Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. apríl 2023

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6C/46/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7823200908
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita Gabonaiová Hrenčuková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2023:7823200908.1

Uznesenie

Okresný súd Rožňava, v právnej veci žalobkyne A. B., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/
XX, XXX XX D., proti žalovanému C. B., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX
D., v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v tomto znení:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý n e v s t u p o v a ť na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
katastrálnom území D., obec D., okres D., zapísané na LV č. XXXX, evidované Okresným úradom
Rožňava, odbor katastrálny, do bytového domu a spoločných priestorov súpisné číslo XXX na parcele
registra „C“, parcela č. XXXX/XX, druh stavby: bytový dom, vchod C. XX a do bytu č. XX na 6. poschodí
a n e p r i b l i ž o v a ť s a k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov, s tým, že pokiaľ by títo
boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné

procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch
nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje.

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni náhradu trov tohto konania podľa pomeru úspechu vo veci vo výške
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 20.04.2023 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala,
aby súd žalovanému uložil povinnosť, aby sa k nej nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov
s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu, alebo iné procesné úkony
orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených
sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje, aby nevstupoval do
bytového domu súpisné číslo XXX a jeho spoločných priestorov a do bytu č. XX na 6. poschodí, vchod

C. XX, v katastrálnom území D., obec D., okres D. evidovaný na LV č. XXXX a priznal jej náhradu trov
konania.

2. Žalobkyňa vo svojom návrhu uviedla, že žalovaný je jej synom. Spoločne s jej ďalším synom C.
B., narodeným XX.XX.XXXX žijú v byte č. XX na 6. poschodí, vchod C. XX, v bytovom dome súpisné
číslo XXX na pozemku par. č. XXXX/XX a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu v 478/10 000 v katastrálnom území D., obec D., okres D., evidovaný na LV č. XXXX. Byt je vo
výlučnom vlastníctve jej tretieho syna E. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorému ho darovacou zmluvou zo dňa
13.03.2023 darovala. V jej prospech a aj v prospech žalovaného je k bytu zriadené vecné bremeno
spočívajúce v práve bezodplatného doživotného užívania. Žalovaný sa ku nej správa násilne. Za svoje
násilné správanie už bol v minulosti podľa ust. § 27 a ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore
žalovaný políciou vykázaný na 14 dní z bytu, kde spolu žijú. Žalobkyňa však v zákonnej lehote nepodala

na príslušný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému zakázal
vstup do ich spoločného bytu. Po vykázaní jej totižto žalovaný sľúbil, že začne liečiť svoju závislosť naalkohole a prestane sa ku nej správať násilne. Žalovanému to však vydržalo len necelé dva mesiace.
Potom v násilnom správaní pokračoval a posledný pol rok ho značne vystupňoval. Opakovane najmä
pod vplyvom alkoholu jej vulgárne nadáva, fyzicky ju napáda, vyhráža sa jej zabitím, slovne ju ponižuje.

Správa sa tak aj k bratovi C.. Posledné týždne žalovaný výrazne pije, búcha dverami, vecami, vulgárne
jej nadáva, že je „piča“, „kurva“. Dňa 08.04.2023 prišiel žalovaný domov a išiel do svojej izby, žalobkyňa
si myslela, že spí, no následne zistila, že vypil 0,7 I fľašu vodky. Neskôr vyšiel z izby a začal sa hádať
so svojim bratom C.. Počula ako sa hádajú, tak prišla do izby za nimi a snažila sa upokojiť situáciu.
No žalovaný začal jej aj bratovi vulgárne nadávať. Žalobkyňa si išla do izby pre lieky, na čo žalovaný

prišiel za ňou, chytil ju za ruku a povedal jej, že má ísť von z jeho izby. Tiež jej povedal, že vonku ju
už len vynesú von nohami. Zľakla sa, že svoje vyhrážky žalovaný naplní, a preto na OO PZ v Rožňave
v ten istý deň podala na žalovaného trestné oznámenie. Dňa 09.04.2023 bol žalovaný políciou opäť
vykázaný zo spoločného obydlia. V zmysle ust. § 28a zák. č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov
o vykázaní žalovaného z obydlia bolo políciou informované Intervenčné centrum Fenestra, ktoré ju
následne kontaktovalo a poskytlo jej krízovú intervenciu a odbornú pomoc, vrátane právnej pomoci

pri spísaní tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Násilné správanie sa žalovaného má
negatívny dopad na jej psychické a fyzické zdravie. Žalovaný aj napriek tomu, že jej sľúbil, že prestane
piť, toto nedodržal a v pití aj násilnom správaní sa voči nej pokračuje. Pod vplyvom alkoholu na ňu
verbálne útočí, vyhráža sa jej zabitím, ponižuje ju a vulgárne jej nadáva, aj ju fyzicky napáda, no tak, aby
jej nespôsobil nejaké zranenia. Má zo syna strach, bojí sa, že jej ublíži a že svoje vyhrážky naplní. Po

útoku syna jej stúpa tlak, napr. počas Veľkej noci musela 2 x ísť na pohotovosť, pretože jej nebezpečne
stúpol tlak. Bojí sa o svoje zdravie, že dostane infarkt. Aj jej všeobecná lekárka potvrdila, že sa lieči
na vysoký krvný tlak a chronické užívanie alkoholu žalovaným negatívne vplýva na jej zdravotný stav
a zhoršuje aj jej psychické zdravie. Aj vzhľadom na vyššie popísané násilné správanie sa žalovaného,
má za to, že sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd podľa

ust. § 325 ods. 2 psím, e) žalovanému zakáže vstupovať do bytu a do bytového domu na C. XX F. D.,
kde bývajú, ďalej mu v súlade s ust. § 325 ods. 2 psím, h) uloží, aby sa na určenú vzdialenosť menšiu
ako 50 m ku nej nepribližoval. Je presvedčená, že účinným právnym prostriedkom ochrany jej života
a zdravia, jej telesnej a duševnej integrity je práve nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým budú
žalovanému nariadené vyššie uvedené povinnosti, resp. zákazy. Aj keď v súčasnosti sa žalovaný ku nej

správal násilne najmä v domácnosti má obavu, že ak by mu bol súdom zakázaný vstup do bytu, kde
spoločne bývajú tak by žalovaný začal vyhľadávať jej osobu aj na verejnom priestore, kde by ju verbálne
a aj fyzicky napádal.

3. Súd sa oboznámil s výpisom z katastra nehnuteľností, okres D., obec D., katastrálne územie D.,

z listu vlastníctva č. XXXX, z ktorého vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti evidovanej na
parcele č. XXXX/XX pod súpisným číslom XXX, vchod C. XX, A. G. XX H. X. E. je syn žalobkyne B.
E., narodený XX.XX.XXXX v pomere 1/1. Titulom nadobudnutia je Darovacia zmluva NZ: 6702/2023 –
V- 472/2023-431/2023. V časti C: Ťarchy je zapísaný vklad vecného bremena spočívajúceho v práve
bezodplatného doživotného užívania nehnuteľnosti v prospech žalobkyne a jej syna C. B., narodeného

XX.XX.XXXX.

4. Z Úradného záznamu o vykázaní zo spoločného obydlia Okresného riaditeľstva PZ Rožňava, odbor
poriadkovej polície zo dňa 09.04.2023 vyplýva, že žalovaný bol dňa 09.04.2023 v čase o 12.00 hod
vykázaný zo spoločného obydlia- prechodne bez prihlásenia na adrese C. XX, D. na dobu 14 dní

a to z dôvodu podania trestného oznámenia žalobkyňou vo veci prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko jej žalovaný dňa 08.04.2023 pod vplyvom alkoholu po
slovnej hádke ako aj svojmu bratovi vulgárne nadával, vyhodil ju z izby, pričom ju ale fyzicky nenapadol.
Následne jej povedal, že pôjde z domu len von nohami, čo u žalobkyne vzbudilo dôvodnú obavu
o jej život. Súd sa oboznámil aj s Úradným záznamom o vykázaní zo spoločného obydlia Okresného

riaditeľstva PZ Rožňava, odboru kriminálnej polície zo dňa 07.03.2022.

5. Z lekárskeho potvrdenia na administratívne účely zo dňa 13.04.2023 vyplýva, že žalobkyňa sa lieči na
vysoký tlak, berie pravidelne lieky, pričom chronické užívanie alkoholu jej syna C. B. vplýva negatívne
na jej zdravotný stav a zhoršuje jej psychické zdravie.

6. Na základe predložených listín v súdnom spise, súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný.7. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za

predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1, 2, Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd
nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne

podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne

nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

9. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1, 2, Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa
§ 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý
spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm.
e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

11. Podľa § 329 ods. 1,2, Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 330 ods. 1,2, Civilného sporového poriadku, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude
trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

13. Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

14. Neodkladné opatrenie v civilnom procese možno vydať pred začatím konania, počas konania alebo
po jeho skončení. Vo všetkých prípadoch je možné nariadiť ho len z dvoch dôvodov. Jedným z dôvodov

je potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu, druhým dôvodom je obava, že exekúcia bude
ohrozená. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie,
ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladomnariadenia neodkladného opatrenia okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by
bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu
rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho

riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa
zhoršilapozíciažalobcu,alebobyvznikolpriestorktomu,abybolvykonanýprávnyúkon,ktorýbyvytvoril
nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby
splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú.

15. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a
pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to
však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola
osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným
opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom

chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného
opatreniadotknutejstrane.Súdprirozhodovaníoneodkladnomopatrenímusívziaťdoúvahyajmožnosť
uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom
dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná
potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp.

jej zväčšovanie.

16. Účelom inštitútu nevstupovania do domu alebo bytu pri dôvodnom podozrení z násilia v zmysle § 325
ods. 2 písm. e) CSP je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej
z takéhoto skutku s jeho obeťou. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené

dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi. Dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa.
Súčasne je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky
fyzického alebo psychického násilia. Pôjde predovšetkým o lekárske správy, trestné oznámenia a čestné
vyhlásenia tretej osoby (v pozícii svedka incidentu a pod.). O návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia rozhodne súd do 24 hodín od jeho doručenia. Povinná osoba je vykonateľným uznesením

o neodkladnom opatrení viazaná a jeho nerešpektovanie môže naplniť pojmové znaky skutkovej
podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 TZ (komentované znenie
Civilného sporového poriadku Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a
kolektív 2016)

17. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP vychádza zo znenia článku
3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní
ochranných opatrení v občianskych veciach ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb,
ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna
integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo

motivovaného násilia, alebo násilia v blízkych vzťahoch ako súd fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne
násilie, prenasledovanie, zastrašovanie, alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má
byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Obdobne ako pri
neodkladnom opatrení v zmysle § 325 ods. 2, písm. e) musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej
alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy
determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity
navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením
tretej osoby, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou. Zákaz alebo obmedzenie
komunikácie a zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažné zásahy

do osobných slobôd povinného sú ex lége podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo
duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred
nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť. (komentované znenie Civilného
sporového poriadku Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kolektív 2016)

18. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové
konanie (konanie vo veci samej), čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla
ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladnéhoopatrenia. V prvom rade je to dané lehotou, v rámci ktorej má súd o návrhu rozhodnúť, ktorá je
bezodkladne, najneskôr do 30 dní.

19. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie
charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 120 O. s. p. (resp. § 186 a nasl. C. s. p.), ale
vychádza iba z listín predložených žalobcom, ktorými dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia osvedčuje. Tieto listiny môžu byť súčasťou návrhu, ako aj odvolania proti uzneseniu súdu prvej
inštancie, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ( viď 3Obdo/1/2017).

20. Vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia neuplatňuje ani zásada rovnosti strán (ktorú treba vnímať aj v spojení so
zásadou kontradiktórnosti a zásadou ústnosti) tak striktne, ako v konaní vo veci samej. Sporové
strany nemusia v každej časti, či druhu konania súčasne disponovať určitým procesným prostriedkom.
V prípade niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že ich uplatnenie má k

dispozícii len jedna strana. Uvedené platí tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom
konaní (viď 3Cdo/152/2013). V prípade niektorých procesných prostriedkov dokonca z ich povahy a
účelu vyplýva presný opak princípu rovnosti zbraní. Záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane
práv žalobcu má prednosť pred právom žalovaného vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam. Ochrana
žalovaného je daná jeho právom vyjadriť sa k týmto tvrdeniam počas konania a navyše zodpovednosťou

žalobcu za prípadnú vzniknutú ujmu (viď 6Cdo/31/2012).

21. Žalobkyňa svojím návrhom žiadala v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, aby súd nariadil
žalovanému povinnosť podľa § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP. Žalobkyňa v konaní o nariadení
neodkladného opatrenia osvedčila nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a osvedčila aj

naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu.

22. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že medzi žalobkyňou a žalovaným je príbuzenský vzťah
matky a syna a že títo žijú v spoločnej domácnosti, v byte ktorého vlastníkom je ďalší syn žalobkyne.
Žalovaný ju opakovane fyzicky a psychicky týral pod vplyvom alkoholu. Žalobkyňa v konaní osvedčila,

že žalovaný ju opakovane obťažuje, vulgárne jej nadáva, vyhráža sa jej fyzickým násilím, rovnako ako
aj svojmu bratovi v pomerne dlhom časovom období minimálne od marca 2022. Na základe uvedeného
súd nemá za jednoznačne preukázané, že žalovaný je osobou dôvodne podozrivou z násilia a teda, že
používa fyzické násilie proti telesnej integrite žalobkyne, pričom žalobkyňa ani nepredložila v konaní
žiadne lekárske správy, ktoré by takúto skutočnosť preukazovali a boli by predpokladom na vydanie

neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) CSP. Avšak súd má jednoznačne
za preukázané, že správaním žalovaného, ktoré bolo v konaní preukázané by telesná alebo duševná
integrita žalobkyne mohla byť ohrozená, pričom žalobkyňa túto skutočnosť osvedčila podaním trestného
oznámenia zo dňa 08.04.2023, Úradným záznamom o vykázaní zo spoločného obydlia Okresného
riaditeľstva PZ Rožňava, odbor poriadkovej polície zo dňa 09.04.2023 a 07.03.2022, ako aj lekárskym

potvrdením na administratívne účely zo dňa 13.04.2023.

23. Súd dospel k záveru, že je potrebné dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu a uložiť
žalovanému povinnosť nevstupovať na nehnuteľnosti, kde býva a zdržiava sa žalobkyňa a nepribližovať
sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov, nakoľko v konaní bolo preukázané, že zakázaným

správaním žalovaného by mohla byť ohrozená telesná alebo duševná integrita žalobkyne. Súd preto
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako dôvodnému s poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 325 ods. 1, 2 písm. f)
a h) CSP. Súd má za to, že v zmysle ustanovenia § 330 CSP, s poukazom na Dôvodovú správu k
návrhu zákona - CSP, len vo výnimočných prípadoch možno nariadiť neodkladné opatrenie na určitý

čas, pričom sa preferuje zrušenie neodkladného opatrenia rozhodnutím súdu, ktorý skonštatuje, že
účinky neodkladného opatrenia pominuli. Súd poučuje strany, že toto neodkladné opatrenie súd na
návrh žalovaného alebo žalobkyne zruší v prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. (§334
CSP). Súd s poukazom na citované ustanovenie § 337 ods. 1, 2 CSP poučuje tak žalobkyňu ako aj
žalovaného, že môžu podať žalobu vo veci samej ( domáhať sa nároku na náhradu škody alebo inej

ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia alebo nároku na navrátenie do pôvodného stavu )
a o právnych následkoch s tým spojených.24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. O nároku žalobkyne na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, tak že nakoľko mala vo veci plný úspech, súd

jej priznal plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.