Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. január 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoKR/24/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121203714
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:5121203714.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána
Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci začatého
konkurzného konania na majetok dlžníka VAV Management s.r.o., so sídlom Trojičné námestie 184,
027 44 Tvrdošín, IČO: 36 648 353, zast. JUDr. Ján Nota, advokát, so sídlom Veličná 371, 027 54
Veličná, IČO: 50 150 464 na návrh navrhovateľa - veriteľa Waldviertler Sparkasse Bank AG, so sídlom

Sparkassenplatz 3, Zwettl, Rakúska republika, FN 36924a, zast. BBH advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 713 066 o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok
dlžníka, o odvolaní dlžníka proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina sp. zn. 2K/6/2021-1155 zo dňa 2.
septembra 2021 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 2K/6/2021-1155 zo dňa 2. septembra 2021 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete vyhlásil konkurz na majetok
dlžníka VAV Management s.r.o., so sídlom Trojičné námestie 184, 027 44 Tvrdošín, IČO: 36 648 353.

2. V druhej výrokovej vete ustanovil do funkcie správcu dlžníka: Bratislavská konkurzná a
reštrukturalizačná, k.s., so sídlom kancelárie: M.R. Štefánika 7, 010 01 Žilina, IČO: 48 182 966.

3. V tretej výrokovej vete vyzval veriteľov dlžníka, aby v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od
vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky spôsobom podľa § 28 a § 29 zákona č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej ako „ZKR“) v jednom rovnopise u správcu na adrese jeho kancelárie a v jednom rovnopise na
Okresnom súde Žilina k sp. zn. 2K/6/2021. Doručením prihlášky do elektronickej schránky správcu sa
prihláška považuje za doručenú aj na súde.

4. V štvrtej výrokovej vete rozhodol o začatí hlavného insolvenčného konania v zmysle článku 3 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní.

5. V piatej výrokovej vete uložil správcovi povinnosť bez zbytočného odkladu informovať o vyhlásení
konkurzu na majetok dlžníka známych zahraničných veriteľov dlžníka, ktorí majú svoj obvyklý pobyt,

bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte ako v Slovenskej republike, vrátane daňových
orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov, spôsobom v zmysle čl. 54 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní.

6. V šiestej výrokovej vete poučil účastníkov konkurzného konania o práve uplatniť námietku zaujatosti
voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.7. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že návrhom doručeným okresnému súdu dňa
28.04.2021 sa navrhovateľ - veriteľ (ďalej „navrhovateľ“) domáhal vyhlásenia konkurzu na majetok
dlžníka VAV Management s.r.o., so sídlom Trojičné námestie 184, 027 44 Tvrdošín, IČO: 36 648 353

(ďalej „Dlžník). Navrhovateľ uviedol, že je právnym nástupcom spoločnosti Waldviertler Sparkasse von
1842 AG, so sídlom Hauptplatz 22, A - 3830 Waidhofen an der Thaya, Rakúska republika, ktorá má voči
dlžníkovi pohľadávku v celkovej výške 6.331.000 EUR, vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere označenú ako
„Prísľub úveru“ č. 0007-681570 zo dňa 04.07.2008 v znení jej neskorších zmien zo dňa 17.07.2008,
11.11.2009, 25.08.2010, 22.06.2011, 07.11.2011 a zo dňa 17.01.2014. Dňa 19.04.2012 uzavreli právny

predchodca navrhovateľa, B.. D. H., Dlžník, Zvolenská investičná s.r.o., so sídlom Pri Kysuci 99/77, 010
03 Žilina (ďalej „ZI“) a spoločnosť V A V invest, s.r.o. „v konkurze“, so sídlom Námestie SNP 3, Banská
Bystrica (ďalej „VAVI“) dohodu, v zmysle ktorej dlh zo Zmluvy o úvere spolu so všetkými súvisiacimi
právami a povinnosťami prevzal Dlžník a stal sa dlžníkom namiesto B.. D. H.a a B.. D. H. zároveň
za splatenie úveru prevzal ručenie. Pohľadávky navrhovateľa voči Dlžníkovi vyplývajúce zo Zmluvy o
úvere boli dlžníkom (ako aj všetkými ručiteľmi) čo do dôvodu a výšky uznané prostredníctvom notárskej

zápisnicespísanejnanotárskomúradeG..G.L.podNCRIs16953/2012dňa11.05.2012(ďalej„notárska
zápisnica 1“) a notárskej zápisnice spísanej na notárskom úrade G.. G. L. pod NCRIs 4087/2014 dňa
04.02.2014 (ďalej „notárska zápisnica 2“). Na základe notárskej zápisnice 2 je vedená voči dlžníkovi
exekúcia na vymoženie pohľadávky. V deň vypracovania návrhu navrhovateľ evidoval voči Dlžníkovi
pohľadávku vo výške 8 879 986,35 EUR pozostávajúcej z istiny po splatnosti vo výške 5 665 382,52

EUR, úrokov po splatnosti vo výške 803 650,96 EUR a úrokov z omeškania vo výške 2 410 952,87 EUR.
Pohľadávka navrhovateľa bola riadne zistená v konkurzných konaniach jej ručiteľov - spoločností VAVI
a ZI , ktorá bola čiastočne splatená.

8. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ v návrhu označil ďalšieho veriteľa

Dlžníka, a to pohľadávku veriteľa Slovenská republika - daňový nedoplatok vo výške 480 EUR a
pohľadávku spoločnosti VAV Invest, s.r.o.“ v konkurze“, Námestie SNP 3, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 31 615 325 (ďalej len „VAVI“) vo výške 347 359,87 EUR, spísanú v súpise všeobecnej podstaty
spoločnosti VAVI a vzniknutú z titulu regresného práva VAVI ako ručiteľa voči Dlžníkovi ako primárnemu
dlžníkovi na náhradu plnenia poskytnutého spoločnosťou VAVI ako ručiteľom navrhovateľovi ako

veriteľovi. Ide o pohľadávky, s úhradami ktorých je dlžník v omeškaní viac ako 30 dní. Navrhovateľ
na účely preukázania majetnosti dlžníka uviedol, že podľa poslednej zverejnenej účtovnej závierky (k
31.12.2019) účtuje Dlžník o majetku v hodnote (netto) 2 128 403 EUR. Zároveň vlastní Dlžník obchodné
podiely v spoločnostiach VAV Development s.r.o., IČO 36 038 148, M - Real Invest Plus, s.r.o., IČO 36
735 744 a Zvolenská investičná, IČO 36 634 832.

9. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd uznesením sp. zn. 2K/6/2021-1198
zo dňa 11.05.2021 rozhodol o začatí konkurzného konania voči Dlžníkovi, ktoré bolo zverejnené v
Obchodnom vestníku č. 93/2021 dňa 17.05.2021. Na výzvu okresného súdu zo dňa 19.05.2021, aby
sa Dlžník vyjadril k návrhu a aby osvedčil svoju platobnú schopnosť a predložil listinné doklady podľa

§ 19 ods. 1 písm. a) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej „ZKR“) sa vyjadril Dlžník
v podaní doručenom okresnému súdu dňa 28.06.2021. V ňom uviedol, že nie je pravda, že na základe
zmluvy o úvere poskytol navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca p. H.ovi úver vo výške 6.331.000,-
Eur a poukázal na to, že prísľubom úveru poskytol právny predchodca navrhovateľa p. H.ovi úver vo
výške 6.000.000,- Eur a na základe dokumentu „Naše úverové obchodné spojenie s B.. P. H.om“ z

18.04.2012 bol úver prevzatý Dlžníkom. Až dňa 07.01.2014 „predĺženie a zvýšenie úveru“ bol úver
navýšený na sumu 6.331.000,- Eur. Podľa Dlžníka všetky dokumenty k tomuto úveru sú robené formou
listu bežnej korešpondencie, bez riadneho určenia zmluvných strán a označenia osôb oprávnených
zastupovať veriteľa. Dokumenty boli zasielané faxovou korešpondenciou, pričom podľa Dlžníka dlžná
suma po splatnosti úveru je 6.427.837,26 Eur, pričom po splatnosti úveru sa mohli počítať len úroky z

omeškania a nie aj bežné úroky z úveru.

10. Dlžník v tomto podaní uviedol, že navrhovateľ svojím konaním zapríčinil, že Dlžník nemohol
zo svojich zdrojov uhradiť pohľadávku voči navrhovateľovi a znehodnotil finančnú investíciu Dlžníka
minimálne v sume 10.494.407,41 Eur a navrhovateľ mal vedomosť a bol pravidelne od roku 2008

informovaný, že financie poskytnuté navrhovateľom na základe tzv. prísľubu úveru Dlžníkovi boli určené
pre spoločnosť VAVI na jej investičné projekty, pričom navrhovateľ poukázal priamo finančné zdroje na
účet VAVI. Okrem toho uviedol, že B.. D. H. a Bc. K. H.ová sú spoločníkmi obchodnej spoločnosti VAVIa teda majiteľmi dvoch obchodných podielov vo výške 23.440 Eur, ktoré spolu predstavujú 100% podiel
na základnom imaní VAVI vo výške 46.880 Eur.

11. Dlžník poukazoval ďalej na to, že dňa 11.12.2015 sa konalo zasadnutie veriteľského výboru VAVI
v reštrukturalizácii, pričom navrhovateľ - veriteľ a Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854
140 spolu s Mestom Banská Bystrica ako členovia veriteľského výboru svojvoľne a neodôvodnene
neschválili záložný reštrukturalizačný plán VAVI podľa § 144 ZKR. Tento plán mal zabezpečovať pre
veriteľov VAVI väčšiu mieru uspokojenia pohľadávok, ako možno očakávať uspokojenie v konkurznom

konanínamajetokVAVI,pričomprenavrhovateľatentoplánzabezpečoval100%mieruuspokojenia,keď
spoločnosť VAVI, ako aj jej dcérske spoločnosti EUROPA SC ZV II, a.s. a ZI boli pripravené disponovať v
lehote do 30.6.2016 sumou 12.050.000,- Eur na uspokojenie veriteľov v rámci prihlásených pohľadávok
do reštrukturalizácie, pričom prednostne sa mali uhradiť záväzky voči navrhovateľovi - veriteľovi.
Vzhľadom na nedôvodné a svojvoľné neschválenie reštrukturalizačného plánu členmi veriteľského
výboru navrhovateľ ako jeho člen porušil svoje povinnosti podľa § 5 ZKR, § 124 ods. 4 ZKR a § 415

Občianskeho zákonníka, čím spôsobili B.. D. H.ovi a Bc. K. H.ovej škodu vo výške 29.672.219,51
Eur. Na B.. D. H.a z tejto sumy pripadá čiastka 14.836.109,755 Eur zodpovedajúca 50% obchodnému
podielu vo VAVI. B.. D. H. započítal túto svoju pohľadávku voči navrhovateľovi vo výške 14.836.109,755
Eur proti pohľadávke navrhovateľa voči nemu z titulu ručenia, ktoré zabezpečuje záväzky Dlžníka z
prísľubu zmluvy o úvere vo výške 7.223.347,65 Eur. Na základe tohto zápočtu ku dňu 18.03.2016 došlo

k zániku pohľadávok Dlžníka proti pohľadávke navrhovateľa. Pretože navrhovateľ odmietal tvrdenie
o spôsobení škody B.. D. H.ovi, ako aj voči Dlžníkovi, B.. D. H.om bola podaná dňa 22.03.2016 na
Krajinskom súde Krems an der Donau žaloba o určenie práva, ktorou sa voči navrhovateľovi - veriteľovi
(v procesnom postavení žalovaného 1/) domáhal určenia, že tento mu ručí za všetky už vzniknuté, ako
aj ešte neznáme škody z protiprávneho zamietnutia plánu reštrukturalizácie navrhovateľom vo funkcii

člena výboru veriteľov na zasadnutí výboru veriteľov dňa 11.12.2015 v reštrukturalizačnom konaní VAVI.
Uznesením Najvyššieho súdu Rakúskej republiky č. 7Ob 1/18z-2 zo dňa 24.01.2018 tento rozhodol,
že nie je miestne príslušný rozhodovať v predloženej žalobe a túto odmietol. Uvedenému rozhodnutiu
predchádzal rozsudok Európskeho súdneho dvora č. C-649/16 zo dňa 20.12.2017, ktorým rozhodol, že
Rakúsky súd nie je miestne príslušný vo veci rozhodnúť.

12. Z tohto podania Dlžníka ďalej vyplýva, že vzhľadom na predídenie premlčania spôsobenej škody
veriteľským výborom v reštrukturalizačnom konaní VAVI podal dňa 11.12.2017 Dlžník a ďalších 14 osôb
žalobu o zaplatenie náhrady škody vo výške 103.340.925,16 Eur na Okresný súd Banská Bystrica, ktoré
konanie sa vedie pod sp. zn. 31Cbi /1/2017, v ktorom nebolo rozhodnuté vo veci.

13. Dlžník poukazoval na to, v roku 2016 predchádzajúci správca konkurznej podstaty VAVI nezákonným
spôsobom odpredal 50% akcií spoločnosti VAVI v spoločnosti EUROPA SC ZV a.s., čím spôsobil škodu
vovýške5.778.785,-Eur. Dlžníkpoukazoval naskutočnosť,ženavrhovateľspôsobilnemožnosťplnenia
Dlžníka svojho záväzku voči navrhovateľovi, nakoľko Dlžník má v konkurze VAVI zistené a uznané

pohľadávky vo výške 10.494.407,41 Eur, ktoré mu VAVI v konkurze neuhradí a Dlžník ich bude musieť
odpísať ako nedobytné. Podľa Dlžníka je speňažovanie majetku v konkurze voči VAVI v rozpore s
dobrými mravmi, je nezákonné a spĺňa podstatu nezákonných a nekalých obchodných praktík a napĺňa
skutkovú podstatu viacerých trestných činov. Dlžník preto podľa § 306 ods. 2 Obchodného zákonníka
(ďalej aj „ObZ“) dňa 08.01.2020 uplatnil proti navrhovateľovi námietky a ručitelia odmietli ručenie voči

navrhovateľovi. Pretože navrhovateľ odmietal uplatnenie námietok, ako aj ručitelia ručenie, podal B.. D.
H. na Okresný súd Banská Bystrica žalobu o určenie zániku práva na plnenie z ručiteľského záväzku,
ktoré sa vedie pod sp. zn. 60Cb/107/2020.

14. Dlžník vo svojom vyjadrení poukázal na Rozhodnutie zo dňa 24.05.2021 vydané Národnou

bankou Slovenska č. NBS1-000-060-915, č.z. 100-000-288-862, ktorým Národná banka Slovenska
na dožiadanie spoločnosti VAV HOLD a.s. na otázku stanovenia obdobia, počas ktorého mohla na
území Slovenskej republiky vykonávať bankové činnosti bez založenia pobočky spoločnosť Waldviertler
Sparkasse Bank AG, FN 36924a, Sparkassenplatz 3, 3910 Zwettl, Rakúska republika odpovedala, že:
Spoločnost Waldviertler Sparkasse Bank AG, FN 36924a, Sparkassenplatz 3, 3910 Zwettl, Rakúska

republika nebola oprávnená vykonávať bankové činnosti na území Slovenskej republiky bez založenia
pobočky, keďže na to neboli splnené podmienky podľa § 11 zákona č 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov u znení neskorších predpisov.15. Podľa Dlžníka navrhovateľ nepreukázal aktívnu právnu legitimáciu a žiadal, aby navrhovateľ
preukázal, akým spôsobom na neho prešla pohľadávka voči Dlžníkovi od právneho predchodcu
Waldviertler Sparkasse von 1842 AG, FN 279850w (ďalej aj „právny predchodca 2/ navrhovateľa“), ktorý

uzavrel tzv. úverový prísľub s dlžníkom a aby preukázal, či mal právny predchodca navrhovateľa platnú
bankovú licenciu a všetky povolenia od domovského regulátora, ako aj od regulátora v hostiteľskom
štáte Slovenskej republiky od roku 2006. Dlžník preto tvrdil, že dostatočne osvedčil spornosť predmetnej
pohľadávky s poukazom na § 19 ods. 3 písm. c) ZKR.

16. Dlžník vo vzťahu k ďalšiemu svojmu záväzku voči Slovenskej republike vo výške 480,- Eur poukázal
na to, že tento bol vysporiadaný, a to uhradením tretím subjektom - PMG Solutions s.r.o. dňa 29.05.2021
a teda tento záväzok neexistuje.

17. K pohľadávke ďalšieho veriteľa, a to spoločnosti VAVI vo výške 347.359,87 Eur uplatnenej správcom
konkurznej podstaty tejto spoločnosti JUDr. Rybárom voči Dlžníkovi poukázal Dlžník na skutočnosť,

že v tomto konkurze voči VAVI má zistené pohľadávky vo výške 10.494.407,41 Eur a uplatnenie tzv.
regresných pohľadávok VAVI voči dlžníkovi považuje za amorálne, keď navyše správca konkurznej
podstaty VAVI JUDr. Rybár je podozrivý zo spáchania viacerých trestných činov pri speňažovaní majetku
v konkurze VAVI a REAL IB s.r.o. v rámci organizovanej skupiny.

18. Dlžník poukazoval na skutočnosť, že dňa 19.03.2021 si spoločnosť VAV Development s.r.o., so
sídlom Trojičné námestie 184, 027 44 Tvrdošín uplatnila výzvou nárok na náhradu škody vo výške
1.601.129,05 Eur voči VAVI z titulu nezákonného odpredaja majetku VAV Development s.r.o., v rámci
ktorého sa vedie trestné konanie pod č.k. PPZ-240/NKA-ST4-2019. Dňa 22.03.2021 VAV Development
s.r.o.postúpilčasťsvojejpohľadávkyvovýške500.000,-EurnaDlžníkaatentojednostrannýmzápočtom

dňa 24.03.2021 započítal časť takto nadobudnutej pohľadávky so svojim záväzkom uplatneným VAVI
z titulu regresu voči Dlžníkovi vo výške 347.359,87 Eur, čím táto pohľadávka zo strany VAVI voči
Dlžníkovi zanikla. Správca VAVI dňa 20.04.2021 doručil Dlžníkovi výzvu na úhradu ďalšej pohľadávky
zo strany VAVI vo výške 226.086,18 Eur, pričom na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky č. 2
zo dňa 22.04.2021 postúpila spoločnosť VAV Development s.r.o. na Dlžníka ďalšiu časť pohľadávky

z titulu náhrady škody vo výške 100.000,- Eur a Dlžník zápočtom zo dňa 11.05.2021 započítal časť
nadobudnutej pohľadávky od tejto spoločnosti so svojim záväzkom uplatneným VAVI z titulu regresu
voči Dlžníkovi vo výške 226.086,18 Eur, čím uplatnená pohľadávka č. 2 z titulu regresného plnenia zo
strany VAVI voči Dlžníkovi zanikla.

19. Dlžník ďalej vo vyjadrení k osvedčeniu platobnej schopnosti poukázal na evidenciu svojej
pohľadávky voči navrhovateľovi vo výške 2.875.215,67 Eur, ktorú si uplatnil žalobou o náhradu škody v
konaní pod č. k. 31Cbi/1/2017 a priložil zoznam záväzkov ku dňu začatia konkurzného konania. Tvrdil,
že nie je platobne neschopný a nespĺňa ani jeden zo zákonných predpokladov tohto stavu.

20. V doplnení č. 1 k vyjadreniu k návrhu na vyhlásenie konkurzu doručeného okresnému súdu
dňa 20.07.2021 dlžník predložil vyhlásenia spoločnosti PMG Solutions, s.r.o., VAV HOLD a.s., VAV
Development s.r.o., Bc. K. H.ová, ktorí podľa vyhlášky č. 643/2005 Z.z. rokujú s Dlžníkom o zmene
splatnosti pohľadávok.

21. V tomto doplnení k vyjadreniu k návrhu na vyhlásenie konkurzu ďalej Dlžník uviedol, že Waldviertler
Sparkasse von 1842, FN 35780v Hauptplatz 22, A - 3830 Waidhofen an der Thava (ďalej „právny
predchodca 1 navrhovateľa“) nenahlásila Národnej banke Slovenska zmenu, že Zmluvou o vklade zo
dňa16.05.2006vložilaWaldviertlerSparkassevon1842FN35780v(právnypredchodca1navrhovateľa)
podľa § 92 BWG cestou celkového právneho nástupníctva svoje majetkové aktíva do spoločnosti

Waldviertler Sparkasse von 1842 AG, FN 279850w (právny predchodca 2 navrhovateľa), pričom
Waldviertler Sparkasse von 1842 FN 35780v prestala pôsobiť ako banka a stala sa akcionárom
Waldviertler Sparkasse von 1842 AG, FN 279850w, tak ako to vyplýva z výpisu z Obchodného registra.
V súlade s Rozhodnutím NBS č. sp.: NBS1-000-060-915, Č. z.: 100-000-288-862 tak Waldviertler
Sparkasse von 1842 AG, FN 279850w (právny predchodca 2) nemohla na území Slovenskej republiky

vykonávať bankovú činnosť, keďže neboli splnené podmienky podľa § 11 zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.22. V tomto doplnení vyjadrenia Dlžník uviedol, že pohľadávka navrhovateľa je spriaznená z dôvodu,
že dňa 01.09.2009 sa stala spoločníkom Dlžníka spoločnosť VF invest a.s. s vkladom 995,81 EUR.
Akcionármi spoločnosti VF invest sú B.. H. R. a G.. W. E.. G.. W. E. a B. H. R. boli vedúcimi

zamestnancami právneho predchodcu 2 navrhovateľa. Na riadnej valnej hromade sa prezentovali ako
akcionári B.. H. R. vlastniaci 50% akcii na meno a spoločnosť AS INVEST s.r.o. vlastniaca 50% akcii
na meno. Zapisovateľ bol G.. W. E., overovatelia zápisnice boli G.. L. I. a B.. N. F. (neskôr H.), všetko
zamestnanci právneho predchodcu 2 navrhovateľa. Ako vyplýva z čestného vyhlásenia navrhovateľa zo
dňa 20.01.2021, G. W. E., B.. N. F. a B.. H. R. boli zamestnancami právneho predchodcu 2 navrhovateľa.

23. V doplňujúcom vyjadrení Dlžník poukázal aj na vady notárskej zápisnice NZ 92/214, ktorá mu
bola doručená do elektronickej schránky, v ktorej oproti originálu chýba str. č. 8, 82 a 101. Podľa
Dlžníka preto s Notárskou zápisnicou 2 bolo manipulované a táto nezodpovedá originálu uloženému
v Centrálnom notárskom registri. Namietal ďalej, že k Notárskym zápisniciam 1 a 2 nie sú priložené
výpisy z obchodného registra právneho predchodcu 2 navrhovateľa, ktorý nemohol na území Slovenskej
republiky vykonávať bankovú činnosť, keďže neboli splnené podmienky podľa § 11 Zákona o bankách.

Namietal aj, že navrhovateľ nepreukázal, že tzv. „úverový prísľub" podpísala oprávnená osoba, a to p. E.
W., ktorý mal oprávnenie úverovú zmluvu podpísať, „úverový prísľub" tak nenadobudol platnosť a teda
ani účinnosť. Tento je preto absolútne neplatný právny úkon a následne sú neplatné aj dohody o ručení.

24. V doplnení k vyjadreniu zároveň Dlžník uviedol, že nakoľko dňa 19.04.2012 uzavrel právny

predchodca 2 navrhovateľa a Dlžník dohodu, podľa ktorej prevzal dlh z „ úverového prísľubu" zo dňa
04.07.2008, pričom podľa zmluvy o fúzii uzavretej dňa 20.06.2012 a rozhodnom dni zlúčenia v zmysle
§ 220 ods. 2r.5 AktG a § 2 ods.5 UmgrSTG už tak konať nemohol, je neplatné aj prevzatie dlhu dňa
19.04.2012, nakoľko pôvodný aj preberajúci dlžník uzavreli takúto dohodu v omyle, nakoľko neboli
informovaní zo strany právneho predchodcu 2 navrhovateľa o fúzii. Rovnako boli uvedení do omylu

aj ručitelia. Prevzatie dlhu zo dňa 19.04.2012 je neplatné a dlh Dlžníka neexistuje. Podľa Dlžníka boli
rovnako uvedení do omylu Dlžník a ručitelia aj pri uzatvorení notárskej zápisnice 2.

25. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že dlžník vo svojom vyjadrení uviedol ním
evidované záväzky ku dňu začatia konkurzného konania a okrem iného aj záväzok voči spriaznenému

veriteľovi B.. D. H.ovi vo výške 6.798.565,50 Eur so splatnosťou do 90 dní po vymožení pohľadávky
v konaní 31Cbi/1/2017. Zároveň z vyjadrenia Dlžníka vyplýva, že nemá k 18.05.2021 zriadený účet v
banke, k tomuto dátumu eviduje pokladničnú hotovosť vo výške 0,88 Eur, pričom evidovanú pohľadávku
voči navrhovateľovi vo výške 2.875.215,67 Eur pre neho v súdnom konaní vedenom na Okresnom
súde Banská Bystrica č.k. 31Cbi/1/2017 na základe zmluvy o postúpení pohľadávky vymáha spoločnosť

EUROPA SC BB a.s.

26. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dňa 21.07.2021 sa konalo pojednávanie, na
ktorom navrhovateľ uviedol, že dlžník neosvedčil spornosť pohľadávky navrhovateľa, ktorú opakovane
uznal, ktorá bola zistená v konkurzoch iných spoločností a v exekúcii, dlžník neosvedčil ani spornosť

pohľadávok spoločnosti VAVI a naopak neplatným pokusom o zápočet uznal ich existenciu, pričom sám
dlžníkidentifikovalexistenciuďalšiehosvojhozáväzku,ktorýjeviacako30dníposplatnosti,atozáväzku
vo výške takmer 7 miliónov Eur voči D. H.ovi, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz a vo vzťahu k
žiadnemu z uvedených veriteľov nepredložil písomné potvrdenie o prebiehajúcich rokovaniach o zmene
splatnosti alebo o inej reštrukturalizácii záväzkov podľa Vyhlášky MS SR č. 643/2005 Z.z. Okresný súd

pojednávanie odročil na deň 25.08.2021.

27. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ na pojednávaní dňa 21.07.2021
uviedol,žeDlžníkzáväzkyvočinavrhovateľovizozmluvyoúverevcelomrozsahuuznal, atoopakovane
prostredníctvom dvoch notárskych zápisníc, návrhom uplatnená pohľadávka bola riadne zistená v

konkurzných konaniach jej ručiteľov - spoločnosti VAVI a ZI, pričom v rámci rokovaní o mimosúdnom
vysporiadaní vzťahov medzi navrhovateľom a D. H.om, spoločníkom a konateľom Dlžníka v roku 2018 a
2019 tento opakovane existenciu pohľadávky navrhovateľa voči Dlžníkovi, vrátane zabezpečenia uznal
a prejavil záujem o jej odkúpenie. Za tým účelom navrhovateľ predložil návrh memoranda o urovnaní
zaslanýnavrhovateľoviodP.H.adňa31.08.2018anávrhmemorandaourovnanízaslanýnavrhovateľovi

advokátmi P. H.a dňa 15.07.2019. Vo vzťahu k tvrdenému zániku pohľadávky navrhovateľa na základe
zápočtu, keď pohľadávka ručiteľa mala vzniknúť vo výške 103 mil. Eur z titulu nároku na náhradu škody
na základe rozhodnutia veriteľského výboru pri neschválení reštrukturalizačného plánu spoločnosti
VAVI dňa 11.12.2015 navrhovateľ tvrdil, že všeobecné predpoklady na vznik zodpovednosti za škoduneboli nikdy splnené. Pohľadávka ručiteľa, ktorá mala byť započítaná proti pohľadávke navrhovateľa
podľa navrhovateľa nikdy nevznikla a neexistujúce pohľadávky na náhradu škody nemožno započítať
ani postúpiť. Navrhovateľ poukazoval na to, že Dlžník a ďalšie osoby sa úhrady predmetnej škody

domáhajú dvakrát, a to raz žalobou na plnenie a zároveň aj zápočtami. Neexistencia tohto nároku
pritom podľa navrhovateľa už bola viackrát judikovaná napr. uznesením Ústavného súdu SR zo dňa
23.03.2016 č.k. II.ÚS 265/2016-34, uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 5192/2017-771 zo dňa
12.06.2017, uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 1K/3/2017-515 zo dňa 30.06.2017, rozsudkom
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cb/8/2016-438 zo dňa 17.04.2018 v spojení s potvrdzujúcim

rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41CoKR/26/2018-553 zo dňa 27.03.2019, uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31Cbi/1/2017-1286 zo dňa 29.05.2017 v spojení s potvrdzujúcim
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43CoKR/22/2019-1498 zo dňa 05.08.2019.

28. K tvrdenej neplatnosti úverovej zmluvy medzi navrhovateľom a Dlžníkom navrhovateľ uviedol,
že úverová zmluva bola uzavretá už v roku 2008, na základe nej bol riadne načerpaný úver, zmluva

bola viackrát dodatkovaná, jej platnosť nebola nikdy rozporovaná, až pokiaľ navrhovateľ nezačal
pohľadávky z nej od Dlžníka a ručiteľov vymáhať. Zmluva bola uzavretá už v roku 2008, kedy
právny predchodca navrhovateľa bankové obchody bol oprávnený vykonávať aj podľa samotných
tvrdení Dlžníka. Navrhovateľ však poukazoval na to, že aj keby potrebnú bankovú licenciu nemal, táto
skutočnosť nemá vplyv na platnosť zmluvy o úvere uzavretej medzi ním a Dlžníkom, ani na existenciu

navrhovateľovej pohľadávky. Nedostatok verejnoprávnej licencie pre určitý druh činnosti nespôsobuje
neplatnosť právneho úkonu súvisiaceho s touto činnosťou, pričom odkázal na § 3 ods. 1 Obchodného
zákonníka (ďalej aj „ObZ“).

29. Dlžník spochybňuje pohľadávky navrhovateľa okrem iného aj tým, že poukazuje na žalobu pod sp.

zn. 60Cb/107/2020 vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica, pričom sa jedná o žalobu konateľa
Dlžníka ako ručiteľa pohľadávky navrhovateľa, ktorou sa domáha určenia zániku práva na plnenie
z ručiteľského záväzku. Aj prípadný zánik ručenia konateľa Dlžníka nemôže mať za následok zánik
samotnej pohľadávky navrhovateľa a táto žaloba preto nezakladá spornosť pohľadávky navrhovateľa.
Druhou žalobou je žaloba vyfabulovanej škody 103 mil. Eur podaná proti navrhovateľovi a ďalším

dvom subjektom spriaznenými osobami Dlžníka v konaní na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn.
31Cbi/1/2017 a ani konanie o tejto žalobe nemá vplyv na spochybnenie pohľadávky navrhovateľa.

30. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že navrhovateľ vo vzťahu k pohľadávke
ďalšieho veriteľa - VAVI vo výške 347.359,87 Eur uviedol, že sa jedná o záväzok z titulu regresného

práva spoločnosti VAVI ako ručiteľa voči Dlžníkovi ako primárnemu dlžníkovi na náhradu plnenia
poskytnutéhospoločnosťouVAVIakoručiteľomnavrhovateľoviakoveriteľovi.Dlžníkvzniktohtozáväzku
nespochybňuje. Naopak Dlžník vznik tohto záväzku uznáva, keď tvrdí, že tento mal zaniknúť v dôsledku
jednostranného zápočtu Dlžníka. Tak isto Dlžník uznal aj existenciu ďalšieho záväzku voči VAVI z titulu
regresného nároku vo výške 226.086,18 Eur. Poukázal však aj na to, že sám Dlžník eviduje ďalší

záväzok voči svojmu spoločníkovi a konateľovi D. H.ovi vo výške 6.798.565,50 Eur, pričom na majetok
D. H.a bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica dňa 20.10.2020, sp. zn. 2K/50/2016 vyhlásený
konkurz, ktoré uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 206/2020 dňa 26.10.2020, čím sa
pohľadávka P. H.a voči Dlžníkovi stala splatnou.

31. Vo vzťahu k predloženým vyhláseniam spriaznených osôb, podľa ktorých rokujú s Dlžníkom o
zmene splatnosti sú tieto vyhlásenia nadbytočné, nakoľko navrhovateľ preukázal ďalších veriteľov s
pohľadávkami po splatnosti, s ktorými takéto rokovania neprebiehajú.

32. Vo vzťahu k tvrdenej absencii licencie právneho predchodcu navrhovateľa na vykonávanie

bankových obchodov poukázal navrhovateľ na nález Ústavného súdu SR z 01.04.2015, sp. zn.
I. ÚS 640/2014. Dlžník a jeho spriaznené osoby sa viacnásobne pokúšali spochybniť činnosť
navrhovateľa, avšak neúspešne. Zopakoval, že tvrdenie o neplatnosti zmluvy o úvere z dôvodu
nedostatku bankovej licencie, resp. nedostatku ohlásenia k vykonávaniu bankových činností na území
SR navrhovateľom, resp. jeho predchodcom nemajú relevanciu vo vzťahu k vzniku a trvania záväzku

Dlžníka voči navrhovateľovi a teda ani k osvedčeniu platobnej schopnosti dlžníka. Vo vzťahu k tvrdeniu
o spriaznenosti pohľadávky navrhovateľa poukázal na skutočnosť, že toto nie je pravdivé a nie je
relevantné pre vyhlásenie konkurzu na majetok Dlžníka.33. Na základe výhrady o neúplnosti notárskych zápisníc navrhovateľ dňa 10.08.2021 predložil
okresnému súdu opätovne vyhotovený odpis notárskych zápisníc. Pokiaľ Dlžník namietal dokument na
strane 101 notárskej zápisnice 1 a tvrdil o antedatovaní tohto dokladu, podľa navrhovateľa z tohto

dokladu vyplýva, že sa jedná o „akcept“ ručenia B.. D. H.a a nie akceptovanie záväzku Dlžníka a pre toto
konanie je uvedený dokument bezpredmetný. Ručenie bolo zo strany B.. D. H.a podpísané 19.04.2012,
teda po dátume faksimile. Jedná sa o ručiteľské vyhlásenie podľa rakúskeho práva akceptované dňa
26.04.2012, teda o dokument bez vplyvu na záväzok Dlžníka voči navrhovateľovi. Navrhovateľ preto
odmietol obvinenia z manipulácie s notárskymi zápisnicami, ktoré naviac nemajú vzťah k osvedčeniu

platobnej schopnosti Dlžníka, resp. k osvedčeniu spornosti niektorého z jeho záväzkov. Navrhovateľ
uviedol, že Dlžník nepoprel, že boli čerpané peňažné prostriedky zo zmluvy o úvere, nepopieral (až
doteraz) platnosť uzavretia zmluvy o úvere, ako ani platnosť prevzatia dlhu a nepreukázal, že by dlh
zanikol pred jeho uznaním.

34. Navrhovateľ ďalej uviedol, že tak, ako to vyplýva z úplného výpisu z obchodného registra právneho

predchodcu 2/ navrhovateľa - Waldviertler Sparkasse von 1842 AG, FN 279850w v čase podpisovania
úverového prísľubu bol G.. W. E. oprávnený konať za právneho predchodcu 2/ ako prokurista s jedným
z členov predstavenstva tohto právneho predchodcu navrhovateľa. Zmluva o úvere v znení jej dodatkov
a všetky súvisiace doklady sú preto podpísané oprávnenými osobami a platné.

35. Vo vzťahu k neplatnosti prevzatia záväzku Dlžníkom od B.. D. H.a vzhľadom na tvrdenia o účinnosti
zmluvy o fúzii navrhovateľ uviedol, že účinnosť zlúčenia medzi právnym predchodcom navrhovateľa
2/ (Waldviertler Sparkasse von 1842 AG, FN 279850W) s navrhovateľom tak, ako v slovenskom
právnom poriadku, tak aj podľa rakúskej právnej úpravy podľa § 225a ods. 3 zákona o akciových
spoločnostiach (ďalej aj „AktG“) je spájaná s registráciou, t. j. so zápisom zlúčenia do príslušného

obchodného registra a jej dôsledkom je univerzálne právne nástupníctvo. Stanovenie rozhodného dňa,
na ktoré poukazuje Dlžník má význam výlučne vo vzťahu k účtovníctvu, kedy dochádza k zmene
účtovníctva z prevádzajúcej spoločnosti na spoločnosť preberajúcu. V tejto súvislosti rakúsky zákon o
dani z reorganizácie (ďalej aj „UmgrSTG“), a to § 2 ods. 5, na ktorý odkazuje Dlžník, je výlučne daňovým
predpisom a nie je možné z neho vyvodiť akúkoľvek platnosť, či neplatnosť úkonov vykonaných v mene

zanikajúcej spoločnosti ani zlúčenia samotného. Tvrdenia Dlžníka vo vzťahu k platnosti a existencii jeho
záväzku voči navrhovateľovi sú preto irelevantné.

36. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že Dlžník vo vyjadrení doručenom
okresnému súdu dňa 10.08.2021 poukázal na nepravdivosť tvrdenia navrhovateľa, podľa ktorých mal

dlžník viackrát uznať pohľadávku navrhovateľa a na rokovaniach o urovnaní mal prejaviť záujem o
ich odkúpenie. Dlžník, t. j. VAV Management s.r.o. v rámci rokovaní s navrhovateľom neuznal jeho
pohľadávky. Aj keď pohľadávky navrhovateľa boli uznané v konkurzných konaniach VAVI, ako aj
z dôvodu ručenia, to neznamená, že po zistení nových skutočností (že pohľadávka nebola platne
prevedená z B.. D. H.a na Dlžníka), je skutočne dlžníkom VAV Management s.r.o. Dlžník opätovne

poukazoval na to, že napriek podpisu zmluvy o fúzii dňa 20.06.2020 vzhľadom na určenie rozhodného
dňa fúzie k 31.12.2011 je prevzatie záväzku Dlžníkom zo dňa 19.04.2002 uzavreté s právnym
predchodcom 2/ navrhovateľa neplatné, keďže pohľadávka vzhľadom na rozhodný deň 31.12.2011
prešla od 01.01.2012 na navrhovateľa ako preberajúcu spoločnosť. Dlžník v čase prevzatia dlhu dňa
19.04.2012 nemal informácie, že preberá dlh voči neoprávnenému veriteľovi. Podľa Dlžníka dátumom

zlúčenia alebo splynutia je deň, ku ktorému sa zostavuje konečná súvaha, ku ktorej je zlúčenie založené.
Týmto dátumom je 31.12.2011, a preto notárska zápisnica NZ 234/2012 zo dňa 11.05.2012 uzavretá s
právnym predchodcom 2/ navrhovateľa je neplatná. Dlžník preto vo vyjadrení uviedol, že pohľadávka
navrhovateľa voči nemu neexistuje, navrhovateľ ani jeho právny predchodca 2/ nemohli vykonávať
na území SR bankovú činnosť, neoprávnené vykonávanie bankovej činnosti zo strany navrhovateľa

vyvoláva podozrenie z trestnej činnosti, Dlžník vymáha od navrhovateľa v konaní 31Cb/1/2017 sumu
4.818.833,4942 Eur, ktorú postúpil na spoločnosť EUROPA SC BB a.s. a teda tvrdil, že pohľadávka
navrhovateľa voči Dlžníkovi je minimálne sporná, neexistuje ani pohľadávka VAVI a je minimálne sporná,
keďže prebieha o nej súdne konanie a pohľadávky spriaznených veriteľov nie sú po lehote splatnosti.
Žiadal preto súd o zastavenie konania.

37. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na pojednávaní pred okresným súdom dňa
25.08.2021 zotrval navrhovateľ, ako aj Dlžník na svojich vyjadreniach, pričom Dlžník poukázal na to, žeúver v roku 2008 bol daný jemu ako fyzickej osobe a jedná sa o spotrebiteľský vzťah, pričom peniaze
išli priamo obchodnej spoločnosti VAVI.

38. Po vykonanom dokazovaní okresný súd návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka vyhovel.
Konštatoval, že navrhovateľ preukazoval svoju aktívnu legitimáciu na vyhlásenie konkurzu splatnou
úverovou pohľadávkou zo dňa 04.07.2008, dohodou o prevzatí dlhu zo dňa 19.04.2012, uznaním
dlhu Dlžníkom prostredníctvom notárskej zápisnice 1 a 2, prebiehajúcou exekúciou, pričom notárske
zápisnice sú exekučným titulom a zároveň uznaním pohľadávky s úradne osvedčeným podpisom

Dlžníka. Zhrnul obranu Dlžníka, ktorý spochybňoval aktívnu vecnú legitimáciu z hmotno-právneho úkonu
- zmluvy, keďže právny predchodca navrhovateľa nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu - prísľub úveru
nemá formu ani náležitosti úverovej zmluvy. Nedostatok aktívnej legitimácie odvodzoval z rozhodnutia
Národnej banky Slovenska z ktorého vyplýva, že navrhovateľ nemal na území SR vykonávať bankovú
činnosť bez založenia pobočky a žiadal aby navrhovateľ preukázal, že jeho právny predchodca mal
platnú bankovú licenciu a preukázal prechod pohľadávok na neho. Ďalej namietal, že úverový prísľub je

absolútne neplatný právny úkon, prevzatie dlhu zo dňa 19.04.2012 je neplatné, nakoľko došlo k nemu po
4 mesiacoch od zlúčenia, dlh Dlžníka neexistuje, Dlžník a ručitelia boli pri uzatvorení notárskej zápisnice
2/ uvedení do omylu a spochybnil aj pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko nie je dlžníkom navrhovateľa z
dôvodu započítania pohľadávky a vo veci prebieha súdne konanie 31Cbi/1/2017 v ktorom sa preukáže,
či konaním navrhovateľa vznikla škoda a zápočet bol platný.

39. Okresný súd poukázal v napadnutom rozhodnutí na to, že Dlžník tvrdil, že pohľadávka veriteľa
voči nemu zanikla z dôvodu jednostranného zápočtu pohľadávky z titulu náhrady škody, ktorá mala
právnemu predchodcovi Dlžníka vzniknúť z dôvodu porušenia povinnosti členov veriteľského výboru
v reštrukturalizácii VAVI pri neschválení reštrukturalizačného plánu. Okresný súd dospel k záveru,

že Dlžník tým de facto uznal existenciu pohľadávky navrhovateľa, keďže započítať možno len
existujúce pohľadávky. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 10.08.2021 však Dlžník tvrdil, že pohľadávka
navrhovateľa neexistuje a je premlčaná. Ak podľa okresného súdu mala pohľadávka zaniknúť, nemal
byť spor o tom, že pohľadávka, ktorá bola predmetom zápočtu existuje. Okresný súd poukázal na to,
že pokiaľ Dlžník osvedčuje spornosť pohľadávky navrhovateľa jej zánikom z dôvodu započítania, tak

o existencii započítavanej pohľadávky dlžník vedie spor, pohľadávka z titulu náhrady škody je preto
samotná sporná a je predmetom súdneho dokazovania. Podľa okresného súdu nie je úlohou súdu v
tomto konaní zaoberať sa údajnou pohľadávkou Dlžníka voči navrhovateľovi z titulu náhrady škody, ani
skúmať a posudzovať a vyjadrovať sa k splneniu zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu
škody.Úlohousúduvkonkurznomkonanípriosvedčeníspornostipohľadávokjeposúdiť,čivzhľadomna

všetky dostupné informácie a zistené skutočnosti je možné považovať označené pohľadávky veriteľov
za sporné, t. j., či Dlžník uvádza vo vzťahu k nim také relevantné a skutkové a právne námietky, ktoré
sú spôsobilé pohľadávky veriteľov spochybniť tak, že pre účely vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka
nie je možné na tieto prihliadať. Podľa okresného súdu sa judikatúra, ako aj právna doktrína zhodli
v tom, že v štádiu do vyhlásenia konkurzu nie je účelom konkurzného konania zisťovať oprávnenosť

pohľadávok veriteľov a ak dlžník relevantným spôsobom spochybní pohľadávky veriteľov (z dôvodu
premlčania, zániku pohľadávok splnením alebo iným spôsobom, alebo z dôvodu spornosti z iných
dôvodov), nemôže na takéto záväzky pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka prihliadať. Konanie
onávrhunavyhláseniekonkurzunevylučujeabysúdoskutočnostiach,ktorésúmedziúčastníkmisporné
vykonával dokazovanie, avšak nie je povinnosťou konkurzného súdu vykonávať dokazovanie o tom, či

pohľadávka veriteľa skutočne existuje (RC 52/1998).

40. Okresný súd poukázal na skutočnosť, že obrana Dlžníka proti uplatneným pohľadávkam musí
mať určitú kvalitu a nestačí, aby sa dlžník obmedzil na konštatovanie, že pohľadávky neuznáva pre
ich spornosť, a to ani prípadným poukazom na eventuálne prebiehajúci spor o pohľadávku, keď zo

samotného faktu, že pohľadávka je predmetom súdneho konania nemusí v každom prípade vyplývať
jej spornosť, nakoľko súdne vymáhanie môže byť ešte len v štádiu po podaní návrhu a dlžník voči
pohľadávke doposiaľ ani nič nemusel namietať. Pre úspech obrany dlžníka je namieste požadovať, aby
doložil svoju obranu relevantnými argumentami a dôkazmi, inak by pre úspech dlžníka postačovalo iba
paušálne vyhlásenie o neuznávaní pohľadávok.

41. Podľa okresného súdu Dlžník voči pohľadávke navrhovateľa uplatňuje také námietky a skutočnosti,
ktoré sú sami o sebe nejasné, zmätočné a sporné. Samotný nárok Dlžníka na náhradu škody je
predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 31Cbi/1/2017a teda je sporný. Je predmetom dokazovania, pričom k tomuto nároku sa súdy opakovane vyjadrovali
v odôvodneniach svojich rozhodnutí. Podľa okresného súdu sú preto zjavne sporné tie skutočnosti,
ktorými sa Dlžník snaží osvedčiť spornosť pohľadávky navrhovateľa, pričom pohľadávka navrhovateľa

z úverovej zmluvy - Dlžníkom uznaná ešte po uplatnení nároku z titulu údajnej škody - nebola sporná za
celých 9 rokov jej existencie od uzavretia úverovej zmluvy 2018 a súdne konanie o nej vyvolal Dlžník až v
roku 2017. Podľa okresného súdu preto Dlžníkom uvádzané dôvody nemôžu pohľadávku navrhovateľa
spochybniť. Dlžník svoje záväzky voči navrhovateľovi vyplývajúce z úverovej zmluvy v celom rozsahu
uznal, uznal ich opakovane, a to prostredníctvom notárskej zápisnice 1 a 2, ktoré dokladujú pohľadávky

navrhovateľa podľa § 12 ods. 2 písm. a) ZKR, t. j. sú uznaním dlhu s úradne osvedčeným podpisom
dlžníka, čím navrhovateľ preukázal aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.
Podľa okresného súdu existenciu pohľadávky uznal Dlžník aj v rámci mimosúdnych rokovaní s
navrhovateľom. Pohľadávka navrhovateľa bola rovnako zistená aj v konkurzných konaniach voči VAVI
a ZI. Úverová zmluva bola uzavretá v roku 2008, úver bol čerpaný, čo potvrdil aj konateľ dlžníka B..
H. na pojednávaní a v čase uzavretia úverovej zmluvy bol právny predchodca navrhovateľa oprávnený

vykonávať bankovú činnosť, čo vyplýva priamo z vyjadrenia dlžníka, v ktorom sa uvádza, že zahraničná
banka bola oprávnená vykonávať bankovú činnosť na území SR bez založenia pobočky od 13.06.2005
do 31.08.2012, pričom úverová zmluva bola uzavretá dňa 04.07.2008. Okresný súd sa zároveň stotožnil
s tvrdením navrhovateľa pri odkaze na § 3 ods. 1 ObZ z ktorého vyplýva, že ani prípadný nedostatok
bankovej licencie by nemal za následok neplatnosť úverovej zmluvy.

42. Okresný súd poukázal ďalej v napadnutom rozhodnutí na to, že Dlžník pri osvedčení spornosti
pohľadávky navrhovateľa odkazoval na dve konania vedené pred Okresným súdom Banská Bystrica
pod sp. zn. 60Cb/107/2020 a pod sp. zn. 31Cbi/1/2017. V konaní 60Cb107/2020 sa jedná o žalobu
podanú B.. D. H.om ako ručiteľom navrhovateľovej pohľadávky, ktorou sa domáha určenia zániku práva

na plnenie z ručiteľského záväzku a žalobou pod sp. zn. 31Cbi/1/2017 sa domáhajú spriaznené osoby
Dlžníka náhrady škody, pričom jedným zo žalovaných je navrhovateľ. Okresný súd konštatoval, že
zánik ručenia konateľa Dlžníka by nemal za následok zánik pohľadávky navrhovateľa, čím nezakladá
spornosť pohľadávky. Uviedol aj to, že v prípade žaloby o náhradu škody Dlžník nie je účastníkom
konania o náhradu škody a výsledok súdneho sporu nemá vplyv na existenciu uplatnenej pohľadávky

navrhovateľom v tomto konaní. K tvrdeniu Dlžníka vo vzťahu k spornosti pohľadávky a podanie žaloby
o neplatnosť úverovej zmluvy nepredložil dlžník žiadne dôkazy. Podľa okresného súdu vyvolanie sporu
Dlžníkomopohľadávkeveriteľalenvsúvislostisvedenímkonkurznéhokonaniajezneužitímpráva,ktoré
nemôže požívať právnu ochranu podľa čl. 5 CSP v spojení s § 196 ZKR. Podľa okresného súdu navyše
pohľadávky navrhovateľa Dlžník opakovane uznal a až v priebehu vymáhania ich začal spochybňovať

rôznymi spôsobmi. Podľa okresného súdu dlžník predkladá rôzne tvrdenia, ktoré sú rozporné, keď najprv
tvrdí, že pohľadávky nevznikli, inokedy tvrdí, že sú neplatné, potom tvrdí, že vznikli a boli platné, avšak
zanikli zápočtom a nakoniec tvrdí, že pohľadávky nezanikli, ale dlžník odoprel ich plnenie.

43. Tvrdenia Dlžníka o absolútnej neplatnosti úverového prísľubu zo dňa 04.07.2008 a na to

nadväzujúcom prevzatí dlhu považoval okresný súd za účelovú obranu, keď dlžník existenciu svojho
záväzkuvočinavrhovateľovinikdypredtýmnepopieralanespochybňovalanespochybňovalaninotárske
zápisnice 1 a 2. Tvrdením o zápočte pohľadávky Dlžník existenciu pohľadávky potvrdzuje a to tým,
že započítaním došlo k jej zániku, pretože započítať možno iba existujúce pohľadávky. Existencia
pohľadávky sporná je, nakoľko je predmetom súdneho konania a dokazovania vo veci 31Cb/1/2017.

Prejudiciálne bola riešená vo viacerých súdnych konaniach, pričom súdy v iných konaniach deklarovali
jej nepreukázanie zo strany Dlžníka. Dlžník osvedčuje spornosť pohľadávky navrhovateľa uznaním dlhu,
zápočtom nejudikovanej pohľadávky, jej neexistencii a prebiehajúcimi súdnymi konaniami. Ak Dlžník
považoval úverový vzťah za neexistujúci v dôsledku neplatnosti úverovej zmluvy, táto skutočnosť mala
byť konštatovaná už aj v rámci mimosúdnych rokovaní s navrhovateľom. Podľa okresného súdu preto

obrana Dlžníka vyznieva ako rozporuplná, zmätočná, neucelená, účelová a nie je jej možné priznať
relevanciu ohľadom existencie pohľadávky a osvedčenia spornosti pohľadávky navrhovateľa. Okresný
súd preto pohľadávku navrhovateľa za spornú nepovažoval.

44. Okresný súd mal preukázanú úhradu pohľadávky veriteľa Slovenská republika, a to daňového

nedoplatku vo výške 480,- Eur a tento záväzok odo dňa úhrady dňa 29.05.2021 neexistuje.

45. Vo vzťahu k existencii pohľadávky ďalšieho veriteľa, a to spoločnosti VAVI vo výške 347.359,87 Eur,
ktorá podľa Dlžníka mala zaniknúť započítaním, okresný súd konštatoval, že tento záväzok vznikol ztitulu regresného práva VAVI ako ručiteľa voči Dlžníkovi na náhradu plnenia poskytnutého spoločnosťou
VAVI ako ručiteľom navrhovateľovi ako veriteľovi. Dlžník vznik tohto záväzku nespochybnil, tvrdil, že
zanikol jednostranným zápočtom zo strany Dlžníka. Na započítanie voči pohľadávke VAVI Dlžník použil

pohľadávku na náhradu škody, ktorú nadobudol od VAV Development, pričom okresný súd konštatoval,
že z predložených listín nevyplýva a nemal preukázané, že uvedená pohľadávka patrí Dlžníkovi,
zo žiadnej listiny nevyplýva jej nadobudnutie Dlžníkom, a preto nemohlo zo strany Dlžníka dôjsť k
započítaniu. Vzhľadom na rozporuplnosť, zmätočnosť a zjavnú účelovosť okresný súd nepovažoval
tvrdenia a dôkazy Dlžníka ohľadom pohľadávky VAVI za relevantné a také, pre ktoré by bolo možné

považovať pohľadávku veriteľa za spornú.

46. Okresný súd poukazoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj na to, že podľa dokladov
predložených samotným Dlžníkom tento vo svojom účtovníctve eviduje záväzok voči svojmu konateľovi
a spoločníkovi B.. D. H.ovi vo výške 6.798.565,20 Eur, pričom na majetok tejto osoby bol vyhlásený
konkurz uznesením Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 2K/50/2016 uznesením zo dňa

20.10.2020, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 206/2020 dňa 26.10.2020 a vyhlásením konkurzu
sa táto pohľadávky stala splatnou.

47. Na základe uvedených skutočností dospel okresný súd k záveru, že sú splnené podmienky na
vyhláseniekonkurzunamajetokDlžníka.Dlžníkjeplatobneneschopný,neosvedčilspornosťpohľadávky

navrhovateľa a pohľadávky spoločnosti VAVI, vo vzťahu ku ktorým platobnú schopnosť neosvedčil.
Podľa okresného súdu sú preto splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka podľa
§ 19 ods. 1 písm. c) ZKR. Okresný súd konštatoval aj to, že mal preukázané, že Dlžník je vlastníkom
majetku, ktorý postačuje na úhradu nákladov konkurzu, ktorého hodnota prevyšuje 6.500,- Eur, keď
z poslednej zverejnenej účtovnej závierky Dlžník eviduje majetok v hodnote (netto) 2.128.403,- Eur a

zároveň vlastní obchodné podiely vo viacerých obchodných spoločnostiach.

48. Voči uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie Dlžník z dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. V ňom uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že na okresnom súde je vedený konkurz na spoločnosť Zvolenská

investičná, s.r.o., IČO: 36 634 832 (ZI), v ktorom je zákonnou sudkyňou JUDr. Gabriela Bargelová, ktorá
uznesením v tomto konaní sp. zn. 1K/3/2017-515 zo dňa 30.06.2017 priznala navrhovateľovi hlasovacie
práva z pohľadávky uplatnenej pod č. 68 vo výške 4 mil. Eur a z pohľadávky uplatnenej pod č. 69 vo
výške 2.885.601,37 Eur z titulu ručenia za tzv. úver Dlžníka. Tieto pohľadávky si prihlásil navrhovateľ
do konkurzu na majetok spoločnosti ZI práve z titulu ručenia za tzv. úver navrhovateľa poskytnutý

Dlžníkovi, ktorý je aj pohľadávkou, na základe ktorej podal navrhovateľ návrh na konkurz Dlžníka v
konaní 2K/6/2021, kde je tiež zákonnou sudkyňou JUDr. Gabriela Bargelová. Dlžník uviedol, že keďže
sudkyňa JUDr. Gabriela Bargelová rozhodovala v konkurze 2K/6/2021 o tej istej pohľadávke, ktorú z
titulu ručenia už v roku 2017 uznala navrhovateľovi v konkurze na majetok ZI avšak z titulu ručenia,
kedy ešte neboli známe skutočnosti, ktoré Dlžník predložil do tohto konania a nezaoberala sa dôsledne

všetkými dôkazmi, ktoré Dlžník predložil do konania 2K/6/2021, ani novými skutočnosťami vyplývajúcimi
z nezákonného podnikania navrhovateľa na území SR a aj napriek skutočnosti, že neexistuje pluralita
veriteľov, vydala uznesenie o vyhlásení konkurzu, podľa Dlžníka je tu dôvodné podozrenie naplnenia
skutkovej podstaty trestného činu podľa § 326a Trestného zákona.

49. Dlžník v odvolaní citoval bod 65 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a namietal konštatovanie
okresného súdu, že by Dlžník nikdy predtým nepopieral svoj záväzok a že by nespochybňoval
notárske zápisnice. Poukázal pritom na doklad predložený pred rozhodnutím súdu prvej inštancie -
Uplatnenie námietok Dlžníka zo dňa 08.01.2020, ktoré bolo doručené navrhovateľovi dňa 24.01.2020,
v ktorom Dlžník uplatnil voči navrhovateľovi námietky, pričom v odvolaní citoval obsah tohto podania

nachádzajúceho sa v súdnom spise. Dlžník poukázal na nesprávne tvrdenie okresného súdu v bode
65 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že by „Dlžník nikdy predtým nepopieral svoj záväzok a
žeby nespochybňoval Notárske zápisnice“. Poukazoval na nepravdivosť tvrdenia konkurzného súdu,
že by Dlžník počas rokovaní o urovnaní s navrhovateľom nespochybňoval pohľadávku navrhovateľa.
K tejto časti odvolania pripojil Dlžník e-mailovú korešpondenciu s navrhovateľom v rámci rokovania

o urovnaní vzťahov o mimosúdnom urovnaní, keď Dlžník prostredníctvom svojho konateľa namietal
pohľadávku navrhovateľa a podľa Dlžníka navrhovateľ tieto námietky Dlžníka akceptoval v snahe
dosiahnuť urovnanie medzi sporovými stranami. V tejto časti odvolania poukazoval aj na žalobu podanú
dňa 17.08.2020 na Okresný súd Banská Bystrica o určení zániku práva na plnenie z ručiteľskéhozáväzku a poukázal aj na podanie žaloby na Okresný súd Banská Bystrica B.. H.om voči navrhovateľovi
o určenie neexistencie vzťahu dlžníka a veriteľa v zmysle právnych úkonov zachytených v notárskej
zápisnici č. N 234/20118, Nz 16561 zo dňa 11.05.2012 a notárskej zápisnici č. N 92/2014, Nz 4006/2014

zo dňa 04.02.2014 a o neexistencii práva na plnenie v prospech navrhovateľa zo strany B.. H.a.

50. Dlžník ďalej namietal konštatovanie okresného súdu v bode 67 odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, v ktorom okresný súd okrem iného uviedol, že z predložených listín nevyplýva a nemal
preukázané, že pohľadávka použitá Dlžníkom na započítanie voči spoločnosti VAVI vo výške 347.359,87

Eur patrí Dlžníkovi, zo žiadnej listiny nevyplýva jej nadobudnutie Dlžníkom a preto nemohlo dôjsť k
jej započítaniu, pričom okresný súd nepovažoval tvrdenia a dôkazy dlžníka ohľadne pohľadávky VAVI
za relevantné. V tejto súvislosti Dlžník v odvolaní poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 24.06.2021,
v ktorom poukazoval na existenciu nároku spoločnosti VAV Development s.r.o. voči spoločnosti VAV
invest (VAVI) na náhradu škody vo výške 1.601.129,05 Eur z titulu nezákonného odpredaja majetku VAV
Development s.r.o., pričom poukázal aj na postúpenie pohľadávky z VAV Development s.r.o. na základe

zmluvy o postúpení zo dňa 22.03.2021 na Dlžníka, na zápočet Dlžníka voči VAVI zo dňa 24.03.2021,
ako aj na ďalšie postúpenie pohľadávky č. 2 od VAV Development s.r.o. na Dlžníka vo výške 100.000,-
Eur, ako aj na ďalší jednostranný zápočet Dlžníka voči VAVI zo dňa 11.05.2021. Dlžník preto uviedol,
že dostatočne osvedčil zánik, prípadne spornosť predmetnej pohľadávky VAVI podľa § 19 ods. 3 písm.
c) ZKR. Poukázal aj na to, že zo strany správcu VAVI je podaná žaloba na okresnom súde pod sp. zn.

26Cbi/1/2021, ktorou sa VAVI domáha od Dlžníka zaplatenia sumy 347.359,87 Eur s príslušenstvom.

51.Dlžníkvodvolaníďalejnamietalkonštatovanieokresnéhosúduvbode68odôvodnenianapadnutého
rozhodnutia, v ktorom okresný súd poukazoval na evidenciu Dlžníka o pohľadávke B.. H.a voči Dlžníkovi
v sume 6.798.565,20 Eur a o vyhlásení konkurzu na majetok tohto veriteľa, čím došlo k splatnosti

tejto pohľadávky B.. H.a voči Dlžníkovi. Dlžník v odvolaní poukazoval na to, že táto pohľadávka vznikla
práve z dôvodu zápočtu pohľadávky B.. D. H.a z titulu jeho nároku na náhradu škody voči pohľadávke
navrhovateľa. Poukazoval na rozporuplnosť vyjadrení navrhovateľa, ktorý na jednej strane neuznáva
spôsobenie škody Dlžníkovi a ani B.. D. H.ovi neschválením reštrukturalizačného plánu a na druhej
strane tvrdí, že pohľadávka B.. D. H.a voči Dlžníkovi vzniknutá práve z tohto zápočtu voči Dlžníkovi

je splatná, keďže B.. D. H. je v konkurze. Dlžník poukázal na skutočnosť, že buď existuje škoda voči
navrhovateľovi a potom aj zápočet B.. H.a z titulu ručenia za Dlžníka je platný, potom existuje aj
pohľadávka H.a voči Dlžníkovi z titulu plnenia z ručenia za Dlžníka, ale potom už neexistuje pohľadávka
navrhovateľa alebo neexistuje škoda a potom ani zápočet a ani pohľadávka B.. D. H.a voči Dlžníkovi.

52. Dlžník uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, neprimerane sa stotožnil s tvrdeniami navrhovateľa bez toho, aby sa s
predloženými dôkazmi zaoberal a rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že pohľadávka navrhovateľa je sporná.
Rovnako aj pohľadávka ďalšieho veriteľa VAVI je sporná. Dlžník v odvolaní uviedol, že preukázal, že

nie je platobne neschopný, nie je v predĺžení, navrhovateľom označená pohľadávka neexistuje ako
pohľadávkazprevzatiadlhuzodňa19.04.2012jeabsolútnesporná,spornosťjeosvedčená,pohľadávka
veriteľa VAVI neexistuje, je sporná a spornosť je osvedčená. Poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 300/2014 zo dňa 18.06.2014. Na základe uvedeného navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

53. K odvolaniu Dlžníka sa vyjadril navrhovateľ podaním zo dňa 18.10.2021. V ňom uviedol, že
napadnuté rozhodnutie považuje vo výroku za vecne správne a navrhol jeho potvrdenie. Tvrdeniam
Dlžníka v odvolaní o tom, že konajúca sudkyňa JUDr. Gabriela Bargelová je tiež zákonnou sudkyňou
v konkurze spoločnosti Zvolenská investičná, s.r.o. ( ZI) považuje v tejto časti navrhovateľ za

nezrozumiteľné a nie je zrejmé, v čom má spočívať vada konania, ktorá mala mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti poukázal na priebeh konkurzných konaní voči ručiteľom
Dlžníka, keď pohľadávka navrhovateľa v týchto konkurzných konaniach bola zistená (konkurz voči
ZI a VAVI). Ním prihlásená pohľadávka do konkurzného konania ZI bola formálne popretá správcom
a veriteľom PMG Solutions s.r.o., v dôsledku ktorého bola podaná incidenčná žaloba vedená pod

sp. zn. 10Cbi/4/2017, ktoré konanie bolo právoplatne zastavené pre neúčinné popretie pohľadávky,
keď popierajúci veriteľ PMG Solutions s.r.o. neuhradil zákonom predpokladaný preddavok a následne
konkurzný správca navrhovateľa pohľadávku uznal, v dôsledku čoho bola incidenčná žaloba zobratá
späť. Navrhovateľ poukázal aj na skutočnosť, že z odvolania nie je zrejmé, čo v napadnutom uzneseníDlžník považuje za nesprávne skutkové zistenia a čo za nesprávne právne závery, pričom argumenty
Dlžníka nespochybňujú vecnú správnosť napadnutého uznesenia.

54. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu opätovne poukázal na to, že preukázal existenciu a
platnosť svojej pohľadávky a preukázal aj to, že Dlžník pohľadávku písomne uznal dvoma notárskymi
zápisnicami, pričom na základe druhej z notárskych zápisníc bolo viac ako štyri roky vedené exekučné
konanie, dlžník opakovane uznal pohľadávku aj v rámci mimosúdnych rokovaní, pohľadávka veriteľa
bola zistená aj v dvoch iných konkurzných konaniach voči VAVI a ZI. Tvrdenia Dlžníka sú rozporné a

zmätočné. Na jednej strane Dlžník tvrdí zánik pohľadávky na základe zápočtu, ďalej tvrdí jej neplatnosť,
prípadne neexistenciu tej istej pohľadávky, čo je samo osobitne nezmysel, keďže započítať je možné iba
existujúcu a platnú pohľadávku. Navrhovateľ zdôraznil, že úverová zmluva bola uzatvorená už v roku
2008, na jej základe bol čerpaný úver, zmluva bola dodatkovaná, platnosť nebola nikdy rozporovaná,
až kým navrhovateľ nezačal svoje pohľadávky od Dlžníka a ručiteľov vymáhať. Pokiaľ Dlžník v odvolaní
namietal obsah odôvodnenia v bode 65 napadnutého rozhodnutia, v ktorom okresný súd uvádza, že

„Ide o obranu účelovú, nakoľko dlžník existenciu svojho záväzku voči navrhovateľovi nikdy predtým
nepopieral a nespochybňoval a rovnako nespochybňoval notárske zápisnice 1 a 2“ je z kontextu zrejmé,
že spojením „nikdy predtým“ sa myslí nikdy pred zahájením vymáhania pohľadávok tak, ako to tvrdil
navrhovateľ. Aj keby uvedené okresným súdom použité slovné spojenie bolo možné interpretovať rôzne,
nemôže mať táto skutočnosť za následok vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia. Pokiaľ dlžník v

odvolaní tvrdil, že neuznal pohľadávku navrhovateľa ani v rámci mimosúdnych rokovaní, navrhovateľ
odkázal vo vyjadrení na skutočnosť, že práve p. H. ako konateľ a ovládajúca osoba Dlžníka mal
záujem pohľadávku navrhovateľa odkúpiť, čo by nebolo možné, ak by pohľadávka bola neplatná alebo
neexistovala. Žaloby, na ktoré odkazuje Dlžník v odvolaní nemajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k tomuto
konaniu a listom z roku 2020 Dlžník nepravdivo obvinil navrhovateľa, že údajne neprijal ním ponúknuté

plnenia. Tento doklad však nemá žiaden relevantný vplyv na predmet tohto konania.

55. Vo vzťahu k namietanej spornosti pohľadávky veriteľa VAVI voči Dlžníkovi navrhovateľ poukázal na
to, že sa jedná o záväzok Dlžníka z titulu regresného práva voči VAVI ako ručiteľa voči Dlžníkovi ako
primárnemu dlžníkovi na náhradu plnenia poskytnutého spoločnosti VAVI ako ručiteľom navrhovateľovi

ako veriteľovi. Dlžník vznik tohto záväzku v konaní nespochybnil, naopak tento záväzok uznal, keď tvrdil,
že mal zaniknúť v dôsledku jednostranného zápočtu zo strany Dlžníka. Zápočet Dlžníka je však neplatný
a nemohol existenciu pohľadávky VAVI voči dlžníkovi ohroziť. Z dokladov predložených samotným
Dlžníkom vyplýva, že údajná pohľadávka nadobudnutá od spoločnosti VAV Development Dlžníkom
na náhradu škody mala vzniknúť podľa Dlžníka v dôsledku údajného porušenia právnych povinností

správcom konkurznej podstaty spoločnosti VAVI a tiež navrhovateľa ako oddeleného veriteľa v konkurze
spoločnosti VAVI. Takúto pohľadávku však navrhovateľ považuje za neexistujúcu. Ak by aj nejaká
pohľadávka spoločnosti VAV Development mohla vzniknúť, tak mohla vzniknúť výlučne voči osobám,
ktoré sa dopustili protiprávneho konania, t.j. voči správcovi, resp. navrhovateľovi. Za žiadnych okolností
však nemohla vzniknúť pohľadávka voči VAVI. Takúto pohľadávku preto Dlžník nemohol nadobudnúť a

teda ani započítať. Navrhovateľ poukázal na § 54 ods. 2 ZKR, podľa ktorého pohľadávku neprihlásenú
spôsobom ustanoveným týmto zákonom nie je možné započítať proti žiadnej úpadcovej pohľadávke.
Dlžník si pohľadávku, ktorú mal nadobudnúť od VAV Development na náhradu škody do konkurzu
spoločnosti VAVI neprihlásil a preto aj keby existovala, zápočet by bol zakázaný a teda neplatný. Dlžník
zánik pohľadávky spoločnosti VAVI teda nepreukázal, ale naopak, pokusom o jednostranný zápočet jej

existenciu uznal. Tie isté závery sa týkajú aj uznania a existencie ďalšej pohľadávky spoločnosti VAVI
voči dlžníkovi vo výške 226.086,18 Eur. Hoci záver okresného súdu o nespornosti pohľadávky VAVI
Dlžník v odvolaní spochybňuje, avšak žiadnu ďalšiu argumentáciu v odvolaní neuviedol.

56. Vo vzťahu k súdom prvej inštancie konštatovanej ďalšej pohľadávke B.. D. H.a voči Dlžníkovi vo

výške 6.798.565,50 Eur navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že túto pohľadávku uviedol sám Dlžník
vo svojich vyjadreniach, ktorú eviduje vo svojom účtovníctve. Vo vyjadreniach Dlžník uviedol, že tento
záväzok nie je splatný, čo však podľa navrhovateľa nemôže byť pravda, keďže na majetok B.. D. H.a bol
vyhlásený konkurz, čím došlo v zmysle § 46 ods. 1 ZKR k zosplatneniu aj tejto pohľadávky. Navrhovateľ
uviedol, že k tejto pohľadávke nemá detailné vedomosti, túto pohľadávku nikdy kvalifikovane nehodnotil

a bol to sám Dlžník, kto existenciu takéhoto záväzku vo svojich vyjadreniach tvrdil.

57. Podľa navrhovateľa preto v čase vydania napadnutého uznesenia bol Dlžník platobne neschopný a
podmienky pre vyhlásenie konkurzu boli splnené. Napadnuté rozhodnutie preto navrhovateľ považovalza vecne správne a dlžník v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by správnosť
uznesenia mohol spochybniť. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a priznal
mu náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%.

58. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podaného odvolania a v
ňom uvedených dôvodov podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 Civilný sporový poriadok (CSP) bez
nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie Dlžníka proti napadnutému rozhodnutiu
súdu prvej inštancie ako konkurzného súdu nie je dôvodné.

59. Predmetom konania je návrh navrhovateľa - veriteľa na vyhlásenie konkurzu na majetok Dlžníka -
odvolateľa. Pri posudzovaní veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu súd prvej inštancie skúmal, či
súsplnenépodmienkynato,abynávrhunavrhovateľa-veriteľavyhovel.Dospelkzáveru,ženavrhovateľ
preukázalsvojuaktívnulegitimáciunapodanienávrhunavyhláseniekonkurzu,osvedčilexistenciusvojej
pohľadávky, vrátane pohľadávky aspoň jedného ďalšieho veriteľa, dospel k záveru, že Dlžník je platobne

neschopný, pričom napriek rozsiahlym podaniam Dlžník neosvedčil spornosť pohľadávky navrhovateľa
a spornosť pohľadávky VAVI, vo vzťahu ku ktorým zároveň platobnú schopnosť ani neosvedčil.
Dospel preto k záveru o splnení podmienok na vyhlásenie konkurzu na majetok Dlžníka. Z obsahu
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v priebehu konania Dlžník namietal aktívnu vecnú legitimáciu
navrhovateľa na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, a to z dôvodu nedostatku formy úverovej

zmluvy, nepreukázania právneho nástupníctva navrhovateľa a absencie oprávnenia na vykonávanie
bankových činností na území Slovenskej republiky navrhovateľom a jeho predchodcom. Ďalej namietal
zánik pohľadávky navrhovateľa na základe zápočtu, z toho istého dôvodu tvrdil o zániku pohľadávky
ďalšieho veriteľa VAVI, namietal spriaznenosť pohľadávky navrhovateľa, manipuláciu s notárskou
zápisnicou2,namietalpodpísanieúverovejzmluvyneoprávnenouosobou-G..E.m,namietalneplatnosť

prevzatia dlhu Dlžníkom od B.. D. H.a a namietal povahu vzťahu medzi navrhovateľom a B.. H.om ako
spotrebiteľského vzťahu. Na uvedené námietky súd prvej inštancie neprihliadol a konštatoval splnenie
predpokladov na vyhlásenie konkurzu. S takýmto záverom okresného súdu o splnení podmienok na
vyhlásenie konkurzu sa odvolací súd stotožňuje.
60. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej „ZKR“) právnická osoba

je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky
viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa
považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne
patrili len jednému veriteľovi. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní
po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi

vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a),
predpokladá sa, že je platobne neschopný.

61. Podľa § 1 ods. 1 vyhl. MS SR č. 643/2005 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia
platobnej neschopnosti a predĺženia (ďalej len „vyhláška“) na účely určenia platobnej neschopnosti sa

platobneneschopnýmrozumieten,ktomáviacakojednéhoveriteľa,viacakojedenpeňažnýzáväzok30
dní po lehote splatnosti a koho peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti nie sú kryté jeho finančným
majetkom, ktorým sa rozumejú
a) peňažné prostriedky,
b) pohľadávky z účtu, vkladu alebo inej formy vkladu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, alebo

v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj s
výpovednou lehotou kratšou ako tri mesiace,
c) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktorých lehota splatnosti uplynie do 30 dní, ak možno
s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie,
d) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere po lehote splatnosti nie viac ako 30 dní, ak možno s

odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne splnenie do 30 dní od uplynutia lehoty
ich splatnosti,
e) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktoré sú splatné na požiadanie (na videnie), ak možno
s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie, ak by sa o ich
splatenie požiadalo nasledujúci deň.

62. Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky na účely odseku 1 sa neprihliada na peňažný záväzok 30 dní po lehote
splatnosti, o ktorom vedie dlžník s veriteľom vzájomné rokovanie o zmene jeho splatnosti alebo o inejjeho reštrukturalizácii a veriteľ má záujem rokovanie viesť, čo dlžníkovi písomne v čase rokovania
potvrdil.

63. Podľa § 12 ods. 2 písm. a) ZKR, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, v návrhu je povinný
uviesť skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj
označiť svoju pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po
lehote splatnosti. K návrhu je veriteľ povinný pripojiť listiny, ktoré dokladajú jeho pohľadávku označenú
v návrhu. Navrhovateľ pohľadávku doloží písomným uznaním dlžníka s úradne overeným podpisom

dlžníka.

64. Podľa § 19 ods. 1 písm. c) ZKR, ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa, súd rozhodne
o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení
konkurzného konania; pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu súd neprihliada na záväzky, pri ktorých
dlžník osvedčil ich spornosť; ak sa dlžník v lehote podľa odseku 1 písm. a) bodu 1 nevyjadril, má sa za

to, že svoju platobnú schopnosť neosvedčil.

65. Podľa § 387 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

66.Pozhodnotenískutočnostízistenýchzpredloženéhospisudospelodvolacísúdkzáveru,žesúdprvej
inštancie dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne posúdil, keď návrhu navrhovateľa
-veriteľanavyhláseniekonkurzunamajetokDlžníkavyhovel.Odvolacísúddospelkzáveru,žesúdprvej
inštancie neodňal Dlžníkovi možnosť konať pred súdom. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že
mal osvedčenú platobnú neschopnosť Dlžníka, ktorý neosvedčil spornosť pohľadávky navrhovateľa a

spoločnosti VAVI, ku ktorým ani neosvedčil platobnú schopnosť, je jeho záver správny a odvolací súd
sa s ním stotožňuje.

67. Odvolací súd posudzoval napadnuté rozhodnutie výhradne v rozsahu a z dôvodov uvedených
Dlžníkom v odvolaní a dospel k záveru, že v odvolaní neuviedol Dlžník žiadne také skutkové a právne

okolnosti, ktoré by boli spôsobilé zmeniť správny záver okresného súdu o splnení podmienok na
vyhlásenie konkurzu na majetok Dlžníka.

68. Vo vzťahu ku splneniu predpokladov na vyhlásenie konkurzu odvolací súd pripomína, ako to uviedol
aj súd prvej inštancie, že pre účely tohto konania v štádiu rozhodovania o návrhu na vyhlásenie konkurzu

nie je úlohou konkurzného súdu skúmať oprávnenosť pohľadávky navrhovateľa, ale jeho povinnosťou
je zistiť, či sú splnené zákonné predpoklady na vyhlásenie konkurzu, ktorými sú v prípade podania
veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu neosvedčenie platobnej schopnosti dlžníka (§ 19 ods. 1
písm. c) ZKR) za podmienok podľa § 3 ods. 2 ZKR, keď je dlžníkovi daná možnosť osvedčenia svojej
platobnej schopnosti, ktorej kritériá vymedzuje § 1 vyhlášky č. 643/2005 Z.z. Predpokladom platobnej

neschopnosti je existencia aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jedného veriteľa, t.j. pluralita
veriteľov a neuhradenie záväzkov v lehote 30 dní po lehote ich splatnosti (§ 3 ods. 2 ZKR), pričom
takéto peňažné záväzky viac ako jedného veriteľa 30 dní po lehote splatnosti nie sú kryté finančným
majetkom uvedeným v § 1 vyhlášky č. 643/2005 Z.z.

69. Okrem možnosti dlžníka osvedčiť svoju platobnú schopnosť v rámci zákonných predpokladov s
odkazom na vyhlášku č. 643/2005 Z.z., môže zabrániť dlžník vyhláseniu konkurzu aj vtedy, ak osvedčí
spornosť pohľadávok veriteľov. Pri obrane dlžníka o spornosti pohľadávky veriteľov nepostačuje len
jednoduché tvrdenie o tom, že určitá pohľadávka je sporná, ale musí sa jednať o také skutkové okolnosti
a právne dôvody a doklady preukazujúce tieto tvrdenia, ktoré sú takej intenzity, že sú spôsobilé vyvolať

dôvodné pochybnosti o existencii pohľadávok veriteľov, a to bez toho, aby sa konkurzný súd musel v
celom rozsahu dôsledne zaoberať existenciou alebo neexistenciou pohľadávok veriteľov a vykonávať
za tým účelom dokazovanie. Nie je úlohou konkurzného konania pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu a
posudzovaní splnenia podmienok na jeho vyhlásenie vykonávať v celom rozsahu dokazovanie ohľadne
existenciepohľadávokveriteľov,avšakdlžníkovijezaúčelomodvráteniavyhláseniakonkurzuumožnená

taká účinná a dôvodná obrana, ktorá je spôsobilá vyvolať dôvodné pochybnosti o existencii pohľadávky
veriteľa, t.j. vyvolať kvalifikovanú pochybnosť o jej nespornosti. Konkurzný súd preto musí obozretne a
starostlivo posudzovať obranu dlžníka pri posudzovaní splnenia predpokladov na vyhlásenie konkurzu
a je povinný zobrať do úvahy nielen tvrdenie a dôkazy veriteľa o existencii jeho pohľadávky a existenciipohľadávky ďalšieho veriteľa, ale zaoberať sa aj tvrdeniami a vyjadreniami dlžníka, ktoré by boli
spôsobilé vyvolať spornosť takto uplatnených pohľadávok veriteľov dlžníka. Podľa odvolacieho súdu
Dlžník takéto skutkové a právne okolnosti odôvodňujúce reálnu spornosť navrhovateľovej pohľadávky

a pohľadávky spoločnosti VAVI neosvedčil, ako to správne uviedol aj okresný súd v napadnutom
rozhodnutí.

70. Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Na prvom mieste v odvolaní Dlžník
namietal inú vadu konania, keď sudkyňa JUDr. Gabriela Bargelová, ktorá rozhodla napadnutým

uznesením o vyhlásení konkurzu na majetok Dlžníka je zároveň aj zákonnou sudkyňou v konkurze na
spoločnosť Zvolenská investičná, s.r.o. (ZI) v konaní 1K/3/2017-515. Dlžník v odvolaní namietal, že
uvedená sudkyňa v uvedenom konkurznom konaní voči ZI priznala navrhovateľovi hlasovacie práva
z titulu pohľadávky ručenia ZI za úver poskytnutý Dlžníkovi, kedy však neboli známe skutočnosti,
ktoré Dlžník predložil do tohto konania pri vyhlásení konkurzu na majetok Dlžníka - VAV Management
s.r.o. a namietal, že v tomto konaní 2K/6/2001 sa sudkyňa dôsledne nezaoberala novými okolnosťami

vyplývajúcimi z nezákonného podnikania navrhovateľa na území SR a aj napriek neexistencii plurality
veriteľov vydala uznesenie o vyhlásení konkurzu.

71. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, akú vadu konania týmto tvrdením mienil Dlžník v odvolaní
namietnuť. Uvedené tvrdenie v odvolaní nemá povahu námietky zaujatosti a keby aj podľa obsahu sa

malo jednať o námietku zaujatosti, na takúto námietku by odvolací súd prihliadnuť nemohol vzhľadom k
tomu, že sa jedná o námietku vyplývajúcu z rozhodovacej činnosti sudcu (zákonná sudkyňa je zároveň
aj zákonnou sudkyňou v inom konkurznom konaní týkajúcej sa tej istej pohľadávky navrhovateľa, avšak
z titulu ručenia), pričom okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej
činnosti nie sú dôvodom na vylúčenie sudcu podľa § 49 ods. 3 CSP a na takéto námietky sa neprihliada

podľa § 53 ods. 3 CSP. Túto výhradu uviedol Dlžník až v odvolaní, pričom ak by sa podľa obsahu malo
jednať o námietku zaujatosti (o ktorú však v danom prípade nejde), bola by podaná neskoro, pretože
nepochybne už pri výzve na vyjadrenie sa k návrhu zo dňa 19.05.2021 bola Dlžníkovi známa okolnosť,
že zákonnou sudkyňou je JUDr. Gabriela Bargelová a aj keby išlo o námietky zaujatosti, tieto neboli
podané včas a ani na oneskorene podané námietky zaujatosti sa neprihliada.

72. Podľa obsahu tohto tvrdenia Dlžníka posúdil odvolací súd tieto odvolacie výhrady tak, že sudkyňa
sa dostatočne nemala zaoberať novými skutočnosťami vyplývajúcimi z nezákonného podnikania
navrhovateľa na území SR. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej
inštancie sa v bode 63 na strane 22. napadnutého rozhodnutia zaoberá výhradami Dlžníka o absencii

licencie navrhovateľa a jeho právneho predchodcu na vykonávanie bankovej činnosti na území SR.
Okresný súd v ňom konštatoval, že zo samotného vyjadrenia Dlžníka vyplýva, že právny predchodca
navrhovateľa bol oprávnený vykonávať bankovú činnosť na území SR bez založenia pobočky od
13.06.2005 do 31.08.2012, pričom úverová zmluva bola uzavretá v roku 2008, t. j. počas trvania tohto
oprávnenia na vykonávanie bankovej činnosti na území SR. Súd prvej inštancie sa teda vyporiadal

s tvrdením dlžníka o absencii oprávnenia navrhovateľa a jeho právneho predchodcu na vykonávanie
bankovej činnosti na území SR a všeobecné konštatovanie Dlžníka v odvolaní o nedostatočnom
vysporiadaní sa s týmito tvrdeniami nezodpovedá obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
Odvolací súd však zdôrazňuje, že podstatný je ten záver súdu prvej inštancie, že z ust. § 3 ods.
1 Obchodného zákonníka, vzhľadom na kogentnú povahu tohto ustanovenia, vyplýva, že platnosť

právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo, že určitá osoba
nemá oprávnenie na podnikanie. Odvolací súd zdôrazňuje, že z hľadiska posudzovania predmetu tohto
konania, ktorým je veriteľský návrh na vyhlásenie konkurzu je podstatné posúdenie tej okolnosti, či
tvrdenie Dlžníka o absencii oprávnenia navrhovateľa, resp. jeho právnych predchodcov na vykonávanie
bankovej činnosti, má alebo nemá vplyv na spornosť pohľadávky navrhovateľa. Keďže z kogentnej

úpravy § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že prípadná absencia povolenia vykonávania
bankovýchčinnostínavrhovateľa,resp.jehoprávnychpredchodcovnaúzemíSRnemávplyvnaplatnosť
právneho úkonu, potom dlžník neosvedčil spornosť pohľadávky navrhovateľa z dôvodu absencie
oprávnenia na vykonávanie bankových činností a na predmet tohto konania uvedené tvrdenia Dlžníka
vplyv nemajú. Na základe uvedeného potom Dlžník z tohto dôvodu neosvedčil spornosť pohľadávky

navrhovateľa, keďže ním tvrdená absencia bankovej licencie nemá vplyv na platnosť, t. j. ani na vznik
a existenciu samotného záväzku Dlžníka voči navrhovateľovi.73. V tejto časti namietal Dlžník voči napadnutému rozhodnutiu aj to, že napriek neexistencii plurality
veriteľov vydala sudkyňa uznesenie o vyhlásenie konkurzu. V tejto súvislosti odkazuje odvolací súd
na bod 67. odôvodnenia napadnutého uznesenia, kde okresný súd konštatoval existenciu pohľadávky

ďalšieho veriteľa - VAVI voči Dlžníkovi, t. j. zaoberal sa existenciou aj ďalšieho veriteľa, t. j. splnením
zákonného predpokladu existencie plurality veriteľov. Odvolanie ani v tejto časti nie je dôvodné.

74. V odvolaní Dlžník namietal nepravdivé tvrdenie konkurzného súdu v bode 65 odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, v ktorom mal súd konštatovať, že Dlžník „nikdy predtým“ nepopieral svoj

záväzok a nespochybňoval notárske zápisnice. V tejto súvislosti Dlžník predložil doklad - Uplatnenie
námietok Dlžníka zo dňa 08.01.2020, v ktorom voči navrhovateľovi namietal, že sám navrhovateľ
zapríčinil svojim konaním nemožnosť plnenia zo strany Dlžníka, namietal neprijatie ponúknutého plnenia
navrhovateľom, namietal, že svojim konaním navrhovateľ docielil vyhlásenie konkurzu na majetok VAVI,
namietal postup bývalého správcu VAVI JUDr. Matúša Boľoša pri predaji 50% akcií v konkurze VAVI,
namietal, že svojim postupom v konkurze VAVI schválil do funkcie člena veriteľského výboru spoločnosť

AWCOM s.r.o. a ovládol veriteľský výboru VAVI a namietal aj ustanovenie správcu JUDr. Rybára v
konkurze na VAVI.

75. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že bod 65 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa
začína nasledovne: „Súd sa nestotožnil ani s vyjadrením dlžníka o absolútnej neplatnosti úverového

prísľubu zo dňa 04.07.2008 a na to nadväzujúcom prevzatí dlhu, nakoľko dlžník uvedenú skutočnosť
uplatnil a uviedol vo svojom doplnení č. 1 k vyjadreniu (č.l. 397 - 403). Ide o obranu účelovú, nakoľko
dlžník existenciu svojho záväzku voči navrhovateľovi nikdy predtým nepopieral a nespochybňoval
a rovnako nespochybňoval notárske zápisnice 1 a 2“. Konštatovanie súdu prvej inštancie „nikdy
predtým nepopieral a nespochybňoval“ treba vykladať v spojení s prvou vetou uvedeného odseku

65 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde okresný súd poukazoval na nové dôvody námietok
Dlžníka týkajúce sa absolútnej neplatnosti úverového prísľubu zo dňa 04.07.2008 a na to nadväzujúceho
prevzatia dlhu, ktorú obranu Dlžník uplatnil až v doplnení č. 1 k vyjadreniu v spise na č. l. 397 - 403 zo
dňa 19.07.2021. Slovné spojenie „nikdy predtým“ preto treba vykladať vo vzťahu k dôvodom namietania
absolútnej neplatnosti úverového vzťahu a neplatnosti prevzatia dlhu, ktoré Dlžník uviedol v uvedenom

doplnení vyjadrenia zo dňa 19.07.2021. Ani v odvolaní dlžník netvrdil iné skoršie uplatnenie týchto
výhrad o absolútnej neplatnosti úverového prísľubu zo dňa 04.07.2008 a neplatnosti prevzatia dlhu,
ktoré uviedol v podaní zo dňa 19.07.2021. V liste, ktorý predložil k odvolaniu nazvanom „Uplatnenie
námietok Dlžníka zo dňa 08.01.2020“ nie sú výhrady o neplatnom úverovom prísľube zo dňa 04.07.2008
a ani o neplatnosti prevzatia dlhu uvedené tak, ako boli uplatnené dlžníkom v doplnení č. 1 k vyjadreniu

dňa 19.07.2021.

76. V podaní zo dňa 19.07.2021 Dlžník namietal nepreukázanie podpísania úverového prísľubu
oprávnenou osobou za navrhovateľa p. W.om E.m a z tohto dôvodu namietal neplatnosť a neúčinnosť
tohto úverového prísľubu. Nad rámec odôvodnenia súdu prvej inštancie odvolací súd v zmysle § 387

ods. 3 CSP len doplňuje, že podľa výpisu z Obchodného registra spoločnosti Waldviertler Sparkasse von
1842 AG, FN 279850w, ktorá ako právny predchodca 2 navrhovateľa s B.. D. H.om podpísala úverový
prísľub zo dňa 04.07.2008, vyplýva, že G.. W. E. bol prokuristom právneho predchodcu 2/ navrhovateľa,
ktorý bol oprávnený spolu s jedným členom predstavenstva konať v mene právneho predchodcu 2/
navrhovateľa.TedatvrdenieDlžníkaonepreukázanípodpísaniaúverovéhoprísľubuoprávnenouosobou

za právneho predchodcu 2/ navrhovateľa je v rozpore s obsahom spisu. Túto skutočnosť však Dlžník
v odvolaní nenamietal a odvolací súd len z dôvodu komplexného posúdenia splnenia podmienok na
vyhlásenie konkurzu doplnil túto podstatnú skutkovú okolnosť v zmysle § 387 ods. 3 CSP.

77. Z dôvodov uvedených Dlžníkom v odvolaní jeho výhrady voči odôvodneniu v bode 65 napadnutého

rozhodnutia sú preto nedôvodné a tieto námietky sú vo vzťahu k predmetu konania irelevantné.
Odvolanie je preto v tejto časti nedôvodné.

78. Dlžník v odvolaní namietal aj nepravdivé tvrdenie konkurzného súdu, že počas rokovaní o
urovnaní s navrhovateľom nespochybňoval pohľadávku navrhovateľa, k čomu predložil aj e-mailovú

korešpondenciu. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že tak, ako to uviedol aj navrhovateľ vo
vyjadrení k odvolaniu a ako to vyplýva z obsahu spisu, na základe dvoch memoránd predložených
konateľom a spoločníkom Dlžníka navrhol tento odkúpenie pohľadávok od navrhovateľa, čo je v
rozpore s následným tvrdením Dlžníka v priebehu tohto konania o neplatnosti, resp. neexistenciipohľadávky navrhovateľa. V konečnom dôsledku však samotné rokovanie a obsah rokovaní medzi
navrhovateľom a Dlžníkom v rámci mimosúdnych jednaní nie je rozhodujúcou skutočnosťou pre
posúdenie splnenia zákonných podmienok na vyhlásenie konkurzu na majetok Dlžníka. Rozhodujúcou

skutočnosťou ako bolo uvedené vyššie je existencia takých tvrdení a dokladov Dlžníka, ktoré
neosvedčujú spornosť pohľadávok navrhovateľa a ďalšieho veriteľa, ktorá by bola prekážkou splnenia
zákonných predpokladov na vyhlásenie konkurzu.

79. Dlžník neosvedčil spornosť pohľadávky tým, že odkázal na existenciu dvoch žalôb, a to žalôb B..

D. H.a voči navrhovateľovi, pretože tieto žaloby sú irelevantné vo vzťahu k pohľadávke navrhovateľa,
nakoľko v uvedených súdnych konaniach sa jedná o vzťah ručiteľa a nie samotného Dlžníka.

80. Dlžník v odvolaní namietal záver v ktorom okresný súd konštatoval vo vzťahu k pohľadávke VAVI
voči Dlžníkovi, že z predložených listín nevyplýva a nie je preukázané, že pohľadávka použitá Dlžníkom
na zápočet voči VAVI patrí Dlžníkovi, nevyplýva jej nadobudnutie Dlžníkom a nemohlo dôjsť k jej

započítaniu, pričom okresný súd nepovažoval tvrdenia a dôkazy Dlžníka ohľadne pohľadávky VAVI za
relevantné a také, pre ktoré možno považovať pohľadávku veriteľa za spornú.

81. Dlžník namietal, že pred rozhodnutím okresného súdu predložil do spisu doklady preukazujúce
uplatnenie pohľadávky na náhradu škody spoločnosťou VAV Development s.r.o. voči VAV Invest s.r.o.

(VAVI), predložil aj dve dohody o postúpení časti tejto pohľadávky od VAV Development na Dlžníka,
ako aj doklady o vykonaní dvoch jednostranných zápočtov vo vzťahu k VAVI. Dlžník tým mienil osvedčiť
spornosť pohľadávky ďalšieho veriteľa Dlžníka - spoločnosti VAVI, ktorú pohľadávku preukazoval
navrhovateľ tým, že táto vo výške 347.359,87 Eur vznikla plnením VAVI ako ručiteľa Dlžníka v prospech
navrhovateľa, čím VAVI vznikol regresný nárok voči Dlžníkovi v tejto sume. Odvolací súd konštatuje, že

okresný súd síce konštatoval, že neboli predložené žiadne doklady preukazujúce, že dlžník je majiteľom
týchto pohľadávok použitých na započítanie, avšak poukázal aj na to, že vzhľadom na rozporuplnosť,
zmätočnosťaúčelovosťnepovažovaltvrdenieadôkazydlžníkaohľadnepohľadávkyVAVIzarelevantné,
ktoré sú spôsobilé vyvolať spornosť pohľadávky tohto veriteľa. Odvolací súd sa stotožňuje s tou časťou
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, že žiadne doklady predložené Dlžníkom

neboli spôsobilé osvedčiť spornosť pohľadávky VAVI voči Dlžníkovi z titulu existencie regresného nároku
v sume 347.359,87 Eur. Hoci okresný súd bližšie tento svoj záver neodôvodnil, v zmysle § 387 ods. 3
CSP odvolací súd dopĺňa nasledovné.

82. Pre posúdenie aspoň osvedčenia spornosti pohľadávky VAVI voči Dlžníkovi je nevyhnutné, aby boli

tvrdené a aspoň osvedčené také okolnosti, ktoré vyvolávajú dôvodnú pochybnosť o existencii a vzniku
takejto pohľadávky. Dlžník tvrdil, že táto pohľadávka VAVI zanikla zápočtom, ktorý realizoval Dlžník voči
VAVI zápočtami zo dňa 24.03.2021 a 11.05.2021. V čase vykonania týchto dvoch zápočtov dlžníka voči
VAVI už bola spoločnosť VAVI v konkurze a riadila sa režimom zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
PrezapočítaniepohľadávokokremvšeobecnýchnáležitostíObčianskehozákonníkajerelevantnéajust.

§ 54 ods. 2 ZKR, v zmysle ktorého pohľadávku neprihlásenú spôsobom ustanoveným týmto zákonom
nie je možné započítať proti žiadnej úpadcovej pohľadávke. Dlžník nielenže neosvedčil, avšak ani len
netvrdil, že si ním nadobudnutú pohľadávku od spoločnosti VAV Development s.r.o. voči spoločnosti VAV
Invest s.r.o. (VAVI) uplatnil v konkurznom konaní. Pre účely vyhlásenia konkurzu a splnenia podmienok
na vyhlásenie konkurzu vo vzťahu k spornosti tejto pohľadávky postačuje zistenie vyplývajúce z obsahu

spisu, že Dlžník ani len netvrdil, že si túto pohľadávku prihlásil do konkurzu voči spoločnosti VAVI, pričom
len prihlásená pohľadávka do konkurzu úpadcu môže byť predmetom zápočtu podľa § 54 ods. 2 ZKR.
Bez toho, aby bolo potrebné vykonať akékoľvek ďalšie dokazovanie preto tvrdenie Dlžníka o zápočte
voči pohľadávke VAVI za účelom vyvolania spornosti tejto pohľadávky nevyplýva z obsahu spisu a z
týchto dôvodov postupoval okresný súd správne, keď na toto tvrdenie o spornosti pohľadávky VAVI

voči Dlžníkovi neprihliadol. Ani v tejto časti Dlžník v odvolaní neuviedol žiadne také skutkové a právne
okolnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru o spornosti pohľadávky VAV Invest s.r.o.
(VAVI) voči Dlžníkovi z titulu existencie regresného nároku VAV Invest s.r.o. voči Dlžníkovi pri čiastočnej
úhrade pohľadávky navrhovateľa spoločnosťou VAV Invest s.r.o. ako ručiteľom Dlžníka.

83. Pokiaľ Dlžník v odvolaní namietal voči tvrdeniam okresného súdu v bode 68 odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia o existencii ďalšieho splatného záväzku Dlžníka voči svojmu konateľovi
a spoločníkovi B.. D. H.ovi vo výške 6.798.565,20 Eur vzhľadom na záver súdu prvej inštancie o
neosvedčení spornosti pohľadávky navrhovateľa a pohľadávky spoločnosti VAVI, ku ktorým neosvedčilDlžník svoju platobnú schopnosť je podľa odvolacieho súdu nadbytočné sa týmto záverom okresného
zaoberať.

84. Bez ohľadu na posudzovanie pohľadávky B.. D. H.a voči Dlžníkovi okresný súd v bode
69 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dospel k správnemu záveru o neosvedčení spornosti
pohľadávky navrhovateľa a pohľadávky ďalšieho veriteľa VAVI.

85. Okresný súd správne konštatoval, že vo vzťahu k navrhovateľovi a ďalšiemu veriteľovi VAVI

neosvedčil Dlžník platobnú schopnosť existenciou finančného majetku podľa § 1 vyhlášky MS SR
643/2005 a ani nepreukázal existenciu vzájomných rokovaní s týmito veriteľmi o zmene splatnosti
pohľadávok týchto veriteľov podľa § 1 ods. 3 vyhlášky. Predloženie písomných vyhlásení spriaznených
osôb Dlžníka o vedení takýchto rokovaní je vo vzťahu k pohľadávke navrhovateľa a spoločnosti VAVI
irelevantné.

86. Žiadne iné dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia dlžník v odvolaní neuviedol a neumožnil
odvolaciemu súdu preskúmavanie napadnutého rozhodnutia okresného súdu z iných dôvodov.
Vzhľadom na rozsah preskúmavania napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom, ktorý je závislý od
dôvodov a rozsahu podaného odvolania, je preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie správne,
pokiaľ mal preukázané splnenie zákonných podmienok na vyhlásenie konkurzu, keď navrhovateľ

osvedčil existenciu svojej pohľadávky, ako aj pohľadávky ďalšieho veriteľa, ktoré sú 30 dní po lehote
splatnosti a Dlžník neosvedčil spornosť týchto pohľadávok a ani platobnú schopnosť vo vzťahu k týmto
pohľadávkam navrhovateľa a spoločnosti VAVI.

87. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie v celej výrokovej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil

ako vecne správne.

88. Nad rámec uvedeného z dôvodu komplexného posúdenia predpokladov pre vyhlásenie konkurzu
považuje odvolací súd za vhodné doplniť nasledovné. Pokiaľ v priebehu konania tvrdil Dlžník, že došlo
k zániku pohľadávky navrhovateľa zápočtom vykonaným B.. D. H.om ako ručiteľom, ktorý použil na

zápočet svoju pohľadávku z tvrdeného nároku na náhradu škody voči navrhovateľovi, keď navrhovateľ
ako člen veriteľského výboru sa podieľal na neschválení reštrukturalizačného plánu spoločnosti VAV
Invest s.r.o. (VAVI), čím spolu s ďalšími dvoma subjektami ako členmi veriteľského výboru mal spôsobiť
B.. D. H.ovi a ďalším zúčastneným osobám škodu takmer 103 mil. Eur, poukazuje odvolací súd na
správne posúdenie týchto tvrdení Dlžníka zo strany okresného súdu.

89. Pokiaľ mienil Dlžník spochybniť pohľadávku navrhovateľa a osvedčiť jej spornosť a tým dosiahnuť
zastavenie konkurzného konania, musel by osvedčiť spornosť pohľadávky samotného veriteľa. V
súvislosti so zápočtom vykonaným B.. D. H.om však nie je sporná pohľadávka navrhovateľa, keďže
voči nej smeruje zápočet B.. D. H.a, ale je sporná samotná pohľadávka B.. D. H.a použitá na zápočet,

ktorá je uplatňovaná v osobitnom konaní. Vychádzajúc z povahy zápočtu, keď je započítanie možné len
voči existujúcej pohľadávke, potom samotný zápočet ako právny úkon smerujúci k zániku pohľadávky
veriteľa, obsahuje v sebe aj uznanie, t. j. akceptovanie existencie a konkrétnej výšky pohľadávky, inak by
zápočet nemal žiaden reálny a právny význam. Spornosť pohľadávky navrhovateľa z dôvodu tvrdeného
zápočtu zo strany B.. D. H.a teda navrhovateľ osvedčoval zánikom na základe zápočtu, pričom spornou

je samotná pohľadávka použitá na zápočet B.. D. H.om. Účelom konkurzného konania však nie je
zaoberať sa spornosťou pohľadávky použitej na zápočet, ale samotnou pohľadávkou veriteľa. Tým, že
dlžník osvedčuje spornosť pohľadávky navrhovateľa z dôvodu jej zániku na základe zápočtu pohľadávky
Dlžníka, ktorá je samotná sporná a ktorá bola použitá na zápočet, nie je plnený zákonný predpoklad
osvedčenia spornosti pohľadávky navrhovateľa, ale naopak preukazuje len spornosť pohľadávky

Dlžníka použitej na zápočet. Záver súdu prvej inštancie a vyhodnotenie skutkovej situácie správne je
preto správne.

90. Odvolací súd ďalej dopĺňa, že v priebehu konania dlžník namietal neplatnosť prevzatia dlhu Dlžníkom
od B.. D. H.a. Toto tvrdenie založil na tvrdení, že právny predchodca 2/ navrhovateľa sa mal zlúčiť s

navrhovateľom na základe Zmluvy o zlúčení zo dňa 20.06.2012, avšak podľa predloženej zmluvy o
zlúčení bola fúzia účinná ku dňu 31.12.2011. Prevzatie dlhu zo dňa 19.04.2012 bolo preto podľa dlžníka
vykonané právnym predchodcom 2/ navrhovateľa, ktorý už na takýto úkon nemal oprávnenie, keďže
fúzia bola účinná ku dňu 31.12.2011. V súlade s § 185 ods. 3 CSP v zmysle § 53 ods. 1 Zákona č.97/1963 Zb. o medzinárodnom práve procesnom a súkromnom („ZMPPS“) predložil Dlžník preklad §
2 ods. 5 Rakúskeho zákona o dani z reorganizácie (UmgrSTG), ako aj § 220 ods. 2 a 5 Rakúskeho
zákona o akciovej spoločnosti („AktG“). Na prvom mieste odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že

zlúčenie akciových spoločností je predmetom sekundárneho práva EÚ, ktoré v čase vykonania zlúčenia
navrhovateľa s jeho právnym predchodcom 2/, t. j. v roku 2012 upravovala smernica Európskeho
parlamentu a Rady č. 2011/35/EÚ z 05.04.2011 (ďalej „Smernica“) a ktorej implementácia do právneho
poriadku ako v SR, ako aj v Rakúskej republike bola povinná.

91. V zmysle čl. 5, ods. 2, písm. e) cit. Smernice návrh zmluvy o zlúčení obsahuje okrem iného
aspoň dátum, od ktorého sa úkony preberanej spoločnosti považujú na účely účtovníctva za úkony
preberajúcej spoločnosti. V zmysle čl. 17 cit. smernice právne predpisy členských štátov stanovia
deň, ku ktorému nadobudne zlúčenie účinnosť. V zmysle dlžníkom predloženého znenia § 220 ods.
2, riadok 5 AktG zmluva alebo jej návrh musí mať minimálne referenčný dátum, od ktorého sa kroky
prevádzajúcich spoločností považujú za vykonané na účet preberajúcej spoločnosti (referenčný dátum

fúzie). Podobne uviedol obsah tohto citovaného ustanovenia aj navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo
dňa 09.08.2021, podľa ktorého doslovný preklad uvedeného ust. § 220 ods. 2, čl. 5 AktG znie: „Deň,
od ktorého sa budú úkony zanikajúcej spoločnosti považovať za úkony nástupníckej spoločnosti.“ Na
základe Dlžníkom predloženého znenia § 2 ods. 5 UmgrSTG vyplýva, že „Dňom zlúčenia je deň, ku
ktorému sa zostavuje konečná súvaha, ku ktorej je zlúčenie založené. K dátumu zlúčenia musí byť

zostavená aj súvaha zlúčenia, v ktorej budú účtovné hodnoty alebo hodnoty relevantné na daňové účely
podľa ods. 1 a 2 a výsledný kapitál zlúčenia...“ Ako to uviedol aj navrhovateľ vo svojom vyjadrení
zo dňa 09.08.2021, samotná účinnosť zlúčenia je v zmysle § 225a ods. 3, čl. 1 AktG viazaná na
zápis zlúčenia do príslušného obchodného registra a má za následok univerzálne právne nástupníctvo.
Preklady citovaných ustanovení boli predložené Dlžníkom na č.l. 513 a č.l.514 a odvolacím súdom podľa

§ 185 ods. 3 CSP a § 53 ZMPPS overené na č.l. 1560 a č.l. 1561.

92. Z citovaných ustanovení a aj z citovanej Smernice vyplýva, že účinnosť zlúčenia je viazaná na jej
zápis do rakúskeho obchodného registra preberajúcej spoločnosti - navrhovateľa. Ustanovenie zmluvy o
zlúčení o referenčnom dátume upravuje okamih od ktorého sa kroky prevádzajúcej spoločnosti považujú

za vykonané na účet preberajúcej spoločnosti v zmysle úpravy rakúskeho § 220 ods. 5 AktG. V
tomto zmysle aj Dlžníkom predložená kópia zmluvy o zlúčení medzi navrhovateľom a jeho právnym
predchodcom 2, a to čl. 4, bod 1, ktorý uvádza, že „Bez ohľadu na občianskoprávnu účinnosť fúzie v
okamihu zápisu do obchodného registra (§ 225a ods. 3 AKTG) na preberajúcu obchodnú spoločnosť
platí rozhodný deň zlúčenia podľa § 220 ods. 2, riadok 5 AktG a § 2 ods. 5 UmgrSTG k 31.12.2011.

K začiatku 01.01.2012 platia všetky úkony prevádzajúcej spoločnosti vo vnútornom vzťahu a zvlášť
pre účely účtovnej evidencie ako úkony vykonávané na účet preberajúcej spoločnosti.“ Z citovaného
znenia čl. 4.1. zmluvy o zlúčení medzi navrhovateľom a jeho právnym predchodcom 2 a citovaného
znenia Rakúskeho zákona o akciových spoločnostiach a o dani z reorganizácie potom vyplýva, že
vzhľadom na výpis z obchodného registra bola fúzia medzi týmito subjektami účinná ku dňu zápisu do

obchodného registra preberajúcej spoločnosti, t.j. ku dňu 04.09.2012. Samotné určenie rozhodujúceho
dňa k 31.12.2011 je dňom rozhodným pre účely účtovné, ako aj daňové tak, ako to vyplýva z § 2 ods.
5 rakúskeho zákona o reorganizáciách, avšak nemá vplyv na skutočnosť, že k účinkom fúzie došlo
až ku dňu 04.09.2012. Z citovanej rakúskej právnej úpravy, ako aj samotného znenia čl. 4, bod 1
zmluvy o zlúčení naopak vyplýva, že všetky úkony zanikajúcej spoločnosti vykonané po 01.01.2012, t.j.

právneho predchodcu 2 navrhovateľa sa považujú za úkony vykonané na účet nástupníckej spoločnosti,
t.j.navrhovateľa.PokiaľpretodošlokuzavretiudohodyoprevzatízáväzkuDlžníkomodB..D.H.akudňu
19.04.2012, a to na základe úkonu vykonaného právnym predchodcom 2 navrhovateľa, potom je takýto
úkon v súlade s účinkami fúzie a právny predchodca 2 navrhovateľa bol v plnom rozsahu oprávnený
na vykonanie tohto úkonu, ktorý po zápise fúzie do obchodného registra navrhovateľa sa považuje už

za úkon samotného navrhovateľa. Z výpisu z obchodného registra navrhovateľa vyplýva, že tento je na
základe zmluvy o zlúčení s jeho právnym predchodcom 2 v celom rozsahu jeho právnym nástupcom,
teda vstúpil aj do práv a povinností voči Dlžníkovi z titulu dohody o prevzatí dlhu zo dňa 18.04.2012.
Tvrdenia Dlžníka o neplatnom prevzatí dlhu vzhľadom na rôzne určenie rozhodného dňa a účinkov fúzie
nevyplýva z obsahu spisu a nebolo potrebné o ňom vykonávať žiadne ďalšie dokazovanie. Ani z tohto

skutkového právneho a právneho dôvodu preto Dlžník neosvedčil spornosť pohľadávky navrhovateľa.

93. Odvolací súd zdôrazňuje, že uvedené skutočnosti uviedol nad rámec dôvodov a rozsahu odvolania
Dlžníka, pričom okresný súd správne považoval aktívnu legitimáciu navrhovateľa za preukázanú.94. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu Dlžníka žiadal priznať právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil napadnuté rozhodnutie okresného súdu o vyhlásení

konkurzu na majetok Dlžníka, nie je rozhodnutím, ktorým sa konkurzné konanie končí, t.j. konanie ako
celok a ide o rozhodnutie v začiatočnom štádiu konkurzného konania, ktoré bude ďalej pokračovať a
nebola preto splnená procesná zákonná podmienka podľa § 262 ods. 1 CSP na rozhodnutie o náhrade
trov konania navrhovateľa. Odvolací súd preto o trovách konania navrhovateľa v tomto rozhodnutí
nerozhodoval.

95. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť

v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).