Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 11. december 2022

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 14C/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0020201557
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Červeňák
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2022:0020201557.15

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v spore žalobcu: A. A., nar. X.X.XXXX, bytom B. XX, XXX XX C., právne
zast. JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom, so sídlom Nám. Slobody 7, 071 01 Michalovce proti
žalovaným:1/ D. A., nar. X.X.XXXX, bytom B. XX, XXX XX C., právne zast. E. F. G., advokátkou, so
sídlom Nám. osloboditeľov 25, 071 01 Michalovce, 2/ E. H., zast. SPF, so sídlom Búdkova 36, 817 47
Bratislava, 3/ D. B., I. A., zast. SPF, so sídlom Búdkova 36, 817 47 Bratislava, o určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie vo veci samej z a s t a v u j e.

II. Žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania priznáva v plnej výške 100 %.

III. Žalovaným v 2. a 3. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom podaným na tunajšom súde domáhal proti žalovaným určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ako aj náhrady trov konania.

2. V priebehu konania podaním zo dňa 21.11.2022 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť bez
uvedenia dôvodu (čl. 121 spisu).

3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne žalobcovi. Žalobca, ktorému
svedčí právo podať žalobu v sporovej veci, túto môže na základe vlastnej úvahy aj bez uvedenia
dôvodu vziať späť. Späťvzatie žaloby ako procesnoprávny úkon je prejavom autonómnej vôle žalobcu,
s ktorým procesné normy spájajú ukončenie súdneho konania; teda je takou subjektívnou (zavinenou)
skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu konania.

7. Súd podaním zo dňa 23.11.2022 vyzval žalovaných, aby sa v lehote 15 dní vyjadrili, či súhlasia so
späťvzatím žaloby, a či si uplatňujú náhradu trov konania.

8. Na základe výzvy súdu žalovaná v 1. rade vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 23.11.2022
uviedla, že so späťvzatím žaloby súhlasí, avšak žiada priznať náhradu trov konania v celom rozsahu.
Žalovaní v 2. a 3. rade prostredníctvom zástupcu (SPF) súhlasili so späťvzatím žaloby, pričom nárok na

náhradu trov konania si neuplatnili.9. Žalobca má dispozičné právo návrhom, do ktorého patrí aj právo vziať návrh celkom späť. Späťvzatie
návrhu je jednostranným procesným úkonom účastníka konania, pričom jeho účinky nastávajú v
okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. Vzhľadom na uvedené prejavy vôle žalobcu

a žalovaných súd konanie zastavil.

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11. Podľa 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

12. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

13. Podľa ustálenej súdnej praxe (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009,
5Cdo 67/2010, 3 MCdo 46/2012) je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP je pritom možná iba v prípade existencie
zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach

danej veci alebo v okolnostiach na strane sporových strán. Použitie tohto ustanovenia pri rozhodovaní o
náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie
náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.

14.Vprípade,akžalobcavezmevpriebehukonaniaúčinnežalobnýnávrhspäť,musísasúdzaoberaťpri
rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, ktorá zo strán zavinila, že konanie muselo byť zastavené.
Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva, preto
otázku,čiišloodôvodnepodanúžalobu,jenevyhnutnéposudzovaťzprocesnéhohľadiska,t.j.zhľadiska
vzťahu výsledku správania žalovaných k požiadavkám žalobcu.

15. Späťvzatie žaloby ako procesnoprávny úkon je prejavom autonómnej vôle žalobcu, s ktorým
procesné normy spájajú ukončenie súdneho konania; teda je takou subjektívnou (zavinenou)
skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu konania. Žalobca, ktorému svedčí právo podať
žalobu v sporovej veci, túto môže na základe vlastnej úvahy i bez uvedenia dôvodu vziať späť. Zákon

neukladá povinnosť zdôvodniť späťvzatie žaloby (alebo jej časti), avšak dôvody späťvzatia sú významné
pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa ust. § 256 CSP. Ustanovenie § 256 CSP ukladá povinnosť
nahradiť trovy konania tomu, kto procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie je treba
posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného výsledku), nie podľa hmotného práva,
pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej.

16. Nakoľko v danom konaní súd dospel k záveru, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania,
keďže nepreukázal, že žalobu vzal späť pre správanie žalovaných. Za tejto procesnej situácie súd
dispozitívny úkon žalobcu vyhodnotil ako jeho procesné zavinenie smerujúce k zastaveniu konania.
Žalovaným, preto v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP vzniklo právo na náhradu trov konania. O

trovách konania súd teda rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP, tak že žalovanej
v 1. rade priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaní v 2. a 3. rade si však nárok
na náhradu trov konania neuplatnili, a preto súd rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,

proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.