Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 7. november 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/207/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116215168
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2116215168.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobcu: Peter Rýzek E.S.O.,

Čáčov 197, Senica, IČO: 40 206 181, zastúpený: JUDr. Ján Pekar, advokát, Potočná 191/39, Skalica,
proti žalovanému: W.. C. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P., N.. D. XXXX/XX, zastúpený: Pacalaj,
Palla a partneri, s. r. o., Nám. SNP 3, Trnava, o zaplatenie 2.950,19 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.531,36 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.531,36 Eur od 13. 02. 2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi sa p r i z n á v anáhrada trov konania v rozsahu 71,60 %.

IV. Štát m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14,20 %.

V. Štát m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,80 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 28. 06. 2016, doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 30. 06. 2016, sa žalobca

domáhal zaplatenia sumy vo výške 2.950,19 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
2.950,19 Eur od 13. 02. 2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o dielo a vykonal pre neho práce
v celkovej hodnote 2.950,19 Eur, za čo vyhotovil faktúru č. XXX/XXXX zo dňa 28. 01. 2015, s lehotou
splatnosti 12. 02. 2015. Žalovaný fakturovanú sumu ani po výzve neuhradil.

3. Okresný súd Trnava najskôr vo veci vydal platobný rozkaz, č. k. 16C/207/2016-13 zo dňa 09. 09.
2016, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote vecne odôvodnený odpor, preto súd
uznesením, č. k. 16C/207/2016-23 zo dňa 24. 10. 2016, platobný rozkaz zrušil.

4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že nárok uplatňovaný žalobcom popiera čo
do dôvodu aj výšky. Tvrdí, že žalobcovi nevznikol nárok na žalovanú sumu a žalobcom označené
„práce“, vyúčtované faktúrou č. XXX/XXXX zo dňa 28. 01. 2015, nevykonal. So žalobcom vždy riadne

komunikovalanezapríčinilzačatietohtokonania.Žalobcovidňa12.03.2015zaslalpísomnúodpoveďna
výzvu na zaplatenie, v rámci ktorej poprel akýkoľvek svoj záväzok voči žalobcovi. Z návrhu žalobcu nie je
žalovanému zrejmé, na základe čoho vymáha žalobca predmetnú čiastku. Z faktúry nie je jasný rozsah
poskytnutých služieb, sú označené súborne ako „montáž potrubia“. Jednotlivé položky sú špecifikovanélen rámcovo a veľmi všeobecne. K faktúre žalobca nezaslal žiadny dodací list, vo veci nebol uzatvorený
preberací protokol, resp. obdobný doklad preukazujúci vykonávanie/realizáciu služieb a vznik nároku
na cenu diela. Žalovaný preto faktúru rozporoval. Rovnako žalobca nepredložil písomnú zmluvu o dielo,

na základe ktorej by bolo možné posúdiť práva a povinnosti strán. Nie je zrejmé, kedy malo zo strany
žalobcu dôjsť k realizácii diela a odovzdaniu diela/poskytnutiu služieb a k vzniku nároku na cenu diela.

5. Vo vyjadrení zo dňa 12. 12. 2016 žalobca (v rámci repliky) uviedol, že stretnutie so žalovaným
mu v roku 2012 sprostredkoval W.. I. T., zamestnaný v J.-A., s. r. o., D.. Spoločne s W.. I. T. a

žalovaným sa stretli v obci J., kde žalovaný realizoval stavbu rodinného domu. Stretnutie sa realizovalo
v danom rodinnom dome. V čase ich prvého stretnutia išlo o hrubú stavbu bez akejkoľvek pripravenosti
pre kanalizáciu a vodárenské práce. Stavba bola bez omietok, okien a dverí. Žalovaný ho požiadal
o vykonanie kompletných vodoinštalačných prác, kanalizácie, podlahového kúrenia v suteréne tohto
rodinného domu a prvého a druhého nadzemného podlažia. Pri tomto stretnutí sa dohodli, že práce
požadované žalobcom vykoná. Žalovaný mu nedal k dispozícii žiadne projekty, uviedol, že má realizovať

dané práce vždy po dohode s ním a následne po ukončení určitých prác vystaviť faktúru za skutočne
vykonané práce. Medzi ním a žalovaným bola uzatvorená ústna zmluva o dielo. Priebežne vykonával
vodoinštalatérske a kúrenárske práce v rozsahu tak, ako to žalovaný žiadal, t. j. dané práce robil v
kúpeľniach na prvom a druhom nadzemnom podlaží, na prízemí a určité vodoinštalatérske a kúrenárske
práce uskutočnil v suteréne tohto rodinného domu. Tiež v kotolni robil prípravu pre automatickú práčku

a vo wellnes miestnosti prípravu na teplú a studenú vodu pre sprchovací kút. V danom rozostavanom
rodinnom dome bolo i tepelné čerpadlo pre vykurovanie tohto rodinného domu. Materiál na vykonanie
prác dohodnutých so žalovaným si žalobca vždy kúpil na vlastné náklady vo formy J.-A., s. r. o., D.,
v danej faktúre účtoval iba hodnotu svojej práce. Prvé vodoinštalatérske a kúrenárske práce začal
pre žalovaného uskutočňovať v priebehu roku 2012. V priebehu roku 2013 a 2014 uskutočňoval pre

žalovaného dokončovacie práce, resp. práce, ktoré od neho žalovaný v tom čase žiadal vykonať. V
nadväznosti na tieto dokončovacie práce aj následne vystavil faktúru č. XXX/XXXX dňa 28. 01. 2015 so
splatnosťou 12. 02. 2015 na sumu 2.950,19 Eur s DPH. Žalovaný tvrdí, že faktúru „rozporoval“. Tvrdenie
žalovaného nie je pravdivé, do času, než bol podaný odpor, mu žalovaný na základe výzvy na zaplatenie
prostredníctvom právneho zástupcu iba oznámil, že jeho nárok v plnej miere neuznáva, považuje ho za

neopodstatnený a nepreukázaný a nie je si vedomý žiadnych záväzkov vo vzťahu k nemu. Žalovaný
neuviedolvôbecžiadnetvrdeniakjednotlivýmpoložkámuvedenejfaktúry.Žalobcatrvánatom,ževšetky
vyfakturované práce pre žalovaného riadne vykonal. K jednotlivým položkám vo faktúre č. XXX/XXXX
žalobca uviedol nasledovné vyjadrenie:
a) montáž potrubia o priemere 35 mm - ide o montáž medenej rúrky o priemere 35 mm v dĺžke 75 bm

(bežných metrov), kde je účtovaná suma 805,49 Eur a uvedené potrubie je namontované k tepelnému
čerpadlu, ktoré sa nachádza v rodinnom dome žalovaného;
b) oprava vnútornej kanalizácie (spodné WC zlá betonáž) - žalovaný mal záujem na tom, aby potrubie,
ktoré bolo uložené na chodbe suterénu rodinného domu bolo tzv. ukryté do podlahy domu. Z tohto
dôvodu uskutočnil demontáž pôvodného potrubia, vysekal otvory do betónu do podlahy a následne

nové potrubie vložil do pripravených drážok. K tomuto potrubiu realizoval opätovne pripojenie z WC zo
suterénu, z umývadla zo suterénu a realizoval pripojenie z kuchyne. Hodnotu týchto prác ocenil na sumu
40 Eur s tým, že účtoval sumu 10 Eur na jednu hodinu práce;
c) oprava - úprava vonkajšej kanalizácie pri garáži po realizácii novej kotolne - v rámci vykonávania prác
inou firmou na kotolni rodinného domu žalovaného došlo k poškodeniu potrubia kanalizácie vedúcej k

žumpe, ktorá sa nachádza vo dvore na pozemku žalovaného. Na základe tejto skutočnosti ho žalovaný
požiadal o opravu tejto kanalizácie. Odmontoval poškodenú kanalizáciu a prehĺbil výkop pre uloženie
novej kanalizácie. Následne uskutočnil montáž kanalizácie k prípojke do žumpy v dĺžke cca 5 m.
Tiež musel urobil prepojenie na potrubie od kanalizácie od domu a od prečerpávacej šachty, ktorá sa
nachádza pred garážou. Za tieto vykonané práce vyúčtoval sumu 48 Eur;

d) montáž kotolne, dopojenie tepelného čerpadla, natlakovanie a odvzdušnenie systému ÚK - v rámci
týchto prác uskutočnil montáž, vrátane spustenia kotolne. Tieto práce mu pomáhal uskutočňovať
brigádnik E.Í. K.. Dôvodom nutnosti pomoci inej osoby bola tá skutočnosť, že nebolo reálne, aby jedna
osoba mohla montáž kotolne uskutočniť. Všetky tieto práce uskutočňoval po dobu 5 dní. Vždy musel
docestovať zo D. do J. a následne späť. K spusteniu kotolne bolo nutné, aby asistoval ďalší technik,

kde samotné spúšťanie sa uskutočnilo po dobu ďalších 3 dní. S týmto technikom realizoval spúšťanie
kotolne po dobu 2 dní a 1 deň spúšťanie kotolne uskutočňoval sám. Za vykonanie týchto prác účtoval
spolu sumu 980 Eur;e) dopravné 0,50 Eur/km - 1170 km v hodnote 585 Eur - cestové zo D. do J. a späť (2 x 83 km = 166
km). Uvedená vzdialenosť bola vykonaná za 7 pracovných dní. Žalobca vykonal podstatne vyšší počet
týchto pracovných ciest, ktoré však žalovanému ani nevyfakturoval.

Postup prác vždy navrhoval žalovaný, resp. žalovaný si vždy postupne objednával výkon týchto prác
na stavbe rodinného domu v obci J.. K dohode o vykonaní prác nebola žiadna písomná zmluva, vždy
išlo o ústnu dohodu. V priebehu roku 2014 mal na základe žiadosti žalovaného vykonať záverečné
práce na stavbe rodinného domu a malo dôjsť k vystaveniu faktúry za tieto práce. V júni 2014 si
žalovaný u neho objednal práce na rodinnom dome, a to zmontovanie sprchovacích kútov v kúpeľni.

Tieto práce mali byť uskutočnené v kúpeľni na druhom nadzemnom podlaží rodinného domu. Žalovaný
tiež žiadal, aby vykonal iné umiestnenie skriniek a umývadiel v kúpeľni, ktorú zmenu aj uskutočnil. K
zmontovaniu sprchových kútov si opätovne zabezpečil brigádnika E. K.. Pri kontrole týchto sprchovacích
kútov s E. K. zistili, že stavebné úpravy pred montážou týchto sprchovacích kútov neboli dokončené,
resp. zo strany žalobcu nebolo možné tieto práce uskutočniť. Toto oznámil žalovanému, t. j. že pokiaľ
nebudú dané stavebné úpravy k montáži sprchovacích kútov riadne pripravené, montáž sprchovacích

kútov nie je možné zrealizovať. Pri spätnej kontrole prác uvádzaných vo faktúre žalobca zistil, že
žalovanému opomenul vyfakturovať práce v jeho rodinnom dome, a to umiestnenie skriniek a umývadiel
v kúpeľni rodinného domu v obci J.Á.. So žalovaným ešte priebežne telefonicky komunikoval k montáži
sprchovacieho kútu, avšak od 03. 10. 2014 s ním prestal žalovaný komunikovať. Z tohto dôvodu mu
zaslal prípis dňa 28. 01. 2015, kde uviedol údaje týkajúce sa vykonaných prác na rodinnom dome. Prípis

bol pripojený k faktúre č. XXX/XXXX. Žalovaný na tento žiadnym spôsobom nereagoval, rovnako ani na
faktúru. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného je nepochybne preukázané, že žalovaný faktúru
prevzal, avšak žiadnym spôsobom túto faktúru nespochybnil, po jej doručení na ňu žiadnym spôsobom
nereagoval. Je teda zrejmé, že pred doručením výzvy na úhradu faktúry nemal žiadne námietky voči
vyúčtovanej sume.

6. Žalovaný v podaní zo dňa 19. 01. 2017 (v rámci dupliky) uviedol, že žalovaný vlastní nehnuteľnosť
v J., v ktorej mal žalobca údajne na základe zmluvy o dielo vykonať kompletné vodoinštalačné práce,
kanalizáciu, podlahové kúrenie v suteréne a na prvom i druhom nadzemnom podlaží. Má za to, že nárok
žalobcu je nedôvodný a nárok na cenu diela mu nevznikol.

7. V podaní zo dňa 07. 06. 2017 žalobca doplnil, že so žalovaným uzavrel ústne dohodu o vykonaní
prác a následnom vyfakturovaní za tieto práce tak, že v roku 2012 na základe v tom čase vykonaných
prác mu žalovaný zaplatil sumu 3.000 Eur. K zaplateniu uvedenej sumy žalovanému vystavil dňa 15.
12. 2012 faktúru č. XXXX/XX. Faktúra bola vystavená za vykonanie prác - montáž vodoinštalácie a

rozvodu podlahového vykurovania a radiátora v garáži v súlade s projektom „Premier 207“. Projekt
mu žalovaný nedal žiadny s tým, že tento si má vyhľadať na internete, čo aj zrealizoval. Dohoda so
žalovaným o platení za všetky ostatné práce a najmä o fakturovaní za tieto práce bola taká, že následne
okrem faktúry č. XXXX/XX vystaví ďalšiu faktúru až po vykonaní všetkých ostatných prác na stavbe
žalovaného. Faktúru č. XXX/XXXX vystavil až 28. 01. 2015 iba z toho dôvodu, že si v tom čase uvedomil,

že žalovaný odmieta s ním akúkoľvek komunikáciu a odmieta už vykonať platbu za vykonané práce,
okrem prác vyúčtovaných vo faktúre č. XXXX/XX. K prvej položke faktúry č. XXX/XXXX žalobca uviedol,
že ide o napojenie tepelného čerpadla a práce, ktorá nebola účtovaná vo faktúre č. XXXX/XX, ale podľa
dohody bola účtovaná až vo faktúre č. XXX/XXXX (práce naviac), k druhej položke faktúry č. XXX/XXXX
doplnil, že vnútorná kanalizácia bola upravovaná v lete 2013, tretia položky faktúry č. XXX/XXXX bola

realizovaná v decembri 2013, štvrtá položka faktúry č. XXX/XXXX sa realizovala v septembri 2013, čo
sa týka dopravného, 6 ciest na trase D. - J. a späť bolo realizovaných v období september - december
2013 (V. P.) a 1 cesta v lete 2014 (V. D.-C.), kedy sa realizovala kompletáž sprchových kútov).

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu, najmä faktúrou

č. XXX/XXXX, výzvou zo dňa 25. 03. 2015, podacím hárkom, odporom proti platobnému rozkazu,
odpoveďou na výzvu na zaplatenie a podacím hárkom k nej, vyjadrením k odporu zo dňa 12. 12. 2016,
podaním zo dňa 28. 01. 2015, vyjadrením žalovaného zo dňa 19. 01. 2017, vyjadrením žalobcu zo dňa
07. 06. 2017, faktúrou č. XXXX/XX, fotokópiou pokladničných dokladov, dodacími listami, výpisom z
listu vlastníctva č. XXXX a k nemu pripojenou fotodokumentáciou, znaleckým posudkom č. XXX/XXXX,

uznesením, č. k. 16C/207/2016-226 zo dňa 08. 06. 2021, vyjadrením žalobcu k znaleckému posudku,
vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu na pojednávaní, výsluchom žalobcu a žalovaného,
výsluchom svedkov E. K. a W.. I. T., ako aj ostatným obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný
skutkový a právny stav:9. Dňa 28. 01. 2015 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. XXX/XXXX na sumu 2.950,19 Eur s
DPH so splatnosťou 12. 02. 2015, ktorou vyfakturoval dokončovacie práce na rodinnom dome v J.:

montáž potrubia O 35 CU rúra 75 bm pol. 733 151 307 á 21,77/m - 805,49 Eur, oprava vnútornej
kanalizácie (spodné WC zlá betonáž) súborne 40 Eur, oprava - úprava vonkajšej kanalizácie pri garáži
po realizácii novej kotolne súborne 48 Eur, montáž kotolne, dopojenie tepelného čerpadla, natlakovanie
a odvzdušnenie systému ÚK súborne 980 Eur, dopravné 0,50 Eur/km - 585 Eur, t. j. celkom 2.458,49
Eur bez DPH = 2.950,19 Eur s DPH. Prílohou faktúry bolo tiež podanie žalobcu zo dňa 28. 01. 2015,

adresované žalovanému, obsahujúce rozpis vykonaných prác (č. l. 32).

10. Faktúrou č. XXXX/XX zo dňa 15. 12. 2012 žalobca fakturoval žalovanému montáž vodoinštalácie a
rozvodov podlahového kúrenia a radiátora v garáži v súlade s projektom „Premier 207“ celkom sumu
3.000 Eur s DPH.

11. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, pre okres
L., obec J., katastrálne územie C. J., zo dňa 16. 07. 2020 vyplýva, že výlučným vlastníkom rodinného
domu so súpisným č. XXX, postaveného na parcele č. XXX/X, ako aj nehnuteľností parcely registra „Q.“
evidovaných na katastrálnej mape ako parc. č. XXX/X - záhrada o výmere XXXX m2, parc. č. XXX/X -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a parc. č. XXX/X - ostatná plocha o výmere XXX m2,

v ktorom boli zo strany žalobcu vykonávané práce pre žalovaného, je D. G., a to titulom kúpnej zmluvy,
ktorej vklad bol povolený pod č. V XXXX/XX-XX/XX.

12. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX, vypracovaného W.. G. C., znalcom z odboru stavebníctvo,
odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác, je zrejmé, že hodnota prác za

montážpotrubiaCUopriemere35mmvdĺžke75bmje355,82EurbezDPH/426,98EursDPH(odpoveď
na otázku č. 1); hodnota prác za opravu vnútornej kanalizácie, demontáž pôvodného potrubia, vysekanie
otvorov do betónu v podlahe a uloženie nového potrubia v dĺžke 5 m je 75,15 Eur bez DPH/90,18 Eur
s DPH (odpoveď na otázku č. 2); hodnota prác za vykonanie opravy vonkajšej kanalizácie, demontáž
pôvodnej kanalizácie, prehĺbenie ryhy o 200 mm, montáž novej kanalizácie v dĺžke 5 bm je 46,60 Eur bez

DPH/55,92 Eur s DPH (odpoveď na otázku č. 3); hodnota prác pri montáži kotolne, dopojení tepelného
čerpadla, natlakovanie a odvzdušnenie systému je 871,28 Eur bez DPH/1.045,54 Eur s DPH (odpoveď
na otázku č. 4); hodnota prác za montáž potrubia CU o priemere 35 mm - po premeraní znalcom na
obhliadke v dĺžke 37,02 bm je 175,62 Eur bez DPH/210,74 Eur s DPH (odpoveď na otázku č. 5).

13. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že medzi stranami bola uzatvorená ústna zmluva
o dielo s tým, že žalobca mal vykonávať práce na stavbe rodinného domu v obci J.. Išlo o vodoinštalačné
práce, kanalizáciu, podlahové kúrenie v suteréne domu a na 1. a 2. nadzemnom podlaží. Žalovaný sa
zaviazal zaplatiť sumu tak, ako bude vyfakturovaná. Cena nebola vopred dohodnutá. Za práce žalobca
vystavil faktúru č. XXX/XXXX.

14. V rámci záverečnej reči právny zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiava žaloby, má za to, že je
podaná dôvodne. Žalobca jednoznačne dôveroval žalovanému, že po vykonaní prác na jeho rodinnom
dome tieto práce riadne zaplatí. Vychádzaj z tej skutočnosti, že za prvú etapu prác, ktoré žalobca pre
žalovaného urobil, žalovaný zaplatil fakturovanú sumu a následne, keď ho po určitom čase žalovaný

požiadal o ďalšie práce na jeho rodinnom dome, žalobca s tým súhlasil. V rámci vykonávania prác došlo
konaním žalovaného, resp. osobný vzťah so žalobcom vyriešil tým spôsobom, aby vzbudil dôveru, že
bude všetko uhradené po vykonaní prác, došlo k tomu, že si pri oslovovaní tykali. Táto skutočnosť
vyplýva aj z prípisu žalobcu zo dňa 28. 01. 2015, kde týmto spôsobom oslovil žalovaného a kde zhrnul
rozsah prác, ktoré pre neho vykonal, avšak kde už konštatoval, že žalovaný s ním od 03. 10. 2014

prestal komunikovať. Teda v tomto čase žalobca zaregistroval, že bude problém s vymáhaním, resp. so
zaplatením sumy žalovaným za práce, ktoré pre neho vykonal. Tak, ako je uvedené v prípise zo dňa 28.
01. 2015 na strane 1 posledná veta, kde žalobca konštatuje, že žalovaný ho požiadal, aby vyúčtovanie
zaslal po vykonaní prác. Po zaslaní faktúry žalovanému tento reagoval tým spôsobom, že faktúra nie je
dôvodná a túto neuznával, konštatoval v prípise zo dňa 12. 03. 2015, že práce žalobcom vykonané nie

sú preukázané. Na tomto svojom stanovisku zotrval aj po podaní žaloby v rámci vyjadrenia k odporu proti
platobnému rozkazu zo dňa 17. 10. 2016 a tiež v rámci svojho vyjadrenia zo dňa 19. 01. 2017 a tiež na
pojednávaní dňa 23. 05. 2017. Skutočnosť, že práce žalobca tak, ako boli fakturované, pre žalovaného
vykonal, však potvrdzuje tá skutočnosť, že žalovaný sa k znaleckému posudku znalca W.. G. C. žiadnymspôsobom nevyjadril, v podstate možno konštatovať, že konkludentným spôsobom uznal rozsah prác a
sumy, ktoré boli vypočítané znalcom W.. C.. K tomu treba uviesť, že samotný znalec na strane 9 v prvej
vete svojho posudku uvádza, že žalovaný ho sám upozornil, resp. rozporoval dĺžku medeného potrubia

k tepelnému čerpadlu, kde nedopatrením žalobca uviedol inú dĺžku potrubia, aká bola v skutočnosti. Je
teda nepochybne preukázané, že žalovaný si je vedomý všetkého rozsahu prác vykonaných žalobcom,
aj časovým obdobím prác, ktoré v tejto druhej etape žalobca pre žalovaného vykonával. Žiada žalobe
vyhovieť a priznať náhradu trov konania.

15. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobu popierajú, nevedia ustáliť ani aké
práce a fakturácie sú predmetom konania, nakoľko žalobca až na pojednávaní sa prvýkrát vyjadril, že
dielo pozostávalo z dvoch častí, pričom prvá časť mala byť zaplatená v sume 3.000 Eur a druhú časť
mali tvoriť práce naviac, ktoré však boli súčasťou prvého diela. Žalovaný zaplatil všetko a nemá voči
žalobcovi žiadny záväzok. Mali dohodnutú fixnú sumu, cena bola dohodnutá vopred a aj zaplatená.
Žalovaný má tiež výhrady voči kvalite práce. Práce boli vykonané v roku 2011/2012, preto vzniesol

námietku premlčania a považuje za účelové, ak si žalobca žiada zaplatiť za prácu po niekoľkých rokoch.

16. V rámci záverečnej reči právny zástupca žalovaného uviedol, že výsledky znaleckého dokazovania
berie na vedomie. Podotýka, že znalecký posudok neskúmal, či práce boli vykonané žalobcom, a či
tieto práce boli vykonané riadne. Išlo výslovne o nacenenie prác, ktoré mali byť predmetom fakturácie.

Dáva súdu do pozornosti, že celková suma, ktorá vyšla z posudku, je podstatne nižšia než žalovaná
suma. Aj táto suma, ktorá vychádza z posudku, predpokladá a bolo by možné z nej vychádzať, ak by
predmetné práce žalobcu boli vykonané riadne. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca dané práce
vykonal riadne, čo aj žalovaný v konaní namietal a v dôsledku čoho si potom prizval iný subjekt, aby
práce za žalobcu dokončil. Skutočnosť, že práce neboli vykonané riadne, nepreukazuje ani protokol o

odovzdaní, ktorý nebol vo veci spísaný, ani výsluchu svedkov, ktorí boli v konaní vypočutí. Skutočnosť,
že práce boli vykonané riadne, je len tvrdením žalobcu. Naviac žalovaný má za to, že si na úvod
dohodli fixnú cenu diela, ktorá bola aj žalobcovi vyplatená. Dáva do pozornosti, že ide o spotrebiteľskú
vec, kde žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ. Žalobca si vopred so žalovaným písomne nedohodli cenu
jednotlivých prác, nepodpísali ani písomnú zmluvu o dielo, obsah zmluvy o dielo bol sporný, čo nemôže

byť na ťarchu žalovanému. Žalovanému ako spotrebiteľovi nebola známa vopred cena plnenia, čo
považuje za neprijateľnú spotrebiteľskú podmienku. Na základe uvedeného je názoru, že žalobcovi
nevznikol nárok na žalovanú sumu, ako dodávateľ bol neobozretný, že si obsah práv a povinností so
žalovaným vopred neformalizoval. Nemôže preto požadovať spravodlivo od súdu, aby jeho nárok vo
veci uznal. Domnieva sa, že je daný dôvod na zamietnutie žaloby v plnom rozsahu a pre prípad úspechu

navrhuje priznať náhradu trov v plnom rozsahu.

17. Žalobca v rámci výsluchu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava vyjadrení právneho zástupcu.
Jeho sprostredkoval W.. T., ktorého poznám. Na stretnutí so žalovaným bol aj W.. T.P., dohodli sa, ktoré
prácežalobcavykoná.Prváčasťdielabolivodoinštalačnéakúrenárskepráce,kdevlastneurobilrozvody

kúrenia a vody s tým, že bolo vhodné skryť potrubia, ktoré vopred neboli dohodnuté. V priebehu prác sa
vyskytovali ďalšie vopred nedohodnuté práce, napr. očistenie podlahy od malty pred pokládkou. Nemal
projekty, takže práce naviac sa ukazovali priebežne. Počas prác žalovaný so všetkým súhlasil s tým, že
na konci sa to všetko zúčtuje. Faktúru však žalovaný odmietol uhradiť, nijako to neodôvodnil. Uhradil mu
iba prvú časť prác, ktorá nie je predmetom spornej faktúry. Žalovanému inštaloval tepelné čerpadlo, hoci

mal voči tomu výhrady, a vie, že potom si dal urobiť kotolňu inou firmou. Práce vykonával v roku 2013.
Vo faktúre fakturoval práce naviac, pretože pôvodne dohodnuté práce mu žalovaný uhradil. Zaplatil mu
3.000 Eur - pokládka podlahového kúrenia, 3 kúpeľne - vodoinštalácia v súlade s projektom. Projekt
mal žalovaný. Od žalovaného iné peňažné plnenie neobdržal. Práce naviac, ktoré sú predmetom tohto
konania,súčisteniepredpokládkoupodlahovéhokúrenia,montážpotrubiapretepelnéčerpadlo,montáž

tepelného čerpadla a kotolne, príprava pre sprchový kút vo wellnese vedľa kotolne, príprava teplej a
studenej vody vo vonkajšom priestore, montáž WC v suteréne, úprava inštalácie pri váhoryse, prerábka
kanalizácievonkajšejpoinštaláciinovéhočerpadla,montážprečerpávacejšachtyvonku.Žalovanýnikdy
nič nechcel podpísať, ani prevziať doklad o zaplatení 3.000 Eur. Protokol o odovzdaní diela nie je,
pretože žalovaný prestal s ním komunikovať. Sumu 3.000 Eur mu žalovaný zaplatil niekedy v roku

2012. Žalovanému nepredkladal nijaký rozpočet ani cenový odhad v tejto časti diela. O práce naviac
ho žalovaný nežiadal písomne, iba ústne. Práce naviac vykonal včas, práce mali byť vykonané kým
bolo teplo a to bolo splnené. Malo to byť kým nemrzne, aby nezmrzla inštalácia. Práce boli vykonané,
žalovaný si nevedel zabezpečiť tepelné čerpadlo, sám si ho obstaral. Čerpadlo sa nedalo oživiť, lebobolo z tretej ruky, bol tam opakovane ho spúšťať. Žalovaný bol vždy pri tom. Žalovaný toto čerpadlo
demontoval, bolo nahradené.

18. Žalovaný v rámci výsluchu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava vyjadrení svojho právneho
zástupcu. Žalobcu mu mal vykonať vodoinštalačné, kúrenárske a kanalizačné práce, bola dohodnutá aj
cena. Bolo to v roku 2011/2012, práce žalobca vykonával v roku 2012. Dohodli sa na sumu 4.500 Eur,
ktorú aj dostal, 3.000 Eur dal žalobcovi na stavbe a 1.500 Eur zálohu. Začalo mrznúť, musel zohnať
elektrické tepelné čerpadlo, nemal plyn a v systéme nebola voda na podlahové kúrenie, a keďže žalobca

nebol schopný dielo namontovať včas, musel si nájsť firmu, aby mu namontovala čerpadlo. Materiál
všetok platil žalovaný. Na začiatku povedal žalobcovi, že vidí, čo chce urobiť a nechce práce naviac,
lebo mal zlé skúsenosti. Vady práce sa prejavili tento rok (2017), nereklamoval to, nemal chuť to so
žalobcom riešiť. Keď začalo mrznúť, bola tam napustená voda, určite tam nejaká tekutina bola. Podľa
firmy, ktorá to robila, to bola čistá voda.

19. Svedok E. K. pri výsluchu uviedol, že u žalovaného robil brigádnicky na dome, so žalobcom sa
stretáva pri podobných prácach. V tomto prípade si ho žalobca zavolal žalovanému na výpomoc. Mohlo
to byť od júla do septembra 2013. Robili podlahové kúrenie a pri dokončovacích prácach sa robila sanita
v kúpeľni, kuchyňa - odpady. V kúpeľni sa museli prerábať odpady na skrinky. Mali robiť sprchové kúty,
ale chýbali tam komponenty. Nevie, na čom boli žalobca a žalovaný vopred dohodnutí, bol len pri tom,

keď spolu telefonovali, čo sa má robiť. Keď sa ukončila práce, na ktorej boli dohodnutí, žalovaný potom
ešte vždy povedal, čo chce robiť. Na stavbe bol asi päťkrát, možno sedem. Od toho času na dome už
nerobil nič. Nevie, na akej cene boli dohodnutí, ani ako prebiehala platba. Pokiaľ bol na stavbe, nikdy
nebol problém, že by neboli práce vykonané. Ale keď sa všetko ukončovalo, žalovaný mu nebral telefón.
Bolo to v čase, keď už na stavbe u žalovaného neboli, alebo pracoval so žalobcom inde. Bolo to x-krát,

keď žalovaný telefón nedvíhal. Žalovaný k výsluchu svedka uviedol, že bol na stavbe denne a prvýkrát
svedka videl, keď sa robila kúpeľňa. Na to svedok uviedol, že na stavbe bol, ako hovoril, žalovaný tam
každý deň nebol, má na to svedkov. Vedľa sprchových kútov neboli lišty. Ak hovoril, že žalovaný nedvíha
telefón, bolo to v denných hodinách alebo okolo obeda. Keď pracoval u žalovaného, bolo to za to, že
žalobca mu robil nejaké veci na byte, za čo mu nezaplatil, bolo to na oplátku. Mali o tom iba ústnu zmluvu,

žiadnu inú. Za prácu mu nezaplatil. K žalovanému chodil na ôsmu hodinu a bol tam do 20.00 - 21.00 hod.
Nevie, či robil iba cez víkendy alebo iba počas pracovných dní. Práce, ktoré uviedol, nerobil sám. Robil
pomocné práce pri podlahovom kúrení, keď sa robil odpad v kúpeľni, podával kľúče, materiál do ruky,
ktoré majster potreboval, napr. spojku na hadicu a pod., upratoval. Pomáhal inštalovať sprchový kút, ale
nešlo to. Počas práce raz bol na dome majiteľ s matkou, to bolo na konci, potom tam bol stavbyvedúci

- strýko žalovaného, elektrikár, majstri na stavbe. Na stavbu ho odviezol žalobca.

20. Svedok W.. I. T. pri výsluchu uviedol, že žalobcu pozná, pretože je zákazník firmy, v ktorej pracuje,
a žalovaného pozná prostredníctvom spoločného známeho, ktorý ich raz zoznámil. Príbuzenský vzťah
k stranám nemá. Žalovaný sa ho raz pýtal, že ide stavať dom, či niekoho nepozná, kto by mu vedel

spraviť podlahové kúrenie. Pozná viacerých inštalatérov, nakoniec mu ponúkol žalobcu, lebo pozná jeho
prácu. Žalobca ponuku prijal s tým, že sa dohodlo, že sa bude robiť podlahové kúrenie, prípadne nejaký
rozvod vody, žalovaný povedal, že si čerpadlo zoženie sám. Začal sa brať materiál a žalobca na tom
dome začal pracovať. Boli tam aj nejaké komplikácie, čo sa týka toho, čo mali spraviť murári a čo malo
byť nachystané. Žalobca mu povedal, že si musel niečo vyčistiť, pripraviť a musel robiť prierezy. To boli

veci, ktoré ho zdržovali a možno, že aj boli mimo. Osobne priniesol na stavbu akumulačnú nádobu,
osobne bol na stavbe. Bol tam problém so spustením čerpadla, žalovaný chcel od žalobcu, či sa bude
dať spustiť kúrenie, nakoniec sa zistilo, že čerpadlo je vadné, takže muselo byť odtiaľ odstránené.
Potom tam prišiel robiť nejaké práce niekto iný. To je všetko, čo si pamätá. K pokladničným dokladom
o nákupe materiálu v júni až v auguste 2013 a k dodaciemu listu s dátumom dodania 19. 11. 2013 a

22. 09. 2013 svedok uviedol, že vo firme to funguje tak, že inštalatér si otvorí dodací list, do poznámky
si dá akciu, ktorú má a berie materiál. Po zhruba 4 týždňoch sa platí, niekedy aj dlhšie, keď je akcia
dlhšie otvorená. To sú dodacie listy k už predloženým bločkom, teda materiál bol zaplatený. Sú tu aj
zálohové bloky, niektoré sú originály, niektoré kópie. Originál bol s pravdepodobnosťou hraničiacou s
istotou odovzdaný žalovanému, nakoľko žalovaný nosil len zálohy, nikdy nebol dodací list otvorený

naraz. Žalovanému zavolal, že je tam veľa materiálu, nech si donesie určitú peňažnú čiastku na úhradu.
Nie sú tu pravdepodobne všetky bločky, lebo žalovaný u nich kupoval aj materiál na dokončovacie práce.
Dodacie listy sú vystavené na meno žalovaného a je teda zrejmé, že v danom čase bol odoberaný tovar
prežalovaného,ajrealizovanéplatbytak,akojeuvedenénabločkoch.Žalobcamuzčasunačas,keďsazastavil, hovoril, že ide na dom ešte k žalovanému, že tam má niečo ešte robiť, že niečo niekto nespravil
a musí to spraviť on. Hovoril, že cenu si dohodnite za vykonané práce a čo je naviac, to si dohodnite
priebežne. Pokiaľ ide o tepelné čerpadlo, toto na začiatku nebolo dohadované vôbec. Prvotná dohoda

sa týkala čerpadla, lebo toto si chcel žalovaný zadovážiť sám. Na začiatku žalovaný nevedel, či bude
namontované tepelné čerpadlo samostatne alebo v kombinácii s iným zdrojom tepla. Preto nemohla byť
nacenená ani montáž kotolne. Vedelo sa, že tam budú len akumulačné nádrže, ale zdroj tepla, to sa ešte
presne nevedelo. Predmetom dohody medzi žalobcom a žalovaným bolo natiahnuť podlahové kúrenie
a rozvody vody a čiastočne kanalizáciu. O cene nevie nič, to ide mimo neho. Predpokladá, že spôsob

úhrady je po dokončení práce v hotovosti alebo na účet. Býva to aj tak, že si dávajú inštalatéri aj zálohu
dopredu, ale nevie, ako si to žalobca a žalovaný dohodli. Nebol osobne účastný dohody medzi žalobcom
a žalovaným. Podrobnosti o obsahu zmluvy vie len z toho, čo povedal žalobca alebo žalovaný. Každý
niečo spomenul. Predpokladá, že okrem prvotnej dohody bola aj ďalšia dohoda, lebo žalobca spomínal,
že musí niečo dokončiť, že murári po sebe niečo neurobili. Nie je si istý, či videl faktúru č. XXX/XXXX,
ale žalobca mu spomínal, že písal žalovanému list a tento mu žalobca prečítal. K prvej položke faktúry č.

XXX/XXXX svedok uviedol, že medená rúra takéhoto rozmeru sa používa na dopájanie medzi zdrojom
tepla a akumulačnou nádobou alebo na stupačky. V tej dobe na stavbe nebol a nevie sa vyjadriť, či táto
práca bola naozaj vykonaná. Keď to pôvodné čerpadlo nemohlo byť spustené, bolo zohnané cez inú
firmu, ktorá to tam namontovala, ktorá to tam spustila. Žalovaný si na čerpadlo zohnal inú firmu a žalobca
musel spraviť preklad kanalizácie, lebo sa tam križovali rozvody a úplne nefungovala vraj komunikácia

medzi zdrojom a akumulačnou nádobou a musel to tam žalobca vraj prerábať. K tomu mohlo byť použité
potrubie uvedené v prvom bode faktúry. Predpokladá, že žalovaný požiadal žalobcu o vykonanie týchto
prác za účelom sprevádzkovania čerpadla. Predpokladá, lebo pochybuje, že nejaký iný inštalatér bude
sám od seba robiť niečo iné, než je predmetom dohody. Nebol svedkom toho, kedy bola dohodnutá
montáž potrubia. Čo sa týka ostatných položiek uvedených vo faktúre, nebol svedkom dohody medzi

žalobcom a žalovaným, ale aj u iných klientov bol svedkom toho, že keď poskytne na niekoho telefónne
číslo, vždy si ďalšie práce dohadujú medzi sebou priebežne. Svedok uviedol, že vie, že žalobca práce
reálne vykonával. Nevie, aká bola ich dohoda a preto nevie, či boli vykonané práce včas. Vie, že ich
vykonával preto, lebo je tu dodací list, kde sú uvedené položky, týkajúce sa kanalizácie a prekládky.
Dodací list svedčí o tom, že materiál bol na prácu odobraný, ale v predajni nerieši, či bol aj použitý.

Keďže ho žalobca nevrátil, predpokladá, že ho použil. Dodací list je doklad o dodaní materiálu, nie o
montáži. Práce vykonané žalobcom nevidel. Tušil, že na stavbe môže byť tepelné čerpadlo, lebo sa o
tom bavili, ale nevedeli, aký typ čerpadla, či tam bude namontované samotné tepelné čerpadlo alebo
použité v kombinácii s iným zdrojom. Pri vypracovaní cenovej ponuky sa vychádza z predpokladu, že
bol kúpený nejaký projekt, ktorý sa nejako volá a vychádza sa z toho, čo je naprojektované v projekte, a

ak to nie je naprojektované, tak sa to dorába. Nepamätá si, či to bolo robené na základe cenovej ponuky
firmy G. E. L.. To, či boli dohodnuté práce naviac, to nevie, to bolo vecou dohody medzi žalobcom a
žalovaným. Niekedy sa stalo, že volal žalovaného, že potrebuje dorovnať to, že potrebuje 700 Eur, ale
doniesol 500 Eur napríklad. Do telefónu vždy hovorí, akú sumu potrebuje k úhrade. Potom ku koncu bol
materiál, prevzatý na meno X., dorovnaný. Cenová ponuka prebieha tak, že cena sa odvíja od materiálu,

ktorý sa odhaduje, a jeho hodnoty, ak sa odoberie viacej materiálu, je isté, že sa musí zaplatiť aj viacej.

21. Podľa § 631 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) zmluvou
o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú
cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

22. Podľa § 652 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne
objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci;
zhotoviteľovi vznikne právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci.

23. Podľa § 652 ods. 2 Občianskeho zákonníka opravou veci je činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú vady
veci, následky jej poškodenia alebo účinky jej opotrebenia. Úpravou veci je činnosť, ktorou sa najmä
mení povrch veci alebo jej vlastnosti.

24. Podľa § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo

ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu.

25. Podľa § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení
diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, jeten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané
preddavky.

26. Podľa § 635 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak objednávateľ odstúpi od zmluvy, je povinný zaplatiť
zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na vykonanú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne dohodnutej ceny,
iba ak mal z čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech.

27.Podľa§641ods.1Občianskehozákonníka,ajkeďsadielonevykonalo,patrízhotoviteľovidojednaná

cena, ak bol ochotný dielo vykonať a ak mu v tom zabránili okolnosti na strane objednávateľa. Je však
povinný dať si započítať to, čo ušetril nevykonaním diela, čo zarobil inak alebo čo úmyselne zameškal
zarobiť.

28. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

29. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

30. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

31. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

32. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

33. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

35. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Nariadenie vlády č.
87/1995 Z. z.“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 13. 02.
2015 bola vo výške 0,05 %.

37. Civilný sporový poriadok (čl. 8 Základných princípov, § 132 ods. 1 CSP, § 150 ods. 1 CSP)

ako zákonný procesný predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, je postavený na zásade
kontradiktórnosti sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten
spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu, a navrhovať a predkladať
dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť
za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri

zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení.
Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné
tvrdenia a dôkazy. Nie je jeho povinnosťou, a nemá ani právo vykonávať dokazovanie o rozhodujúcich
skutočnostiach bez návrhu strán sporu. Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena vedie kstrate sporu. Dôkazné prostriedky možno navrhovať spôsobom a v lehotách v zmysle CSP v súlade s
princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

38. Súd vykonal dôkazy navrhnuté stranami sporu (s výnimkou obhliadky nehnuteľnosti navrhnutou
žalobcom), pričom po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom posúdení veci dospel k
záveru, že žalobca žalobcu je plne dôvodná.

39. Pri vyhodnocovaní výsledkov vykonaného dokazovania postupoval súd podľa § 191 CSP, keď

dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, ako aj v súlade s
princípom voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v čl. 15 Základných princípov CSP, keď žiaden
dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, t. j. každý dôkaz má rovnocenné postavenie a potencionál
presvedčivosti. Zákonnú silu (tzv. váhu) pripisuje jednotlivým dôkazom súd podľa pravidiel rozumnej a
presvedčivej aplikácie princípu voľného hodnotenia dôkazov.

40. V prípade, ak sa súd v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto,
že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára

1998).

41. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluva o dielo, konkrétne zmluva o oprave a úprave veci, uzavretá
medzi stranami sporu je z pohľadu právnej kvalifikácie zmluvou uzavretou v zmysle § 631 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 652 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň zmluvou spotrebiteľskou podľa

§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy vystupoval ako
dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože nekonala
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

42. Pokiaľ ide o zmluvu o dielo, táto môže byť uzavretá ústne, písomne, konkludentne ale aj kombináciou

uvedených spôsobov. Občiansky zákonník v rámci právnej úpravy zmluvy o dielo upravuje aj osobitný
podtyp - zmluvu o oprave a úprave veci, na ktoré sa subsidiárne aplikujú všeobecné ustanovenia o
zmluve o dielo.

43. Zmluvou o oprave a úprave veci vzniká objednávateľovi právo na vykonanie opravy alebo úpravy

veci zhotoviteľom podľa objednávky objednávateľa a na druhej strane vzniká zhotoviteľovi právo na
zaplatenie ceny za vykonanú opravu, úpravu veci. Podstatou tohto zmluvného podtypu je, že zhotoviteľ
vykonáva dielo spočívajúce v modifikácii, oprave alebo úprave veci už existujúcej a nevzniká nová
vec. Vykonaním opravy alebo úpravy veci sa menia vlastnosti veci samotnej, nemení sa vlastnícke
právo k veci a zhotoviteľ ho nikdy modifikáciou veci (spracovaním) nenadobudne. Pre platnosť zmluvy

je rozhodujúca dohoda o predmete opravy alebo úpravy veci čo do rozsahu a spôsobu požadovanej
modifikácie veci, a dohoda o odplatnosti zmluvy.

44. Základnými otázkami v konaní, ktoré boli aj predmetom dokazovania, boli otázky, aký bol obsah
zmluvy o dielo uzavretej medzi sporovými stranami, či došlo k realizácii prác vyfakturovaných žalobcom,

aká je ich cena a jej splatnosť.

45. Dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti leží na tej strane sporu, ktorá z existencie tejto
skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, teda ide o tú stranu v spore, ktorá existenciu
týchto skutočností tvrdí. Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Obo/52/2010 z 24.

06. 2010, podľa ktorého dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania
za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci
samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v
takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola
alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver

ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

46. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania rozsahu vykonaných prác a ich hodnoty ležalo na
žalobcovi, ktorý, ak chcel byť v konaní úspešný, musel v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce nímuplatňovaný nárok voči žalovanej a o týchto skutočnostiach poskytnúť súdu tzv. plný dôkaz, ktorým by v
plnej miere, bez akýchkoľvek pochybností preukázal svoje skutkové tvrdenie, keď súd je povinný z týchto
skutočností pri svojom rozhodnutí vychádzať. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného

bremena stranou sporu je jej neúspech v spore.

47. V konaní bolo nesporné, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom
bola ústne uzatvorená zmluva o oprave a úprave veci, keď žalobca mal na rodinnom dome, ktorého
vlastníkom v čase vykonávania prác, bol žalovaný, vykonať vodoinštalačné, kúrenárske a kanalizačné

práce. Rovnako nebolo sporné, že kotolňu dokončila žalovanému iná firma.

48. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobca práce tak, ako boli vyfakturované, aj
zrealizoval. Žalovaný v priebehu konania nesporoval, že by práce žalobca nevykonal riadne. Ak teda
mal žalovaný za to, že žalobca nevykonal vyfakturované práce riadne, ležalo na ňom dôkazné bremeno,
ktoré podľa názoru súdu žalovaný neuniesol.

49. Práce na nehnuteľnosti žalovaného boli vykonávané v priebehu roku 2012 a tieto trvali najmenej do
leta 2014, ktorá skutočnosť vyplýva nielen z výsluchu oboch svedkov a z listinných dôkazov (pokladničné
dokladyadodacielisty),aletiežznepopretéhoskutkovéhotvrdeniažalobcužalovaným,ktorýajvpodaní
zo dňa 07. 06. 2017 uvádzal, že v lete 2014 uskutočnil kompletáž sprchových kútov. Rovnako aj v podaní

zo dňa 12. 12. 2016 žalobca uvádzal, že v mesiaci jún 2014 si žalovaný objednal u neho zmontovanie
sprchovacích kútov v kúpeľni na druhom nadzemnom podlaží rodinného domu, čo žalovaný žiadnym
spôsobom nesporoval. Trvanie prác do tohto obdobia mal súd nepriamo preukázané aj podaním zo
dňa 28. 01. 2015, ktoré žalobca adresoval žalovanému, a v ktorom sa žalobca vyjadroval k prácam na
rodinnomdomežalovaného,keďod03.10.2014prestalžalovanýsožalobcomkomunikovať,vdôsledku

čoho vystavil žalobca žalovanému dňa 28. 01. 2015 faktúru č. XXX/XXXX.

50. V konaní bol tiež preukázaný rozsah vykonaných prác, a to nielen z tvrdení žalobcu, ktorý tieto práce
podrobne vo svojich vyjadreniach aj popísal, ale aj z vyjadrenia žalovaného, ktorý potvrdil, že žalobca
práce na rodinnom dome vykonával. Uvedené mal súd podopreté aj svedeckou výpoveďou E. K.T., ktorý

na rodinnom dome žalovaného vykonával pomocné práce, a svedeckou výpoveďou W.. I. T., od ktorého
bral žalobca materiál pre žalovaného, ale tiež ktorý bol osobne prítomný na stavbe v priebehu realizácie
prác.

51. Ďalej bolo medzi stranami sporné, či došlo k dohode o cene za dielo. Žalobca tvrdil, že cena za

vykonané práce dohodnutá nebola, žalovaný sa mu zaviazal zaplatiť cenu za vykonané práce tak, ako
bude vyúčtovaná po zrealizovaní prác. Žalovaný až v rámci výsluchu na pojednávaní tvrdil, že cena prác
bola dohodnutá na sumu 4.500 Eur, ktorú aj žalobca dostal. Sumu 3.000 Eur dal žalovaný žalobcovi na
stavbe a 1.500 Eur ako zálohu.

52. Napriek tomu, že bolo nesporné, že sumu 3.000 Eur žalovaný žalobcovi aj na základe faktúry č.
XXXX/XX uhradil, žalovaný, na ktorom ležalo dôkazné bremeno, nepreukázal, že za vykonanie prác
(vrátane tých vyfakturovaných faktúrou č. XXX/XXXX) bola celkom dohodnutá cena 4.500 Eur a že túto
aj žalobcovi uhradil v celom rozsahu.

53. Svoju obranu žalovaný v priebehu konania menil, keď spočiatku nenamietal voči žalobe, že by
za vyfakturované práce žalobcovi už zaplatil, ale jeho obrana bola veľmi nekonkrétna. Žalovaný len
všeobecne popieral žalobcom uplatňovaný nárok čo do dôvodu a výšky, bez bližšej špecifikácie. Súd
preto obranu žalovaného vyhodnotil len ako neúčinné popretie skutkových tvrdení.

54. Žalovaný svojimi vyjadreniami potvrdil rozsah vykonaných prác a pokiaľ tvrdil, že žalobcom
vyfakturované práce faktúrou č. XXX/XXXX boli súčasťou prvej časti diela, za ktorú žalobcovi zaplatil
sumu 3.000 Eur, dôkazné bremeno v tomto smere ležalo na žalovanom. Žalovaný však svoje tvrdenie
žiadnym spôsobom nepreukázal, ani za týmto účelom nenavrhol dokazovanie doplniť.

55. Nakoľko zmluva o dielo je vo všeobecnosti odplatnou zmluvou, medzi podstatné náležitosti zmluvy
o dielo patrí dohoda o cene diela, t. j. dojednanie povinnosti objednávateľa zaplatiť za vykonanie diela
zhotoviteľovi odmenu. Hoci odplatnosť je pojmovým znakom zmluvy o dielo, zmluva nemusí upravovať
aj výšku ceny diela, keď výška ceny (odmeny) za zhotovenie diela môže byť dohodnutá aj až povykonaní diela (§ 634 Občianskeho zákonníka). Neobstojí preto námietka žalovaného, podľa ktorej,
pokiaľ žalovanému nebola známa vopred cena plnenia, ide o neprijateľnú spotrebiteľskú podmienku.
Ak sa výška ceny diela určuje na základe dohody zhotoviteľa a objednávateľa, môže byť cena diela

určená pevnou sumou, odhadom, podľa rozpočtu, paušálnou sumou alebo limitom. Ak medzi zmluvnými
stranami nebola dohodnutá výška ceny diela, potom je smerodajná výška ceny diela ustanovená
osobitnými predpismi. Ak si zmluvné strany nedojednali výšku ceny diela a túto neupravujú ani osobitné
predpisy, je potrebné zaplatiť primeranú cenu, ktorú v prípade pochybností určí súd s prihliadnutím na
okolnosti daného prípadu.

56. V konaní bolo preukázané, že žalobca pre žalovaného vykonal v zmysle ústnej zmluvy o oprave
a úprave veci vodoinštalatérske, kúrenárske a kanalizačné práce tak, ako boli vyfakturované. Nebolo
však preukázané, na akej konkrétnej cene za vykonané práce sa zmluvné (sporové) strany dohodli,
preto bolo potrebné vychádzať z ceny primeranej. Primeranosť ceny nie je stanovená žiadnym právnym
predpisom, jej určenie je vecou súdu. Primeranú cenu za konkrétne dielo nie je možné stanoviť presnou

hodnotou, alebo bude vyjadrená vždy istým rozpätím, v rámci ktorého sa primeraná cena pohybuje.

57. Keďže bolo nesporné, že použitý materiál žalovaný uhradil, bolo potrebné určiť hodnotu vykonaných
prác. Pri svojej úvahe o primeranosti ceny súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 106/2021,
vypracovaného za účelom určenia hodnoty vykonaných prác, podľa záveru ktorého hodnota prác

vykonaných žalobcom predstavuje celkom sumu 1.524,47 Eur bez DPH. Pokiaľ si žalobca faktúrou č.
001/2015 vyúčtoval za vykonané práce sumu 1.873,49 Eur (805,49 Eur + 40 Eur + 48 Eur +980 Eur) bez
DPH, súd považuje za primeranú cenu prác určenú znalcom, t. j. 1.524,47 Eur bez DPH s prihliadnutím
aj na tú skutočnosť, že strany sporu k vypracovanému znaleckému posudku nemali žiadne výhrady
alebo pripomienky.

58. Čo sa týka dopravného účtovaného žalobcom v sume 585 Eur bez DPH, žalovaný toto v konaní
žiadnym spôsobom nesporoval, preto má súd za to, že súčasťou obsahu zmluvy o oprave a úprave veci
medzi sporovými stranami bolo tiež dopravné.

59. Pokiaľ súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom, a to obhliadku nehnuteľnosti za účelom
preukázania prác, ktoré mali byť pre žalovaného vykonané, súd uvádza, že tieto skutočnosti mal súd
preukázané z už dosiaľ vykonaného dokazovania, preto vykonanie tohto dôkazu by bolo nehospodárne
a nadbytočné a rozhodnutie súdu vo veci samej by vykonanie tohto navrhnutého dôkazu neovplyvnilo.

60. Pokiaľ ide ale o vykonané výsluchy svedkov E. K. a W.. I. T., tieto súd vyhodnotil ako dôveryhodné,
pričom súd hodnotil vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k sporovým
stranám a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, na okolnosti, ktoré
doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá, vzhľadom na spôsob reprodukcie týchto
skutočností a na správanie pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať

na otázky a pod.) a k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz
výpovede svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne či sa vzájomne dopĺňajú).

61. Súd podporne poukazuje na nález Ústavného súdu SR, III. ÚS 276/2014-29 zo dňa 09. 06. 2015,
podľa ktorého „spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe

ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí
spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, keď jediným
dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov, majúcich medzi sebou takýto
vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu
neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania.“

62. Rovnako súd uvádza, že žalovaný výsluch svedkov žiadnym spôsobom nespochybnil.

63. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

64. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.65. Podľa § 102 Občianskeho zákonníka pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo
právnickej osoby, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

66. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

67. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 23. 05. 2017 vzniesol námietku
premlčania s odôvodnením, že žalobca vyfakturované práce vykonal v roku 2011/2012 a žiada zaplatiť
práce po niekoľkých rokoch.

68. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,

že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom
premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,
jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu
donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

69. Pokiaľ súd z vykonaného dokazovania zistil, že medzi stranami sporu nebola dohodnutá cena za
vykonanie diela, ale žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi cenu za vykonané práce tak, ako budú
tieto vyúčtované po ich realizácii, pričom mal súd rovnako z nepopretého skutkového tvrdenia, resp. z
neúčinne popretého skutkového tvrdenia, preukázané, že žalobca vykonával práce na rodinnom dome
žalovaného naposledy v júni 2014, súd poukazuje na ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka, v

zmysle ktorého bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi za vykonané práce a splniť tak dlh (zaplatiť
za vykonané práce) prvý deň po tom, čo ho o plnenie veriteľ (žalobca) požiadal. Z uvedeného potom
vyplýva, že žalobca mohol svoje právo voči žalovanému vykonať po prvý raz najskôr v júni 2014,
od ktorého času začína plynúť trojročná premlčacia lehota v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 102 Občianskeho zákonníka. Premlčacia lehota by tak uplynula najskôr v júni

2017.

70. Nakoľko však žalobca podal žalobu na tunajší súd dňa 30. 06. 2016, možno vyhodnotiť námietku
premlčania vznesenú žalovaným ako nedôvodnú v plnom rozsahu.

71. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti I. tohto rozsudku a žalobcovi priznal nárok voči žalovanému na zaplatenie
sumy 2.531,36 Eur (hodnota prác vo výške 1.524,47 Eur bez DPH + dopravné 585 Eur bez DPH =
2.109,47 Eur bez DPH + 20 % DPH vo výške 421,89 Eur = 2.531,36 Eur s DPH), keď bolo nesporné, že
žalobca je platcom DPH, pričom mal súd jednoznačne za preukázané, že medzi stranami sporu existoval

zmluvný vzťah, na základe ktorého žalobca vykonal pre žalovaného práce, za čo vystavil žalovanému
faktúru, vrátane dopravného, ktorú žalovaný doposiaľ neuhradil ani len čiastočne.

72. Vzhľadom k tomu, že žalovaný peňažný dlh neplnil, dostal sa do omeškania, za čo si žalobca uplatnil
úrok z omeškania v zákonnom stanovenej výške.

73. Nakoľko súd priznal žalobcovi nárok voči žalovanému vo výške 2.531,36 Eur, uložil žalovanému
vo výroku I. rozsudku tiež povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05 % (5 + 0,05
%) zo sumy 2.531,36 Eur odo dňa 13. 02. 2015, t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry dňa
12. 02. 2021, do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu o zaplatenie sumy 418,83 Eur (2.950,19 Eur -

2.531,36 Eur) a k tomu prislúchajúceho príslušenstva súd vo výroku II. rozsudku z vyššie uvedených
dôvodov zamietol.

74. Podľa § 251 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) trovy konania sú
všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s

uplatňovaním alebo bránením práva.

75. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.76. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

77. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

78. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

79. Podľa článku 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

80. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo

skutočnosti, že žalobcovi bola priznaná suma 2.531,36 Eur s príslušenstvom, keď žalobca si uplatňoval
sumu 2.950,19 Eur s príslušenstvom. V danom prípade hrubý úspech žalobcu predstavuje 85,80 % (t. j.
2.531,36 x 100 / 2.950,19) a hrubý úspech žalovaného 14,20 % (t. j. 100 % - 85,80 %), teda čistý úspech
žalobcu v konaní predstavuje 71,60 % (85,80 % - 14,20 %). Súd potom prevažne úspešnému žalobcovi
priznal vo výroku III. rozsudku náhradu trov konania v rozsahu 71,60 % v súlade s ustanovením § 255

ods. 1 CSP (zásada úspechu vo veci).

81. V konaní vznikli štátu trovy, a to vyplatením znalečného vo výške 3,45 Eur zo štátnych rozpočtových
prostriedkov súdu v zmysle uznesenia Okresného súdu Trnava, č. k. 16C/207/2016-226 zo dňa 08. 06.
2021,ktorýmboloznalcovipriznanéznalečnézavypracovanýznaleckýposudokvcelkovejvýške503,45

Eur, pričom suma vo výške 500 Eur bola vyplatená z preddavku na znalca zloženého žalobcom dňa 09.
10.2020(podľazáznamuozloženídruhtrovkonaniaD14,pol.reg.XXX,rokXXXX,VS:XXXXXXXXXX).

82. Skutočnosť, že zložený preddavok na trovy znaleckého dokazovania bol nižší ako znalcom
vyúčtované znalečné, automaticky neznamená, že trovy znaleckého dokazovania znáša štát. CSP na

rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016 už neobsahuje ustanovenie
obdobné ustanoveniu § 141 ods. 4 OSP, podľa ktorého platilo, že trovy dôkazov, ktoré neboli kryté
preddavkom, hradil štát. Strany musia v súvislosti so znaleckým dokazovaním zohľadniť, že štát vo
všeobecnosti neznáša trovy dôkazu, vrátane trov znaleckého dokazovania.

83. O nároku štátu na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 2 CSP za použitia analogie legis v zmysle čl. 4 ods. 1 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy
2.950,19Eurpriznanásuma2.531,36Eur,zčohovyplývahrubýúspechžalobcu85,80%ahrubýúspech
žalovaného 14,20 %, čo predstavuje výsledok konania relevantný pre rozhodnutie o nároku na náhradu
trov konania štátu, a to v zmysle neúspechu žalobcu v konaní v rozsahu 14,20 % a žalovaného v rozsahu

85,80 %. V takomto rozsahu súd potom vo výrokoch IV. a V. rozsudku rozhodol o nároku na náhradu
trov konania štátu, keď priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 14,20 %
priznaného znalečného vyplateného zo štátnych rozpočtových prostriedkov a voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 85,80 % priznaného znalečného vyplateného zo štátnych rozpočtových
prostriedkov.

84. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania štátu súd aplikoval rovnaké východiská ako pri
rozhodovaní o náhrade trov konania strán sporu uvedené vyššie, t. j. pomer ich úspechu a neúspechu.

85. Podporne súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 9Co/220/2016 zo dňa 18.

07. 2016, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa trov
konania vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade a v časti týkajúcej sa trov konania štátu, v ktorého
odôvodnení odvolací súd uviedol, že „k argumentu žalobcu, že v danom konaní výška plnenia závisela
od znaleckého posudku, odvolací súd dodáva, že nový Civilný sporový poriadok, ktorý bolo potrebné
v zmysle § 470 ods. 1 na danú vec aplikovať, nemá ustanovenie zodpovedajúce pôvodnému ust. §

142 ods. 3 OSP (účinného do 01. 07. 2016 ... ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého
posudku). Správne preto súd prvej inštancie vychádzal vyslovene len z pomeru úspechu strán vo veci
(teraz § 235 ods. 1 CSP - pozn. súdu správne § 255...). Keďže podľa § 148 ods. 1 OSP (účinného
do 30. 06. 2016) má štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania,ktoré platil a v napadnutom uznesení súd prvej inštancie rozhodoval aj o trovách štátu, v dôsledku
odvolania podaného v časti trov konania žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade, súd preskúmaval aj výrok
napadnutého uznesenia o trovách štátu, pričom vzhľadom k už uvedenému záveru odvolacieho súdu v

časti trov konania odvolací súd dospel k záveru, že aj v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie
vecne správne, keďže kopíruje trovy konania účastníkov (R 34/1979), preto napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie aj v časti týkajúcej sa trov konania štátu ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.“.

86. O výške trov konania strán sporu a trov konania štátu vzniknuté v súvislosti so znaleckým
dokazovaním bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová
značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoréneboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.