Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1122209560
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1122209560.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcu: TOUR4U, s.r.o., Šikmá
4, 821 06 Bratislava, IČO: 36 801 658, zastúpený: Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o., Karadžičova
2, 811 09 Bratislava, IČO: 35 906 464 a Advokátska kancelária Budinský, s. r. o., Pri Starej Prachárni
16/133, 831 04 Bratislava, IČO: 47 247 339 proti žalovanému v I. rade: DONAU WELLE s. r. o., Špitálska

2212/16, 811 08 Bratislava, IČO: 47 330 821 a žalovanému v II. rade: DANUBE WAVE s.r.o., Špitálska
2212/16,81108Bratislava,IČO:47330635,obajažalovanízastúpení:AdvokátskakanceláriaMišík,s.r.
o., Bajkalská 21/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 862 746, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/90/2022 - 217 zo dňa 7.11.2022 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/90/2022 - 217 zo dňa
7.11.2022 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že zamieta návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia doručený Okresnému súdu Bratislava I dňa 25.10. 2022 a o nároku na náhradu trov konania
rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom na nariadenie

neodkladného opatrenia doručeným 25.10. 2022 sa žalobca domáhal vydania neodkladného opatrenia,
ktorým súd žalovanému v I. a II. rade uloží povinnosť
- zdržať sa využívania informačných predajných vozíkov a predajných miest žalobcu na ponuku
svojich služieb, vrátane postávania v ich blízkosti za účelom prezentovania a predaja svojich služieb
zákazníkom, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej;
- zdržať sa oslovovania a odvádzania potenciálnych zákazníkov, ktorí už prejavili záujem o služby

žalobcu k vyhliadkovým vozidlám žalovaných, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej;
- zdržať sa predaja svojich vyhliadkových trás osobám, ktorí sa preukážu záväznou objednávkou alebo
poukazom (voucherom) žalobcu, resp. výslovne prezentujú záujem kúpiť vyhliadkovú trasu ponúkanú
žalobcom, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej;
- zdržať sa používania prospektov, letákov, mapiek, tabúľ a brožúrok žalobcu na predaj vlastných služieb
a vyvolávania nebezpečenstva zámeny so žalobcom, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci

samej;
- zdržať sa akýchkoľvek nepravdivých, urážlivých a klamlivých tvrdení o službách žalobcu a na adresu
žalobcu alebo jeho zamestnancov, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej;
- zdržať sa porovnávania a šírenia nepravdivých informácií, že vlastné služby a trasy sú identické alebo
podobné so službami žalobcu, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej;
- zmeny pracovných odevov predajcov žalovaných zabezpečujúcich predaj vyhliadkových trás vozidlami

žalovaných, najmä zmenu krikľavo-žltej, resp. krikľavo- bledozelenej farby na inú, dostatočne odlišnú
farbu od pracovných odevov žltej a neónovo-žltej farby žalobcu a iných príslušných vizuálnych prvkovtak, aby boli dostatočne odlíšené od farby a dizajnu dlhodobo charakteristického pre pracovné odevy
používané u predajcov žalobcu, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej;
Vo veci samej sa žalobca domáha vydania rozsudku, ktorým súd žalovanému v I. a II. rade

- uloží povinnosť zdržať sa pri svojej podnikateľskej činnosti parazitovania na povesti žalobcu a
Prešporáčika, najmä vystupovania v mene žalobcu, oslovovania a preberania zákazníkov žalobcu
stojacich pri predajnom vozíku žalobcu a v jeho blízkosti alebo ktorí sa preukážu objednávkou alebo
voucherom žalobcu, využívaním informačných predajných vozíkov a predajných miest žalobcu na
propagáciu a predaj svojich služieb, odvádzania zákazníkov žalobcu k vlastným vyhliadkovým vozidlám,

a to dňom právoplatnosti rozsudku;
- uloží povinnosť zdržať sa pri svojej podnikateľskej činnosti konania spočívajúceho v klamlivej a
porovnávacej reklame o počte a podobnosti trás Golden Express s trasami Prešporáčika a totožnosti,
či podobnosti poskytovaných služieb so žalobcom a to dňom právoplatnosti rozsudku;
- uloží povinnosť zdržať sa pri svojej podnikateľskej činnosti vyvolávania nebezpečenstva zámeny so
žalobcom, najmä používaním zameniteľných pracovných odevov žltej a neónovožltej farby žalobcu

a iných príslušných vizuálnych prvkov používaných žalobcom tak, aby boli dostatočne odlíšiteľné od
farby a dizajnu dlhodobo charakteristického pre žalobcu, najmä u pracovných odevoch, informačných
predajných vozíkoch, pútačoch, v obchodných a propagačných materiáloch a to dňom právoplatnosti
rozsudku;
- uloží povinnosť zdržať sa pri svojej podnikateľskej činnosti rozširovania nepravdivých údajov o

pomeroch a službách poskytovaných žalobcom, najmä ich znevažovania v očiach verejnosti a to dňom
právoplatnosti rozsudku;
- uloží povinnosť zdržať sa pri svojej podnikateľskej činnosti i ďalších prejavov nekalosúťažného konania
v rozpore s dobrými mravmi smerovaných voči žalobcovi a jeho zamestnancom, najmä v podobe
slovných a fyzických útokov, porušovania dopravných predpisov a povolení a to dňom právoplatnosti

rozsudku;
- uloží povinnosť v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaslať žalobcovi ospravedlnenie
s nasledovným znením: „Spoločnosť DONAU WELLE s.r.o., so sídlom Špitálska 2212/16, 811 08,
Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 330 821 a spoločnosť DANUBE WAVE s.r.o. so sídlom Špitálska
2212/16, 811 08, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 330 635 sa ospravedlňujú spoločnosti TOUR4U, s.r.o.,

so sídlom Šikmá 4, 821 06 Bratislava, IČO: 36 801 658 za svoje nekalosúťažné konanie namierené
proti nej v rámci propagácie a predaja vlastných služieb vyhliadkových jázd vláčikmi Golden Express
po Bratislave, spočívajúce v klamlivej reklame o počte a podobnosti trás s trasami Prešporáčika, vo
vyvolávaní nebezpečenstva zámeny s TOUR4U, s.r.o., parazitovania na jej povesti, neoprávneného
využívania informačných predajných vozíkov a stojísk TOUR4U, s.r.o., oslovovania a preberania

zákazníkov TOUR4U, s.r.o., rozširovania nepravdivých údajov o pomeroch a službách poskytovaných
TOUR4U,s.r.o.akoizaďalšieprejavynekalosúťažnéhokonaniavrozporesdobrýmimravmismerované
voči TOUR4U, s.r.o. a jej predajcom.“;
- uloží povinnosť v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zverejniť na svoje náklady
na webovej stránke žalovaného 1 https://donauwelle.sk/ a na webovej

stránke žalovaného 2 https://www.danubewave.sk/ a súčasne na
spoločnej facebookovej stránke žalovaných https://www.facebook.com/donauwellesk n a dobu jedného mesiaca ospravedlnenie so znením: „Spoločnosť
DONAU WELLE s.r.o., so sídlom Špitálska 2212/16, 811 08, Bratislava Staré Mesto, IČO: 47 330 821 a
spoločnosť DANUBE WAVE s.r.o. so sídlom Špitálska 2212/16, 811 08, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47

330 635 sa ospravedlňujú spoločnosti TOUR4U, s.r.o., so sídlom Šikmá 4, 821 06 Bratislava, IČO: 36
801 658 za svoje nekalosúťažné konanie namierené proti nej v rámci propagácie a predaja vlastných
služieb vyhliadkových jázd vláčikmi Golden Express po Bratislave, spočívajúce v klamlivej reklame o
počte a podobnosti trás s trasami Prešporáčika, vo vyvolávaní nebezpečenstva zámeny s TOUR4U,
s.r.o.,parazitovanianajejpovesti,neoprávnenéhovyužívaniainformačnýchpredajnýchvozíkovastojísk

TOUR4U,s.r.o.,oslovovaniaapreberaniazákazníkovTOUR4U,s.r.o.,rozširovanianepravdivýchúdajov
o pomeroch a službách poskytovaných TOUR4U, s.r.o. ako i za ďalšie prejavy nekalosúťažného konania
v rozpore s dobrými mravmi smerované voči TOUR4U, s.r.o. a jej predajcom.“, a to v červenej farbe a
v rovnakej veľkosti písma, akou je väčšina textových polí na danej stránke. Ospravedlnenie musí byť
umiestnené bezprostredne pod lištu obsahujúcu menu webových stránok a na nástenke facebookovej

stránky žalovaných prístupné širokej verejnosti;
- uloží povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi primerané zadosťučinenie v sume 50.000
Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku;
- uloží povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi 100% trov konania.3. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca je obchodnou spoločnosťou s dlhoročnou tradíciou
podnikania v oblasti cestovného ruchu, pričom hlavný predmet jeho činnosti spočíva v prevádzkovaní

vyhliadkových (okružných) jázd pre návštevníkov Bratislavy po pamätihodnostiach mesta s dobovými
červenými vyhliadkovými vozidlami Prešporáčik Oldtimer (ďalej len „Prešporáčik“). Žalovaní, ktorí majú
podľa výpisov z obchodného registra tých istých spoločníkov a sú prepojení i osobou konateľky a
ktorí sa prezentujú ako jedna spoločnosť na svojej webstránke, na svojej facebookovej stránke a vo
svojich propagačných materiáloch a aj vo vzťahu k zákazníkom vystupujú ako jedna firma, taktiež

poskytujú od roku 2013 služby cestovného ruchu v Bratislave a prevádzkujú turistické vyhliadkové
vláčiky bielo-zlatej farby, tzv. Golden Express. Je preto nepochybné, že žalovaní v I. a II. rade
spolu ponúkajú podobné služby ako žalobca a ich činnosť je priamo konkurujúcou činnosťou a tak
sa v postavení súťažiteľov zúčastňujú so žalobcom na hospodárskej súťaži v zmysle § 41 a nasl.
Obchodného zákonníka. Žalobca má súčasne za to, že žalovaní v I. a II. rade v konaní na základe
tejto žaloby vytvárajú i nerozlučné procesné spoločenstvo v zmysle § 77 CSP, keďže ide o majetkovo

a personálne prepojené subjekty vystupujúce vo vzťahu k tretím osobám ako jeden subjekt a nie
je možné voči nim rozhodovať obsahovo rozdielnym spôsobom. Predaj lístkov uskutočňujú žalovaní
rovnako ako žalobca ambulantným spôsobom v blízkosti stanovišťa žalobcu na Hviezdoslavovom
námestí a to na základe súhlasného stanoviska s užívaním verejného priestranstva Mestskej časti
Bratislava - Staré mesto ako príslušného správcu komunikácie č. 6953/16151/2022/DŽV/Nag zo

dňa 17.03.2022 vydaného na žalovaného 1. Podľa bodu 4 podmienok tohto súhlasného stanoviska
„Žiadateľ môže na Hviezdoslavovom námestí, promenáde A, umiestniť predajné zariadenie o veľkosti
1 m2 v časti promenády podľa situačného nákresu, ktorý je prílohou tohto súhlasu“. Podľa prílohy
k tomuto súhlasnému stanovisku má žalovaný 1 na Hviezdoslavovom námestí pevne vyznačené
stanovište na predaj lístkov (umiestnenie stojiska) na úrovni hotela Carlton, ktoré však žalovaný v I.

rade nedodržuje, keďže predajcovia žalovaných sa pravidelne pohybujú (v rozpore s povolením) po
celom Hviezdoslavovom námestí, tak ako je zrejmé z predloženej fotodokumentácie zachytávajúcej
krikľavo-žltý stánok žalovaných aj s ich predajcami v krikľavo žltých tričkách, resp. krikľavo bledo
zelených, v rôznych lokalitách Hviezdoslavovho námestia. Predajcovia žalovaných ďalej s obľubou
postávajú pri stánkoch žalobcu a proaktívne oslovujú turistov, tak ako je to zrejmé z fotodokumentácie

a videodokumentácie, ktorú žalobca predkladá. Súčasne žalovaní uskutočňujú svoj predaj lístkov
na Golden Express aj na susednom Námestí Eugena Suchoňa, tak ako je zrejme z predloženej
fotodokumentácie ako aj videodokumentácie, ktorá zachytáva postávanie predajcov žalovaných pri
predajnom vozíku žalobcu a v jeho blízkosti, konflikt pri predajnom vozíku žalobcu, oslovovania a
preberania zákazníkov žalobcu stojacich pri predajnom vozíku žalobcu a v jeho blízkosti a vstupovanie

do prezentácii predajcov žalobcu, kde však predajcovia žalovaných nemajú vôbec povolenie na predaj,
tak ako to vyplýva aj z e-mailovej komunikácie s vedúcim oddelenia dopravných povolení Magistrátu
Hl. Mesta Bratislava, pánom D.. K. A., ktorý neexistenciu povolenia na strane spoločností žalovaných
vo vzťahu k Námestiu Eugena Suchoňa v e-maile zo dňa 31.08.2022 potvrdil. Takýmto konaním sa
žalovaní podľa názoru žalobcu dopúšťajú v rozpore so zákonom nekalosúťažného konania naplnením

skutkovej podstaty generálnej klauzuly (konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže) v zmysle § 44 ods.
1 Obchodného zákonníka ako i skutkovej podstaty nebezpečenstva vyvolania zámeny v zmysle § 47
písm.c)Obchodnéhozákonníka,pripredajcochpostávajúcichpristánkužalobcu(častokrátvpodobnom
označeníakopredajcoviažalobcualebobezoznačeniavcivilnomoblečení)aponúkajúcichsvojeslužby.
K rozsahu poskytovaných služieb žalovanými žalobca uviedol, že trasy Golden Express nie sú podobné

a už vôbec nie totožné s trasami Prešporáčikov, keďže žalovaní ponúkajú len jednu vyhliadkovú trasa
vláčikom Golden Expressu (oproti 5 trasám žalobcu). Žalovaní vôbec nejazdia do pešej zóny Starého
mesta (Hlavné námestie, Františkánske námestie a okolité ulice historického centra), keďže nemajú na
to povolenie od Magistrátu a Starého mesta, ďalej nejazdia na Slavín, po Obchodnej ul., Radlinského ul.
(odbočka na ul Imricha Karvaša podlieha povoleniu, ktoré nemajú), k Blumentálskemu kostolu, nejazdia

na Námestie Slobody, k obrátenej pyramíde Slovenského rozhlasu, nejazdia k Modrému kostolíku
(nepravidelne niekedy tento na trasu náhodne zaradia), po Vajanského nábreží, Štúrovej ul. (jazdia
až od roku 2022), Dostojevského rade, atď. Rozdiely sú pritom ľahko zreteľné pri porovnaní mapky
trás Prešporáčikov a Golden Expressu, ktoré majú obe strany zverejnené na svojich webstránkach.
I napriek tejto skutočnosti predajcovia žalovaných prezentujú pomocou letáčiku a predajnej tabuli

zákazníkom rozdielnu mapku od tej, ktorá je zverejnená na webstránke žalovaných. Táto mapka sa
popritom výrazne podobá na mapky s trasami, ktoré prezentuje a jazdí žalobca (staromestský okruh,
panoramatický okruh, hradný okruh, veľký okruh mestom), čím žalovaní vyvolávajú prostredníctvom
napodobnenia poskytovaných služieb (výkonov) žalobcu u zákazníkov nebezpečenstvo zámeny aprofitujú z neho. Klamlivé informovanie spotrebiteľov o rozsahu a povahe poskytovaných služieb
žalovanými odkazom na údajnú podobnosť, či dokonca totožnosť vyhliadkových trás Golden Express
a Prešporáčikov je v zmysle vyššie uvedeného v rozpore s generálnou klauzulou zakazujúcou nekalú

súťaž podľa § 44 Obchodného zákonníka, predstavuje tiež klamlivú reklamu podľa § 45 Obchodného
zákonníka, a tak predstavuje neprípustnú porovnávaciu reklamu podľa § 4 ods. 2 písm. g) Zákona
o reklame. Vzhľadom na uvedené a dôkazy je podľa žalobcu nepochybné, že propagácia služieb
žalovaných môže vyvolať u tretích subjektov nebezpečenstvo zámeny so žalobcom. V rámci propagácie
svojich služieb žalovaní využívajú podobné zameniteľné prvky ako žalobca, najmä pracovné oblečenia

(farba, dizajn), predajné vozíky (farba, dizajn, tvar, identické vlaky štátov na pútačoch) a propagačné
materiály (letáky, mapy) ako žalobca, ďalej predajcovia žalovaných využívajú predajné vozíky žalobcu
(na Hviezdoslavovom námestí, Námestí Eugena Suchoňa), hoci majú svoje vlastné predajné miesto na
Hviezdoslavovom námestí a predajné miesta na Námestí Eugena Suchoňa vôbec povolené nemajú.
Žalovaní ďalej zákazníkom žalobcu pri predaji tvrdia, že ide o tie isté alebo podobné služby ako ponúka
žalobca, čím vyvolávajú nebezpečenstvo zámeny. Súčasne žalovaní kopírujú trasy žalobcu, jednak v

minulosti označením a jednak aktuálne graficky farebným znázornením na propagačných materiáloch
prezentovaných zákazníkom, i napriek skutočnosti, že Golden Express ku dňu podania žaloby jazdí
len jednu jedinú trasu, ktorú podľa potreby žalovaní menia (napr. pri veľkom dopyte zákazníkov na
panoramatický okruh), avšak i tu trasy nezodpovedajú trasám žalobcu alebo mapkám prezentovaným
žalovanými. Žalobca má za to, že vyššie popísané konanie žalovaných realizované v rámci propagácie,

predaja a poskytovania služieb presiahlo hranice prípustného správania, keďže ním porušuje dobré
mravy v súťaži poškodzuje ostatných súťažiteľov a spotrebiteľov a najmä právne predpisy nielen na
úrovniSlovenskejrepublikyaleajnaúrovniEurópskejúnie.Predmetnénekalosúťažnékonaniazostrany
žalovaných má zjavne dlhodobú, periodickú povahu. O uvedenom svedčia čestné vyhlásenia, sťažnosti
zákazníkov, podnety a vyjadrenia SOI a iných príslušných subjektov zaoberajúcich sa týmto problémom

od roku 2018 až do súčasnosti. Nekalosúťažné konanie sa však zo strany žalovaných stupňuje, o čom
svedčia viaceré podané trestné oznámenia z posledných 2 mesiacov. Na základe spôsobu propagácie a
realizácie predaja služieb žalovanými sú prostredníctvom klamlivých informácii v súčasnosti porušované
práva spotrebiteľov a žalobcu. Zároveň, prostredníctvom kopírovania pracovných odevov, predajných
vozíkov a ostatných reklamných prvkov žalobcu, nekalosúťažných praktík predajcov žalovaných,

nepovoleného spôsobu používania stojísk a predajných miest žalobcu zo strany predajcov žalovaných
sú neustále na dennej báze porušované práva žalobcu, v dôsledku čoho jeho podnikanie utrpelo
značnú ujmu. Žalobca má problémy udržať a zamestnať ľudí, keďže títo sú vystavení vyššie popísaným
nekalosúťažným praktikám zo strany žalovaných, majú strach a odmietajú ďalej svoju prácu vykonávať.
Tlak, ktorý je v súčasnosti v dôsledku takýchto praktík zo strany žalovaných vyvíjaný, začína ohrozovať

samotnú podstatu podnikania žalobcu. Z doterajšieho priebehu a prejavov nekalosúťažného konania
žalovaných sa javí, že toto má jednotnú metodiku, riadený spôsob realizácie a nie je náhodným konaním
zopár jednotlivcov, ale plánovaným konaním nasmerovaným voči žalobcovi, s cieľom poškodiť ho ako
konkurenčného poskytovateľ služieb. Aj ďalšie pokračovanie porušovania práv žalobcu a spotrebiteľov
sa preto javí ako vysoko pravdepodobné. Aj pre (veľmi teoretický) prípad, že by už k ďalšiemu

porušeniu práv žalobcu, ani spotrebiteľov v rámci predmetnej kampane nedošlo, platí, že nariadenie
neodkladného opatrenia vzhľadom na navrhovaný rozsah neodkladného opatrenia nijako zásadne
neobmedzuje žalovaného vo vykonávaní jeho podnikania zákonom predpísaným a predvídaným
spôsobom. Nariadenie neodkladného opatrenia teda nijako zásadne neobmedzí práva žalovaného a
zároveň poskytne ochranu pred ďalším porušovaním práv žalobcu a spotrebiteľov.

4. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 326 ods.
1, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1 C.s.p. a po oboznámení sa s dôkazmi k návrhu dospel k záveru, že návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.

5.Súdprvejinštancieuviedol,žezákladnoupodmienkouprevydanieakéhokoľveksúdnehorozhodnutia,
nevynímajúc nariadenie neodkladného opatrenia, je súlad obsahu rozhodnutia s ústavou, ústavnými
zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaný
výrok neodkladného opatrenia nesmie obmedzovať žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu.
Súd je preto povinný skúmať, či jeho nariadením alebo jeho účinkami nedochádza k porušovaniu

alebo obchádzaniu právnych predpisov. Len za predpokladu, že sú v konkrétnom prípade rešpektované
všetky relevantné ústavné princípy, pristúpi súd k hodnoteniu ďalších podmienok, medzi ktoré patrí
tvrdenie a osvedčenie existencie právneho (nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom,
ktorý má byť neodkladným opatrením obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nárokualebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje dočasnú ochranu. Súd po oboznámení sa so skutkovými
a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie, ako aj po oboznámení sa s
predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Inštitút neodkladných opatrení a zabezpečovacieho
opatrenia nahradil a doplnil doterajšie predbežné opatrenia v zmysle § 74 a nasl. zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Novozavedeným inštitútom sa zmenila doterajšia koncepcia
právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom
predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej.

Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po
nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej.

6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca vo svojom obsiahlom návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia podrobne poukázal na celú genézu vývoja podnikateľských aktivít žalobcu a žalovaných,
na ich vzájomné vzťahy, a najmä na praktiky žalovaných, pričom predložil viacero tak listinných

dôkazov ako i vizuálnych dôkazov (video, fotografie), ktoré majú preukázať, že žalovaní naplnili znaky
viacerých druhov nekalosúťažných konaní. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že z viacerých predložených
dôkazov je zrejmé, že konanie žalovaných je dlhodobé (žalobca sám vo svojom návrhu hovorí o
„problémoch od roku 2018“). Nie je tak splnená podmienka „bezodkladnosti“ neodkladného opatrenia.
Žalobca má vedomosť o tvrdenom nekalosúťažnom konaní žalovaných už viac rokov a od tohto

odvíja svoje nároky z titulu nekalej súťaže. Súd preto nemá za osvedčenú „akútnu“ potrebu riešenia
vzťahov žalobcu a žalovaných, na ktorú neodkladné opatrenie slúži. Je pravdou, že žalobca uvádza,
že v súčasnosti sa nekalé praktiky žalovaných stupňujú, čo preukazujú viaceré trestné oznámenia
za obdobie ostatných dvoch mesiacov. Ako dôkaz žalobca založil do spisu potvrdenia o ústnom
oznámení, že oznamovateľ bol fyzicky napadnutý páchateľkou, ktorá mu spôsobila drobné zranenie. Z

ani jedného oznámenia nie je zrejmé, že tento incident súvisí s podnikateľskou aktivitou žalovaných.
Pri nariadení neodkladného opatrenia sa však vyžadujú zvýšené nároky na presvedčivosť návrhu
a osvedčenie všetkých relevantných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia - a súd
mal za to, že v tomto prípade zo strany žalobcu neboli predložené dôkazy, ktoré preukazujú akútnu
potrebu riešenia vzťahov žalobcu a žalovaných, t. j. neboli predložené dôkazy o tom, že útoky a

nepovolené praktiky žalovaných narušujúce hospodársku súťaž sa bezprostredne pred podaním návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia vystupňovali tak, že to odôvodňuje nariadenie neodkladného
opatrenia. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry - samotné súťaženie na trhu pripúšťa určitú mieru agresivity
a „podnikateľskej prefíkanosti“ za účelom presadenia sa. Súd však nemal za osvedčené, že v tomto
prípade ide o zákernú, zákonom nepovolenú praktiku narušujúcu hospodársku súťaž a mal za to,

že preukázanie tohto tvrdenia si vyžaduje hlbšie dokazovanie v rámci konania vo veci samej. Súd
zároveň uviedol, že z predložených dokladov vyplýva, že viaceré konania žalovaných, ktorých sa
majú navrhovaným neodkladným opatrením zdržať, riešia napr. Mestská polícia hl. mesta, Slovenská
obchodnáinšpekcia,Kanceláriaprimátorahl.mesta,Magistráthl.mesta,MestskáčasťBratislava-Staré
mesto. Z dôkazov predložených žalobcom však nevyplýva, ako o podnetoch/sťažnostiach príslušné

orgány rozhodli, akým spôsobom ich vybavili (napr. či boli dôvodné, či bola voči žalovaným vyvodená
zodpovednosť, či žalovaným, resp. ich zamestnancom bol udelený trest a pod.).

7.Nazákladeuvedenýchskutočnostísúdrozhodoltak,ženávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia
nevyhovel.

8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Domnieva sa, že súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa zistení súdu v návrhu žalobcu
údajne absentuje podmienka „bezodkladnosti“ neodkladného opatrenia, súd údajne nemá osvedčenú
„akútnu“ potrebu riešenia vzťahov žalobcu a žalovaných, t. j. že neboli predložené dôkazy, že útoky

a nepovolené praktiky sa bezprostredne pred podaním žaloby vystupňovali. Tento skutkový záver je
v rozpore s obsahom návrhu a samotných dôkazov predložených v prílohách návrhu. V návrhu sa
otázke bezprostrednosti žalobca venuje v bode 4.3 až 4.8, pričom dôkazy o bezprostrednosti útokov a
nepovolených praktík pred podaním žaloby vyplývajú z jednotlivých bodov článku II žaloby. Napríklad v
bode 2.11 v súvislosti s vystupňovaním útokov žalobca uviedol, že stav sa neustále zhoršuje a konania

zástupcov žalovaných sú čoraz častejšie a intenzívnejšie. Ako dôkaz žalobca v tejto súvislosti predložil
súdu 33 písomných svedectiev (čestných vyhlásení) osôb (nielen zamestnancov žalobcu), ktoré boli
svedkami alebo priamo obeťami útokov a nekalosúťažného konania žalovaných, pričom z toho 25 je
za obdobie augusta až októbra 2022. Ak za celý rok 2020 bolo prostredníctvom písomných svedectievzachytených 8 prípadov nekalosúťažného konania žalovaných (v roku 2021 sa kvôli COVIDu takmer
nejazdilo) a následne za 3 mesiace roka 2022 už týchto svedectiev bolo 3 x viac, má žalobca za to,
že ide o jednoznačný dôkaz vystupňovania útokov a nepovolených praktík tesne pred podaním žaloby

a potreby bezodkladnosti riešenia situácie. Z obsahu týchto čestných vyhlásení pritom jednoznačne
vyplýva, že ide o hrubé urážky, vyhrážky na verejnosti, agresívne správanie, klamanie a preberanie
zákazníkovaďalšienekalépraktikyžalovaných,ktorésúďalekozahranicouprípustnej„mieryagresivity“
a„podnikateľskejprefíkanosti“.Taktiežpredloženévideáapočetnáfotodokumentáciaspomínanávbode
2.9 návrhu a zachytávajúca predajcov žalovaných predávajúcich pri stánkoch žalobcu sa týka obdobia

augusta až októbra roku 2022 (napr. na námestí E. Suchoňa, kde vôbec nemali v tom čase povolenie
na predaj), čo je zrejmé z dátumu vytvorenia JPG, MOV a MP4 súborov a je ľahko preukázateľná z
vlastností predmetných počítačových súborov. Ide pritom o dôkazy preukazujúce, že nekalosúťažné
praktiky sa za poslednú dobu stali bežnými každodennými praktikami žalovaných a súčasne preukazujú
„akútnu“ potrebu riešenia vzťahov žalobcu a žalovaných. V bode 2.7 Návrhu žalobca označil a predložil
ako dôkaz negatívne hodnotenia žalovaných z Tripadvisoru, z ktorých takmer polovica popisuje viaceré

nekalosúťažné praktiky žalovaných práve z leta 2022, čiže bezprostredne pred podaním žaloby. V
bode 2.12 návrhu žalobca uviedol a následne v prílohe predložil ako dôkaz 5 sťažností zákazníkov
popisujúcich rôzne nekalosúťažné konanie žalovaných a ďalej svedecké výpovede viacerých svedkov
k ďalšiemu incidentu zo dňa 13.10.2022 s nemeckými turistami. Polovička týchto incidentov sa pritom
odohrala 3 mesiace pred podaním žaloby, čo považuje žalobca za ďalší dôkaz o vystupňovaní útokov a

potreby bezodkladnej úpravy pomerov žalobcu a žalovaných. Má za to, že súd nevzal do úvahy čestné
vyhlásenia oznamovateľov trestných činov. Žalobca taktiež poukazuje na nové incidenty po podaní
návrhu.

9. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovanými vidí žalobca predovšetkým v

tom, že žalovaní môžu svojím nekalosúťažným konaním získať, i za krátke obdobie, značný finančný
prospech(napr.akpravidelneodlákajújednotlivcoviceléskupinyniekedyaž20turistov)naúkoržalobcu
a časom i podiel na relevantnom trhu, práve v dôsledku agresívnych (nezákonných) obchodných praktík
a porušovania podmienok regulovaného trhu, ktorého sa žalovaní na relevantnom trhu (Bratislava)
preukázateľne dopúšťajú a profitujú z neho. Žalobca má za to, že záujem na tejto úprave pomerov

presahuje záujmy žalobcu a ďalších konkurentov (ostatných prevádzkovateľov vyhliadkových vozidiel v
Bratislave) a veľmi úzko sa dotýka záujmov zákazníkov (spotrebiteľov) a súčasne i verejného záujmu
ako takého, pretože konaním žalovaných hrozí ohrozenie celého relevantného trhu na území Bratislavy.

10. K výsledkom konania iných príslušných orgánov žalobca odkazuje na bod 2.18 žaloby, kde uvádza,

že i napriek existencii jasných pravidiel a viacerým podnetom žalobcu na BTB, Magistrát Hl mesta
Bratislavy, Mestskú časť Bratislava - Staré mesto, Mestskú políciu v Bratislave, Štátnu políciu, SOI,
Daňový úrad a snahy žalobcu vyriešiť celú záležitosť so žalovanými mimosúdne, tak k nekalosúťažnému
konaniu zo strany žalovaných naďalej dochádza a dokonca vo zvýšenej miere, preto sa žalobca obracia
touto žalobou a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia na súd. Podľa vedomosti žalobcu,

viaceré podnety na Mestskú políciu, pri porušovaní dodržiavania výhradného stojiska alebo dopravných
priestupkoch, skončili nanajvýš blokovou pokutou v hodnote pár eur, alebo len slovným upozornením,
prípadne v čase príchodu polície (niekedy po viac ako 30 minútach) už k protizákonnému konania
žalovaných nedochádzalo, tak Mestská polícia žiadne porušovanie ani nezaevidovala. Písomné dôkazy
žalobca preto v tejto súvislosti nie je schopný predložiť. Okrem toho slovné urážky a vyhrážky, prípadne

útoky nie je Mestská polícia často ani schopná zachytiť a postihovať, keďže v prítomnosti Mestskej
polícia pri stánku k nim logicky zo strany žalobcov nedochádza. Napriek tomu ako dôkaz predkladá e-
mail žalobcu nazvaný „Sťažnosť a žiadosť o stanovisko“ zo dňa 31.10.2022 adresovaný okrem iného
Mestskej polícii a podateľni Miestneho úradu Mestskej časti Bratislava-Staré Mesto, z ktorého vyplýva,
že dňa 31.10.2022 žalovaní bez povolenia predávali na promenáde na Hviezdoslavovom námestí v

Bratislave a po privolaní Mestskej polície sa nevedeli preukázať povolením státia na danom mieste,
pričom obdržali blokovú pokutu 10 Eur, avšak veselo predávali ďalej a z miesta vykázaní neboli. Takéto
postihy Mestskej polície nielenže žalovaných neodradzujú k upusteniu od nekalosúťažných praktík, ale
naopak ich musia utvrdiť v presvedčení o beztrestnosti ich konania. Žalobca ďalej uvádza, že v súvislosti
s podanými trestnými oznámeniami na (štátnej) polícii spomínanými v bode 2.13 návrhu a na str. 4,

5, 6 odvolania v časti „Ad (i) - K osvedčeniu potreby bezodkladnej úpravy pomerov“ neeviduje ani on
a ani oznamovatelia týchto trestných oznámení žiadne kroky orgánov činných v trestnom konaní, či
rozhodnutia vo veci, preto ich nemohol ani v rámci návrhu predložiť. Podľa žalobcu súd v Uznesení
nesprávne uvádza, že v rámci návrhu nebolo predložené stanovisko Slovenskej obchodnej inšpekcie(SOI) ako o podnetoch a sťažnostiach rozhodla. V bode 2.7 návrhu (žaloby) bolo spomenuté a v
prílohách predložené i stanovisko SOI, Inšpektorát Bratislava z kontroly žalovaného 1 zo dňa 13.8.2018,
č. k. 2772/2/2018, ako prevádzkovateľa turistického vláčika Golden Express. Z tohto stanoviska SOI,

popísaného X.. Ľ. V., riaditeľom Inšpektorátu SOI so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj, vyplýva
„Na základe skutočností zistených v rámci šetrenia boli spracované podklady k začatiu správneho
konania z dôvodu podozrenia porušenia zákona a prípadného vyvodenia postihu Inšpektorátom SOI pre
Bratislavský kraj voči zodpovednému podnikateľskému subjektu.“ Ostatné podnety na SOI spomínané v
návrhu boli odoslané zo strany iných osôb ako žalobcu a žalobca preto stanoviskami SOI nedisponuje.

11. Pokiaľ ide o prípustnú mieru agesivity a podnikateľskej prefíkanosti, na ktorú odkazuje súd prvej
inštancie, žalobca má za to, že súd v tejto časti referuje na judiktúru Najvyššieho súdu ČR (rozsudok
sp. zn. 4554/2017 zo dňa 25.4.2018 a Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/239/2006 zo
dňa 22.4.2008). Tak ako je zrejmé z uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR a SR, tak súdy
síce pripúšťajú určitú mieru agresivity a podnikateľskej vychytralosti (prefíkanosti) pri pojme dobré

mravy v hospodárskej súťaži, táto však nesmie presiahnuť korektné a súťažné prijateľné metódy,
pričom konanie v súlade s dobrými mravmi súťaže je len konanie, pri ktorom je zachovaná poctivosť
a slušnosť. V prípade žalovaných však už nemožno hovoriť o dodržaní prípustnej miery agresivity a
podnikateľskej prefíkanosti a už vôbec nie o poctivosti a slušnosti v súťaži, keďže k metódam žalovaných
patrí nelegálny predaj lístkov (v rozpore s udeleným povolením cestného správneho orgánu mimo

ich vyhradeného stojiska), okupácia predajných vozíkov žalobcu predajcami žalovaných a preberanie
zákazníkov priamo počas rozhovorov s predajcami žalobcu (jasne fotodokumentáciou preukázané a
na dennej báze), slovné a fyzické útoky predajcov žalovaných adresovaných predajcom žalobcu (viď
desiatky čestných vyjadrení a videonahrávky, trestné oznámenia), dopravné priestupky (státie na Nám.
Ľudovíta Štúra v zákaze vjazdu za účelom naberania klientov, jazda v protismere, atď.), klamanie

spotrebiteľov o podobnosti a rozsahu ponúkaných služieb so žalobcom (falošné prospekty, mapky, lístky
žalovaných sú lístkami do šatne a žiaden daňový doklad, prezentovanie neexistujúcich trás, klamanie
ohľade dĺžky trasy a pamätihodností), vyvolávanie nebezpečenstva zámeny (kopírovaním pracovných
odevov, predajných vozíkov, atď.). Takéto konanie nemožno v žiadnom prípade považovať za prípustnú
agresivitu a podnikateľskú prefíkanosť v súťaži a ani za poctivé a slušné správanie.

12. K úvahe súdu, že aj v prípade nariadenia neodkladného opatrenia - príslušníci polície nemajú
právomoc zasahovať, a nahradzovať tak činnosť súdu, resp. súdneho exekútora a že porušenie tohto
druhu neodkladného opatrenia nie je trestným činom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
Trestného zákona, žalobca má za to, že v prípade vydania neodkladného opatrenia budú mať žalovaní

zákonnú povinnosť toto neodkladné rozhodnutie rešpektovať, čiže skôr sa mu dobrovoľne podvolia a
preto je väčšia šanca, že nebudú ďalej zasahovať do práv a oprávnených záujmov žalobcu. V opačnom
prípade môže dôjsť aj k jeho vykonaniu v exekučnom konaní, kde exekútor prinúti žalovaného plniť si
svoje povinnosti vyplývajúce z existujúceho neodkladného opatrenia.

13. Na základe uvedených skutočností je žalobca tohto názoru, že Uznesenie súdu vychádza z
nesprávnych skutkových zistení súdu a z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto navrhuje
neodkladnému opatreniu vyhovieť.

14. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili obaja žalovaní identickým písomným podaním zo dňa 10.1.2023.

Podľa žalovaných žalobca v návrhu danosť práva neosvedčil. Žalobca svoje skutkové tvrdenia oprel len
o dôkazy, ktoré podľa ich názoru nič nepreukazujú. Podané podnety týkajúce sa žalobcových podozrení
na protiprávne konanie žalovaných nepodložil aj rozhodnutiami príslušných správnych orgánov, ktoré
by takéto konanie preukázali. Samotné podanie na prešetrenie nejakých tvrdení žalobcu pritom nemôže
bez ďalšieho obstáť. Naopak, z predložených dôkazov je zrejmé a jednoznačné, že v predmetnom

prípade sa žalobca môže a má svojich prípadných práv a nárokov domáhať voči príslušným správnym
orgánom, čo aj činí. Absencia rozhodnutia o takýchto podnetoch žalobcu nemôže mať za následok
odôvodnenie zásahu do práv žalovaných formou nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré má a musí
mať len výnimočný charakter, pokiaľ nápravu nie je možné dosiahnuť inak. V predmetnom prípade,
pokiaľ by sa žalovaní mali dopúšťať konaní tak, ako ich popisuje žalobca, čo žalovaný 1. kategoricky

odmieta, môže a má sa žalobca dožadovať nápravy zo strany príslušných správnych orgánov a nie
požadovať zásah do práv žalovaných formou nariadenia neodkladného opatrenia zo strany súdu.15. Okrem toho podľa žalovaných žalobca absolútne nepreukázal, z akého dôvodu požaduje nariadenie
neodkladného opatrenia tak voči žalovanému 1. a súčasne aj voči žalovanému 2., t.j. riadne
nešpecifikoval, ktoré zo skutkových okolností, ktoré popisuje a údajného ohrozenia jeho nárokov

a v akej miere, spôsobil žalovaný 1. a ktoré žalovaný 2. Bez takéhoto preukázania nie je možné
konštatovať primeranosť zásahu do práv oboch žalovaných v rovnakom rozsahu tak, ako požaduje
žalobca. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zdôvodnil len zjavne subjektívnym
pocitom ohrozenia svojho nároku bez preukázania takého objektívneho stavu, ktorý by odôvodňoval
zákonnosť a primeranosť nariadenia neodkladného opatrenia. Navyše, žalobca účelovo skresľoval ním

opísaný skutkový stav, pričom jeho tvrdenia sa absolútne nezakladajú na pravde. Žalobca svoje podanie
opiera o údajné konanie pracovníkov žalovaných, ktoré má mať charakter nekalosúťažného konania.
Toto tvrdenie však podložil zjavne len podnetmi na preskúmanie konania žalovaných, resp. v mnohých
prípadoch dokonca konania neznámych osôb, príslušnými správnymi orgánmi, pričom nepreukázal,
že by tieto orgány aj identifikovali akékoľvek porušenie zo strany žalovaných, fotodokumentáciu osôb
nachádzajúcich sa na nábreží Bratislavy, ktoré fotografie však nič nepreukazujú a vyhláseniami zväčša

pracovníkov žalobcu o prebiehajúcich konfliktoch medzi pracovníkmi žalobcu s inými osobami, pričom je
všakzrejmé,žeideovzájomnúanimozitumedziniektorýmipracovníkmižalobcuaúdajnýmipracovníkmi
žalovaných.Ztejtovšaknemožnovyvodiť,žebyžalovaný1.iniciovalakékoľvekprotiprávnekonanievoči
žalobcovi majúce charakter nekalosúťažného konania a už vôbec nie takej intenzity a s takým zásahom
do práv žalobcu, ktorý by vyžadoval predbežnú úpravu pomerov zo strany súdu.

16. Žalovaní poukazujú na znenie § 326 C.s.p. s tým, že je potrebné posudzovať objektívne preukázanie
potreby neodkladnej úpravy pomerov. Nemôže sa jednať len o nešpecifickú subjektívnu potrebu
oprávneného. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením
neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav,

prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. Z podaní žalobcu označenie
takéhoto konania nevyplýva, ani nijako inak neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ani obavu
z ohrozenia exekúcie. Žalobca tak zjavne neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ani obavu z
ohrozenia exekúcie, pričom bez osvedčenia aspoň jednej z uvedených nie je možné nariadiť neodkladné
opatrenie.

17. Žalovaní na základe uvedeného navrhujú napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej iba C.s.p.) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov

a v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p. a § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 C.s.p.) a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

19. Podľa § 389 ods.1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli
splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

20. Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Podľa ods. 2, ak bolo rozhodnutie
zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu.

21. Podľa § 234 ods. 2 C.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie
primerane ustanovenia o rozsudku.22. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

23. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

24. Podľa ust. § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

25. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

26. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch
prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia

bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Základným predpokladom pre nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa žiada bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, je existencia
potreby úpravy pomerov medzi stranami a naliehavosť situácie vyžadujúca si ich úpravu, teda že
bez okamžitej úpravy týchto pomerov prostredníctvom súdneho zásahu by bolo právo navrhovateľa
neodkladného opatrenia ohrozené alebo porušené. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať na

nariadeníneodkladnéhoopatreniaprávnyzáujem.Toznamená,žemusínazákladeprávnevýznamných
skutočností osvedčiť, že pomery medzi stranami si vyžadujú úpravu a že táto úprava je bezodkladne
potrebná, t. j. že medzi stranami nastal taký stav vzťahov, ktorý neznesie odklad. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia je rovnako relevantné, či ním možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti neodkladného opatrenia) a či jeho právne účinky neobmedzia

povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah tak, že by malo za následok reálne
znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality neodkladného opatrenia). V
konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa v zásade nevykonáva dokazovanie, ale súd o ňom
rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán. Povinnosť tvrdenia
a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia neodkladného opatrenia osvedčovacia povinnosť) však

aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa (čl. 8 C.s.p.). Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená,žesúdprostredníctvomoznačenýchdôkazovzisťujeibanajvýznamnejšieskutočnostidôležité
pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada
a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní.
Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti

prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6 MCdo 5/2012). Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.).

27. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca (navrhovateľ) navrhovaným neodkladným opatrením

požadoval ochranu pred konaním žalovaných, ktoré podľa jeho názoru napĺňa základné znaky
všeobecnej skutkovej podstaty nekalej súťaže a je spôsobilé privodiť žalobcovi škodu. Návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia v znení ako je uvedené v ods. 2 podal spolu so žalobou vo veci
samej s tým, že neodkladné opatrenie má mať dočasný charakter, do právoplatného rozhodnutia
vo veci samej. Právna argumentácia žalobcu spočíva v tom, že konanie žalovaných je v rozpore

najmä so zákazom nekalej súťaže a to generálnej definície ako konania voči dobrým mravom súťaže,
ktoré je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom a spotrebiteľom podľa § 44 a nasl. Obchodného
zákonníka a napĺňa aj skutkovú podstatu viacerých osobitných foriem nekalej súťaže, najmä klamlivej
reklamy v zmysle § 45 Obchodného zákonníka, vyvolania nebezpečenstva zámeny v zmysle § 47
Obchodného zákonníka, parazitovania na povesti v zmysle § 48 Obchodného zákonníka a zľahčovania

podľa § 48 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol z dôvodov uvedených v ods. 14 napadnutého uznesenia, predovšetkým z dôvodu, že nie
je splnená podmienka bezodkladnosti, keďže konanie žalovaných je dlhodobé (nejde o akútny stav).
Ďalej súd konštatoval, že ani z jedného oznámenia nie je zrejmé, že incidenty súvisia s podnikateľskou
aktivitou žalovaných, samotné súťaženie pripúšťa určitú mieru agresivity a podnikateľskej prefíkanosti

a z dôkazov predložených žalobcom nevyplýva ako príslušné orgány o podnetoch rozhodli, či boli
dôvodné.28. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku bezodkladnosti ako
jeden z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia, čo je aj odvolacou námietkou žalobcu. Je
pravdou, že právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej

inštancie. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti.
Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav.
Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná aj po dlhšie časové obdobie. Súd preto nemôže danú
podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany hneď
po vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia podmienok

v čase vydania rozhodnutia. Odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto prípade má ísť o nekalosúťažné
konaniežalovaných,pričomtotokonaniemádlhodobú,periodickúpovahu,vyplývazosamotnejpodstaty
predmetu podnikania. Súd prvej inštancie pri svojom závere vychádzal zrejme z názoru vysloveného
v odôvodnení rozhodnutia Vrchného súdu v Prahe z 31. decembra 1998, sp. zn. 3 Cmo 227/98
podľa ktorého, ak žalobca dlhodobo znášal ním tvrdený zásah žalovaných do jeho práv, nemožno
teraz vyvodzovať nebezpečenstvo z omeškania, a teda nie je daná podmienka nevyhnutnosti dočasne

upraviť pomery účastníkov predbežným opatrením. Podľa odvolacieho súdu citované rozhodnutie nie je
aplikovateľné na tento prípad, keďže predmetom sporu je nekalosúťažné konanie (tak ako ho vymedzil
žalobca) a v prípade žalovaných nejde podľa žalobcu o jednorazové konanie, ale o konanie v určitej
periodicite,opakujúcesa,naviacsostupňujúcousaintenzitou.Aktedasúdprvejinštanciezamietolnávrh
na nariadenie neodkladného opatrenia pre nesplnenie podmienky bezodkladnosti, resp. nevyhnutnosti

z časového hľadiska, tento záver nie je správny.

29. Súd prvej inštancie tým, že návrh zamietol z dôvodu nepreukázania podmienky bezodkladnosti,
nezaoberal sa splnením ďalších nevyhnutných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia,
najmä či žalobca osvedčil nekalosúťažné konanie. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé,

či súd nepovažoval za osvedčené nekalosúťažné konanie ako právny nárok, alebo nekalosúťažné
konanie považuje za osvedčené, ale tento stav podľa jeho názoru nevyžaduje neodkladnú úpravu. Podľa
odvolacieho súdu, ak je osvedčené nekalosúťažné konanie, rozhodujúce bude hľadisko zabránenia
vzniku škody, prípadne rozširovanie ujmy dotknutého účastníka, t. j. či navrhovaným neodkladným
opatrením možno predísť hroziacej ujme a či tento stav vyžaduje úpravu formou nariadenia

neodkladného opatrenia.

30. Aby mohlo byť určité konanie kvalifikované ako nekalosúťažné, musia byť kumulatívne splnené tri
podmienky:
a/ ide o konanie v hospodárskej súťaži,

b/ takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi súťaže,
c/ takéto konanie je spôsobilé privodiť ujmu.
Pod pojmom „hospodárska súťaž“ sa rozumie súperenie podnikateľských subjektov v hospodárskej
oblasti s cieľom predstihnúť iné subjekty, a tým dosiahnuť hospodársky prospech. Tento hospodársky
prospech nemusí mať nevyhnutne podobu zisku, rovnako ako nemusí byť nevyhnutne hospodárskym

prospechom nekalo konajúceho súťažiteľa (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 20.09.2010, sp. zn.
23 Cdo 2343/2009). Posúdenie prvej podmienky generálnej klauzuly nekalej súťaže nezávisí od
miesta, kde sa podnikanie uskutočňuje, ani od charakteru podnikania súťažiteľov, ale od rozhodujúcej
skutočnosti, či konanie jedného súťažiteľa zasahuje do sféry činnosti druhého súťažiteľa. Judikatúra
vymedzuje pojem „dobré mravy súťaže“ nasledujúco: Sú nimi pravidlá a zvyklosti, ktoré sa dodržiavajú

v konkurenčnom prostredí a ktoré aj sami súťažitelia považujú za zodpovedajúce podnikateľskej
korektnosti(rozhodnutieNajvyššiehosúduSRz29.07.1994,sp.zn.1Obo180/94).Meradlomsúmravné
názory, obyčaje, zvyklosti, ktoré zachovávajú všetci spravodlivo, poctivo, čestne a svedomito konajúci
účastníci súťažného zápasu (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 16.10.2008, sp. zn. 3 Obo 147/2007).
Ide o objektívny pojem, teda stačí, že konanie rušiteľa je objektívne v rozpore s dobrými mravmi súťaže,

subjektívna stránka nie je rozhodujúca. Pojem „ujma“ je tu podstatne širší ako škoda v jej klasickom
ponímaní.Ujmatotižzahŕňanielenškodu,aleajnemajetkovézadosťučinenie.Niejepritompodmienkou,
aby ujma skutočne vznikla; stačí, ak jej vznik objektívne hrozí.

31. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, či sú osvedčené hore

uvedené podmienky, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, t. j. či
je nárok osvedčený a predložené listinné dôkazy odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy (princíp
opodstatnenosti), ani tým, či neodkladným opatrením možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ
navrhovaného neodkladného opatrenia domáha (princíp efektívnosti).32. Pre rozhodnutie, či bola osvedčená bezodkladná úprava pomerov, bolo potrebné vysporiadať sa s
listinnými dôkazmi, ktorými žalobca osvedčoval svoj nárok. Súd bez ďalšieho v odôvodnení konštatoval,

že zo žiadneho z oznámení nevyplýva, že súvisia s podnikateľskou činnosťou žalovaných, pričom
žalobca pripojil k návrhu viaceré listinné dôkazy, v ktorých je popísané správanie žalovaných, resp.
ich zástupcu alebo zamestnanca, súvisiace s podnikateľskou činnosťou žalovaných. Odvolací súd len
príkladmo poukazuje na čestné vyhlásenia I. X. K. zo dňa 26.08.2022, K.. X. N. zo dňa 28.08.2022 a I.
X. K. zo dňa 7.10.2022, ktoré popisujú okolnosti incidentov a ktorými žalobca osvedčuje nekalé praktiky

žalovaných (preberanie zákazníkov, predaj pri stolíku žalobcu, klamlivé informovanie o poskytovaných
službách a pod.).

33. Pokiaľ ide o konštatovanie súdu, že samotné súťaženie pripúšťa určitú mieru agresivity a
podnikateľskej prefíkanosti, s týmto možno vzhľadom na súdnu judikatúru (viď ods. 11) súhlasiť, treba
však pripomenúť, že musí ísť o konanie, ktoré nesmie presiahnuť korektnosť a súťažné prijateľné

podmienky, musí ísť o konanie, pri ktorom je zachovaná slušnosť a poctivosť. Je pravdou, že na
preukázanie, či sú zachované dobré mravy súťaže sa vyžaduje dokazovanie vo veci samej, treba však
pripomenúť, že pre účely konania o nariadení neodkladného opatrenia postačuje osvedčenie, pričom
súd konštatoval, že nemá preukázanú nepovolenú praktiku a neuviedol, prečo neboli postačujúce na
účely osvedčenia listinné dôkazy predložené žalobcom (už citované čestné vyhlásenia a ďalšie listiny

tvoriace prílohu žaloby ako aj podania na príslušné orgány). Ku konštatovaniu súdu prvej inštancie, že
žalobca nepreukázal ako rozhodli príslušné správne orgány o podaniach žalobcu, odvolací súd uvádza,
že táto skutočnosť nemá vo vzťahu k navrhovanému neodkladnému opatreniu žiadnu relevanciu. Z
obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa obrátil so svojimi podnetmi na Mestskú časť Bratislavy Staré
mesto, resp. Magistrát a tieto podania bolo potrebné vyhodnotiť z hľadiska, či osvedčujú nekalosúťažné

praktiky žalovaných a potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Napríklad z e-mailu D..
K. A. vedúceho odd. dopravných povolení Magistrátu hl. mesta SR Bratislava vyplýva, že na základe
dôkazového materiálu od žalobcu bude vykonávaná kontrola státia a nakladania turistov žalovanými,
spoločnosť žalovaných bude vyzvaná na zdržanie sa konania porušujúceho dopravné predpisy a osloví
žalovaných, aby činnosť vykonávali v rámci svojho povolenia.

34. Pokiaľ ide o konštatovanie súdu prvej inštancie, že ani v prípade nariadenia neodkladného
opatrenia by príslušníci mestskej polície nemali právomoc zasahovať, odvolací súd uvádza, že prípadné
vykonateľné neodkladné opatrenie predstavuje zákonnú povinnosť žalovaných rešpektovať uložené
povinnosti a navrhovateľ neodkladného opatrenia má možnosť domáhať sa jeho vykonania formou

exekúcie. Skutočnosť, že porušenie neodkladného opatrenia nie je trestným činom marenia výkonu
rozhodnutia a nemôže nahrádzať činnosť exekútora bez ďalšieho neznamená, že navrhovateľovi
nebude poskytnutá súdna ochrana.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie vec nesprávne

právne posúdil, keď síce správne aplikoval ust. § 324 C.s.p. a nasl. ale nesprávne posúdil splnenie
predpokladovprenariadenieneodkladnéhoopatrenia,konkrétnepodmienkubezodkladnostizčasového
hľadiska a nedostatočne sa vysporiadal, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného
opatrenia z hľadiska danosti nároku, princípu opodstatnenosti a efektívnosti.

36. Odvolací súd preto dospel k záveru, že v predmetnej právnej veci je nevyhnutné aplikovať procesný
postup podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., a teda nápravu docieliť zrušením napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie a vrátením mu na nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.). Úlohou súdu prvej
inštancie bude v intenciách uvedených dôvodov odvolacieho súdu posúdiť, či žalobca osvedčil danosť
nároku, t. j. nekalosúťažné konanie žalovaných, a či predložené listinné dôkazy osvedčujú potrebu

bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu a to vo vzťahu k jednotlivým výrokom navrhovaného
petitu neodkladného opatrenia. Úlohou súdu prvej inštancie bude vyhotoviť rozhodnutie v súlade s §
220 ods. 2 C.s.p.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí

(§ 396 ods. 3 C.s.p.).

38. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).