Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. apríl 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Tos/36/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1122011589
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD., MBA
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:1122011589.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA
a sudcov JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Mária Šuleja, v trestnej veci odsúdeného O. F., nar. XX.XX.XXXX,
na neverejnom zasadnutí dňa 20. apríla 2023, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 7PP/2/2023 zo dňa 14.02.2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného O. F. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením sp. zn. 7PP/2/2023 zo dňa 14.02.2023 samosudca Okresného súdu Banská Bystrica podľa
§ 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. zamietol žiadosť odsúdeného O. F. o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody zo dňa 28.09.2022, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 8T/4/2021 zo dňa 01.02.2021 v trvaní 18 mesiacov so zaradením do ústavu so
stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí konanom dňa
14.02.2023 sťažnosť, ktorú bližšie nezdôvodnil a neskôr ani písomne nedoplnil.

Podľa § 192 ods. 1/ Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto

výrokom napadnutého uznesenia.

Po postupe v zmysle uvedeného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného
nebola dôvodne podaná, pretože u neho neboli splnené zákonné podmienky vyžadované ustanovením
§ 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že O. F. v súčasnosti vykonáva súhrnný trest odňatia slobody z
trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8T/4/2021 zo dňa 01.02.2021, právoplatného dňa
19.10.2021, v trvaní 18 mesiacov, so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia, za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. g) Tr. zák..
v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák.

Dňa 28.09.2022 bol Okresnému súdu Bratislava I doručený návrh odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody z vyššie uvedeného rozhodnutia. Uznesením Okresného
súdu Bratislava I sp. zn. 4Pp/51/2022 zo dňa 21.11.2022 bol návrh odsúdeného podľa § 241 ods. 1
písm. a) Tr. por. per analogiam s poukazom na § 417 ods. 1 Tr. por. postúpený Okresnému súdu Banská
bystrica, ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie a rozhodnutie o podanom návrhu, o ktorom
prvostupňový súd rozhodol sťažnosťou napadnutým uznesením.Podľa § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. ak ide o osobu odsúdenú za prečin, po výkone polovice
uloženéhonepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyaleborozhodnutímprezidentaSlovenskejrepubliky
zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť

na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal
polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Okresný súd, pri dôslednom dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva odsúdeného na
obhajobu, rozhodol na verejnom zasadnutí v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto
smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil, a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho
rozhodnutia zodpovedá všetkým hľadiskám obsiahnutím v ust. § 176 ods. 2/ Tr. por., prejednávanému
prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič vyčítať. Stručne vyložil, ktoré

skutočnostivzalzadokázané,oktorédôkazysvojeskutkovézisteniaoprelaakýmiúvahamisaspravoval
pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zároveň zistiteľné,
akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa
príslušných ustanovení zákona.

Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení, vychádzajúc z ust. § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., musí
súd zhodnotiť konanie odsúdeného pred spáchaním trestného činu, jeho správanie vo výkone trestu
odňatia slobody a zároveň reálne zhodnotiť predpoklad, či v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa
prihliadaajnato,vakomústavenavýkontrestuodsúdenýtrestvykonáva.Prepodmienečnéprepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody je nutné, aby odsúdený kumulatívne splnil dve podmienky. Formálnu -

vykonaltrestvzákonomstanovenejdobeamateriálnu-plnenímsvojichpovinnostípreukázalpolepšenie
a možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie odsúdený splnil po vykonaní dvoch tretín uloženého
trestu, a to dňa 17.09.2022.

Pokiaľ však ide o materiálne podmienky, tieto podľa zistení krajského súdu neboli splnené, pretože
odsúdený plnením svojich povinností počas výkonu trestu nepreukázal potrebné polepšenie a súčasne
nie je možné vysloviť predpoklad, že v budúcnosti povedie riadny život.

Očakávanie, že odsúdený povedie riadny život, ako jedna z materiálnych podmienok podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení
jeho osobnosti, doterajšieho pôsobenia vo výkone trestu, ale aj jeho predchádzajúceho spôsobu života,
vrátane jeho trestnej činnosti, možností jeho nápravy a osobných pomerov, a tiež je potrebné prihliadnuť
aj na účel trestu. Pokiaľ ide o materiálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu

odňatia slobody, teda očakávanie, že odsúdený povedie riadny život tak, túto súd objasňuje a skúma
komplexnejšie, posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové
vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, prostredie v ktorom žil, celý doterajší život, povahu
a charakter trestnej činnosti, pre ktoré je vo výkone trestu s jediným cieľom, či všetky tieto skutočnosti
umožňujú prijať prognózu, že v prípade prepustenia na slobodu, povedie riadny život t.j. život v súlade

s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti.

Materiálnou podmienkou možnosti očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život v zmysle
§ 66 odsek 1 Trestného zákona je potrebné i v prípade uvedeného v bode 1/ skúmať aj pri zohľadnení
okolnosti predchádzajúceho života odsúdeného vrátane jeho skorších odsúdení (R 5/2017).

Aj podľa zistení krajského súdu bol ďalší výkon trestu odňatia slobody odsúdeným potrebný, a to
predovšetkým z toho dôvodu, aby bol naplnený reálny predpoklad, že v budúcnosti povedie riadny život.
Z odpisu registra trestov odsúdeného totiž vyplýva, že tento sa v minulosti dostal opakovane do rozporu
so zákonom, a to za rôznorodú, prevažne úmyselnú trestnú činnosť (odsúdený má až 9 záznamov v

odpise registra trestov). Doposiaľ uložené tresty sa u neho evidentne minuli účinkom a nevzal si z nich
žiadne ponaučenie, keďže s odstupom času doposiaľ vždy pokračoval v páchaní ďalšej trestnej činnosti.
Naviac trest vykonáva v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, čo tiež zodpovedá stavu
jeho prevýchovy. Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že odsúdený počas výkonu trestunepreukázal potrebné polepšenie, pričom s poukazom na opakované páchanie trestnej činnosti, stredné
riziko recidívy trestnej činnosti, sa jeho resocializačná prognóza javí ako menej priaznivá, a súčasne v
súčasnosti nie jemožnévysloviťreálnypredpoklad,ževbudúcnostipovedieriadnyživot,pretojeuneho

ďalší výkon trestu odňatia slobody dôvodný. Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie
uznesenia okresným súdom. Na tomto mieste nadriadený súd pripomína, že v dvojinštančnom súdnom
konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu, a preto nadriadený súd v podrobnostiach poukazuje na
dostatočné odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa, ktoré si v plnom rozsahu osvojuje.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.
ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle
ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu
(rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto
postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno
pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02,

§ 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).

Krajský súd navyše zdôrazňuje, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu neexistuje „právny
nárok“, ktorého by sa mohol domáhať ihneď, ako sa po určitú zákonom stanovenú dobu správal vo
výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu

trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu,
bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je
prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je totiž na
mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam,
je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť

príliš veľké riziko recidívy. Okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení význam,
je podľa odbornej literatúry, ako aj bohatej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu (napr. uznesenie zo
dňa 12. augusta 2015, sp. zn. 3 Urtost 3/2015, zo dňa 10. septembra 2014, sp. zn. 1 Tost 19/2015, zo
dňa 25. februára 2015, sp. zn. 3 Urtost 1/2015, zo dňa 24. septembra 2015, sp. zn. 6 Urtost 1/2015, zo
dňa 7. apríla 2016, sp. zn. 5 Urtost 2/2016), aj predchádzajúci spôsob života

odsúdeného, vrátane jeho prípadnej trestnej činnosti.

Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom, ktorý je vyslovený s
väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, a pri ktorom je súd vždy odkázaný na objektívne okolnosti.
Takouto okolnosťou sú aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti. Isteže nemožno

paušálne dospieť k záveru, že u viacnásobných recidivistov už podmienečné prepustenie z výkonu
trestu a priori nepripadá do úvahy. Faktom ale je, že s ohľadom na ich kriminálnu minulosť, bude
splnenie materiálnej podmienky (o ich polepšení a nízkeho rizika recidívy) skôr výnimočné, ako bežné
(z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.05.2017, sp. zn. 5 Urtost 3/2017).

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

S poukazom na uvedené skutočnosti preto senát krajského súdu sťažnosť odsúdeného v súlade s
citovaným ustanovením zamietol ako nedôvodnú.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por. v spojení s §
180 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.