Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/72/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116205574
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5116205574.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov
senátuJUDr.JánaBurikaaJUDr.JozefaTurzu,vsporežalobkyneIng.N.E.,nar.XX.XX.XXXX,bytomV.
XXX/X, H. U., zast. JUDr. Sabínou Hodoňovou, advokátkou so sídlom Y. W. č. XX, A., proti žalovanému
MUDr. N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. S.. F. XXX/X, L., zast. JUDr. Martou Wertlenovou, advokátkou
so sídlom T. XXXX/XB, A., o zaplatenie 1.029,- eur s prísl., na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu

Okresného súdu Žilina, č. k. 4C/52/2016-214 zo dňa 25. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, ponecháva uznesenie nedotknuté.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým uznesením súd konanie zastavil, žalovanému priznal voči žalobkyni náhradu trov
konania v plnom rozsahu a vrátil žalobkyni krátený súdny poplatok vo výške 54,80 eur prostredníctvom
Slovenská pošta a.s.

2) Postupujúc podľa ust. § 145 ods. 1 CSP v spojení s § 146 ods. 1 CSP konanie zastavil z

dôvodu späťvzatia žaloby. Nakoľko k späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním, súhlas žalovaného
so späťvzatím nevyžadoval. Mal za to, že žalobkyňa späťvzatie nijako neodôvodnila, pričom samotná
skutočnosť, že žalobkyňa podala 13 skutkovo totožných žalôb, kde žalovaní boli zastúpení totožným
právnym zástupcom nezakladá predpoklad pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému. O vrátení
kráteného súdneho poplatku vo výške 54,80 eur rozhodol v zmysle § 11 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 4
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

3) Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd výrok o náhrade trov
konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Mala za to, že napadnuté rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobou sa domáhala zaplatenia 1.029,- eur ako zľavy z
kúpnej ceny za nehnuteľnosť, ktorú kúpila od žalovaného a ďalších 12 predávajúcich, pričom podala 13
skutkovototožnýchžalôbvoči13predávajúcimpredmetnéhopozemku.Neskôrsaukázalo,ževšetci13ti

žalovaní boli zastúpení tou istou právnou zástupkyňou. Túto skutočnosť nebolo možné predpokladať a
ani to, ako sa budú spory vyvíjať. Prvým a rozhodným bolo konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod
sp. zn. 41C/89/2016. Všetky ostatné konania boli prerušené do právoplatného skončenia uvedeného
konania. V danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v tom, že v ostatných 12tich
sporoch išlo iba o administratívne úkony minimálnou náročnosťou, ktorá neodzrkadľuje priznanie trov
konania vo výške 100 %.4) Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril v tom zmysle, že žiada, aby odvolací súd potvrdil napadnuté
rozhodnutie z dôvodu, že tvrdenia žalobkyne sú účelové v snahe dosiahnuť neoprávnené zvýhodnenie
voči žalovanému. Tým, že sa žalobkyňa rozhodla uplatniť svoj nárok 13timi osobitnými žalobami zrejme

kalkulovala so skutočnosťou, že v prípade súdneho rozhodnutia v jednej právnej veci, by v ďalších
konaniach súdy postupovali obdobne a žalobkyni by vznikol nárok na náhradu trov konania v každom
súdnom konaní. Jednou žalobou mohla žalobkyňa uplatniť svoj nárok voči všetkým žalovaným, čím by
jednoduchším a hospodárnejším spôsobom bol dosiahnutý rovnaký cieľ. K späťvzatiu žaloby došlo až
po právoplatnom skončení sporu sp. zn. 41C/89/2016 žalobkyne proti T. V., v ktorom súd jej žalobu

zamietol, a preto si bola žalobkyňa vedomá, že súd rozhodne rovnako aj v predmetnej veci. Nie je
možné považovať úkony právnej pomoci advokátky žalovaného za administratívne výdavky, keď právna
zástupkyňa žalovaného musela pri prevzatí veci s každým zo žalovaných konať osobitne. Advokátka
poskytla žalovanému právnu pomoc, za ktorú v mene a zastúpení žalovaného účtuje trovy právneho
zastúpenia v zmysle ust. § 13a vyhlášky 655/2004 Z.z. v platnom znení.

5) Žalobkyňa doručila súdu prvej inštancie vyjadrenie, v ktorom špecifikuje dôvody hodné osobitného
zreteľa. Žalobkyňa nie je vydatá, v septembri 2018 sa jej narodil syn, bola dlhodobo práce neschopná,
pričom od marca 2019 bude poberať len rodičovský príspevok vo výške 220,70 eur + rodinné prídavky.
Vyživovaciu povinnosť má ešte k jednému synovi. Z dôvodu finančnej tiesne si bola nútená vziať
spotrebiteľský úver, ktorý mesačne spláca sumou 154,74 eur. Mala za to, že jej osobná situácia je

dôvodom, ktorý je hodný osobitného zreteľa, z dôvodu čoho nie je schopná uhrádzať plné trovy konania.

6) Žalovaný sa k uvedenému vyjadreniu žalobkyne nevyjadril.

7) Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní

(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnuté
uznesenie súdu vo výroku o trovách podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Vo zvyšnej
časti, t.j. vo výroku, ktorým súd konanie zastavil, a ktorým vrátil žalobkyni krátený súdny poplatok,
ponechal uznesenie nedotknuté.

8) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľky neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový súd.

9) V danom prípade sa odvolací súd stotožnil s výrokom súdu prvej inštancie, pokiaľ išlo o zavinenie
žalobkyne na zastavení konania. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa späťvzatím, ktoré nebolo
vynútené správaním žalovaného zobrala svoju žalobu späť. Žalobkyňa bola zastúpená zástupcom z
radov advokátov a v zmysle čl. 11 ods. 3 CSP, kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej
profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto

odbornosťou. Iba vinnou na strane žalobkyne došlo k späťvzatiu žaloby. Zavinenie žalobkyne v zmysle
ust. § 256 ods. 1 CSP bolo, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, dané.

10) Odvolateľka namietala, že v konaní existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú
také rozhodnutie, ktoré by žalovanému nepriznávalo náhradu trov konania v zmysle ust. § 257 CSP.

Podľa tohto ustanovenia súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Teda základným predpokladom pre jeho použitie v súvislosti s náhradou trov konania
je preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tieto môžu byť dané charakterom konania alebo
charakterom procesnej situácie a taktiež môžu byť dané sociálnym aspektom strany v konaní. Musí
však ísť o výnimočný prípad, ktorý má oporu v skutkovom stave zistenom vykonaným dokazovaním.

Pri rozhodovaní podľa tohto ustanovenia je taktiež potrebné si všímať i okolnosti, ktoré viedli strany k
uplatneniuprávanasúdeaichpostojevkonaní.Zoslovnéhozneniauvedenéhozákonnéhoustanovenia
vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov
konania mohol prihliadnuť k špecifikám jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu
neprimeranej tvrdosti zákona.

11) Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobkyňa dňa 02.03.2016 (v zastúpení advokátky JUDr.
Sabíny Hodoňovej) podala žalobu na Okresný súd Žilina. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 4C/52/2016.
Žalobkyňa sa v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 41C/89/2016 domáhala vočiinému žalovanému zaplatenia sumy 539,- eur s prísl. na totožnom skutkovom a právnom základe ako v
predmetnejveci,zktoréhodôvodubolokonanie4C/52/2016doprávoplatnéhoskončeniakonaniasp.zn.
41C/89/2016 prerušené. Rozsudkom Okresného súdu Žilina, č.k. 41C/89/2016-314 zo dňa 13.01.2017,

právoplatný dňa 01.08.2018 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č.k. 10Co/252/2017-430
zo dňa 26.04.2018 bola žaloba žalobkyne zamietnutá. Žalobkyňa až po tom, ako bolo vo veci sp.
zn. 41C/89/2016 právoplatne rozhodnuté v jej neprospech a až po tom, ako súd uznesením zo dňa
08.10.2018 rozhodol o pokračovaní v konaní sp. zn. 4C/52/2016, doručila súdu v predmetnej veci dňa
23.10.2018 (po vyše dvoch rokoch od začatia konania) späťvzatie návrhu na začatie konania.

12) Podľa názoru odvolacieho súdu dôvodom späťvzatia návrhu nebolo to, že žalobkyňa podala 13
skutkovo totožných žalôb, kde vo všetkých prípadoch bola zo strany žalovaných zastúpených totožným
právnym zástupcom uskutočňovaná obrana zhodnými podaniami, ale skutočnosť, že mohla dôvodne
očakávať, že v prípade pokračovania predmetného konania, ktoré bolo vedené na rovnakom skutkovom
základe ako konanie 41C/89/2016, jej tiež nebude vyhovené. Takéto konanie žalobkyne možno označiť

za vyslovene účelové, keď dôvody, ktoré popísala v návrhu na späťvzatie konania jej museli byť známe
už skôr.

13)Odvolacísúdprihliadajúcnaokolnostiprípadu,nevidelžiadnedôvodyhodnéosobitnéhozreteľa(ust.
§ 257CSP), ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania žalovanému. Skutočnosti popísané

žalobkyňou v odvolaní (ktoré boli žalobkyňou modifikované v následnom vyjadrení) záver o nepriznaní
trov konania žalovanému neodôvodňujú. Žalobkyňa (aj vzhľadom na to, že bola zastúpená advokátkou)
si mohla byť vedomá skutočnosti, že môže nastať situácia, že v konaní môže byť neúspešná a bude
musieť nahradiť trovy protistrane.

14) Popísaná sociálna situácia žalobkyne (slobodná matka dvoch detí, ktorá má záväzok voči banke,
no je zastúpená advokátkou a mohla si dovoliť zaplatiť súdny poplatok vo všetkých 13tich konaniach)
v danom prípade sama o sebe netvorí dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré by mal súd prihliadať
pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Súd musel prípad posudzovať komplexne a zobrať do úvahy aj
okolnosti prípadu, konkrétne dôvody pre ktoré došlo k zastaveniu konania.

15) Odvolací súd, posudzujúc všetky okolnosti na strane žalobkyne jednotlivo ako i vo vzájomnej
súvislosti, takisto nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobkyne, a preto uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

16) O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, má aj nárok na náhradu
trov konania.

17) Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).