Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. apríl 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/48/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113233149
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4113233149.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobkýň: 1. H. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X., V. XX/XX, zastúpená: Advokátska kancelária Motyčka, s.r.o., so sídlom Nitra,
Štefánikovatrieda52,IČO:53503007,2.U.L.,nar.XX.XX.XXXX,bytomZ.,P.XX,protižalovaným:1.Y.
J., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., V. XX/XX, 2. H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., V. XXB, obaja zastúpení:
JUDr. Mária Jakubíková, so sídlom Nitra, Fr. Mojtu 43, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o
odvolaní žalobkyne v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 15C/271/2013-295 zo dňa 20.
septembra 2021, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 15C/271/2013-356 zo

dňa 31. augusta 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti určenia
spoluvlastníckeho podielu žalobkyne v 1. rade v podiele 2/3-ín p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. a 2. rade proti žalobkyni v 1. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví označeným rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa
žalobkyňa v 1. rade domáhala určenia, že je vlastníčkou nehnuteľnosti v kat. úz. G. „C“ KN parc. č.

XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, „C“KN parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere
XX m2 a „C“ KN parc. č.XXXX/X orná pôda o výmere XX m2 tak, ako sú tieto vyznačené v GP č. XXX/
XXXX zo dňa 26.11.2012 vyhotovenom A.. T. R., úradne overeným Správou katastra X. dňa 04.12.2012
v podiele X/X-iny a žalobkyňa v 2. rade určenia, že je vlastníčkou týchto nehnuteľností v podiele X/
X-iny. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP výrokom, že žalovaní v 1. a 2. rade majú
proti žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacím
súdom v plnom rozsahu.

1.1. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ustanovením § 39, § 130 ods. 1, § 132 ods.
1, § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 215 ods. 1, 2 CSP.

1.2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyne žalobu odôvodnili tým, že sú podielové
spoluvlastníčky nehnuteľnosti v kat. úz. G., zapísanej na Správe katastra X. v LV č. XXXX ako „E“ KN
parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere XXX m2 pod B1 na žalobkyňu v 1. rade v podiele X/X-ina a pod

B3 na žalobkyňu v 2. rade v podiele XX/XX-ín. Žalovaná v 1. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat. úz. G., zapísaných na LV č. XXX v kat. úz. G. „C“KN parc. č. XXXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a „C“KN parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere XXX m2 v podiele 1/1
a žalovaný v 2. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. G., zapísanýchna Správe katastra X. v LV č. XXXX v kat. úz. G. „C“ KN parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere XXX
m2 v podiele X/X. Časť parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalobkýň sa nachádza na vyššie uvedených
nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaných. Uvedené vyplýva aj z listu Úradu geodézie, kartografie a

katastra SR č. S.-XXXX/XXXX-XXX zo dňa 29.10.2012, ktorý konštatoval, že bola vykonaná nesprávna
identifikácia parcely určeného operátu č. XXXX/X. Keďže zo strany žalovaných došlo k posunutiu
hranice v neprospech výmery žalobkýň a žalovaní neboli ochotní situáciu riešiť, dala žalobkyňa v 1.
rade vyhotoviť geometrický plán XXX/XXXX zo dňa 26.11.2012 A.. T. R. za účelom presného určenia
skutočnej hranice medzi nehnuteľnosťami sporových strán. Geometrickým plánom bola z parciel, ktoré

sú omylom zapísané vo vlastníctve žalovaných vyčlenená časť, na ktorej sa nachádza parc. č. XXXX/
X. Žalovaných oboznámili s geometrickým plánom, opätovne ich vyzvali na doriešenie situácie, avšak
bezvýsledne. Žalobkyne uviedli, že majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď z
geometrického plánu, ako aj listu Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. S.-XXXX/XXXX-XXX zo
dňa 29.10.2012 vyplýva, že bola vykonaná nesprávna identifikácia parc. č. XXXX/X a časť tejto parcely
vo vlastníctve žalobkýň je súčasne zapísaná pod parcelami vo vlastníctve žalovaných.

1.3. Žalovaná v 1. rade navrhla žalobu zamietnuť; podľa jej názoru k posunu došlo v roku XXXX, kedy jej
rodičia stavali rodinný dom, v ktorom býva žalobkyňa a jej matka, plot bol postavený okolo roku XXXX.
Je vlastníčkou plotu, múrik a stĺpiky boli vysadené ako pôvodne a ona vymenila pletivo asi pred 10 alebo
11 rokmi. Býva s matkou v rodinnom dome. Žalovaný v 2. rade na jej pozemku vybagroval ryhu, do ktorej

bolo uložené vedenie plynu, elektriny, vodovodného potrubia, pri bagrovaní starý plot nebol poškodený.
Žalovaný v 2. rade navrhol rovnako žalobu zamietnuť. Uviedol, že stavia rodinný dom v zadnej časti
pozemku parc. č. XXXX/X, z pôvodnej parcely č. XXXX/X boli GP A.. M. vytvorené parc. č. XXXX/X a
XXXX/X, nadobudol parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X titulom darovacej zmluvy Y Je vlastníkom parc.
č. XXXX/X a č. XXXX/X od roku 2010, sporný plot je starým plotom, bol postavený okolo roku 1970. Bol

názoru, že žalobkyniam nezaberá žiadnu plochu, lebo plot bol postavený v roku 1970.

1.4.Vykonanýmdokazovanímmalsúdzapreukázané,žeminimálneodroku1970,kedyA..O.vyhotovila
dňa 29.10.1970 geometrický plán č. XXX-XXX-XX, ktorým došlo k zameraniu nehnuteľností a ktorý
bol podkladom pre vytýčenie hraníc pozemkov žalovaných, respektíve ich právnych predchodcov, boli

pozemky právnymi predchodcami žalovanej v 1. rade a neskôr aj žalovanou v 1. rade užívané ako ich
vlastné bez toho, aby boli vo svojej držbe kýmkoľvek rušení. Súd mal preukázané, že nehnuteľnosti boli
zamerané rodičmi žalovanej v 1. rade za účelom vytvorenia stavebného pozemku a po zameraní A.. O.
došlo k vytvoreniu faktickej hranice medzi pozemkami v prírode reálnym odčlenením formou oplotenia.
Následne sa otec žalovanej v 1. rade darovacou zmluvou NZ XXX/XX stal výlučným vlastníkom parcely

č. XXXX a XXXX, pričom výmera parcely č. XXXX a č. XXXX podľa pzkn. vl. č. XXX je X XXX m2 a je
uvedená aj v darovacej zmluve s tým, že výmera parcely č. XXXX, ktorú mohol otec žalovanej v 1. rade
reálne užívať bola X XXX m2 a celková výmera parcely č. XXXX je podľa pzkn. vl. č. XXX až X XXX
m2. Súd skúmal aj dobromyseľnosť právneho predchodcu žalovanej v 1. rade, otca a z dokazovania
nevyplynula pochybnosť o jeho dobromyseľnosti s poukazom na to, že ako právny laik sa v tej dobe

spoliehal na správne zrealizovaný geometrický plán a neskôr na to, že darovacia zmluva, ktorou fakticky
vstúpil do vlastníctva predmetných nehnuteľností bola spísaná a zaregistrovaná štátnym notárstvom
v X.. Podľa názoru súdu otec žalovanej v 1. rade nemal žiaden dôvod spochybňovať ktoréhokoľvek z
uvedených odborných úkonov, ktoré predchádzali jeho vlastníctvu k veci. Súd sa stotožnil s tvrdením
žalovanej v 1. rade, že jej právny predchodca bol pri vstupe do držby nehnuteľností s ohľadom na

všetky okolnosti dobromyseľný a to aj v súvislosti s okolnosťou, že v geometrickom pláne je uvedené,
že identifikácia parciel bola obtiažna. Súd sa stotožnil aj s tvrdením žalovaných, že prvé merania, na
základe ktorých dochádzalo k vytváraniu a zakresľovaniu hraníc pôvodných pozemno-knižných parciel
do verejných kníh boli nepresné a každé ďalšie merania mali za následok posun nielen hraníc pozemkov,
ale aj zmenu vo výmerách jednotlivých parciel. Ide o zmeny, ktoré sú aktuálne aj v súčasnosti, keďže

samotná vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 87/2013 narába s pojmom polohová
odchýlka. Rovnako svedok A. E. potvrdil, že v roku 1970 geodeti nedávali súradnice a že A.. H. v
teréne zamerala obvod parcely č. XXXX. Dodal, že po realizácii vyššie uvedených úkonov a najmä po
ohradení pozemku nebolo užívanie pozemku nikým spochybnené a nikto sa voči otcovi žalovanej v
1. rade nedomáhal vrátenia (časti) svojho vlastného pozemku. Dokonca svedok J. Y., ktorého navrhla

vypočuť žalobkyňa v 1. rade práve za účelom, aby ozrejmil, či právny predchodcovia žalovanej v 1.
rade svoj pozemok skutočne oplotili v 70 rokoch minulého storočia súdu uviedol, že predmetný plot bol
postavený okolo roku 1970 a odvtedy sa jeho poloha nikdy nezmenila. Dobromyseľnosť otca žalovanej
v 1. rade nespochybňuje ani žalobkyňami predložený Dotazník a čestné vyhlásenie z 23.11.1970, zktorého má podľa nich vyplývať, že ak je preškrtnuté parcelné číslo pozemku XXXX, k preškrtnutiu došlo
až dodatočne, keď si matka otca žalovanej v 1. rade a otec žalovanej v 1. rade uvedomili, že nie sú
vlastníkmi parcely č. XXXX. Podľa názoru súdu nie je možné z predloženého dôkazu odvodiť, že v roku

XXXX, po vyhotovení geometrického plánu a pred podpísaním darovacej zmluvy, bola rodine J. známa
skutočnosť,ženiesúvlastníkmiparcelyXXXXažesibolivedomítoho,žeotecžalovanejv1.radesičasť
z tejto parcely neoprávnene prisvojuje. Podľa názoru súdu ide o špekuláciu, pričom nebolo preukázané,
že číslo parcely XXXX bolo prečiarknuté až dodatočne, preto následne z tejto nepreukázanej teórie
odvodzovať vedomosť otca žalovanej o protiprávnosti jeho konania hodnotil súd ako absurdné.

1.5. V konaní bolo preukázané, že žalovaná v 1. rade vstúpila do držby sporných nehnuteľností v
roku 1983 titulom dedenia rozhodnutím D XXXX/XX. Súd sa nestotožnil s názorom žalobkýň, že ak
žalovaná v 1. rade žila s jej právnymi predchodcami v jednej domácnosti vedela, aké právne úkony
realizujú, a preto nemohla byť dobromyseľná vo svojej držbe po úmrtí otca. V čase uzavretia darovacej
zmluvy v roku 1972 mala 16 rokov, nebola prítomná pri žiadnom z úkonov popísaných vyššie a nemala

ani dôvod bližšie sa zaoberať správnosťou a súladom právnych úkonov svojich právnych predchodcov.
Naopak, rovnako ako jej otec, mohla byť dôvodne presvedčená o správnosti a zákonnosti všetkých
postupov, čo mohla bez pochýb prezumovať aj v súvislosti s tým, že pozemky, ktoré jej rodina užívala,
boli riadne oplotené a žiadna osoba ich užívanie nenamietala. Taktiež mala vedomosť o tom, že držby
nehnuteľností sa jej otec chopil na podklade riadneho nadobúdacieho titulu - darovacej zmluvy, ktorej

podkladom bol zároveň riadne vypracovaný geometrický plán z 29.10.1970. Ak by aj boli pochybnosti
otca žalovanej v 1. rade o jeho dobromyseľnosti v tom, že nehnuteľnosti užíval v dobrej viere, že mu
patria, je preukázané, že žalovaná v 1. rade predmetnú nehnuteľnosť užíva nerušene už viac ako 10
rokov, teda minimálne od roku 1993 ňou bola vydržaná, keďže v pokojnej držbe ju nikto nerušil až do
roku 2012. Tak ako je už vyššie uvedené, predpokladom oprávnenosti držby je to, aby ten kto s vecou

nakladáakososvojou,bolsozreteľomnavšetkyokolnostivdobrejviere,žemuvecakovlastníkovipatrí.
Súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci 5Cdo/49/2010, v ktorom súd konštatuje,
že v dobrej viere je držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo vykonávané právo patrí, aj keď
v skutočnosti tomu tak nie je. Držiteľ je teda ohľadom existencie svojho práva v omyle, ktorý sa môže
vzťahovať k právnym skutočnostiam, k osobám alebo k právnej úprave. Základom oprávnenej držby

je teda ospravedlniteľný omyl. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci
sa postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu
požadovať. Prípadom omylu, ktorý ospravedlniteľný nie je, je napríklad, ak sa niekto uchopí držby
nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, pretože nemôže byť s ohľadom na
všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, ak je presvedčený, že takáto

zmluva k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje a jej zápis v katastri nehnuteľnosti je len
formálnym úkonom. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takú zmluvu opiera, nemôže viesť k vydržaniu.

1.6. Súd uviedol, že v posudzovanom prípade však ide o úplne iné okolnosti, za akých sa žalovaná
v 1. rade, ale aj jej otec dostali do držby nehnuteľností tak, ako je opísané vyššie. Posudzujúc všetky

okolnosti predmetnej veci poukázal na ďalšie aspekty, ktoré majú byť v osobitostiach tohto prípadu
zohľadnené. Ide o okolnosť, ako vec opustila sféru pôvodného vlastníka, ako aj to, či dôkazy predložené
v konaní indikujú, že by mohlo ísť o účelové prevody nehnuteľností. Okolnostiam, ako nehnuteľnosti
opustili sféru pôvodného vlastníka sa súd podrobne venoval vyššie a čo sa týka účelovosti, žiaden z
predložených a vykonaných dôkazov nesmeroval k tomu, že by dedičské rozhodnutie z roku 1983, alebo

darovacie zmluvy z roku 1972 a 2011 trpeli podozrením z účelovosti takýchto prevodov. Otec žalovanej
v 1. rade sa opieral o riadne vyhotovený geometrický plán a žalovanú v 1. rade niekoľko desaťročí nikto
neobmedzoval vo výkone jej užívacieho a neskôr aj vlastníckeho práva. Žalovaná v 1. rade bola v plnom
rozsahu oprávnená s nehnuteľnosťami nakladať ako so svojimi, o čom svedčí to, že nehnuteľnosti
zdedila v riadnom dedičskom konaní, ako aj fakt, že prvé námietky k spornosti pozemkov boli vyjadrené

až po prevedení nehnuteľností na žalovaného v 2. rade, v roku 2012.

2.Protirozsudkupodalavzákonnejlehoteodvolaniežalobkyňav1.rade,ktoránavrhlarozsudokzmeniť,
žalobe vyhovieť a priznať jej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, alebo zmeniť rozsudok v
časti výroku o náhrade trov konania a z dôvodov hodných osobitného zreteľa žiadnej zo strán náhradu

trov konania nepriznať. Za dôvody hodné osobitného zreteľa označila preukázanú skutočnosť, že pri
zameriavanípozemkuvroku1970došloknesprávnemuzameraniuparc.č.XXXXvjejprospech naúkor
parcely žalobcov č. XXXX, žalobcovia boli ukrátení vo vlastníckych právach v prospech žalovaných.2.1. Odvolanie vo veci samej odôvodnila nesprávnymi skutkovými zisteniami, nesprávnym
právnym posúdením veci. Nestotožnila sa so závermi súdu prvej inštancie o vydržaní, s
posúdením dobromyseľnosti pôvodného vlastníka sporných nehnuteľností a následnej dobromyseľnosti

nadobúdateľov. Uviedla, že súd a tiež žalovaní skonštatovali, že pôvodné zameranie bolo nesprávne.
Súd dobromyseľnosť pôvodného vlastníka J. J. odôvodnil tým, že ako právny laik „bezbreho“ veril
meraniam geodetky O., na základe čoho boli spísané právne úkony a celý stav zapísaný do katastra
nehnuteľností. Podľa nej každý vlastník nehnuteľnosti má okrem svojich práv aj povinnosti, vrátane
povinnosti byť bdelím vlastníkom a preto, ak by P. J. ním bol, nikdy by nemohol nadobudnúť viac

práv ako sám mal. Musel vedieť, že mu bolo zameraných a nadobudol väčšiu výmeru, ako mu patrila,
pričom k tomu došlo ne/úmyselným využitím chyby v meraní na strane p. O.; mlčky si nechal do
vlastníctva prepísať aj spornú nehnuteľnosť. Ako obdarovaný nadobudol podiel XXXX/XXXXX parc. č.
XXXX darovacou zmluvou z 01.03.1972 od matky. V tom čase bol už podielovým spoluvlastníkom v
podiele XXXX/XXXXX, teda ako bdelý vlastník musel vedieť, akú celkovú výmeru má celá parcela, preto
je logické, že ak sa dostatočne a bezdôvodne výmera zvýšila o XXX m2 bez akéhokoľvek právneho

titulu, nemohol byť pri nadobudnutí vlastníckeho práva dobromyseľný. Z darovacej zmluvy vyplýva,
že v čase podpisu mal postavený na pozemku rodinný dom, teda minimálne v roku 1970 musel
vedieť, kde je hranica parc. č. XXXX; táto bola geometrickým plánom nesprávne a bez právneho
dôvodu zväčšená o časť vedľajšej parcely č. XXXX. To, že o tom musel vedieť, aj keď nebol bdelým
vlastníkom, svedčí spôsob usporiadania výstavby rodinných domov na ulici, uličná čiara a umiestnenie

susedných stavieb, vrátane hraníc pozemku. Na základe dostupných informácií z katastra je vidieť
spôsob výstavby rodinných domov, uličná čiara, minimálna hranica stavby domu od ulice približne 10
metrov, hranice rodinných domov a hranice k vedľajšiemu pozemku - je zrejmé, že každý rodinný
dom má vedľa pozemku pás k hranici susednej parcely o šírke X metre. Napriek tomu, že P. J. má
rodinný dom postavený s uličnou čiarou 10 metrov, vedľa rodinného domu k vedľajšiemu má cez X metre

na úkor susednej parc. č. XXXX. Z výsluchov je zrejmé, že plot bol postavený až v roku 1970, teda
rozhodne to nebol zaužívaný stav v čase vyhotovenia geometrického plánu. Z uvedeného je zrejmé,
že ku každému pozemku končila hranica ihneď za bránou, avšak P. J. svoj pozemok vedome rozšíril
bez právneho titulu na úkor susednej parcely. Uviedla, že otázka nadobudnutie vlastníckeho práva
na základe absolútne neplatného právneho úkonu bola vyriešení v rozhodnutí veľkého senátu zo dňa

27.04.2021 sp. zn. 1OVObdo/2/2020. Pre absenciu vlastníckeho práva darcu k XXX m2 je nesporné,
že darovacia zmluva, titulom ktorej mal túto časť parcely nadobudnúť, je neplatným právnym úkonom,
preto sa nemohol stať zákonným vlastníkom tejto časti parcely. V priebehu súdneho konania zo
strany žalovaných nebolo prezentované akékoľvek odborné vyjadrenie, ani predložený žiadny dôkaz
preukazujúci pravdivosť tvrdenia ohľadne nepresnosti realizovaných zameraní geodetmi v roku 1970.

Je nesporné, že pre posúdenie takýchto tvrdení sú nevyhnutné odborné znalosti, pričom súd postupoval
pri vyhodnotení tejto argumentácie v rozpore s § 206 CSP, hoci išlo nesporne o podstatnú otázku,
ktorá mala priamy vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Z verejne dostupných informácií je zrejmé,
že zameranie hraníc pozemkov z roku 1970 prebiehali v rámci odchýlky maximálne pár centimetrov,
rozhodne nie ako viac ako 1 meter na šírku a 100 metrov na dĺžku.

3. Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť a priznať im náhradu trov konania. Stotožnili sa so závermi súdu prvej inštancie, ktorý vykonal
rozsiahle dokazovanie a správne zistil skutkový stav veci. Poukázali na to, že sa žalobkyňa prihlásila
k vlastníckemu právu v roku 2011, resp. v roku 2012, pritom jej právni predchodcovia rodičia P. L.,

a J. L. jej a ani jej právnemu predchodcovi - otcovi neohlásili, že im zobrali sporné pozemky. Je
nepochopiteľný postoj žalobkyne, keď na pojednávaní dňa 12.05.2021 vypovedala, že vie o existencii
rozsudku sp. zn. 10C/240/1980, kde žalobcovia boli jej rodičia a domáhali sa vydržania vlastníckeho
práva k parc. č. XXXX/X a X v kat. úz. G., ktoré sú susedné nehnuteľnosti a to titulom zámeny s
pôvodnými spoluvlastníkmi. Rodičia žalobkyne priznali v uvedenom konaní, že časť pozemkov na parc.

č. XXXX a parc. č. XXXX zamenili so Y. H.. Tieto parcely od 40. rokov neužívajú, užíval ju Š. H., po
jeho smrti dcéra J. Y., rod. H. so svojimi právnymi nástupcami A.. J. Y.. Ďalej sa žalobkyňa vyjadrila
na pojednávaní, že pokiaľ tento spor vyhrá, pozemok by p. Y. vráti. Nie je bežné takto vystupovať v
súdnom konaní a domáhať sa vlastníctva k sporným pozemkom, ktoré boli v minulosti reálne vymenené
a venovať tejto právnej veci čas, peniaze a následne previesť nehnuteľnosti tretej osobe. K námietke

žalobkyne k nesprávnym vyhodnoteniam vydržania vlastníckeho práva a dobromyseľnosti jej právneho
predchodcuuviedla, žejejrodičiacelýživotpracovalivrobotníckychprofesiách.V70.rokoch,keďstavali
dom súp. č. XX, mali záujem na vybudovaní oplotenia, aby im stavebný materiál nebol odcudzený.
Oplotenie vybudovali v súlade s geometrickým plánom geodetky A.. O. - H.. V tejto dobe a ani vsúčasnosti nie je bežné, aby vlastník kontroloval geodeta, či mu správne vyhotovil geometrický plán, keď
navyše v ňom bola uvedené identifikácia obtiažna, pretože časť pozemnoknižných parciel je združených
v JRD. Zmluvy, ktorými právny predchodca nadobudol vyhotovovali notári, takže jej otec sa spoľahol na

správnosť právnej stránky veci. Darovacia zmluva bola registrovaná štátnym notárstvom, pričom bolo
uvedené, že parc. č. XXXX - roľa je o výmere XXXX m2 a zvyšok je v užívaní socialistickej organizácie.
Súd vypočul v konaní aj geodetov a odborného radcu na katastrálnom úrade A.. E., ktorý uviedol, ako
postupoval v X konaniach, vysvetlil rozdiel medzi parcelami reg. „E“ a parcelami reg. „C“ v geometrickom
pláneA..H.bolazáväzneurčenávlastníckahranicapôvodnýchparc.č.XXXX/Xa2.Podľakatastrálnych

zákonov nie je výmera pozemkov záväzným údajom katastra, tá je iba v prípade registra „C“. K námietke
ohľadne výstavby rodinných domov uviedla, že z bežného pohľadu na katastrálnu mapu je evidentné,
že susedné nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX a XXX boli dodatočne k domovej nehnuteľnosti
dostavané v roku 2018 a teda dodatočne bola znížená i výmera od susedných nehnuteľností oproti
pôvodnej vzdialenosti. Nehnuteľnosti na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/X pre kat. úz. G. evidované na
vlastníka J. M. majú šírku na prvý pohľad do katastrálnej mapy medzi rodinným domom súp. č. XX a

susedným pozemkom oveľa väčšiu ako X metre. Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že P. J. mal ako
jediný atypickú šírku pozemku. Poukázala na to, že technika merania v roku 1970 a v súčasnosti je
neporovnateľná. Vo vypracovaných geometrických plánoch v 70. rokoch boli merania hraníc pozemkov
realizované evidenčným spôsobom, t. j. písmom a optickými hranolmi vzhľadom na hranice susedných
pozemkov ako boli najbližšie ploty stavby a pod., pričom povaha týchto hraníc bola rovnako overená len

písmom. Geometrické určenie hraníc v takto vyhotovených geometrických plánoch, ktoré boli zapísané
do katastra nehnuteľností je záväzný údaj, nie je možné hranice posúvať na základe súčasných meraní
bez toho, aby bolo preukázané, že došlo k zmene geometrického určenia pozemkom. Jednostranným
posunom hranice by došlo k porušeniu platného stavu katastra nehnuteľnosti, pretože geometrický plán
je technickým podkladom príslušnej platnej právnej listiny. Geometrický plán A.. O. bol vypracovaný

chybne, poplatný svojej dobe, čo vyplýva z podkladov nachádzajúcich sa v súdnom spise. Určite nebol
nikto takto chybne vyhotovený úmyselne ale z údajov, ktoré mala v tom čase k dispozícii.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, 362 ods.

1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti (§ 363 CSP), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§
383 CSP), prejednal odvolanie žalobkýň bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP),
pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý
verejný záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru,

že odvolanie žalobkyne v 1. rade nie je dôvodné.

5. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobkyne domáhali určenia, že žalobkyňa v 1. rade je
vlastníčkou nehnuteľnosti v kat. úz. G., špecifikovanej v bode X.X. v podiele X/X-iny a žalobkyňa v 2.
rade je vlastníčkou týchto nehnuteľností v podiele X/X-iny na tom skutkovom základe, že sú podielové

spoluvlastníčky nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. G., zapísanej v LV č. XXXX ako „E“ KN parc.
č. XXXX/X orná pôda o výmere XXX m2 pod B1 na žalobkyňu v 1. rade v podiele X/X-ina a pod B3
na žalobkyňu v 2. rade v podiele XX/XX-ín. Žalovaná v 1. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v
kat. úz. G., zapísaných v LV č. XXX v kat. úz. G. „C“KN parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmereXXXm2a„C“KNparc.č.XXXX/XornápôdaovýmereXXXm2vpodieleX/Xažalovanýv2.rade

je výlučným vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. G., zapísaných v LV č. XXXX v kat. úz. G. „C“ KN parc.
č. XXXX/X orná pôda o výmere XXX m2 v podiele X/X. Časť parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalobkýň
sa nachádza na vyššie uvedených nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade, ako
vyplýva aj z listu Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. S.-XXXX/XXXX-XXX zo dňa 29.10.2012,
ktorý konštatoval, že bola vykonaná nesprávna identifikácia parcely určeného operátu č. XXXX/X.

Keďže podľa tvrdení žalobkýň, že zo strany žalovaných došlo k posunutiu hranice v neprospech výmery
žalobkýň a žalovaní neboli ochotní situáciu riešiť, nechala žalobkyňa v 1. rade vyhotoviť geometrický
plán GP č. XXX/XXXX zo dňa 26.11.2012 A.. T. R. za účelom presného určenia skutočnej hranice medzi
nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalobkýň a nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaných. Bolo zistené, že
geometrickým plánom bola z parciel, ktoré sú omylom zapísané vo vlastníctve žalovaných, vyčlenená

časť, na ktorej sa nachádza parc. č. XXXX/X.

5.1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 15C/271/2013-155 zo dňa 28. januára 2016 (prvým v poradí)
žalobe vyhovel a zaviazal žalovaných nahradiť žalobkyniam trovy konania. Krajský súd v Nitreuznesením č. k. 8Co/281/2018 - 228 z 18. júna 2020 zrušil prvoinštančný rozsudok a vec vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahovalo skutkové
zistenia a právne posúdenie veci ohľadne dôvodnosti žaloby, keď súd prvej inštancie v odôvodnení

svojho rozsudku uviedol len to, že s poukazom na vykonané dokazovanie (keď poukázal na obsah iba
niektorých z vykonaných dôkazov) mal za preukázanú dôvodnosť podanej žaloby. Odôvodnenie ale
neobsahovalo ani skutkové zistenia a ani o obrane žalovaných, že mohli vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam nadobudnúť vydržaním.

5.2. Súd prvej inštancie následne vo veci rozhodol odvolaním napadnutým rozsudkom (druhým v poradí)
zamietnutím žaloby a žalovaným proti žalobkyniam priznal nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že minimálne od roku 1970, od kedy A.. O.
vyhotovila dňa 29.10.1970 geometrický plán č. XXX-XXX-XX (ktorým došlo k zameraniu nehnuteľností
a ktorý bol podkladom pre vytýčenie hraníc pozemkov žalovaných, resp. ich právnych predchodcov) boli
tieto pozemky právnymi predchodcami žalovanej v 1. rade a neskôr aj žalovanou v 1. rade užívané ako

ich vlastné, bez toho aby boli vo svojej držbe kýmkoľvek rušení. Súd prvej inštancie taktiež uviedol, že
sa otec žalovanej v 1. rade stal na základe darovacej zmluvy sp. zn. NZ XXX/XX výlučným vlastníkom
parcely č. XXXX a XXXX, pričom výmera parcely č. XXXX a XXXX podľa pzkn. vl. č. XXX je X.XXX
m2 a v darovacej zmluve sa rovnako uvádza celková výmera X.XXX m2 s tým, že výmera parcely č.
XXXX, ktorú mohol otec žalovanej v 1. rade reálne užívať bola X.XXX m2 a celková výmera parcely

č. XXXX je podľa pzkn. vl. č. XXX až X XXX m2. Skúmaním dobromyseľnosti právneho predchodcu
žalovanej v 1. rade (otca žalovanej v 1. rade) dospel k záveru, že z dokazovania nevyplynula pochybnosť
o jeho dobromyseľnosti s poukazom na to, že ako právny laik sa v tej dobe spoliehal v prvom rade na
správne zrealizovaný geometrický plán a neskôr na to, že darovacia zmluva, ktorou fakticky vstúpil do
vlastníctva predmetných nehnuteľností, bola spísaná štátnym notárom a zároveň bola zaregistrovaná

Štátnym notárstvom v X., keď podľa názoru súdu prvej inštancie vyjadrenom v napadnutom rozhodnutí
otec žalovanej v 1. rade nemal absolútne žiaden dôvod na spochybňovanie ktoréhokoľvek z týchto
vyššie uvedených čisto odborných úkonov, ktoré predchádzali jeho vlastníctvu k veci, v dôsledku čoho
sa stotožnil s tvrdením žalovanej v 1. rade, že právny predchodca žalovanej v 1. rade bol pri vstupe
do držby žalovaných nehnuteľností s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľný (bod 18. odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia). Ďalej súd prvej inštancie mal za to, že žalovaná v 1. rade vstúpila do
držby žalovaných nehnuteľností v roku 1983, titulom dedenia rozhodnutím G. na Štátnom notárstve
v X.. Vyjadril, že ak by aj boli pochybnosti otca žalovanej v 1. rade o jeho dobromyseľnosti v tom,
že nehnuteľnosti užíval v dobrej viere, že mu patria, čo však nie sú, je preukázané, že žalovaná v
1. rade predmetnú nehnuteľnosť, užíva nerušene už viac ako 10 rokov, teda minimálne od roku 1993

ňou bola vydržaná, keďže v pokojnej držbe ju nikto nerušil až do roku 2012 (bod 19. odôvodnenia
napadnutého uznesenia). Záverom konštatoval, že žalovaná v 1. rade bola v plnom rozsahu oprávnená
s nehnuteľnosťami nakladať ako so svojimi, o čom v prvom rade svedčí to, že predmetné nehnuteľnosti
zdedila v riadnom dedičskom konaní, ako aj fakt, že prvé námietky smerom k spornosti predmetných
pozemkov boli vyjadrené až po prevedení nehnuteľností na žalovaného v 2. rade, v roku 2012 /2011

pozn. odvolacieho súdu/ (bod 20. odôvodnenia napadnutého uznesenia).

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Žalobkyňa v 1. rade v podanom odvolaní vytýkala, že súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazovdospelknesprávnymskutkovýmzisteniamažerozhodnutievychádzaznesprávnehoprávneho
posúdenia veci.

7.1. K nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej

praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec
posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide
o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.

7.2. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na základe
geometrického plánu (ďalej „GP“) č. XXX-XXX-XX zo dňa 29.10.1970 (ktorým došlo k zameraniu
susedných nehnuteľností resp. parc. č. XXXX a parc. č. XXXX v kat. úz. G.) vypracovaného A.. O. došlo
k navýšeniu výmery bývalej parcely č. XXXX (parcela vo vlastníctve právnych predchodcov žalovaných)

na úkor parcely č. XXXX (parcela vo vlastníctve právnych predchodcov žalobkýň). Táto skutočnosť bola
otázkoupodstatného(fundamentálneho)významu,ktorejzodpovedaniemávplyvnarozhodnutievoveci
samej práve otázka týkajúca sa nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním zo strany žalovaných,
resp. ich právneho predchodcu. Ako už bolo odvolacím súdom vyššie uvedené, súd prvej inštancie
napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu v dôsledku záveru, že žalovaná v 1. rade, resp. jej otec ako

právny predchodca nehnuteľnosti (v kat. úz. G. „C“ KN parc. č.XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmere XX m2, „C“KN parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere XX m2 a „C“ KN parc. č.XXXX/X orná pôda
o výmere XX m2 tak, ako sú tieto vyznačené v GP č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotovenom A..
T. R., resp. nehnuteľnosti, o ktoré sa navýšila výmera susedného pozemku žalovaných) vydržali ako
dobromyseľní držitelia, konajúci v ospravedlniteľnom omyle. Zodpovedanie vyššie nastolenej otázky je

nevyhnutné považovať za podstatné najmä v dôsledku toho, že v priebehu konania bolo preukázané
(zároveň aj nesporné) to, že geometrickým plánom č. XXX-XXX-XX, ktorý bol podkladom pre vytýčenie
hraníc pozemkov, vypracovaným A.. O. dňa 29.10.1970, ktorým došlo k zameraniu nehnuteľností v
neprospech žalobkýň (uvedený záver vyplynul jednak z listu Úradu geodézie, kartografie a katastra SR
č. S.-XXXX/XXXX-XXX zo dňa 29.10.2012, v ktorom bolo konštatované, že bola vykonaná nesprávna

identifikácia parcely určeného operátu č. XXXX/X ale aj z geometrického plánu č. XXX/XXXX zo
dňa XX.XX.XXXX vyhotoveného A.. T. R., za účelom presného určenia skutočnej hranice medzi
nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalobkýň a nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaných, ktorým bolo
zistené, že GP č. XXX-XXX-XX vypracovaným A.. O. dňa 29.10.1970 bola z parciel, ktoré sú omylom
zapísané vo vlastníctve žalovaných vyčlenená časť, na ktorej sa nachádza parc. č. XXXX/X). V rámci

posúdenia dôvodnosti žaloby (tak ako aj súd prvej inštancie správne uviedol) bolo nevyhnutné zaoberať
sa námietkou žalovaných ohľadom ich nadobudnutia vlastníckeho práva „k sporným nehnuteľnostiam“
vydržaním a s tým súvisiacou otázkou dobromyseľnosti držby žalovaných a ich právnych predchodcov.

9. V zmysle ustanovení § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávneným držiteľom je

ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec
patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie,
či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho
hľadiska(osobnéhopresvedčenia)účastníka,atrebavždybraťdoúvahy,čidržiteľpribežnej(normálnej)
opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať

nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O
dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl
ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval
s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého
požadovať (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 30/2010). Je nutné zdôrazniť, že pri

posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné
presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za
vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby patrí aj okolnosť, ako
vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže

byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne
nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 260/2008).10. Odvolací súd v súvislosti s posudzovaním oprávnenosti držby zo strany právneho predchodcu
žalovanej v 1. rade a jeho konaním v ospravedlniteľnom omyle, ktorý mal založiť podklad pre vydržanie
spornej nehnuteľnosti uvádza, že sa nemohol stotožniť s právnym záverom súdu prvej inštancie,

ktorý s poukazom na vykonané dokazovanie uviedol, že u otca žalovanej v 1. rade nebola zistená
žiadna pochybnosť o jeho dobromyseľnosti, ktorú odvodzoval súd prvej inštancie najmä od toho,
že otec žalovanej nemohol vedieť o nesprávnosti geometrického plánu vyhotoveného A.. O. a
následne aj od darovacej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice (č. NZ XXX/XX) štátnym notárom
zaregistrovanej Štátnym notárstvom v X., ktorou ako uviedol súd prvej inštancie fakticky vstúpil do

vlastníctva predmetných nehnuteľností.

10.1. Na tomto mieste odvolací súd uvádza, že dobromyseľnosť nadobúdateľa nehnuteľnosti v
zásade závisí od existencie právneho titulu, ktorým nadobúdateľ nehnuteľnosti vstupuje do držby
ako oprávnenej. V súvislosti s právnou otázkou týkajúcou sa tzv. domnelého právneho dôvodu
(titulus putativus), ktorý by v danom prípade mohol byť odvodzovaný od GP plánu č. XXX-XXX-

XX vypracovaného A.. O., resp. od jeho zápisu v katastrálnom operáte týmto geometrickým plánom
dospel odvolací súd k záveru, že „chyba“ v katastrálnom operáte spôsobená geometrickým plánom
č. XXX-XXX-XX (ani samotný geometrický plán) nebola spôsobilá založiť titulus putativus (domnelý
právny dôvod), keďže táto skutočnosť nepredstavuje relevantný právny titul na vstup do držby a
užívania dotknutého pozemku nad rozsah právneho stavu vyplývajúceho z celkovej výmery pozemku

(obdobne Najvyšší súd SR sp. zn. 7Cdo/7/2022 zo dňa 28.02.2023). Z uvedeného dôvodu preto
nebolo možné stotožniť sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, v rámci ktorého odvíjal existenciu
vydržania od chyby v katastrálnom operáte, resp. od geometrického plánu, ktorým došlo k posunu
výmery susedných pozemkov; táto skutočnosť objektívne nie je spôsobilá založiť počiatok vydržania
(aj napriek tomu, že by právny predchodca žalovanej ako laik nemohol zistiť nesprávnosť výmery, či

prípadnej chyby v geometrickom pláne ). Založiť počiatok vydržania môže iba právny titul, resp. domnelý
právny titul (obdobne uviedol Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 7Cdo/7/2022 zo dňa 28.02.2023).
Posúdenie toho, či držiteľ (v prejednávanom prípade otec žalovanej v 1. rade) bol so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, nemôže vychádzať iba zo subjektívnych
predstáv držiteľa. Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci

vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu (prípadne aj
len domnelého - putatívneho) nadobudnutia vlastníctva. Vlastníctvo (okrem prípadov nadobudnutia
ex lege) sa nadobúda najmä dedením, kúpou, darovaním, výmenou. Domnelým (putatívnym) titulom
nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu
(v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť,

znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo (Najvyšší súd SR v uznesení sp.
zn. 3Cdo/17/2016 zo dňa 24.04.2017). Z geometrického plánu č. č. XXX-XXX-XX je zrejmé, že bol
vypracovaný29.10.1970ajevňom vyznačenýčervenoučiarourozdielvovýmerepozemkužalovaných
jeho zväčšením; parcela č. XXXX mala pôvodne výmeru XXXX m2 a po zameraní sa zvýšila na XXXX
m2 a u parcely č. XXXX sa pôvodná výmera XXXX m2 znížila na výmeru XXXX m2. GP bol vyhotovený

až po vybudovaní oplotenia a je v ňom uvedené, že v čase vyhotovenia nové hranice boli vyznačené
plotom. Významná v konaní bola otázka právneho titulu, na základe ktorého sa otec žalobkýň mohol
domnievať, že buduje oplotenie na svojom pozemku. V konaní nebol preukázaný žiadny relevantný
právny titul na jeho vstup do držby a pokiaľ ide o darovaciu zmluvu, je potrebné poukázať na to, že bola
uzatvorená až v roku 1972, po vybudovaní oplotenia.

10.2. S právnym záverom súdu prvej inštancie o dobromyseľnosti otca žalovanej v 1. rade s poukazom
na darovaciu zmluvu, na základe ktorej fakticky vstúpil do užívania predmetných nehnuteľností sa
odvolací súd nestotožnil; nemožno opomínať, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pred
uzatvorením darovacej zmluvy bol otec žalovanej v 1. rade už spoluvlastníkom susednej nehnuteľnosti,

vtedajšej parcely č. XXXX a XXXX v podiele XXXX/XXXXX spolu so svojom matkou, ktorá vlastnila
zvyšný podiel v rozsahu XXXX/XXXXX. Teda otec žalovanej (ako dôvodne argumentovali žalobkyne) bol
(podielovým) vlastníkom susediacej nehnuteľnosti (parcely č. XXXX a XXXX) ešte pred vyhotovením
GP A.. O. v roku 1970, keď (ako vyplýva zo zápisu v pozemkovoknižnej vložke č. XXX) podiel na
tejto nehnuteľnosti v rozsahu XXXX/XXXXX nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.06.1960,

v dôsledku čoho pri zachovaní bežnej opatrnosti mu museli byť známe pomery nehnuteľnosti, ktorú
vlastnil ako podielový spoluvlastník. vedená skutočnosť je spôsobilá založiť dôvodnú pochybnosť o jeho
dobromyseľnosti a konaní o ospravedlniteľnom omyle, keďže na základe darovacej zmluvy (uzatvorenejformou notárskej zápisnice č. NZ XXX/XX, registrovanej dňa 07.03.1972) otec žalovanej v 1. rade
nadobudol od svojej matky len zvyšný podiel nehnuteľnosti v rozsahu XXXX/XXXXX.

10.3.Predpokladomvydržaniajeskutočnosť,žedržiteľjesozreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľný,
že mu vec alebo právo patrí. Otázku dobromyseľnosti je potrebné posudzovať „so zreteľom na všetky
okolnosti". Súdna prax je jednotná v tom, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa.
Dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav, je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky

okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto
okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol, alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo
skutočne patrí. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je
tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. V dobrej viere je
teda držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo vykonávané právo patrí, aj keď v skutočnosti
tomu tak nie je. Držiteľ je teda ohľadom existencie svojho práva v omyle. Základom oprávnenej držby je

ospravedlniteľný omyl. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci postupoval
s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu požadovať. O
ospravedlniteľný omyl naopak nejde vtedy, ak mýliaca sa osoba z nedbalosti nevyužila možnosť overiť
si skutočnosti rozhodujúce pre uskutočnenie právneho úkonu

10.4. V nadväznosti na všetky vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd priklonil k záveru, že v
prejednávanom prípade aj s poukazom na vykonané dokazovanie nedošlo k preukázaniu skutočnosti
svedčiacej tomu, že otec žalovanej v 1. rade konal v ospravedlniteľnom omyle, ktorý omyl predstavuje
základ oprávnenej držby, resp. základný predpoklad pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.
Odvolací súd v tejto súvislosti sa ale stotožňuje s právnym názorom, že ak účastník, ktorý vydržanie

uplatňuje, sám jeho podmienky splnil, je nadbytočné zaoberať sa aj oprávnenosťou držby jeho
predchodcov. Titulom (hoci i putatívnym), o ktorý sa opiera oprávnená držba, môže byť ak rozhodnutie o
vyporiadaní dedičstva, a to aj v prípade, že poručiteľ v skutočnosti nebol vlastníkom veci (rozhodnutie
NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1335/2016 z 21. 8. 2016).

11. V kontexte vyššie uvedeného výkladu odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je potrebné považovať za vecne správne a to s poukazom na právny záver, že ak by aj boli
pochybnosti o dobromyseľnosti otca žalovanej v 1. rade ohľadom toho, či užíval nehnuteľnosti v dobrej
viere, že mu patria (ktoré pochybnosti sú v prejednávanom prípade prítomné na základe skutočností už
odvolacím súdom zmienených vyššie), tak žalovaná v 1. rade predmetnú nehnuteľnosť užíva nerušene

viac ako 10 rokov, teda minimálne od roku 1993 ňou bola vydržaná, keďže v pokojnej držbe ju nikto
nerušil až do roku 2011. S uvedeným záverom sa odvolací súd stotožnil najmä s poukazom na tú
skutočnosť, že žalovaná v 1. rade po svojom otcovi (v rámci univerzálnej sukcesie) titulom dedenia
v roku 1983 nadobudla dedičským rozhodnutím sp. zn. G sporné nehnuteľnosti (ktorá skutočnosť je
nesporná). Bolo teda nutné zaoberať sa otázkou, či žalovaná v 1. rade mohla nadobudnúť vlastnícke

právo k sporným nehnuteľnostiam opierajúc sa o dedičské rozhodnutie sp. zn. G aj napriek tomu, že
zo strany jej právneho predchodcu nedošlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním, ako správne
postupoval súd prvej inštancie (viď. bod 19. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia).

11.1. Medzi základné okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť,

ako došlo k nadobudnutiu veci, resp. či takejto osobe svedčí oprávnený nadobúdací titul. Vlastníctvo
(okrem prípadov nadobudnutia ex lege) sa nadobúda najmä dedením, kúpou, darovaním, výmenou. Z
pohľadu posúdenia dobromyseľnosti držby ako predpokladu nadobudnutia vlastníckeho práva k veci
vydržaním je právne relevantnou len skutočnosť majúca objektívne znaky titulu prípadne domnelého
titulu. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok

znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba
pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne
právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci,
ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku), neprávoplatné rozhodnutie
súdu určujúce vlastníctvo veci, kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná

(Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn.3Cdo/17/2016 zo dňa 24.04.2017). Odvolací súd poukazuje aj na
rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu ČR, ktorá netvorí ustálenú rozhodovaciu prax súdov Slovenskej
republiky, ale právne závery týkajúce sa ospravedlniteľného omylu pri vstupe do držby na základe
dedičského rozhodnutia sú aplikovateľné aj v posudzovanej veci, napr. sp. zn. 22 Cdo 2211/2000,publikovaný pod č. C 1181, sp. zn. 22 Cdo 488/2004, zo dňa 27.02.2002, zo dňa 27.02.2002, sp.
zn. 22 Cdo 1398/2000 zo dňa 27.02.2002.

11.2. Z uvedeného vyplýva, že právnym titulom (aj keď len putatívnym), o ktorý sa opiera oprávnená
držba, môže byť aj dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci dedičom, a to i v prípade, ak predmetom
tohto titulu bola vec, ktorá v čase smrti poručiteľa nepatrila do jeho majetku. Ak sa teda nadobúdateľ
nehnuteľnosti na základe právnej skutočnosti spôsobilej k nabodnutiu vlastníckeho práva chopí držby
pozemku (aj keď tento nebol vo vlastníctve poručiteľa), môže byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam

v dobrej viere (konať v ospravedlniteľnom omyle), že je vlastníkom aj tohto pozemku. V danom prípade
sa žalovaná v 1. rade chopila držby sporných nehnuteľností po poručiteľovi spolu s nehnuteľnosťami
tvoriacimi predmet tohto konania na základe relevantného právneho titulu, rozhodnutia o dedičstve
G. Na základe uvedeného je teda zrejmé, že od tohto okamihu žalovaná v 1. rade mohla objektívne
vstúpiť do držby sporných nehnuteľností v domnení, že tieto jej patria odvolávajúc sa na rozhodnutie
o dedičstve s tým, že v takejto (oprávnenej) držbe, ktorá začala v roku 1983 pokračovala minimálne

po dobu 10 rokov nerušene, t. j. minimálne do roku 1993, keď v konaní nebolo preukázané, že by v
tomto období (10 rokov) bola niekým rušená, resp. že by mohla nadobudnúť vedomosť, že predmetné
nehnuteľnosti jej nepatria. Naopak (ako vyplynulo z vykonaného dokazovania a tvrdenia strán sporu) zo
strany žalobkýň došlo k zisteniu zmenšenia výmery ako aj k vyvíjaniu úsilia ohľadom zjednania nápravy
nesprávnej výmery najskôr od roku 2011. Možno uzavrieť, že žalovaná v 1. rade, ktorá existenciu

svojho vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam odvodzovala od právneho titulu, t. j. rozhodnutia
o dedičstve bola spôsobilá nadobudnúť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam vydržaním, pretože
z jej strany došlo k naplneniu základných predpokladov vydržania (existencia /domnelého/ právneho
titulu, dobromyseľnosť, oprávnenosť držby, nerušené uplynutie vydržacej doby), keď v konaní neboli
preukázané skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné prisvedčiť opačnému záveru, že by jej konanie

nespĺňalo znaky konania v ospravedlniteľnom omyle.

12. Na základe vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil s právnym záverom súdu prvej
inštancie o dôvodnosti zamietnutia žaloby žalobkýň. Napriek tomu, že sa odvolací súd nestotožnil s
právnym záverom súdu prvej inštancie o tom, že právny predchodca žalovanej v 1. rade nadobudol

sporné nehnuteľnosti vydržaním, resp. ich mal v oprávnenej držbe ako dobromyseľný držiteľ, ktorá
skutočnosť nemohla mať vplyv na vecnú správnosť jeho rozhodnutia, má odvolací súd v zhode so
súdom prvej inštancie za to, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam bolo nadobudnuté
vydržaním zo strany žalovaných. Uvedený záver nemôže spochybniť ani argument žalobkyne v 1.
rade ohľadom spôsobu výstavby rodinných domov (uličná čiara) na ulici, kde sa nachádza sporná

nehnuteľnosť (resp. že každý rodinný dom má vedľa pozemku pás k hranici susednej parcely o šírke 3
metre, napriek tomu, že otec žalovanej v 1. rade mal rovnako rodinný dom postavený s uličnou čiarou
10 metrov, vedľa rodinného domu k vedľajšiemu má cez 4 metre na úkor susednej parc. č. XXXX),
pretože atypickosť parciel v rámci výstavby rodinných domou ešte nie je samo o sebe dôvodom pre
nadobudnutie pochybnosti vlastníka o tom, že nie je vlastníkom svojej nehnuteľnosti. Odvolací súd sa

preto stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku (v časti týkajúcej
sa právneho záveru o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním žalovanou v 1. rade - bod 19. až 20.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), na tieto poukazuje ako na správne, keď rozhodnutie súdu prvej
inštancie (vo vyššie vymedzenej časti) zároveň považuje za správne skutkovo a právne zdôvodnené a
zodpovedajúce požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.

13. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvedené konštantne pripomína

a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,
ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS
44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade potvrdil, keď nevzhliadol potrebu zmeny
rozhodnutia podľa § 388 CSP, alebo jeho zrušenia podľa § 389 CSP.15. Ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú
možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné

pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 CSP preto
nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov
podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia
o určitom druhu nárokov (nález Ústavného súdu SR z 10.10.2018, sp. zn. I. ÚS 168/2018).

15.1. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa
odôvodňujúce aplikáciu § 257 CSP v danom prípade, a preto považoval odvolaciu námietku žalobkyne
v 1. rade, že je na mieste rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania podľa § 257 CSP, pretože bolo
preukázané a nesporné, že pri zameraní pozemku v roku 1970 došlo k nesprávnemu zameraniu parc.
č. XXXX na úkor parc. č. XXXX za nedôvodnú, resp. neodôvodňujúcu existenciu dôvodov hodných

osobitného zreteľa.

16. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a
teda žalovaným v 1. a 2. rade plne úspešným v odvolacom konaní priznal nárok na ich náhradu voči
žalobkyni v 1. rade v plnom rozsahu (100 %), keď o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie

samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).