Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoCsp/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122303445
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6122303445.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Danice Kočičkovej ako členiek senátu, v spore
žalobcu: 365.bank, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, zast. Advokátska
kancelária RELEVANS, s.r.o., IČO: 47 232 471, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, proti
žalovanému: O. S., nar. XX. septembra XXXX, trvale bytom C. XXX, C., zast. JUDr. Attilom Elekom,
advokátomsosídlomJovická2,Rožňava,ozaplateniesumy23.922,57Eurspríslušenstvom,oodvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Revúca č.k. 7Csp/47/2022-124 zo dňa 28. októbra 2022,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhej a štvrtej výrokovej vete p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie žalovaného proti prvej a tretej výrokovej vete rozsudku súdu prvej inštancie o d m i e t a .

III. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, ktoré
mu je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie
o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Revúca (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k.

7Csp/47/2022-124 zo dňa 28. októbra 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté
rozhodnutie“) konanie v časti o zaplatenie sumy 1.995,48 Eur zastavil (prvá výroková veta), uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 35.157,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 23.859,57 Eur od 14.4.2022 do 11.5.2022, 5 % ročne zo sumy 23.644,57 Eur od
12.5.2022 do 13.5.2022, 5 % ročne zo sumy 23.529,44 Eur od 14.5.2022 do 9.6.2022, 5 % ročne zo
sumy 23.304,44 Eur od 10.6.2022 do 14.6.2022, 5 % ročne zo sumy 23.179,75 Eur od 15.6.2022 do
13.7.2022, 5 % ročne zo sumy 23.038,71 Eur od 14.7.2022 do 15.7.2022, 5 % ročne zo sumy 22.818,71

Eur od 16.7.2022 do 9.8.2022, 5 % ročne zo sumy 22.618,71 Eur od 10.8.2022 do 15.8.2022, 5 % ročne
zo sumy 22.535,43 Eur od 16.8.2022 do 13.9.2022, 5 % ročne zo sumy 22.143,73 Eur od 14.9.2022
do 12.10.2022, 5 % ročne zo sumy 21.933,73 Eur od 13.10.2022 do 13.10.2022, 5 % ročne zo sumy
21.864,09 Eur od 14.10.2022 do zaplatenia (druhá výroková veta), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol
(tretia výroková veta); štvrtou výrokovou vetou žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %.

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť mu istinu vo výške 23.859,57 Eur, vyčíslený zmluvný úrok z istiny vo výške
10.356,27 Eur, vyčíslený zákonný úrok z omeškania vo výške 20,13 Eur od momentu poskytnutia úveru
do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, vyčíslený zákonný úrok z omeškania vo výške2.881,32 Eur od momentu zosplatnenia úveru do vykonania poslednej úhrady žalovaného, zákonný úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 23.859,57 Eur od 14.4.2022 do zaplatenia a poplatky vo
výške 63,-Eur. Žalobca svoj nárok odvodil od zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.1.2019, ktorú

so žalovaným uzatvoril; na základe úverovej zmluvy poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške
30.000,-Eur; žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné
plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaný svoje zo zmluvy vyplývajúce povinnosti neplnil riadne a
včas, preto ho žalobca postupom podľa ustanovenia § 565 v spojení s ustanovením § 53 ods.9 zákona
č. 40/1963 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) upozornil na možnosť vyhlásenia

predčasnej splatnosti úveru, ku ktorému žalobca pristúpil ku dňu 2.3.2020. Po mimoriadnom zosplatnení
úveru vykonal žalobca ďalšie úhrady; tieto žalobca v žalobe konkretizoval.

1.2 Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 11.5.2022 platobný rozkaz, proti
ktorému podal žalovaný odôvodnený odpor; namietol ním oprávnenosť uplatnenia úrokov z istiny.

1.3 Súd prvej inštancie v rámci svojho rozhodovania aplikoval ustanovenia § 497 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník, § 52 ods.1, § 53 ods.9, § 565 Občianskeho zákonníka a § 1 ods.2 a § 2
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlen„zákonč.129/2010Z.z.“alebo„zákonospotrebiteľských
úveroch“); oboznámil sa so žalobou; vyjadreniami strán sporu, vykonal dokazovanie oboznámením sa s

listinnými dôkazmi, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere, aktuálnym stavom úveru, výzvou na splatenie
dlžnej časti úveru, výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 2.3.2020, prehľadom splátok, doručenkou,
elektronickým potvrdením pošty o doručení písomnosti, listinami týkajúcimi sa zisťovania schopností
spotrebiteľa splácať úver či so žiadosťou a oznámením o odklade splátok; na základe vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že žaloba žalobcu bola v podstatnej časti podaná dôvodne.

1.4 Žalovaný tvrdenia žalobcu týkajúce sa skutkových okolností podstatných pre posúdenie nároku
žalobcu nepoprel; nespochybnil, že medzi ním a žalobcom došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere, že mu
boli poskytnuté finančné prostriedky a že úver riadne a včas nesplácal. Podaním zo dňa 20.9.2022 vzal
žalobca žalobu späť v časti istiny 1.324,14 Eur, následne, vzhľadom na ďalšie úhrady žalovaného zobral

žalobu späť v časti istiny vo výške 671,34 Eur. Vzhľadom na uvedené okresný súd konanie v časti o
zaplatenie istiny vo výške 1.995,48 Eur zastavil (prvou výrokovou vetou napadnutého rozsudku).

1.5 Vzhľadom na charakter sporu vykonal súd prvej inštancie aj dôkazy, ktoré strany sporu nenavrhli;
preskúmaním zmluvy o úvere nezistil také vady, ktoré by spôsobili jej neplatnosť a nezistil ani absenciu

náležitostí spôsobujúcich bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru či existenciu neprijateľných zmluvných
podmienok, ktoré by mohli ovplyvniť žalobcom uplatnený nárok. Žalovaný spochybnil dôvodnosť nároku
len po právnej stránke, keď namietal, že žalobca má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a následne vzniká veriteľovi iba právo na úrok z omeškania.

1.6 Žalovaný spochybnil aj platnosť listín predložených žalobcom na preukázanie riadneho uplatnenia
práva požadovať jednorazové zaplatenie celého úveru. V tejto súvislosti mal súd prvej inštancie za
preukázané, že žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru pre splátku splatnú dňa 20.10.2019, a teda
pre splátku, s ktorou bol v čase zosplatnenia 3 mesiace v omeškaní; žalovaného upozornil na možnosť
zosplatnenia výzvou doručenou mu dňa 6.2.2020 a k zosplatneniu úveru pristúpil ku dňu 2.3.2020;

trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu z predčasne zosplatneného úveru tak začala
plynúť dňa 20.10.2019.

1.7 S právnym záverom žalovaného, že premlčacia doba začala plynúť od prvej splátky, s ktorou
sa dostal dlžník do omeškania, sa súd prvej inštancie nestotožnil; poukázal na ustanovenie § 103

Občianskeho zákonníka konštatujúc, že je na veriteľovi či a kedy svoje právo na zosplatnenie úveru
uplatní. Zároveň uviedol, že zo žiadneho zákonného ustanovenia veriteľovi nevyplýva povinnosť v
listinách predpokladaných ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka explicitne uviesť splátku, pre
ktorú k zosplatneniu pristúpil.

1.8 Vo vzťahu k námietkam žalovaného k dôvodnosti nároku žalobcu na zmluvné úroky z dlžnej sumy
aj po vyhlásení predčasnej splatnosti, poukázal súd prvej inštancie na viaceré rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (sp.zn. 2Cdo/115/2019, 5Cdo/9/2020, 7Cdo/118/2019, 8Cdo/125/2018), vzmysle ktorých v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške,
akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.

1.9 Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca po zohľadnení platieb žalovaného po zosplatnení správne
vyčíslil úroky z omeškania kapitalizované do zosplatnenia aj po zosplatnení úveru a taktiež zmluvne
dohodnuté úroky; žalobcovi tak priznal žalobou uplatnenú istinu pohľadávky, zmluvné úroky, úroky
z omeškania a poplatok za poistenie úveru celkom vo výške 35.157,81 Eur. V časti poplatkov za
upomienky vo výške 27,-Eur žalobe nevyhovel, nakoľko ich dôvodnosť nemal preukázanú. Okresný súd

priznal žalobcovi okrem kapitalizovaných úrokov z omeškania aj úrok z omeškania z istiny úveru odo
dňa nasledujúceho po dni vykonania poslednej čiastočnej úhrady žalovaným pred podaním žaloby, t.j.
od 14.4.2022 do zaplatenia, zohľadňujúc aj čiastočné úhrady žalovaného aj po podaní žaloby.

1.10 O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 v spojení s § 262 ods. 1,2 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému

nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pretože mal s výnimkou poplatkou, resp. nákladov na
vymáhanie pohľadávky vo výške 27,-Eur (t.j. 0,08%), úspech v celej časti uplatneného nároku.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) v zákonom stanovenej
lehote odvolanie; navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby ho zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu
nárok na náhradu trov konania. Žalovaný odvolacie dôvody v odvolaní vyslovene nešpecifikoval ani
nekonkretizoval zákonným ustanovením, z obsahu odvolania možno vyvodiť, že namietal nesprávnosť
skutkových zistení v zmysle ustanovenia § 365 ods.1 písm.f) C.s.p. ako aj nesprávnosť právneho
posúdenia veci v zmysle § 365 ods.1 písm.h) C.s.p..

2.1 V konkrétnostiach namietal, že žalobca vo výzve o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa
2.3.2020 nešpecifikoval, od omeškania ktorej splátky odvodil právo okamžitého zosplatnenia úveru.
Žalobca dlh zosplatnil pre viac ako trojmesačné omeškanie s úhradou splátky; dlh žalobcu ku dňu
upozornenia, t.j. k 3.2.2020 predstavoval sumu 1.703,32 Eur, a teda omeškanie s platením splátok

nastalopredviacako3mesiacmi.Zostranyžalobcutaknedošlokpreukázaniu,prenezaplateniektorých
splátok vyhlásil pohľadávku z úveru za predčasne splatnú.

2.2 Odvolacou argumentáciou žalovaného súčasne bolo, že žalobca síce využil svoje právo v súlade
s ustanovením § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, avšak, v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka

začala plynúť premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia alebo
výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa
žiadať predčasné zosplatnenie; z tohto dôvodu bola konkretizácia mesačnej splátky, kvôli ktorej došlo k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, nevyhnutná. V súvislosti s tvrdenou neurčitosťou upozornenia
na splatenie dlžnej sumy ako aj oznámenia o zosplatnení úveru poukázal žalovaný na ustanovenie §

37 ods.1 Občianskeho zákonníka, s ktorým sú dané listiny v rozpore, nakoľko právny úkon musí byť
slobodný a vážny, určitý a zrozumiteľný, inak je neplatný. Na základe týchto skutočností mal žalovaný
za to, že zo strany žalobcu nedošlo k zákonnému zosplatneniu úveru.

2.3 Odvolateľ sa nestotožnil ani s výrokom súdu prvej inštancie, ktorým priznal žalobcovi nárok na

náhradu trov konania v plnom rozsahu; poznamenal, že okresný súd mal pri rozhodovaní o trovách
konania postupovať podľa ustanovenia § 257 C.s.p. a prihliadnuť tak na dôvody hodné osobitného
zreteľa a výnimočné okolnosti. Súd mal vziať do úvahy majetkové, sociálne, osobné a iné pomery strán
sporu a zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu. Uviedol, že je zamestnancom s nízkym príjmom, ktorý
postačuje len na pokrytie základných životných potrieb seba a 2 maloletých detí, o ktoré sa stará a o

ktoré matka nejaví záujem; na druhej strane, žalobca je obchodná spoločnosť so ziskom 58,30 miliónov
Eur; majetkové pomery sú medzi stranami sporu diametrálne odlišné a nepriznanie nároku na náhradu
trov konania žalobcovi by nepredstavovalo vážny zásah do jeho majetkových pomerov.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podaného odvolaniu poukázal na absenciu odvolacích dôvodov, pre

ktorú môže súd odvolanie odmietnuť; zároveň mal za to, že napadnuté rozhodnutie v rozsahu výrokov
I. a III. neznie v neprospech žalovaného, a teda odvolanie voči nim nie je prípustné.3.1 Čo sa vznesenej námietky premlčania týka, žalobca vo vyjadrení uviedol, že žalovaný čerpal úver
dňa 17.1.2019; s ohľadom na premlčaciu dobu 3 roky, zákonné podmienky pre zosplatnenie a dátum
podania žaloby bol toho názoru, že k premlčaniu pohľadávky nedošlo.

3.2 Za správny považoval žalobca aj postup okresného súdu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov
konania, keď aplikoval zásadu úspechu sporových strán. Na ustanovenie § 257 C.s.p. nie je možné
prihliadať kedykoľvek, bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania; predmetné
ustanovenie neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami. V

tejto súvislosti poznamenal, že výsledok konania je najmä odrazom konania žalovaného, ktorý si svoje
záväzky riadne neplnil. Na základe uvedeného mal za to, že rozsudok okresného súdu je vecne
správny; navrhol, aby odvolací súd odmietol odvolanie voči výrokom I. a III. pre neprípustnosť odvolania
žalovaného a v rozsahu výrokov II. a IV. v prípade, že sa odvolací súd nestotožní s názorom o existencií
vád odvolania, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať, navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť a
priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§ 380 ods.1,2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods.1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej

inštancie vo výroku II. a IV. v zmysle § 387 ods.1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil a odvolanie
žalovaného proti výroku I. a III. rozsudku okresného súdu v zmysle ustanovenia § 386 písm.b) C.s.p.
odmietol, pretože bolo podané neoprávnenou osobou.

5.1 Podľa § 387 ods. 1 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

5.2Podľa§386písm.b)C.s.p.,odvolacísúdodmietneodvolanie,akbolopodanéneoprávnenouosobou.

6. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie

a samotné odvolanie žalovaného, na základe čoho konštatuje, že súd prvej inštancie vyhodnotil v
konaní predložené dôkazy a na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci dospel k správnym
skutkovým zisteniam a aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov.

6.1 Napriek tomu, že žalovaný, v konaní zastúpený advokátom, v odvolaní priamo nešpecifikoval

odvolacie dôvody s poukazom na ustanovenie § 365 ods.1 C.s.p., odvolací súd odvolanie žalovaného
z tohto dôvodu postupom podľa § 386 písm.d) C.s.p. neodmietol. Zo zákona totiž nevyplýva povinnosť
strany sporu podávajúcej odvolanie označiť presné ustanovenie zákona konkretizujúce ten-ktorý
odvolací dôvod, je postačujúce, ak ho možno z obsahu odvolania identifikovať; odvolacie dôvody bolo
možné z obsahu odvolania vyvodiť. Ak by odvolací súd z tohto dôvodu odvolanie žalovaného odmietol,

bol by takýto postup príliš formalistický a rigorózny, preto odvolanie žalovaného vecne preskúmal.

7. Z obsahu žalovaným podaného odvolania vyplýva, že tento namietal nedostatočnú, resp. žiadnu
špecifikáciu splátky, pre ktorú žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru; uvedeným
nedostatkom trpí výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 3.2.2020 ako aj oznámenie o zosplatnení

úveru zo dňa 2.3.2020. Výzva banky tak nespĺňa zákonom predpokladanú náležitosť právneho
úkonu, ktorý má byť v zmysle ustanovenia § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka okrem iného určitý a
zrozumiteľný. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa žalovaný nestotožnil s aplikáciou
zásady úspechu a zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie; okresný súd mal postupovať podľa
ustanovenia § 257 C.s.p.

8. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca so žalovaným uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 30.000,-Eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal uhrádzať v mesačných splátkach po 468,10 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci; dňa 17.7.2019
požiadal žalovaný o odklad splátok, s ktorým banka ako žalobca súhlasila na obdobie 3 mesiacov, dátum

prvej splátky po povolení odkladu splátok bol stanovený na 20.10.2019 a výška mesačnej splátky sa
navýšila na sumu 489,53 Eur.8.1 Nosnou odvolacou námietkou žalovaného bola tvrdená neurčitosť výzvy na zaplatenie, resp.
oznámenia o zosplatnení úveru, na základe ktorých nebolo možné určiť, pre nezaplatenie ktorej
splátky pristúpil žalobca k vyhláseniu úveru za predčasne splatný. Avšak, už súd prvej inštancie v

napadnutom rozhodnutí poskytol na uvedené odpoveď a tejto argumentácií nie je čo vytknúť. Okresný
súd totiž správne upriamil pozornosť na ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka, ktoré presnú
špecifikáciu splátky, pre neuhradenie ktorej veriteľ k vyhláseniu mimoriadneho zosplatnenia úveru
pristúpil, nevyžaduje; obdobný záver platí aj pri ustanovení § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka.
Predmetné ustanovenia veriteľa len časovo limitujú pri uplatňovaní jeho práva, a teda nie je na ľubovôli

veriteľa, kedy k zosplatneniu pristúpi.

8.2 Čo sa určitosti právneho úkonu týka, za určitý je možné považovať prejav vôle, ktorého obsah
je jasný, resp. jeho výkladom možno dospieť k spoľahlivému zisteniu prejavu vôle. Odvolací súd,
prihliadajúc na výpis z úverového účtu, mal za preukázané, že žalovaný neuhradil splátku splatnú dňa
20.10.2019 (táto mala byť po zohľadnení odkladu splátok vo výške 489,53 Eur), sčasti uhradil splátky

splatné dňa 20.11.2019 (vo výške 202,12 Eur) a dňa 20.12.2019 (vo výške 43,68 Eur); od januára 2020
až do zosplatnenia úveru žiadnu ani len čiastočnú úhradu nevykonal. Z obsahu výzvy na splatenie dlžnej
časti úveru zo dňa 3.2.2020 vyplýva, že ku dňu vyhotovenia predmetnej výzvy bol žalovaný v omeškaní
viac ako tri mesiace so zaplatením sumy 1.703,32 Eur, čomu zodpovedajú práve neuhradené splátky od
októbra 2019 do januára 2020. Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky je tak, s ohľadom na vyššie uvedené

(ako aj na predpokladanú vedomosť spotrebiteľa o ním vykonaných úhradách) dostatočne jasná a určitá.

9. Reagujúc na ďalšie odvolacie námietky žalovaného, odvolací súd, pokiaľ ide o zosplatnenie
pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľského úveru konštatuje, že ustanovenie § 53 ods.9 Občianskeho
zákonníka spresňuje podmienky splácania záväzkov vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv v

splátkach. Dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, a
teda žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej zo splátok, najskôr však po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a za podmienky, že spotrebiteľa upozornil v lehote
nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Zosplatnenie úveru je pritom právom veriteľa, nejde o
jeho povinnosť pristúpiť k zosplatneniu.

10. Odvolací súd tak skúmal, pre ktorú splátku mohol veriteľ pristúpiť k mimoriadnemu zosplatneniu
úveru. Ak žalobca uplatnil právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a postupoval pritom podľa
ustanovenia § 53 ods.9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, mohol tak urobiť nie pre splátku
dňa 20.10.2019, ale len pre splátku splatnú dňa 20.11.2019. Žalovaný ako dlžník bol práve s touto

splátkou v omeškaní viac ako tri mesiace, pred zosplatnením (ktoré bolo vyhlásené ku dňu 2.3.2020)
bol v lehote nie kratšej ako 15 dní upozornený na právo veriteľa pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru (výzvou zo dňa 3.2.2020) a žalobca svoje právo úver mimoriadne zosplatniť uplatnil
do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, t.j. do 20.3.2020. Pokiaľ by odvolací súd akceptoval
tvrdenie žalobcu (prebraté taktiež okresným súdom), že právo na predčasné zosplatnenie úveru žalobca

realizoval pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.10.2019, musel by odvolací súd zároveň konštatovať,
že toto právo žalobcovi dňa 20.2.2020 zaniklo a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru by bolo
neúčinné (iba a výlučne pre splátku splatnú dňa 20.10.2019). Ak je však zrejmé, že žalobca uvedenú
splátku do dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti neuhradil a neuhradil v celosti ani nasledujúce splatné
splátky, veriteľovi nič nebránilo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Iba skutočnosť, že

odvolací súd sa nestotožnil v celom rozsahu s názorom súdu prvej inštancie ohľadom určenia splátky,
neuhradenie ktorej malo vyvolať mimoriadne zosplatnenie úveru, nič nemení na tom, že rozhodnutie
okresného súdu je vo výroku vecne správne.

11. Pri rozhodovaní o trovách konania v sporovom konaní sa uplatňuje zásada úspechu; súd prizná

náhradu trov strane, ktorá mala vo veci úspech, proti strane, ktorá v konaní úspech nemala. Táto
je v Civilnom sporovom poriadku doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie (§ 256
C.s.p.). Ustanovenie § 257 C.s.p. predstavuje odchýlku od týchto zásad; v zmysle tohto ustanovenia
súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Aplikácia
predmetného ustanovenia prichádza do úvahy len ojedinele, vo výnimočných prípadoch, pretože má

negatívny dopad na stranu sporu, ktorá by inak nárok na náhradu trov konania mala; ide najmä o prípady,
kedy by striktné aplikovanie zásady úspechu a zásady zodpovednosti za zavinenie bez zohľadnenia
okolností konkrétneho prípadu viedlo k neprimeranej tvrdosti alebo by nebolo v súlade so zásadou
spravodlivosti. Pri rozhodovaní súd prihliada nielen na podiel zodpovednosti za vznik sporu, ale aj namajetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery strán sporu a v neposlednom rade aj na samotný
výsledok sporu.

11.1 Odvolanie žalovaného smerovalo aj proti výroku o nároku na náhradu trov konania, v súvislosti
s ktorým sa žalovaný domáhal aplikácie ustanovenia § 257 C.s.p., použitie ktorého však v priebehu
konania nenavrhol ani nežiadal; aplikáciu tohto ustanovenia neodôvodňuje ani obsah spisu či výsledok
tohto konania. Svoje tvrdené nepriaznivé sociálne pomery však ničím nepreukázal.

12. Odvolací súd na základe uvedeného rozsudok súdu prvej inštancie v druhej a štvrtej výrokovej vete
podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil, pretože je vecne správny.

13. Žalovaný navrhol zrušiť rozsudok okresného súdu; nešpecifikoval, ktoré výroky rozsudku súdu prvej
inštancie napáda. Odvolací súd mal teda za to, že odvolaním napadol aj výrok, ktorým súd zastavil
konanie v časti týkajúcej sa sumy 1.995,48 Eur v dôsledku späťvzatia žaloby v tejto časti (prvá výroková

veta) ako aj výrok, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (tretia výroková veta). Odvolací
súd po prejednaní odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného smerujúce proti týmto výrokom
rozhodnutia je potrebné odmietnuť.

13.1 Podľa ustanovenia § 359 C.s.p. môže podať odvolanie len tá strana sporu, v neprospech ktorej bolo

rozhodnutie vydané. Za situácie, kedy okresný súd vyhovel procesnému návrhu žalobcu - čiastočnému
späťvzatiu žaloby - a konanie v tejto časti zastavil a súčasne zamietol žalobu v časti poplatkov, nemožno
konštatovať inak, než že žalovaný odvolaním napadol výroky rozhodnutia, ktorými nebolo rozhodnuté
v jeho neprospech. Na základe uvedeného odvolací súd odvolanie žalovaného smerujúce proti prvej a
tretej výrokovej vete rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 386 písm. b) C.s.p. odmietol ako odvolanie

podané neoprávnenou osobou.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Odvolací súd dôvody pre aplikáciu

ustanovenia § 257 C.s.p. nezistil, resp. žalovaný ich ani v podanom odvolaní nepreukázal.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods.2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).