Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2022

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 38P/39/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122204810
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Linda Dunčková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2022:2122204810.4

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci manželov: T. Y., rod. Y. (navrhovateľka - manželka), M.. XX.XX.XXXX,
A. Q. R. G. XXX J. W. G., D.. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. T. Q., XXX XX R. A., P. D., o rozvod
manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom: D. Y., M.. XX.XX.XXXX, M.C. Y., M..
XX.XX.XXXX J. U. Y., M.. XX.XX.XXXX, všetci v konaní zastúpení: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Manželka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 25.07.2022 domáhala rozvodu
manželstva s manželom, nakoľko už nežijú v spoločnej domácnosti. Po sobáši odišiel do Srbska, ktorého

štátu je občanom a nie sú v žiadnom kontakte. Maloleté deti sa narodili z jej terajšieho vzťahu s L. C.,
s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Manželstvo je len formálne, neplní si žiadnu zo svojich funkcií. K
návrhu manželka pripojila sobášny list, rodné listy maloletých detí a potvrdenie o poberaní prídavku na
dieťa za rok 2021 a 2022 a rodičovského príspevku na rok 2021 a 2022.

2. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania

podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

3. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec
nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

4. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

5. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

6. Podľa čl. 351 prvej vety Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ustanovenia zmlúv neovplyvnia práva
a povinnosti vyplývajúce z dohôd uzavretých pred 1. januárom 1958 alebo pre pristupujúce štáty pred
dňom ich prístupu medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi na jednej strane a jedným alebo
viacerými tretími krajinami na strane druhej.

7. Podľa čl. 26 ods. 1 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou

federatívnou republikou Juhosláviou o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných
veciach z 20.01.1964, vyhláška ministra zahraničných vecí č. 207/1964 Zb. (ďalej len „Zmluva“), ak súobaja manželia v čase podania návrhu občanmi jednej zmluvnej strany, je pre konanie o rozvod príslušný
súd tejto zmluvnej strany, ktorý použije právny poriadok svojho štátu. Ak títo manželia majú v čase
podania návrhu bydlisko na území druhej zmluvnej strany, je pre konanie o rozvod príslušný aj súd tejto

zmluvnej strany. V tomto prípade možno manželstvo zrušiť rozvodom iba z príčin a za podmienok, ktoré
sú súčasne ustanovené právnymi poriadkami oboch zmluvných strán.

8. Podľa čl. 26 ods. 2 Zmluvy, ak je v čase podania návrhu jeden z manželov občanom jednej zmluvnej
strany a druhý občanom druhej zmluvnej strany, je pre konanie o rozvod príslušný súd zmluvnej strany,

na území ktorej majú obaja manželia bydlisko. Pokiaľ jeden z manželov má bydlisko na území jednej
zmluvnej strany a druhý na území druhej zmluvnej strany, je príslušný súd zmluvnej strany, na území
ktorej má bydlisko manžel, proti ktorému návrh smeruje. V obidvoch prípadoch možno manželstvo
zrušiť rozvodom iba z príčin a za podmienok, ktoré sú súčasne ustanovené právnymi poriadkami oboch
zmluvných strán.

9. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, medzinárodné zmluvy o ľudských právach
a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a
medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických
osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred
zákonmi.

10. Súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať
vo veci (procesné podmienky). Zákon však výslovne procesné podmienky neuvádza. Možno teda
dôvodiť,žeprocesnýmipodmienkamimusiabyťtakévlastnostisúduaúčastníkov,ktoréjedineumožňujú
dosiahnuť cieľ civilného konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto

konanie vykazuje nedostatky. Na strane súdu patria k procesným podmienkam také vlastnosti, ktoré
sú vymedzením jeho práv a povinností vykonávať ako orgán štátu civilné konanie a na základe jeho
výsledkov rozhodovať. Nedostatok procesných podmienok môže byť jednak neodstrániteľný, jednak
odstrániteľný.Neodstrániteľnýjenedostatokprocesnejpodmienky,odstráneniektoréhozadanejprávnej
úpravy nie je možné. Odstrániteľný je taký nedostatok procesnej podmienky, k odstráneniu ktorého

môže súd prispieť za eventuálnej súčinnosti s niektorým účastníkom. Medzi neodstrániteľné procesné
podmienky sa zaraďuje aj nedostatok právomoci súdu (§ 9 CSP).

11. Jednou z prvoradých procesných podmienok konania je danosť súdnej právomoci. Inštitút právomoci
sa všeobecne chápe ako zákonom vymedzený rozsah činností, ktorých realizácia je právom aj

povinnosťou súdov. Jej splnenie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a na každom stupni, pričom
jej nedostatok je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania.

12. Súd najskôr skúmal, či má právomoc konať vo veci rozvodu manželov, nakoľko ide o konanie s
cudzím prvkom, keďže manžel je štátny občan Srbskej republiky s pobytom na území Srbskej republiky.

13. Vychádzajúc z ustanovení čl. 351 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, bolo potrebné pri posúdení
právomoci na predmetnú právnu vec aplikovať a následne postupovať podľa príslušných ustanovení
Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou
Juhosláviou o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach z 20.01.1964

(vyhláška č. 204/1964 Zb.). Táto zmluva je záväzná vo vzťahu ku všetkým nástupníckym štátom ČSSR,
t.j. Českou a Slovenskou republikou, ako aj vo vzťahu ku všetkým nástupníckym štátom SFRJ, t.j. Bosna
aHercegovina,Chorvátsko,Macedónsko,Slovinsko,SrbskoaČiernaHora.Pretožeideomedzinárodnú
zmluvu uzavretú pred dňom pristúpenia Slovenskej republiky do Európskej únie a Srbská republika
nie je členským štátom Európskej únie (t. j. je potrebné považovať ju za tretí štát, resp. tretiu krajinu),

majú podľa čl. 351 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ustanovenia Zmluvy aplikačnú prednosť pred
právnymi predpismi Európskej únie (preto nemožno na danú právnu vec aplikovať nariadenie Brusel IIa
- Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003); v súlade s čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (čl. 153 Ústavy
Slovenskej republiky) je daná tiež prednosť Zmluvy pred vnútroštátnymi právnymi predpismi Slovenskej
republiky. Súd preto pri posudzovaní právomoci vo veci konať vychádzal z ustanovenia čl. 26 Zmluvy.

14. Z podaného návrhu vyplýva, že manželka je štátnou občiankou Slovenskej republiky a jej
manžel je štátnym občanom Srbskej republiky (aktuálne s pobytom na území Srbskej republiky), t.j.
každý z účastníkov je štátnym príslušníkom jednej zo zmluvných strán. Rozhodným kritériom preurčenie právomoci súdu konať prihliadnuc na vyššie uvedené ustanovenie čl. 26 ods. 2 Zmluvy je
bezpodmienečne bydlisko manželov v čase podania návrhu na rozvod manželstva. Manželka v návrhu
na rozvod manželstva uviedla, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti, keď manžel po sobáši odišiel

do Srbska a odvtedy o ňom nemá žiadne informácie a nie sú v kontakte. Podmienka zistenia bydliska
manželov v čase podania návrhu na rozvod manželstva je explicitne vyjadrená v citovanom ustanovení
čl. 26 ods. 2 Zmluvy a súdy musia vychádzať práve z miesta bydliska v tomto čase ako čase rozhodnom.
Súd z lustrácie manžela v dostupných registroch zistil, že v Registri obyvateľov SR nemá evidovaný
pobyt. Negatívna bola tiež jeho lustrácia v sociálnej poisťovni a v databáze Zboru väzenskej a justičnej

stráže. Žiadna adresa pobytu manžela na území Slovenskej republiky z dostupných databáz nevyplýva.
Z návrhu na rozvod manželstva vyplýva, že manželia v čase podania návrhu na rozvod manželstva
nemali rovnaké bydlisko. Samotná manželka v návrhu uviedla, že v spoločnej domácnosti s manželom
už nežijú a manžel sa má zdržiavať v Srbsku.

15. Pokiaľ ide o pojem bydlisko, tento pojem nie je pojmom práva Európskej únie, nemožno ho preto

vykladať podľa noriem, resp. judikatúry EÚ/ESD. Rovnako ani zákon č. 97/1963 Zb. neobsahuje legálnu
definíciu pojmu bydlisko. Definícia pojmu bydlisko je ponechaná jednotlivým vnútroštátnym úpravám, t.j.
obsiahnutým v ustanoveniach jednotlivých členských štátov Európskej únie. Právny poriadok Slovenskej
republiky pojem bydlisko nedefinuje, preto je pri jeho vymedzení potrebné vychádzať z príslušnej
judikatúry, v zmysle ktorej sa bydliskom rozumie miesto, kde sa osoba skutočne trvale zdržuje, aj keď je

prihlásená na trvalý pobyt v obvode iného súdu. Súd následne dospel k záveru, že manžel, voči ktorému
návrh na rozvod manželstva smeruje, nemá bydlisko na území Slovenskej republiky, ani hlásený pobyt.
Vychádzajúc z uvedeného právomoc súdov Slovenskej republiky v predmetnej veci preto nie je daná.

16. Vzhľadom na uvedené, s poukazom na ustanovenia čl. 351 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a

čl. 26 Zmluvy, súd konanie v zmysle § 9 CSP zastavil (výrok I. uznesenia).

17. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

18. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania (výrok II. uznesenia), keď v konaniach podľa CMP je náhrada trov konania v
zásade vylúčená a neuplatňuje sa princíp úspechu ani zavinenia, pričom súd možnosť priznať náhradu
trov konania v zmysle § 53 a nasl. CMP nezistil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. a), m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).