Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. apríl 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4306205040
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4306205040.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v exekučnej veci
oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený
Advocate s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: J. R., nar. XX. XX.
XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom D. Y. XX, o vymoženie 238,99 eura s príslušenstvom,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 27. augusta 2015 č. k.
13Er/381/2006-15 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu vedenú pod sp. zn. 13Er/381/2008
za neprípustnú a exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 13Er/381/2006 a u súdneho

exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, Exekútorský úrad Šaľa, P. Pázmaňa 49/3 pod sp. zn. EX 1587/06
zastavil. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Rozhodnutie po právnej stránke
odôvodnil ustanoveniami čl. 46 ods. 1 ústavy, § 41 ods. 2 písm. c), § 57 ods. 1 písm. g), § 200 ods.
2 Exekučného poriadku a uviedol, že skutočnosť, že povinná nevyslovila súhlas s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice osobne, ale na tento úkon splnomocnila inú osobu (pričom súd poukazuje aj na
skutočnosť, že plnomocenstvo bolo spísané priamo v zmluve o úvere, čo možno považovať aj za

obmedzenie slobodnej voľby advokáta (§ 20 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii), ako aj na skutočnosť, že
dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon, no samotné plnomocenstvo dlžníkom podpísané
nie je, dlžník svojím podpisom len prejavil súhlas s prijatou sumou, jej vrátením v navýšenom rozsahu a
súhlas so všeobecnými podmienkami), je nedostatkom, pre ktorý súd prvej inštancie nemôže považovať
notársku zápisnicu za materiálne vykonateľný exekučný titul. Z toho dôvodu súd prvej inštancie exekúciu
v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku zastavil.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorý popieral, že
by notárska zápisnica bola materiálne nevykonateľný exekučný titul, pre ktorý nie je možné exekúciu
vykonať a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 a 2 CSP) prejednal
odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušiť.

4. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie v čase,
kedy povinná nedisponovala právnou subjektivitou. Súd prvej inštancie podľa právoplatného výsledku

dedičského konania po povinnej rozhodol uznesením zo dňa 9. januára 2018 č. k. 13Er/381/2006-36
tak, že v exekučnom konaní pokračuje s dedičmi povinnej: 1. H. U., nar. XX. XX. XXXX, 2. J. U., nar. XX.XX. XXXX, 3. P. W., nar. XX. XX. XXXX, 4. X. X., nar. XX. XX. XXXX, 5. J. U., nar. XX. XX. XXXX, 6. F.
R., nar. XX. XX. XXXX, 7. S. R., nar. XX. XX. XXXX, 8. T. R. (pozn. správne má byť „R.“), nar. XX. XX.
XXXX, 9. H. R., nar. XX. XX. XXXX. Predmetné uznesenie (13Er/381/2006-36) bolo vydané v čase, kedy

dedička v 3. rade (P., zomr. XX. XX. XXXX), nedisponovala právnou subjektivitou. Dané uznesenie bolo
doručené všetkým účastníkom konania, vrátane oprávneného a súdneho exekútora, okrem dedičky v
3. rade. Súd prvej inštancie následne postupoval tak, že dané uznesenie (13Er/381/2006-36) doručoval
podľa právoplatného výsledku dedičského konania po dedičke v 3. rade (P. W., nar. XX. XX. XXXX,
zomr. XX. XX. XXXX) jej nástupcom: 3a. E. W., nar. XX. XX. XXXX a Xb. U. X., nar. XX. XX. XXXX, ktorí

však v uznesení súdu prvej inštancie zo dňa 9. januára 2018 č. k. 13Er/381/2006-36 nevystupovali ako
právni nástupcovia po povinnej.

5. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. septembra 2005 do 31. marca 2017
účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im
toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj

poverený exekútor.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli
splnené procesné podmienky.

8. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky").

9. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

10. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len

ten, komu ju zákon priznáva.

11. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

12. Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká

narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.

13. Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno
preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu
súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

14. Ustanovenie § 161 ods. 1 CSP ukladá súdu povinnosť skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek
štádiu konania. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania. Vada konania
spočívajúca v nedostatku procesnej podmienky môže byť buď odstrániteľná, alebo neodstrániteľná.
Ak súd zistí, že ide o neodstrániteľnú vadu konania, musí uznesením konanie zastaviť. Ak ide o

odstrániteľnú vadu konania, musí najskôr subsidiárne vyčerpať všetky procesné možnosti nápravy
absencie tejto procesnej podmienky, pričom nemôže v danom konaní vydať rozhodnutie, ktorým sa
konanie končí. A až v prípade, ak by tieto možnosti nápravy nedostatku procesnej podmienky zlyhali, v
nasledujúcich prípadoch súd uznesením konanie zastaví. Medzi základné procesné podmienky okrem
iných, ktoré má súd skúmať po celý čas aj bez návrhu je splnenie procesnej podmienky - spôsobilosť

byť účastníkom konania.

15. Spôsobilosťou byť stranou sporu (účastníkom konania) znamená spôsobilosť subjektu mať procesné
práva a povinnosti. Ide teda o procesnú subjektivitu. Túto spôsobilosť upravuje Civilný sporový poriadok
v ustanovení § 61 tak, že ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu

ju zákon priznáva. Citované ustanovenie sa teda odvoláva na hmotné právo, t. j. Občiansky zákonník.
Hmotno-právna spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká u fyzických osôb narodením, ak sa dieťa
narodí živé a zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne jej vyhlásením za mŕtveho. Vzhľadom k tomu,
že spôsobilosť byť stranou sporu (účastníkom konania) je nevyhnutnou procesnou podmienkou, knedostatku procesnoprávnej subjektivity preto prihliada súd aj bez návrhu v každom štádiu konania. Ak
v priebehu konania súd zistí, že strana sporu (účastník konania) stratila procesnú subjektivitu, teda ak
fyzická osoba počas konania zomrie alebo právnická osoba zanikne, súd podľa povahy veci posúdi, či

má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. V prípade, ak fyzická osoba, ktorá
je stranou sporu (účastníkom konania), v priebehu konania zomrie, t. j. stratí spôsobilosť byť stranou
sporu (účastníkom konania), súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, resp. dedičom. Keď
niet právneho nástupcu, resp. dediča, nemôže súd v konaní ďalej pokračovať, pretože v spojitosti s
nedostatkom procesnej subjektivity ide o neodstrániteľnú vadu konania vedúcu obligatórne k zastaveniu

konania.

16. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že povinná dňa XX. XX. XXXX zomrela. Súd prvej inštancie
v čase rozhodovania neskúmal procesné podmienky, keďže v čase vydania napadnutého uznesenia, t.
j. dňa 27. augusta 2015, povinná nedisponovala procesnou subjektivitou. Súd prvej inštancie tak konal
s povinnou, ktorej zo zákona nesvedčala spôsobilosť byť účastníčkou exekučného konania. Uvedený

nedostatok procesnej podmienky nie je možné konvalidovať, resp. ide o neodstrániteľnú vadu konania.

17. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

18. Podľa § 233a Exekučného poriadku v platnom znení postup ukončenia exekučných konaní začatých

pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje osobitný zákon.

19. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zák. č. 233/2019 Z. z. Zákon o ukončení niektorých exekučných konaní
(ďalej len ako „Zounek“) stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde
o starú exekúciu podľa odseku 2.

20. Podľa § 3 ods. 1 Zounek rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa
doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak
§ 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.

21. Podľa § 8 ods. 1 Zounek exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o zamietnutí
námietok alebo uznesenia súdu, ktorým sa námietky odmietli. Ak námietky neboli podané, exekučné
konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu. Ukončením exekučného
konania sa považuje poverenie na vykonanie exekúcie za vrátené.

22. K vyššie uvedenému odvolací súd dodáva, že z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že došlo
k zastaveniu starej exekúcie zo zákona na základe zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých
exekučných konaní (ďalej len „Zounek“), o čom svedčí vydanie upovedomenia o zastavení starej
exekúcie (č. l. 106). Nakoľko súd prvej inštancie v čase, kedy mala uplynúť rozhodná doba podľa
§ 3 Zouneku nerozhodoval o „návrhu“ na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na

strane povinného, došlo tak k naplneniu všetkých zákonom prezumovaných podmienok pre zastavenie
predmetnej exekúcie zo zákona. V dôsledku toho tak v konaní nastala situácia, keď na jednej strane
došlo k rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení exekúcie podľa Exekučného poriadku, ktoré doposiaľ
nenadobudlo právoplatnosť a zo strany druhej došlo k zastaveniu predmetnej exekúcie priamo zo
zákona. K tomu odvolací súd uvádza, že v takejto situácii, ak súd prvej inštancie ku dňu 1. januára

2020 nerozhodol právoplatne o zastavení exekúcie podľa Exekučného poriadku (§ 57) v príslušnom
znení, tak účinnosťou ZoUNEK nastala právna skutočnosť, s ktorou citovaný zákon viaže účinok
zastavenia exekúcie „ex lege“, ktorého dôsledkom v predmetnom konaní je, že súd prvej inštancie
od tohto momentu, t. j. od 1. januára 2020, nie je ďalej oprávnený rozhodovať o zastavení exekúcie
podľa Exekučného poriadku, a to z dôvodu, že k zastaveniu starej exekúcie došlo priamou aplikáciou

zákona, bez potreby duplicitného deklarovania tejto skutočnosti individuálnym aktom aplikácie práva
súdom. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok. V prípade,
ak po vydaní rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie uznesením zastavil exekúciu podľa Exekučného
poriadku, a ktoré účastník konania napadol opravným prostriedkom (odvolaním), došlo k zastaveniu
predmetnej exekúcie „ex lege“ vo fáze odvolacieho konania, dochádza tak zároveň k prekážke, ktorá

odvolaciemu súdu bráni ďalej rozhodovať o zastavení predmetnej exekúcie podľa Exekučného poriadku,
a to z dôvodu zastavenia exekúcie na základe priamej aplikácie zákona, bez možnosti opätovného
skúmania a rozhodovania (odvolacieho) súdu o zastavení tej istej exekúcie podľa Exekučného poriadku,
t. j. (prekážky „res iudicata“). Uvedené samé o sebe kreuje stav, pre ktorý by bol odvolací súd ináčpovinný napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušiť bez potreby
opätovného vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. K vyššie uvedenému odvolací súd dopĺňa, že ak súd prvej inštancie rozhodol uznesením č. k.
13Er/381/2006-36 o pokračovaní po povinnej vo vzťahu k dedičke v 3. rade (P. W., nar. XX. XX. XXXX,
zomr. XX. XX. XXXX), zaťažil tak dané rozhodnutie vadou, ktorú však nie je možné v rámci odvolacieho
konania odstrániť. Predmetné uznesenie (13Er/381/2006-36) následne súd prvej inštancie doručoval
právnym nástupcom po dedičke v 3. rade (P. W., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX). K tomu

odvolací súd uvádza, že doručenie daného uznesenia (13Er/381/2006-36) právnym nástupcom dedičky
v 3. rade nemožno považovať za riadne, resp. zákonné, aj keď dané rozhodnutie právny nástupcovia
dedičky v 3. rade prevzali. Uvedené vyplýva z povahy účastníctva v exekučnom konaní, podľa ktorého
môžu procesné úkony subjektov konania vyvolávať účinky len voči osobám, ktoré v danom exekučnom
konanívystupujúakoúčastnícikonania,aknejdeoprípad,kedysapriamodoručenímprocesnéhoúkonu
stávajú účastníkmi, čo však nie je prejednávaný prípad, nakoľko právny nástupcovia dedičky v 3. rade

nie sú predmetom uznesenia súd prvej inštancie č. k. 13Er/381/2006-36 o pokračovaní po povinnej.
Skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o pokračovaní s dedičmi po povinnej, bola
dedička v 3. rade už mŕtva, mal súd prvej inštancie pretaviť do výroku svojho rozhodnutia, ktorým by v
exekučnom konaní po povinnej pokračoval priamo s právnymi nástupcami dedičky v 3. rade. Bez toho,
aby súd prvej inštancie rozhodol o pokračovaní v exekučnom konaní po povinnej s 3a. E. W., nar. XX.

XX.XXXXaXb.U.X.,nar.XX.XX.XXXX,akosprávnyminástupcamidedičkyv3.rade,ktorávstúpilado
právapovinnostípopovinnejztituluuniverzálnejsukcesie,niejemožnéodstrániťuvedenúvadukonania
a správoplatniť tak uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 9. januára 2018 č. k. 13Er/381/2006-36.

24. Odvolací súd, sumarizujúc vyššie uvedené, konštatuje, že k samotnému zastaveniu predmetnej

exekúcie došlo zo zákona v intenciách ZoUNEK a zároveň došlo doručením upovedomenia o zastavení
starej exekúcie aj k ukončeniu exekučného konania v zmysle ust. § 8 ods. 1 veta druhá Zouneku, podľa
ktorého, ak námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie neboli podané, exekučné konanie
sa končí doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu. Z obsahu súdneho spisu pritom
vyplýva, že oprávnený námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie nepodal a k ukončeniu

predmetného exekučného konania tak došlo 6. júna 2022, t. j. okamihom doručenia upovedomenia o
zastavení starej exekúcie súdu prvej inštancie. Za tejto situácie je odvolací súd názoru, že nakoľko došlo
k riadnemu ukončeniu exekučného konania, tak nie je možné už dodatočne rozhodnúť o pokračovaní
s právnymi nástupcami po povinnej, t. j. v rozsahu s právnymi nástupcami dedičky v 3. rade, ktorá sa
okamihom smrti povinnej stala jedným z jej univerzálnych právnych nástupcov. Vyššie uvedená situácia

tak založila nemožnosť dodatočného rozhodovania o okruhu povinných.

25. Odvolací súd z dôvodu, že súd prvej inštancie neskúmal procesné podmienky a napadnuté
rozhodnutie vydal v čase, keď povinná už nedisponovala právnou, resp. procesnou subjektivitou, čím
zaťažil konanie neodstrániteľnou vadou konania, s poukazom na vyššie uvedenú situáciu napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil bez potreby vrátenia
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).