Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/60/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7518207327
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7518207327.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu, členov senátu

JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: URBANSTAU s.r.o., sídlo:
Slanské Nové Mesto 210, 044 18 Kalša, IČO: 50 194 135, zastúpený advokátskou kanceláriou:
URBAN GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, sídlo: Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava
– mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: Slovenská republika - konajúca prostredníctvom
ústredného orgánu: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, sídlo: Kutuzovova 8/258, 832 47
Bratislava, IČO: 30 845 572, o zaplatenie 300 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Košice - okolie, č. k. 17Cb/44/2018 - 161 zo dňa 24. novembra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice – okolie č. k. 17Cb/44/2018 - 161 zo dňa 24. novembra
2020 v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 300,- eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne
zo sumy 3.889,- eur od 17.11.2018 do 26.11.2018 a zo sumy 300,- eur od 27.11.2018 až do zaplatenia.

II. Mení rozsudok Okresného súdu Košice – okolie č. k. 17Cb/44/2018 - 161 zo dňa 24. novembra 2020
v časti o úroku z omeškania tak, že žalobu ohľadom úroku z omeškania za obdobie od 4.11.2018 do
17.11.2018 zamieta.

III. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice – okolie č. k. 17Cb/44/2018 - 161 zo dňa 24. novembra
2020 v jeho výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 40,- eur titulom náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky a vo výroku o práve žalobcu voči žalovanému na nahradenie trov
konania v plnom rozsahu.

IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: 1, konanie v rozsahu o zaplatenie 3.589,-

eur zastavil, 2, vrátil žalobcovi časť zaplateného súdneho poplatku, 3, uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 300,- eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 3.889,- eur od 4.11.2018
do 26.11.2018 a zo sumy 300,-. eur od 27.11.2018 do zaplatenia, 4, zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi 40,- eur titulom náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a 5, priznal žalobcovi
voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania žalobcu s tým, že o výške trov konania bude
rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku osobitným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Neskôr
súd prvej inštancie dňa 18. decembra 2020 vydal vo veci tzv. Dopĺňací rozsudok, ktorým v prevyšujúcom

rozsahu žalobu zamietol. Týmto dopĺňacím rozsudkom bolo rozhodnuté o nároku žalobcu na zaplatenie
náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky nad 40,- eur, pretože žalobca si v žalobe uplatnil
v tomto smere celkovo 80,- eur.Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil právom žalobcu na zaplatenie (respektíve doplatenie)
odmeny za vykonanie diela, ktoré pre žalovaného vykonal na základe Zmluvy o dielo č. A./XXXX zo dňa

3.9.2018. Konkrétne súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca ako zhotoviteľ vykonal pre žalovaného
ako objednávateľa dielo – výmenu vonkajšieho osvetlenia za LED osvetlenie podľa oceneného popisu
práv a dodávok uvedeného v prílohe č. 1 zmluvy, za čo mu vznikol nárok na zaplatenie odmeny vo
výške 3.889,00 eur + DPH. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí poukázal na nespornú skutočnosť,
že dielo bolo vykonané riadne a bez vád a tiež na skutočnosť, že žalovaný po podaní žaloby uhradil

3.589,00 eur, na základe čoho po späťvzatí žaloby konanie v časti o zaplatenie tejto sumy zastavil.
Spornou vo veci zostala otázka nároku žalobcu na zaplatenie 300,00 eur odmeny za vykonanie diela
(vrátane nároku žalobcu na zaplatenie uplatneného úroku z omeškania, čo do dĺžky omeškania).

Sporný nárok na zaplatenie 300,00 eur odmietol žalovaný zaplatiť z dôvodu, že ho považuje za

neoprávnený. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že podľa čl. IV. bod 4.4. sa strany výslovne
dohodli, že práce, ktoré zhotoviteľ nevykoná, ktoré vykoná bez príkazu alebo rozdielne od týchto
zmluvných podmienok, objednávateľ neuhradí, pričom žalobca pri vykonávaní diela využil namiesto
vysokozdvižnej plošiny certifikovaný trojitý hliníkový rebrík (rozdiel oproti Položke 3 a Položke 12
prílohy, podľa ktorých tieto práce mali byť vykonané vysokozdvižnou plošinou). Ďalej žalovaný dodal,

že nebol k zmluve uzavretý žiadny dodatok, ktorý by takúto zmenu vykonania diela dohodol, preto si
žalobca musel byť vedomý, že práce, ktoré reálne nevykonal a „náhradné“ práce, ktoré neboli písomne
odsúhlasené, nemôžu byť zo strany žalovaného zaplatené. Ohľadom úroku z omeškania žalovaný
namietal, že by bol v omeškaní. Žalovaný s poukazom na znenie článku 5.1., 5.2., 5.3. a 5.4. zmluvy
poukázal na skutočnosť, že fa č. 15/2018, ktorá obsahovala nacenenie prác (položka 3 a 12), ktoré v

skutočnosti neboli vykonané, bola žalobcovi vrátená a že prepracovaná fa č. 15a/2018 na sumu 3.589,-
eur a fa č. 15b/2018 na sumu 300,- eur bola žalovanému doručená dňa 19.11.2018, preto podľa čl.
5.4. zmluvy mala nová lehota splatnosti (30 dní) začať plynúť dňom nasledujúcim po dni jej doručenia
(20.11.2018), pričom k zaplateniu sumy 3.589,- eur došlo dňa 27.11.2018, čo značí, že žalovaný sa so
zaplatením tejto sumy do omeškania nikdy nedostal.

Súd prvej inštancie sporné nároky žalobcu vyhodnotil ako oprávnené, čo bližšie odôvodnil spôsobom
uvedeným v nasledovných odsekoch 5 až 8 tohto odôvodnenia.

Z obsahu zmluvy vyplynulo, že zmluvné strany si v zmluve o dielo dohodli cenu ako cenu určitú a
konečnú. Námietka žalovaného, že rozsah prác, uvedený v špecifikácii nebol vykonaný v takej výške,
aká tam bola uvedená, nemôže mať vplyv na dohodnutú výšku ceny za dielo. Obe tieto skutočnosti by
boli relevantné iba za predpokladu, že by sa strany dohodli, že cena bola určená na základe rozpočtu,

ktorý by bol priamo v zmluve vymedzený ako neúplný alebo ako nezáväzný a v takom prípade by bol
zhotoviteľoprávnenýfakturovaťibatiepoložkyzrozpočtu,ktoréboliskutočnevykonanéapreukázateľne
naplnené. Špecifikácia - súpis prác ako príloha č. 1 k zmluve, z ktorej vyplýva rozpis predpokladaných
nákladov na vykonanie celého diela, nemá charakter rozpočtu, z ktorého vyplýva, že sa nezaručuje jeho
úplnosť, ani rozpočtu, ktorý sa podľa zmluvy považuje za nezáväzný. V zmysle § 546 a § 547 Obch.

zákonníka je cenu za dielo možné dojednať buď ako cenu fixnú, t. j. pevne dohodnutú stranami, ktorú už
neskôr nie je možné bez dohody oboch strán jednostranným spôsobom meniť, alebo ako cenu určenú
podľa rozpočtu. Sama skutočnosť, že v tomto prípade cenu bolo možné meniť iba dohodou strán, je
upravená priamo v čl. IV. bod 4.3. zmluvy.

V tomto prejednávanom prípade sa strany v zmluve o dielo dohodli na cene 4.666,80 eur, ktorá vrátane
výšky DPH bola určená ako cena konečná, a nie je možné túto cenu bez dohody oboch strán následne
meniť a ani upravovať. Na tom nič nemení skutočnosť, že spôsob, akým bola výška ceny navrhnutá,
vyplýval zo súpisu prác, predloženého žalovaným. Rozsah prác vymedzený v špecifikácii sa nestal

súčasťou zmluvy ako rozpočet, ohľadne ktorého vyplýva, že sa nezaručuje jeho úplnosť, alebo ako
rozpočet, ktorý sa podľa zmluvy považuje za nezáväzný.Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvné strany si v zmluve o dielo dohodli cenu ako cenu určitú a konečnú,
ani záver žalovaného a výhrady, že predpokladaný rozsah prác, uvedený v prílohe č. 1 nebol vykonaný
v takej výške, aká tam bola uvedená, nemôže mať vplyv na dohodnutú výšku ceny za dielo. Obe tieto

skutočnosti by boli relevantné iba za predpokladu, že by sa strany dohodli, že cena bola určená na
základe rozpočtu, ktorý by bol priamo v zmluve vymedzený ako neúplný alebo ako nezáväzný a v takom
prípade by bol zhotoviteľ oprávnený fakturovať iba tie položky z rozpočtu, ktoré boli skutočne vykonané
a preukázateľne naplnené.

Námietka žalovaného v liste č. SPO MI-51-69/2018 zo dňa 17.10.2018, spolu s ktorým žalovaný vrátil
žalobcovi prvotnú fa č. 15/2018 na sumu 4.666,80 eur (s DPH) z dôvodu, že bola uvedená nesprávna
suma na základe súpisu vykonaných prác, keďže neboli splnené body č. 3 a č. 12, bola preto nenáležitá
a súdom vyhodnotená ako irelevantná. Z uvedenej skutočnosti je teda zrejmé, že žalovaný sa dostal do
omeškaniasuhradenímpohľadávkyžalobcuposplatnostipredmetnejfaktúryč.15/2018,pretožalobcovi

vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania a to podľa § 365, § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka
v spojení s Nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z. Nárok žalobcu na zaplatenie 40,- eur titulom náhrady
nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky priznal žalobcovi s odkazom na Nariadenie vlády SR č.
21/2013 Z. z.

Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolsúdprvejinštanciepodľa§255ods.1;§262ods.2Civilného
sporového poriadku (ďalej „CSP“), t. j. žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný v zákonnej lehote podal proti vydanému rozsudku odvolanie, ktorým navrhol napadnutý
rozsudok v znení jeho dopĺňacieho rozsudku zmeniť tak, že žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá
a že žalovanému bude voči žalobcovi priznaný nárok na nahradenie trov konania v plnom rozsahu. Svoje

odvolanie po právnej stránke odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t.
j. namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a tiež, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalovaný vo svojom odvolaní konkrétne napadol výroky rozsudku, ktorými: 1, uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 300,- eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 3.889,- eur
od 4.11.2018 do 26.11.2018 a zo sumy 300,-. eur od 27.11.2018 do zaplatenia, 2, zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi 40,- eur titulom náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a 3, priznal
žalobcovi voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania žalobcu.

Žalovaný v rámci svojho odvolania opätovne poukázal na ním uvedené dôvody (viď. ods. 3) a v tejto
súvislosti konštatoval, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav. Podľa žalovaného je zrejmé,
že žalobca nevykonal práce uvedené v položkách 3 a 12 Prílohy k zmluve a z tohto dôvodu podľa

bodu čl. IV. bod 4.4 Zmluvy nemá žalobca nárok na zaplatenie týmto položkám zodpovedajúcej sume
300,- eur. Tiež nesúhlasil so skutočnosťou, žeby sa žalovaný dostal do omeškania (t. j. nesúhlasil so
vznikom nároku žalobcu na úrok z omeškania) a v tejto súvislosti znovu poukázal na jeho vrátenie
faktúry (podľa bodu 5.4 Zmluvy) a na následné vystavenie nových 2 žalobcových faktúr. Žalovaný ďalej
nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie v tom zmysle, žeby bola cena za vykonanie diela definovaná

ako konečná a určitá. K tomuto žalovaný poukázal na zmluvnú voľnosť v obchodnoprávnych vzťahoch
a tiež na skutočnosť, že ustanovenia o cene diela podľa § 263 Obchodného zákonníka nepatria medzi
kogentné zákonné ustanovenia.

Okrem pomerne rozsiahlych citácií zákona, zmluvných ustanovení a odôvodnenia rozsudku súdu
prvej inštancie žalovaný tiež dodal, že je v príkrom rozpore s obsahom zmluvného vzťahu priznať
žalobcovi úhradu za činnosti, ktoré nevykonal (použitie vysokozdvižnej plošiny) a to iba na základe jeho
jednostranných vyjadrení o nemožnosti použiť plošinu z dôvodu nevhodného terénu. V tejto súvislostižalovaný uviedol, že vykonanie prác montážou použitím certifikovaného hliníkového rebríka (namiesto
plošiny) považuje jednoznačne za práce „naviac“, na uhradenie ktorých žalobca nemá nárok a to aj
napriek tomu, že celková cena za dielo zostala nezmenená. Náhradu trov konania v rozsahu 100 %

v prospech žalobcu žalovaný nepovažoval za správnu a to z dôvodu, že žalobca si v žalobe uplatnil aj
nárok na zaplatenie 80,- eur titulom náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, pričom súd
mu priznal iba 40,- eur, t. j. žalobca nebol úspešný v plnom rozsahu.

Žalovaný vo svojom odvolaní tiež namietal nesprávne označenie žalovaného, pretože ako žalovaný
bol v rozsudku namiesto štátu uvedené Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. K tejto námietke
žalovaného sa vyjadril aj žalobca, ktorý uviedol, že jeho označenie žalovaného v žalobe bolo uvedené
správne (Slovenská republika – konajúca vo veci prostredníctvom Ministerstva obrany Slovenskej
republiky), pričom konštatoval, že nesprávne označenie žalovaného je možné odstrániť opravným
uznesením súdu.

V súvislosti s námietkou žalovaného uvedenou v predchádzajúcom odseku odvolací súd poznamenáva,
že nesprávne označenie žalovaného bolo neskôr súdom prvej inštancie odstránené a to Opravným
uznesením sp. zn. 17Cb/44/2018-205 zo dňa 25. januára 2021. Toto rozhodnutie bolo odôvodnené

postupom podľa § 224 CSP a skutočnosťou, že nesprávne označenie žalovaného bolo spôsobené
chybou vzniknutou pri písaní rozsudku.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril svojim podaním zo dňa 22.1.2021. V tomto svojom vyjadrení

uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, vychádza zo správne zisteného skutkového
stavu a tento skutkový stav bol správne právne posúdený. Z uvedeného dôvodu žalobca navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi voči žalovanému priznal právo na plnú
náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobca vo svojom stanovisku k odvolaniu uviedol, že podľa jeho názoru vo veci nie je daný odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, pretože súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
správne zistil skutkový stav a následne ho aj správne právne uzavrel. K splatnosti faktúry podľa bodu 5.3
Zmluvy uviedol, že vystavil svoju faktúru č. 15/2018 a dodal, že táto splatnosť (aj keď nie 30 dňová podľa

zmluvy) bola žalovaným konkludentne akceptovaná. Argumentáciu žalovaného (ohľadom neuznania
položiek č. 3 a 12 v súpise vykonaných prác z dôvodu nahradenia práce plošinou za vykonanie prác
pomocou certifikovaného trojitého hliníkového rebríka) nepovažoval žalobca za dôvodnú, pretože tieto
práce boli odlišným spôsobom vykonané na základe profesionálneho a logického úsudku žalobcu,
nakoľko práce plošinou neumožňoval okolitý terén.

Žalobca tiež dodal, že dohodnuté dielo vykonal riadne, včas a bez vád, pričom nevykonal žiadnu zmenu
diela, iba pri fakturácii v súpise prác a dodávok reálne špecifikoval vykonané práce. V súvislosti so
svojim nárokom žalobca uviedol, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že cena diela bola

dohodnutá ako konečná a nemenná a že nešlo o prípad, kde by si strany zmluvy dohodli odmenu
na základe neúplného, t. j. nezáväzného rozpočtu. Obrana žalovaného spočívajúca v tvrdohlavom
popieraní nároku na preplatenie odmeny za vykonanie diela z dôvodu, že práce neboli vykonané
spomocouplošiny,alebolivykonanépomocourebríka,nemápodľažalobcuoporuvzásadáchpoctivého
obchodného styku a odporuje elementárnej logike.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné

nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné (s výnimkou časti priznaného nároku na
úrok z omeškania – viď. ods. 31 až 33).Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú závery súdu prvej inštancie vo veci samej (s
výnimkou časti uplatneného príslušenstva – úrok z omeškania za obdobie od 4.11.2018 do 17.11.2018),
s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska procesného práva, k odvolaniu žalovaného
a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza nasledovné:

Žalovaný svoje odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom daným § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t. j.
namietal, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Z nižšie

uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že tieto odvolacie dôvody nie sú dané (s výnimkou časti
uplatneného príslušenstva – úrok z omeškania za obdobie od 4.11.2018 do 17.11.2018).

Kpodstatnýmnáležitostiamzmluvyodielopatrívymedzeniepredmetudielaatiežajdohodaopovinnosti

zaplatiť cenu za jeho vykonanie (§ 536 Obchodného zákonníka). Zásadným pre rozhodnutie vo veci
samej bolo zistenie, či dielo bolo vykonané a či žalovaný ako objednávateľ za vykonanie diela uhradil
žalobcovi dohodnutú cenu. Z obsahu vykonaného dokazovania je skutočne dostatočne zrejmé, že dielo
bolo vykonané riadne a včas (toto nebolo medzi stranami sporu ani sporné) a že dielo nemá žiadne
vady, ktoré by mohli mať nejaký vplyv na výšku pevne dohodnutej ceny v bode 4.2 zmluvy. Z uvedeného

dôvodu je teda nepochybné, že za takto vykonané dielo prináleží zhotoviteľovi, t. j. žalobcovi, právo na
zaplatenie ceny za jeho vykonanie.

Z obsahu Zmluvy o dielo č. B./XXXX zo dňa 3.9.2018 vyplýva, že jej účelom bolo vykonanie výmeny

vonkajšieho osvetlenia v zariadení žalovaného za LED osvetlenie (nie vykonávanie prác z plošiny). Ďalej
je potrebné dodať, že z nesporných skutočností (viď. ods. 23) vyplýva záver, že účel zmluvy o dielo
bol žalobcom v plnom rozsahu splnený, t. j. vymenil vonkajšie osvetlenie v objekte žalovaného za LED
svietidlá.

Súčasťou zmluvy bola jej Príloha č. 1, kde boli bližšie špecifikované a aj ocenené jednotlivé dodávky
a práce podľa zmluvy, pričom podľa Položky 3 a 12 tejto prílohy bolo dohodnuté, že na vykonanie diela
bude použitá plošina. Žalobca svoju povinnosť vykonať dielo naozaj vykonal odlišným spôsobom ako to
predpokladala zmluva (Položky 3 a 12 Prílohy č.1), avšak táto skutočnosť v danom prípade aj napriek

bodu 4.4. zmluvy (objednávateľ neuhradí práce, ktoré vykonal rozdielne od zmluvných podmienok)
nemôže mať vplyv na výšku dohodnutej celkovej ceny (3.889,00 eur bez DPH).

Ako to bolo skôr spomenuté, povinnosť objednávateľa zaplatiť cenu za vyhotovenie diela je podstatnou

náležitosťou zmluvy o dielo (§ 536 Obchodného zákonníka). Podľa bodu 4.4. zmluvy zhotoviteľ -
žalobca nemá nárok na uhradenie ceny za práce, ktoré boli vyhotovené rozdielne oproti zmluvným
podmienkam. Toto zmluvné ustanovenie je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné,
pretože je v príkrom rozpore s esenciálnou náležitosťou zmluvy o dielo, t. j. s právom zhotoviteľa na
uhradenie ceny za vykonanie diela. Podstatnú náležitosť zmluvy (v tomto prípade povinnosť zaplatiť

cenu za vykonanie diela, resp. jej časť) nie je možné modifikovať a to ani s odkazom na ustanovenie
§ 263 Obchodného zákonníka.

K opodstatnenosti práva žalobcu na uhradenie doplatku ceny diela je potrebné navyše dodať

nasledovné: 1, žalobca musel vykonať a aj vykonal práce uvedené v Položkách 3 a 12 a pre účel
naplnenia zmluvy je nepodstatné, či boli vykonané z plošiny alebo z rebríka; 2, nešlo o žiadne práce
navyše; 3, žalobca si v súvislosti s rozdielnym vykonaním prác neuplatnil vyššiu cenu diela; 4, práce
nebolo možné z dôvodu nespôsobilého terénu vykonať pomocou plošiny (žalovaný toto tvrdenie žalobcunepoprel); 4, žalovaný prostredníctvom svojich zamestnancov mal vedomosť o výkone prác iným
spôsobom a 5, realizácia prác z rebríka je nepochybne podstatne náročnejšia ako by bolo ich vykonanie
z plošiny.

Obrana žalovaného spočívajúca v jeho stanovisku, že žalobca podľa bodu 4.4. zmluvy nemá nárok na
doplatenie 300,- eur z dôvodu, že tieto práce boli vykonané nie z plošiny, ale z rebríka nie je dôvodná
nie len z dôvodu neplatnosti príslušného zmluvného dojednania (viď. ods. 26), ale aj z dôvodu, že takýto

výkon práva je v rozpore s poctivým obchodným stykom, ktorý podľa § 265 Obchodného zákonníka
nepožíva právnu ochranu. Rozpor s poctivým obchodným stykom vyplýva zo skutočnosti, že žalobca
vykonal dohodnuté dielo riadne, včas a bez vád, pričom žalovaný z čisto „formálnych“ dôvodov odmieta
uhradiť cenu za jeho vyhotovenie.

Žalobca bol ohľadom uplatnenej istiny v plnom rozsahu úspešný (pôvodne podaná žaloba bola v časti
zobratá späť pre správanie sa žalovaného – uhradenie sumy 3.589,- eur). V zmysle zavedenej súdnej
praxe a aj existujúcej judikatúry čiastočný neúspech iba ohľadom uplatneného príslušenstva (v tomto
prípade 40,- eur nákladov súvisiacich s uplatnením pohľadávky a časť úrokov z omeškania) inak v plnom
rozsahu priznaného nároku na uhradenie istiny nemá vplyv na nahradenie trov konania v plnom rozsahu

podľa § 255 CSP.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP vo výroku I. a III. rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

Žalobca právo na zaplatenie pohľadávky 3.889,- eur titulom ceny za vykonanie diela vyúčtoval
žalovanému svojou faktúrou č. 15/2018 v plnom rozsahu oprávnene. Z obsahu spisu je zrejmé (č. l.
20), že táto faktúra bola žalovanému doručená dňa 16.10.2018. Žalovaný doposiaľ pohľadávku žalobcu

uhradil iba čiastočne v sume 3.589,- eur a to dňa 27.11.2018. Podľa bodu 5.3. zmluvy bola splatnosť
faktúry dohodnutá na 30 dní od jej doručenia. Podľa obsahu dohody o splatnosti faktúry a dátumu jej
doručeniasažalovanýsuhradenímfaktúryžalobcudostaldoomeškania(§365Obchodnéhozákonníka)
od 17.11.2018, t. j. žalovaný bol v omeškaní s uhradením pohľadávky žalobcu vo výške 3.889,- eur od
17.11.2018 do 26.11.2018 a so sumou 300,- eur je v omeškaní od 27.11.2018 doposiaľ.

Stanovisko žalobcu, že žalovaný konkludentne súhlasil s lehotou splatnosti nie je opodstatnené, pretože
zo správania sa žalovaného jeho súhlas so zmenou splatnosti faktúry nie je možné vyvodiť a navyše
podľa bodu 10.2 zmluvy takáto (t. j. nie písomná) dohoda o zmene zmluvy nebola možná.

Súd prvej inštancie ohľadom vzniku omeškania žalovaného nesprávne zistil skutkový stav, t. j. v tomto
smere bol daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Z uvedeného dôvodu odvolací súd
vo výroku II. tohto rozsudku podľa § 388 CSP odvolaním napadnutý rozsudok v príslušnej časti zmenil

tak, že žalobu ohľadom uplatneného úroku z omeškania za obdobie od 4.11.2018 do 17.11.2018 ako
neoprávnenú zamietol.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení

s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný (plný úspech
– viď. ods. 29), priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný
žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd

dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).