Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. jún 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117224802
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7117224802.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
deti M.: 1. B. nar. XX.XX.XXXX, 2. D. nar. X.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice na návrh matky D. M. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v O. na ul. Q. č.
XX zastúpenej JUDr. Kristínou Malou Piovarčíovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v
Košiciach na ul. Štúrovej č. 20 za účasti otca P. M. nar. X.XX.XXXX bývajúcom v O. na ul. Q. č. XX
zastúpeného JUDr. Martinom Fabiánom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na
ul. Štúrovej č. 20 v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom,

o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 10.9.2019 č.k. 21P/162/2017-177 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o určení dlžného výživného, ktoré vzniklo určením výživného
za obdobie od 24.11.2017 do 30.9.2019 v sume 667,- € pre mal. B., 667,- € pre mal. D., ktoré zaväzuje
otca zaplatiť matke mal. detí do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I č. k.
11P/173/2011-21 zo dňa 7.3.2012 tak, že mal. B. a mal. D. zveril do osobnej starostlivosti matky.
Rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Styk otca s
maloletými deťmi neupravil. Zaviazal otca prispievať na každé maloleté dieťa sumou po 100,- € mesačne

od 24.11.2017 do budúcnosti, ktoré výživné zaviazal otca prispievať matke maloletých detí do 15. dňa
v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 24.11.2017 do 30.9.2019 v sume 2.223,33 € pre každé
maloleté dieťa súd povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v 20,- € mesačných splátkach pre
každé dieťa až do zaplatenia. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2.ProtitomutorozsudkuprotiV.výrokuodlžnomvýživnompodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanie
otec. Namieta súdom určenú výšku dlžného výživného 2.223,33 € na každé dieťa, pretože súd prvej

inštancie pri výpočte výšky dlžného výživného nezohľadnil ním už uhradené výživné v rozhodnom
období, konkrétne v novembri 2017 uhradil pre deti výživné 140,- € mesačne, teda na každé dieťa 70,- €
a od novembra 2017 takto uhrádzal výživné pre obe deti, o čom predkladá výpisy zo svojho bankového
účtu. Poukázal na to, že je pravdou, že výživné uhrádzal nepravidelne, ale hradil na mal. deti výživné
140,- € mesačne, teda na každé dieťa 70,- €, čo potvrdila vo svojom písomnom podaní dňa 23.10.2018 aj
matka mal. detí, ktorá uviedla, že dňa 30.1.2018 zaplatil sumu 980,- €, t.j. 7x140,- € ako sumu výživného
za 7 mesiacov, t.j. mesiace júl 2017 až január 2017, dňa 16.2.2018 zaplatil sumu 140,- €, 12.9.2018

zaplatil sumu 280,- € a 19.5.2018 140,- €. Špecifikoval, že 30.1.2018 zaplatil 980,- €, z toho na čas od
podania návrhu pripadá na 7 dní novembra 2017 32,66 €, za mesiac december 140,- €, január 2018
140,- €, 16.2.2018 140,- €, 14.4.2018 280,- €, 19.5.2018 140,- €, 4.7.2018 280,- € za mesiace jún, júl
2018, 20.8.2018 140,- €, 24.9.2018 140,- €, 23.10.2018 140,- €, 23.11.2018 140,- €, 13.12.2018 140,- €,21.1.2019 140,- €, 18.2.2019 140,- €, 22.3.2019 140,- €, 17.4.2019 140,- €, 17.5.2019 140,- €, 24.6.2019
140,- €, 15.7.2019 140,- €, 21.8.2019 140,- €, 21.9.2019 140,- €, teda správna výška dlžného výživného
pre každé dieťa činí 667,- €. Preto navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutej časti a určil dlžné výživné za obdobie od 24.11.2017 do 30.9.2019 667,- € pre každé dieťa
a zároveň žiada povoliť splácať dlžné výživné v 20,- € mesačných splátkach pre každé dieťa až do
zaplatenia.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu odporučil rozhodnúť na základe dostupných dôkazných

materiálov s poukazom na najlepší záujem mal. detí.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu potvrdila, že otec na výživnom pre mal. deti zaplatil sumu podľa
predložených výpisov z účtu, preto je výpočet dlžného výživného súdom prvej inštancie nesprávny.
Nepovažuje však za správne, že súd prvej inštancie povolil otcovi splácať dlžné výživné v 20,- €
mesačných splátkach mesačne na jedno dieťa, čo znamená 34 mesačných splátok za skoro 3 roky,

čo je v hrubom rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou súdov a so samotným princípom výživného
určeného na bežnú spotrebu, pretože jej nebolo umožnené uhrádzať pravidelné mesačné výdavky pre
mal. deti na splátky. Otec v priebehu konania vedel, že bude zaviazaný k plateniu výživného a mal
si vytvoriť potrebnú finančnú rezervu na úhradu dlžného výživného. Vyslovila názor, že dlžné výživné
v celkovej sume 1.334,- € mal súd prvej inštancie zaviazať zaplatiť otca do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

5. K vyjadreniu matky podal stanovisko otec, ktorý konštatoval, že matka vyjadrením potvrdila, že z jeho
strany boli pravidelne uhrádzané sumy výživného pre mal. deti tak, ako to uviedol v odvolaní. Nesúhlasí
s konštatáciou matky, pokiaľ nepovažuje za správne povolenie splátok dlžného výživného v jeho situácii,

pretože jednorazové uhradenie dlžného výživného mu neumožňujú jeho príjmy a celkové majetkové
pomery. Poukázal na to, že pokiaľ matka nesúhlasila so splátkami dlžného výživného, mohla využiť
svoje právo a podať v zákonom stanovenej lehote odvolanie voči predmetnému rozsudku. Pokiaľ však
nepodala odvolanie, vyjadrila súhlas takto s určením úhrady dlžného výživného.

6. Výroky rozsudku súdu prvej inštancie o úprave výchovy, styku, zastupovaní a spravovaní majetku
mal. detí, ako aj určení výživného odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, preto neboli
predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 367 ods. 2 CSP).

7.Podľaust.§2ods.1CMP,nakonaniapodľatohtozákonasapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak

8. Podľa § 232 ods. 3, 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v
odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak

súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.

9. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil
skutočný stav, použil správne ustanovenia Zákona o rodine, ktoré však nesprávne aplikoval.

11. Odvolací súd poukazuje na ust. § 232 ods. 3, 4 CSP, z ktorého vyplýva, že určenie dlhšej ako
trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám, nezávisle na návrhu
účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu
sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu a zároveň, či

neprimerane neznevýhodní povinného oproti oprávnenému. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať
povoleniu výhody povinnému v prípade výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a okrem
iného je prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži. Súd je
povinný prihliadnuť aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebudemať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne, či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenia plnenia
v splátkach alebo v dlhšej ako zákonnej lehote. Odvolací súd vzhľadom k povahe prejednávanej veci,
priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o návrhu nepovažuje za spravodlivé priznať výhodu splátok,

prípadne dlhšiu lehotu splatnosti ako 90 dní, pretože otcovi muselo byť zrejmé, ako si plnil vyživovaciu
povinnosť a pri primeranej prezieravosti si mohol vyčísliť dlžné výživné a vytvárať úspory na úhradu
dlžného výživného, pretože je nepochybné, že ani matka pri uspokojovaní potrieb maloletého nebola
zvýhodnená splátkami a musela potreby maloletého uspokojovať postupne tak, ako vznikali a z hľadiska
účelu, ktorému výživné slúži, je vhodné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie

využitie peňažných prostriedkov v prospech maloletého. Preto odvolací súd uložil otcovi povinnosť
zaplatiť dlh na výživnom do 90 dní od právoplatnosti rozsudku, teda v lehote, ktorá výrazným spôsobom
nezaťaží oprávnené maloleté dieťa a otec bude mať dostatok času na zabezpečenie si finančných
prostriedkov na úhradu dlhu. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 388 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).