Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. apríl 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/103/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2021200302
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2021200302.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnaveakosúdsprávnyvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.PavlaLaczaasudcov

JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Hrašnovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Dušan Rodák, nar.
XX.X.XXXX, so sídlom Námestie SNP 482/23, 811 01 Bratislava, IČO: 17 672 546, právne zastúpený
advokátskou kanceláriou: TOMANÍČEK & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101999458/2021 zo dňa 21.10.2021,
takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 101999458/2021 zo

dňa 21.10.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 101042933/2021 zo dňa 15.6.2021 a vec v r
a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi súd priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Trnava rozhodnutím číslo 101042933/2021 zo dňa 15.6.2021 podľa § 68 ods. 5 zákona

č. 563/2009 Z. z. o správe daní vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 75.290,44 eur na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014.

2. Správca dane svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe poverenia na výkon daňovej kontroly č.
102725765/2019 zo dňa 26.11.2019 a oznámenia o výkone daňovej kontroly č. 102734831/2019 zo dňa
27.11.2019, dňa 16.1.2020 v zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane začal u žalobcu
daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie august 2014 až december 2014.

3. Správca dane vyzval daňový subjekt na predloženie dokladov k daňovej kontrole.

4. Nakoľko daňový subjekt od začiatku daňovej kontroly predkladal správcovi dane potvrdenia o PN
v predmetnej výzve ho správca dane upozornil, že ak bude jeho PN pretrvávať mal by prehodnotiť
využitie inštitútu splnomocneného zástupcu. V prípade, že nepredloží požadované doklady a nevyužije
možnosť zastupovania pristúpi správca dane k ustanoveniu splnomocneného zástupcu podľa § 9 ods. 6

zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní. Na základe uvedeného si daňový subjekt dňa 7.5.2020 ustanovil
splnomocneného zástupcu.5. Výzvou zo dňa 1.10.2020 vyzval správca dane splnomocneného zástupcu na doručenie
požadovaných dokladov. Na vyššie uvedené výzvy daňový subjekt ani splnomocnený zástupca
nereagovali.

6. V priebehu daňovej kontroly daňový subjekt nepredložil požadované účtovné doklady a iné doklady
preukazujúce hospodárske operácie a účtovné prípady za zdaňovacie obdobie august 2014 až
december 2014. Daňový subjekt teda neumožnil vykonať daňový kontrolu v zmysle § 46 ods. 1 zákona
č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, čím bola splnená podmienka na pristúpenie k procesu

určovania dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 1 písm. c) daňového poriadku.

7. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca dňa 30.7.2021 odvolanie.

8. Žalovaný, Finančné riaditeľstvo SR, napadnutým rozhodnutím č. 101999458/2021 potvrdil
prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 101042933/2021 zo dňa 15.6.2021.

9. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolací
orgán postupoval v súlade s § 74 ods. 5 daňového poriadku, podľa ktorého odvolací orgán skúma
výlučne dodržanie zákonných podmienok na použitie § 48 daňového poriadku ak odvolanie smeruje
proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky

boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí.

10. Žalobca dôvodí svoje odvolanie tým, že pri inej daňovej kontrole na Daňovom úrade v Trnave boli
poskytnuté všetky daňové doklady za kontrolované zdaňovacie obdobie, pričom tým myslel daňovú
kontrolu daňového subjektu za zdaňovacie obdobie august až december 2014, ktorá začala dňa

10.11.2016 a o jej výsledku bol spísaný protokol zo dňa 6.10.2016. Daňový subjekt argumentuje, že
bol hodnotený ako subjekt, ktorý si vždy plnil všetky svoje povinnosti a správca dane pri určovaní dane
podľa pomôcok nezohľadnil túto skutočnosť.

11. Ďalej odvolací správny orgán uviedol, že v zmysle ustanovení daňového poriadku je aj opätovná

daňová kontrola samostatným kontrolným, preverovacím a zisťovacím procesom, vykonávaným
nezávisle na predchádzajúcej daňovej kontrole, jej cieľom je zistiť a preveriť skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane a súčasne preveriť dodržiavanie hmotnoprávnych predpisov zo strany daňových
subjektov, vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 44 až § 47 daňového poriadku, pričom v ustanovení § 44
ods. 4 daňového poriadku je taxatívne vymedzené, z akých dôvodov daňovú kontrolu možno opätovne

vykonať. Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) daňového poriadku má kontrolovaný daňový subjekt
vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy,
ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a
účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane
evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo

písomné vysvetlenia. Správca dane v telefonickom rozhovore so splnomocneným zástupcom daňového
subjektu, p. A. B. C., dňa 26.10.2020 na jej vyjadrenie, že daňový subjekt už raz doklady ku kontrole za
zdaňovacie obdobie august 2014 až december 2014 správcovi dane predložil a preto by správca dane
mal mať fotokópie dokladov k dispozícii, nevidí dôvod, aby doklady daňový subjekt znova predložil, podal
vysvetlenie, že nie je povinnosťou správcu dane vyhotoviť si fotokópie všetkých, daňovým subjektom

ku kontrole predložených dokladov a upovedomil ju, že ide o novú daňovú kontrolu, vykonávanú
nezávisle na predchádzajúcej daňovej kontrole a aj keď ide o opätovnú kontrolu je potrebné predložiť
zo strany daňového subjektu všetky vo výzve požadované doklady a splniť tak zákonnú povinnosť v
zmysle § 45 ods. 2 písm. d) daňového poriadku, pričom vo vyššie uvedených výzvach na predloženie
dokladov správca dane upozornil daňový subjekt, že pokiaľ neumožní vykonať daňovú kontrolu, resp.

si nesplní niektorú zo svojich zákonných povinností pri preukazovaním uvádzaných skutočností, je
správca dane oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok v súlade s § 48 a § 49 daňového
poriadku. Argumentácia daňového subjektu, že si vždy plnil svoje daňové povinnosti je irelevantná,
keďže v predmetnej daňovej kontrole daňový subjekt zákonnú povinnosť predloženia dokladov ku
kontrole nesplnil a teda neumožnil vykonať daňovú kontrolu. Daňový subjekt, resp. jeho splnomocnený

zástupca doklady nepredložil ani po doručení oznámenia o určovaní dane pomôcok, kedy by správca
dane v zmysle ustanovenia § 48 ods. 4 daňového poriadku v priebehu určovania dane podľa pomôcok
mohol využiť predložené doklady ako pomôcky.12. K námietkam daňového subjektu, že bol dlhodobo práceneschopný, že daňová kontrola bola
realizovaná počas pandémie COVID-19, že daňový subjekt je riziková skupina, že opatreniami boli
obmedzené prechody z okresu do okresu aj pre splnomocneného zástupcu daňového subjektu (s

trvalým pobytom v D.), že pandémia bola aj v roku 2021, kedy vydanými vyhláškami boli zavedené
opatrenia na obmedzenie pohybu z okresu do okresu a správca dane ani finančná správa nemali
výnimky, odvolací orgán uvádza: daňová kontrola začala 16.01.2020, t.j. v období pred pandémiou.
Daňový subjekt prevzatím oznámenia o daňovej kontrole dňa 09.12.201 9 bol informovaný o tom, že
v lehote 8 dní odo dňa začatia kontroly (od 16.01.2020)je povinný predložiť všetky doklady potrebné

na vykonanie daňovej kontroly, teda ešte pred začiatkom daňovej kontroly mal možnost' potrebné
doklady pripraviť. Dňa 16.01.2020 bol daňový subjekt v ZÚP zaviazaný, aby dňa 06.02.2020 predložil
doklady ku kontrole, pričom podľa zaslaného dokladu bol daňový subjekt práceneschopný odo dňa
20.01.2020. Daňový subjekt si mohol (vzhľadom na svoje zdravotné problémy, uvedené v podaní
daňového subjektu zo dňa 17.12.2019, ktorým namietal miestnu nepríslušnosť správcu dane na výkon
predmetnej daňovej kontroly) v zmysle § 9 ods. 2 daňového poriadku na doručenie dokladov určiť

splnomocneného zástupcu ešte pred začiatkom práceneschopnosti, resp. na jej začiatku bez toho,
aby ho na túto možnosť správca dane upozornil. Daňový subjekt nepreukázal, že by bol na úkon
splnomocneniainejosobynapredloženiedokladovzdravotnenespôsobilý.Daňovýsubjektmalmožnosť
telefonicky alebo mailovou komunikáciou dohodnúť so správcom dane iný spôsob doručenia dokladov
ako ich osobné doručenie a to doručenie poštou alebo kuriérskou spoločnosťou (čo nakoniec dňa

26.04.2021 aj urobil) a to ešte v období pred začiatkom pandémie, keď 10.03.2020 prevzal prvú
výzvu správcu dane na predloženie dokladov a núdzový stav bol vyhlásený až odo dňa 16.03.2020
Uznesením Vlády Slovenskej republiky Č. 114. Daňový subjekt si určil splnomocneného zástupcu
až po prevzatí druhej výzvy na predloženie dokladov, a to dňa 07.05.2020 a v tento deň zároveň
požiadal o prerušenie daňovej kontroly. Dňa 30.09.2020 na základe novelizácie zákona o mimoriadnych

opatreniach COVID-19 skončilo obdobie pandémie a dňom 01.10.2020 prerušená daňová kontrola
pokračovala. Daňový subjekt mal vedomosť o povinnosti predložiť doklady správcovi dane, preto po
01.10.2020 (t.j. v období, keď neboli ešte prijaté pohyb obmedzujúce pandemické opatrenia) mohol
prostredníctvom splnomocneného zástupcu dohodnúť termín predloženia dokladov bez toho, aby čakal
na ďalšiu výzvu správcu dane. Splnomocnený zástupca daňového subjektu však ani po prevzatí výzvy

správcu dane dňa 20.10.2020 v stanovenom termíne (do 30.10.2020) doklady nepredložil, pričom pri
telefonickom rozhovore so správcom dane dňa 26.10.2020 zastával názor, že doklady, ktoré boli ku
kontrole už raz predložené, k opakovanej kontrole daňový subjekt predložiť nemusí, na čo ho správca
dane upovedomil, že zákonnú povinnosť predloženia dokladov musí splniť aj v prípade opätovnej
daňovej kontroly.

13. Pokiaľ ide o namietané obmedzujúce protipandemické opatrenia, vyplývajúce z vládou vyhláseného
núdzového stavu, ktoré podľa daňového subjektu boli dôvodom nepredloženia dokladov, treba uviesť,
že výnimkou zo zákazu vychádzania vždy bola návšteva pošty (Uznesenie Vlády Slovenskej republiky
č. 678 z 22.10.2020), daňový subjekt, resp. jeho splnomocnený zástupca mohol od 24.10.2020

požadované doklady správcovi dane zaslať poštou. V zmysle Uznesenia Vlády Slovenskej republiky
Č. 77 z 5. februára 2021 k návrhu na opakované predĺženie času trvania núdzového stavu podľa
čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu,
výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov vyhláseného uznesením vlády
SR Č. 587 z 30. septembra 2020 a na prijatie opatrení podľa čl. 5 ods. 4 ústavného zákona č.

227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového
stavu v znení neskorších predpisov bola výnimkou zo zákazu vychádzania cesta na orgán verejnej moci
(teda aj na daňový úrad) na účely vykonania úkonu, ktorý nemôže byť vykonaný zaslaním zásielky
alebo prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak ju vykonáva osoba s potvrdením o negatívnom výsledku
testovania na COVID-19, ktorá sa preukáže negatívnym výsledkom RT-PCR testu nie starším ako 7 dní

alebo antigénového testu certifikovaného na území Európskej únie na ochorenie COVID-19 nie starším
ako 7 dní, alebo osoba, ktorá prekonala ochorenie COVID-19 a má o jeho prekonaní doklad nie starší
ako tri mesiace, alebo ak táto osoba bola zaočkovaná proti ochoreniu COVID-19 aj druhou dávkou
vakcíny a od tohto očkovania uplynulo aspoň 14 dní, alebo osoba, ktorej zdravotný stav alebo zdravotná
kontraindikácia neumožňuje vykonanie testu na ochorenie COVID-19. Pri splnení niektorej z uvedených

podmienok mohol splnomocnený zástupca daňového subjektu v období od 08.02.2021 (platnosť vyššie
uvedeného opatrenia) do 19.03.2021 (deň doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok) správcovi
dane osobne predložiť doklady a správca dane ich v procese vyrubovania dane podľa pomôcok mohol
ako pomôcky využiť, čo však neučinil. Doklady boli daňovým subjektom zaslané prostredníctvomkuriérskej služby až dňa 26.04.2021, pričom od 09.12.2019 mal daňový subjekt vedomosť o tom, že je
povinný požadované doklady ku kontrole predložiť.

14. Námietka, že správca dane pri určovaní dane využil len časť informácii z kontrolných výkazov, ktoré
boli poskytnuté finančnej správe v roku 2014 v časovom období august 2014 až december 2014 - použil
kontrolný výkaz za príslušné kontrolované zdaňovacie obdobie v časti Al, ale nepoužil a neuskutočnil
žiadne dožiadanie na časť B3.1, B2, B 1, pričom z predmetného výkazu sú známe IČDPH a čísla
daňových dokladov - možnosti tejto časti kontrolného výkazu správca dane nevyužil (nepreveroval

žiadne zdaniteľné plnenie vykázané v tejto časti) je bezpredmetná, pretože nie je námietkou, ktorá by
smerovala k nedodržaniu zákonných podmienok na použite ustanovenia § 48 daňového poriadku. Pri
určovaní dane podľa pomôcok nedochádza k preverovaniu alebo zisťovaniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane, ale k samotnému určeniu dane podľa pomôcok, preto podľa § 49 ods. 2
daňového poriadku daňový subjekt je oprávnený vyjadriť sa, resp. namietať len dodržanie zákonných
podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane. Z uvedeného dôvodu sú bezpredmetné aj námietky:

že správca dane nevykonal ani jedno dožiadanie a že postup správcu dane, keď určitý vykonaný
dôkazný prostriedok nebude využívať ako dôkaz, pričom tento svoj postup náležite neodôvodní, je v
hrubom rozpore so zásadou zákazu svojvôle, so zákonnou úpravou v daňovom poriadku aj s princípmi
právneho štátu; že správca dane nemôže bez dostatočne odôvodneného tvrdenia a vysporiadania sa s
vyjadreniami, vysvetleniami a dôkazmi daňového subjektu, urobiť záver vedúci k neuznaniu odpočítania

dane iba na základe svojich domnienok a bez nepreukázaného tvrdenia; že správca dane nie je
oprávnený, aby niektoré z vykonaných alebo predložených dôkazný ch prostriedkov svojvoľne podľa
svojej úvahy vylúčil a prihliadal iba na niektoré, ktoré si sám zvolí - v prípade ak niektorý z dôkazných
prostriedkov neakceptuje, musí
túto skutočnosť náležite odôvodniť.

15. Podľa odvolacieho orgánu námietka daňového subjektu, že správca dane opomenul to, že daňový
subjekt bol zastúpený splnomocneným zástupcom a nepreveril, či ide o všeobecné plnomocenstvo
vzťahujúce sa aj na daňovú kontrolu, a taktiež neoveril držbu (miesto uloženia) daňových dokladov,
poukazujúc na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn, 3Sžf /24/2010 je nedôvodná, pretože v

predmetnej daňovej kontrole nevznikli pochybnosti o rozsahu splnomocnenia zo dňa 07.05.2020,
udeleného daňovým subjektom splnomocnenému zástupcovi, A. B. C., z ktorého vyplýva, že menovaná
je splnomocnená na zastupovanie daňového subjektu pri daňovej kontrole na DPH za zdaňovacie
obdobie august 2014 až december 2014 i na doručovanie a všetky úkony s tým súvisiace, vrátane
vyrubovacieho konania pred Daňovým úradom Trnava. Na základe uvedeného splnomocnenia jej

správca dane doručoval výzvu na predloženie dokladov zo dňa 01.10.2020, ktorá jej bola riadne
doručená. Citovaný rozsudok nemá preto k napadnutému rozhodnutiu relevanciu.

16. K námietke, že správca dane v Protokole č. 100382433/2021 zo dňa 05.03.2021 sa nezmienil o
Protokole č. 104052039/2016 zo dňa 06.10.2016, akoby práca zamestnancov správcu dane, týkajúca

sa predmetného protokolu z roku 2016 nebola akceptovaná, odvolací orgán uvádza, že doručením
Protokolom č. 104052039/2016 zo dňa 06.10.2016 bola ukončená daňová kontrola za zdaňovacie
obdobia august až december 2014, ktorá začala u daňového subjektu 10.11.2016. Správca dane
dňa 16.01.2020 začal opätovnú daňovú kontrolu za uvedené zdaňovacie obdobia na žiadosť orgánu
Policajného zboru, ktorá bola ukončená dňom doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok,

z dôvodu naplnenia podmienky uvedenej v § 48 ods. 1 písm. c) daňového poriadku. Správca dane v
Protokole č. 100382433/2021 zo dňa 05.03.2021 o určení dane podľa pomôcok uviedol dôvod, pre ktorý
pristúpil k procesu určovania daňovej povinnosti podľa pomôcok, uviedol súpis pomôcok, na základe
ktorých správca dane určil daň, uviedol výsledky procesu určovania dane podľa pomôcok a konštatoval,
že nezistil okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt.

17. Daňový subjekt namieta, že správca dane nevyužil všetky možné dostupné pomôcky na určenie
základu dane, vybral si iba niektoré, a ktoré mu boli známe opomenul, avšak daňový subjekt
nekonkretizuje, ktoré ďalšie dostupné pomôcky, okrem tých, čo správca dane použil, mal ešte využiť v
procese určovania dane podľa pomôcok.

I. Žaloba a žalobné dôvody18. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa
8.12.2021 žalobu, v ktorej namietal, že žalovaný nesprávne právne vec posúdil, keď neprihliadol
na námietky žalobcu ohľadne získavania dôkazov a dôkazných prostriedkov v konaní a nesprávne

stanovenie rozsahu dôkazného bremena daňového subjektu, ako aj pre nesprávne vykazovanie
v predvolaní svedka a odmietnutie práva klásť svedkovi otázky.

19. Uviedol, že ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží
účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Pri určovaní dane podľa

pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre
daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.

20. Žalobca ďalej uviedol, že má za to, že správca dane postupoval nezákonne tým, že bezdôvodne
nevypočul navrhnutých svedkov, resp. ich výsluch nariadil na čas, kedy sa nemohli dostaviť na územie
Slovenskej republiky, pričom nezohľadnil nariadené pandemické opatrenia, ktoré boli v tom čase zo

strany štátu. Správca dane bol v časovej tiesni a za každú cenu chcel formálne predmetný úkon vykonať
bez ohľadu na reálnu možnosť jeho uskutočnenia. Všetky daňové kontroly za zdaňovacie obdobie január
2014 a júl 2014 dopadli s nulovým nálezom, len kontroly vykonané pracovníčkami E. F. G. a E. H. I.
boli bez možnosti využitia všetkých daňových podkladov, ktoré daňový subjekt na daňový úrad posielal,
a ktorými už správca dane disponoval.

21. Žalobca ďalej poukázal na právo na spravodlivý súdny proces, ktorý vyjadruje oprávnenie fyzických
a právnických osôb predložiť svoju vec nezávislému a nestrannému orgánu rozhodujúcemu vo verejnom
a spravodlivom konaní. Tomuto právu musí zodpovedať povinnosť štátu vytvoriť, realizovať a chrániť
jehovýkonpredovšetkýmprostredníctvomsúdnejsústavynezávislejnaostatnýchzložkáchštátnejmoci.

Poskytovať ochranu tomuto právu je nevyhnutné.

22. Správca dane dokazovaním nevyvrátil existenciu zdaniteľného plnenia ani plnenie formálnych
podmienok na odpočítanie dane.

23. Žalobca ďalej poukázal, že postup správcu dane, ktorý od určitého vykonaného dôkazného
prostriedku počas daňovej kontroly v prospech daňového subjektu abstrahuje a nebude ho využívať
ako dôkaz, pričom takýto svoj postup náležite neodôvodní je v rozpore so zásadou zákazu svojvôle a je
v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko takýto postup je v rozpore aj so zákonnou úpravou
obsiahnutou v daňovom poriadku ako aj princípmi právneho štátu.

24. Ústava SR v čl. 48 ods. 2 garantuje okrem iného právo účastníka vyjadriť sa ku všetkým vykonaným
dôkazom. Toto právo nemôže byť obmedzené, ani zákonom. Znenie ust. čl. 48 ods. 2 Ústavy SR to
neumožňuje.

25. Hrubým porušením procesných práv daňového subjektu vyplývajúceho už z vyššie uvedeného
je postup správcu dane, ktorý za skutkový základ svojho právneho posúdenia veci uvádza svoje
subjektívne domnienky bez predloženia objektívnych dôkazov. Správca dane nemôže bez dodatočného
odôvodneného tvrdenia a vysporiadania sa s vyjadreniami a vysvetleniami a dôkazmi daňového
subjektu, ktoré nie sú absurdné a mimo realitu iba na základe svojich domnienok urobiť záver vedúci

k neuznaniu odpočítaniu dane na základe predložených dokladov a vykonaných daňových kontrol.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

26. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 14.1.2022, kde reagoval na všetky námietky, ktoré
vzniesol žalobca, pričom uviedol, že žalobca počas celého konania zasielal ospravedlnenia z dôvodu
vážneho zdravotného stavu, pričom aj v žalobe priložil doklady o dlhodobej práceneschopnosti a výpisy
z lekárskych správ. Žalovaný v tomto smere uviedol, že žalobca nepreukázal, že by bol do takej miery
zdravotne nespôsobilý, že by úkon splnomocnenia inej osoby na predloženie dokladov nebol schopný

vykonať. Žalobca mal možnosť telefonicky alebo mailovou komunikáciou dohodnúť so správcom dane
iný spôsob doručenia dokladov ako ich osobné doručenie, a to doručenie poštou, a to ešte v období
pred pandémiou, keď 10.3.2020 prevzal prvú výzvu správcu dane na predloženie dokladov a núdzový
stav bol vyhlásený až 16.3.2020.27.Pokiaľideonámietku,žesprávcadanedisponovalvšetkýmidaňovýmidokladmizpredchádzajúceho
konania, tak žalovaný uviedol, že v zmysle ust. daňového poriadku je aj opätovná daňová

kontrola samostatným kontrolným preverovacím a zisťovacím procesom vykonávaným nezávisle od
predchádzajúcej daňovej kontroly a jej cieľom je zistiť a preveriť skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane. Podľa ust. § 45 ods. 2 písm. b) daňového poriadku má kontrolovaný daňový subjekt vo
vzťahukzamestnancovisprávcudanepredkladaťvpriebehudaňovejkontrolyzáznamy,ktorýchvedenie
ukladá osobitný predpis a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady vo

forme požadovanej správcom dane. Žalovaný ďalej uviedol, že nie je jeho povinnosťou vyhotovovať si
fotokópie všetkých žalobcom uvádzaných dokladov, ktoré podľa názoru žalobcu mal mať správca dane
k dispozícii.

28. Žalovaný reagoval aj na námietku žalobcu, že prostredníctvom prepravnej spoločnosti zaslal všetky
požadované doklady ku kontrole, keď žalovaný argumentoval s tým, že správca dane v prvostupňovom

rozhodnutí poukázal na to, že v čase zaslania predmetných dokladov už nebola vykonávaná daňová
kontrola, ale prebiehalo vyrubovacie konanie po procese určovania dane podľa pomôcok, keď určovanie
dane podľa pomôcok bolo ukončené 19.3.2021 doručením protokolu o určení dane podľa pomôcok.
V zmysle ust. § 48 ods. 2 a § 49 daňového poriadku správca dane sa s dokladmi, ktoré predložil
daňový subjekt až vo vyrubovacom konaní nie je povinný zaoberať. Pokiaľ ide o námietku žalobcu,

v ktorej poukazuje na úradný záznam zo dňa 10.11.2020, kedy správca dane si sám upravil reprodukciu
v tomto zázname na základe subjektívnych pocitov, žalovaný uvádza, že správca dane postupoval
vzmysleust.§19ods.7daňovéhoporiadkuavúradnomzáznameopísalobsahtelefonickéhorozhovoru
medzi splnomocnenou zástupkyňou žalobcu E. C., ktorá volala správcovi dane a v telefonickom
rozhovore reagovala na výzvu č. 101508338/2020 na predloženie dokladov daňovej kontrole, pričom

uviedla, že svoje vyjadrenie zašle správcovi dane písomne cez portál verejnej správy. V predmetnom
úradnom zázname správca dane okrem obsahu telefonického rozhovoru uviedol aj skutočnosť, že
ku dňu 10.11.2020 splnomocnená zástupkyňa žalobcu písomne nepodala žiadne podanie v zmysle
telefonického dohovoru, ani nepredložila ku kontrole účtovné a iné doklady za zdaňovacie obdobie
august až december 2014.

29. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa nevypočutia svedkov, tak správca dane, resp. žalovaný
uviedol, že pokiaľ došlo k určovaniu dane podľa pomôcok nedochádza k preverovaniu alebo zisťovaniu
skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane, t. j. dokazovaniu, ale k samotnému určeniu dane
podľa pomôcok prichádza podľa § 49 ods. 2 daňového poriadku, pričom daňový subjekt je oprávnený

vyjadriť sa, namietať len dodržanie zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane.

30. V súvislosti s nezohľadnením žiadnych návrhov žalobcu, tak správca dane v zápisnici č.
100923614/2021 zo dňa 27.5.2021 zaujal stanovisko k vyjadreniu žalobcu k protokolu o určení dane
podľa pomôcok. Z vyjadrenia splnomocneného zástupcu žalobcu k stanovisku správcu dane uviedol, že

sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré namietal žalobcu a riadne odôvodnil svoje závery.

31. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že správca dane vykonával u žalobcu daňové kontroly aj za
obdobia január 2014 až júl 2014 a tieto boli uzatvorené s nulovým nálezom, tak táto skutočnosť podľa
názoru žalovaného nemá vplyv na určovanie dane podľa pomôcok v inom zdaňovacom období, t. j. za

august 2014 až december 2014.

32. Pokiaľ ide o namietané obmedzujúce protipandemické opatrenia vyplývajúce z vyhláseného
núdzového stavu, ktoré podľa žalobcu boli dôvodom nepredloženia dokladov, žalovaný sa s nimi
podrobne vysporiadal v žalovanom rozhodnutí.

33. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava34. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

35. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,

ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

36. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

37. Podľa § 3 ods. 8 daňového poriadku právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa
§ 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

38. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných

podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.

39. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti

nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

40. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.

Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

41. Podľa § 44 ods. 4 písm. d) daňového poriadku daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie,
za ktoré už raz bola vykonaná, je možné vykonať u toho istého daňového subjektu aj opakovane na
požiadanie orgánov činných v trestnom konaní alebo orgánov Policajného zboru.

42. Podľa § 46 ods. 1 písm. b) daňového poriadku je daňová kontrola ukončená dňom doručenia
oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2.

43. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) daňového poriadku má kontrolovaný daňový subjekt vo vzťahu k

zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých
vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné
prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane
evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo
písomné vysvetlenia.

44. Podľa § 48 ods. l písm. c) daňového poriadku správca dane zistí základ dane a určí daň podľa
pomôcok, ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu
podľa § 46 ods. 2.

45. Podľa § 48 ods. 2 daňového poriadku správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane
podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku l, pričom dňom začatia určovania dane
podľa pomôcok je deň, po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Určovanie dane podľa
pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety.

46. Podľa § 48 ods. 3 daňového poriadku správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky,
ktorémákdispozíciialeboktorésizaobstarábezsúčinnostisdaňovýmsubjektom.Pomôckamimôžubyť
najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov,
znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy avyjadreniainýchsprávcovdane,štátnychorgánovaobcí,záujmovýchzdružení,výpisyzúčtovvedených
u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého
daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.

47. Podľa § 48 ods. 4 daňového poriadku ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane
podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na
prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7.

48. Podľa § 48 ods. 5 daňového poriadku pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný
prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli
uplatnené.

49. Podľa § 49 ods. 1 daňového poriadku o určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví protokol
o určení dane podľa pomôcok, ktorý doručí daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie. Na obsah

tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47. Súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok je aj
súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň.

50. Podľa § 49 ods. 2 daňového poriadku daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k
dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa

§ 48 ods. 5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k
protokolu o určení dane podľa pomôcok. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

51. Podľa § 49 ods. 3 daňového poriadku určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia
protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa odseku 1.

52. Podľa § 74 ods. 5 daňového poriadku ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa
pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použitie § 48. Ak odvolací orgán
zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí.

V. Konanie pred správnym súdom a právne posúdenie veci súdom

53. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, ako aj obsahom administratívneho
spisu orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho
konania predchádzajúceho jeho vydaniu, pričom za splnenia podmienok, keď účastníci nepožiadali
o nariadenie pojednávania vec rozhodol bez prítomnosti účastníkov podľa § 107 ods. 2 SSP a dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná.

54. Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že správca dane začal dňa 16.1.2020
u daňového subjektu daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014 až
december 2014 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 102734831/2019 zo dňa 27.11.2019, ktoré
bolo prevzaté daňovým subjektom dňa 9.12.2019, pričom išlo o opätovné vykonanie daňovej kontroly

v zmysle ust. § 44 písm. d) daňového poriadku na požiadanie Krajského riaditeľstva Policajného zboru
v Trnave. Opätovná daňová kontrola bola ukončená 24.11.2020, keď bolo daňovému subjektu, resp.
splnomocnenému zástupcovi doručené oznámenie o určení dani podľa pomôcok č. 101731766/2020
zo dňa 12.1.2020 o čom správca dane spísal úradný záznam č. 10173557/2020 zo dňa 1.12.2020.
Nasledujúci deň po doručení oznámenia o určení dane podľa pomôcok začalo určovanie dane podľa

pomôcok, ukončené dňom doručenia protokolu žalobcovi, t. j. 19.3.2021.

55. Pokiaľ ide o samotné námietky, ktoré vzniesol žalobca v podanej žalobe, tak krajský súd dospel
k záveru, že všetky námietky sú nedôvodné, až na námietku týkajúcu sa skutočnosti, že podľa názoru
žalobcu tento predložil v priebehu určenia dane podľa pomôcok účtovné a iné doklady, ktoré správca

dane mohol využiť ako pomôcky, ale správca dane na ne neprihliadol a ako pomôcky ich nevyužil,
a teda nebolo zachované jeho procesné právo v danom konaní. Podľa daňového subjektu správca
dane dostatočne nevyhodnotil všetky pomôcky na určenie dane, neodstránil rozpory medzi jednotlivými
dôkazmi a nedostatočne zistil skutkový stav. Správca dane nie je oprávnený, aby niektoré z vykonanýchalebo predložených dôkazných prostriedkov svojvoľne podľa svojej úvahy vylúčil a prihliadal iba na
niektoré, ktoré si sám zvolí v prípade, ak niektoré z dôkazných prostriedkov neakceptuje, musí túto
skutočnosť náležite odôvodniť.

56. Podľa názoru krajského súdu táto námietka je dôvodná, keďže z odôvodnenia druhostupňového
rozhodnutia vo vzťahu k tomu, že žalobca tvrdí, že pri inej daňovej kontrole boli správcovi dane
poskytnuté všetky doklady za obdobie týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia august 2014 až december
2014, pričom žalovaný na túto námietku reagoval tak, že podľa jeho názoru ide o opätovnú daňovú

kontrolu, pretože daňová kontrola je samostatným kontrolným, preverovacím a zisťovacím procesom,
ktorý je nezávislý od predchádzajúcej daňovej kontroly. Jej cieľom je preveriť skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie dane. Žalovaný ďalej poukázal na ust. § 45 ods. 2 písm. d) daňového poriadku,
podľa ktorého má kontrolovaný daňový subjekt vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť
predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis a iné doklady,
ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady vo forme požadovanej správcom dane, ak

ich v tejto požadovanej forme vedie vrátane evidencie záznamov, ktorých vedenie bolo správcovi dane
uložené a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia. Na tvrdenie žalobcu, že ku kontrole už raz
predložil doklady týkajúce sa zdaňovacieho obdobia august 2014 až december 2014, a že správca dane
by si mal vyhotoviť z týchto dokladov fotokópie, ktoré má k dispozícii, žalovaný na túto námietku reagoval
tak, že keďže ide o opätovnú daňovú kontrolu nie je povinnosťou správcu dane, aby si vyhotovoval

o dokladoch, ktoré má k dispozícii fotokópie.

57. Zarážajúce pre krajský súd je to, že zo strany 4 protokolu o výsledku daňovej kontroly v bode II.
vyplýva, že pre účely dane podľa pomôcok boli v súlade s § 48 ods. 3 zákona č. 563/2009 použité, okrem
iného, ako pomôcky podané riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

august až december 2014 a podané kontrolné výkazy za zdaňovacie obdobie august až december 2014.

58. Z ust. § 48 ods. 1 písm. a) vyplýva, že správca dane zistí základe dane a určí daň podľa pomôcok,
ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane. Z obsahu protokolu však
vyplýva, že žalobca takéto daňové priznanie podal, keďže takéto daňové priznanie bolo použité ako

jedna z pomôcok pre určenie dane podľa § 48 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.

59. Z ust. § 48 ods. 1 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z. ďalej vyplýva, že podľa pomôcok môže
byť určená daň ak si daňový subjekt nesplní pri preukazovaní ním uvedených skutočností niektorú zo
svojich zákonných povinností v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť. V tejto súvislosti krajský

súd poznamenáva, že správca dane ani žalovaný nespochybňujú, že mali k dispozícii doklady týkajúce
sa zdaňovacieho obdobia august 2014 až december 2014, avšak tieto doklady im boli predložené
v súvislosti s inou daňovou kontrolou, pričom správca dane vyhodnotil túto skutočnosť tak, že opätovne
žiadal žalobcu, aby tieto doklady znova predložil, hoci ich mal k dispozícii a uviedol, že nie je jeho
povinnosťou si vyhotovovať o týchto dokladoch fotokópie a tieto následne použiť pri určovaní dane.

60. Z uvedených skutočností podľa názoru krajského súdu nastáva otázka, či vôbec bolo potrebné, aby
správca dane pristúpil k určovaniu dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., keď
z obsahu materiálu vyplýva, že daňový subjekt podal riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie august až december 2014 a že doklady k tomuto kontrolovanému obdobiu zaslal

správcovi dane žalobca v súvislosti s inou daňovou kontrolou.

61. Keďže správca dane ani žalovaný nespochybňujú skutočnosť, že žalobca v inej daňovej kontrole
predložil aj doklady, ktoré sa týkajú zdaňovacieho obdobia august 2014 až december 2014, krajský
súd dospel k záveru, že námietka žalobcu, že v danom prípade nemalo prísť k určovaniu dane podľa

pomôcok, resp. námietka žalobcu, že správca dane si mohol z vlastných dokladov vyhotoviť doklady pre
stanovenie širšieho okruhu pomôcok pre správne určenie dane u žalobcu, je dôvodná.

62. Túto skutočnosť potvrdzuje aj rozsudok Krajského súdu v Českých Budejoviciach číslo
10Ca/442/96/35, ktorý je publikovaný ako judikát danej problematiky, podľa ktorého stanovenie dane

podľa pomôcok je postupom zákonným, pokiaľ daňový subjekt pri dokazovaní ním tvrdených skutočností
nesplní niektorú zo svojich zákonných povinností, to značí, že musí ísť o dokazovanie skutočností, ktoré
boli daňovým subjektom uvádzané v daňovom priznaní, či tvrdené v priebehu daňového konania a musí
sa jednať o povinnosť, ktorej plnenie stanoví predpis (zákonná povinnosť) a musí sa jednať o prípad,kedy daňovú povinnosť nemožno stanoviť dokazovaním, teda spôsobom predvídaným. V ust. § 31 ods.
1 až 4 zákona o správe daní a poplatkov.

63. V tejto súvislosti krajský súd teda opätovne poukazuje na to, že žalobca podľa vyjadrenia správcu
dane, ako aj žalovaného, podal riadne daňové priznanie, že správca dane mal k dispozícii doklady
týkajúce sa kontrolovaného zdaňovacieho obdobia a teda bolo potrebné, aby postupoval pri vyrubovaní
dane na základe týchto dokladov, poprípade, pokiaľ mal správca dane za to, že žalobca nepredložil
všetky požadované doklady, ktoré boli potrebné na správne určenie dane, mal túto skutočnosť uviesť

ako dôvod pre zamietnutie námietky týkajúcej sa nesprávneho postupu pri určení dane podľa pomôcok
podľa § 48 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

64. Z rozsudku Krajského súdu v Ostrave číslo 22Ca/217/2000-24 zo dňa 17.5.2001 vyplýva, že ust.
§ 31 ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov nepredpokladá spoluprácu správcu dane s daňovým
subjektom pri získavaní si pomôcok a ponecháva tak k dispozícii správcu dane, z akých pomôcok

bude pri stanovenej daňovej povinnosti vychádzať. Použitie pomôcok je spôsobom náhradným v tých
prípadoch, keď nemožno stanoviť daň v rámci riadneho dokazovania. Pomôcky tak predstavujú svojou
podstatou vlastne nepriame dôkazy, na ktorých základe usúdi správca dane o daňovej povinnosti, ktorú
nebolo možné inak preukázať. Nejde pritom o sankciu, ale o náhradný spôsob stanovenia daňovej
povinnosti, ktorý daňový subjekt má, ale jej výšku nebolo možné dokazovaním určiť.

65. Podľa názoru krajského súdu postup správcu dane v danom konaní bol v rozpore s týmto
ustanovením, keďže nemuselo zo strany správcu dôjsť k náhradnému určovaniu podľa pomôcok, keďže
mal k dispozícii všetky potrebné podklady, ktoré boli potrebné pre správne určenie dane za zdaňovacie
obdobie august 2014 až december 2014, respektíve pokiaľ podľa názoru správcu dane takéto doklady

neboli kompletné mal svoje rozhodnutie odôvodniť tým, že bolo potrebné zo strany daňového subjektu
ďalšie doklady, špecifikovať o aké doklady sa má jednať a nie rozhodnúť vo veci tak, že nemôže si
z vlastných dokladov zabezpečiť doklady, ktoré už raz od daňového subjektu dostal v rámci inej daňovej
kontroly.

66. Podľa názoru krajského súdu postup správcu dane bol nezákonný, a preto súd napadnuté
rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil prvostupňovému
správnemu orgánu na ďalšie konanie.

67. Pokiaľ ide o ostatné námietky, tak ako bolo vyššie uvedené tieto námietky sú podľa názoru krajského

súdu nedôvodné a preto sa nimi ďalej ani nezaoberal, keďže ich vyhodnotenie by nemalo žiadny vplyv
na meritórne rozhodnutie v danej veci.

68. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

69. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, keď procesne úspešnému žalobcovi priznal
právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

70. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od
doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)

alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.