Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. jún 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/110/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117010432
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2117010432.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr.
Rastislava Kresla a JUDr. Jána Mihala, v trestnej veci proti odsúdenému Q. Q., o sťažnosti odsúdeného
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 1PP/28/2017 zo dňa 10.5.2017, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 15.6.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného Q. Q., nar. X.X.XXXX, sa

z a m i e t a

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 1PP/28/2017 zo dňa 10.5.2017 tento /okresný súd/
rozhodol výrokom

Podľa § 66 ods. 1 písmeno a/, ods. 2 Trestného zákona sa návrh odsúdeného Q. Q., nar. XX.XX.XXXX,

o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamieta.

Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že tento /prvostupňový súd/ vo veci žiadosti
odsúdeného Q. Q. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nevyhovel. V
konkrétnosti poukázal na to, že žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody nebolo možné vyhovieť pre nesplnenie všetkých (zákonných podmienok) uvedených v

ustanovení § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona.

Z príslušných (zákonných podmienok) mal okresný súd za splnené len podmienku formálnu v podobe
vykonania nevyhnutnej dĺžky trestu vzhľadom na trestný čin, za ktorý bol naposledy odsúdený. Súčasne
okresný súd v napadnutom uznesení konštatuje, že bola splnená aj jedna z materiálnych podmienok,
a to v podobe toho, že počas doterajšieho výkonu trestu odsúdený preukazuje schopnosť viesť riadny

život, t. j. že preukázal polepšenie prejavujúce sa v plnení svojich pracovných, ako i mimopracovných
úloh, vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu. Napokon za
nesplnenú (materiálnu podmienku) považuje okresný súd tú, ktorá sa vzťahuje na dôvodné očakávanie,
že v prípade prepustenia na slobodu bude viesť na slobode riadny život. V prípade tejto (materiálnej
podmienky) poukázal okresný súd na osobnosť odsúdeného v minulosti 7-krát súdne trestaného, na
podmienečné a nepodmienečné tresty odňatia slobody. V jednom prípade tiež v osobe odsúdeného Q.

Q. došlo k podmienečnému prepusteniu z výkonu trestu odňatia slobody. Napriek tomu sa dopustil aj
ďalšej trestnej činnosti. Došlo aj k situácii, že sa dopustil trestnej činnosti čiastočne v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia. V súhrne tieto okolnosti vyhodnotil konajúci (prvostupňový súd) tak, že tieto
(oboznámené skutočnosti) nevytvárajú reálny základ na prognózu v podobe riadneho spôsobu života
na slobode v prípade podmienečného prepustenia osoby odsúdeného Q. Q..

Na príslušnom (súdom prvého stupňa) ustálenom závere nemení nič ani skutočnosť, že hodnotiaca
správa riaditeľa ústavu, kde odsúdený trest vykonáva, doporučil aj jeho podmienečné prepustenie zvýkonu trestu. Takého (doporučenie) má podľa dôvodov nachádzajúcich sa v napadnutom uznesení len
odporúčací a nie záväzný charakter pre konajúci súd.

Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažnosť odsúdený Q. Q. bezprostredne po vyhlásení uznesenia
súdu prvého stupňa, pričom podanú sťažnosť do konania odvolacieho súdu o nej bližšie neodôvodnil.

Na podklade podanej a súčasne bližšie nezdôvodnenej sťažnosti, odvolací súd postupoval podľa §
192 ods. 1 Tr. por. tým, že preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie

predchádzajúce jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného Q. Q. ako nedôvodnú
zamietol.

Krajský súd preskúmavajúc napadnuté uznesenie, príslušný na vec vzťahujúci sa spisový materiál, ako
i sťažnosť bližšie neodôvodnenú, dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci vykonal vyčerpávajúce
dokazovanie, pričom výsledky (tohto dokazovania) vyhodnotil zákonne súladným spôsobom, keď

ustálil, že žiadosti odsúdeného Q. Q. o podmienečne prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
sa nevyhovuje. Len pre úplnosť považuje krajský súd za potrebné uviesť, že vo vlastnom (výroku
uznesenia okresného súdu) sa javilo byť potrebným aj citácia konkrétneho rozhodnutia, o ktorom v
rámci podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody okresný súd rozhodoval. Táto
(skutočnosť) sa nachádza v jeho odôvodnení, a preto samotné (napadnuté uznesenie) nevykazuje v

tomto smere znaky nezákonnosti. Ako správne konštatuje v napadnutom uznesení okresný súd pre
rozhodnutie pozitívnym výrokom (o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody) sa
vyžaduje splnenie všetkých (zákonných podmienok). Týmito (zákonnými podmienkami) sú tie, na ktoré
poukazuje okresný súd v napadnutom uznesení a je to podmienka formálna v podobe nevyhnutnej
dĺžky trestu viažucej sa k charakteru trestnej činnosti, ktorú osoba odsúdená spáchala, a ktorú sankciu

aktuálne vykonávala. Podmienkami materiálnymi v zmysle príslušných (zákonných ustanovení § 66 ods.
1 písmeno a/ Trestného zákona) sú tie, ktoré sa viažu na vlastný výkon trestu v podobe splnenia si
povinností a kvalitatívnej nápravy v správaní v reálnom očakávaní, že v budúcnosti osoba v prípade
podmienečného prepustenia na slobodu povedie riadny život.

Vtomtokontextesprávnepoukázalprvostupňovýsúd,žemateriálnepodmienkyvkonkrétnomprípadeje
potrebné skúmať jednak vo vzťahu k vykonávanému trestu odňatia slobody, teda, či počas výkonu tohto
(trestu) odsúdený, plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal kvalitatívne polepšenie.
Druhou(materiálnoupodmienkou)jezistenie,čivprípadepodmienečnéhoprepusteniaosobyodsúdenej
na slobodu, nie je reálne riziko, že by osoba sa v budúcnosti dopúšťala ďalšej trestnej činnosti. V

kontexte tejto (druhej materiálnej podmienky), odvolací súd si osvojil názor vyslovený prvostupňovým
súdom, že takéto (reálne očakávanie riadneho vedenia spôsobu života) nie je zaručené. V tomto smere
je potrebné poukázať na samotnú osobnosť odsúdeného v minulosti opakovane súdne trestaného.
Tiež na skutočnosť v podobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu v predchádzajúcom prípade
a súčasne to, že sa dopúšťal aj v nasledujúcom období trestnej činnosti. V neposlednom rade

sklon k páchaniu trestnej činnosti zo strany odsúdeného dokumentuje aj tá skutočnosť, že sa mal v
predchádzajúcom prípade dopustiť trestnej činnosti čiastočne aj v skúšobnej dobe predchádzajúceho
podmienečného odsúdenia. Tieto (súdom prvého stupňa zistené skutočnosti), ani podľa názoru súdu
odvolacieho nevytvárajú reálny základ na konštatovanie, že v prípade podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody je možné očakávať vedenie riadneho spôsobu života zo strany tohto

(odsúdeného). Na tomto (závere) súdu prvého stupňa, ktorý si osvojuje aj súd odvolací, nemení
skutočnosť ani samotné odporučenie riaditeľa ústavu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia, keďže toto (odporúčanie) ako správne verifikuje okresný súd, má len odporúčací charakter.
Pre konajúci (prvostupňový súd) je povinnosťou zisťovať v rámci splnenia zákonných podmienok o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody aj okolnosti v širšom rozsahu ako sú samotné

(poznatky vyplývajúce z hodnotiacej správy riaditeľa ústavu). Príslušné (okolnosti oboznámené) v
súvislosti so samotnou osobnosťou odsúdeného Q. Q. v konečnom dôsledku neumožňovali jeho žiadosti
o podmienečné prepustenie vyhovieť, a preto odvolací súd sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu
okresného súdu ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.