Medzitýmny rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. jún 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/99/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816202965
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8816202965.10

Medzitýmny rozsudok

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: SPP Distribúcia
a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA,
s. r. o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: C. N., Y.. XX.XX.XXXX,
L. E. C. R. XX/X, zastúpeného: JUDr. Martinou Fabiánovou, advokátkou so sídlom Hencovská 2043,
Hencovce, o zaplatenie 1339,46 eur, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd v y s l o v u j e, že zodpovednosť žalovaného za škodu je čo do základu daná, a to v rozsahu 50%.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta.

O výške škody a o trovách celého konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1339,46 eur s úrokom z
omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1339,46 eur od 20.12.2014 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Žalobu odôvodnil tým, že na odbernom N. C. R. XX, C. R., došlo dňa 03.05.2014 pri výkopových
prácach kanalizačnej prípojky k nehode, pri ktorej bol poškodený plynovod. Nehoda bola spôsobená
konaním žalovaného. Následne bola pracovníkmi SPP - distribúcia a.s., na základe zákazkového listu
č. 4052311 vykonaná oprava plynovodu, na základe čoho žalobca vystavil žalovanému faktúru č.

9000190946 zo dňa 5. 12. 2014, splatná dňa 19. 12. 2014, znejúca na sumu vo výške 1.339,46 eur.
Žalobca listom vyzval žalovaného na úhradu vyfakturovanej sumy za náhradu škody spôsobnej na úniku
plynu a poškodenom plynovode. Žalovaný vyššie uvedenú výzvu nereagoval a faktúru za spôsobenú
škodu do dnešného dňa neuhradil, napriek tomu, že faktúra je po dobe splatnosti a žalobca vyzýval
žalovaného na jej uhradenie. Celková dlžná suma z vyššie uvedenej faktúry predstavuje sumu vo výške
1 339,46 eur, ktorú žalovaný žalobcovi do dnešného dňa nezaplatil. Nezaplatením vyššie uvedenej

faktúry v lehote jej splatnosti sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi dostal v zmysle ust. § 517 a nasl.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ") do omeškania.

2. Žalovaný uviedol, že so žalobou žalobcu nesúhlasí, nakoľko žalovaný nie je osobou, ktorá by bola
povinná uhradiť škodu, pričom škoda vznikla zavinením tretej osoby, s ktorou mal žalovaný uzavretú
zmluvu o dielo. Žalovaný uviedol, že si objednal firmu na výkop rigolu ku kanalizácii, ktorá bola

umiestnená na jeho pozemku. Po príchode pracovníka určil presnú trasu a hĺbku. Po chvíli za ním prišiel
pracovník, že prekopal plynové potrubie. Žalovaný zavolal plynárne a požiarnikov. Bolo očividné, že
pracovník sa nedržal vytýčenej trasy a prešiel cez susedou parcelu na miesto poškodenia. Plynovod
nebol označený tak, ako ukladá technická norma.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to faktúrou č. 9000190946

zo dňa 5. 12. 2014, súpisom vykonaných prác a dodávok ( zákazkový list) č. 4052311, výpočtom
uniknutého množstva plynu, Ohlásením drobnej stavby - kanalizačnej prípojky rodinného domusúp.č. XX zo dňa 16.4.2014, výpisom z listu vlastníctva č. XXX k.ú. C. R.. Ďalej súd vykonal
dokazovanie oboznámením písomných podaní žalobcu zo dňa 22.6.2016, zo dňa 10.8.2018, zo dňa
5.4.2019, odporom žalovaného z 26.5.2016, grafickou dokumentáciou predloženou žalovaným k

stavebnému konaniu, Povinnosťami stavebníkov pri činnostiach v ochranných a bezpečnostných
písmach plynárenských zariadení, podstatným obsahom vyšetrovacieho spisu sp.zn. ČVS: ORP-452/
SJ-VT-2014 a z neho najmä uznesením o zastavení trestného stíhania z 31.10.2014 a zistil nasledovný
skutkový stav:

4. Dňa 2.5.2016 bol tunajším súdom v predmetnej veci vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal
žalovaný odpor. V odpore uviedol, že žalovanému bola doručená faktúra - daňový doklad č. 9000190946
s dátumom vyhotovenia 05.12.2014 za opravu STL PE plynovodu D 110 a únik plynu - strata - DO vo
výške 1.339,46 eur. Neoprávnenosť predmetnej faktúry žalovaný namietal listom zo dňa 12.01.2015 (v
liste je omylom vyznačený dátum 12.1.2014). Žalobca vyvodzuje zodpovednosť žalovaného z obsahu
jehovýpovedevtrestnomkonaní,ktorésaviedlonaObvodnomoddeleníPZC.R.podsp.zn.ČVS:ORP-

452/SJ-VT-2014. Toto konanie bolo uznesením zo dňa 31.10.2014 zastavené. Žalovaný v uvedenom
konaní vystupoval v pozícii svedka. Žalovaný stavebnému úradu - Obci C. R. ohlásil drobnú stavbu
- kanalizačná prípojka rodinného domu, C. R. Č.. XX, postaveného na parcele č. XXX/X, k. ú. C. R.
a príslušný orgán dňa 16.04.2014 vydal súhlas s realizáciou drobnej stavby. Jednou z podmienok
realizácie bola aj povinnosť uvedená v bode 2, súhlasu a to „Pred zahájením realizácie stavby zabezpečí

stavebník vytýčenie podzemných vedení na svojom pozemku.“ Teda nie na cudzom pozemku. Žalovaný
uzatvoril zmluvu o dielo v zmysle § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka s pánom Z., ktorej predmetom
bolo zhotovenie „ryhy“ pre kanalizačnú prípojku po pozemku klienta za odmenu. Klient označil, tak ako
uviedol vo svojej výpovedi zo dňa 05.08.2014 pracovníkovi p. Z. miesto na svojom pozemku, nie mimo
svojho pozemku, kde mal vykonať dielo. Bola to trasa od jeho rodinného domu po oplotenie a miesto

tesne pred oplotením, ktoré je ešte na jeho pozemku. Týmto pokynom si klient splnil aj svoje zákonné
povinnosti. I.. Z.R. v uvedenom právnom vzťahu vystupoval ako podnikateľ, teda osoba oprávnená
vykonávaťstavebnúčinnosťaplneodbornezdatnáaspôsobilá,znalápotrebnýchstavebnýchpredpisov.
Jeho pracovník však konal mimo pokynov klienta, keď kopal mimo miesto ním vyznačené. Konaním p. Z.
anieodporcudošlokvznikuškody.Zobsahuvýpovedežalovanéhovtrestnomkonám,ktorésaviedlona

Obvodnom oddelení PZ C. R. pod sp. zn. ČVS: ORP-452/SJ-VT-2014 vyplýva, že žalovaný dal pokyn,
kde má firma ZVP spol. s.r.o. kopať na svojom pozemku pred svojim plotom, ktorý má posunutý asi o
0,5 m smerom k domu. Trestné konanie bolo uznesením zo dňa 31.10.2014 zastavené z dôvodu, že
poškodený porušil technickú normu STN 73 6006 a to tým, že nad uvedeným potrubím sa nenachádzala
žltá výstražná fólia, plynovod nebol označený žltou výstražnou fóliou, čo potvrdili aj ďalší svedkovia, a

to p. K.. Z. a Z.. X.. Žalovaný neporušil žiadnu zo svojich povinností, preto nemôže byť zodpovedný za
konanie p. Z..

5. Žalobca vo vyjadrení z 22.6.2016 uviedol, že v obci C. R., došlo dňa 03.05.2014 pri výkopových
prácach kanalizačnej prípojky k nehode, pri ktorej bol poškodený plynovod. Následne bola vykonaná

oprava plynovodu a zastavenie unikajúceho plynu pracovníkmi žalobcu, na základe zákazkového
listu č. 4052311. na základe ktorého žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 9000190946. Žalovaný
ako stavebník prípojky vykonal strojný výkop nad trasou plynovodu, čo je v rozpore s §79 ods. 6
zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike práve z dôvodu možného poškodenia plynovodu. Žalobca ako
prevádzkovateľ siete plynovodu nepovoľuje výkopy ťažkými mechanizmami nad trasou plynovodu.

Žalovaný ako stavebník mal vykonať vytýčenie podzemných vedení na stavebnom pozemku. Súčasťou
ohlásenia drobnej stavby zo dňa 16.4.2014 sú podmienky, ktoré mal žalovaný ako stavebník vykonať, a
to stavbu realizovať podľa predloženej projektovej dokumentácie, pred zahájením realizácie zabezpečiť
vytýčenie podzemných vedení na stavebnom pozemku, pri uskutočňovaní stavby je stavebník povinný
dodržať príslušné STN normy, oznámenie obce nenahrádza rozhodnutia, stanoviská, súhlasy alebo

iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy požadované podľa osobitých predpisov. Stavby, ich
zmeny a udržiavacie práce na nich, terénne práce a úpravy, ťažobné práce sa môžu uskutočňovať
iba na základe príslušného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Žiadosť
o vydanie územného rozhodnutia alebo stavebného povolenia spolu s dokladmi a predpísanou
dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. Stavebník

je povinný k žiadosti o vydanie územného rozhodnutia, stavebného povolenia a k ohláseniu drobnej
stavby priložiť rozhodnutia. Žalobca poukázal na § 57 ods. 1, ods. 2, ods.7 stavebného zákona.
Projektová dokumentácia stavby (projekt stavby), ktorá sa predkladá k stavebnému konaniu, obsahuje
podľa druhu a účelu stavby najmä údaje o nadzemných a podzemných stavbách na stavebnompozemku a o jestvujúcich ochranných pásmach. Z uvedeného vyplýva pre projektanta povinnosť
pri spracovaní projektovej dokumentácie žiadať od spoločnosti SPP - distribúcia, a.s., stanovisko o
tom, či sa na stavebnom pozemku vyskytuje podzemná stavba (plynovod) a či stavebný pozemok

spadá do ochranného pásma plynárenského zariadenia. Stanovisko spoločnosti tvorí prílohu projektovej
dokumentácie stavby, ktorú v rámci stavebného konania posudzuje príslušný stavebný úrad. V
stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne
o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu
záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných

technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie
požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych
účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. V prípade, pokiaľ stavebný zákon na výkon
konkrétnych činností nevyžaduje vydanie stavebného povolenia a podobne ani ohlásenie, fyzická osoba
alebo právnická osoba je aj v tomto prípade povinná postupovať v súlade so zákonom o energetike
a požadovať predchádzajúci súhlas prevádzkovateľa distribučnej siete na výkon činnosti v ochrannom

pásme plynárenského zariadenia alebo zriaďovanie akejkoľvek stavby v ochrannom pásme alebo
bezpečnostnom pásme plynárenského zariadenia. Žalovaný ako stavebník mal požiadať žalobcu SPP
- distribúcia, a.s. o vydanie bezplatného vyjadrenia k existencii plynárenských zariadení v záujmovom
území. Vyjadrenie potvrdí, či sa na stavebnom pozemku | nachádzajú plynárenské zariadenia a či
sa stavebný pozemok nachádza v ochrannom pásme plynárenského zariadenia. Žalovaný si svoju

povinnosť nesplnil. Vyjadrenia žalovaného považujeme za zavádzajúce a účelové. Zo žalobcom
predloženej fotodokumentácie je jednoznačne vidieť, že plynovod bol zakopaný dostatočne hlboko.
Žalobca poukázal na § 79 ods. ods. 1, ods. 2, ods. 5, ods. 6, ods. 7 zákona o energetike. Žalovaný
vykonával výkopové práce neodborným spôsobom nakoľko ich vykonával ťažkými mechanizmami nad
trasouplynovoduatedasadopustilčinnosti,ktorájezakázaná.Výkopovéprácanadtrasouplynovodusa

vykonávajúzásadneručne.Neodbornoučinnosťoužalovanéhoprišlokpretrhnutiuplynovodu.Výkopové
práca nad trasou plynovodu sa vykonávajú zásadne ručne. Neodbornou činnosťou žalovaného prišlo
k pretrhnutiu plynovodu.

6.Žalobcavovyjadreníz10.8.2018uviedolkzápisuoprevzatícenovejrozkopávkyzostranyžalovaného

zo dňa 30.07.2013, že obsahom predmetného zápisu je prehlásenie žalovaného, týkajúce sa udelenia
súhlasu Firme Q.. I. I. - G. ako dodávateľovi stavby „Kanalizácia a ČOV E., C. R.“ so vstupom na
pozemok žalovaného a následne realizovať stavebné práce vo vedení trasy kanalizačného potrubia na
dotknutom pozemku žalovaného. V zmysle zápisu je uvedené, že konajúca firma tiež prehlasuje, že
terénne práce na pozemku žalovaného vykoná a následne potom zabezpečí pôvodný stav vecí, ktoré

by boli týmito zásahmi dotknuté. Z vyššie uvedeného zápisu je zrejmá jediná relevantná informácia a
síce, že žalovaný udelil súhlas vyššie uvedenej Firme na úpravy svojho pozemku, ktoré mali terénny
charakter. Tento žalovaným udelený súhlas, nemá podľa mienky žalobcu žiaden podstatný vplyv na
zodpovednosť žalovaného voči žalobcovi a to podľa nižšie uvedených skutočností. Žalovaný pri konaní
vyššie uvedenom opomenul niekoľko zákonom stanovených povinností, pričom práve z tohto titulu

zodpovedá za škodu žalobcovi v rozsahu v akom si ju žalobca v tomto konaní uplatňuje. Podľa ust. čl. 3
prvej vety Ústavy Slovenskej republiky: „Vlastníctvo zaväzuje.“ Vlastnícke právo svedčiace žalovanému,
v tomto prípade zaväzuje žalovaného v situáciách predpokladaným osobitnými zákonmi k dodržiavaniu
príslušných povinností. Zákon č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov stanovuje,
že plynárenské zariadenia, ktoré bolo v tejto veci poškodené je chránené ochranným a bezpečnostným

pásmom, ktorého rozsah sám zákon stanovuje. V rámci tohto ochranného pásma ktoré chráni plynové
zariadenia, môžu fyzické či právnické osoby realizovať ťažšie výkopové alebo terénne práce iba
so súhlasom prevádzkovateľa distribučnej siete. Za predpokladu prvotného porušenia stanovených
povinností, je dotknutý subjekt povinný žiadať predchádzajúci súhlas prevádzkovateľa distribučnej
siete dodatočne, pri akejkoľvek činnosti, t.j. nevynímajúc činnosti terénneho charakteru smerujúce k

vytvoreniukanalizačnejprípojky.Okremochranyplynárenskéhozariadenia,uvedenýzákonoenergetike
tiež explicitne vyjadruje zákaz akéhokoľvek poškodenie tohto zariadenia, pričom za porušenie vyššie
uvedených povinností a s tým spôsobenej škody, zákon predpokladá aj určité administratívnoprávne
ukladanie sankcií tzv. správne trestanie. Žalobca ďalej poukázal na to, že vo vyjadrení k odporu zo dňa
22.06.2016 požiadal žalovaného o preukázanie, že došlo k vytýčeniu sietí a vyjadreniu od správcov

podzemných inžinierskych sietí. Žalovaný relevantné zákonom predpokladané skutočnosti nepreukázal.
Okrem vyššie uvedeného je tiež relevantný právny predpis zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku znení neskorších predpisov (stavebný zákon), ktorý ukladá subjektu, ktorý je
stavebníkom v tomto prípade k ohláseniu drobnej stavby priložiť rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia,súhlasy či iné posúdenia alebo opatrenia dotknutých orgánov a obce, pričom v danej veci by bolo
relevantným stanovisko prevádzkovateľa distribučnej siete. Podľa predmetného zákona stavebník tiež
zodpovedá za realizáciu stavby (z titulu či už stavebného povolenia alebo ohlásenia) v súlade s právnymi

predpismi SR a tiež v súlade so stanoviskami dotknutých orgánov, nakoľko však žalovaný v danom
prípade podľa nás svoju zákonnú povinnosť opomenul, tak nemohol ani dodržať realizáciu ohlásenej
stavby v stave legislatívne konformnom. Žalobca ako jeden z distribútorov inžinierskych sietí, sa snaží
v rámci svojej činnosti preventívne predchádzať situáciám, v ktorých by mohlo dôjsť k poškodeniam a
tomu zodpovedajúcej škode podobne ako v tejto veci a to tým, že vydáva technické pravidlá či pokyny,

ktoré sú voľne dostupné na jeho webovej stránke. Poukázal na žalobcom vydané pravidlo Technické
pravidloplyn(TPP70002),ktorémázacielvparticipáciísdotknutýmisubjektmizabezpečenieprevencie
pred obdobnými poškodeniami. V zmysle vyššie uvedeného, sa teda žalobca verejne dostupnou cestou
snaží dať dotknutým subjektom na zreteľ informácie o tom, že na výkon akýchkoľvek činností v
ochrannom pásme plynárenského zariadenia je potrebné získať od žalobcu - SPP Distribúcia, a.s.
súhlasné stanovisko. Každá fyzická či právnická osoba je tiež povinná zabezpečiť pred výkonom

činnostivochrannompásmeplynárenskéhozariadenia,vytýčenieplynárenskýchzariadeníosobounato
oprávnenou. Žalobca v rámci svojich ústretových aktivít zameraných na predchádzanie poškodzovaniu
plynárenských zariadení vykonáva od 01.04.2011 vytyčovanie trás plynárenských zariadení do rozsahu
vytýčenia 1 hod., resp. 100 m dĺžky a to bezplatne. Svoje tvrdenia o neprimeranosti výšky škody,
však strana žalovaného žiadnym bližším spôsobom nekonkretizovala, t.j. neuviedla vlastné tvrdenia

o tom, akým spôsobom by mala byť výška vzniknutej škody vyčíslená či iným spôsobom spoľahlivo
zistená. Žalobca sa pri výpočte a preukazovaní výšky škody opätovne pridržiava zákona. Spisový
materiál 5C/99/2016 obsahuje v rámci podkladov predložených stranou žalobcu, výpočet množstva
uniknutého plynu v objeme 1631.2901 m3 a súčasne aj čas zodpovedajúci 1 hodine a 37 minútam počas
ktorého došlo k úniku uvedeného objemu plynu. Do spisového materiálu žalobca zároveň doložil súpis

vykonaných prác a dodávok zo dňa 03.05.2014, zákazka SAP-PM: 405 2311, ktoré boli nevyhnutne
vynaložené na to aby bolo jednak zamedzené ďalšiemu úniku plynu a súčasne potrebné k tomu
aby žalobca vykonal opravu poškodeného zariadenia, pričom výpočet nákladov s tým spojených je
presne rozpísaný v uvedenom písomnom súpise vykonaných práv a dodávok. Samotná skutočnosť,
že k poškodeniu plynárenského zariadenia a s tým súvisiacej škody došlo faktickou činnosťou tretieho

subjektu odlišného od osoby vlastníka, nezbavuje samotného vlastníka právnej zodpovednosti za
opomenutie vyššie uvedených zákonných povinností.

7. Žalobca v liste zo dňa 5.4.2019 podrobne špecifikoval výšku škodu, ktorú v konaní uplatňuje.
Zabezpečenie poruchy bolo vykonané pri hodinovej sadzbe 6,60 na pracovníka, za jednotku si žalobca

účtoval sumu 39,65 eur, spolu predstavovali náklady 621,69 eur. Doprava predstavovala 7,5 hodín po
10,74 eur, teda spolu 80,55 eur. Zabezpečenie opravy bolo vykonané pri hodinovej sadzbe 2,30 na
pracovníka, za jednotku si žalobca účtoval sumu 42,66 eur, spolu predstavovali náklady 98,12 eur.
Doprava predstavovala 4,7 hodín po 15,25 eur, teda spolu 71,68 eur. Za materiál si žalobca účtoval za 2
kusy objímok PE D 110 sumu 17,32 eur, za zosilovací strmeň sumu 58,23 eur, za manipulačnú prirážku

za materiál sumu 5,66 eur. Množstvo uniknutého plynu predstavovalo celkom 1631,29 m3 po 0,3847 eur
za jednotku, spolu v sume 627,55 eur. K podaniu priložil aj Cenník externých služieb SPP-distribúcia,
a.s. účinný od 5.6.2013, z ktorého je zrejmé cena a jednotky vyššie uvádzaných činností.

8. V liste žalovaného zo dňa 12.1.2014 adresovanom žalobcovi, žalovaný uvádza, že dňa 12.01.2015

mu bola doručená faktúra za opravu plynovodu a za náhradu úniku plynu. Žalovaná si ale nie je
vedomý skutočnosti, že by nejakým spôsobom spôsobil poškodenie plynovodu a zavinil únik plynu. Má
vedomosť len o prípade, keď na mieste ležiacom mimo pozemku žalovaného stavebný stroj poškodil
plynové potrubie. V tejto súvislosti bol vyzvaný políciou, aby podal vysvetlenie k tomuto prípadu. K
poškodeniu predmetného plynovodu došlo bez vedomia a súčinnosti žalovaného. Obsluhe stavebného

stroja nikdy nedal žiadne pokyny, zemné práce si u nich neobjednával a nijakým spôsobom obsluhe
stavebného stroja neurčoval miesto zemných prác. Presne v tomto zmysle podal vysvetlenie polícii.
Oznámenie o drobnej stavbe nemá žiadnu súvislosť s predmetným poškodením plynovodu, žalovaný
nikdy žiadne výkopové práce mimo svojho pozemku a v blízkosti plynovodu nerealizoval. Žalovaný si
nikdy neobjednával nijakú službu u žalobcu a nie je ani zákazníkom žalobcu.

9. Žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že žalobca vo svojom návrhu sa opiera o
objektívnuzodpovednosťžalovaného,avšakvprípadeobjektívnejzodpovednosti,jepotrebnépreukázať
všetky predpoklady pre priznanie nároku. Žalobca vôbec nepreukázal príčinnú súvislosť medzi konaním,protiprávnym konaní žalovaného a vznikom škody. Žalovaný ako stavebník, požiadal obecný úrad, teda
obec,stavebnýúradovykonaniestavby,ktoréuskutočnilohlásenímdrobnejstavby,avšaktotoohlásenie
drobnejstavbysavzťahovalonavykonaniekanalizačnejprípojky.Podľaprojektovejdokumentácie,ktorá

bola doložená do spisu, je nakreslená vlastne kanalizačná prípojka, ktorá ide popri plote žalovaného,
až za ňou, teda vo väčšej vzdialenosti od plotu, je prípojka plynová. Táto plynová prípojka je už
mimo, mimo pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný žiadnym spôsobom neprikázal
podnikateľskému subjektu, pánovi Z. a jeho zamestnancovi, aby vykonával kopáčske práce, alebo práce
ťažkým mechanizmom vo vzdialenosti niekoľko metrov od pozemku, svojho pozemku, alebo oplotenia

svojho pozemku, keďže bolo potrebné vykonať výkopové práce len nejaký meter od pozemku. Toto
vyplýva aj z projektovej dokumentácie, ktorá bola doložená v tomto spise, čiže nebolo preukázané
nesplnenie si povinnosti žalovaného, pretože, keďže plynová prípojka ide vo väčšej vzdialenosti od
plotu ako kanalizačná prípojka. Vôbec neboli splnené predpoklady pre zodpovednosť žalovaného v
prípade náhrady škody. Závery zastavujúceho uznesenia preukazujú, že došlo aj k porušeniu povinnosti
zo strany žalobcu, neoznačením predmetného potrubia žltou farbou a aj táto skutočnosť žalovaného

vyviňuje z uplatneného nároku žalobcu. Žalovaný v tomto konaní nie je pasívne legitimovaný, škoda
vznikla priamym konaním nie žalovaného, ale spoločnosti pána Z., s ktorým žalovaný uzatvoril zmluvu
o dielo, na základe ktorej pán Z. a jeho zamestnanec boli dohodnutí, že vykoná výkop takzvaného
rigolu ku kanalizačnej prípojke. Kanalizačná prípojka nebola realizovaná na pozemku žalovaného,
takmer dva metre pred plynovodnou prípojkou, to znamená, že v takomto prípade žalovaný ani nemal

povinnosť vyznačiť trasu plynovej prípojky, pretože táto bola dva metre od kanalizačnej prípojky, podľa
predloženého projektu. Za vznik tejto škody je zodpovedný zamestnanec pána Z., ktorý vykonával
dané dielo. Poukázal na ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka, v tom kontexte, v prípade ak by
súd nezohľadnil odôvodnenie žalovaného, aby zobral do úvahy aj toto ustanovenie, nakoľko žalobca
si nesplnil svoje zákonné povinnosti a miesto plynového potrubia neoznačil v zmysle zákona žlto-

čiernou fóliou a taktiež toto miesto neoznačil kovovými stĺpikmi, tak ako táto povinnosť vyplýva zo
zákona a z jednotlivých technických noriem. Nebolo preukázané ani zavinenie žalovaného, pretože v
zmysle § 79 ods. 7 Zákona o energetike, zodpovedná za škodu je osoba, ktorá poškodí plynovodné
potrubieažalovanýtoplynovodnépotrubienepoškodilataktiežvprípade§420Občianskehozákonníka,
taktiež je potrebné preukázať zavinenie toho, kto poškodil škodcu, v tomto prípade žalovaného. Nebola

preukázaná príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom žalovaného a vznikom škody, zároveň
namietal aj výšku škody, vyčíslenie sumy nie je preukázaním spôsobu výpočtu, najmä v otázke
unikajúceho plynu.

10. Žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že žalovaný, ako stavebník prípojky, vykonal

strojný výkop nad trasou plynovodu, čo je v rozpore so zákonom o energetike, práve z dôvodu
možného poškodenia plynovodu. Takisto vykonávať činnosti v ochrannom pásme plynárenského
zariadenia je možné so súhlasom prevádzkovateľa siete a za podmienok určených prevádzkovateľom
siete. Skutočnosť, že bolo zastavené trestné stíhanie, nevylučuje občiansko-právnu zodpovednosť
žalovaného. Škoda, ktorú požaduje žalobca od žalovaného, bola primerane znížená oproti tomu, ako

bola táto suma určená podľa tohto cenníka, znalecký posudok žalobca vníma ako nadbytočný. Žalovaný
tvrdenia, o ktoré žalobca opiera svoj nárok v konaní doposiaľ dostatočne nespochybnil, respektíve
nevyvrátil. Naopak tvrdenia žalovaného považuje žalobca za účelové, s cieľom vyhnúť sa zaplateniu
žalovanej sumy.

11. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu OO PZ Vranov nad Topľou sp.zn. ČVS:ORP-452/SJ-VT-2014 a z
uznesenia zo dňa 31.10.2014 vyplýva, že poverený príslušník zastavil trestné stíhanie začaté za prečin
poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Trestného
zákona, preto že neznámy páchateľ dňa 3.5. 2014 v čase o 15.23 hod. pred rodinným domom č. XX v
obci C. R., okr. G. Y..L.. počas kopania rigolu bagrovým strojom poškodil hlavný rozvod plynu v obci tým,

že presekol plynové potrubie zakopané v zemi odkiaľ začal unikať plyn čím došlo k prerušeniu dodávok
plynu pre domácnosti v obci C. R. a to v počte 101 odberateľov kategórie obyvateľstvo a 1 odberateľ
kategórie A10- čiže obchod alebo pohostinstvo, čim pre poškodeného spoločnosť SPP distribúcia a.s.
Bratislava bola spôsobená škoda v sume 1.220,79 eur. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že k veci
bol vypočutý svedok K. Z., ktorý uviedol, že dňa 3.5. 2014 jeho firmy mala zákazku v obci C. R. Č..

XX, kde majiteľ uvedeného rodinného domu dal objednávku na vykopanie rigolu pred jeho domom na
napojenie sa k miestnej kanalizácii. Na miesto sa dostavil pracovný stroj z jeho firmy ako aj strojník Z.
X., ktorý je zamestnancom ich firmy kde po dohode sa z majiteľom domu začal kopať uvedený rigol.
Po určitom čase mu volal strojník Z. X. s tým, že pracovným strojom preťal plynové potrubie v zemi,kde následne na to sa K. Z. dostavil na uvedené miesto kde mu od jeho bagristu bola vec vysvetlená
s tým, že preťal bagrovou lyžicou plynové potrubie ktoré nebolo nijako v zemi označené ani pieskom a
ani výstražnou žitou fóliou. K veci bol vypočutý ďalší svedok Z. X., ktorý pracuje vo firme ZVP s.r.o. Soľ

ako strojník na pracovných strojoch, kde dňa 3.5. 2014 bol majiteľom firmy K. Z. vyslaný s pracovným
strojom do obce C. R. Č.. XX, na vykopanie kanalizačnej prípojky, ktorú si objednal majiteľ uvedeného
rodinného domu p. N.. Po dôjdení na miesto a vysvetlení od majiteľa rodinného domu p. N. kadiaľ môže
menovaný so strojom kopať začal kopať kde po čase preťal bagrovou lyžicou plynové potrubie, ktoré ale
v tých miestach sa tam nemalo nachádzať, kde nebolo ani nijako označené ani pieskom uloženým nad

potrubímaanižltouvýstražnoufóliou,pričomakbysatamnachádzala,kpoškodeniuplynovéhopotrubia
by nedošlo. K veci je vyhotovená fotodokumentácia z miesta udalosti kde je zrejmé, že žltá výstražná
fólia sa nad uvedeným potrubím nenachádzala, čím vlastne došlo k porušeniu STN 73 6006 zo strany
spoločnosti SPP a.s. Bratislava tým, že plynovod uložení v zemi nebol označený žltou výstražnou fóliou.

12. Zo súpisu vykonaných prác a dodávok vyplynula celková výška škody žalobcu pozostávajúce z

vykonaných prác, materiálu a uniknutého plynu v sume 1220,80 eur.

13. Podľa žalobcom predloženej listiny Množstvo plynu uniknutého z plynovodu predstavovalo objemové
množstvo plynu počas úniku 1631,2901 m3.

14. Faktúrou č. 9000190946 zo dňa 5.12.2014 splatnou 19.12.2014 si žalobca vyúčtoval voči
žalovanému škodu v sume 1339,46 eur.

15. Podľa predloženého výpisu z LV č. XXX k.ú. C. R., žalovaný je vlastníkom rodinného domu súp. č.
XX postaveného na parcele XXX/X v podiele 1/1.

16. Podľa ohlásenia drobnej stavby zo 16.4.2014, žalovaný ako stavebník ohlásil Obci C. R. drobnú
stavbu - kanalizačnú prípojku rodinného domu súp.č. XX postaveného na parcele XXX k.ú. C. R., s
čím príslušný stavebný úrad súhlasí. Podľa ohlásenia bol stavebník povinný pred zahájením realizácie
stavby zabezpečiť vytýčenie podzemných vedení na stavebnom pozemku.

17. Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), každý
je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom
prostredí.

18. V zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

19. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za

škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

20. Podľa § 441 ods. Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného,
znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

21. Podľa § 214 ods. 1, ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“)
ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného procesného
nároku medzitýmnym rozsudkom. Do právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd nekoná o žalobou
uplatnenom procesnom nároku.

22. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania a skutkových tvrdení strán sporu súd rozhodol
medzitýmnymrozsudkomvzmysle§214ods.1CSP,atonajprvozákladeuplatnenéhonárokuzdôvodu
účelnosti.

23. Medzitýmny rozsudok predstavuje rozsudok o základe uplatneného nároku. Súd ním rozhoduje o
právnom základe veci. Týmto rozsudkom sa súd vyjadruje k tomu, či žalobca má vôbec na požadované
plnenie právo a v akom rozsahu. Medzitýmnym rozsudkom musí byť rozhodnuté o celom základe
prejednávanej veci, nielen o určitej spornej právnej otázke týkajúcej sa uplatneného žalobného nároku.Základom uplatneného nároku sú totiž všetky okolnosti determinujúce výšku predmetu konania, ktoré
musí súd posúdiť, ak má o veci rozhodnúť. Za základ prejednávanej veci, o ktorom môže súd rozhodnúť
medzitýmnym rozsudkom, treba spravila považovať všetky sporné otázky vyplývajúce z uplatňovaného

nároku, ktoré musí posúdiť, ak má súd o veci rozhodnúť, s výnimkou výšky nároku (RV/1968).

24. V danom prípade bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že dňa 3.5.2014 došlo pri výkopových
prácach kanalizačnej prípojky k poškodeniu plynovodu žalobcu. Nesporným bolo, že výkopové práce
si objednal žalovaný, pričom uzavrel zmluvu o dielo s tretím subjektom, spoločnosťou ZVP spol. s r.o.

Bolo preukázané, a to aj oboznámením obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu sp.zn. ČVS:ORP-452/
SJ-VT-2014, že k poškodeniu plynovodu došlo bezprostredným konaním zamestnanca spoločnosti ZVP
spol. s .r.o. Z. X., ktorý uvedené sám potvrdil vo svojej výpovedi.

25.Nakoľkozostranyžalobcudošlokuplatneniunárokušpecifikovanéhoakonáhradaškodyspôsobená
činnosťou žalovaného, súd sa ďalej zaoberal tým, či v danej veci existujú predpoklady zodpovednosti

za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka.

26. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, vznik škody
ako majetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou. Všeobecná
zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa

podľa zákona predpokladá. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny
vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo
poškodenéhopožadovaťnáhraduškodyapovinnosťtoho,ktopodľazákonazaškoduzodpovedá,škodu
nahradiť.

27. Protiprávny úkon je konanie subjektu, ktoré je v rozpore s právom. Úkonom je prejav fyzickej
a psychickej stránky človeka navonok. Psychická stránka spočíva v prítomnosti vedomia a vôle
konajúceho protiprávny stav spôsobiť. Fyzická stránka predstavuje prejav vôle navonok alebo
nedostatoktakéhoprejavu.Porušenímprávnejpovinnostimázákonnamysliobjektívnevzniknutýrozpor
medzi tým, ako škodca konal a tým, ako konať mal

28. Povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám (§ 415 Občianskeho zákonníka), pre
vlastníka nehnuteľnosti znamená povinnosť užívať a spravovať svoj majetok tak, aby jeho stav
nespôsobil škodu inému, teda dbať aj na to, aby na jeho vlastnom pozemku boli vykonané opatrenia
zamedzujúce či znižujúce možnosť vzniku škody na zdraví, majetku a iných hodnotách, a pokiaľ už

škoda hrozí, urobiť opatrenia na jej odvrátenie

29. Všeobecná občianskoprávna prevencia podľa § 415 Občianskeho zákonníka je právnou
povinnosťou, ktorej porušenie predstavuje protiprávne konanie a má za následok - pri splnení ďalších
podmienok - vznik všeobecnej občianskoprávnej povinnosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka.

Každý je povinný počínať si v občianskoprávnom styku podľa podmienok konkrétnej situácie s takou
starostlivosťou, aby pritom nespôsobil škodu na zdraví, majetku, právach iného, prírode alebo životnom
prostredí, čo znamená, že je povinný zachovávať pri svojom konaní s ohľadom na konkrétne podmienky
vždy taký stupeň pozornosti, starostlivosti a ohľaduplnosti, ktorý je - objektívne posudzované - spôsobilý
vždy zabrániť vzniku daných škôd. K uvedenému názoru dospela aj judikatúra (porovnaj R 16/1980, R

5/1981, R 12/1986, R 9/1992).

30. Judikatúra opakovane vyvodila, že porušenie prevenčnej povinnosti môže byť považované za
porušenie povinnosti ako podmienky vzniku zodpovednosti za škodu. Porušenie prevenčnej povinnosti
pôsobí subsidiárne a prichádza do úvahy vtedy, keď neexistuje osobitné ustanovenie, ktoré sa

vzťahovalo na daný prípad. Aplikácia § 415 OZ prichádza teda do úvahy iba vtedy, ak tu nie je konkrétna
právna úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje.

31. Aplikácia ustanovenia § 415 OZ prichádza do úvahy, ak neexistuje konkrétna právna úprava
vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Konanie v rozpore s týmto ustanovením

je taktiež porušením právnej povinnosti v zmysle § 420 ods. 1 OZ (Uz NS ČR zo 16. 5. 2002, sp. zn.
25 Cdo 1427/2001).32. Porušenie prevenčnej povinnosti podľa ustanovenia § 415 OZ je súčasne porušením právnej
povinnosti podľa ustanovenia § 420 OZ, t. j. jedným zo základných predpokladov všeobecnej
zodpovednosti za škodu. Spomínané ustanovenie totiž nezakladá samostatnú skutkovú podstatu

zodpovednosti za škodu, keď porušenie prevenčnej povinnosti, ktoré nie je súčasne porušením
konkrétnej zákonnej alebo zmluvnej povinnosti, je protiprávnym konaním, ktoré môže mať (ak je príčinou
škody) za následok vznik zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 OZ(Ro NS ČR z 27. 1. 2011,
sp. zn. 29 Cdo 1273/2009).

33. V danom prípade jednoznačne konanie osoby, ktorú žalovaný použil na vykonanie výkopových
prác za účelom vyhotovenie kanalizačnej prípojky, pri ktorej činnosti tretieho subjektu došlo k porušeniu
plynovodu žalobcu, možno považovať za porušenie prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Občianskeho
zákonníka, a teda sa jedná o protiprávny úkon vyžadovaný v § 420 Občianskeho zákonníka, ako jedného
z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Už iba uvedené samotné konanie, pri ktorom vznikla
škoda, možno považovať za splnenie základného predpokladu zodpovednosti za škodu na strane

žalovaného. Porušením ďalších zákonných povinností sa bude súd zaoberať nižšie.

34. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že ku škode nedošlo bezprostrednou činnosťou žalovaného, ale
činnosťou tretieho subjektu, s ktorým mal žalovaný uzavretú zmluvu o dielo, súd poznamenáva, že s
poukazom na § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nie je jeho zodpovednosť vylúčená.

35. Pod zodpovednosťou za škodu spôsobenú konaním použitých osôb má ustanovenie § 420 ods. 2
prvá veta Občianskeho zákonníka na mysli aj zodpovednosť fyzickej osoby za konanie ďalších osôb,
ktoré postupovali podľa jej pokynov, ktoré boli oprávnené takto za nich konať, a to bez ohľadu na druh
právneho vzťahu medzi fyzickou a osobou za ňu konajúcou.

36. Občiansky zákonník v ustanovení § 420 ods. 2 vychádza zo zásady, že fyzická a právnická osoba
zodpovedá za výber osôb, ktoré použijú pri svojej činnosti, a za škodu nimi spôsobenú pri tejto činnosti.

37. Ten, kto škodu bezprostredne spôsobil, mohol tak vykonať pri činnosti, ktorá je vykonávaná pre

fyzickú osobu napríklad aj podľa § 633 ods. 2, Občianskeho zákonníka. Pokiaľ medzi uvedenými
osobami nie je pracovnoprávny pomer, prichádza do úvahy použitie ustanovenia § 440 Občianskeho
zákonníka, ktoré zakladá právo regresného postihu proti priamemu pôvodcovi vzniku škody.

38. Z hľadiska zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú protiprávnym zásahom do vlastníctva

iného nie je rozhodujúce, či zásah vykonal žalovaný sám alebo prostredníctvom svojho zmluvného
partnera, ktorému tuto prácu zadal (Uz NS ČR z 20. 8. 2002, sp. zn. 25 Cdo 9/2002).

39. Do rámca činnosti právnickej (fyzickej) osoby spadá výkon zamestnania, plnenie úloh vyplývajúcich
z pracovného pomeru, úkony s tým priamo súvisiace, ale aj ďalšia činnosť, ktorej nechýba miestny

(priestorový), časový a vecný (vnútorný, účelový) vzťah k činnosti právnickej (fyzickej) osoby. To isté
platí o plnení služobných povinností osobou v služobnom pomere. Ak bola škoda spôsobená pri činnosti,
ktorouškodca,hocivpracovnomčislužobnompomere,sledovalvýlučneuspokojovaniesvojichzáujmov
či potrieb, ide o tzv. exces a v takom prípade zodpovedá za škodu priamo sám (Ro NS ČR z 18. 5. 2006,
sp. zn. 25 Cdo 670/2005).

40. V danom prípade bol jednoznačne preukázaný jednak miestny, časový ako aj vnútorný účelový vzťah
jednak medzi objednaním výkopových prác zo strany žalovaného a činnosťou zamestnanca tretieho
subjektu, pri ktorej bola spôsobená škoda. Žalovaný uzavrel s treťou osobou zmluvu o dielo na výkopové
práce, pričom nie je rozhodujúce, že tieto práce nevykonával sám. Žalovaný zodpovedá za výber osoby,

ktorú si zvolil na realizáciu prác.

41. Pokiaľ ide o činnosť zamestnanca tretej osoby, pri ktorej bola škoda spôsobená, túto nemožno
považovať za exces, kedy by táto činnosť nespadala do rámca činnosti jeho zamestnávateľa (tretej
osoby)resp.dorámcačinnosti,ktorámalabyťvymedzenázmluvouodielouzavretoumedzižalovanýma

spoločnosťou ZVP spol s r.o. Nebolo žiadnym spôsobom preukázané, aby uvedená spoločnosť prípadne
jejzamestnanecvykonanímvýkopovýchprác,priktorýchvzniklaškoda,sledovalivýlučneuspokojovanie
svojich osobných záujmov alebo potrieb, alebo záujmy tretích osôb a nie záujmy žalovaného, ktorý
vo vzťahu k nim vystupoval ako objednávateľ diela. Skutočnosť, že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo,predmetom ktorej mali byť výkopové práce, pri ktorých škoda vznikla, žalovaný nepopieral, pričom tieto
skutočnosti vyplývajú aj z oboznamovaného vyšetrovacieho spisu.

42. Pokiaľ ide o konkrétne pokyny, ktoré mal dať žalovaný zamestnancovi vykonávajúcom výkopové
práce, toto je vecou náležitostí zmluvy o dielo, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným a treťou osobou a
takáto skutočnosť môže mať význam pri prípadnom regresnom nároku žalovaného vo vzťahu k osobe,
s ktorou mal uzavretú zmluvu o dielo na výkopové práce. Uvedené je však bez významu vo vzťahu
žalobcu a žalovaného, ktorý nebol účastníkom zmluvného vzťahu (zmluvy o dielo).

43. Pokiaľ ide o porušenie ďalších konkrétnych povinností zo strany žalovaného ako stavebníka, tak
ako to tvrdí žalobca, je potrebné poukázať najmä na § 79 ods. 6 a ods. 7 zákona č. 251/2012 Z.z o
energetike v znení účinnom ku dňu vzniku škody (ďalej len „zákon o energetike“).

44. Podľa ust. § 79 ods. 6 zákona o energetike vykonávať činnosti v ochrannom pásme

plynárenského zariadenia môžu osoby iba so súhlasom prevádzkovateľa siete a za podmienok určených
prevádzkovateľom siete.

45. Podľa ust. § 79 ods. 7 zákona o energetike, poškodenie plynárenského zariadenia, zariadení, ktoré
slúžia na jeho ochranu, je zakázané. Osoba, ktorá poškodí plynárenské zariadenie alebo zariadenie,

ktoré slúži na jeho ochranu, je povinná okrem spôsobenej škody na plynárenskom zariadení alebo
zariadení, ktoré slúži na jeho ochranu, uhradiť náklady na obnovenie dodávky a škodu za uniknutý
plyn, ktorý unikol v dôsledku poškodenia plynárenského zariadenia alebo zariadenia, ktoré slúži na jeho
ochranu. Pod nákladmi na obnovenie dodávky sa na účely tohto odseku rozumejú náklady na zemné
práce, dopravu, materiál a pracovné náklady na opravu poškodeného plynárenského zariadenia alebo

zariadenia, ktoré slúži na jeho ochranu.

46. Podľa ust. § 57 ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona oznámenie stavebného úradu
nenahrádza rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy alebo iné opatrenia dotknutých orgánov
požadované podľa osobitných predpisov. Stavebný úrad na to v oznámení upozorní stavebníka vrátane

povinnosti dodržať pri uskutočňovaní a užívaní stavby príslušné slovenské technické normy.

47. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že každá osoba, ktorá poškodí plynárenské
zariadenie alebo zariadenie, ktoré slúži na jeho ochranu, je povinná okrem spôsobenej škody na
plynárenskom zariadení alebo zariadení, ktoré slúži na jeho ochranu, uhradiť náklady na obnovenie

dodávky a škodu za uniknutý plyn, ktorý unikol v dôsledku poškodenia plynárenského zariadenia alebo
zariadenia, ktoré slúži na jeho ochranu.

48. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v prípade preukázania porušenia povinností uložených
stavebným povolením, a príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a týmto porušením, by prichádzala

doúvahyzodpovednosťstavebníkazaškoduvzmysle§420Občianskehozákonníka.Súdpoukazujena
rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25 Cdo 2102/2002 podľa ktorého: „Právní názor odvolacího soudu, že první
žalovaná neodpovídá za škodu, neboť sama stavbu neprováděla a nenese odpovědnost za konkrétní
způsob provádění stavebních prací, které smluvně zadala druhému žalovanému, není správný. Je sice
třeba přisvědčit odvolacímu soudu, že samo uzavření smlouvy o rekonstrukci není porušením povinnosti

ani příčinou vzniku škody, na jejíž náhradu byl uplatněn nárok, z hlediska odpovědnosti první žalované
je však rozhodující, že je vlastníkem, kterému bylo vydáno stavební povolení na rekonstrukci budovy
ČNB a který je zavázán podmínkami provádění stavby v něm uloženými, v důsledku jejichž porušení
vznikla žalobkyni tvrzená škoda. Za škodu vzniklou následkem porušení právní povinnosti, která byla v
rozhodnutí správního orgánu uložena stavebníkovi, odpovídá stavebník bez ohledu na to, zda konkrétní

stavební práce zajišťoval sám nebo prostřednictvím svého smluvního partnera, jemuž zadal provedení
díla.“ V tejto súvislosti možno za porušenie povinnosti žalovaného ako stavebníka považovať práve
nesplnenie jednej z podmienok realizácie stavby uvedenej v Ohlásení drobnej stavby zo 16.4.2014, a
to vytýčenie podzemných vedení na stavebnom pozemku pred zahájením realizácie stavby.

49. Pokiaľ ide o ďalší nevyhnutný predpoklad zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Občianskeho
zákonníka, a to vznik škody, je nutné uviesť, že nebola sporná skutočnosť medzi stranami sporu, že
škodavznikla.Vzniksamotnejškodyvyplynulajzpripojenéhovyšetrovaciehospisu,vktoromješkodová
udalosť dostatočne zdokumentovaná a zaznamenaná spolu s obrazovým materiálom.50. Spornou bolo medzi stranami sporu výška škody. Pojem škody Občiansky zákonník nedefinuje,
avšak pod škodou rozumieme akúkoľvek ujmu, ktorá vznikla subjektu súkromného práva zásahom do

jeho subjektívnych práv. Pojem „škoda“ definuje judikatúra ako peniazmi vyjadriteľnú ujmu na majetku
poškodeného, ktorú možno vyjadriť peňažným ekvivalentom, t.j. peniazmi (R 55/1971).

51. Súd sa zatiaľ v predmetnej nezaoberal spornou výškou škody, ale z dôvodu hospodárnosti rozhodol
o základe nároku žalobcu na náhradu škody, pričom jej rozsahom sa bude zaoberať v ďalšom konaní.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na zásadu hospodárnosti vyjadrenú v Čl. 17 CSP.

52. Ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti
medzi škodovou udalosťou a vzniknutou škodou.

53. Ak nie sú zistené (zistiteľné) skutkové okolnosti (skutkový dej), za ktorých vznikla škoda, nemožno

ani vyvodzovať, že škoda vznikla práve v príčinnej súvislosti s určitým protiprávnym konaním a že by
bez tejto príčiny nenastala (Ro NS ČR z 8. 1. 2013, sp. zn. 32 Cdo 3478/2011).

54. V danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že bez konania žalovaného, teda objednania
výkopových prác na kanalizačnú prípojku u tretej osoby prostredníctvom zmluvy o dielo, by nedošlo

ku škodovej udalosti, a to poškodeniu plynovodu žalobcu, následnému úniku plynu a vzniku ďalších
nákladov nevyhnutných na odstránenie spôsobenej škody.

55. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom protiprávneho konania škodcu,
teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku, a teda ak je doložené,

že nebyť protiprávneho úkonu, ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť,
zodpovednosť za škodu nenastane; príčinou vzniku škody môže byť len tá okolnosť, bez existencie
ktorej by škodový následok nevznikol. Pritom nemusí ísť o jedinú príčinu, ale postačí, ak ide o jednu z
príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o podstatnú príčinu
(Ro NS ČR z 24. 4. 2003, sp. zn. 25 Cdo 1807/2001).

56. V danom prípade vyplýva aj z pripojeného vyšetrovacieho spisu, kde žalovaný v procesnom
postavenísvedkavosvojejvýpovediuviedol,žesiobjednalpracovnýstroj,abyprišlikjehodomuvykopať
kanalizačnú prípojku. K poškodeniu plynovodu došlo práve pri vykonávaní výkopu ryhy na kanalizačnú
prípojku.

57. Na základe uvedeného tak jednoznačne existuje príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou
a konaním žalovaného. Žalovaný bol ten subjekt, ktorý si objednal výkopové práce u tretieho
subjektu (použil tretí subjekt pri svojej činnosti), pričom samotná škoda bola spôsobená bagristom
(zamestnancom ) tohto tretieho subjektu. Bez príčiny, teda objednania výkopových prác žalovaným,

nenastal by škodlivý následok, a to poškodenie potrubia žalobcu pri týchto výkopových prácach. Tretia
osoba, ktorá bezprostredne vykonávala tieto výkopové práce nekonala vo vlastnom záujme, ale na
základe zmluvy o dielo (tvrdenej aj žalovaným) medzi touto osobou ako zhotoviteľom výkopových
prác a žalovaným ako objednávateľom. Tretia osoba vykonával činnosť v záujem žalovaného, pričom
nedošlo pri tejto činnosti ani k excesu, teda vybočeniu z predmetu činnosti tretej osoby. Predmetom

jej činnosti bolo vykonávanie výkopových prác, pričom uvedené tretia osoba aj prostredníctvo
zamestnanca vykonávala. Pokiaľ ide o vymedzenie jednotlivých práv a povinností medzi žalovaným ako
objednávateľom a treťou osobou ako zhotoviteľom, napríklad aj ohľadne označenia miesta výkopu, toto
môže byť predmetom skúmania a dokazovania iba vo vzťahu žalovaného ako objednávateľa diela a
tretej osoby ako zhotoviteľa diela, nakoľko zmluva o dielo bola uzavretá iba medzi týmito subjektmi,

žalobca nebol účastníkom tohto zmluvného vzťahu. Uvedené môže mať význam pri uplatnení regresnej
náhrady žalovaného vo vzťahu k zhotoviteľovi diela.

58. Ďalším predpokladom vzniku všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je zavinenie
škodcu. Zavinenie chápe Občiansky zákonník ako psychický vzťah, ktorý musí zahŕňať všetky znaky

príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi (porovnaj
R 21/1981). Možno ho charakterizovať ako psychický vzťah zodpovedného subjektu k jeho vlastnému
protiprávnemu úkonu, ako i ku škode ako následku tohto protiprávneho úkonu. Zavinenie je teda
subjektívna kategória, zatiaľ čo protiprávnosť je objektívna kategória. Zavinenie je založené na prvkuvedomia (predvídateľnosť vzniku škody) a prvku vôle (chcenie niečoho alebo uzrozumenie s určitým
následkom určitého konania alebo opomenutia).

59. Všeobecná občianskoprávna zodpovednosť je založená na princípe zodpovednosti za
predpokladané (prezumované) nedbanlivostné zavinenie (pozri § 420 ods. 3 OZ). Dôkazné bremeno o
tom, že škoda nevznikla zavineným konaním, spočíva na škodcovi, ktorý sa môže zodpovednosti zbaviť
(exkulpovať) preukázaním toho, že škodu nezavinil.

60. Škodca je podľa súčasnej právnej úpravy povinný nahradiť skutočnú škodu bez ohľadu na formu
zavinenia, nakoľko Občiansky zákonník neviaže rozsah náhrady škody na formu a druh zavinenia
škodcu. Z pohľadu poškodeného totiž nie je dôležité, či mu bola škoda spôsobená z nedbanlivosti alebo
úmyselne,aleabymubolaškodanahradená.Zavineniesavšakprejavujeakookolnosťznižujúcarozsah
nároku poškodeného na náhradu škody v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka.

61. Zodpovednosť za škodu nevzniká len z priameho protiprávneho úkonu fyzickej či právnickej osoby,
ale aj vtedy, ak vznikla činnosťou osôb, ktorú zodpovedné subjekty na túto činnosť použili. Jedná sa o
zodpovednosť za cudzie zavinenie.

62. Ustanovenie § 420 ods. 2 OZ vychádza z tzv. užšej koncepcie zodpovednosti za cudzie zavinenie,

keď sú medzi principálom a použitou osobou užšie právne väzby, keď použitá osoba koná v závislom
vzťahu voči principálovi (právny vzťah medzi principálom a použitou osobou je v takom prípade
založený spravidla pracovnou alebo obdobnou zmluvou). Na základe analógie je však potrebné
uvedené ustanovenie použiť aj v tých prípadoch, keď Občiansky zákonník ukladá konkrétnemu subjektu
zodpovednosť za škodu, ktorú spôsobila použitá osoba pri plnení jeho záväzku. Tak je tomu aj v prípade

zmluvy o dielo. V týchto prípadoch prichádza do úvahy aj následný postih (regres) proti osobe, ktoré
bola priamym pôvodcom vzniknutej škody.

63. V danom prípade má zavinenie na strane žalovaného formu nedbanlivostného zavinenia, a to či už
v prípade zodpovednosti za výber osoby, prostredníctvom ktorej žalovaný vykonával činnosť, pri ktorej

došlo ku vzniku škody, alebo aj ohľadne konania tretej osoby, ktorá bezprostredne škodu spôsobila.
Jednoznačne v danom prípade nešlo o úmyselné poškodenie plynovodu zo strany žalovaného.

64. Zavinenie škodu v tomto prípade má dve roviny, ktoré sú v príčinnej súvislosti so vznikom škody, a
to jednak zodpovednosť žalovaného za porušenie povinnosti v zmysle § 79 zákona o energetike ako

aj zodpovednosť žalovaného za výber osoby, prostredníctvom ktorej vykoná činnosť, pri ktorej došlo ku
škodovej udalosti.

65. Nedbanlivosť sa rozdeľuje na vedomú nedbanlivosť a nevedomú nedbanlivosť. Pri vedomej
nedbanlivostikonajúcisícenechcelspôsobiťškodu,avšakvedel,žejumôžespôsobiťabezprimeraných

dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí. Pri vedomej nedbanlivosti vôľa škodcu nesmeruje ku
škodlivému výsledku, ale škodca neprejavil dostatočné úsilie k zabráneniu vzniku škody. Pri nevedomej
nedbanlivosti škodca nepredvídal možnosť spôsobenia škody, aj keď ju predvídať mal. V danom prípade
tak možno uviesť, že žalovaný ako škodca neprejavil dostatočné úsilie k zabráneniu vzniku škody,
nakoľko neoznámil uskutočnenie výkopových prác žalobcovi, teda nemal jeho súhlas s výkopovými

prácami, aby ten mohol vytýčiť kadiaľ vedie plynovod ( § 79 ods. 6 zákona o energetike), čím by sa
predišlo vzniku škody.

66. Škoda v danom prípade vznikla činnosťou osoby, ktorú žalovaný ako zodpovedný subjekt na
túto činnosť (výkopové práce) použil. Jedná sa o zodpovednosť za cudzie zavinenie. Pokiaľ ide o

toto zavinenie tretej osoby, toto má tak isto formu nedbanlivostnú, keďže zamestnanec tretej osoby
neprejavil dostatočné úsilie k zabráneniu vzniku škody minimálne v rozsahu vyžadovanom v ust. § 415
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je každý povinný počínať si v občianskoprávnom styku podľa
podmienok konkrétnej situácie s takou starostlivosťou, aby pritom nespôsobil škodu, čo znamená, že je
povinný zachovávať pri svojom konaní s ohľadom na konkrétne podmienky vždy taký stupeň pozornosti,

starostlivosti a ohľaduplnosti, ktorý je - objektívne posudzované - spôsobilý vždy zabrániť vzniku daných
škôd.67. Súd sa však ďalej zaoberal aj ustanovením § 441 Občianskeho zákonníka, ktoré je založené na
tom, že na škode sa môže podieľať aj samotný poškodený. Možnosť pričítania vzniku škody samotnému
poškodenému vychádza z konceptu spoluzavinenia poškodeného. To znamená, že podmienkou

aplikácie § 441 Občianskeho zákonníka nie je iba to, že sa poškodený svojím počínaním podieľal
na vzniku škody, ale predovšetkým to, že sa prinajmenšom dopustil nedbanlivostného konania, ktoré
prispelo k vzniku škody.

68. V danom prípade mal súd na základe pripojeného vyšetrovacieho spisu za preukázané, že nad

plynovým potrubím, ktoré bolo poškodené sa nenachádzal žltá výstražná fólia, čím došlo k porušeniu
STN 73 6006 zo strany žalobcu. Uvedené vyplynulo z výpovede svedka Z. X. ako aj z fotodokumentácie,
ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu. Plynové potrubie nebolo označené ani pieskom nad potrubím
anižiadnyminýmspôsobom.Uvedenáskutočnosťnebolazostranyžalobcunijakorozporovaná,žalobca
nepreukázal opak, teda, že plynové potrubie bolo dostatočne označené akýmkoľvek spôsobom. Súd
teda považoval skutočnosť, že plynové potrubie nebolo v zmysle vyššie citovanej technickej normy

dostatočne označené, za nespornú. Žalovaný sa k uvedenej skutočnosti v konaní nevyjadroval.

69. Spoluzavinenie škody poškodeným v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka explicitne nevyžaduje
porušenieprávnejpovinnosti,pretožepoškodenývzodpovedajúcomrozsahuznášaškoduajvtedy,akju
vyvolal akýmkoľvek svojím počínaním, či dokonca ak nastala v dôsledku náhody, ktorá sa mu prihodila.

Nie je teda povinnosťou škodcu vždy a za každých okolností preukazovať, akú konkrétnu povinnosť
porušil poškodený; stačí, ak sa preukáže, že sa poškodený v danej situácii zachoval inak, ako sa to dalo
vo všeobecnosti od každého v danej situácii očakávať.

70. Pri aplikácii ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka, ktoré zakladá rozdelenie vzniknutej škody

medzi škodcu a poškodeného, je potrebné prihliadať na to, ktoré okolnosti mali priamy vplyv na vznik
škody u poškodeného, v akom rozsahu sa každý zo zúčastnených pravdepodobne podieľal na vzniku
škody, v akom rozsahu okolnosti, ktoré mali vplyv na vznik škody, možno pričítať poškodenému a
škodcovi.

71. Podľa názoru súdu je zrejmé, že v prípade, že by bolo plynové potrubie označené žltou výstražnou
fóliou, prípadne pieskom nad potrubím, z najväčšou pravdepodobnosťou by ku škodovej udalosti
nedošlo. To isté možno rozumne predpokladať v prípade, že by si žalovaný počínal s dostatočnou
obozretnosťou a pre vykonaním výkopových prác oznámil vykonanie týchto prác žalobcovi, nechal
vytýčiť žalobcu trasy plynových zariadení a disponoval by súhlasom v s týmito prácami v súlade

so zákonom o energetike resp, že by zhotoviteľ výkopových prác konajúci pre žalovaného konal s
dostatočnou obozretnosťou v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka.

72. U žalobcu ako poškodeného s jedná o formu nedbanlivostného zavinenia za vzniknutú škodu.

73. Pri nedbanlivosti je treba, aby si žalobca aspoň mal a mohol predstaviť, že sa takto príčinný vzťah
môže rozvinúť. Žalobca si tak mal a mohol predstaviť, že v prípade neoznačenia plynového potrubia
žltou fóliou môže dôjsť ku vzniku škody, a to poškodeniu plynového potrubia pri rôznych činnostiach
súvisiacich s výkopovými prácami.

74. U porušení povinností na oboch stranách sporu, jednalo sa o také povinnosti, ktoré mali predchádzať
vzniku práve toho druhu škody, ku ktorému v prejednávanom prípadne došlo. U oboch strán sporu preto
súd vyhodnotil mieru zavinenia ako v zásade rovnakú.

75. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že každá zo strán sporu sa podieľala na vzniku škody v rovnakom

rozsahu. Súd tak určil rozsah zavinenia poškodeného na vzniku škody vo výške 50%.

76. Súd tak na základe uvedeného rozhodol o základe nároku na náhradu škody žalobcu, pričom po
zohľadnení spoluzavinenia žalobcu ako poškodeného na vzniku škody, určil zodpovednosť žalovaného
za škodu v rozsahu 50% a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol.

77. Súd v závere poukazuje na skutočnosť, že vychádzal zo skutočností a dôkazov stranami sporu
predložených, pričom v súlade s § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.78. O trovách tejto časti konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 3 CSP, podľa ktorého ak súd rozhoduje
čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude

rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom
uplatnenom procesnom nároku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.