Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. február 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/27/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122206838
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5122206838.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov
JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, XXX XX K., zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Žilina, pracovisko Bytča ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky: M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
O. XX, XXX XX K. a otca: B. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. O. X, XXX XX V. I., v konaní o návrhu

navrhovateľov (starých rodičov): 1/ Q. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, XXX XX K. a 2/ A. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, XXX XX K., oboch zastúpených JUDr. Genovévou Hlásnikovou,
advokátkou so sídlom
J. M. Hurbana 334/32, 010 01 Žilina, IČO: 42 053 609, o zverenie maloletého dieťaťa
do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní navrhovateľov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k.

30P/147/2022-173 zo dňa 30. augusta 2022, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 30P/147/2022-173 zo dňa 30. augusta 2022 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Žilina (ďalej „súd prvej inštancie“) zamietol návrh navrhovateľov
1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia.
2. Na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 22.08.2022 bol na

súde prvej inštancie spolu s návrhom navrhovateľov vo veci samej na zverenie maloletej L. C. do ich
spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti a určenie výživného matke a otcovi na maloletú, podaný aj
návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia na uloženie povinnosti matke odovzdať
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľom (starým rodičom). Navrhovatelia návrh
odôvodnili tým, že sú starí rodičia maloletej. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 9P/54/2017-140
zo dňa 26.03.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 03.05.2018, bola schválená

dohoda rodičov, podľa ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný
platením výživného od 01.09.2017 sumou 150,- eur mesačne. Maloletá sa matke (dcére navrhovateľov)
narodila pre dovŕšením 18 rokov. So všetkými starosťami, problémami, bývaním, podporou, boli matke s
maloletou oporou. Od začiatku je maloletá na starú matku veľmi naviazaná. Maloletá navštevovala 1. rok
škôlku v O., 2. rok v O. K.. Do 1. ročníka základnej školy chodila v K.. Bola zvyknutá na školu, učiteľku,
spolužiakov, kamarátky, život s rodinou, cestovanie do školy, domáce prostredie atď. V posledný mesiac

1. ročníka maloletá už základnú školu nenavštevovala. Matku ju aj s novým priateľom odviezla ďaleko
od všetkého, na čo bola navyknutá až do J. M.. Odviezla ju ku priateľovi do nevyhovujúceho prostredia
pre zdravý rast, výchovu a vývin maloletého dieťaťa. Matka chcela, aby mali lepší život, ale to vôbec
nie je tak. Takýto život chce viesť aj s maloletou, ktorá s tým nesúhlasí a nechce tam s matkou bývať,
ani tam chodiť do školy, nechce žiť tak ďaleko v cudzom prostredí a pre ňu neznámom. Matkin priateľ
býva v prerobených nebytových priestoroch. To je pre maloletú nevyhovujúce prostredie. V detskej izbe

maloletej sú 2 postele. Na jednej spáva maloletá s 11-ročným synom matkinho priateľa a na druhej
druhý 15-ročný syn matkinho priateľa aj s priateľkou. Matkin priateľ je tiež v rozvodovom konaní akoaj matka. Starší syn matkinho priateľa fajčí, pije a dovolia mu aj šoférovať auto. Ponúkal aj maloletú
fajčiť. Matka spáva v obývačke na nerozkladateľnom gauči aj s priateľom, ale aj na zemi na matraci. Je
tam málo miesta pre dvoch dospelých ľudí, dvoch skoro dospievajúcich chlapcov, priateľku chlapca a

maloletú. Navrhovatelia tam boli ako starí rodičia pre maloletú, aby ju vzali na prázdniny, lebo matka im
ju nemala ako doviezť a nemala peniaze na cestu. U navrhovateľov (starých rodičov) v O. má maloletá
doteraz všetky hračky, veci, oblečenie, školské veci. Maloletá nemá v J. M. žiadne predpoklady na svoj
rast, vývin a ona sama nechce v takom prostredí žiť a bývať. Keď jej matka zavolá, tak jej maloletá už
nechce ani odpísať a zavolať. Bojí sa, že ju matka zasa zoberie do J. M.. Matku má rada, ale chce žiť

a bývať so starou matkou. Stará matka to riešila aj na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Bytči,
matka zavolala aj policajtov, ktorí to vyriešili tak, že nech to vyrieši úrad. Ani pred policajtmi maloletá
nechcela ísť ku matke, veľmi plakala, aj im povedala, že chce ísť bývať k babke ako doteraz. Potom mali
stretnutie aj na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, aj tam maloletá veľmi plakala a povedala sociálnej
pracovníčke, že chce bývať s babkou a že nechce ísť ku mame bývať. Matka už maloletú nahlásila do
školy do J. M., z K. ju odhlásila a aj od lekára, ktorého mala maloletá v K.. Na úrade práce, sociálnych

vecí a rodiny maloletá bez prítomnosti matky a starej matky len so sociálnymi pracovníčkami opätovne
povedala, že mamu ľúbi, ale nechce s ňou v J. M. bývať, ale že chce bývať u babky. Matka tam býva
s maloletou cca 3 mesiace. Maloletú tam mali posledný mesiac školského roka a potom 1 prázdninový
mesiac. Momentálne je maloletá u starých rodičov (navrhovateľov) v O.. Je spokojná a šťastná. Má
všetko ako kedysi. Navrhovatelia nemôžu maloletú nechať žiť v takom neznámom a nevyhovujúcom

prostredí, keď ona sama nechce, chce bývať s navrhovateľmi, s babkou. Chce chodiť naďalej do školy
v K.. V J. M. nemá nikoho známeho, rodinu, kamarátky. U navrhovateľov v O. má samostatnú izbu a
aj celú bytovú jednotku, ktorú matka opustila. Matka maloletej nevie hospodáriť s peniazmi, nechce
bývať u navrhovateľov. Pre maloletú je nevyhovujúce spávať, žiť a vyrastať v takej problémovej rodine.
Zdravotný stav navrhovateľov je vyhovujúci pre staranie sa o maloletú. Majú ešte 16-ročnú dcéru. O

maloletú sa dokážu postarať.
3. Citujúc rozsiahle zo správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov v rodine zo dňa 24.08.2022 a
ďalej ust. § 2 ods. 1 a 2 a § 367 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v účinnom
znení (ďalej len „CMP“), ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1,
§ 329 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v účinnom znení (ďalej len „CSP“) a §

45 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“),
súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že ide o procesný
inštitút, ktorého účelom je bezodkladne upraviť pomery účastníkov, ak je to potrebné. Je nutné, aby
boli osvedčené aspoň základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy Dokazovanie
pred rozhodnutím súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu

vyžadovanom v základnom konaní. Rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu
neodkladného opatrenia. Súd zisťuje len tie najvýznamnejšie skutočnosti potrebné pre rozhodnutie.
4. Zo spisového materiálu vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 9P/54/2017-140 zo
dňa 26.03.2018 súd schválil rodičovskú dohodu o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky a
zaviazaní sa otca prispievať na výživu maloletej od 01.09.2017 sumou 150,- eur mesačne. Rodičia sa

dohodli na tom, že nepožiadajú súd, aby upravil styk otca s maloletou.
5. Po oboznámení sa s návrhom navrhovateľov a so správou kolízneho opatrovníka dospel súd prvej
inštancie k záveru, že nebolo preukázané, že by maloletej hrozila ujma z dôvodu, že by nebola
zabezpečená riadna a vhodná starostlivosť o ňu a že by bolo ohrozené jej zdravie zo strany matky, ktorej
je maloletá zverená do osobnej starostlivosti, teda, že by bol potrebný okamžitý zásah súdu. Neodkladné

opatrenie má dočasný charakter a jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov uvedených v CSP
a v CMP prípustné a opodstatnené len vtedy, ak je táto bezodkladná úprava potrebná. Z návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, aj zo správy kolízneho opatrovníka vyplynulo, že aktuálne (ku dňu
rozhodovania súdu prvej inštancie) sa maloletá nachádza u starých rodičov (navrhovateľov) a odmieta
sa vrátiť k matke do J. M., kde sa táto pred pár mesiacmi presťahovala aj s maloletou a býva tu

so svojím priateľom. Kolízny opatrovník pri šetrení pomerov v rodine, pri pohovore so starou matkou
(navrhovateľkou), matkou a maloletou nezistil nedostatky v zabezpečovaní starostlivosti o maloletú.
Bolo zistené iba odmietanie maloletej, ktorá má 8 rokov, vrátiť sa k matke. O náhradnej starostlivosti
súd rozhoduje, ak to vyžaduje záujem dieťaťa, v prípade, ak jeho rodičia nemajú záujem starostlivosť
zabezpečovať,aleboimvtombrániazávažnéprekážky,alebotútostarostlivosťnezabezpečujúvzáujme

maloletého dieťaťa. V tomto prípade je maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá môže
starostlivosť o ňu zabezpečovať, doteraz ju zabezpečovala a má záujem ju aj naďalej zabezpečovať.
Skutočnosť, že aktuálne sa maloletá nachádza u navrhovateľov, ktorí prejavili záujem zabezpečovať
starostlivosť o ňu, že odmieta bývať s matkou, že zatiaľ neprijala zmenu bydliska a zmenu školy, ato, že s matkou v J. M. býva v skromnejších priestorových podmienkach ako u starých rodičov a
tiež vôľa maloletej bývať u starých rodičov, nie je dostatočným dôvodom na nariadenie neodkladného
opatrenia, teda na uloženie povinnosti matke odovzdať maloletú do starostlivosti starých rodičov. Súd

prvej inštancie zdôraznil, že starostlivosť rodičov (matky) o svoje dieťa má prednosť pred náhradnou
starostlivosťou. Je zrejmé, že maloletá má k navrhovateľke (starej matke) vytvorený silný citový vzťah,
a preto práve stará matka by mala byť výrazne nápomocná tomu, aby si maloletá budovala vzťah so
svojou matkou, ktorá primárne je tou osobou, ktorá sa má starať o svoje dieťa a zároveň snažiť sa o
usporiadanie vzťahov s matkou maloletej.

6.Spoukazomnauvedenénemalsúdprvejinštancieosvedčenétakéskutočnosti,ktorébybolidôvodom
na uloženie povinnosti matke odovzdať maloletú do starostlivosti starých rodičov. Ani kolízny opatrovník
vo svojej správe z prešetrenia pomerov v rodine neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by bránili matke v
starostlivosti o maloletú, ani nesignalizoval nedostatky v starostlivosti zo strany matky, uviedol len, že
vzťahy medzi starými rodičmi a matkou maloletého dieťaťa považuje za hlboko narušené, čo výrazne
ovplyvňuje psychický stav dieťaťa a jeho terajší odmietavý postoj ku návratu k matke.

7. Kolízny opatrovník vo svojej správe síce uviedol, že odporúča návrhu starých rodičov o vydanie
neodkladného opatrenia - zverenia maloletej do ich náhradnej osobnej starostlivosti v celom rozsahu
vyhovieť, avšak starí rodičia vo svojom návrhu žiadali uloženie povinnosti matke odovzdať maloleté
dieťa do ich náhradnej osobnej starostlivosti. Podľa ust. § 367 ods.1 CMP, neodkladným opatrením
môže súd nariadiť, aby ten kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho,

koho označí súd. V dobe rozhodovania súdu prvej inštancie sa maloletá nachádzala u navrhovateľov.
Zhodnotením všetkých uvedených skutočností, vychádzajúc zo stavu, ktorý bol v čase rozhodovania o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie nemal preukázané, že je potrebný
okamžitý zásah súdu, navrhovatelia neosvedčili naliehavosť a potrebnosť dočasnej úpravy, preto návrh
navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

8. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že matka, ktorej bola maloletá zverená do starostlivosti, ktorá
má záujem sa naďalej o maloletú riadne starať, by mala konať predovšetkým v záujme maloletej a
prihliadať na jej potreby. Maloletá je vo veku, kedy sa ťažko vysporiadava so zmenami prostredia,
treba jej preto vytvoriť stabilné rodinné prostredie, ktoré dieťa potrebuje pre svoj zdravý vývin, treba
pracovať na budovaní vzťahu s dieťaťom, počúvať jeho názory, prihliadať na ne. Ak matke naozaj záleží

na maloletej, mala by prehodnotiť svoje rozhodnutia, počúvať maloletú a riešiť vzniknutú situáciu v
najlepšom záujme maloletej. Súdu prvej inštancie zatiaľ nebolo zrejmé, ako matka pripravovala maloletú
na zmenu prostredia, či táto zmena bola nevyhnutná, na zmenu školy, či a ako sa maloletá mohla s
týmito, pre ňu závažnými zmenami, vysporiadať. Tieto a ďalšie skutočnosti týkajúce sa starostlivosti o
maloletútakbudeskúmaťvkonanívovecisamejpovykonanírozsiahlejšiehodokazovania,pričom,akto

bude potrebné, môže rozhodnúť aj o odbornom poradenstve pre maloletú, matku a navrhovateľov. Súd
prvejinštanciezároveňzdôraznil,žezvereniemaloletéhodieťaťadonáhradnejosobnejstarostlivosti,t.j.
konanie vo veci samej si v tomto prípade bude vyžadovať starostlivé dokazovanie a dôkladné posúdenie
všetkých okolností. Dôkladné posúdenie všetkých okolností bude spočívať hlavne v šetrení pomerov na
strane navrhovateľov a rodičov maloletého dieťaťa a v podrobnom skúmaní všetkých tvrdení účastníkov,

pričom prioritne bude prihliadať na záujem maloletého dieťaťa. Takéto dokazovanie svojím rozsahom
presahuje rámec osvedčovania skutočností potrebných pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení.
V tomto prípade by dokazovanie v potrebnom rozsahu bolo v rozpore s účelom neodkladného opatrenia.
9. Proti uzneseniu podali v zákonom určenej lehote odvolanie navrhovatelia 1/ a 2/, pričom navrhli, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.
10. Navrhovatelia považovali napadnuté uznesenie za nesprávne, ktoré nekorešponduje a nie je v
zhode a so záujmami maloletej. Ako starí rodičia sa v podstate od počiatku, t. j. od narodenia maloletej
až doteraz starali o jej výchovu a výživu a naplnenie jej potrieb. Je zrejmé aj zo súdneho spisu, že
maloletá sa narodila matke pred dovŕšením veku 18 rokov. Otec maloletej sa v podstate doposiaľ

o maloletú nezaujímal, ani ju nenavštevuje a tak otec ani matka o maloletú nemajú žiadny záujem.
Jediní, ktorí majú opravdivý záujem o výchovu maloletej, sú jej starí rodičia, ktorí tak robia od jej
narodeniadoposiaľ.Maloletánemávytvorenériadnepodmienkytakumatkyaniuotca,čojevkonečnom
dôsledku konštatované v odôvodnení napadnutého uznesenia. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia
tiež vyplýva, že maloletá sa jednoznačne vyjadrila bez prítomnosti matky, ako aj bez prítomnosti starej

matky, len za prítomnosti sociálnych pracovníčok, že nechce bývať u matky v J. M. a chce bývať u
babky (starých rodičov, ktorí majú pre jej výchovu vytvorené všetky podmienky). Starí rodičia majú k
dispozícii pre maloletú samostatnú bytovú jednotku vo svojej nehnuteľnosti, čo nesporne vyplýva zo
správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov. Navrhovatelia mali za to, že súd by v prípadeneodkladného opatrenia mal brať primárne zreteľ na záujmy a potreby maloletého dieťaťa. Ak sa
maloletá pred sociálnymi pracovníčkami jednoznačne vyjadrila, že chce bývať s babkou, ktorá sa podľa
všetkého vie o všetky jej potreby postarať, vrátane materiálnych a má k nej nesporne citový vzťah od

útleho detstva, treba brať na toto jej vyjadrenie zreteľ a rešpektovať jej vôľu. Maloletá má u starých
rodičov tak citové, ako aj materiálne zázemie, ktoré u žiadneho z jej rodičov nie je. Bolo tak potrebné brať
v zreteľ primárne záujem maloletej, s kým chce žiť, pred záujmami rodičov, ktorý doposiaľ v jej prípade
zlyhávali. Súd prvej inštancie sa v tomto prípade odklonil od skutkových a právnych záverov, ktoré sú aj
potvrdené v odôvodnení v odvolaním napadnutého uznesenia.

11. Matka sa k odvolaniu navrhovateľov písomne nevyjadrila.
12. Otec v reakcii na odvolanie navrhovateľov uviedol len toľko, že súhlasí s odvolacím súdom.
13. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu vyjadril ta, že v celom rozsahu zotrval na svojom vyjadrení v
písomnezaslanejsprávezodňa25.08.2022asúhlasísrozhodnutímodvolaciehosúduajbeznariadenia
pojednávania.
14. Iné podania účastníkov neboli v rámci tohto odvolacieho konania odvolaciemu súdu predložené.

15. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) po zistení, že odvolanie
navrhovateľov 1/ a 2/ proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie bolo podané oprávneným
subjektom (§ 359 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), t. j. účastníkmi, v neprospech ktorých bolo
napadnutým uznesením rozhodnuté, keďže ich návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej
inštancie zamietol, včas (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom [§ 355 ods. 1 a § 357 písm. d) CSP v spojení s § 2
ods. 1 CMP] bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 378 ods. 1 a ust.
§ 329 ods. 1 CSP, preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP s tým, že
odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP potvrdil.

16. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené
a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie
o návrhu navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP a ust. § 2 ods.

1 CMP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň
poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na
konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
17. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na

tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V
dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je
nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvej inštancie.

18. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky navrhovateľov 1/ a 2/ uvedené v ich opravnom
prostriedku a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.
19. Vo všeobecnosti považuje odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, za potrebné zdôrazniť,
že účelom neodkladného opatrenia je rýchla, i keď len dočasná úprava právnych pomerov účastníkov,
pričom navrhovateľ musí vo svojom návrhu osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov medzi

účastníkmi. Nariadenie neodkladného opatrenia teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť
nároku a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Nariadenie neodkladného
opatrenia je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené len vtedy, ak je táto úprava
bezodkladne potrebná, naliehavá (§ 325 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP). Takto rozhodnúť
je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď sa o

nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje. Pre rozhodovanie súdu z právneho a skutkového hľadiska
je rozhodujúci stav, ktorý je v čase rozhodovania súdu o neodkladnom opatrení (§ 329 ods. 2 CSP v
spojení s § 2 ods. 1 CMP).
20. Rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení nepredstavuje rozhodnutie vo veci samej, ale jedná
sa spravidla o rozhodnutie súdu v určitom štádiu konania vo veci samej. Dokazovanie v konaní

o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom
konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na
rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Priich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom
procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so
zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania

platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej
a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia.
21. Z obsahu spisu vyplýva, že aktuálne je maloletá rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k.
9P/54/2017-140zodňa26.03.2018,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa03.05.2018,zverenádoosobnej
starostlivosti matky, a to na základe schválenej rodičovskej dohody. V zmysle tejto dohody zároveň

maloletú zastupujú a spravujú jej majetok obaja rodičia. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej
s účinnosťou od 01.09.2017 sumou 150,- eur mesačne. Styk otca s maloletou nebol upravený. V
pripojenom spise Okresného súdu Žilina spis. zn. 9P/54/2017 sa nachádza správa zo šetrenia pomerov
v rodine zo dňa 19.03.2018 (č. l. 107 pripojeného spisu), v ktorej sa kolízny opatrovník maloletej v tom
čase vyjadril aj k osobnej starostlivosti matky o maloletú (v uvedenom čase mala matka maloletej 21
rokov), že v starostlivosti matky o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky.

22. Kolízny opatrovník maloletej v závere správy zo šetrenia pomerov v rodine zo dňa 24.08.2022 (č.
l. 169 spisu) uviedol, že starým rodičom a matke bola doporučená práca psychológa s dieťaťom a jeho
rodinou, nakoľko vzťahy medzi starými rodičmi a matkou považuje za hlboko narušené, čo výrazne
ovplyvňuje psychický stav maloletej a jeho doterajší odmietavý postoj ku návratu k matke.
23. Podľa ust. § 44 ods. 1 ZoR, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na

seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú
starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu
zabezpečiť.
24. Ust. § 44 ods. 1 ZoR definuje pojem náhradná starostlivosť, ktorou je viacero osobitne
usporiadaných, na seba nadväzujúcich a navzájom sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré

nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo
nemôžu zabezpečiť. ZoR zdôrazňuje dočasnosť foriem náhradnej starostlivosti upravených v tretej hlave
zákona.
25.Vzmysleust.čl.9Dohovoruoprávachdieťaťadieťanemôžebyťoddelenéodsvojichrodičovprotiich
vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom

konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v
niektorom konkrétnom prípade, napríklad ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi,
alebo ak rodičia žijú oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa. Podľa ust. čl. 41 ods. 4
Ústavy SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a
starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov

len rozhodnutím súdu na základe zákona. Vzhľadom na uvedené články, náhradná starostlivosť, na
základektorejvznikajúvzťahymedzimaloletýmdieťaťomainouosobou,môževzniknúťlenrozhodnutím
súdu.
26. V zmysle uvedeného je tak podmienkou pre zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
skutočnosť, že ani jeden z rodičov nezabezpečuje alebo nemôže zabezpečiť starostlivosť o dieťa a

súčasne, že zverenie dieťaťa vyžaduje jeho záujem.
27. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie prihliadal na skutočnosť, že doposiaľ nevyšlo v
konaní najavo, že by matka nemala záujem alebo nebola schopná zabezpečovať riadnu starostlivosť o
maloletú. Len samotná skutočnosť, že matka sa rozhodla zmeniť miesto svojho pobytu a presťahovať
sa aj s maloletou do skromných pomerov - domácnosti s jej súčasným partnerom, čím nepochybne

dochádza k výraznej zmene doterajšieho výchovného prostredia maloletej, na ktorú maloletá prirodzene
negatívne reaguje, sama o sebe nezakladá dôvody na jej odlúčenie od matky a jej zverenie do náhradnej
osobnej starostlivosti navrhovateľov. V doterajšom priebehu konania neboli navrhovateľmi osvedčené a
ani nevyšli najavo také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že matka aktuálne zlyháva
v osobnej starostlivosti o maloletú, a túto nie je schopná riadne zabezpečiť, že výchovné prostredie,

v ktorom matka toho času žije, je pre ďalší zdravý vývoj maloletej nežiaduce. Neboli teda osvedčené
také skutočnosti, ktoré by si vyžiadali neodkladnú úpravu pomerov v miere, ktorou by tak výrazne bolo
zasiahnuté do rodičovských práv matky.
28. Navrhovatelia podané odvolanie zásadne odôvodnili záujmom a potrebami maloletej, ktoré stotožnili
so zverením maloletej do ich náhradnej osobnej starostlivosti. V tomto kontexte apelovali na vyslovený

názor maloletej.
29. Z ust. § 38 ods. 1 CMP vyplýva, že súd prihliadne na názor maloletého v pozícii účastníka, ak je
schopný vyjadriť samostatne svoj názor. Odvolací súd nepopiera, že maloleté dieťa, ktoré je schopné
formulovať svoje vlastné názory, má právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach,ktoré sa ho týkajú, a ani to, že názorom dieťaťa musí byť venovaná primeraná pozornosť zodpovedajúca
jeho veku a úrovni. Konečné posúdenie záujmu maloletého dieťaťa v konkrétnej veci však patrí jedine
súdu, v ktorého dispozícii je i oprávnenie na prípadné korektúry predstáv a názorov dieťaťa o tom,

čo je pre neho v konkrétnej veci vhodné, resp. prospešné a čo nie je. Súd preto k názoru maloletého
prihliada vzhľadom na jeho vek, rozumovú a citovú vyspelosť. Nie je ale možné, aby postoj (názor)
prezentovaný maloletým dieťaťom súd len nekriticky prevzal a aby bez ohľadu na individuálne okolnosti
prípadu svoje rozhodnutie založil jedine na prianí dieťaťa, a nie po starostlivom a komplexnom posúdení
jeho najlepšieho záujmu.

30.Zdoposiaľosvedčenýchskutočnostívyplynulo,žemaloletámáúzkucitovúväzbunamatku(maloletá
pri pohovore pred kolíznym opatrovníkom opakovane uviedla, že má veľmi rada mamu). Maloletá tak
nevyjadruje odmietavý postoj k matke a jej starostlivosti, jej nevôľa byť aktuálne s ňou je zjavne zásadne
determinovaná zmenou bydliska matky a s tým spojenou zmenou výchovného prostredia maloletej. Je
úplne prirodzené, že tak zásadná zmena výchovného prostredia (zmena miesta bydliska, zmena členov
spoločnej domácnosti, zmena školského prostredia a sociálneho zázemia tvoreného širšou rodinou a

kamarátmi), ktorej sa má maloletá prispôsobiť, vyvoláva u nej negatívne reakcie. Maloletá svoj doterajší
život totiž prežila v spoločnej domácnosti aj so svojimi starými rodičmi, ktorí boli nesporne nápomocní
matke pri jej starostlivosti o maloletú a je tak zjavne silne emočne naviazaná aj na starých rodičov a na
prostredie, v ktorom doposiaľ žila. Odvolaciemu súdu sa však, aj vzhľadom k narušeným vzťahom medzi
navrhovateľmi a matkou, javí, že navrhovatelia svojim súčasným konaním a vzťahom k matke negatívne

potencujú reakcie maloletej k zmene jej výchovného prostredia, a týmto naopak nenapomáhajú matke
v tom, aby maloletá zmenu výchovného prostredia čo najlepšie zvládla. Z obsahu odvolania vyplýva
paternalistický postoj navrhovateľov, korí sa stavajú do pozície, kedy len oni vnímajú a sledujú opravdivý
záujem maloletej a len oni sú schopní zabezpečovať starostlivosť o maloletú v súlade s týmto záujmom.
Úlohu matky pri starostlivosti o maloletú a jej výchove zjavne spochybňujú a bagatelizujú. Uvedené sa

prejavuje aj neustálym zdôrazňovaním skutočnosti, že maloletá sa narodila matke ešte pred dovŕšením
dospelosti, a preto sa oni starali o výchovu maloletej a zabezpečovanie jej potrieb. Táto ich úloha v
uvedenom čase bola prirodzená a nebola nikým spochybňovaná. Matka maloletej je už však toho času
dospelá 26-ročná žena, ktorej nemožno uprieť právo rozvíjať vzťahy aj mimo prostredia rodiny svojich
rodičov a popri tom zabezpečovať osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa. Je nutné pripomenúť,

že nepochybným záujmom maloletého dieťaťa (nevynímajúc maloletú L.) je byť v starostlivosti svojich
rodičov, v tomto prípade, pri deklarovanom nezáujme otca, v starostlivosti matky.
31. V nadväznosti na uvedené odvolací súd, konštatujúc nedôvodnosť odvolania navrhovateľov 1/ a 2/,
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle ust,. § 387 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 2 ods. 1 CMP potvrdil.

32. Odvolací súd zdôrazňuje, že konštatované závery neprejudikujú rozhodnutie vo veci samej v konaní
o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov 1/ a 2/, v ktorom môžu byť
vykonané dôkazy v širšom rozsahu na preukázanie tvrdených skutočností.
33.Záveromodvolacísúdzároveňapelujenavšetkýchzúčastnených,abycitlivovnímalinajlepšízáujem
maloletej, snažili sa konať v súlade s ním, prispôsobovali mu svoje rozhodnutia, zmierňovali svoje

animozity a urobili všetko preto, aby výchovné prostredie maloletej bolo stabilné, zdravé a osobne pre
maloletú čo najradostnejšie.
34. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, a to vzhľadom ku skutočnosti, že
prebieha stále konanie vo veci samej, ktoré doposiaľ nie je skončené (§ 58 CMP).
35. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez

návrhu (§ 77 CMP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým
alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia

domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370
a nasl. CMP.