Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 26. február 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/78/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200439
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:3017200439.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného v právnej
veci žalobcu: N.. U. U., B.. XX.XX.XXXX, bytom L. Č.. XX B., právne zastúpený JUDr. Gabrielom
Laktišom, advokátom so sídlom Mariánska č. 8 Nitra, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, so sídlom Žellova č. 2 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s. pobočka Nitra, so sídlom Mostná č. 58, Nitra, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č.s.: 6947/2017/301, č.k.: PV 301/00378/2012/R, č.z.: 72092/2017 zo dňa
5.9.2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu voči rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/72/2018-202 zo

dňa 21.6.2021, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.

Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamieta.

Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č.k. 23Sa/72/2018-202 zo dňa 21.6.2021 Krajský súd v Nitre ako správny
súd žalobu žalobcu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Predmetom prieskumu pred

správnym súdom bolo rozhodnutie žalovaného č.s.: 6947/2017/301, č.k.: PV 301/00378/2012/R, č.z.:
72092/2017 zo dňa 5.9.2017 (ďalej preskúmavané rozhodnutie), ktorým žalovaný odvolanie účastníka
N.. U. U. zamietol a platobný výmer č.: PV 301/00378/2012 zo dňa 28.11.2012 vydaný Úradom pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočkou Trenčín (ďalej prvostupňové rozhodnutie) z dôvodu
porušenia povinnosti odviesť nedoplatok na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania za rok 2011 v
zmysle § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z.z., potvrdil.

2. Prvostupňovým rozhodnutím - platobným výmerom zo dňa 28.11.2012 Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín uložil platiteľovi poistného (žalobcovi) povinnosť zaplatiť
zdravotnej poisťovne Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., krajská pobočka Nitra nedoplatok na
poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2011 podľa § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z.z. v
sume 515,15 eur a trovy konania v sume 5 eur. Uvedené poistné pozostáva z poistného, ktoré mal
žalobca platiť ako zamestnanec spoločnosti ZVS, a.s. od 1.1.2011 do 3.3.2011 a z poistného, ktoré
mal žalobca platiť ako samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej SZČO) od 4.3.2011 do 31.12.2011.

Žalobca nezaplatené poistné ako zamestnanec spoločnosti ZVS, a.s. nenamietal. Sporným sa stalo
obdobie od 4.3.2011 do 31.12.2011, nakoľko podľa tvrdenia platiteľa poistného od mája 1992 nebol
SZČO. Podľa názoru prvostupňového orgánu bolo preukázané, že platiteľ poistného v tomto období (a
za celý rok 2011) na účely zákona č. 580/2004 Z.z. sa považuje za osobu podľa § 11 ods. 1 písm. b/cit. zákona, pretože bol držiteľom živnostenského oprávnenia, ktoré nebolo pozastavené. Preto platiteľ
poistného odo dňa ukončenia pracovného pomeru v spoločnosti ZVS, a.s. t. j. od 4.3.2011 do 31.12.2011
bol povinný platiť preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie ako SZČO a to z minimálneho

vymeriavacieho základu. Vzhľadom na to, že platiteľ poistného ako SZČO nemal príjmy zo živnosti,
vymeriavací základ mu bol vypočítaný z minimálneho mesačného vymeriavacieho základu SZČO za
marec 2011 za 28 kalendárnych dní a za mesiace apríl až december 2011 za celé kalendárne mesiace.
Následne prvostupňový orgán vypočítal dlžné poistné zo živnosti za toto obdobie 456,22 eur. Spolu s
nedoplatkom poistného, ktoré mal platiť ako zamestnanec (58,93 eur), je tak dlžná suma poistného v

sume predpísaného nedoplatku 515,15 eur.

3. Žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí zo dňa 5.9.2017 v celom rozsahu stotožnil so skutkovým
stavom zisteným prvostupňovým orgánom a jeho právnym posúdením. Uviedol, že napadnutý platový
výmer bol vydaný podľa § 18 ods. 1 písm. a/ bod 3 v spojení s § 77a zákona č. 581/2004 Z.z. a
nedoplatok na poistnom predpísaný platiteľovi poistného vychádzal zo správneho výpočtu ročného

zúčtovania poistného, ktoré vykonala zdravotná poisťovňa za platiteľa poistného za rok 2011. Uplatnený
nárok zo zdravotnej poisťovne na nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za rok 2011, je teda
dôvodný a zákonný. Poukázal pritom aj na konanie na Úrade práce, soc. vecí a rodiny Nitra a na
Ústredí práce, soc. vecí a rodiny v Bratislave, pričom Úrad práce a soc. vecí a rodiny Nitra vydal dňa
23.7.2012 rozhodnutie č. NR/2012/41793, ktorým žalobca nebol zaradený do evidencie uchádzačov o

zamestnanie, ktoré potvrdil odvolací orgán Ústredie práce, soc. vecí a rodiny v Bratislave rozhodnutím
č. 2017/90858/12890/SSZOSK zo dňa 25.5.2017.
4. Správny súd v napadnutom rozsudku vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú. Uviedol, že aj vzhľadom
na žalobnú námietku, ktorou žalobca žiadal prihliadnuť na rozhodnutie o preskúmaní zákonnosti
rozhodnutia Ústredia práce soc. vecí a rodiny Bratislava zo dňa 25.5.2017 v spojení s prvostupňovým

rozhodnutím zo dňa 27.3.2012, oboznámil sa s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/85/2017,
ktorého predmetom konania bolo práve preskúmanie týchto rozhodnutí, ako aj s rozsudkom Najvyššieho
súdu SR č.k. 9Sžsk/154/2018-108 zo dňa 27.5.2020, ktorý zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu voči
rozsudku sp.zn. 23Sa/85/2017. Z odôvodnenia rozhodnutia kasačného súdu vyplýva, že dôvodom,
pre ktorý žalobca nebol samostatne zárobkovo činnou osobou malo podľa jeho tvrdenia byť, že v

máji 1992 osobne odovzdal živnostenský list na sekretariát živnostenského oddelenia. Kasačný súd
poukázal na § 57 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej živnostenský zákon) účinný
v máji 1992, podľa ktorého zánik oprávnenia bol viazaný na niektorý z dôvodov tam uvedených. Z §
58 tohto zákona ďalej vyplýva, že živnostenský úrad, ktorý živnostenský list vydal, zruší živnostenské
oprávnenie alebo môže pozastaviť živnosť z konkrétnych v zákone uvedených dôvodov. Zrušenie

živnostenského oprávnenia teda predpokladá aktívnu činnosť živnostenského úradu, ktorá sa prejaví
vydaním rozhodnutia. Zo žiadneho ustanovenia v tom čase účinného znenia živnostenského zákona
nevyplýva, že zánik, prípadne zrušenie živnosti nastáva vrátením živnostenského listu. Správny súd
mal teda preukázané, že v máji 1992 nedošlo k zrušeniu živnostenského oprávnenia úkonom zo strany
žalobcu alebo že by iným spôsobom došlo k zániku živnostenského oprávnenia žalobcu. Potom mal

žalobca v čase od 1.1.2011 do 31.12.2011 postavenie SZČO a ako taký mal povinnosť platiť poistné
na verejné poistenie. Preto vyčíslený nedoplatok za obdobie od 4.3.2011 do 31.12.2011 v sume 456,22
eur považuje za správny, ako aj nedoplatok na poistnom za obdobie 1.1.2011 do 3.3.2011, kedy bol
zamestnancom spoločnosti ZVS, a.s. a vznikol mu nedoplatok na poistnom zamestnanca 58,63 eur.

5. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca. Namietal porušenie § 440 ods. 1 písm. f/
SSP a § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. K tvrdenému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uviedol, že
tvrdenie správneho súdu, že na rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nemalo vplyv rozhodnutie
Ústredia práce, soc. vecí a rodiny o nezaradení žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie, je v
úplnom rozpore so skutočným stavom veci, pretože práve toto rozhodnutie po obnove konania potvrdilo

rozhodnutie Úradu práce, soc. vecí a rodiny Nitra o vyradenie sťažovateľa z evidencie uchádzačov
o zamestnanie. Podľa žalobcu došlo k porušeniu zákonnosti zo strany Ústredia práce, soc. vecí a
rodiny Bratislava, ako aj prvostupňového správneho orgánu Úradu práce, soc. vecí a rodiny Nitra,
ktoré malo za následok reťazenie nezákonných rozhodnutí ďalších orgánov štátnej správy. Následne
žalobca opisuje genézu jednotlivých úkonov v konaní prebiehajúcom pred Úradom práce, soc. vecí a

rodiny Nitra (jeho žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, predloženie čestného
prehlásenia, v ktorom uviedol, že v deň podania žiadosti neprevádzkuje a nevykonáva činnosť ako
SZČO, následné rozhodnutie Úradu práce, soc. vecí a rodiny Nitra o jeho zaradení do evidencie
uchádzačov o zamestnanie zo dňa 10.3.2011, následné rozhodnutie toho istého úradu, ktorý nariadilobnovu konania vo veci preskúmania právoplatného rozhodnutia o zaradení žalobcu do evidencie
uchádzačovozamestnanie,rozhodnutieojehovyradeníspätnekudňu4.3.2011zevidencieuchádzačov
o zamestnanie údajne z dôvodu, že dodatočne bolo zistené, že sťažovateľ sa nachádza v databáze

živnostenského odboru Obvodného úradu Nitra ako SZČO). Podľa neho je databáza živnostenského
odboru ohľadne jeho osoby absolútne nesprávna a neúplná a v konečnom dôsledku poškodzujúca
jeho dobré meno. Žalobca ďalej namietal závery uvedené správnym súdom, prevzaté z odôvodnenia
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Sžsk/154/2018 zo dňa 27.5.2020, najmä že v rozpore s tvrdením
najvyššieho súdu si splnil svoju povinnosť preukázať, že spĺňa podmienky zápisu do evidencie o

uchádzačov o zamestnanie tým, že predložil písomné čestné vyhlásenie k žiadosti zo dňa 4.3.2011.
Opätovne uviedol, že v máji 1992 svoje živnostenské oprávnenie odovzdal na sekretariáte vtedajšieho
Živnostenského úradu v Nitre s tým, že nemôže vykonávať žiadnu živnostenskú činnosť vzhľadom na
svojepostavenieriaditeľaZVS.Pretoajnepodávalkaždoročnedaňovépriznaniedanezpríjmufyzických
osôb a nemôže niesť žiadnu zodpovednosť za to, že ho štátne orgány na úseku živnostenského
podnikaniaponechalivosvojejdatabázeSZČO.Tým,žeživnostenskýlistvrátil,prejavilsvojuurčitúvôľu,

ženemôževykonávaťžiadnučinnosťSZČOapretobolopovinnosťouvtedajšiehoŽivnostenskéhoúradu
vNitrevydaťrozhodnutieozrušeníresp.zánikuživnostisťažovateľa.Uvedenésavšaknestaloažalobca
považoval vec za vybavenú. Ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie nevychádza z dostatočne
zisteného stavu a nie je zrejmé, v čom malo spočívať právne posúdenie rozhodnutia žalovaného. Tiež
namietal výrok preskúmavaného rozhodnutia, keď z neho nie je zrejmé, ktoré odvolanie účastníka

sa zamieta a nie je uvedené presné označenie úradu, ktorý vydal platobný výmer. Žiadal rozsudok
Krajského súdu v Nitre zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby kasačný súd priznal
kasačnej sťažnosti odkladný účinok.

6. Ku kasačnej sťažnosti sa žalovaný ani ďalší účastník nevyjadrili.

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná
sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455
SSP) a po oboznámení sa s administratívnym a súdnym spisom vyhodnotil sťažnostné námietky žalobcu
ako nedôvodné a preto kasačnú sťažnosť zamietol z nasledovných dôvodov:

8. Predmetom kasačného konania je preskúmanie rozsudku správneho súdu, ktorým zamietol žalobu
žalobcu, ktorý žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného zo dňa 5.9.2017, ktorým žalovaný zamietol jeho
odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
pobočka Trenčín, ktorým tento úrad žalobcovi ako platiteľovi poistného uložil povinnosť zaplatiť

Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. nedoplatok na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania
poistného za rok 2011 podľa § 19 ods. 9 zák. č. 580/2004 Z.z. v sume 515,15 eur. Táto suma pozostávala
z dvoch súm a to z nedoplatku poistného z príjmov platiteľa poistného zo závislej činnosti 58,93 eur a
zo živnosti v sume 456,22 eur. Čo sa týka prvej sumy, teda sumy poistného zo závislej činnosti žalobcu
ako zamestnanca, táto medzi účastníkmi nebola sporná. Spornou sa stala druhá vyčíslená suma, t. j.

nedoplatok poistného zo živnosti, keď žalobca tvrdil, že v roku 2011 nebol SZČO, pretože už v máji
1992 živnostenskému úradu vrátil živnostenský list a mal za to, že prestal byť SZČO. Naopak žalovaný
vychádzal z výpisu zo živnostenského registra, z ktorého vyplýva, že žalobcovi vzniklo živnostenské
oprávnenie dňa 22.3.1992 a zaniklo mu 16.2.2012. Taktiež vychádzal z rozhodnutia Ústredia práce, soc.
vecí a rodiny zo dňa 25.5.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Úradu práce, soc. vecí a rodiny

Nitra zo dňa 23.7.2012 vo veci nezaradenia žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pretože
bolo preukázané, že za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 sa považoval za SZČO. Samotný výpočet
nedoplatku poistného nebol sporný.

9. Správny súd vyčkal na ukončenie súdneho prieskumu vyššie uvedených rozhodnutí Úradu práce,

soc. vecí a rodiny Nitra a Ústredia práce, soc. vecí a rodiny Bratislava (rozsudok Krajského súdu v
Nitre sp.zn. 23Sa/85/2017) a zo strany kasačného súdu (rozsudok NS SR sp.zn. 9Sžsk/154/2018 zo
dňa 27.5.2020). Z oboch týchto rozsudkov vyplýva jednoznačný záver, že nebolo ničím preukázané,
že by v spornom období roku 2011 žalobca nebol samostatne zárobkovo činnou osobou, pričom jeho
argumentácia vrátením živnostenského listu v máji 1992 neobstojí. Správny súd sa s právnym názorom

žalovaného v plnom rozsahu stotožnil

10. Podľa § 132 ods. 2 SSP ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, správny súd na takéto
rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.Podľa § 145 ods. 4 SSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov konania, osoby
zúčastnené na konaní, zainteresovanú verejnosť a pre orgány verejnej moci.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 580/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 26.9.2017 (právoplatnosť
preskúmavaného rozhodnutia) Na účely tohto zákona je povinný platiť poistné samostatne zárobkovo
činná osoba.

Podľa § 11 ods. 4 cit. zákona samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba,
ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti
podľa § 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, alebo má príjem z tejto činnosti.

11. Kasačný súd sa vzhľadom na nastolenú spornú otázku zaoberal tým, či žalobca bol v období roku
2011 SZČO v zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z., teda či bol oprávnený na výkon alebo

prevádzkovanie zárobkovej činnosti z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa
zákona o dani z príjmu (§ 10b ods. 1 písm. b/ cit. zákona). Z ust. § 11 ods. 4 tohto zákona vyplýva, že
samostatne zárobkovo činná osoba nie je len osoba, ktorá má príjem z tejto činnosti, ale aj osoba, ktorá
je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie zárobkovej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že podmienka
príjmu v danom prípade nie je rozhodujúca.

12. Kasačný súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym posúdením tejto otázky zo strany správneho
súdu. Je potrebné prihliadnuť na to, že v osobitnom súdnom konaní sa otázka, či žalobca mal v roku
2011 status SZČO, už bola právoplatne vyriešená. Týmto konaním je konanie vedené na Krajskom
súde v Nitre sp.zn. 23Sa/85/2017, v ktorom bol vydaný rozsudok, ktorý zamietol žalobu žalobcu a

následné konanie na Najvyššom súde SR sp.zn. 9Sžsk/154/2018, v ktorom kasačný súd zamietol
kasačnú sťažnosť proti tomuto rozsudku. Právny názor kasačného súdu je jednoznačný v tom, že
žalobcovi v máji 1992 nezaniklo živnostenské oprávnenie a to ani odovzdaním živnostenského listu
živnostenskému úradu. Najvyšší súd jednoznačne konštatoval, že zrušenie živnostenského oprávnenia
predpokladá aktívnu činnosť živnostenského úradu, ktorá sa prejaví vydaním rozhodnutia a zo žiadneho

ustanovenia v tom čase účinného znenia živnostenského zákona nevyplýva, že zánik, prípadne zrušenie
živnosti nastáva vrátením živnostenského listu.

13. Žalobca bol účastníkom konania pred Najvyšším súdom SR a Krajským súdom v Nitre ohľadne
preskúmania zákonnosti rozhodnutí Úradu práce, soc. vecí a rodiny Nitra a Ústredia práce, soc. vecí

a rodiny v Bratislave o jeho nezaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že v
čase podania žiadosti o zaradenie 4.3.2011 a rozhodovania o zaradení do evidencie uchádzačov o
zamestnanie bol SZČO od 2.4.1992 do 16.2.2012. V zmysle § 145 ods. 4 SSP je pre neho tento výrok
záväzný. Rovnako je záväzný aj pre orgány verejnej moci, teda aj pre správny súd a kasačný súd.
Kasačný súd preto konštatuje, že v uvedenom období žalobca nebol zaradený do evidencie uchádzačov

o zamestnanie a preto v tomto období nemal výnimku v platení poistného na zdravotné poistenie ako
osoba zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

14. Zároveň kasačný súd ako správny vyhodnotil postup správneho súdu, ktorý v súlade s princípom
prejudiciality vychádzal z právneho posúdenia spornej otázky zániku živnostenského oprávnenia tak,

ako bola posúdená v skoršom rozhodnutí kasaného súdu sp.zn. 9Sžsk/154/2018. V tejto súvislosti
kasačný súd poukazuje napr. na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 349/09 z 20.1.2010, podľa ktorého:
Treba konštatovať, že vzhľadom na zásadu prejudiciality vyplývajúcu z ustanovenia § 135 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku (teraz § 132 ods. 2 SSP, pozn. kasačného súdu), ako aj na zásadu
viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní podľa § 159 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (teraz § 145 ods. 4 SSP, pozn. kasačného súdu) konajúci všeobecný súd nemá
možnosť výberu v otázke, či bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré rieši
otázku javiacu sa prejudiciálnou v súvislosti s riešením daného prípadu. Pokiaľ pri riešení prejudiciálnej
otázky zaujme odlišné stanovisko, je takýto jeho postup, resp. z neho vyplývajúci záver arbitrárny pre
jednoznačný rozpor so zákonom.

15. K otázke tvrdeného zániku živnostenského oprávnenia už máji 1992 sa kasačný súd v rozsudku sp.
zn. 9Sžsk/154/2018 vyjadril nasledovne: Kasačný súd poukazuje na ust. § 57 a nasl. zákona č. 455/1991
Zb.oživnostenskompodnikaní(živnostenskýzákon)vzneníúčinnomvmáji1992,kedypodľavyjadreniažalobcumalosobneodovzdaťživnostenskýlistživnostenskémuoddeleniunasekretariátved.oddelenia.
Z ust. § 57 živnostenského zákona vyplýva, že zánik živnostenského oprávnenia bol viazaný na niektorý
z dôvodov: smrť podnikateľa, ak nepokračovali v živnosti dedičia alebo opatrovník ustanovený na správu

podniku; zánik právnickej osoby, uplynutie doby, pokiaľ živnostenský list alebo koncesná listina boli
vydané na dobu určitú a rozhodnutie živnostenského úradu. Z ustanovenia § 58 živnostenského zákona
vyplýva, že živnostenský úrad, ktorý živnostenský list alebo koncesnú listinu vydal, zruší živnostenské
oprávnenie alebo môže zrušiť prípadne pozastaviť prevádzkovanie živnosti z konkrétnych v zákone
uvedených dôvodov. Zrušenie živnostenského oprávnenia podľa § 58 živnostenského zákona teda

predpokladá aktívnu činnosť živnostenského úradu, ktorá sa prejaví vydaním rozhodnutia. Zo žiadneho
ustanovenia v tom čase účinného znenia živnostenského zákona nevyplýva, že zánik prípadne zrušenie
živnosti nastáva vrátením živnostenského listu. Pokiaľ žalobca ako živnostník nemal záujem živnosť
vykonávať,bolpovinnýpostupovaťvzmyslevtomčaseplatnéhozákonatak,abykzánikuresp.zrušeniu
jeho živnosti preukázateľne došlo.

16. Kasačný súd nemá dôvod odchýliť sa od tohto právneho posúdenia spornej otázky, už vyriešenej
kasačným súdom v skoršom rozsudku. K tomuto právnemu posúdeniu dodáva, že živnostenský
zákon účinný v máji 1992 v § 57 ods. 3 zakotvoval, že ak živnostenské oprávnenie zanikne, sú
podnikatelia povinní vrátiť živnostenský list bez zbytočného odkladu živnostenskému úradu, ktorý ich
vydal. Aj z uvedeného vyplýva, že samotné vrátenie živnostenského listu nespôsobovalo v tom čase

(ako nespôsobuje ani v súčasnosti) žiadne právne účinky, keďže išlo o následnú povinnosť až po
zániku živnostenského oprávnenia. Tá skutočnosť, že podnikateľ musel osobitne požiadať o zrušenie
živnostenského oprávnenia, vyplývala priamo z dikcie § 58 ods. 1 písm. c/ živnostenského zákona v
znení účinnom k máju 1992, o čom mal mať žalobca vedomosť v zmysle zásady neznalosť zákona
neospravedlňuje, aj s prihliadnuc aj na samotnú osobu žalobcu, ktorý bol podľa jeho tvrdenia v tom čase

riaditeľom Západoslovenských vodárni a kanalizácii.

17. Čo sa týka sťažnostných námietok, žalobca namietal nesprávny procesný postup, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. K tejto námietke však žalobca neuviedol žiadnu konkrétnu
vadu, ktorá by mala spravodlivý proces pred správnym súdom narušiť. V tejto časti kasačnej sťažnosti

len poukazoval na jednotlivé body odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu, avšak žiadne
námietky neuvádzal.
18. Žalobca ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci zo strany správneho súdu. Pokiaľ
uvádzal, že tvrdenie správneho súdu, že na rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nemalo vplyv
rozhodovanie Ústredia práce, soc. práve a rodiny, je v rozpore so skutočným stavom veci, z kontextu

celkového odôvodenia rozsudku správneho súdu vyplýva, že toto rozhodnutie pre právne posúdenie
veci malo význam a išlo len o zrejmú nesprávnosť v písaní. Žalobca v kasačnej sťažnosti ďalej namietal
nezákonnosť rozhodnutia Úradu práce, soc. vecí a rodiny Nitra ako aj Ústredia soc. práce a rodiny zo
dňa 25.5.2017, ktoré však už boli preskúmané správnym súdom a kasačným súdom. Vo vzťahu k týmto
námietkam je potrebné celkovo zhrnúť, že sú neprípustné, pretože sa týkajú právoplatne skončeného

súdneho konania. Kasačný súd v konaní o preskúmaní iného rozhodnutia správneho orgánu (v danom
prípade Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou) nemôže nanovo vyhodnocovať námietky
týkajúce sa súdneho konania, ktoré bolo právoplatne skončené. Preto pokiaľ žalobca opätovne namieta,
že splnil svoje povinnosti podľa zákona o službách zamestnanosti a pri podaní žiadosti o zaradenie do
evidencie uchádzačov o zamestnanie svojím čestným vyhlásením preukázal, že nie je evidovaný ako

SZČO, uvedená námietka nie je prípustná.

19. Nedôvodná je aj námietka žalobcu, že nepodával každoročné priznanie z dane z príjmov fyzických
osôb, pretože žiadne príjmy ako SZČO nemal. Ako už bolo vyššie uvedené pre posudzovanie statusu
SZČO podľa § 11 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z. nie je podstatné, či na základe tohto oprávnenia platiteľ

poistného skutočne aj dosiahol konkrétne príjmy.

20. Žalobca v kasačnej sťažnosti k svojmu úkonu odovzdania živnostenského listu v máji 1992 uviedol,
že prejavil svoju určitú vôľu a preto bolo povinnosťou vtedajšieho Živnostenského úradu v Nitre vydať
rozhodnutie o zrušení, resp. o zániku živnosti. K tomu kasačný súd poukazuje na bod 16. tohto rozsudku.

Opätovne konštatuje, že žiadosť v zmysle § 58 ods. 1 písm. c/ vtedajšieho živnostenského zákona
bezpochyby nie je samotné faktické vrátenie živnostenského listu podľa § 57 ods. 3 cit. zákona. Kasačný
súd, zhodne s právnym názorom Najvyššieho súdu SR uvedenom v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/154/2018
konštatuje, že žalobca ako živnostník pokiaľ nemal záujem vykonávať živnostenskú činnosť, bol povinnýpostupovať v zmysle v tom čase platného zákona tak, aby k zániku resp. zrušeniu jeho živnosti
preukázateľne došlo.

21. Čo sa týka námietok nedostatočne zisteného stavu zo strany žalovaného a nedostatočného
odôvodnenia jeho právneho posúdenia veci, tieto námietky opätovne neboli žiadnym spôsobom
špecifikované. Len samotný nesúhlas s tvrdením správneho súdu, že napadnuté rozhodnutie vychádza
z dostatočne zisteného skutkového stavu, nie je spôsobilé spochybniť skutkový stav. Námietka, že nie je
zrejmé, v čom malo spočívať právne posúdenie rozhodnutia žalovaného, sa javí ako účelová, pretože nič

mu nebránilo, aby v žalobe namietal konkrétne právne posúdenie zo strany žalovaného. Nedôvodné sú
aj námietky o nejasne formulovanom výroku preskúmavaného rozhodnutia. Dátum podania odvolania
bol uvedený v záhlaví rozhodnutia, ako aj plný názov prvostupňového orgánu, pričom tieto špecifikujúce
údaje nemusia byť povinne uvedené vo výroku.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd aj námietky subsumované žalobcom pod ust. § 440 ods.

1 písm. g/ SSP vyhodnotil ako nedôvodné.

23. Kasačný súd napokon zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti,
pretože tento návrh nebol ničím odôvodnený a žalobca sa uspokojil len s podaním samotného návrhu.
Takémuto návrhu však nie je možné vyhovieť a preto podľa § 447 ods. 1 SSP kasačný súd návrh

zamietol.

24. O náhrade trov kasačného konania bolo vo vzťahu k žalovanému rozhodnuté podľa § 168 SSP a
contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný bol v konaní úspešný a má právo na náhradu trov, avšak
náhrada mu nebola priznaná, pretože neboli splnené podmienky aplikácie § 168. Zároveň súd nepriznal

náhradu trov konania ani ďalšiemu účastníkovi podľa § 169 SSP a contrario, pretože mu nevznikli žiadne
trovyvsúvislostiskasačnýmkonaním.Žalobcaakoneúspešnýúčastníkkasačnéhokonanianemápodľa
§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP právo na náhradu trov kasačného konania.

25. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.