Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15S/90/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200430
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4019200430.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu

JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: AKS group s. r. o., so sídlom
Košická 2, 010 65 Žilina, IČO: 47 424 893, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Michal Krnáč, s.
r. o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 52 791 777, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101514219/2019 zo dňa 20. 06. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému správny súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu týkajúceho sa žalobcu, súčasťou ktorého je aj spis správcu
dane, súd zistil, že správca dane v podaní zo dňa 06. 12. 2017 žalobcovi oznámil výkon daňovej
kontroly, predmetom ktorej bola daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až jún 2017. Dňa
09. 01. 2018 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľmi žalobcu, predmetom ktorého
bolo začatie daňovej kontroly a na ktorom bolo dohodnuté, že fyzická kontrola dokladov žalobcu bude

vykonaná na adrese I. XX, I., kde budú predložené účtovné, daňové a iné dokumenty a zmluvy súvisiace
s kontrolovaným zdaňovacím obdobím.

2. Dňa 13. 04. 2018 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu X. I., na ktorom
tentopredložilnapárovanédodávateľskéfaktúryodspoločnostiGoldenBees.r.o.kodoslanýmfaktúram
v počte 11 ks a dodávateľské faktúry od spoločnosti RALE imperial s. r. o. v počte 37 ks.

3. Ďalšie ústne pojednávanie sa uskutočnilo dňa 03. 05. 2018, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom
pojednávaní. Predmetom ústneho pojednávania bolo vypočutie bývalého konateľa spoločnosti RALE
imperial s. r. o. O. Y. ako svedka, a to za účelom preverenia vykonávania ekonomickej činnosti,
dodávateľsko-odberateľských vzťahov, podania vysvetlenia a predloženia dokladov za kontrolované
zdaňovacie obdobie január - jún 2017. Predmetného pojednávania sa zúčastnil aj Ing. O. G. - bývalý
spoločník spoločnosti RALE imperial s. r. o. Správcovi dane bola predložená notárska zápisnica spísaná
zo dňa 07. 08. 2017.

4. Výzvou zo dňa 22. 05. 2017 správca dane vyzval žalobcu, aby sa v určenej lehote vyjadril k
pochybnostiam správcu dane o správnosti, pravdivosti a úplnosti predložených dokladov a o pravdivosti
údajovuvedenýchvdokladochpredloženýchkukontroledanezpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobiejanuár - jún 2017, najmä aby si splnil svoju povinnosť a k výkonu daňovej kontroly predložil všetky
doklady, na ktoré bol vyzvaný.

5. Správca dane v podaní zo dňa 03. 08. 2018 oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými v
priebehu daňovej kontroly a s pochybnosťami, ktoré nadobudol v priebehu daňovej kontroly. Na základe
zisteného skutkového stavu, okrem iného, konštatoval, že zdaniteľné obchody tak, ako boli deklarované
sa neuskutočnili a nie je preukázané skutočné dodanie služieb jednotlivými dodávateľmi pre žalobcu. Z
uvedeného podľa správcu dane vyplýva, že jednotlivým dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa

§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a preto
konečnému odberateľovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 uvedeného
zákona.Žalobcareagovalvovyjadrenízodňa22.08.2018,vktoromžiadaldoplniťdokazovanie(výsluch
svedkov, vykonanie miestneho zisťovania, zaslať výzvy posledným štatutárom spoločností SG GRESA,
s. r. o. a ICHTIA, s. r. o., zabezpečiť kontrolné výkazy spoločnosti Golden Bee s. r. o. a RALE imperial
s. r. o.).

6. Správca dane za účelom preverenia dodávateľsko-odberateľských vzťahov zaslal obchodným
partnerom žalobcu (FCC Slovensko, s. r. o., EBA, s. r. o., Spectral s. r. o., Marius Pedersen, a.
s, Odvoz a likvidácia odpadu a. s., FORESPO - RENTAL 1 a. s.) výzvy zo dňa 14. 09. 2018 na
zapožičanie dokladov za kontrolované zdaňovacie obdobie, ktoré sa týkalo žalobcu. Dňa 02. 10. 2018

bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní v spoločnosti EBA, s. r. o., ktorého účelom bolo preverenie
dodávateľsko-odberateľských vzťahov za zdaňovacie obdobie január - jún 2017.

7. Dňa 16. 11. 2018 bol spísaný protokol z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január - jún 2017
na dani z pridanej hodnoty, ktorý bol následne spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v

protokole zaslaný žalobcovi. Z predmetného protokolu (pre zdaňovacie obdobie február 2017) vyplýva,
že kontrolou predložených dokladov žalobcu bolo zistené, že v kontrolovanom zdaňovacom období si
uplatnil nárok na odpočítanie dane spolu v sume 27 624 eur z troch faktúr vystavených spoločnosťou
RALE imperial s. r. o. ako dodávateľom, pričom reálnosť samotného dodania služby osobou uvedenou
na faktúrach ako dodávateľ nebola preukázaná.

8. Dňa 05. 03. 2019 vydal správca dane rozhodnutie č. 100544044/2019, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2017 v sume 4 604 eur. Správca dane vo svojom
rozhodnutí na základe zisteného skutkového stavu konštatoval, že zdaniteľné obchody sa neuskutočnili
tak, ako boli deklarované a nie je preukázané skutočné dodanie služieb jednotlivými dodávateľmi pre

žalobcu. Dodávateľom žalobcu potom nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a preto konečnému odberateľovi nemohlo
vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 uvedeného zákona. Zároveň správca dane
konštatoval, že pokiaľ si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr za
dodanie služieb a tovaru, ktorých reálny obsah nebol preukázaný, porušil § 49 ods. 1 vyššie citovaného

zákona, nakoľko právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vzniká iba v prípade, ak je preukázané,
že daňová povinnosť z titulu tohto dodania deklarovanému dodávateľovi vôbec vznikla. Zároveň žalobca
porušil § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov z dôvodu, že si uplatnil právo odpočítať daň z faktúr, pri ktorých neboli splnené podmienky jej
odpočítania podľa § 49 ods. 1 tohto zákona.

9. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 01. 04. 2019, o ktorom rozhodol
žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

10. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 101514219/2019 zo dňa 20. 06. 2019 rozhodol žalovaný o
podanom odvolaní žalobcu tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. Rozhodnutie žalovaného bolo
doručené žalobcovi dňa 25. 06. 2019, kedy nadobudlo aj právoplatnosť.

11.Žalovanývodôvodnenísvojhorozhodnutiaopísalpriebehadministratívnehokonaniaakveciuviedol,
že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a spisu dospel k záveru, že správca dane postupoval pri
výkone daňovej kontroly v súlade so zákonom, prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo
a vykonal všetky úkony súvisiace s úplným zistením skutočností potrebných pre vydanie rozhodnutia voveci. Poukázal na to, že správca dane neodôvodnil svoje rozhodnutie iba zistenou skutočnosťou, že z
faktúr nie je možné určiť druh a rozsah dodaných služieb, ale skutočnosťou, že dodávateľské spoločnosti
nepredložili v priebehu daňovej kontroly žiadne dôkazy, ktorými by preukázali, že fakturované služby

daňovému subjektu skutočne aj dodali. Žalovaný nespochybňoval skutočnosť, že daňovému subjektu
boli dodané služby, ktoré následne dodal svojim odberateľom, ale v priebehu daňovej kontroly nebolo
preukázané, že ich dodali spoločnosti uvedené v dokladoch ako dodávatelia služieb. Z obsahu faktúry
musí jednoznačne vyplývať, aký druh dodanej služby je fakturovaný a v akom množstve. Dôvodom na
zamietnutie práva na odpočítanie dane nebola skutočnosť, že z obsahu faktúr jednoznačne nevyplýval

druh a množstvo dodanej služby, ale skutočnosť, že spoločnosti uvedené vo faktúrach ako dodávatelia
žiadnym spôsobom nepreukázali, že fakturované služby daňovému subjektu aj dodali, a že im z dodania
služby vznikla daňová povinnosť. I keď zástupcovia dodávateľských spoločností potvrdili, že vykonávali
v prospech žalobcu ako odberateľa čistiace práce, svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázali.
Dodanie služby nestačí preukázať slovným vyjadrením, že služba bola skutočne dodaná, ale je potrebné
dodanie služieb preukázať aj predložením listinných dokladov.

Vykonanie miestneho zisťovania správca dane nepovažoval za potrebné z dôvodu, že by tým neboli
preukázané skutočnosti, o ktorých mal pochybnosti. Odberateľské spoločnosti žalobcu predložili
správcovi dane na základe jeho výzvy doklady, ktorými dodanie služieb zo strany žalobcu potvrdili. K
zástupcom dodávateľských spoločností, ktorí poskytli správcovi dane svedecké výpovede, v ktorých
dodanie služieb potvrdili, žalovaný uviedol, že svedkovia vo svojich výpovediach síce potvrdili, že

fakturované služby žalobcovi dodali, popísali, kto, akým spôsobom a za použitia akých prostriedkov
služby vykonali, ale svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázali z dôvodu, že spoločnosti zanikli
a účtovné doklady spoločností odovzdali nástupníckym organizáciám, preverovaním ktorých správca
dane zistil, že tieto boli opakovane vymazané z obchodného registra a posledná nástupnícka spoločnosť
bola vymazaná ex offo.

Správca dane zabezpečil svedecké výpovede zástupcov dodávateľských spoločností, o čom bol žalobca
informovaný. Vykonaním miestneho zisťovania v areáli využívaným žalobcom by bola preukázaná iba
skutočnosť, že žalobca areál využíval na vykonávanie podnikateľskej činnosti, ale nie skutočnosť, kto
fakturované služby žalobcovi dodal. Správca dane dodanie služieb odberateľom žalobcu nespochybnil,
a preto vykonanie miestnych zisťovaní na miestach dodania služieb nepovažoval za potrebné.

Pre uplatnenie práva na odpočítanie dane sú v zákone uvedené podmienky, ktorých bezpodmienečné
splnenie nie je možné odpustiť. V prípade, že si daňový subjekt vybral za obchodných partnerov
spoločnosti, ktoré dodanie fakturovaných služieb nevedia preukázať predložením relevantných,
správcom dane overiteľných dôkazov, je dôkazné bremeno na strane žalobcu ako daňového subjektu.
Nesplnenie zákonom stanovených podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane nie je možné

odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Správca dane
nemôževprípade,žedodanieslužiebpreukážeibajedenobchodnýpartner(vpredmetnejveciodberateľ
žalobcu) vysloviť záver, že dodanie služieb bolo uskutočnené v rozsahu a osobou uvedenou na faktúre
ako dodávateľ.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

12. Žalobca sa správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 26. 08. 2019 domáhal zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. 101514219/2019 zo dňa 20. 06. 2019, pričom súčasne navrhol aj zrušenie
jemu predchádzajúceho rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa - Daňového úradu Nitra ako

správcu dane pod č. 100544044/2019 z 05. 03. 2019 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého
stupňa na ďalšie konanie.

13. Žalobca svoj nárok uplatňovaný správnou žalobou založil na nižšie uvedených žalobných dôvodoch
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.

13.1. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí, na rozdiel od prvostupňového rozhodnutia, zúžil dôvody
neuznania práva žalobcu na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty výlučne na skutočnosť, že
dodávateľské spoločnosti žalobcu (Golden Bee s. r. o., RALE imperial s. r. o.), nepredložili v priebehu
daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie január až jún 2017 žiadne dôkazy, ktorými by

preukázali, že fakturované služby žalobcovi skutočne aj dodali. Túto skutočnosť žalovaný v napadnutom
rozhodnutí opakovane zdôraznil ako dôvod neuznania práva žalobcu na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty. Hoci žalovaný potvrdil, že žalobca ako odberateľ predloženými dôkazmi preukázal dodanie
deklarovaných služieb, za účelom ich preukázania nepredložili žiadne listinné dôkazy dodávateliaslužieb, spoločnosti Golden Bee s. r. o. a RALE imperial s. r. o., nakoľko tieto zanikli. Žalovaný tak za
dôvod neuznania práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty považoval nepredloženie účtovníctva
zaniknutých spoločností Golden Bee s. r. o. a RALE imperial s. r. o., pričom podľa jeho názoru

bolo predloženie týchto účtovných dokladov dôkazným bremenom zaťažujúcim žalobcu. Vzhľadom na
žalovaným uvedené dôvody neuznania práva žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty mal
žalobca za to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a že skutkový
stav,ktorývzalorgánverejnejsprávyzazákladnapadnutýchrozhodnutí,jevrozporesadministratívnymi

spismi alebo v nich nemá oporu.
13.2. Neuznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že dodávateľské spoločnosti
nepredložili správcovi dane žiadne účtovné doklady v situácii, kedy žalovaný nespochybňoval dodanie
samotných zdaniteľných plnení a ich preukázanie žalobcom (žalovaný spochybnil iba osoby, ktoré mali
tieto plnenia dodať), žalobca považoval za bezprecedentný a právne neakceptovateľný zásah do práv
žalobcu, a to s poukazom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie.

13.3. Podľa názoru žalobcu sa nesprávne právne posúdenie veci žalovaným týka posudzovania otázky
dôkazného bremena, ako aj splnenia podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a nesprávneho
aplikovania ustanovení § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 6 v spojení s § 24 ods. 2, ods. 4, § 25 ods.
4, § 46 ods. 5 a § 63 ods. 5 Daňového poriadku a v konečnom dôsledku porušenia práva žalobcu

na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty. Žalovaný pri správe daní nepostupoval podľa uvedených zákonných ustanovení
a nedbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov žalobcu ako daňového subjektu.
Nehodnotil všetky dôkazy, keďže v napadnutom rozhodnutí svojvoľne nezohľadnil dôkazy svedčiace v
prospech preukázania práva žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a z uvedeného dôvodu

ani nehodnotil všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, ani neprihliadal na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo. Dokazovanie tak nebolo vykonané v súlade s § 24 Daňového poriadku. Žalovaný
svojvoľne spochybňoval žalobcom predložené listinné dôkazy ako dôkazy preukazujúce vznik daňovej
povinnosti na strane dodávateľov žalobcu, a to v situácii, keď svedkovia, vtedajší konatelia dodávateľov,
vierohodnosť týchto dokladov potvrdili. V rozpore s uvádzanými právnymi normami žalovaný uznanie

práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podmieňoval preukázaním skutočností zaťažujúcich tretie
osoby, konkrétne predložením účtovných dokladov spoločností Golden Bee s. r. o. a RALE imperial s.
r. o. Žalobca pritom uniesol svoje dôkazné bremeno, čo potvrdil aj žalovaný, keď konštatoval, že ako
odberateľ preukázal predložením listinných dôkazov dodanie fakturovaných služieb. Čo však žalovaný
opomenul, je skutočnosť, že následne sa dôkazné bremeno presunulo na žalovaného, ktorý bol povinný

preukázať opak tvrdení žalobcu. Žalovaný nevykonal žiadny hodnoverný dôkaz, ktorý by objektívne
spochybnil reálne dodania deklarovaného plnenia spoločnosťami Golden Bee s. r. o. a RALE imperial
s. r. o. Dôkazné bremeno znášal žalobca ako daňový subjekt len ku skutočnostiam, ktoré sám tvrdil.
Ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený
dodržiavaniu a rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom.

13.4. Zásada zákonnosti v daňovom konaní súvisí aj s požiadavkou spoľahlivého zistenia skutočného
stavu veci tvoriacej predmet konania. Správca dane musí vykonávať dokazovanie spôsobom, ktorý
garantuje jeho objektivitu, teda musí vziať do úvahy dôkazy svedčiace v neprospech daňového subjektu,
ale aj v jeho prospech. Nepredloženie účtovníctva priamo spoločnosťami Golden Bee s. r. o. a RALE

imperial s. r. o. (prípadne ich právnymi nástupcami) z dôvodu ich zániku a následného výmazu z
obchodného registra, nemôže byť považované za neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu
a legitímny dôvod neuznania práva žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Rovnako tak
nemožno akceptovať názor žalovaného, že predloženie účtovníctva zaniknutých spoločností Golden
Bee s. r. o. a RALE imperial s. r. o. je dôkazným bremenom zaťažujúcim žalobcu. Takéto konštatovania

žalovaného nielenže nemajú oporu vo vyššie uvedených zákonných ustanoveniach, ale výslovne
odporujú ustálenej rozhodovacej praxi súdov. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné
povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti
realizujútak,žedaňovýsubjektpodáriadnevyplnenédaňovépriznanie(povinnosťtvrdiť),pričomspolus
nímpredložísprávcovidanepísomnédoklady,ktoréjepodľaprávnychpredpisovpovinnýviesť(dôkazná

povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú.

13.5. Žalobcovi, hoci predložil správcovi dane počas daňovej kontroly všetky písomné doklady, ktoré
bol povinný viesť (čo potvrdil aj žalovaný), právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uznanénebolo, pretože účtovné doklady neboli predložené jeho dodávateľmi. Žalobca poukázal na niektoré
rozsudky Najvyššieho súdu SR a aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, pričom
uviedol, že z nich výslovne vyplývajú určité výkladové princípy presunu dôkazného bremena na správcu

dane, ktoré však žalovaný napadnutým rozhodnutím absolútne poprel. Najvyšší súd SR sa totiž v
týchto rozhodnutiach jednoznačne prikláňa k záveru, že na preukázanie opaku žalobcových tvrdení v
dôsledku skutočností, ktoré nastali u žalobcovho dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné
bremeno i dôkaznú núdzu správca dane a nie žalobca. Dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne
a rozširovať ho na preukázanie všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, teda aj tých, ohľadne ktorých

takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt
štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia, od následného forenzného dokazovania.
Žalobcovi nemožno vytýkať, že neuniesol dôkazné bremeno ohľadom skutočností týkajúcich sa daňovej
povinnosti iného daňového subjektu. Žalovaný v prípade žalobcu nespochybňoval materiálnu existenciu
deklarovaných služieb, ale spochybňoval jeho dodanie konkrétnou spoločnosťou z dôvodu, že táto
spoločnosť nepredložila účtovné doklady, hoci svedkovia, ktorí v mene spoločností Golden Bee s. r. o. a

RALE imperial s. r. o. vystavili žalobcom predložené dodávateľské účtovné doklady, sa k deklarovaným
plneniam prihlásili. Žalobca pritom všetky účtovné doklady, ktoré je povinný uchovávať, správcovi dane
predložil a žiadny právny predpis mu neukladá povinnosť viesť účtovníctvo jeho dodávateľov. Prípadné
nepredloženie účtovných dokladov spoločností Golden Bee s. r. o. a RALE imperial s. r. o. tak v zmysle
uvedených výkladových princípov predstavuje dôkaznú núdzu na strane žalovaného a nie žalobcu.

13.6. Skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s
administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Žalovaný nespochybnil, že k dodaniu deklarovaných
plnení došlo, tvrdil však, že nebolo preukázané ich dodanie práve spoločnosťami Golden Bee s. r. o. a
RALE imperial s. r. o., nakoľko tieto nepredložili svoje účtovné doklady, čím nepreukázali vznik svojej

daňovej povinnosti a ich právni nástupcovia boli vymazaní z obchodného registra. Vo vzťahu k žalobcom
predloženým účtovným dokladom, svedkovia, teda osoby, ktoré ich vystavovali a podpisovali, potvrdili,
že sú autentické, a že boli riadne zaúčtované a daň z nich priznaná. Žalobcom predložené účtovné
doklady tak potvrdzujú nielen jeho právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ale sú relevantnými
dôkazmi aj vo vzťahu k preukázaniu vzniku daňovej povinnosti jeho dodávateľov podľa § 19 ods. 2

zákona o dani z pridanej hodnoty. Vierohodnosť žalobcom predložených dokladov potvrdili v postavení
svedkov bývalí štatutári dodávateľov a ich zaúčtovanie musí vyplývať aj z kontrolných výkazov dane z
pridanejhodnoty.Niejepretopravdivétvrdeniežalovaného,žepočasdaňovejkontrolynebolipredložené
žiadne účtovné doklady žalobcových dodávateľov a ani to, že vyjadrenia svedkov nemožno žiadnym
spôsobom overiť.

13.7. Z konštantnej judikatúry Súdneho dvora nepochybne vyplýva, že zamietnutie práva na
odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, ktorú predstavuje toto právo, a že v
prípade, ak daňový subjekt uplatňujúci si nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej
hodnoty preukáže správcovi dane samotnú existenciu zdaniteľného plnenia a správca dane samotnú

existenciu zdaniteľného plnenia, t. j. vykonanie zdaniteľného plnenia v prospech zdaniteľnej osoby
a prijatie zdaniteľného plnenia zdaniteľnou osobou, uzná za preukázanú (v danom prípade žalovaný
v napadnutom rozhodnutí materiálnu realizáciu zdaniteľného plnenia uznal), správca dane môže
nepriznať daňovému subjektu nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (z dôvodu, že zdaniteľné
plnenie neuskutočnil subjekt uvedený na príslušnej faktúre ako dodávateľ zdaniteľného plnenia) iba

a výlučne vtedy, ak správca dane preukáže kumulatívne splnenie dvoch uvedených podmienok: 1/
uskutočnenie zdaniteľného obchodu je súčasťou podvodného konania; k tomuto platí, že správca
dane ani žalovaný ani len nenačrtol existenciu akéhokoľvek podvodného konania na strane žalobcu;
a súčasne 2/ zdaniteľná osoba o existencii takéhoto podvodného konania vedela alebo mala vedieť;
k tomuto platí, že správca dane ani žalovaný ani len nenačrtol, že by žalobca o nejakom podvodnom

konaní vedieť mal, alebo vedieť mohol.

13.8. Podľa názoru žalobcu žalovaný nijako nepreukázal, že objektívne skutočnosti daného prípadu
preukazujú pri dodaní deklarovaných plnení existenciu podvodu alebo zneužívajúceho konania a
vedomosť žalobcu o takomto konaní. Nie je preto zrejmé, prečo žalovaný poukazuje na zánik

dodávateľských spoločností a pričíta žalobcovi na ťarchu nepredloženie účtovných dokladov z ich strany.
V čase, kedy došlo k realizácii deklarovaného plnenia, nebola podľa informácií žalobcu spoločnosť
Golden Bee s. r. o. a ani RALE imperial s. r. o. dlžníkom súkromných, ani verejných subjektov a nie
sú nimi ani dnes. Na preverenie obchodných partnerov a ich spoľahlivosti žalobca vynaložil náležitústarostlivosť, pričom bol samozrejme limitovaný získavaním údajov výlučne z verejne dostupných
zdrojov. Správca dane navyše ani netvrdil, že si tieto spoločnosti neplnili svoje daňové záväzky.
Nepredloženie účtovných dokladov spoločnosťami Golden Bee s. r. o. a RALE imperial s. r. o. nie je a

nemôže byť legitímnym dôvodom neuznania žalobcovho práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
z predmetných faktúr, nakoľko žalobca svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu splnenia
materiálnychaformálnychpodmienokprávanaodpočítaniedanezpridanejhodnotyuniesolasvedkovia
vierohodnosťpredloženýchdokladov,akoajreálnedodaniezdaniteľnýchplnenídodávateľomuvedeným
na faktúre potvrdili a k týmto obchodom sa prihlásili.

IV. Vyjadrenie žalovaného

14. K žalobe sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 14. 04. 2021, v ktorom navrhol, aby správny súd
žalobu ako bezdôvodne podanú zamietol. K jednotlivým žalobným bodom uviedol nasledovné:

14.1. Dodávateľské spoločnosti správcovi dane nepredložili žiadne dôkazy, ktorými by preukázali
uskutočnenie zdaniteľného plnenia v prospech žalobcu a vznik daňovej povinnosti, a táto skutočnosť
bola dôvodom neuznania uplatneného práva žalobcu na odpočítanie dane. Predloženie účtovných
dokladov je dôkazným bremenom žalobcu a jeho námietka je zavádzajúca. Vo svojom rozhodnutí
žalovaný neuviedol, že predloženie účtovných dokladov dodávateľských spoločností je dôkazným

bremenom žalobcu, ale konštatoval, že dodávateľské spoločnosti žiadnym spôsobom nepreukázali, že
zdaniteľné plnenie žalobcovi dodali, nepreukázali, že im vznikla z dodania služieb daňová povinnosť
a žalobcovi právo na odpočítanie dane, čo znamená, že nebolo preukázané splnenie zákonných
podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Tým, že nebolo zo strany dodávateľských
spoločností preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia, dostal sa žalobca do dôkaznej núdze,

pretože dôkazné bremeno je vždy na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť
si za zákonom stanovených a splnených podmienok právo na odpočítanie dane, a preto je jeho
povinnosťou preukázať, že si právo uplatňuje dôvodne, za zákonom stanovených podmienok.

14.2. K namietanému neakceptovateľnému zásahu do práv žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca je

pri výkone svojej podnikateľskej činnosti povinný dodržiavať ustanovenia platných právnych predpisov.
V prípade, že si žalobca uplatnil zákonom ustanovené právo na odpočítanie dane, musí byť schopný
preukázať, že si toto právo uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Odpočítanie
dane nenastáva ex lege podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, ale je iba právom platiteľa
dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou. Keďže splnenie zákonom stanovených podmienok na

uplatnenie práva na odpočítanie dane nebolo v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania
preukázané, správca dane žalobcovi uplatnené právo nepriznal. Vzhľadom na skutočnosť, že zo strany
žalobcu došlo k nedodržaniu zákonom stanovených podmienok, nie je možné neuznanie práva na
odpočítanie dane považovať za zásah do jeho práv.

14.3. K svojvoľnému spochybňovaniu dôkazov žalovaný uviedol, že daňové orgány nespochybňovali
dôkazy predložené žalobcom, ale žalobca predložením listinných dôkazov (faktúry, dodacie listy a pod.)
nemoholpreukazovaťvznikdaňovejpovinnostizasvojhododávateľavprípade,žedodávateľnepredložil
žiadne dôkazy, ktorými by dodanie zdaniteľného plnenia a vznik daňovej povinnosti preukázal.
Dodanie zdaniteľného plnenia, t. j. uskutočnenie obchodného prípadu musia vedieť preukázať obidvaja

obchodní partneri, ktorí v prípade jeho reálneho uskutočnenia disponujú totožnými listinnými dôkazmi.
Dodávateľské spoločnosti v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepreukázali, že im z
dodania služieb vznikla v zmysle § 19 zákona o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť, a teda nebolo
preukázané, že žalobcovi vzniklo z dodania služieb právo na uplatnenie odpočítania dane.

14.4. K dôkaznému bremenu správcu dane žalovaný uviedol, že dokazovanie zo strany správcu
dane spočíva vo verifikácii tvrdených skutočností a dokladov predložených žalobcom. Úlohou správcu
dane v priebehu daňovej kontroly nie je vyhľadávať dôkazy na preukázanie obchodných transakcií
deklarovaných žalobcom podľa predložených daňových dokladov, ale deklarované skutočnosti preveriť.
Správca dane v zmysle § 24 ods. 3 Daňového poriadku preukazuje iba skutočnosti o úkonoch

vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Z uvedeného
vyplýva, že dôkazné bremeno vo veci preukazovania uskutočnenia zdaniteľného plnenia nikdy nie je
na strane správcu dane.14.5. K námietke žalobcu, že správca dane musí vykonávať dokazovanie takým spôsobom, pri ktorom
musí vziať do úvahy aj dôkazy svedčiace v prospech daňového subjektu, a že nepredloženie účtovných
dokladov dodávateľských spoločností nemôže byť považované za neunesenie dôkazného bremena

daňového subjektu, žalovaný zdôraznil, že správca dane v predmetnej veci vzal do úvahy dôkazy
svedčiace v prospech žalobcu, ale vyjadrenie zástupcov dodávateľských spoločností o uskutočnení
zdaniteľného plnenia, ktoré nebolo žiadnym iným spôsobom preukázané, nemohlo byť prijaté ako dôkaz
svedčiaci v prospech žalobcu. K námietke žalobcu, že svoje tvrdenie preukázal, žalovaný uviedol, že
obchodný prípad musia vedieť preukázať obidvaja obchodní partneri, čo sa v danom prípade nestalo.

14.6. K namietanej povinnosti viesť účtovníctvo svojich dodávateľov žalovaný uviedol, že s vyjadrením
žalobcu súhlasí, avšak je na úvahe žalobcu, koho si vyberie za svojho obchodného partnera, pretože v
prípade, že obchodný partner nevie preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia v prospech žalobcu,
dostáva sa žalobca vinou svojich dodávateľov do dôkaznej núdze.
14.7. K námietke týkajúcej sa dokladov predložených zástupcami dodávateľských spoločností žalovaný

uviedol, že dodávateľské spoločnosti nepredložili správcovi dane žiadne overiteľné dôkazy. K
namietanému zabezpečeniu kontrolných výkazov žalovaný uviedol, že z kontrolného výkazu je možné
zistiť iba skutočnosť, či spoločnosť dodávateľské faktúry vystavila, ale nie to, či bolo zdaniteľné plnenie
v zmysle vystavených faktúr aj skutočne zrealizované.

14.8. Záverom svojho vyjadrenia žalovaný zdôraznil, že podľa § 49 a nasl. zákona o dani z pridanej
hodnoty platiteľovi dane nevzniká právo na uplatnenie odpočítania dane v prípade, že nie je preukázané
splnenie zákonom stanovených podmienok na uplatnenie tohto práva. Platiteľ dane si môže v zmysle
§ 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty uplatniť právo na odpočítanie dane v
prípade, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z dodania tovarov a služieb, ktoré

sú alebo majú byť platiteľovi dodané. V prípade žalobcu dodávateľské spoločnosti nepreukázali, že im
z dodania služieb vznikla v zmysle § 19 zákona o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

15. Žalobca v žalobnej replike zotrval na svojej argumentácii uvedenej v správnej žalobe a vo vzťahu
k vyjadreniu žalovaného uviedol, že argumentácia žalovaného k dôvodom odmietnutia práva žalobcu
na odpočet DPH je v rozpore s konštantnou rozhodovacou praxou súdov, ako aj právnou úpravou.
Žalovaný zotrváva na tvrdení, že dôvodom jeho rozhodnutia je nepredloženie podkladov zo strany tretích
subjektov, teda skutočností, ktoré žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Žalobca však predložil

správcovi dane všetky dôkazy, ktoré jeho nárok na odpočet DPH preukazujú.
Vyššie uvedené platí aj pokiaľ ide o ďalšie vyjadrenie žalovaného, že nebolo vykonané miestne
zisťovanie. Žalovaný pripustil, že dodanie plnenia zo strany žalobcu bolo preukázané, ale nebolo
preukázané, kto tieto služby žalobcovi dodal. Žalobca má za to, že táto argumentácia žalovaného
jednoznačne preukazuje nesprávnosť a tým aj nezákonnosť postupu príslušných orgánov a ich následne

vydaných rozhodnutí. Žalovaný a správca dane svoje rozhodnutia v danom bode neodôvodnili žiadnymi
relevantnými či podloženými tvrdeniami, založili ich len na svojich domnienkach.
Žalobca poukázal aj na tvrdenia žalovaného o tom, že evidencia faktúr nie je dostatočným dôkazom
o práve na odpočet DPH. Aj v tomto prípade je žalobca toho názoru, že takéto konštatovanie
a zdôvodnenie rozhodnutia žalovaného nemá oporu v zákone. Uvedené závery sa týkajú aj časti

podania žalovaného, kde tento obdobným spôsobom spochybňuje výpovede svedkov, ktorí potvrdili
dodanie zdaniteľných plnení žalobcovi, no správca dane i žalovaný tieto výpovede bez riadneho a
zákonom aprobovaného dôvodu neuznávajú. Žalovaný pritom viackrát vo svojom vyjadrení potvrdil, že
nespochybňuje dodanie plnenia žalobcom a ani to, že za tieto práce vystavovala faktúry dodávateľská
spoločnosť žalobcu - teda uznáva, že žalobca mal subdodávateľov, titulom čoho si uplatnil nárok na

odpočet DPH. Stále však tvrdí, že tento nárok mu nepriznal z dôvodov, že títo subdodávatelia, o
ktorých vie a má ich činnosť preukázanú, nepredložili podklady, ktoré mu podľa jeho názoru boli povinní
poskytnúť.
Žalobca opätovne zdôraznil, že správca dane môže nepriznať daňovému subjektu nárok na odpočet
DPH (z dôvodu, že zdaniteľné plnenie neuskutočnil subjekt uvedený na príslušnej faktúre ako dodávateľ

zdaniteľného plnenia) výlučne vtedy, ak správca dane preukáže kumulatívne splnenie dvoch podmienok:
1/ uskutočnenie zdaniteľného obchodu je súčasťou podvodného konania; k tomuto platí, že správca
dane a žalovaný ani len nenačrtli existenciu akéhokoľvek podvodného konania na strane žalobcu; a
súčasne: 2/ zdaniteľná osoba o existencii takéhoto podvodného konania vedela alebo mala vedieť; ktomuto rovnako platí, že správca dane a žalovaný ani len nenačrtli, že by žalobca o nejakom podvodnom
konaní vedieť mal alebo vedieť mohol. V prípade žalobcu nedošlo k naplneniu ani jedného z týchto
predpokladov.

S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca žiadal správny súd, aby podanej žalobe v celom rozsahu
vyhovel.

16. Žalovaný svoje procesné právo podať žalobnú dupliku nevyužil.

17. Na prejednanie žaloby súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom bola vec prejednaná v
neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu a žalovaného podľa § 114 Správneho
súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), ktorí svoju neúčasť vopred písomne ospravedlnili a súhlasili s tým,
aby súd rozhodol vo veci aj v ich neprítomnosti.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

18. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (§ 134 ods. 1, ods. 2 SSP) a vychádzajúc zo zisteného skutkového
stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 20. 06. 2019, ako i konanie, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190

SSP rozsudkom zamietol.

19. Správny súd vec právne posudzoval a o nej rozhodoval primárne podľa nasledovných ustanovení:

Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k

záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa§140SSP,voveciachtohoistéhožalobcuatotožnéhopredmetukonania,ktoréužbolipredmetom
konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len
na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi

právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

Podľa § 2, písm. a/, b/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
účinnom do 31. 12. 2017 (ďalej len „zákon o DPH“), predmetom dane je

a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b/ poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 8 písm. a/, b/ zákona o DPH, dodaním tovaru je
a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad
a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je
ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným

výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou
Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,
b/ dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy.

Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru

podľa § 8, vrátane prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému
vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.Podľa § 19 ods. 1, ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň

skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1, ods. 2, písm. a/ zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom
období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období

kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie
daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad
podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c)
alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom

zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ
vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na
odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom
právo na odpočítanie dane vzniklo.

Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/, ods. 3 zákona o DPH, na účely tohto zákona
a/ faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,
c/vierohodnosťoupôvodufaktúrysarozumiepotvrdenietotožnostidodávateľatovarualeboslužbyalebo

osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru.
Zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť
faktúryodjejvydaniadokoncaobdobianauchovávaniefaktúry.Akospôsobzabezpečeniavierohodnosti
pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť
a/ kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k

dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby,
b/ zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu alebo zákona platného v inom členskom
štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu,
c/ elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov
zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov,

d/ iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.

Podľa § 72 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona
pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej
osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou.

Podľa § 74 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/, h/, i/ zákona o DPH, faktúra vyhotovená osobou podľa
§ 72 musí obsahovať
a/ meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej osoby, adresu jej sídla, miesta
podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jej identifikačné

číslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala,
b/menoapriezviskopríjemcutovarualeboslužbyalebonázovpríjemcutovarualeboslužby,adresujeho
sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho
identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba,c/ poradové číslo faktúry,
d/ dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno
určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,

e/ dátum vyhotovenia faktúry,
f/ množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby,
g/ základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté
v jednotkovej cene,
h/ uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na

ustanovenie tohto zákona alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom
systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení alebo slovná informácia „dodanie je oslobodené od
dane“,
i/ výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť, okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy
v § 66.

Podľa § 76 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ je povinný uchovávať kópie faktúr, ktoré vyhotovil alebo
ktoré vyhotovil v jeho mene a na jeho účet odberateľ alebo tretia osoba, a prijaté faktúry vyhotovené
zdaniteľnou osobou alebo treťou osobou v jej mene a na jej účet po dobu desiatich rokov nasledujúcich
po roku, ktorého sa týkajú.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 6, ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2019,
teda i v čase rozhodovania žalovaného (ďalej len „Daňový poriadok“), pri správe daní sa postupuje
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero
právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo

iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt
oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je
úzko spolupracovať so správcom dane.

Podľa § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo

daňového konania,
c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú

rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,

protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.Podľa § 74 ods. 2, ods. 4 Daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v
rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti
účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na

ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže
zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže
odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie
alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté

rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú
na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca
dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

20.Správnysúdnyporiadokupravujevustanovení§140SSPinštitútskrátenéhoodôvodneniarozsudku,
zmyslomktoréhoje,abypriopakujúcichsatotožnýchžalobáchtohoistéhožalobcusprávnysúdnemusel

opakovať stále tie isté dôvody rozhodnutia. Ustanovenie § 140 SSP umožňuje správnemu súdu vo veci
toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym
súdom, obmedziť sa v rozsudku len na poukázanie na totožný rozsudok, ktorého dôvody môže (no
nemusí) stručne zopakovať.

21. Správnemu súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že vo veci toho istého žalobcu a totožného
predmetu konania (vo význame totožného skutkového a právneho základu rozhodujúceho pre
posúdenie veci), správny súd už rozhodol, a to v konaní pod sp. zn. 11S/88/2019 rozsudkom z 1. júla
2020. Z predmetného rozsudku č. k. 11S/88/2019 - 113 vyplýva, že žalobca v správnej žalobe uviedol
rovnaké žalobné dôvody s tými, ktoré uviedol aj v správnej žalobe v tejto prejednávanej veci (sp. zn.

15S/90/2019).

22. K uvedenej totožnosti predmetu konania, ktorý je podmienkou aplikácie inštitútu upraveného v § 140
SSP, správny súd uvádza, že táto je daná tým, že v tejto prejednávanej veci, ako aj vo veci vedenej na
správnom súde pod sp. zn. 11S/88/2019, boli predmetom správneho súdneho prieskumu rozhodnutia

žalovaného vydané vo vyrubovacom konaní za rôzne mesačné zdaňovacie obdobia roku 2017 (vo veci
vedenej pod sp. zn. 11S/88/2019 za zdaňovacie obdobie január 2017 a v tejto prejednávanej veci za
zdaňovacie obdobie február 2017), ktorými (v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami, ktoré ich vydaniu
predchádzali) boli žalobcovi vyrubené rozdiely na totožnej dani - dani z pridanej hodnoty. Predmetným
vyrubovacím konaniam predchádzalo vykonanie jednej spoločnej daňovej kontroly vo vzťahu k obidvom

zdaňovacím obdobiam, v rámci ktorej bolo vykonané jedno spoločné dokazovanie. V tejto súvislosti je
relevantná aj tá skutočnosť, že k vyrubeniu rozdielu dane z pridanej hodnoty tak za zdaňovacie obdobie
január 2017, ktoré bolo predmetom správneho súdneho konania pod sp. zn. 11S/88/2019, ako aj za
zdaňovacie obdobie február 2017, ktoré je predmetom tohto konania pod sp. zn. 15S/90/2019, došlo
na základe preverovania totožných dodávateľov a správnou žalobou napadnuté rozhodnutia v obidvoch

veciach vychádzajú z totožného skutkového a aj právneho základu. V konaní pod sp. zn. 11S/88/2019
správny súd rozhodol zamietajúcim rozsudkom pod č. k. 11S/88/2019 - 113 zo dňa 01. 07. 2020, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05. 10. 2020. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca
v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorá bola rozsudkom Najvyššieho správneho súdu pod č. k.
6Sžfk/3/2021 - 177 zo dňa 09. 12. 2021 zamietnutá. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť a

vykonateľnosť dňa 21. 01. 2022.

23. V intenciách vyššie uvedených skutočností správny súd konštatuje, že v prejednávanej veci boli
splnené všetky podmienky pre aplikáciu inštitútu skráteného odôvodnenia rozsudku podľa § 140 SSP,
pričom správny súd v tomto správnom súdnom konaní nezistil žiadny legitímny dôvod na to, aby sa

od právneho posúdenia veci samej v označenom právoplatne skončenom konaní totožného žalobcu a
totožného predmetu konania odchýlil. Správny súd preto podľa § 140 SSP v odôvodnení tohto rozsudku
už len poukazuje na totožný rozsudok správneho súdu pod sp. zn. 11S/88/2019, pričom jeho dôvody s
prihliadnutím na hospodárnosť konania už nadbytočne neopakuje.

24. Keďže správny súd preskúmaním zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia zistil, že
z dôvodov uvedených v odôvodnení rozsudku správneho súdu, na ktorý podľa § 140 SSP poukázal,
nie je naplnený žiadny dôvod na zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia z tých žalobných
dôvodov, ktoré žalobca v správnej žalobe včas uplatnil (§ 134 ods. 1 v spojení s § 191 ods. 1 a contrarioSSP) a ani žiadny z dôvodov zrušenia napadnutého rozhodnutia, na ktoré správny súd prihliada ex offo
(§ 134 ods. 2 písm. a/ a b/ v spojení s § 191 ods. 1 písm. a/ a b/ SSP), správny súd podľa § 190 SSP
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

25. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,
že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od
žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.

26. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (§ 439 ods. 1, 2, 3 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440 ods. 1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné

body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)

SSP a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.