Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. júl 2021

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 15Csp/84/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118273620
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mariana Pondelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2021:6118273620.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou, v spore žalobcu: Stredoslovenská
energetika, a. s., Pri Rajčianke 8591/4B, 07 41 Žilina, IČO: 51 865 467, zastúpený advokátkou: JUDr.
Ľudmila Jurčová, AK so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava, IČO: 42 171 083, proti žalovanému: Q.
V., W.. XX.XX.XXXX, S.. Q. XXXX/XX, XXX XX N., zastúpený advokátom: JUDr. Róbert Ešek, AK so

sídlom Levice, Bernolákova 2, o zaplatenie 13.405,12 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Súd zastavuje konanie v časti istiny v sume 10,08 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 10,08 Eur počítaný od 25.08.2015 do zaplatenia.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 438,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne
zo sumy:
- 5.964,60 Eur od 08.05.2015 - 07.09.2015
- 5.166,52 Eur od 08.09.2015 - 28.10.2015
- 4.378,52 Eur od 29.10.2015 - 23.11.2015
- 3.590,52 Eur od 24.11.2015 - 18.12.2015
- 2.802,52 Eur od 19.12.2015 - 28.01.2016
- 2.014,52 Eur od 29.01.2016 - 26.02.2016

- 1.226,52 Eur od 27.02.2016 - 30.03.2016 a vo výške 5% ročne zo sumy 438,52 Eur od 31.03.2016 do
zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku žalobu zamieta.

IV. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 93,46 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e1. Okresnému súdu Levice (ďalej len „súd“ alebo „okresný súd“) bola dňa 16.07.2018 postúpená
z Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „upomínací súd“) žaloba pôvodného žalobcu
Stredoslovenská energetika, a. s., Pri Rajčianke 8591/4B, 07 41 Žilina, IČO: 36 403 008 (ďalej len

„pôvodný žalobca“), ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia 13.405,12 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10,08 Eur od 25.08.2015 do zaplatenie, zo sumy 18.921,12
Eur od 08.05.2015 do 07.09.2015, zo sumy 18.123,04 Eur do 08.09.2015 do 28.10.2015, zo sumy
17.335,04 Eur od 29.10.2015 do 23.11.2015, zo sumy 16.547,04 Eur od 24.11.2015 do 18.12.2015, zo
sumy 15.759,04 Eur od 19.12.2015 do 28.01.2016, zo sumy 14. 971,04 od 29.01.2016 do 26.02.2016,

zo sumy 14.183,04 Eur od 27.02.2016 do 30.03.2016 a vo výške 5 % ročne zo sumy 13. 395,04 Eur
od 31.03.2016 do zaplatenia z titulu nedoplatku za spotrebu elektrickej za obdobie od 01.05.2014 do
16.04.2015 (ďalej len „sporné obdobie“) po odpočítaní preddavku a mesačných splátok a z titulu nároku
na faktúru v sume 10,08 Eur, ktorou bol účtovaný poplatok za odklad úhrady. Zároveň si uplatnil aj
nárok na náhradu trov konania.

2. O takto uplatnenom nároku rozhodol upomínací súd platobným rozkazom sp.zn. 2Up 299/2018 zo
dňa 28.05.2018 (ďalej len „platobný rozkaz“), ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.

3. O nároku žalobcu okresný súd rozhodol na pojednávaní konanom dňa 30.07.2021, na ktorom vykonal
dokazovanie aj výsluchom svedkov, ako aj oboznámením sa s listinnými dokladmi nachádzajúcimi sa

v spisovom materiáli v nasledovnom rozsahu:

Čl. 7, 10 žaloba, čl. 11 cenník služieb dodávateľa, čl. 12 faktúra na sumu 10.08 €, čl. 13 - 15 faktúra
na sumu 18.921,12 €, čl. 16 poštový poukaz U čl. 17 zmluva o dodávke a distribúciu elektriny, čl. 18
výňatok z obchodných podmienok, čl. 19 služobný príkaz z 18.4.2012, čl. 20 rozpis preddavkových

platieb, čl. 21 príloha č2 identifikácia a špecifikácia odberného miesta, čl. 22-23 výňatok z obchodných
podmienok, čl. 27-28 predžalobná upomienka, čl. 32-35 výpis z OR žalobca, čl. 43-44 odpoveď na výzvu
upomínacieho súdu , čl. 45-50 doklady preukazujúce vykonané platby v zmysle splátkového kalendára,
čl. 51 platobný rozkaz upomínacieho súdu č.2UP299/2018 z 28.5.2018, čl. 55,56 doručenky, čl. 57,58
odpor voči platobnému rozkazu, čl. 58 PV reklamácia, čl. 59 kópia podací lístok, čl. 59 PV sťažnosť

na postup pri riešení reklam., čl. 60 obojstranne podací lístok + kópia obálky adresovaná OSBB, čl.
61,62 opätovne odpor, čl. 62 PV opätovne reklamácia, čl. 63 opätovne podací lístok, čl, 63 PV opäť
sťažnosť, čl. 64 obojstranne opäť podací lístok + kópia obálky, čl. 68, 69 súhlas s pokračovaním v
konaní, čl. 75,76 vyjadrenie žalobcu, čl. 77-90 obchodné podmienky, čl. 91,92 opakovaná reklamácia
- vyjadrenie, čl. 93 oznámenie o ukončení zmluvy, čl. 94 výstup z počítača, čl. 95 reklamácia -

vyjadrenie z 25.06.2015, čl. 96,97 reklamácia - vyjadrenie z 20.05.2015, čl. 98, 99 odklad úhrady dlhu z
24.08.2015, čl. 100 oznámenie o nesúhlase s predlžením zmluvy z 25.01.2016, čl. 103,104 vyjadrenie
žalovaného z 22.06.2018, čl. 106, 112 vyjadrenie žalobcu z 21.08.2018, 113,114 výstup z počítača
plus história spotrieb, čl. 115 služobný príkaz, čl. 116 zber údajov, kontrola - spotreba mimo limit, čl.
117 zber údajov o meraní s činnosťou na prís., čl. 125 - 130 návrh na zmenu žalobcu, čl. 131-135

zápisnica, čl. 136 príloha č.3, čl. 138 - 142 vyhlásenie, čl. 143 príloha č.3, čl. 147-149 potvrdenie
o vykonaní zápisu, čl. 151-156 potvrdenie o vykonaní zápisu, čl. 159-161 návrh na zmenu žalobcu,
čl. 163 súhlas, čl. 188 uzn. ktorým bola zmena žalobcu pripustená právoplatne 4.4.2019, čl. 200-203
oznámenie žalovaného + prílohy na čl. 204-205, čl. 216 - 220 vyjadrenie žalobcu, čl. 266-267 vyjadrenie
žalobcu, čl. 362-367 odpoveď žalobcu na výzvu súdu, čl. 368-373 faktúry za od 11.4. 2014 do 7.4.2013,

8.4.2013-30.4.2013, 1.5.2014-16.4.2015, 17.4.2015-10.4.2015, čl. 374 výstup počítačovej zostavy, čl
375-377 listinné doklady, rozpisy, čl. 384 LV č. 681 k.ú. F. L., čl. 385 informatívna kopia z mapy, čl. 386
fotografia chaty, čl. 387 služobný príkaz, čl. 388 zber údajov, kontrola - spotreba mimo limit, čl. 389
spotreba za objekt F. Z. F. L., čl. 390 zmluva o pripojení zariadenia odberateľa, čl. 391 pravidelná správa
o odbornej prehliadke, čl. 392- 398 odborná prehliadka, čl. 399 prehlaď koncových cien elektriny pre

domácnosť, čl. 400 návrh žalovaného na mimosúdne vyriešenie sporu, čl. 412-416 vyjadrenie žalobcu,
čl.421 - 426 odpoveď žalobcu na výzvu súdu, čl. 427 prehľad koncových cien, čl. 428 cenník dodávky
elektriny,čl.429koncovácenaelektrinypresadzbuD2,čl.438vyjadreniespoločnostiSSdistribučnáa.s,

4.1. Z listinných dokladov, vyjadrení tak písomných ako aj ústnych strán sporu, výpovede svedkov

okresný súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Medzi pôvodným žalobcom a žalovaným došlo dňa 11.04.2012 k uzatvoreniu zmluvy o dodávke
a distribúcií elektriny (ďalej len „zmluva“), podľa zákona o energetike č. 251/2012 Z. z. (pôvodnýžalobca cituje právny predpis, ktorý bol účinný až od 01.09.2012 s tým, že zmluva bola uzatvorená
už dňa 11.04.2012) ktorá dodávka elektriny sa uskutočňuje podľa zmluvy a platných obchodných
podmienok dodávky elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti. Tieto obchodné podmienky boli

neoddeliteľnou súčasťou zmluvy s tým, že žalovaný sa z ich obsahom oboznámil, porozumel im a
zaviazal sa ich dodržiavať. V zmysle zmluvy žalovaný odoberal zo zariadenia pre verejný rozvod
elektrickú energiu na odbernom mieste F. L. X/XXXX. Faktúrami za dodávku elektriny a za prácu a
služby vyúčtoval pôvodný žalobca žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu 10,08 Eur, ktorá bola
splatná dňa 24.08.2015 a faktúrou č. 6319262013 splatnou dňa 07.05.2015, sumu 18.921,12 Eur,

z súčtu ktorých si pôvodný žaloby uplatňoval nárok tak, ako je špecifikovaný v prvom odseku tohto
rozsudku. Pôvodný žalobca prihliadol na žalovaným vykonané čiastočné úhrady v zmysle splátkového
kalendára v celkovej sume 5.526,08 Eur nasledovne: dňa 28.10.2015 sumu 788,00 Eur, dňa 23.11.2015
sumu 788,00 Eur, dňa 18.12.2015 sumu 788,00 Eur, dňa 28.01.2016 sumu 788,00 Eur, dňa 26.02.2016
sumu 788,00 Eur, dňa 30.03.2016 sumu 788,00 Eur a dňa 07.09.2015 sumu 798,08 Eur. Práve v
dôsledku vykonaných úhrad si preto pôvodný žalobca uplatnil nárok na sumu 13.405,12 Eur (18.921,12

Eur - 5 526,08 Eur + 10,08 Eur) s príslušenstvom. Na preukázanie správnosti vyúčtovania faktúry za
elektriku, pôvodný žalobca predložil aj cenník služieb dodávateľa. Zmluvný vzťah uzatvorený práve
medzi pôvodným žalobcom a žalovaným žalobca preukázal zmluvou (v spise na č. l. 17), spolu s ktorou
predložil aj výňatok z obchodných podmienok. Na výzvu upomínacieho súdu žalobca predložil aj listinné
doklady preukazujúce konkrétne dátumy, kedy bola suma postupne vykonávaných úhrad pripisovaná

na účet pôvodného žalobcu.

4.2 Voči platobnému rozkazu, ktorý si žalovaný prevzal dňa 07.06.2018, podal žalovaný v zákonom
stanovenej lehote odpor (č. l. 57-58), kde uvádza, že dňa 04.05.2015 zaslal žalovanému reklamáciu
vyúčtovacej faktúry zo dňa 22.04.2015, jedná sa o faktúru s variabilným symbolom XXXXXXXXXX

(ďalej „faktúra č. 1“ alebo aj „sporná faktúra“). Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že faktúrou č. 1
žalobca žiadal zaplatenie sumy 18.921,12 Eur za dodávku a distrubúciu elektriny do odberného miesta
č. XXXXXXX-X F. L. XXX za obdobie od 01.05.2014 do 16.04.2015 (sporné obdobie). Takto udávaný
odber žalovaný považuje za nereálny a preto túto faktúru namietal, resp. ju reklamoval. Z nameraných
hodnôt vyplýva, že počiatočný stav k 30.06.2014 bol 1222 kWh a konečný stav k 16.04.2015 bol 148.522

kWh, to znamená, že odber bol za uvedené obdobie až 147.300 kWh. Podľa žalovaného sa jedná o
ohromujúcu výšku, ktorá je vysvetliteľná len jediným spôsobom a to vadou odberných hodín elektromeru
č. XXXXXXXX (ďalej „meradlo“ alebo aj „elektromer“. Žalovaný poukázal na históriu dodávky elektriny,
z ktorej vyplýva, že za predchádzajúce ročné obdobia bol odber vo výške 593 kWh a to za obdobie od
11.04.2012 do 07.04.2013 a vo výške 627 kWh za obdobie od 08.04.2013 do 30.04.2014. Poukázal na

to, že takýto nárast elektriny niekoľko stonásobne vyššie je nezdôvodniteľný a to najmä s prihliadnutím
na nezmenený počet elektrických spotrebičov a tiež so zreteľom na tú skutočnosť, že predmetný objekt
používa žalovaný len ako oddychové zariadenie nepravidelne, resp. niekoľko dní spolu 3 - 4 týždne
v roku. Poukázal aj na to, že za vyfakturované obdobie sa v objekte zdržiaval ešte menej ako v
predchádzajúce roky a preto zostal vyúčtovacou faktúrou nemilo prekvapený. Žalovaný vykonal kontrolu

stavu elektromeru a ku dňu 29.04.2015 (t. j. po fakturačnom období 12 dní) mal odobrať elektrinu
v množstve 2.040 kWh, čo podľa neho len dokazuje jeho domnienku, že elektromer bol vadný. Za
toto obdobie dokonca nebol prítomný vo svojom zariadení a odber elektriny mal byť nízky, keďže sú
zapojené len bežné spotrebiče, chladnička, mraznička a pod. Práve z uvedených dôvodov namietal
predmetnú faktúru a žiadal pôvodného žalobcu aby preveril reklamovanú faktúru a tiež správnu činnosť

elektromeru. Žalovaný uviedol, že v odpovedi mu bolo oznámené, že prvé dva roky bola určovaná
elektrická energia odhadom a preto v treťom roku odberu je taký vysoký stav odberu účtovaný vo
vystavenej faktúre zo dňa 22.04.2015 a v prípade, ak žiada o preverenie a preskúšanie elektromera,
toto si má vykonať na svoje náklady. Proti vybaveniu reklamácie žalovaný podal dňa 12.06.2015
sťažnosť na postup pôvodného žalobcu pri riešení reklamácie faktúry č. 1 a namietal navrhovaný

postup aby on ako odberateľ platil za preskúšanie elektromeru firmou, ktorú určí žalobca. Ku kladnému
vybaveniu tejto sťažnosti nedošlo, a tak pod tlakom hrozby odpojenia odberu elektrickej energie od
nehnuteľnosti bol žalovaný nútený začať s mesačnými platbami splácania dlhu pre pôvodného žalobcu,
ale zároveň pri rešpektovaní zmluvy o odbere, túto pri prvej možnosti vypovedal. Po zániku zmluvy
dňa 10.04.2016 okamžite prestal pôvodnému žalobcovi platiť splátky, keďže už mu nehrozilo prerušenie

odberu elektriny. Žalovaný považuje faktúru č. 1 za nesprávnu, nespravodlivú s tým, že nameraný stav
vysokoniekoľkonásobneprevyšujepriemernýodberelektriny.Opätovnepoukázalnato,žepočascelého
obdobia využívania rekreačnej nehnuteľnosti sú používané tie isté elektrické spotrebiče, ako aj spôsob
využívaniajetakmerrovnaký,rekreáciarodiny2krát,maximálne4týždnevroku.Zaúčelompreukázaniavadnosti elektromeru nie je ochotný platiť za preskúšanie elektromeru inštitúcií, ktorá je blízka žalobcovi.
Z uvedeného dôvodu preto žalovaný aj v podanom odpore navrhol nezávisle preskúšanie a technickú
kontrolu elektromeru a za týmto účelom žiadal, aby bolo nariadené znalecké dokazovanie zo strany

súdu. Vzhľadom na dôvody uvedené v podanom odpore, žalovaný žiadal platobný rozkaz zrušiť a žalobu
zamietnuť. Žalovaný predložil aj listiny, na ktoré poukazoval v podanom odpore, teda reklamáciu ako aj
sťažnosť na vybavenie reklamácie (č. l. 58 p. v. - 60).

5. Predmetný odpor bol zaslaný pôvodnému žalobcovi, ktorý súhlasil s pokračovaním v konaní na súde

príslušnom na prejednanie veci podľa CSP. Po upovedomení strán sporu bola vec upomínacím súdom
postúpená okresnému súdu.

6. Pôvodný žalobca sa k podanému odporu vyjadril (č. l. 75 - 100), kde uvádza, že obdržal od žalovaného
dňa 05.05.2015 písomnú reklamáciu, ktorú má zaevidovanú pod č. XXXXXXXXXX, a v zmysle ktorej
žiadal žalovaný práve o reklamáciu faktúry č. 1. Predmetná reklamácia bola zo strany pôvodného

žalobcu postúpená prevádzkovateľovi distribučnej sústavy (ďalej len PDS) spoločnosti Stredoslovenská
energetika - distribúcia, a.s., nakoľko kontrola odberných miest, ako aj realizácia odpočtov stavov
elektromerov je plne v ich kompetencií. PDS disponuje právomocou poskytnúť pôvodnému žalobcovi
údaje o spotrebe elektriny ako podklade pre vystavenie vyúčtovacej faktúry. V dôsledku reklamácie bola
dňa 11.05.2015 vykonaná kontrola odberného miesta, pri ktorej bolo zistené, že po odstavení vývodu

do budovy elektromer nezaznamenával spotrebu a súčasne bol zistený konečný stav elektromera vo
vysokej tarife 151.149 kWh. Tento stav bol nadväzujúci na stav fakturovaný k 16.04.2015. Práve s
prihliadnutím na tieto skutočnosti bola reklamácia vyhodnotená ako neopodstatnená a faktúra bola
ponechaná i naďalej v platnosti. Pôvodný žalobca ďalej uviedol, že odpočet zo strany PDS nebol
zrealizovaný z dôvodu neprístupnosti odberného miesta a systémový odhad bol stanovený nízky, tak

v reklamovanej faktúre bola doúčtovaná aj spotreba elektriny za predchádzajúce obdobia. O vyššie
uvedených skutočnostiach bol žalovaný informovaný listom zo dňa 20.05.2015. Ďalej dňa 15.06.2015
prijal pôvodný žalobca opakovanú reklamáciu faktúry č. 1, z ktorého dôvodu požiadal o preverenie a
kontrolu odberného miesta opätovne PDS, ktorý dňa 19.06.2015 vykonal kontrolu odberného miesta,
avšak neúspešne, nakoľko odberné miesto nebolo sprístupnené. V súvislosti s vyššie uvedeným

bola v tomto prípade opätovne reklamácia faktúry č. 1 vyhodnotená ako neopodstatnená. Pôvodný
žalobca poukázal aj na to, že je povinnosťou odberateľa elektriny sprístupniť PDS montáž a demontáž
určeného meradla a nevyhnutný prístup k meradlu. Uvedená povinnosť vyplýva z článku 5, odseku 5.2
obchodných podmienok, ktoré už ako pôvodný žalobca uvádzal, tvorili neoddeliteľnú súčasť uzavretých
zmlúv so žalovaným, čo preukazujú záverečné ustanovenia v zmluvách na dodávku a distribúciu

elektriny. Ďalej poukázal aj na článok 10 ods. 10.12 obchodných podmienok, podľa ktorého: „Ak
odberateľ neumožní PDS alebo dodávateľovi prístup k určenému meradlu na účely odpočtu dodanej
elektriny, spotreba elektriny sa vyúčtuje podľa spotreby minulého porovnateľného obdobia alebo podľa
hodnôt dohodnutých na príslušné obdobie.“ Ďalšia kontrola za účasti žalovaného bola zrealizovaná
dňa 30.06.2015, kde komplexnou kontrolou zapojenia a funkčnosti opätovne neboli zistené žiadne

závady na odbernom mieste, ktoré by ovplyvňovali správnosť merania spotreby elektriny. Pri kontrole bol
zároveň overený stav elektromera vo vysokej tarife 152.907 kWh, ktorý nadväzuje na stav fakturovaný
k 16.04.2015, teda ani tohto dňa nebolo zistené poškodenie elektromera. Pôvodný žalobca ďalej
poukázal na článok 10, odsek 10.07 obchodných podmienok, podľa ktorých: „Ak má odberateľ elektriny
pochybnosti o správnosti merania údajov určeným meradlom, alebo zistí na určenom meradle chybu,

písomne požiada dodávateľa o jeho preskúšanie. Dodávateľ je povinný do 30 dní od doručenia žiadosti
zabezpečiť preskúšanie meradla. Ak výsledok preskúšania potvrdí, že určené meradlo z metrologického
hľadiska vyhovuje požiadavkám na určené meradlá, uhrádza všetky náklady spojené s preskúšaním
a s výmenou meradla odberateľ.“ Ďalej uviedol, že ku dňu vyjadrenia pôvodný žalobca neevidoval
zo strany žalovaného žiadnu žiadosť o preskúšania správnosti merania údajov. Žalovaný požiadal o

odklad úhrady za nezaplatenie dlžných faktúr, pričom mu bolo umožnené splácať dlh prostredníctvom
24 mesačných splátok, a za vystavenie odkladu dlhu si žalobca uplatňuje poplatok v sume 10,08 Eur
v zmysle platného cenníka služieb (ďalej len „faktúra“). Keďže žalovaný nezaplatil celú sumu v zmysle
splátok, preto v rozsahu zostatku žalobca pristúpil k podaniu žaloby. Zároveň žiadal aby súd podľa
ustanovenia § 267 ods. 2 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“), uznesením odmietol odpor ako podaný neodôvodnene. Pôvodný
žalobca predložil ako doklad k tomuto vyjadreniu aj jeho vyjadrenie zo dňa 16.07.2015 označené ako
opakovaná reklamácia, z ktorého má súd preukázané ním tvrdené skutočnosti (č.l. 91). Okrem iného
z tohto dokladu vyplýva aj, že vo veci kvality dodávky a distribúcie elektriny boli na odbernom miestevykonané diagnostické merania, ktoré preukázali, že veľkosť napätia sa pohybovala okolo horných
limitných hodnôt, preto Stretoslovenská energetika - distribúcia, a.s. považovala ako opodstatnené
upraviť napätie na napájacej trafostanici. Táto úprava napätia bola vykonaná dňa 13.07.2015. Ďalej v

tejto odpovedi bolo uvedené, že opätovnou kontrolou sa nezistilo poškodenie elektromera, a veľkosť
napätia na spotrebu elektriny nemá vplyv, a preto opakovaná reklamácia fakturovanej spotreby bola
opäť vyriešená ako neopodstatnená. Pôvodný žalobca v odpovedi zároveň odporučil žalovanému
prekontrolovať elektroinštaláciu odberného miesta oprávnenou osobou alebo elektroinštalačnou firmou,
nakoľko chyba v elektroinštalácií, prípadne poškodený spotrebič môže spôsobiť zvýšenú spotrebu

elektriny.Súčasťoukontrolyvnútornejelektroinštaláciejeajoverenieprípadnéhoneoprávnenéhoodberu
susediacich odberateľov elektrickej energie, nakoľko by sa však jednalo o meraný odber, nebolo by
zo strany PDS považovaný za neoprávnený. Tiež bolo odporučené overiť si spotrebu elektrických
spotrebičov, ktoré na odbernom mieste sú využívané a to pomocou merača spotreby elektriny, ktorý bol
žalobca ochotný žalovanému za týmto účelom zapožičať. Pôvodný žalobca predložil aj svoje vyjadrenie
k reklamácií zo dňa 25.06.2015 (č. l. 95), z ktorého vyplýva, že dňa 19.06.2015 bola z realizovaná

kontrola odberného miesta avšak nebolo umožnené opätovne preverovanie funkčnosti elektromera,
pretože nebolo zo strany odberateľa sprístupnené odberné miesto. Ďalej bolo predložené aj vyjadrenie
k reklamácií z 20.05.2015 (č. l. 96,97), z ktorého vyplýva, že na základe prijatej reklamácie bola
dňa 11.05.2015 za účasti zamestnanca odberateľa zrealizovaná kontrola odberného miesta, pričom
po odstavení vývodu do budovy elektromer nezaznamenával spotrebu, a pri kontrole bol zároveň

overený stav elektromera vo vysokej tarife v hodnote 151.149 kWh, ktorý stav bol nadväzujúci na
stav fakturovaný k 16.04.2015. Odberateľ mal byť telefonicky informovaný o možnosti preskúšania
elektromera v metrologickom laboratóriu elektromerov, pričom aj z tejto odpovede vyplýva, že pokiaľ
žalovaný má napriek výsledku kontroly odberného miesta zo strany PDS podozrenie na nesprávne
registrovanie spotreby elektriny meracím prístrojom, má možnosť požiadať o úradné preskúšanie

elektromeravmetrologickomlaboratóriuelektromerov,avprípadezáujmuotakétooverenieelektromera
je potrebné vypísať tlačivo, ktoré malo byť zaslané v prílohe listu a zaslať ho na adresu pôvodného
žalobcu, ktorý potom v mene žalovaného bude požadovať o preskúšanie elektromera, alebo môže
kontaktovať priamo PDS na adrese Stredoslovenská energetika - distribúcia, a. s., Pri Rajčianke
2927/8, Žilina. Žalovaný bol upovedomený o tom, že sa jedná o spoplatnenú službu, v zmysle cenníka

pre zákazníkov, ktorý je možné vyhľadať na stránke www.sse-d.sk , avšak v
prípade zistenia nevyhovujúceho meracieho zariadenia sa poplatok neuplatňuje. Z uvedených listinných
dokladov teda nevyplývajú žalovaným tvrdené skutočnosti, že mal hradiť toto preskúšanie výlučne on,
bolo mu len oznámené, že za akých pod mienok sa jedná o spoplatnený úkon.

7.Kvyjadreniupôvodnéhožalobcusavyjadrilopäť žalovaný(vspisenač.l.103-104),vktoromuviedol,
že trvá na svojom stanovisku uvedenom v odpore s tým, že tvrdenia pôvodného žalobcu, že neumožnil
dodávateľovi prístup k určenému meradlu za účelom odpočtu dodávanej elektriny, a preto spotrebu
vyúčtoval podľa spotreby minulého porovnateľného obdobia má byť podľa žalovaného nepravdivé,
pretože počas trvania zmluvného vzťahu žalobca disponoval kontaktnými údajmi žalovaného a preto mal

povinnosť požiadať o prístup k meradlu aj za roky 2012, 2013 a 2014. Podľa žalovaného sa takto nestalo.
Ak by bol vykonávaný zo strany pôvodného žalobcu pravidelný odpočet, tak by nevznikla taká situácia,
ktorá je v rozpore so skutkovým stavom skutočného odberu elektriny. Až história odberov od roku 2012
do 16.04.2015 uvedená vo vyúčtovacej faktúre zo dňa 22.04.2015 jasne konštatuje niekoľkonásobne
prevýšenie spotreby elektriny oproti rokom 2012 a 2013. Žalovaný ďalej poukázal aj na odber elektrickej

energie po spornom období, keď za rok 2015 táto spotreba mala byť v rozsahu 12.725 kWh, za rok
2016 - 18.044 kWh a za rok 2017 - 7.210 kWh, teda oproti minulosti spotreboval podľa týchto údajov
oveľa menej elektriny. Opätovne poukázal na tú skutočnosť, že od roku 2012 do dňa podania vyjadrenia
sa počet a druh spotrebičov nemenil a nemenila sa ani intenzita používania nehnuteľnosti zo strany
jeho rodiny. Tiež uviedol, že pri pripustení stavu, že pri odbere vo výške 148.522 kWh za 3 roky, teda

od 11.04.2012 do 16.04.2015 je to priemerný ročný odber vo výške 49.507 kWh, pričom pri odbere za
obdobie od 16.04.2015 až do konca roka 2017 predstavuje priemerný ročný odber len 12.600 kWh, z
ktorého dôvodu sa žalovaný pýtal prečo je tomu tak. Žalovaný uviedol, že s prihliadnutím na spôsob
vybavenia reklamácie ako aj jeho sťažnosti dospel k záveru, že dať preveriť stav elektromera žalobcom
(pôvodným žalobcom) by neviedlo k objektívnym zisteniam. Rozhodol sa preto ukončiť zmluvný vzťah s

pôvodným žalobcom a pristúpil k plateniu dlžnej čiastky splátkovou formou, nakoľko hrozilo, že do konca
zmluvného vzťahu pôvodný žalobca preruší dodávku elektriny. Za účelom preukázania tej skutočnosť,
že nehnuteľnosť je stále využívaná rovnakým spôsobom, za každý kalendárny rok, navrhol žalovaný
vypočuť svojich synov RamK. V. E. R. V.. Naďalej zotrval na svojom návrhu uvedenom v odpore - a tovykonanie nezávislého preskúšania a technická kontrola elektromera, ktorým došlo k meraniu elektrickej
energie v spornom období.

8. V následnom vyjadrení (č. l. 107 -112) pôvodný žalobca opätovne poukázal na povinnosti zmluvných
strán s tým, že uviedol, že v dôsledku vykonania dodatočných kontrol a odpočtov na odbernom mieste
sa závada na elektromere nezistila a skutočný stav zistený po odpočte elektromera bol žalovanému
vo faktúre zohľadnený. K tomuto vyjadreniu pôvodný žalobca predložil aj listinné doklady preukazujúce
vykonanie kontroly dňa 10.04.2013 o 10:50 hod., z ktorého je zrejmé, že meranie v objekte bolo

neprístupné. Z ďalšieho dokladu (v spise na č. l. 117) vyplýva, že kontrola bola vykonaná dňa 11.05.2015
a bolo zistené, že po odstavení vývodu do budovy elektromer nezaznamenával spotrebu pričom
odberateľ bol upozornený na možnosť preskúšania v ciachovni. Podpis odberateľa na danom listinnom
doklade absentuje.

9. Následne dňa 21.02.2019 bol súdu doručený návrh na zmenu žalobcu, vzhľadom k tomu, že s

účinnosťou od 01.01.2019 došlo ku vkladu časti podniku Stredoslovenská energetika holding, a. s.
(do 31.12.2018 podnikajúca pod obchodným menom Stredoslovenská energetika a.s., IČO - 36 403
008 - pôvodný žalobca), do spoločnosti Stredoslovenská energetika obchod, a. s., ktorá zmenila svoje
obchodné meno na Stredoslovenská energetika, a. s., IČO: 51 865 467. Z uvedeného dôvodu preto
pôvodný žalobca žiadal o pripustenie zmeny žalobcu. Ním tvrdené skutočnosti preukázal aj listinnými

dokladmi (č. l. 131-156). O tomto návrhu súd rozhodol uznesením č. k. 15Csp/84/2018 - 188 zo
dňa 14.03.2019, ktorým návrhu vyhovel a pripustil vstup do konania nového žalobcu -Stredoslovenská
energetika, a. s. , so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 51 865 467 (ďalej len „žalobca“).
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.04.2019.

10. Dňa 01.04.2020 bolo súdu doručené ďalšie podanie žalovaného - právneho zástupcu žalovaného
(č. l. 200 - 205), spolu s ktorým zaslal aj prehľad zaplatených faktúr od 11.04.2016 do 31.01.2020
(teda po spornom období), podľa ktorého preukazujú spotrebu elektrickej energie za dané obdobie vo
výške 37.593 kWh. Žalovaný zároveň poukázal na tú skutočnosť, že pri nezmenenom spôsobe užívania
nehnuteľnosti uvedená spotreba elektriny jasne dokazuje nereálnosť žalovanej sumy, resp. spotrebu

elektriny za roky 2012, 2013 a 2014.

11. Strany sporu na prvom pojednávaní pred otvorením pojednávania požiadali o poskytnutie lehoty za
účelom mimosúdneho vyriešenia sporu, ku ktorému však nedošlo.

12. Na výzvu súdu právny zástupca žalobcu zároveň uviedol, že elektromer, ktorým bola vykonávaná
spotreba elektrickej energie bol v júni 2016 demontovaný a následne dňa 10.05.2017 bol zošrotovaný (č.
l. 267). Ďalším podaním doručeným súdu dňa 03.06.2021 (č. l. 362) žalobca na výzvu súdu oznámil, že
v priebehu trvania zmluvného vzťahu so žalovaným došlo niekoľkokrát k zmene výšky preddavkových
platieb, o čom predložil aj listinný doklad jednotlivých zaplatených preddavkových platieb zo strany

žalovaného aj s dátumami pripísania platieb na účet žalobcu. Žalobca predložil aj ďalšie listinné doklady
a to faktúru za fakturačné obdobie 11.04.2012 až 07.04.2013 na sumu 187,13 Eur (ďalej len „faktúra č.
2“) s tým, že zaplatené zálohy boli v sume 300,00 Eur, z ktorého dôvodu vznikol preplatok v sume 112,87
Eur. Z faktúry č. 2 má súd za preukázané, že žalovanému bol namontovaný nový elektromer, tak, ako to
tvrdli ešte pôvodný žalobca, s počiatočným stavom 2 kWh a konečný stav k uvedenému fakturačnému

obdobiu bol 595 kWh, teda fakturovaná suma bola za spotrebu 593 kWh. Ďalej bola predložená aj
faktúra č. 6319262012 za obdobie 08.04.2013 až 30.04.2014 na sumu 188,87 Eur (ďalej len „faktúra
č. 3“) s tým, že preddavky boli zaplatené tiež v sume 300,00 Eur, z ktorého dôvodu pôvodný žalobca
vrátil žalovanému sumu 111.13 Eur. V tomto prípade je konečný stav elektromeru 1.222 kWh, teda za
toto obdobie bola spotreba vo výške 627 kWh (1.222 - 595 kWh). Bola predložená opäť aj faktúra č. 1, z

ktorej je zrejmé, že konečný stav bol 148.522 kWh, teda za obdobie od 01.05.2014 až 16.04.2015 došlo
k spotrebe 147.300 kWh (148.522 - 1.222 kWh). Ďalej bola predložená aj faktúra č. XXXXXXXXXX za
nasledujúce obdobie až do ukončenia zmluvného vzťahu medzi pôvodným žalobcom a žalovaným, teda
za obdobie 17.04.2015 až 10.04.2016 (ďalej len „faktúra č. 4“), z ktorej je zrejmé, že za toto obdobie
bola spotreba elektrickej energie v rozsahu 23.806 kWh.

13.1. Na pojednávaní konanom dňa 16.06.2021 (pred otvorením pojednávania) zobral žalobca
prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu žalobu čiastočne späť, čo do sumy 10,08 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy počítaným od 25.08.2015 do zaplateniaz dôvodu, že táto faktúra mala byť uhradená prvou splátkou, avšak systém pôvodného žalobcu bol
nastavený tak, že úhrady započítaval na dlžnú faktúru znejúcu na sumu 18.921,12 Eur. Vo svojom
vyjadrení zotrval na dôvodnosti v žalobe uplatnenej sumy 13.395,04 Eur (po čiastočnom späťvzatí

žaloby). Odkázal na skutkový základ opísaný v žalobe, ako aj v ich ostatných vyjadreniach. Znovu
odkázal na fakturovanú sumu 18.921,12 Eur za sporné obdobie s tým, že po zohľadnení súm, ktoré
boli zo strany žalovaného zaplatené, je dôvodná žaloba v sume 13.395,04 Eur. Ďalej predložil do
konania doklady č. 1-3 za účelom preukázania, že predmetná nehnuteľnosť o ktorú v spore ide, je
rozlohourozsiahla,apokiaľtútožalovanývzimnýchmesiacochvykurovalelektrickouenergiou,spotreba

elektrickej energie sa odrazila aj na fakturovanej sume. Uviedol, že pôvodne boli dohodnuté a stanovené
ročné preddavkové platby 300,00 Eur, avšak s prihliadnutím na skutočný odpočet bola stanovená
preddavková platba v sume 1.200,00 Eur ročne. Opätovne poukázal na tú skutočnosť, že faktúry za
predchádzajúce obdobie, teda 11.04.2012 do 07.04.2013 a 08.04.2013 do 30.04.2014 nezohľadňovali
reálnu spotrebu elektrickej energie, pretože tieto boli vystavené len na základe systémového odhadu z
dôvodu, že zo strany žalovaného nebol sprístupnený elektromer za účelom odpočtu. Tieto skutočnosti

žalobca na pojednávaní preukazoval dokladom č. 4, z ktorého vyplýva, že dňa 10.04.2013 bola zadaná
objednávka na vykonanie odpočtu s tým, že meranie v objekte bolo neprístupné, a preto stav bol zadaný
odhadom. Aj v tomto prípade bol uvedený počiatočný stav elektromera 2 kWh. Znovu poukázal na
to, že meranie bolo vykonané novým elektromerom a že skutočný stav spotreby elektrickej energie
bol zistený až vtedy, keď bolo sprístupnené odberné miesto, t. j. 16.04.2015, kedy bol na elektromere

stav 148.522 kWh. Tieto skutočnosti vyplývajú z dokladu č. 5, predloženého žalobcom na pojednávaní
- servisná knižka. Ďalej poukázal aj na faktúru č. 4, ktorá bola žalovanému vystavená za obdobie od
17.04.2015 do 10.04.2016, teda za obdobie po spornom období, kde je preukázané, že spotreba bola
spolu v tomto období 23.806 kWh s tým, že za rok 2016 to bolo 9.173 kWh a za rok 2015 - 14.633
kWh. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z faktúry č. 4. V tomto prípade poukázal aj na to, že fakturovaná

suma s prihliadnutím na spotrebu bola 3.062,72 Eur, ktorú žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval
a fakturovanú sumu aj uhradil po odpočítaní preddavku v sume 1.200,00 Eur. Ďalej predložil aj prehľad
spotreby energie predchádzajúceho vlastníka, ktorým bol N. F., F. L., L.. C.. I.. (č. l. 389) a to za
obdobie 01/2006 až 04/2008. V tomto prípade bola spotreba na odbernom mieste od 14.366 kWh až po
77.896 kWh. Právny zástupca žalobcu uviedol, že po ukončení zmluvného vzťahu s predchádzajúcim

odberateľom došlo k odpojeniu odberného miesta a takýto stav trval až do roku 2012, keď predmet
nehnuteľnosti nadobudla spoločnosť H., E.. s. s tým, že toto odberné miesto na žiadosť žalovaného
bolo znovu pripojené a obligátnou prílohou zmluvy o pripojení je aj revízna správa, ktorá bola žalobcom
doložená ako doklad č. 7 (č.l. 390) s tým, že z revíznej správy je zrejmé, že žalovaný používal na
vyhrievanie objektu konektory a na vyhrievanie teplej vody elektrický bojler. Následne bol žalovanému

namontovaný nový elektromer dňa 11.04.2012 s počiatočným stavom 2 kWh. Právny zástupca poukázal
aj na to, že k namontovaniu nového elektromeru došlo aj z toho dôvodu, že predchádzajúci vlastník mal
odberné miesto vedené v kategórií veľkoodberu, a nakoľko žalovaný chcel uzatvoriť zmluvu so žalobcom
pre segment domácnosť, nebolo možné uzatvoriť zmluvu v kategórií veľkoodberu. A práve táto zmena si
vyžiadala zmenu elektromeru s počiatočným stavom 2 kWh s tým, že v zmysle zmluvy bola dohodnutá

sadzba za dodávku elektriny DD2. Z listinného dokladu č. 8 (č. l. 399) predloženého tiež na pojednávaní
má súd preukázané, že sadzba DD2 je vhodná pre odberné miesta s ročnou spotrebou elektriny vyššou
ako 1.250 kWh s tým, že právny zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ žalovaný odberné miesto vykuroval
elektrickým konektorom mal si požiadať na zmenu sadzby na DD5, kde počas dňa v rozsahu 20 hodín
by mu bola účtovaná nízka tarifa. Pri sadzbe DD2 však takéto zvýhodnenie neexistuje a celá spotreba

je účtovaná len vo vysokej tarife. Opätovne poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný nevyužil možnosť
preskúšania elektromeru a pre prípad, že by sa preukázalo tvrdenie žalovaného, že sa jedná o vadný
elektromer, by náklady s týmto preskúšaním ako aj so zapojením nového elektromeru znášal žalobca.
Takýmto spôsobom mohol žalovaný jednoznačne preukázať ním tvrdené skutočnosti už v čase, keď
žalobca vybavoval jeho reklamácie. Znovu bolo uvedené, že elektromer bol demontovaný v mesiaci

06/2016 a následne bol zošrotovaný dňa 10.05.2017. Žalobca s prihliadnutím na tieto skutočnosti
považuje žalobu za dôvodnú.

13.2. Žalovaný prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu uviedol, že rozlišovanie sadzby
DD2 a DD5 je v tomto prípade bezvýznamné a podstatné je sledovať ukazovateľ kWh. Taktiež namietal

skutočnosti, kde bolo poukázané na spotrebu predchádzajúceho vlastníka, ktorá bola síce tiež pomerne
vysoká,ale tietoskutočnostizhľadiskadôkaznejskutočnostinemajúžiadenvýznamnýúdajatoajztoho
dôvodu, že sa jednalo o podnikateľa, o čom svedčia odberné hodiny odberateľa a je prevdepodobné, že
využíval celý objekt na podnikanie. Aj keď nedošlo k zmenšeniu daného objektu, táto spotreba je iná vtomto období po tom, ako žalovaný uzatvoril zmluvu so západoslovenskými elektrárňami. Žalovaný mal
za to, že v danom prípade šlo o vadné hodiny a pôvodný žalobca postupoval v rozpore s obchodnými
podmienkami, keď uviedol účtovanie elektriny podľa spotreby minulého porovnateľného obdobia alebo

podľa hodnôt dohodnutých na príslušné obdobie z dôvodu, že žalovaný neumožnil prístup k určenému
meradlu na účely odpočtu dodanej elektriny. Tu právny zástupca poukázal na výňatok z obchodných
podmienok dodávky elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti, podľa ktorého sa malo v danom
prípade malo postupovať. Poukázal na tú skutočnosť, že pôvodný žalobca nepostupoval takýmto
spôsobom, nezaslal žiadnu upomienku napriek tomu, že v zmluve o dodávke elektriny je uvedené aj

telefónne číslo žalovaného. Tiež na toto telefónne číslo nebol ani raz vyzvaný aby umožnil prístup k
meradlu. Právny zástupca ďalej poukázal na skutočnosť, že k takémuto stavu prispel práve žalobca
(pôvodný žalobca) a to tým, že aj v druhom roku urobil odpočet elektriny len odhadom, čím vlastne
ale postupoval v rozpore s príslušnými obchodnými podmienkami. Vyslovil aj nesúhlasné stanovisko
aj k tomu, že preddavková suma mu bola vypočítaná v sume 19.351,50 Eur a až po namietaní zo
strany žalovaného bola ustálená na sumu 1.200,00 Eur. Poukázal na monotónne až neúctivé konania zo

strany žalobcu (pôvodného žalobcu). Ďalej uviedol, že hoci sa jedná o pomerne veľkú budovu, žalovaný
využíva len 3 izby na svoju rekreáciu, resp. na rekreáciu svojej rodiny, za ktorým účelom žiadal vypočuť
svedkov a to synov žalovaného. Vo svojich vyjadreniach ako aj na pojednávaní poukázal na to, že
navrhol vypočuť aj svedka - správcu tejto nehnuteľnosti, ktorý však medzi časom zomrel, pričom nová
správkyňa by sa už nevedela vyjadriť k tomu, v akom rozsahu sa nehnuteľnosť využívala doteraz.

Potvrdil tú skutočnosť, že objekt je vykurovaný elektricky, ale len v rozsahu v akom sa využíva, teda nie
celá veľká budova. Tejto skutočnosti podľa právneho zástupcu žalovaného má zodpovedať aj spotreba
elektrickejenergie,vyplývajúcazmeranípotom,akodošlokzmenedodávateľa.Tiežvyjadrilnesúhlasné
stanovisko s tým, že pôvodný žalobca pristúpil k zošrotovaniu elektromeru, ešte v roku 2017, čo bolo
síce pred podaním žaloby, avšak v čase keď spor medzi stranami už existoval. Uviedol, že neoprávnený

odber susediacich odberateľov zistený zo strany žalovaného nebol a mal za to, že k takémuto odberu
by ani dôjsť nemohlo, pretože sa jedná o areál, ktorý je značne rozľahlý. Ďalej uviedol, že žalovaný
sa nebránil úhrade, avšak len v rozsahu zodpovedajúcom reálnej spotrebe, čo uviedol aj vo svojom
návrhu predloženom právnemu zástupcovi žalobcu v rámci mimosúdnych rokovaní doklad č. 9 (č. l.
400). Spotreba podľa daných výpočtov je v prieme 1.000 kWh (v uvedenom doklade je uvedená 934,96

kWh), čomu zodpovedá suma 5.000,00 Eur a v zmysle uhrádzaných splátok bola už uhradená suma
5.526,00 Eur, preto žalovaný ma za to, že týmito úhradami si splnil svoju povinnosť v celom rozsahu.

13.3. Právny zástupca žalobcu uviedol, že aj napriek tomu, že budova nie je využívaná celá, za účelom
zabránenia znehodnocovaniu, tvorbe plesní, resp. iných poškodení, je potrebné, aby sa v zimných

mesiacoch prinajmenšom temperovala teplota aj v častiach, ktoré využívané nie sú. K tomu, že bol
vykonaný odpočet 2 krát len odhadom uviedol, že tento odpočet bol urobený zo strany PDS a žalobcovi
boli dodané len podklady slúžiace na fakturáciu. Prečo táto spoločnosť, ktorá reálne vykonáva odpočet
postupovala v rozpore s obchodnými podmienkami, k tomu sa právny zástupca žalobcu vyjadriť nevedel.
S prihliadnutím na túto skutočnosť však navrhol vyžiadať stanovisko priamo zo spoločnosti PDS, za

účelom zistenia, z akého dôvodu bola na danom odbernom mieste zisťovaná spotreba 2 krát odhadom,
čo je teda v rozpore s obchodnými podmienkami. V prípade zošrotovania sporného elektromeru, právny
zástupca žalobcu odkázal na § 48 ods. 8 zákona č. 251/2012 Z. z., ktorý stanovuje lehotu, počas ktorej je
potrebné elektromer uchovať, a táto lehota bola dodržaná. Aj napriek tomu, že bola zo strany žalovaného
reklamácia, v danom prípade žalobca nemá povinnosť uchovávať odobraté elektromery nad rámec

stanovených lehôt, resp. svojich interných predpisov.

13.4. Právny zástupca žalovaného uviedol, že v tomto prípade je potrebné ešte vyzvať túto spoločnosť
na oznámenie, či žalovanému bola zaslaná upomienka na sprístupnenie odberného miesta.

14.1. Na pojednávaní konanom dňa 30.07.2021, na ktorom súd rozhodol o návrhu žalobcu, boli vypočutí
aj svedkovia, ktorí sú synmi žalovaného s tým, že z ich výsluchu vyplýva, že chata mala byť využívaná
v obmedzenom rozsahu prevažne na oddych a to 1 - maximálne 2 krát do mesiaca a boli využívané
maximálne 3 izby. V prípade, ak sa jednalo o zimné mesiace, tak kúrenie bolo zabezpečované v krbe
ako aj konektormi. Svedkovia zhodne tvrdili, že od roku 2012 nedošlo k zmene používania chaty ako aj

neboli v chate iné viaceré elektrospotrebiče, v dôsledku ktorých by narástla tak enormným spôsobom
elektrická energia.14.2. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalovaného netrval už na výsluchu novej správkyne
vzhľadom k tomu, že táto nevykonávala správu v spornom období a keďže došlo k zošrotovaniu
elektromera, tak ním navrhnutý dôkazný prostriedok už neprichádza do úvahy ako ani samotná

obhliadka, z dôvodu, že chata je aktuálne rekonštruovaná.

14.3. Právni zástupcovia v rámci vyjadrení v záverečnej reči trvali na svojich doterajších tak
písomných, ako aj ústnych vyjadreniach, to znamená, žalobca zotrval na podanej žalobe v rozsahu
zodpovedajúcemu čiastočnému späťvzatiu žaloby a žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

15. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. účinnom v čase podania odporu, O upomínacom konaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“), proti platobnému
rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný
rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť.

16. Podľa § 12 ods. 1 zákona o upomínacom konaní, súd bez toho, aby vyzýval žalobcu na vyjadrenie,
odmietne odpor podaný
a) neoprávnenou osobou, b) oneskorene, c) elektronickými prostriedkami inak ako podľa § 11 ods. 2,
d) bez vecného odôvodnenia.

17. Žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu, okrem iného uviedol aj, že odpor
podaný žalovaným mal byť podľa jeho názoru odmietnutý podľa § 267 ods. 2 CSP. K tomuto súd
uvádza, že okresný súd už nemohol takto podaný odpor odmietnuť a to z dôvodu, že platobný rozkaz bol
vydaný upomínacím súdom, proti ktorého rozhodnutiu bol podaný aj odpor a teda prípadné odmietnutie
odporu bola v kompetencii práve upomínacieho súdu v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.

Z obsahu spisu je zrejmé, že upomíncí súd žalovaným podaný odpor neodmietol. Následne postupoval
podľa § 14 ods. 1 zákona o upomínacom konaní a podaný odpor zaslal zástupcovi pôvodného žalobcu
s výzvou, aby sa k nemu vyjadril a v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom
na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Právny zástupca navrhol pokračovanie v
konaní, dôsledkom čoho došlo k postúpeniu veci okresnému súdu. V štádiu, keď bola vec postúpená už

okresnému súdu nebolo možné podaný odpor odmietnuť podľa ustanovení CSP, na ktoré poukazoval
zástupca žalobcu a to s prihliadnutím na citovanú zákonnú úpravu o upomínacom konaní podľa
ktorej pre prípad, ak podaný odpor nie je odmietnutý (v upomínacom konaní), dochádza k zrušeniu
platobného rozkazu zo zákona, čo bol aj tento prípad, ktorý nastal v upomínacom konaní. Z uvedeného
dôvodu okresný súd preto konal o nároku žalobcu bez rozhodovania o podanom odpore a navyše aj

podľa názoru súdu je potrebné žalovaným podaný odpor považovať za vecne odôvodnený.

18. Keďže v priebehu konania došlo k zemne žalobcu, súd skúmal aj aktívnu legitimáciu žalobcu, kde
dospel k názoru, že táto je daná, čo vyplýva nielen z rozhodnutia o pripustení zmeny žalobcu, ale aj z
predložených listinných dokladov k návrhu na zmenu žalobcu, z ktorých je zrejmé právne nástupníctvo

žalobcu.

19. Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok
( ďalej len „CSP“ ), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

20. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

21. Podľa § 145 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd
o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

22. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

23. Žalobca pristúpil k čiastočnému späťvzatiu žaloby na pojednávaní konanom dňa 16.06.2021 s
odôvodnením, že v rámci súm, ktoré žalovaný platil v splátkach (ešte pred podaním žaloby - prvá
splátka v sume 798,08 Eur uhradená dňa 07.09.2015), mala byť táto suma započítaná na úhradu faktúry
na 10,82 Eur, avšak systém pôvodného žalobcu bol nastavený tak, že úhrady boli v celom rozsahuzapočítané len na faktúru č. 1. Vzhľadom k tomu, že k tomuto čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo
po tom, ako bola žalovanému už doručená žaloba, súd prvým výrokom konanie zastavil v zmysle
dispozičného úkonu žalobcu. Žalovaný nebol vyzvaný na vyjadrenie sa k späťvzatiu žaloby, keďže

k žalobcovmu dispozičnému úkonu došlo pred prvým pojednávaním (pojednávanie nebolo v čase
späťvzatia žaloby ešte otvorené), takže aj prípadný nesúhlas s týmto čiastočným späťvzatím by bol
právne irelevantný. Po čiastočnom späťvzatí žaloby bola predmetom konania suma 13.395,04 Eur s
príslušenstvom (13.405,15 Eur - 10,08 Eur - č.l. 402).

24. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
O energetike a o zmene niektorých zákonov, (ďalej len „zákon o energetike“), odberateľ elektriny
v domácnosti a odberateľ plynu v domácnosti okrem práv na ochranu spotrebiteľa podľa osobitných
predpisov majú právo pri dodávke elektriny alebo plynu

a) uzatvoriť s dodávateľom elektriny alebo dodávateľom plynu zmluvu o dodávke elektriny alebo zmluvu

o dodávke plynu (ďalej len "zmluva"), ktorá musí obsahovať najmä
1. identifikáciu dodávateľa,
2. rozsah dodávky elektriny alebo dodávky plynu a s týmito dodávkami súvisiacich služieb,
3. podmienky dodávky elektriny alebo dodávky plynu a s dodávkou súvisiacich služieb,
4. zdroj, spôsob a možnosti získavania informácií o cene elektriny alebo o cene plynu vrátane štruktúry

ceny,
5. dobu trvania zmluvy a podmienky, za akých možno zmluvu vypovedať,
6. spôsob a výšku kompenzácie za nedodržanie dohodnutej kvality dodanej elektriny alebo dodaného
plynu a s dodávkou súvisiacich služieb,
7. miesto, spôsob a lehoty na uplatňovanie reklamácie,

8. informáciu, za akých podmienok môže odstúpiť od zmluvy v prípade, ak nesúhlasí so zmenou ceny
elektriny alebo ceny plynu a s tým súvisiacich služieb,
9. informáciu o pôvode a podiele jednotlivých druhov primárnych energetických zdrojov na dodanej
elektrine v predchádzajúcom roku, prípadne upozornenie na verejný zdroj týchto informácií,
10. informáciu o vplyve primárnych zdrojov elektriny na životné prostredie, prípadne upozornenie na

verejný zdroj o týchto informáciách,
11. informáciu o dôvodoch výmeny určeného meradla,

b) na poskytnutie informácie o každej úprave ceny elektriny alebo ceny plynu a o úprave podmienok
dodávky elektriny alebo dodávky plynu a s tým súvisiacich služieb najneskôr 30 dní pred vykonaním

úpravy,

c) na výber formy a spôsobu platenia za dodávku elektriny alebo dodávku plynu a s tým spojených
služieb a uhrádzať platby za dodávku elektriny alebo za dodávku plynu formou s dodávateľom
dohodnutých preddavkových platieb; pri určení výšky týchto preddavkových platieb dodávateľ elektriny

alebo dodávateľ plynu zohľadní výšku preddavkových platieb za rovnaké obdobie predchádzajúceho
zúčtovacieho obdobia. Dohodnutá výška preddavkových platieb bude zohľadňovať skutočný odber
elektriny alebo skutočný odber plynu za predchádzajúce zúčtovacie obdobie alebo plánovaný odber
elektriny alebo plánovaný odber plynu na nadchádzajúce zúčtovacie obdobie a bude upravená len o
rozdiel medzi úradom 1) určenou alebo schválenou cenou elektriny alebo plynu. Odmietnutie dohody o

úhrade formou preddavkových platieb je povinný dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu odôvodniť.

25. Podľa § 20 ods. 5 zákona o energetike, odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu v
domácnosti majú právo na vymedzenom území na dodávku elektriny a plynu v určenej kvalite a za
primerané ceny, ktoré sú stanovené alebo určené transparentne.

26. Podľa § 20 ods. 6 zákona o energetike, odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu v
domácnosti majú právo zmeniť dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu. Dodávateľ elektriny alebo
dodávateľ plynu nesmie požadovať od odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v
domácnosti finančnú úhradu za vykonanie zmeny.

27. Podľa § 34 ods. 10 zákona o energetike, ak žiadateľ o zriadenie odberného elektrického zariadenia
alebo elektrickej prípojky nie je vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej má byť odberné elektrické zariadenie
alebo elektrická prípojka zriadená, je povinný požiadať vlastníka nehnuteľnosti o súhlas so zriadenímodberného elektrického zariadenia alebo elektrickej prípojky. Vlastník nehnuteľnosti je povinný tejto
žiadosti vyhovieť, ak nepreukáže, že v dôsledku zriadenia odberného elektrického zariadenia alebo
elektrickej prípojky budú neprimeraným spôsobom porušené jeho práva a právom chránené záujmy.

Odmietnutie žiadosti je povinný odôvodniť.

28. Podľa § 35 ods. 6 zákona o energetike, ak má odberateľ elektriny pochybnosti o správnosti
merania údajov určeným meradlom alebo zistí na určenom meradle chybu, požiada prevádzkovateľa
prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa distribučnej sústavy o preskúšanie. Tí sú povinní do 30 dní
od doručenia žiadosti zabezpečiť preskúšanie meradla. V prípade zistenia chyby na určenom meradle
uhrádzanákladyspojenéspreskúšanímasvýmenoumeradlaprevádzkovateľprenosovejsústavyalebo
prevádzkovateľ distribučnej sústavy. V prípade, ak neboli na určenom meradle zistené chyby, hradí

náklady spojené s preskúšaním a výmenou ten, kto o to požiada.

29. Medzi stranami sporu nebola sporná tá skutočnosť, že uzatvorili zmluvu o dodávke elektrickej
energie, čo je preukázané aj zmluvou, ktorá bola predložená do konania vo fotokópií uzatvorená medzi

pôvodným žalobcom a žalovaným dňa 11.04.2012. Z tejto zmluvy je zrejmé, že odberateľom je fyzická
osoba Q. V., a to aj napriek skutočnosti, že on nemá byť vlastníkom spornej nehnuteľnosti, ale je ním
spoločnosť H., s. r. o. Pokiaľ však zmluvu uzatvoril s pôvodným žalobcom žalovaný, je práve žalovaný
pasívne legitimovanou osobou v tomto konaní. . Je nesporná a preukázaná aj tarifa DD2, ktorá vyplýva
zo zmluvy a ktorá bola použitá aj pri faktúre č. 1 (spornej faktúre). Aj keď žalobca v konaní poukazoval

na tú skutočnosť, že vzhľadom na vykurovanie spornej nehnuteľnosti by bola vhodnejšia iná tarifa,
tu sa súd stotožňuje s tvrdením právneho zástupcu žalovaného, že samotná tarifa nie je podstatná
vzhľadom k tomu, že žalovaný namietal len enormne vysoko nameranú spotrebu v spornom období a
nie použitú sadzbu. V konečnom dôsledku, pri dohode o inej tarife by možno aj pri takto vyúčtovanej
spotrebe kWh bola žalovanému fakturovaná nižšia suma, čo však pre toto konanie nie je podstatné,

keďže predmetom sporu nie je samotná tarifa, ale naúčtované kWh. Z uvedených vyjadrení preto súd
považuje za nesporné aj to, ako boli účtované jednotlivé položky vo faktúre č. 1, teda z čoho sa skladala
výslednásumazktorejjenavyšezrejmé,žebolapoužitádohodnutásadzbaDD2atiežžalovanýmneboli
rozporované jednotlivé položky, z ktorých je tvorená celková suma faktúry, keďže zistená spotreba nie
je vynásobená len sumou zodpovedajúcou sadzbe DD2, čo vyplýva jednak zo spornej faktúry, ako aj

uvedené oznámil žalobca na výzvu súdu (č. l. 423), kde podrobne opísal akým spôsobom a z akých
jednotlivých častí pozostáva vyčíslenie vyfakturovanej spotreby vo vyúčtovacej faktúre č. 1. Taktiež
nebol spor o tom, že spoločnosť PDS vykonala odpočet dva krát po sebe nasledujúcich fakturačných
obdobiach len odhadom a aj sám žalobca (a aj pôvodný žalobca) výslovne uviedol, že naúčtované kWh
vo faktúre č. 1 predstavujú aj doúčtovanú spotrebu elektriny za predchádzajúce obdobia a to práve z

dôvodu, že za dve predchádzajúce obdobia bol odpočet vykonaný len odhadom (z vyjadrenia žalobcu
na č. l. 75-100). Tieto všetky skutočnosti potom považuje súd za nesporné.

30. Medzi stranami sporu bol spor o tom, že spotreba tak, ako bola nameraná daným elektromerom
podľa žalovaného je nereálnou spotrebou, avšak žalobca tvrdil, keďže vadnosť elektromera nebola

preukázaná, že sa jedná o hodnoty správne a zodpovedajúce skutočne odobratej elektrickej energie za
sledované obdobie (teda nielen za sporné), hoci vo faktúre č. 1 je jednoznačne uvedené, že sa jedná
len o spotrebu za sporné obdobie, ktoré je určené fakturačným obdobím od 01.05.2014 -16.04.2015.

31. Žalovaným namietaný nesprávny odpočet nebol doriešený v rámci reklamačného konania, keďže

odmietol pôvodným žalobcom navrhovaný postup - podanie žiadosti na príslušnom tlačive na základe
ktorého by bolo vykonané premeranie elektromera. V tomto má súd preukázané, že žalovaný síce takúto
žiadosť podal v rámci reklamácie, na ktorú skutočnosť reagoval pôvodný žalobca výzvou na podanie
žiadosti na príslušnom tlačive, čo žalovaný už ale neurobil a navyše vyjadril aj nedôveru v inštitúciu, ktorá
mala premeranie vykonať s tým, že odmietal takéto meranie aj hradiť. Rovnaký postoj bol prezentovaný

aj zo strany právneho zástupcu žalovaného, že nie je opodstatnené aby všetko hradil občan. Tu súd
poukazuje ale na tú skutočnosť, že ak žalovaný bol presvedčený o tom, že jediný dôvod pre ktorý došlo k
nameraniutakvysokejspotreby,keďžepoužívalnehnuteľnosťlenvminimálnomrozsahualensbežnými
spotrebičmi, bol práve vadný elektromer, práve jeho preskúšanie bola jediná cesta ako relevantnýmspôsobom mohol dosiahnuť spochybnenie údajov nachádzajúcich sa vo faktúre č. 1 v časti kWh a
vyhol by sa tak nielen tomuto sporu, ale aj poplatku za preskúšanie, pretože v prípade preukázania
ním prezentovaného tvrdenia o vadnosti elektromeru, o čom žalovaný bol a aj je presvedčený, by

toto preskúšanie bolo dokonca pre neho bezplatné. Pokiaľ sa však žalovaný rozhodol konať tak, že
o premeranie elektromera nepožiadal, dostal sa do horšej dôkaznej pozície s prihliadnutím aj na tú
skutočnosť, že súd má preukázané, že v čase uzatvorenia zmluvy o dodávke elektrickej energie bol
žalovanému namontovaný nový elektromer so spotrebou 2 kWh, na ktorú skutočnosť pôvodný žalobca
pri vyúčtovacích faktúrach prihliadol a u ktorého je vyšší predpoklad jeho bezvadnosti, ako u elektromera

používaného niekoľko rokov, desaťročí. Bez relevantného dôkazu o vadnosti elektromera, ktorú je
možné konštatovať len na základe preukázateľne vykonaných meraní, súd skutočnosť nemohol prijať
záver, že elektromer je vadný, a práve z dôvodu jeho vadnosti neprihliadnuť ani na namerané (hoci
vysoké) hodnoty.

32. Podľa názoru súdu vadnosť elektromera nie je možné preukázať ani svedeckými výpoveďami

navrhnutých svedkov, ktorí síce konštatovali, že objekt, ktorý je pomerne rozľahlou nehnuteľnosťou,
je zo strany rodiny žalovaného využívaný v minimálnom rozsahu, max. 3 izby a max. 1 krát do
mesiaca s tým, že pokiaľ sa jedná o zimné mesiace, tak sú vykurované výlučne využívané
miestnosti a to konektormi alebo krbom; pretože aj minimálne využívanie nehnuteľnosti nepreukazuje
automaticky vadnosť elektromera a hlavne nie je možné ustáliť, aká by mala byť pri takomto režime

spotreba v spornom období. Opakovane súd poukazuje na túto skutočnosť, že vadnosť elektromera
a teda nesprávnosť nameraných údajov mohla byť relevantne preukázaná výlučne vykonaním skúšok
samotného elektromera.

33. Tu súd poukazuje aj na to, že v rámci reklamácie žalovaný aj požiadal o takéto premeranie,

čo vyplýva z jeho reklamácie (na č. l. 62 p. v.), kde uvádza: „Z popísaných dôvodov namietam
predmetnú faktúru a žiadam Vás, aby ste preverili reklamovanú faktúru a taktiež správnu činnosť
elektromeru č. XXXXXXXX.“ Na túto skutočnosť reagoval ešte pôvodný žalobca vo svojej odpovedi
na reklamáciu, kde uviedol: „Pokiaľ máte napriek výsledku kontroly odberného miesta zo strany PDS
podozrenie na nesprávne registrovanie spotreby elektriny meracím prístrojom, máte možnosť požiadať

o úradné preskúšanie elektromera na metrologickom laboratóriu elektromerov. V prípade záujmu o
úradné overenie elektromera je potrebné vypísať tlačivo, ktoré Vám zasielame v prílohe listu a zaslať ho
na našu adresu Stredoslovenská energetika, a. s., zákaznícke služby, Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47
Žilina. Vo Vašom mene budeme požadovať preskúšanie elektromera alebo môžete kontaktovať priamo
PDS na adrese: Stredoslovenká energetika - distribúcia, a. s., Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina.

Dovoľujeme si Vás upozorniť, že uvedená služba je spoplatnená v zmysle platného cenníka služieb pre
zákazníkov, ktorý je možné vyhľadať na stránke www.sse-d.sk . V prípade nevyhovujúceho meracieho
zariadenia sa poplatok neuplatňuje“ (č. l. 96,97 posledný a prvý odsek). Žalobca uviedol, že žalovaný
nikdy takúto žiadosť nepodal - to znamená žiadosť na príslušnom tlačive, resp. telefonicky zaslanú
žiadosť na stredoslovenskú energetiku - distribúciu, a. s. Uvedené má súd preukázané aj zo samotného

vyjadrenia tak žalovaného, ako aj právneho zástupcu žalovaného, ktorý odkazoval na tú skutočnosť, že
premeranie by malo byť na samotnej spoločnosti a nie na občanovi. Ako už bolo uvedené, okrem toho,
že sa jedná o zákonný postup a iniciatíva má vychádzať zo strany nespokojného odberateľa, v prípade
preukázania vadnosti by sa nejednalo o platenú službu. Takýto dôkaz bol navrhnutý aj v tomto konaní,
avšak s prihliadnutím na tú skutočnosť, že sporný elektromer bol zošrotovaný ešte pred podaním žaloby,

uvedený dôkaz už nebolo možné vykonať. Súdu nie je celkom jasné, prečo žalovaný čakal s tým, aby bol
premeraný sporný elektromer až do súdneho konania a prečo sa tak nemohlo stať v rámci vybavovania
reklamácie a to aj napriek pochybnostiam žalovaného o správnosti vykonaného merania. Odhliadnúc
aj od dôvodov, ktoré žalovaného viedli k uvedenému postupu, spornosti nameraných hodnôt mohol
predísť aj vykonávaním obyčajných kontrol stavu elektromera (čo je bežnou praxou) minimálne v čase

dodania vyúčtovacej faktúry a to porovnaním hodnôt uvedených vo faktúre s hodnotami nameranými
elektromerom. Ak by toto bol žalovaný urobil aspoň raz, zistil by možno už v začiatkoch nie malú
disproporciu, medzi nameranými hodnotami a hodnotami uvádzanými vo faktúre.

34.1. Z vykonaného dokazovania je zrejmé aj, že nielen žalovaný postupoval v rozpore so všeobecnými

obchodnými podmienkami, keďže jeho meradlo nebolo verejne prístupné, ako ani nebol prítomný pri
samotnom odpise elektrickej energie, resp. reálne hodnoty z elektromera neohlásil ani telefonicky,
ale bolo preukázané, že dokonca aj pôvodný žalobca potupoval v rozpore s „ jeho“ obchodnými
podmienkami, na ktoré poukázal právny zástupca žalovaného - bod 5 časti Merania a odpočty, podľaktorého: „určenie spotreby pre vyúčtovanie podľa bodu 10.12.OP nie je možné vykonať dvakrát po sebe.
V prípade, ak na odbernom mieste nie je možné vykonať druhý odpočet v rade, bude odberateľovi
zaslaná upomienka s možným následkom odpojenia z dôvodu opakovaného porušenia zmluvy“.

34. 2. Súd má z odpovede Stredoslovenskej distribučnej, a. s. teda od spoločnosti, prostredníctvom
ktorej pôvodný žalobca zabezpečoval vykonávanie odpočtov, za preukázané, že pre sporné odberné
miesto bola v rozpore s obchodnými podmienkami určená spotreba až dva krát za sebou od 11.04.2012
- 07.04.2013 a od 08.04.2013 - do 30.04.2014 náhradným spôsobom - odhadom s odôvodnením,

že odberné miesto, resp. umiestnenie meradla nie je na verejne prístupnom mieste a odberateľ v
termíne určenom na odpočet odberného miesta neumožnil vykonanie odpočtu inštalovaného meradla
na odbernom mieste a ani nenahlásil odpočet PDS SSD, a. s. alebo prostredníctvom svojho dodávateľa
elektriny. Ďalej táto spoločnosť jednoznačne uviedla, že žalovanému nebola vystavená, ani odoslaná
žiadna upomienka týkajúca sa distribúcie elektrickej energie (č.l. 438).

35. Zo všeobecných obchodných podmienok je zrejmé, že tieto rátajú aj s možnosťou neprístupnosti
meradla, či už z dôvodu jeho nevhodného umiestnenia, alebo aj neprítomnosti odberateľa, avšak je v
nich zároveň aj jednoznačne stanovené, ako je potrebné pri takýchto situáciách postupovať - požiadať o
premiestnenie na prístupné miesto, čím by bol tento problém vyriešený definitívne, resp. urobiť odpočet
odhadom ale len 1x a pre následné fakturačné obdobie, ak by sa situácia s neprístupnosťou opakovala,

kontaktovať odberateľ písomne - zaslaním mu upomienky dokonca pod následkom odpojenia. Ak by bol
pôvodný žalobca takto postupoval, mohol stav zvýšenej spotreby zaznamenať skôr, resp. odpojením by
zabránil už ďalšiemu odberu, keďže odber nemohol pre neprístupnosť alebo neprítomnosť žalovaného
reálne odpočítavať. V tomto prípade, keďže pôvodný žalobca na vyriešenie danej spornej situácie
nevyužil ani jeden z uvedených spôsobov, nadmernú spotrebu zistil až pri treťom odpočte, ktorý už bol

vykonaný odpísaním hodnoty elektromerom zaznamenaných kWh. Ospravedlnením takéhoto konania
pôvodného žalobcu nie je ani tá skutočnosť, že odpočty vykonával prostredníctvom spoločnosti PDS,
ak v konečnom dôsledku to bol práve pôvodný žalobca, ktorý na základe takto získaných podkladov
vystavoval žalovanému faktúry, pretože ako už bolo uvedené, v danom prípade sa jedná o obchodné
podmienky dodávky elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti spoločnosti SSE, a. s. - teda

pôvodného žalobcu.

36. Tak ako žalovaný poukazoval na porušenie povinností pôvodného žalobcu, aj žalobca poukazoval
na porušenie povinností žalovaného s odkazom na bod 4 časti Meranie a odpočty všeobecných
obchodných podmienok, podľa ktorých: „PDS je oprávnený vstupovať na pozemok Odberateľa z dôvodu

obsluhy a údržby určeného meradla a odpočtu. V prípade neprístupnosti tohto určeného meradla
je odberateľ povinný za podmienok určených PDS premiestniť určené meradlo na verejne prístupné
miesto“. Poukázal zároveň aj na to, že ak by aj PDS mal k dispozícií v zmluve tel. číslo, tak prax
je taká, že odberné miesto má byť verejne dostupné a nie je povinnosť PDS, resp. žalobcu pred
meraniami obvolávať odberateľov, čo by bolo značne časovo náročné, pretože merania resp. odpočty

sa nevykonávajú len pre jedno odberné miesto, ale týchto návštev za jeden deň je niekoľko desiatok,
teda nie je povinnosťou žalobcu, resp. pracovníka PDS vopred kontaktovať odberateľa. Z vedeného
vyplýva, že právny zástupca žalobcu odkazuje teda na tie isté obchodné podmienky, na ktoré odkazoval
aj právny zástupca žalovaného s upozornením ale na to, čo nebolo dodržané zo strany žalovaného. Z
vykonaného dokazovania bolo v konaní preukázané aj nedodržanie obchodných podmienok zo strany,

keďže nemal elektromer na verejne dostupnom mieste, ako aj nebol prítomný pri meraniach s tým, že
je správne tvrdenie, že nebolo povinnosťou pôvodného žalobcu žalovaného vopred obvolávať, ale po
druhej neprítomnosti ho mal min. písomne vyzvať.

37. Ak teda obe zmluvné strany porušovali zmluvné dojednania, ktorých súčasťou sú obchodné

podmienky, musia si podľa názoru súdu za to aj obe niesť následky.

38. S prihliadnutím na túto dôkaznú situáciu, súd potom v časti správnosti namerania údajov ustálil,
že elektromerom namerané údaje je potrebné považovať za správne, ale za celé sledované obdobie,
nielen za sporné obdobie a to z nasledovných dôvodov:

a/ vadnosť elektromera nebola preukázaná na to určeným spôsobom - jeho premeraním, zabezpečenie
čohovtomtokonaníboloreálnenemožné,keďžeelektromerjezošrotovaný. Žalovanýmalzato,žebolo
povinnosťou žalobcu uchovať daný elektromer, s prihliadnutím aj na to, že vedel o reklamácií. Právnyzástupca žalobcu v danom poukázal na splnenie si tejto povinnosti v rozsahu, ako to stanovuje zákone
(č. l. 407). Pre toto konanie nie je podstatné, či žalovaný mal alebo nemal elektromer uschovať, keďže
ak ho aj neuschoval, toto automaticky neznamená nesprávnosť nameraných údajov. V danom prípade

preto bolo potrebné ustáliť skutkový stav z dostupných dôkazných prostriedkov, do ktorej dôkaznej
situácie sa strany sporu dostali porušovaním ich zmluvných povinností, čo bolo konštatované už vyššie.

b/ - bol namontovaný úplne nový elektromer dňa 11.04.2012 s počiatočným stavom 2 kWh, ktorému
predchádzala revízna správa

c/ - v rámci vybavenia reklamácie bola vykonaná opakovaná fyzická kontrola a to dňa 11.05.2015 - za
účasti zamestnanca odberateľa tak, že bol odstavený vývod do budovy a elektromer nezaznamenal
žiadnu spotrebu (č. l. 96)
d/ mala byť vykonaná kontrola aj dňa 19.06.2015 - kde pre neprítomnosť žalovaného nebolo umožnené
opätovné preverenie funkčnosti elektromera
e/ bola vykonaná kontrola dňa 30.06.2015 za účasti odberateľa, kedy komplexnou kontrolou zapojenia a

funkčnosti opätovne neboli zistené žiadne závady na odbernom mieste, ktorý by ovplyvňovali správnosť
merania spotreby elektriny. Okrem iného boli na odbernom mieste vykonané aj diagnostické merania,
ktoré preukázali síce, že veľkosť napätia sa pohybovala okolo horných limitných hodnôt, z ktorého
dôvodu Stredoslovenská energetika - Distribúcia a. s. považovala ako opodstatnené upraviť napätie
na napájacej trafostanici, čo bolo vykonané dňa 13.07.2015 s tým však, že veľkosť napätia na spotrebu

elektriny nemá vplyv (č. l. 91)
f/ a žalovaný nenamietal správnosť nameraných hodnôt za fakturačné obdobie nasledujúce po spornom
období, t. j. od 17.04.2015 - 10.04.2016, v ktorom bolo vykonané meranie spotreby elektrickej energie
tým istým elektromerom, ktorého vadnosť žalovaný v priebehu celého konania namietal a odplatu za
takto namerané hodnoty aj uhradil

Práve z týchto dôvodov súd pri rozhodnutí o nároku žalobcu vychádzal výlučne z hodnôt tak, ako boli
namerané elektromerom.

39. Týmto súd nespochybňuje, že daná nehnuteľnosť je využívaná len v minimálnom rozsahu, že

nemuselo ani dôjsť v období nasledujúcom po sledovanom období k zmene spotrebičov - ich nárastu
(aj keď v konaní nebola riešená presne otázka konkrétnych spotrebičov), tak ako to tvrdil žalovaný
a čo bolo podporené aj svedeckými výpoveďami svedkov - jeho synov, ktoré svedecké výpovede
považujesúdzadôveryhodné,ajkeďprávnyzástupcažalobcunamietalminimálneodchýlkyvovýpovedi
uvedených svedkov, ktoré ale zároveň neboli charakteru vedúceho k prijatiu záveru, že by daná

nehnuteľnosť mala byť využívaná vo väčšom rozsahu, ako to stále tvrdil žalovaný a jeho synovia,
ako aj že by bola využívaná na iné účely, ako výlučne pre občasnú rekreáciu rodiny žalovaného
(teda neboli preukázané prípadne podnikateľské účely). K prípadnému záveru o nezmenenom spôsobe
využívania by muselo byť dokazovaním jednoznačne preukázané používanie tých istých spotrebičov
(bolo len stroho konštatované, že nedošlo k ich zmene), ako aj presného počtu dní používania chaty

v porovnávacom období s rovnakým počtom ľudí a hlavne v rovnakom ročnom období. To že aj pri
približne rovnakom používaní nehnuteľnosti spotreba v jednotlivých rokoch nie je rovnaká vyplýva aj zo
samotným žalovaným predloženým dokladom preukazujúcim spotrebu elektrickej energie od nového
dodávateľa, ktorá pri porovnaní jednotlivých rokov, kedy mala byť nehnuteľnosť tiež stále rovnako
užívaná ako aj v sledovanom období, vykazuje rozdielnu spotrebu so stúpajúcou tendenciou od

spotreby 7.622 kWh za rok 2017 po 11.489 kWh za rok 2019 (č. l. 205), teda ešte za obdobie, kedy podľa
výpovedí svedkov nemala byť realizovaná ani rekonštrukcia, čo eventuálne mohlo prispieť k zvýšenej
spotrebe. Súd je preto toho názoru, že z týchto tvrdení nebolo možné dospieť k tomu, aká mala byť
skutočná spotreba elektrickej energie v spornom období.

40. Rovnako pre spotrebu elektrickej energie v spornom období nebolo možné podľa názoru súdu
vychádzať ani z „porovnávacích metód“, ktoré boli produkované tak žalobcom, ako aj žalovaným.
Žalobca poukazoval na spotrebu (tiež pomerne vysokú) predchádzajúceho vlastníka za obdobie 1/2006
-4/2008, čo však automaticky neznamená, že takúto spotrebu musí mať aj nový vlastník, navyše, ak
tento daný objekt nevyužíva na také účely, ako tomu bolo predtým (predchádzajúcim vlastníkom mala

byť nehnuteľnosť využívaná na podnikateľské účely). Žalovaný predložil zas svoje výpočty o spotrebe
elektrickej energie poskytovanú mu už ale novým dodávateľom, ktoré podľa názoru súdu rovnako
nemajú žiadnu výpovednú hodnotu v možnosti zistenia reálnej spotreby elektrickej energie v spornom
období. Žalovaný vykonal prepočet, podľa ktorého od nového dodávateľa odobral spolu 47 683 kWhza obdobie od 27.06.2016 do 30,09.2020, čo predstavuje 51 kalendárnych mesiacov teda priemerný
dober je 934,96 kWh. Ak sporné obdobie - žalovaný má zato, že sporným obdobím bolo obdobie od
11.04.2012 do 16.04.2015, má 36 mesiacov, žalovaný navrhol v rámci mimosúdnych rokovaní počet

mesiacov vynásobiť priemernou spotrebou 934,96 kWh, čo by bolo 33 658,58 kWh.

41. Súd sa nemôže stotožniť ani s takýmito výpočtami a to práve preto, že takýto spôsob nevychádza
z nameraných hodnôt v spornom období, sledované obdobie je úplne iné a vychádzajúce aj z iných
podkladov. Ak už nie je možné dospieť k reálnej spotrebe elektrickej energie výlučne v spornom období

(keďže faktúra č. 1 predstavuje spotrebu v celom sledovanom období), je podľa názoru súdu potrebné
aspoň vychádzať z nameraných hodnôt aj zo sporeného obdobia zaznamenané elektromerom, ktorého
vadnosť nebola relevantým dôkazom preukázaná a teda hodnoty je potrebné považovať za správne.

42. S prihliadnutím ale na sú skutočnosť, že žalobca za prvé dve fakturačné obdobia účtoval žalovanému
spotrebu elektrickej energie len ním odhadovanú, je viac ako isté (čo v konečnom dôsledku konštatuje aj

sám žaloba), že výlučne v spornom období (01.05.2014 -16.04.2015) žalovaný nespotreboval elektrickú
energiu v množstve, ako bola uvedená vo faktúre č. 1, pretože táto faktúra odráža celkovú spotrebu
od namontovania elektromera až po odpočet k 16.04.2015, po dopočítaní spotreby ktorá bola len
odhadovaná a je uvedená vo faktúrach za predchádzajúce dve fakturačné obdobia (faktúra č. 2 a faktúra
č. 3).

43. Súd si je vedomý toho, že ku dňu rozhodnutia už nikto presne nezistí, aká bola skutočná
spotreba elektrickej energie v spornom období (sporné obdobie nie je celý čas ktorý uvádzal žalovaný v
navrhovanej dohode pre žalobcu - č. l. 400), pretože len sporné obdobie je predmetom konania, keďže
žalobca odvodzuje svoj nárok výlučne z faktúry č. 1, kde je jednoznačne uvedené fakturačné obdobie od

01.05.2014 - 16.04.2015, a teda k približnej spotrebe je možné dospieť len určitým výpočtom, z ktorého
dôvodu, ak teda má súd vykonávať prepočty, je potrebné vychádzať z hodnôt nameraných v období od
11.04.2012-16.04.2015(sledovanéobdobie),aniezobdobípredaleboposledovanomobdobí,vktorých
spotreba za jednotlivé roky nebola rovnaká, čo muselo byť niečoho následkom a zároveň nie je možné
ani určiť správny počet rokov, ktoré majú byť zahrnuté do obdobia pre určenie priemernej spotreby.

44.1. Zo skutočností uvedených v žalobe, ako aj vyplývajúcich z predložených dokladov má súd za
preukázané, že počiatočný stav elektromera pred jeho namontovaním bol 2 kWh a konečný pri spornej
faktúrebol148522kWh.Zuvedenéhojezrejmé,ževsledovanomobdobítedabolospotrebovaných148
520 kWh ( 148 522 kWh - 2 kWh). Takto nameranú spotrebu súd potom rozdelil počtom dní v sledovanom

období, teda v každom jednom dni sledovaného obdobia súd predpokladá rovnakú spotrebu, keďže nie
je možné zistiť v ktorom období bola spotreba prípadne vyššia.

44.2. Sledovaným obdobím je obdobie od 11.04.2012 - 16.04.2015 čo na počet dní predstavuje 1.101
dní ( 265 + 365 +365 +106):

- ROK 2012 - 265 dní (11.04.2012 - 30.04.2012 - 20 dní, 5/2012 - 31 dní, 6/2012 -30 dní, 7/2012 -31
dní, 8/2012 -31 dní, 9/2012 -30 dní, 10/2012 -31 dní, 11/2012 -30 dní, 12/2012 -31 dní)
- ROK 2013 - 365 dní
- ROK 2014 - 365 dní
- ROK 2015 - 106 dní (1/2015 - 31 dní, 2/2015 -28 dní, 3/2015 - 31 dní a od 01.04.2015 - 16.04.2015

- 16 dní)

44.3. Z uvedených dní, v spornom období (od 01.05.2014 - 16.04.2015) bolo 351 dní: (5/2014 -31 dní,
6/2014 - 30 dní, 7/2014 - 31 dní, 8/2014 - 31 dní, 9/2014 - 30 dní, 10/2014 - 31 dní, 11/2014 - 30 dní,
12/2014 - 31 dní, 1/2015 - 31 dní, 2/2015 - 28 dní, 3/2014 - 31 dní a od 01.04.2014 do 16.04.2014 - 16

dní). Ak v tomto sledovanom období bola nameraná spotreba v rozsahu 148 520 kWh, na jeden deň to
predstavuje spotrebu 134,89554 kWh a za sporné obdobie je to potom spotreba v rozsahu 47 348 kWh
(148 520 KWh : 1101 dní= 134,89554 KWh x 351 dní v spornom období = 47 348 kWh).

44. 4. V ďalšom súd potom vypočítal cenu jednej kWh, kde vychádzal z ceny uvedenej vo faktúre č. 1,

kde bola správne účtovaná dohodnutá sadzba DD2, s tým, že do výslednej ceny ale vstupovali aj iné
faktory, tak ako to uvádzal žalobca v odpovedi na výzvu súdu (č.l. 423), ktorý spôsob výpočtu žalovaný
nenamietal, namietal len počet nameraných kWh.44.5. Pokiaľ vo faktúre č. 1 fakturovaná suma 19 094,12 Eur (bez odpočítania preddavku) zodpovedala
147 300 kWh nameraných za sporné obdobie (za prvé fakturačné obdobie uvedená spotreba 593 kWh,
za druhé 627 kWh a za sporené 147 300 kWh, čo spolu za sledované obdobie predstavuje 148 520

kWh, keďže 2kWh mal elektromer už pred jeho namontovaním), potom za 1 kWh to predstavuje sumu
0,1296274 Eur (19.094,12 Eur : 147 300 kWh), ktorou sumou bola vynásobená spriemerovaná spotreba
za sporné obdobie, čo predstavuje sumu 6.137,60 Eur (0,1296274 Eur x 47 348 kWh).

44. 6. Práve v tomto rozsahu súd považuje nárok žalobcu uplatnený za sporné obdobie za opodstatnený

a vyplývajúci z výsledkov dokazovania s prihliadnutím na tú skutočnosť, že už nie je v možnostiach
nikoho zistiť skutočnú spotrebu za sporné obdobie, teda môže byť, že v spornom období bola táto
spotreba aj vyššia, čo je v danom prípade na ťarchu žalobcu, ale aj nižšia, čo by zas bolo na ťarchu
žalovaného. Pokiaľ však obe strany sporu porušovali ustanovenia všeobecných obchodných podmienok
a týmito sa neriadili, keď žalovaný mal umiestnené meradlo na neprístupnom mieste, nebol prítomný pri
meraniach,nekontrolovalstavelektromeraapôvodnýžalobcanevykonalpríslušnéopatreniaakopredísť

tejto situácii, od výzvy na premiestnenie meradla, cez písomnú výzvy na sprístupnenie odberného
miesta pri druhom odpočte, ktorý bol podkladom pre druhé (následné) fakturačné obdobie, po období,
keď bola spotreba vykonaná odhadom, cez možné odpojenia, ak by odberné miesto sprístupnené
nebolo, až po preskúšanie elektromera v čase reklamácie, sú povinné znášať aj následky tohto svojho
konania ktoré sa odrazia aj na ich prípadných stratách na skutočne poskytnutej/zaplatenej elektrickej

energii. Tu súd ale poukazuje na to, že ak by súd zobral do úvahy celé sledované obdobie, čo ale nebolo
možné, pretože celé sledované obdobie nie je predmetom tohto konania , napriek všetkému je žalovaný
v danom prípade vo výhodnejšom postavení, keďže za zostatok sledovaného obdobia uhradil len 376
Eur (z 2x uhradených záloh po 300 Eur mu bolo vrátených 224 Eur) a to za 1 220 kWh, pričom pri
tomto matematickom výpočte priemeru za prvé dve fakturačné obdobia malo byť spotrebovaných až

101 172 kWh (148 520 kWh - 47 348 kWh), čomu by zodpovedala suma neporovnateľne vyššia ako
bola žalovaným reálne uhradená na základe faktúry č. 2 a 3. Pokiaľ ale žalobca svoj nárok odvodzoval
výlučne z faktúry č. 1, v ktorej je jednoznačne stanovené sporné obdobie, súd na uvedené skutočnosti
nemohol prihliadnuť, riadiac sa výlučne predmetom sporu.

45. Z fakturovanej sumy vykonal žalovaný úhradu v rámci preddavku v sume 173,00 Eur, na čo prihliadol
aj pôvodný žalobca, keď fakturoval žalovanému sumu po odpočítaní preddavku. Rovnako preto na
túto úhradu prihliadol aj súd, ako aj prihliadol na žalovaným postupne vykonané splátky spolu v sume
5.526,08 Eur, keďže aj napriek čiastočnému späťvzatiu žaloby, žalobca zotrval na ponížení faktúry č. 1
stále v rozsahu všetkých vykonaných čiastočných úhrad (tu súd poukazuje aj na odôvodnenie odseku

č. 49 rozsudku), z ktorého dôvodu súd preto vyhovel žalobe v časti istine len v sume zostatku, po
vykonaných úhradách, t. j. v sume 438,52 Eur ( 6.137,60 Eur - 173,00 Eur - 5.526,08 Eur), v ktorom
rozsahu súd zaviazal žalovaného povinnosťou plnenia čo do istiny.

46. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z

omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

47.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

48. Podľa § 3 ods. 1 a § 10 c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia OZ účinného do 31.01.2013, (ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po

31. januári 2013.

49. Žalobca si zároveň uplatnil aj nárok na úrok z omeškania, kde bol zo strany súdu výslovne dotázaný,
či trvá na ich vyčíslení (ponížení istiny) tak, ako to vyplýva zo žaloby, kde bola istina pozostávajúca
výlučne z faktúry č. 1 v sume 18.921,12 Eur ponížená prvý krát o sumu 798,08 Eur, na čo uviedol,

že trvá na žalobe tak, ako bolo produkovaná s prihliadnutím na čiastočné späťvzatie žaloby na
predchádzajúcom pojednávaní, po ktorom bol zostatok istiny v sume 13.395,04 Eur. Podľa názoru súdu
v danom prípade ani nemalo dôjsť k späťvzatiu žaloby, keďže žalovaný nevykonal v priebehu konania
žiadne ďalšie úhrady ako tie, na ktoré už poukazoval pôvodný žalobca v žalobe, a ktoré aj pri uplatnenomnároku už boli zohľadnené, pretože je jedno, či vykonané úhrady v sume 5.526,08 Eur budú započítané
na úhradu faktúry č. 1 v celom rozsahu (18.921,12 Eur - 5.526,08 Eur = 13.395,04 Eur), ku ktorej sume
budepripočítanýnárokvyplývajúcizfaktúryvsume10,08Eur=13.405,12Eur(predmetkonania,akobol

uplatnený v žalobe), alebo časť tejto úhrady z prvej splátky bude použitá na úhradu dlhu vyplývajúceho
z faktúry v sume 10,08 Eur, po ktorom zostatok úhrad je už len v sume 5.516,00 Eur ( 5.526,08 Eur -
10,08 Eur ) a tento zostatok bude použitý na čiastočnú úhradu faktúry č. 1 (18.921,12 Eur - 5.516,08
Eur = 13.405,04 Eur ), vždy sa jedná o rovnaký výsledok 13.405,12 Eur. Rozdiel je len v tom, že pri
prvom spôsobe započítania úhrad (tak ako tomu bolo v žalobe) si žalobca odvodzuje nárok z dvoch

faktúr a v druhom prípade len z jednej, ale výsledná suma zostatku je vždy rovnaká, keďže v oboch
prípadoch sa odpočítava vždy rovnaká suma úhrad. Pokiaľ však žalobca zobral žalobu späť čo do sumy
10,08 Eur, aj napriek tomu, že nebola vykonaná žiadna ďalšia úhrada a uviedol, že predmetom sporu je
suma 13.395,04 Eur, súd preto v tomto rozsahu konanie zastavil, keďže sa jedná o dispozíciu žalobcu
so žalobou. Uvedená skutočnosť mala však dopad aj na úrok z omeškania, preto súd dotázal právneho
zástupcu, či trvá na ponižovaní istiny tak, ako to bolo uvedené v žalobe, teda po prvej splátke, aby bola

istina ponížená o sumu 798,08 Eur, na čom žalobca zotrval, z ktorého dôvodu preto bolo pri nároku na
úrok z omeškania tiež prihliadnuté na túto dispozíciu žalobcu.

50. Tu súd zároveň poukazuje aj na to, že žalobca mal nárok na úrok z omeškania vo výške 8,05
% ročne, keďže zmluvný vzťah vnikol pred 01.02.2013, a to počas celého obdobia trvania omeškania

(ku dňu omeškania 08.05.2015 bola základná sadzba ECB vo výške 0,05 a mohla byť zvýšená až
o 8 percentuálnych bodov). Pokiaľ si žaloba uplatnil nárok na úrok z omeškania len vo výške 5,05
% ročne a od 31.03.2016 vo výške 5% ročne, tak súd konštatuje, že takto uplatnený nárok nie je v
rozpore s príslušnými predpismi citovanými vyššie a preto čo sa týka výšky bol priznaný nárok na
úrok z omeškania v žiadanom percentuálnom vyjadrení. Úrok z omeškania však bol priznaný len zo

sumy v rozsahu ktorej súd považoval nárok žalobcu za opodstatnený po odpočítaní preddavku, lebo
len s touto sumou sa žalovaný dostal do omeškania (teda prvý úrok z omeškania je priznaný zo sumy
5.964,60 Eur / opodstatnený nárok je v sume 6.137,60 Eur - 173,00 Eur preddavok/) z ktorej sumy
sú postupne odpočítavané úhrady žalovaného s tým, že prvú úhradu súd počítal v sume 798,08 Eur
tak, ako to vyplývalo zo žaloby a vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, následne zostávajúca istina

bola ponížená vždy o sumu 788,00 Eur. Úrok z omeškania bol priznaný za obdobie omeškania, ktoré
začalo nasledujúcim dňom po splatnosti faktúry, t. j. 08.05.2015 bolo vždy ukončené dátumom následne
vykonanej úhrady, ktoré dátumy úhrad boli preukázané, ako aj neboli sporné. Pri sume 438,52 Eur
(priznaný nárok istiny) bol úrok z omeškania priznaný až do zaplatenia. Žalobcovi bol preto priznaný
nárok na úrok z omeškania v rozsahu, ako je to uvedené v druhom výroku tohto rozsudku.

51. Vo zvyšku súd nárok žalobcu zamietol, t. j. v rozsahu prevyšujúcom priznaný nárok až do sumy
13.395,04 Eur, ktorá suma bola predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby, ako aj v rozsahu
presahujúceho priznaný nárok na úrok z omeškania.

52. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 150/2016 Z. z. v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane.

53. Podľa 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. V konaní je preukázané, že žalobca zobral žalobu čiastočne späť čo do sumy 10,08 Eur s prísl.
a s prihliadnutím na dôvody uvedené v odseku č. 49, teda zastavenie konania zapríčinil sám žalobca.
Pri percentuálnom vyjadrení rozsahu zastavenia konania to predstavuje 0,08 % z pôvodne uplatneného
nároku 13.405,12 Eur (13.405,12 Eur : 100 = 134,0512; 10,08 Eur : 134,0512 = 0,08 %). Žalobe bolo

vyhovené v rozsahu 438,52 Eur, čo predstavuje 3,27 %, čo je úspech žalobcu (438,52 Eur : 134,0512
= 3,27 %). V rozsahu sumy 12.956,52 Eur bola žaloba zamietnutá, čo predstavuje 96,65 % (12.956,52
Eur: 134,0512 = 96,65 Eur) čo je zas úspech žalovaného. Uvedené percentuálne vyjadrenia predstavujú
spolu 100% (96,65 % + 3,27 % +0,08 %). K úspechu žalovaného je potrebné pripočítať aj percentuálny
podiel v ktorom žalobca zapríčinil zastavenie konania, čo spolu predstavuje 96,73 % v ktorom rozsahu

patrí žalovanému nárok na náhradu trov konania a to tak z dôvodu jeho úspechu, ako aj z dôvodu
zavinenia zastavenia konania žalobcom. Úspech žalobcu predstavuje 3,27 % v ktorom rozsahu zas
vznikol nárok na náhradu trov konania žalobcovi. Pri porovnaní uvedených dvoch rozsahov je tento vo
vyššom percentuálnom vyjadrení v prospech žalovaného a to v rozsahu 93,46 % (96,73 % - 3,27 %)v ktorom rozsahu súd preto priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. O ich
výške bude rozhodnuté tak, ako to vyplýva zo štvrtého výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný

poriadok).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).V Leviciach, dňa 30. júla 2021

Mgr. Mariana Pondelová
Sudkyňa