Medzitýmny rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/134/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816202965
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8816202965.1

Medzitýmny rozsudok

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.
Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: SPP Distribúcia a.s., so sídlom Mlynské
Nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, právne zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom
Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému C. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. R. XX/X, právne zastúpeného JUDr. Martinou Fabiánovou, advokátkou so sídlom Hencovská 2043,

Hencovce, o zaplatenie 1.339,46 eura, o odvolaní žalobcu proti medzitýmnemu rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou č.k. 5C/99/2016-108 zo dňa 24.06.2019, takto

r o z h o d o l :

Mení sa medzitýmny rozsudok tak, že zodpovednosť žalovaného za škodu je čo do základu daná, a
to v rozsahu 100 %.

O výške škody a trovách celého konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým medzitýmnym
rozsudkom rozhodol:
„Súd vyslovuje, že zodpovednosť žalovaného za škodu je čo do základu daná, a to v rozsahu 50 %.
V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta.
O výške škody a o trovách celého konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.“

1.1. V dôvodoch svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že dňa 03.05.2014 došlo pri výkopových
prácach kanalizačnej prípojky k poškodeniu plynovodu žalobcu. Nesporným bolo, že výkopové práce si
objednal žalovaný, pričom uzavrel zmluvu o dielo s tretím subjektom, spoločnosťou ZVP spol. sr.o. Bolo
preukázané,atoajoboznámenímobsahupripojenéhovyšetrovaciehospisu,žekpoškodeniuplynovodu
došlo bezprostredným konaním zamestnanca spoločnosti ZVP spol. s .r.o. Z. X., ktorý uvedené sám

potvrdil vo svojej výpovedi.
1.2. Ďalej uviedol, že v danom prípade mal na základe pripojeného vyšetrovacieho spisu za preukázané,
že nad plynovým potrubím, ktoré bolo poškodené sa nenachádzala žltá výstražná fólia, čím došlo
k porušeniu STN 73 6006 zo strany žalobcu. Uvedené vyplynulo z výpovede svedka Z. X. ako aj
z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu. Plynové potrubie nebolo označené ani
pieskom nad potrubím ani žiadnym iným spôsobom. Uvedená skutočnosť nebola zo strany žalobcu

nijako rozporovaná, žalobca nepreukázal opak, teda, že plynové potrubie bolo dostatočne označené
akýmkoľvek spôsobom. Súd teda považoval skutočnosť, že plynové potrubie nebolo v zmysle vyššie
citovanej technickej normy dostatočne označené, za nespornú. Žalovaný sa k uvedenej skutočnosti v
konaní nevyjadroval.
1.3. Bol toho názoru, že v prípade, že ak by bolo plynové potrubie označené žltou výstražnou fóliou,
prípadne pieskom nad potrubím, s najväčšou pravdepodobnosťou by ku škodovej udalosti nedošlo. Mal

za to, že to isté bolo možné rozumne predpokladať v prípade, že by si žalovaný počínal s dostatočnou
obozretnosťou a pre vykonaním výkopových prác oznámil vykonanie týchto prác žalobcovi, nechalvytýčiť trasy plynových zariadení a disponoval by súhlasom s týmito prácami v súlade so zákonom
o energetike, resp, že by zhotoviteľ výkopových prác konajúci pre žalovaného konal s dostatočnou
obozretnosťou v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka.

1.4. Mal za to, že u žalobcu ako poškodeného sa jedná o formu nedbanlivostného zavinenia za vzniknutú
škodu. Žalobca si tak mal a mohol predstaviť, že v prípade neoznačenia plynového potrubia žltou fóliou
môže dôjsť ku vzniku škody, a to poškodeniu plynového potrubia pri rôznych činnostiach súvisiacich s
výkopovými prácami.
1.5. Uzavrel, že v danom prípade sa jednalo o také povinnosti, ktoré mali predchádzať vzniku práve toho

druhu škody, ku ktorému v prejednávanom prípadne došlo. U oboch strán sporu preto súd vyhodnotil
mieru zavinenia ako v zásade rovnakú. Na základe uvedeného rozhodol o základe nároku na náhradu
škody žalobcu, pričom po zohľadnení spoluzavinenia žalobcu ako poškodeného na vzniku škody, určil
zodpovednosť žalovaného za škodu v rozsahu 50 % a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol.
1.6. O trovách tejto časti konania rozhodol podľa § 262 ods. 3 CSP.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. h) a f) Civilného sporového poriadku.
2.1. Poukázal na pomerne široké penzum legislatívnej matérie, ktorá bola zo strany žalovaného
porušená, resp. nebola dodržaná, a to aj napriek tomu, že táto legislatívna matéria je právne záväzná.
2.2. Uviedol, že zo skutkového stavu veci je zrejmé, že žalovaný ako stavebník prípojky vykonal strojný

výkop nad trasou plynovodu, čo je v rozpore s § 79 ods. 6 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike práve
z dôvodu možného poškodenia plynovodu.
2.3. Poukázal na to, že vo všetkých písomných vyjadreniach, ktoré počas konania pred súdom prvej
inštancie prezentoval, cestou súdu žiadal žalovaného o preukázanie, že došlo k vytýčeniu sietí a
vyjadreniu od správcov podzemných inžinierskych sietí, avšak k uvedenému nedošlo. Žalovaný teda

relevantné zákonom predpokladané skutočnosti nepreukázal.
2.4.Malzato,žežalovanýtedapreukázateľnenerešpektovalkomplexnúzákonnúúpravu.Vnadväznosti
na úvahu súdu o prerozdelení miery zodpovednosti za škodu uviedol, že túto súdom prvej inštancie
prezentovanú úvahu vníma ako zreteľne nesprávnu. Namietal, že súd prvej inštancie najmä nezohľadnil
tú skutočnosť, že technická norma STN má charakter odporúčací, t.j. nie právne záväzný, zatiaľ

čo ustanovenia zákona o energetike či stavebného zákona, ktoré boli žalovaným porušené, majú
právne záväznú povahu a ich nedodržanie je zákonom sankcionované, pričom v prípade nedodržanie
odporúčacej technickej normy tomu tak nie je.
2.5. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie spočívajúceho v tom, že označením plynového
potrubia žltou fóliou a obložením pieskovou vrstvou by s najväčšou pravdepodobnosťou nedošlo k

poškodeniuplynovéhopotrubia.Malzato,žetaktiežniejemožnévôbecspoľahlivotechnickypredikovať,
že vrstva piesku nad plynovým potrubím by vzbudila pozornosť subjektu, ktorý vykonával výkopovú
činnosť resp., že by táto vrstva piesku bola spôsobilá odraziť alebo podstatne zmierniť silu nárazu čepele
výkopového mechanizmu.
2.6. Na základe uvedených skutočnosti navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie

tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 1 339.46 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % p.a. zo sumy vo výške 1 339,46 Eur, za obdobie odo dňa 20.12.2014 do zaplatenia a zároveň
prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, ako aj trov odvolacieho konania.
V prípade ak bude mať odvolací súd za to. že nie je možné aby vo veci rozhodol, navrhol aby odvolací
súd uznesením zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu v súdom stanovenej lehote písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku

(ďalej len „CSP“), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu bolo dôvodné.

5.Vpreskúmavanejvecibolonepochybnepreukázané,žeprivýkopovýchprácach kanalizačnejprípojky
došlo k poškodeniu plynovodu žalobcu. Nesporným bolo aj to, že tieto výkopové práce si objednal
žalovaný, pričom uzavrel zmluvu o dielo s tretím subjektom, a to spoločnosťou ZVP spol. s.r.o.. Zároveň

bolo zistené, že k poškodeniu plynovodu došlo bezprostredným konaním zamestnanca spoločnosti ZVP
spol. s.r.o., ktorý uvedené sám potvrdil vo svojej výpovedi.6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o 50 % zodpovednosti žalobcu za škodu na úvahe, že
žalobca si mal a mohol predstaviť, že v prípade neoznačenia plynového potrubia žltou fóliou môže dôjsť
ku vzniku škody, a to poškodeniu plynového potrubia pri rôznych činnostiach súvisiacich s výkopovými

prácami.

7. Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len ,, zákon o energetike“), ochranné pásma sa zriaďujú na ochranu plynárenských zariadení a
priamych plynovodov.

8. Podľa § 79 ods. 6 zákona o energetike, vykonávať činnosti v ochrannom pásme plynárenského
zariadenia môžu osoby iba so súhlasom prevádzkovateľa siete a za podmienok určených
prevádzkovateľom siete.

9. V zmysle bodu 2.2. a 2.3. prílohy č. 2 k vyhláške č. 147/2013 Z.z. Ministerstva práce, sociálnych vecí

a rodiny Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na
výkon niektorých pracovných činností, pred začatím zemných prác zodpovedná osoba zabezpečuje
vyznačenie trasy podzemných vedení inžinierskych sietí a iných prekážok v teréne. Osoby, ktoré
vykonávajú zemné práce, musia byť oboznámené s druhom inžinierskych sietí, ich trasami, hĺbkou

uloženia a ich ochrannými pásmami a s trasami inžinierskych sietí v okolí staveniska, ktoré by mohli byť
stavebnými prácami dotknuté.

10. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne zistené, že žalovaný si nesplnil svoju zákonnú
povinnosť a nepožiadal žalobcu o stanovisko, či sa na stavebnom pozemku vyskytuje podzemná stavba

(plynovod) a či stavebný pozemok spadá do ochranného pásma plynárenského zariadenia. Odvolací
súd má za to, že ak by o to bol požiadal, zaiste by došlo aj k vytýčeniu plynovodu zo strany žalobcu a
boli by vydané aj technické podmienky pre výkon prác.

11. Zodpovednosť žalovaného za poškodenie plynovodu bola v konaní jednoznačne preukázaná.

Žalovaný uzatvoril s treťou osobou zmluvu o dielo, ktorá na jeho pokyn ako stavebníka prípojky
realizovala strojný výkop nad trasou plynovodu, počas ktorého došlo k predmetnej škodovej udalosti.
Zároveň bolo v konaní preukázané, že ako stavebník si nesplnil povinnosti v zmysle § 79 ods. 6 zákona
o energetike.

12. Podľa ust. § 79 ods. 7 veta druhá zákona o energetike osoba, ktorá poškodí plynárenské zariadenie
alebo zariadenie, ktoré slúži na jeho ochranu, je povinná okrem spôsobenej škody na plynárenskom
zariadeníalebozariadení,ktoréslúžinajehoochranu,uhradiťnákladynaobnoveniedodávkyaškoduza
uniknutý plyn, ktorý unikol v dôsledku poškodenia plynárenského zariadenia alebo zariadenia, ktoré slúži
na jeho ochranu. Pod nákladmi na obnovenie dodávky sa na účely tohto odseku rozumejú náklady na

zemné práce, dopravu, materiál a pracovné náklady na opravu poškodeného plynárenského zariadenia
alebo zariadenia, ktoré slúži na jeho ochranu.

13. Odvolací súd taktiež poukazuje na pravidlá žalobcu pre externé subjekty vykonávajúce zemné práce
v ochranných pásmach plynárenských zariadení v snahe predchádzať poškodzovaniu plynárenských

zariadení, ktoré je subjekt povinný dodržiavať a v zmysle ktorých výkop strojným mechanizmom
na základe predchádzajúceho vytýčenia osi plynovodu sa môže uskutočňovať po predchádzajúcom
vytýčení vo vzdialenosti najviac 1,0 m od vonkajšieho obrysu plynovodu s maximálnym prevádzkovým
tlakom do 0,4 MPa vrátane a 1,5 m od vonkajšieho obrysu plynovodu s maximálnym prevádzkovým
tlakom nad 0,4 MPa.

14. V danom spore bolo preukázané, a to nielen tvrdeniami, ale aj dôkazmi, že k poškodeniu plynovodu
došlo strojným výkopom na mieste, kde to nie je povolené a navyše bez predchádzajúceho vytýčenia
trasy plynovodu žalobcom.

15. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie o miere zavinenia žalobcu, nakoľko
je v danom prípade bezpredmetné či poškodené potrubie bolo alebo nebolo označené žltou páskou v
pieskovom lôžku, keďže žalovaný realizoval výkop strojom na mieste, kde sa malo kopať ručne a navyše
bez predchádzajúceho vytýčení trasy plynovodu žalobcom.16. Z objektívneho aj technického hľadiska je len veľmi ťažko predstaviteľné, že žltá fólia a vrstva piesku
by dostatočne ochránila plynové potrubie pred intenzívnym zásahom ťažkým kopacím mechanizmom,

pričom žltú fóliu ako označenie plynového potrubia by s najväčšou pravdepodobnosťou nebolo možné
badať skôr, než dôjde ku kontaktu kopacieho mechanizmu s plynovým potrubím, čo znamená, že
prítomnosť žltej fólie nemá pre ochranu potrubia žiadny relevantný význam pri výkone výkopových prác
kopacím mechanizmom.

17. Práve z preventívneho hľadiska bolo len a len na žalovanom, ak si nebol istý uložením tohto potrubia
a skutočnosťou, či ide o ochranné pásmo alebo nie, požiadať žalobcu o vytýčenie trasy plynovodu, ktorá
by bola dokonalou technikou túto trasu vyznačila.

18. Z týchto dôvodov bolo bez akýchkoľvek pochybnosti potvrdené, že zavinením žalovaného došlo k
poškodeniu plynového potrubia a zodpovednosť za toto poškodenie nemožno pripísať na ťarchu žalobcu

v žiadnom rozsahu.

19. V danom prípade bezprecedentné svojvoľné výkopové práce nemôžu požívať ochranu v podobe
zníženej miery zodpovednosti za náhradu škody.

20. Za stavu, ak neboli dané dôvody na potvrdenie ani zrušenie napadnutého rozhodnutia, odvolací súd
medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).