné svahy.

32. Z vyššie uvedeného vyplýva podľa správneho súdu, že zvážnica je druh lesnej cesty, oproti
všeobecnému komunikačnému účelu lesnej cesty je pri zvážnici zvýraznený hospodársky význam lesa,
spracovanie a ťažba dreva.

33. Správne orgány nepochybili, keď rozobrali pojmy lesná cesta a zvážnica vo všeobecnom význame

s inšpiráciou v texte STN normy, v odbornej lesníckej literatúre, v odbornom posudku vypracovanom
Národným lesníckym centrom v skutkovo obdobnej veci, a nepochybili ani keď pre úplnosť sa zaoberali
kategorizáciou podľa STN normy pri začlenení žalobcom zhotovenej komunikácie pod približovaciu
lesnú cestu so záverom, že nevideli rozpor ani s touto technickou normou (strana 11 prvostupňového
rozhodnutia).

34. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že nevzhliadol dôvodnú námietku nedostatočne zisteného
skutkového stavu s ohľadom na potrebu odborného posúdenia a nemal za to, že v predmetnej veci
bolo potrebné zadať vyhotovenie odborného posúdenia alebo znaleckého dokazovania o zaradení
zhotovenej komunikácie do lesnej dopravnej siete, keďže presné začlenenie, respektíve kategorizovanie

z pohľadu STN normy v predmetnej veci nie je a ani nemôže byť s poukazom na zásadu nullum crimen
sine lege scripta rozhodujúce, a zároveň sa jedná o výlučne skutkovú otázku danú skutkovým stavom,
ktorý bol dostatočne zistený v administratívnom konaní. Je potrebné zvýrazniť, že STN normy nie súvšeobecne záväzným právnym predpisom, ich sprístupnenie podlieha poplatkovej povinnosti, pričom
páchateľom deliktu môže byť každý podnikateľ a každá právnická osoba.

35. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že činnosťou, ktorú zabezpečoval žalobca ako
obhospodarovateľ lesa, za účelom sprístupnenia lesných porastov a spracovania roztrúsenej vetrovej
a sústredenej podkôrnikovej kalamity, došlo k výrubu stromov a odstráneniu ich pňov, k odstráneniu
vegetačného krytu a vrchnej organickej vrstvy, ktoré tvoria biotop mnohým druhom rastlín a živočíchov.
Činnosťou bagra zemnými prácami vo svahu došlo k vybagrovani zárezov s výškou steny od 100 do

350 cm, s voľnou šírkou cesty od 300 do 630 cm a takto získaný materiál bol použitý na vytvorenie
a rozšírenie telesa cesty vo svahu. Celková dĺžka približovacej lesnej cesty bola 486 m. Z miestneho
šetrenia bola vyhotovená fotodokumentácia.

36. Správa TANAP-u, ktorá je organizačnou zložkou Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, vo
svojom odbornom stanovisku z 09.10.2020 uviedla, že „výstavbou približovacej lesnej cesty v dĺžke 486

m a šírke záberu cca 3,5 m došlo k poškodeniu pôdneho a vegetačného krytu na ploche približne 1701
m2. Na ploche bol odstránený a zničený biotop európskeho významu Smrekové lesy čučoriedkové.
Zničením lesného biotopu sa vyrúbali a odstránili smreky, smrekovce v neurčenom objeme a na
odstránených stromoch mohol byť zničený chránený lišajník rodu Usnea. Výstavbou cesty a ťažbou
stromov mohli byť priamo alebo nepriamo dotknuté viaceré chránené druhy živočíchov. Predmetnou

činnosťou mohlo dôjsť k rušeniu druhov v prirodzenom areáli výskytu a ničenie existujúcich hniezdnych
úkrytov.“ V ďalšom texte Správa TANAPu vymenovala druhy chránených živočíchov, ktoré v širšej oblasti
miesta spáchania skutku eviduje.

37. Správne orgány sa pri právnej argumentácii správne zamerali na účel porušeného ustanovenia §

14 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny, keď uviedli, že
zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny pre územie s tretím stupňom ochrany určil viacero
zákazov vykonávania vybraných činností a vykonávanie niekoľkých ďalších podmienil predchádzajúcim
súhlasom príslušného orgánu ochrany prírody. Je tomu tak aj v súvislosti s výstavbou lesných ciest
a zvážnic, ktorých výstavbu je potrebné v chránených územiach regulovať z dôvodu, že tieto líniové

stavby aj pri tých najmenších parametroch zaberajú značné plochy prírodných biotopov, pôsobia na
odtokové pomery v území a vodný režim lesných ekosystémov, predstavujú zásah do vzhľadu krajiny,
sprístupňujú dovtedy neprístupné, odľahlé závery dolín s častým následným „využívaním“ týchto ciest
na neoprávnené jazdy s motorovými vozidlami, motocyklami, štvorkolkami a pod. Preto je dôležité ešte
pred samotnou realizáciou výstavby lesnej cesty a zvážnice v chránenom území posúdiť zámer výstavby

orgánmi ochrany prírody, najmä opodstatnenosť plánovaného rozsahu sprístupnenia lesných porastov,
technické parametre lesnej cesty a zvážnice, vhodnosť trasovania, obdobie a čas, v ktorom bude zásah
najmenej problematický z hľadiska ochrany chránených druhov živočíchov a obmedzenia ich rušenia,
redukciu poškodenia pôdneho a vegetačného krytu, požiadavky na tvar cesty a spôsob jej odvodnenia
a spevnenia a v prípade, že to záujmy ochrany prírody a krajiny vyžadujú, by tak orgán ochrany

prírody mohol včas určiť bližšie podmienky vykonávania činnosti, resp. v odôvodnených prípadoch by
s výstavbou lesných ciest a zvážnic nesúhlasil.

38. Správny súd poukazuje na to, že za účelom správnej interpretácie pojmov lesná cesta a zvážnica
je potrebné interpretovať ustanovenie § 14 ods. 2 písm. a) a § 13 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane

prírody a krajiny v rámci súslednosti a obsahovej nadväznosti jednotlivých odsekov a písmen § 13 a §
14, teda popri skúmaní účelu interpretovaného ustanovenia, ktoré vykonali už správne orgány, správny
súd len pre úplnosť doplňuje aj argumentáciu formálnou systematikou § 13 zákona o ochrane prírody a
krajiny, z ktorých jednotlivých zákazov vyplýva, že v treťom stupni ochrany je zakázaný už aj pohyb mimo
vyznačenéhoturistickéhochodníkaalebonáučnéhochodníkazahranicamizastavanéhoúzemiaobce(§

14 ods. 1 písm. c/ zákona o ochrane prírody a krajiny), zakázané je táborenie, stanovanie, bivakovanie,
jazdenie na koni, zakladanie ohňa mimo uzavretých stavieb, lyžovanie, vykonávanie horolezeckého
alebo skalolezeckého výstupu, skialpinizmus alebo iné športové aktivity za hranicami zastavaného
územia obce (§ 14 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane prírody a krajiny), zakázané je budovať a vyznačiť
turistický chodník, náučný chodníka, bežeckú trasu, lyžiarsku trasy, cyklotrasu alebo mototrasu (§ 13

ods. 2 písm. i/ zákona o ochrane prírody a krajiny v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/).

39. Pokiaľ je zakázané bez súhlasu budovať mototrasu, cyklotrasu aj peší chodník trvalejšieho
charakteru(turistický,náučný)vtreťomstupniúzemnejochranyprírodyakrajinyvTatranskomnárodnomparku, je nepochybné, že zárez do svahu v celkovej dĺžke 486 m a šírke záberu cca 3,5 m, ktorým
došlo k poškodeniu pôdneho a vegetačného krytu na ploche približne 1701 m2, si jednoznačne a určite
vyžadoval súhlas orgánu ochrany prírody a spadal pod pojem lesnej cesty prípadne zvážnice, tak ako to

vyplýva z objektívne teleologického výkladu ustanovenia § 14 v spojení s § 13 zákona o ochrane prírody
a krajiny, hodnotiac účel aj systematiku cit. ustanovenia.

40. Správny súd pre úplnosť dodáva, že na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyžaduje
súhlas orgánu ochrany prírody na vykonávanie terénnych úprav, najmä výkopov a násypov, ktorými

dochádza k narušeniu pôdneho krytu alebo materskej horniny, ak sa na ich vykonanie nevyžaduje
povolenie podľa osobitného predpisu, okrem prípadu- súhlas sa nevyžaduje na terénne úpravy
nevyhnutné pre zabezpečenie prírode blízkeho hospodárenia, ktoré sa vykonajú na základe písomnej
dohody s organizáciou ochrany prírody. Aj z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zákon o ochrane
prírody a krajiny v rámci vykonávania terénnych úprav je lex specialis k zákonu č. 326/2005 Z.z. o
lesoch. V zásade platí všeobecné pravidlo v zákone o lesoch, podľa ktorého § 31 ods. 1 písm. a)

je na lesných pozemkoch zakázané vykonávať terénne úpravy, stavať ploty alebo chodníky, narúšať
pôdny kryt. Podľa § 31 ods. 3 zákona o lesoch zákaz sa nevzťahuje na obhospodarovateľa lesa pri
zabezpečovaní hospodárenia v lese. Avšak keď sa nachádzajú lesné pozemky na území, na ktorom
platí druhý a vyšší stupeň ochrany, je potrebné sa riadiť týmto špeciálnym právnym predpisom.

41. K žalobnej námietke, že rozhodovaním žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
alebo opatrenia vo veci samej - pretože napadnuté rozhodnutie uprelo účastníkovi konania právo na
riadne oboznámenie sa s podkladmi pre vydanie rozhodnutia, uvedenú námietku vyhodnotil správny súd
ako nedôvodnú. Žalovaný dostatočne presvedčivo ozrejmil svoj postup v reakcii na žalobcovu žiadosť

o zaslanie vybraných listín z administratívneho spisu. Správny súd zdôrazňuje, že právo účastníka
nahliadnuť do spisu a povinnosť správneho orgánu dať vždy účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa
k podkladom rozhodnutia sú dva rôzne inštitúty. Zo Správneho poriadku nevyplýva explicitne, že by
orgány verejnej správy mali povinnosť v rámci výzvy na oboznámenie sa s pokladmi rozhodnutia (§
33 ods. 2 Správneho poriadku) alebo na osobitnú žiadosť zasielať účastníkom konania vo fotokópii aj

fotokópie týchto podkladov, či už v elektronickej alebo v listinnej podobe. Je potrebné zdôrazniť, že
aj výklad právnych predpisov podlieha zmenám. V čase prijatia Správneho poriadku jediná možnosť,
ako sa oboznámiť s podkladmi rozhodnutia, bolo osobné dostavenie sa na správny orgán a možnosť
urobiť si výpis, neskôr pribudla možnosť požiadať o vyhotovenie kópie za úhradu vecných nákladov.
S rozvojom elektronizácie možno očakávať, že správne orgány budú viesť spisy len v elektronickej

podobe a potom ekvivalentom nahliadnutia do spisu bude vzdialený prístup k podkladom v elektronickej
podobe. Právo žalobcu nahliadnuť do spisu nebolo porušené, prvostupňový správny orgán umožnil
žalobcovi oboznámiť sa s podkladmi, nie je možné prijať záver, že právo na oboznámenie sa s podkladmi
rozhodnutia bolo porušené, a teda nie je dôvodná námietka žalobcu o procesnom pochybení majúcom
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

42. Ohľadom námietky žalobcu, že správny orgán uložil za správny delikt neprimeranú sankciu - pokutu,
ktorá je v rozpore so zásadami správneho trestania, ako aj skutkovými okolnosťami, za ktorých mal
byť správny delikt spáchaný, správny súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. Žalovaný ako aj
prvostupňový správny orgán pri ukladaní pokuty postupovali striktne v intenciách ustanovenia § 91 ods.

1 zákona o ochrana prírody a krajiny, podľa ktorého „pri určení výšky pokuty za iný správny delikt podľa
tohto zákona sa prihliadne najmä na závažnosť a rozsah protiprávneho konania, okolnosti, ktoré viedli
k protiprávnemu konaniu a opakovanie protiprávneho konania.“

43. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán prihliadli tak na poľahčujúce ako aj na priťažujúce

okolnosti; za poľahčujúcu okolnosť považovali samotný dôvod vybudovania približovacej lesnej cesty v
danej lokalite, ktorým bola aj plánovaná realizácia opatrení na ochranu lesa a obranných opatrení pred
škodami spôsobovanými na lesných porastoch škodlivými činiteľmi. Za priťažujúce okolnosti žalovaný
ako aj prvostupňový správny orgán vyhodnotili nasledovné skutočnosti:
1. samotná osoba žalobcu ako obhospodarovateľ lesa, u ktorého sa predpokladajú znalosti odbornej

problematiky, ako aj právnych predpisov na úseku ochrany životného prostredia (znalosti v predmetnej
problematike zrejme mal žalobca aj z dôvodu predchádzajúceho správneho konania, a teda žalovaný
poukázal na skutočnosť, že žalobca konal v rozpore so zákonom č. 543/2002 Z.z. vedome);2. išlo o činnosť vykonanú v území európskeho významu, ktoré sú zriaďované v súlade so smernicou
Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín
v platnom znení, ktorá je z hľadiska európskych právnych predpisov jednou z kľúčových smerníc pre

oblasť ochrany prírody a krajiny;
3. rozsah terénnych úprav pozostávajúcich z výkopov a násypov vykonaných v súvislosti
s výstavbou približovacej lesnej cesty bol v danom prípade značný; výška výkopového svahu bola
miestami až 3,5 m; samotným terénnym úpravám predchádzal výrub stromov a odstraňovanie pňov po
výrube a koreňového systému stromov, teda pred samotnou výstavbou bol odstránený vegetačný kryt

a vrchná organická vrstva, ktoré tvoria biotop mnohým druhom rastlín a živočíchov, na ploche o šírke
od 3,0 do 6,3 m a dĺžke 486 m.
4. vykonanou činnosťou došlo k zásahu do biotopu európskeho významu Ls9.1 Smrekové lesy
čučoriedkové, navyše v lokalite, kde odborná organizácia ochrany prírody eviduje výskyt viacerých
chránených druhov živočíchov, vrátane hlucháňa hôrneho, na možné ohrozenie ktorého bol žalobca
vopred písomne upozornený príslušným orgánom ochrany prírody;

5. išlo o opakované protiprávne konanie, nakoľko rozhodnutím správneho orgánu č.
3397402318/945-15457/Krá zo dňa 11.05.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.08.2018, bola
žalobcovi uložená pokuta vo výške 2000 Eur za rovnaký iný správny delikt, pričom správny orgán
predpokladal, že výška uloženej pokuty bude plniť tiež funkciu preventívnu a odradí žalobcu od
protiprávneho konania v budúcnosti.

44. Správny súd konštatuje, že v predmetnej veci bolo možné žalobcovi pri aplikácii § 90 ods. 4 zákona o
ochrane prírody a krajiny uložiť pokutu až do výšky 19.916,34 Eur, a teda uložená pokuta 7000 Eur bola
stále v dolnej polovici možného rozpätia sankcie, teda možno konštatovať, že správny orgán nevybočil
z medzí a hľadísk pri ukladaní sankcií, čiže uložil pokutu v rámci svojej diskrečnej právomoci.

45. Čo sa týka návrhu žalobcu na aplikáciu peňažnej moderácie v zmysle § 192 SSP, správny súd
poukazuje na to, že pri správnej žalobe vo veciach správneho trestania obsahuje Správny súdny
poriadok osobitnú právnu úpravu sankčnej moderácie podľa § 198 SSP, avšak jej uplatnenie pripadá do
úvahy až po vykonaní dokazovania správnym súdom. Znížiť výšku uloženej sankcie môže správny súd

za podmienky, že uložená sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný
charakter, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy.
Žalobca netvrdil, že by mala uložená sankcia pre neho likvidačný charakter a čo sa týka varianty, že je
neprimeraná povahe skutku, tak s týmto tvrdením sa správny súd nestotožnil. Uložená pokuta vo výške
7000 Eur je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu primeraná a plní úlohu výchovnú ako aj represívnu a

taktiež preventívnu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne
pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu, aj správny súd považuje výšku
uloženej pokuty za adekvátnu a dostatočne odôvodnenú v súlade s ust. § 91 ods. 1, 4 zákona o ochrane
prírody a krajiny.

46. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku, že je tu daná okolnosť vylučujúca zodpovednosť
žalobcu za protiprávne konanie podľa § 2 ods. 2 zákona č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch, keďže
uvedený skutkový stav nemožno považovať za správny delikt, keďže sa ním odvracalo nebezpečenstvo
priamo hroziace záujmu chránenému zákonom č. 543/2002 Z.z. a zákonom č. 326/205 Z.z. o lesoch,
ktorým je ochrana zdravého lesného biotopu pred šírením škodcu - podkôrneho hmyzu. Správny súd

v zhode s právnym názorom žalovaného má za to, že zákon č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch sa na
prejednávané konanie nepoužije ani analogicky, ale uvedenú okolnosť správne žalovaný zhodnotil ako
dôležité hľadisko pri určení výšky pokuty.

47. Nad rozsah žalobných bodov správny súd posudzoval, či v konaní pred orgánom verejnej správy

nedošlo k niektorej z vád vymedzených v § 195 písm. a) až e) SSP, pričom konštatuje, že nezistil ani
niektorú z týchto vád, ktoré by odôvodňovali postup v zmysle § 196 SSP a následne by mohli viesť k
zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia. Osobitne správny súd konštatuje, že nenastal ani dôvod
podľa § 195 písm. b) SSP spočívajúci v uplynutí prekluzívnej lehoty, v rámci ktorej bolo možné vyvodiť
voči žalobcovi zodpovednosť za prejednávaný iný správny delikt, nakoľko podľa § 91 ods. 8 veta prvá

zákona o ochrane prírody a krajiny sankciu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa o porušení
povinnosti dozvedel príslušný orgán ochrany prírody, najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď došlo k
porušeniu povinnosti, teda v subjektívnej dvojročnej lehote (plynúcej v danej veci od doručenia podnetu
ŠOP SR Správy TANAPu správnemu orgánu prvého stupňa 10.07.2019) a v objektívnej päťročnej lehote(plynúcej v danej veci od 30.07.2019, t. j. od posledného dňa času, počas ktorého žalobca realizoval
lesnú komunikáciu podľa skutkovej vety vyplývajúcej z dokazovania vykonaného v administratívnom
konaní).

48. S poukazom na vyššie uvedené správny súd uzatvára, že správne orgány náležite, dôsledne a v
súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyhodnotili vykonané dôkazy a správne, v súlade so
zákonom dospeli k záveru, podľa ktorého žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa §
90 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane prírody a krajiny. Správny orgán prvého stupňa a žalovaný svoje

závery náležite, zrozumiteľne a dostatočne vo svojich rozhodnutiach odôvodnili, ich postupy a závery
sú zákonné a ich rozhodnutia sú preskúmateľné, nakoľko uvádzajú všetky relevantné dôvody, ktoré boli
základom prijatých rozhodnutí a správneho právneho posúdenia veci. Správny súd v nadväznosti na
vyhodnotenie ťažiskových žalobných námietok dôvody pre zrušenie uvedených rozhodnutí nevzhliadol,
a preto správny súd žalobu pri aplikácii § 190 SSP zamietol.

49. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 167
ods. 1 SSP a contrario. Účastníkom úspešným v tomto konaní bol žalovaný. Nebola však preukázaná
podmienka výnimočnosti, splnenie ktorej predpokladá priznanie náhrady trov konania žalovanému voči
žalobcovi, ak to možno spravodlivo požadovať, a preto správny súd žalovanému podľa § 168 SSP a
contrario náhradu trov konania nepriznal.

50. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Žiline prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, §
440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu,

ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.