Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. apríl 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1Tos/25/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5923010028
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5923010028.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov
Mgr. Anny Mihálikovej a JUDr. Vladimíra Kuráka, na neverejnom zasadnutí konanom 4. apríla 2023
o sťažnosti odsúdeného F. G. proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1Nt/8/2023 z
27.2.2023 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného F. G. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Ružomberok napadnutým uznesením podľa § 411 ods. 1 Tr. por. a § 9 ods. 3, ods. 4 zákona
č. 475/2005 Z.z. preradil odsúdeného F. G., nar. XX.X.XXXX, toho času vo výkone trestu odňatia slobody
v ÚVTOS Ružomberok, z ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, výkon ktorého mu bol uložený
rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp.zn. 8T/21/2021 z 1.7.2021, v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Prešove, sp.zn. 4To/20/2021 zo dňa 13.9.2021 vo výmere 3 roky nepodmienečne.

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas sťažnosť odsúdený priamo do zápisnice o verejnom
zasadnutí konanom na Okresnom súde Ružomberok 27.2.2023. V písomných dôvodoch sťažnosti
prostredníctvom svojho obhajcu poukázal na to, že súd neprihliadol
na zmysel a účel právnej úpravy zmeny spôsobu výkonu trestu podľa § 9 ods. 3 zákona

č. 475/2005 Z.z. Zmyslom a účelom zmeny spôsobu výkonu trestu nemôže byť potrestanie odsúdeného
za porušovanie ústavného poriadku. Za toto porušenie ukladá disciplinárne tresty priamo ústav, ktorý
mu ich aj opakovane uložil, a on ich všetky vykonal. Zmyslom a účelom zmeny spôsobu výkonu trestu
je naplnenie výchovného účelu trestu. Ale jeho preradenie
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia tento účel neplní. Rozdiely
medzi stredným a maximálnym stupňom stráženia tak, ako sú uvedené v § 13 ods. 3, ods. 4 zákona

č. 475/2005 Z.z., nezabránia odsúdenému v tom, aby sa opätovne dopustil rovnakých disciplinárnych
previnení, akých sa dopustil v ústave so stredným stupňom stráženia. A iba sprísnený režim na jeho
správanie nemá žiaden vplyv, keďže na jeho správanie nemali žiaden vplyv ani opakované disciplinárne
umiestnenia do uzavretého oddielu na samotku. Nedostatok výchovného vplyvu takýchto opatrení na
jeho osobu pravdepodobne súvisí s jeho duševným stavom. Preto navrhoval vykonať dôkaz vyžiadaním
správy o jeho duševnom stave z Nemocnice pre odsúdených v Trenčíne. Okresný súd však takýto

dôkaz odmietol vykonať s tým, že ide iba o pokus oddialiť rozhodnutie o zmene spôsobu výkonu trestu.
Poukázal pritom na znalecký posudok o duševnom stave v čase vyhlásenia rozsudku vo veci Okresného
súdu Poprad, sp.zn. 8T/21/2021. On sa preukázateľne dopustil konania, ktorého sa duševne zdravá
osoba nedopustí (sebapoškodzovanie) a bol kvôli tomu hospitalizovaný v nemocnici pre odsúdených,
kde mu bola nastavená medikamentózna liečba. Teda jeho duševný stav sa od vyhlásenia rozhodnutia
vovecisp.zn.8T/21/2021nepochybnezmenil.Okresnýsúdtým,žeodmietolvykonaťnavrhovanýdôkaz,

porušil jeho právo na obhajobu. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby krajský súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.Príslušný prokurátor v písomnom vyjadrení ku sťažnosti odsúdeného uviedol, že napadnuté uznesenie
považuje za správne a zákonné. Navrhol, aby krajský súd sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú

zamietol.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť a
zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, prihliadnuc pritom i na
prípadné chyby, ktoré neboli sťažnosťou vytýkané, a zistil, že sťažnosť odsúdeného F. G. nie je dôvodná.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.

Povinnosť vyplývajúca z citovaného zákonného ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por.,
t.j. zistiť skutkový stav veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí
nielen pre rozhodovanie o otázke viny a trestu, či nároku na náhradu škody, ale aj pre rozhodovanie

ktorejkoľvekotázky,ktorútrebavtrestnomkonaníriešiť.Uplatňujesavkaždomštádiutrestnéhokonania,
teda aj vo vykonávacom konaní.

Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody ak odsúdený porušuje
opakovane alebo závažným spôsobom ústavný poriadok, je podozrivý zo spáchania trestného činu

počas výkonu trestu, z jeho prípravy alebo pokusu, môže mu súd zmeniť spôsob výkonu trestu
preradením do ústavu s vyšším stupňom stráženia.

Podľa § 9 ods. 4 písm. a) zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody, veta prvá, o zmene
spôsobu výkonu trestu preradením do iného stupňa stráženia rozhoduje súd na návrh prokurátora,

riaditeľa ústavu alebo odsúdeného alebo aj bez takéhoto návrhu.

Okresný súd v danom prípade postupoval dôsledne a dokazovaním, ktoré na verejnom zasadnutí
vykonal, si vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie, že u odsúdeného boli splnené
podmienky pre zmenu spôsobu výkonu trestu preradením do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.

Z hodnotenia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok zo dňa 18.1.2023 okrem
iného vyplýva, že odsúdený stanovené ciele programu zaobchádzania počas výkonu trestu odňatia
slobody v rámci ústavu so stredným stupňom stráženia plní len v oblasti vzťahy s vonkajším svetom, v
oblastiach edukácie, aktivít vo voľnom čase a zaraďovania

do práce stanovené ciele neplní. Záverom konštatoval, že s ohľadom na vyššie popísaný priebeh výkonu
trestu odňatia slobody, neplnenie programu zaobchádzania a opakované porušovanie právnych noriem
a predpisov platiacich vo výkone trestu odňatia slobody, výkon trestu odňatia slobody menovaného v
podmienkach stredného stupňa stráženia neplní svoj účel, a preto navrhol v súlade s § 9 ods. 4 zákona
o výkone trestu odňatia slobody preradiť odsúdeného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s

maximálnym stupňom stráženia.

Nadriadený súd sa stotožnil s dôvodmi uznesenia súdu prvého stupňa, ktorý pri svojom rozhodnutí
uviedol, že správanie odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody nebolo v súlade
s ústavným poriadkom. Opakovane sa dopúšťal protiprávnych konaní, ktorými ohrozoval nielen seba,

ale aj iných odsúdených (fyzický konflikt medzi odsúdeným a iným odsúdeným dňa 10.10.2022).
Svojím konaním ohrozoval aj majetok ústavu, poškodzoval ho, čím mohol priamo ohroziť zdravie iných
odsúdených (neoprávnené zasahovanie do elektrických rozvodov dňa 18.10.2022). Neplnil si ani svoje
základné povinnosti, ktorými je rešpektovanie pokynov príslušníkov zboru, opakovane odmietal nastúpiť
výkon práce (disciplinárne previnenia zo dňa 11.11.2022 a 19.12.2022). V tomto smere nemožno hovoriť

o tom, že by sa správanie odsúdeného po jeho návrate z hospitalizácie z nemocnice pre obvinených
a odsúdených zlepšilo. V osobnom spise odsúdeného sa nenachádza žiaden záznam o tom, že by bol
postihnutý duševnou chorobou alebo poruchou v pravom zmysle, keď dôvodom jeho umiestnenia do
nemocnice bolo jeho opakované sebapoškodzovanie, z toho jedno už počas pobytu vo väzbe.K sťažnostnej námietke odsúdeného, že okresný súd pochybil, keď si nevyžiadal správu o jeho
duševnom stave z nemocnice pre odsúdených, krajský súd udáva, že je len v pôsobnosti súdu, ktorý z

navrhovaných dôkazov vykoná na verejnom zasadnutí a ktorý nie. Aby súd mohol relevantne posúdiť
jehoprípadnúdôkaznúhodnotu,musímaťustálené,čo,akáskutočnosťsamávykonanímnavrhovaného
dôkazu potvrdiť, resp. vyvrátiť a následne, či táto skutočnosť už nie je bez dôvodných pochybností
potvrdená, vyvrátená inými dôkaznými prostriedkami. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je
zistiteľné, prečo súd prvého stupňa nevyhovel návrhom na vykonanie tohto dôkazu.

Nadriadený súd pripomína, že kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou
strán konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené
predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán konania na vykonanie
dokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania, a súčasne zabezpečiť, aby sa
zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo

smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne
vykonať určitý stranou konania navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení
rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu
vyplývaajpovinnosťsúduzaoberaťsaúčinnenámietkami,argumentmianávrhminavykonaniedôkazov
strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je nepochybné, že v podmienkach dlhodobej kontroly odsúdený
opakovane aj závažným spôsobom porušuje ústavný poriadok, čím u neho boli splnené podmienky
uvedené v § 9 ods. 3 zákona č. 475/2005 Z.z. na zmenu spôsobu výkonu trestu preradením do ústavu
s vyšším, t.j. maximálnym stupňom stráženia.

K sťažnostným dôvodom nadriadený súd poznamenáva, že sú len iným právnym hodnotením
existujúceho skutkového stavu a neobsahujú žiadne skutočnosti, ktoré by okresnému súdu v čase jeho
rozhodovania známe neboli.

S ohľadom na uvedené krajský súd sťažnosť odsúdeného F. G. ako nedôvodnú zamietol podľa § 193
ods. 1 písm. c) Tr. por.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.