Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. máj 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/32/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322011466
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2322011466.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a členov senátu JUDr.

Kataríny Batisovej a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci obžalovanej A. B., nar. XX. XXXXXXX
XXXX v C., D., trvalé bydlisko C., D., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného
súdu Galanta z 13. februára 2023, č. k. 0T/264/2022-64, na verejnom zasadnutí konanom 4. mája 2023
v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaná A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX v C., D., štátna občianka Ukrajiny, trvalý pobyt C., D.,
tolerovaný pobyt cudzinca, adresa na doručovanie písomností E. XX, F.,

o d s u d z u j e

podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za použitia ust. § 36 písm. j), písm. l), §
38 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa jej výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50
ods. 1 Trestného zákona sa jej určuje skúšobná doba na 2 (dva) roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanej ukladá aj trest zákazu činnosti vedenia

motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 13. februára 2023, č. k. 0T/264/2022-64
(ďalej tiež napadnutý rozsudok), uznal A. B. (ďalej aj obžalovaná) za vinnú z úmyselného prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.),
spáchaného na tom skutkovom základe, že
dňa02.12.2022včaseo0.06hod.vF.pouliciVlčianskejviedlapopredchádzajúcompožitíalkoholických
nápojov ako vodič osobné motorové vozidlo Ssang Yong Rexton RX 270 ukrajinského EČ: G., pričom

jej bola dychovou skúškou o 0.07 hod. nameraná hodnota 1,21 mg/l alkoholu v dychu a o 0.23 hod.
hodnota 1,2 mg/l alkoholu v dychu.
2. Okresný súd obžalovanej za to uložil podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák., s
poukazom na § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace, výkonktorého jej podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. jej určil
skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia vo výmere 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov. Zároveň jej
uložil podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v cestnej premávke

vo výmere 2 (dva) roky.
3. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd skonštatoval, že obžalovaná na hlavnom
pojednávaní realizovala vyhlásenie o vine, ktoré bolo súdom prijaté, preto bolo vykonané dokazovanie
len čo do výroku o treste. Následne okresný súd v odôvodnení zrekapituloval výsledky dokazovania,
ktoré ohľadom tohto výroku vykonal.

4. K výroku o treste okresný súd uviedol, že obžalovanej mohol uložiť trest odňatia slobody v zákonnej
sadzbe do 1 roka, že u nej zistil dva poľahčujúce okolnosti a síce, že viedla pred spáchaním činu riadny
život a priznala sa k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutovala a nezistil žiadnu priťažujúcu
okolnosť. Pri prevahe poľahčujúcich okolností sa tak horná hranica trestnej sadzby znížila o jednu tretinu
rozdielu hornej a dolnej hranice trestnej sadzby na 8 mesiacov. Vzhľadom na osobu obžalovanej, ktorá
doteraz žila bezúhonným životom a ani v cestnej premávke sa nedopúšťala žiadnych priestupkov, ako

aj na povahu spáchaného prečinu, ktorý je ohrozovacím trestným činom s trestnou sadzbou do 1 roka,
ako aj po zohľadnení jej osobných a majetkových pomerov považoval okresný súd za najvhodnejší trest
odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov. Ďalej bol toho názoru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti
a nápravu obžalovanej nie je výkon trestu nevyhnutný a tento jej preto podmienečne odložil na skúšobnú
dobu 1 rok a 6 mesiacov.

5. K obžalobou navrhovanému nepodmienečnému trestu odňatia slobody s poukazom na množstvo
nameraného alkoholu okresný súd uviedol, že odhliadnuc od toho, že množstvo alkoholu nameraného
pri dychovej skúške nie je úmerné množstvu alkoholu nachádzajúcemu sa v krvi, nebolo okresnému
súdu obžalobou žiadnym spôsobom preukázané, že vedenie vozidla je o to nebezpečnejšie, o čo viac
osoba nafúka. Vplyv alkoholu na toho ktorého človeka je značne individuálny a závislý od mnohých

vrodených, dlhodobých aj krátkodobých činiteľov, toto nemôže nejakým spôsobom negovať splnenie
podmienok podmienečného odkladu výkonu trestu podľa § 49 zákona Tr. zák. a odôvodňovať uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody. Zohľadňovať množstvo nameraného alkoholu predstavuje
úplne arbitrárne vyhodnocovanú skutočnosť, ktorá nemá s následkom konania a nebezpečnosťou
páchateľa nič spoločné a nie je preto dôvod to zohľadňovať pri rozhodovaní o treste.

6. Keďže sa jednalo o úmyselný trestný čin spáchaný v súvislosti s vedením motorového vozidla,
okresný súd uložil obžalovanej i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 2 roky, pretože
u obžalovanej (vodičky) sa jednalo o ojedinelý exces.
7. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku prokurátor zahlásil
odvolanie čo do výroku o treste v neprospech obžalovanej. Obžalovaná sa vzdala práva na podanie

odvolania, aj za oprávnené osoby.
8. Zahlásené odvolanie prokurátor odôvodnil osobitným písomným podaním doručeným okresnému
súdu 22. februára 2023, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s druhom a výškou uloženého trestu, rovnako
tak so samotným odôvodnením uloženia predmetného trestu.
8.1. Navrhovaný trest - nepodmienečný trest odňatia slobody krátkeho trvania sa vzhľadom na okolnosti

prípadu - najmä množstvo zisteného alkoholu v dychu, ktoré predstavovalo 2,52 promile, nejaví ako
neprimeraný, či ako „nevhodný“. Pokiaľ sa okresnému súdu javilo, že prokurátorka navrhla pri danom
trestnom čine prísnejšie tresty podľa množstva nameraného alkoholu, toto zdanie okresného súdu je
v zásade správne. Je totiž nevyhnutné vychádzať pri ukladaní trestu zo všetkých okolností prípadu
spáchania trestného činu, t. j. okrem iného zohľadniť množstvo požitého alkoholu vodičom motorového

vozidla.
8.2. Pokiaľ okresný súd v rozsudku uviedol, že mu nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že vedenie
vozidla je o to nebezpečnejšie, o čo viac osoba nafúka, tak k uvedenému uvádza, že to vyplýva najmä
z elementárnej logiky, zásad logického myslenia, fyziologických poznatkov, konštantnej praxe súdov
ako i znalcov a dostupných lekárskych poznatkov. Zároveň pokiaľ by mala platiť uvedená konštatácia

okresného súdu, nie je zrejmé akým spôsobom by teda okresný súd odlišoval spáchanie priestupku od
trestného činu, ak teda podľa okresného súdu nie je rozdiel v hodnote nameraného alkoholu. Viď. napr.
MUDr. Kollár S., znalecký ústav Inštitút forenzných medicínskych expertíz Bratislava - FORENZNE -
PSYCHIATRICKÁ ALKOHOLÓGIA: „STUPEŇ OPITOSTI:
Podnapitosť 0,15 až 0,47 mg/1 (0,30 až 0,99 promile)

Hovornosť, ľahká eufória, pocit uvoľnenia, zmiernenie úzkosti, útlmu, ľahšie nadväzovanie
spoločenských kontaktov, predĺženie reakčného času, ovplyvnenie priestorového videnia, adaptácie na
svetlo - tma, farbocitu,
Mierna opitosť 0,48 až 0,71 mg/1 CI ,00 až 1,49 promile)Zvýšená hovornosť, stupňujúca sa eufória a uvoľnenosť, vtipkovanie, bezstarostnosť, "povznesenie sa
nad bežné problémy", zvýšené sebavedomie a sebadôvera, vystatovačnosť, preceňovanie vlastných
schopností (fyzických aj psychických), oslabovanie morálnych zábran, sexuálnych zábran, predlžovanie

reakčného času, porucha koordinácie pohybov, začervenanie obličaja, narušenie sluchu,
Stredná opilosť 0,72 až 0,95 mg/1 (1,50 až 1,99 promile)
Stupňujú sa doteraz uvedené príznaky jemná motorika, hrubá motorika), zníženie pozornosti (nové javy,
neočakávané situácie), schopnosti plánovania, predvídania nebezpečenstva, narušenie reči, znižovanie
zábran, demaskujú sa skryté zložky osobnosti, pudová zložka osobnosti, afektemotivita labilná až

inkontinentná, agresivita,
Ťažká opilosť 0,96 až 1,43 mg/1 (2,00 až 2,99 promile)
Ťažké poruchy reči, psychomotoriky, výrazné poruchy chovania, agresivita - typická u agresívnych
osobností, zvracanie, únik moču, stolice.
8.3. Pokiaľ teda v prejednávanom prípade obžalovaná vykonávala jazdu s osobným motorovým
vozidlom v stupni ťažkej opitosti, keďže nafúkala cez 2 promile, jednalo sa o stav, ktorý jej bez

akýchkoľvek pochybností vykonávať túto činnosť znemožňoval a činil obzvlášť nebezpečnou. Stupeň
opitosti páchateľa je potrebné vždy zohľadňovať v rámci skúmania závažnosti spáchaného prečinu a
mal by byť zohľadnený aj pri individualizácii trestnej sankcie. Za daných okolností sa motorové vozidlo
v rukách takto alkoholom ovplyvneného páchateľa mení na zbraň a táto je v zásade neovládateľná,
resp. neovládateľná v dostatočnom rozsahu. Riziko spôsobenia škody či ublíženia na zdraví, resp. ešte

ďaleko horšieho následku je potom v takom prípade mimoriadne vysoké a pokiaľ obžalovaná vedomá
si takéhoto rizika sa toto rozhodla dobrovoľne podstúpiť, je povinná znášať následky z toho plynúce.
8.4. Podľa prokurátora sa nepodmienečný trest odňatia slobody nejaví ako neprimeraný. Neprimeraný
je však okresným súdom uložený trest. Podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov s
podmienečným odkladom jeho výkonu so súčasným určením skúšobnej doby na 18 mesiacov za daných

okolností je trestom, ktorý nie je v súlade s § 34 ods. 1 Tr. zák. a nasl. Uložená veľmi mierna podmienka,
pri ťažkom stupni opitosti a vedení vozidla za daného stavu požiadavku zákonného a primeraného trestu
nepochybne nespĺňa a to tak z pohľadu individuálnej ako i generálnej prevencie. Uvedené platí rovnako
i o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ktorý je uložený pri samej spodnej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby. Krátky nepodmienečný trest odňatia slobody by vyššie uvedené požiadavky

jednotlivých zásad ukladania trestov nepochybne napĺňal, rovnako tak súbežné uloženie dlhšieho trestu
zákazu činnosti.
8.5. Prokurátor preto navrhol, aby Krajský súd v Trnave (ďalej len krajský súd) v zmysle § 321 ods. 1
písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby v zmysle § 322
ods. 3 Tr. por. sám obžalovanej uložil primeraný a zákonný trest.

9. Spisový materiál bol krajskému súdu riadne predložený na rozhodnutie o odvolaní prokurátorky
Okresnej prokuratúry Galanta 29. marca 2023.
10. Za účelom prejednania podaného odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia
na 4. mája 2023, ktorého sa zúčastnil prokurátor krajskej prokuratúry. Verejné zasadnutie sa konalo
v neprítomnosti obžalovanej, ktorá sa ho bez ospravedlnenia nezúčastnila, hoci termín vzala riadne

a včas na vedomie.
11. Krajský súd podľa § 326 ods. 5 Tr. por. na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie oboznámením
evidenčnej karty vodičky č. l. 97 - 98 spisu, aktuálnymi správami a reláciami na obžalovanú v rozsahu
č. l. 100 - 104 spisu.
12. Podľa § 317 ods.1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší

rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie

treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.Podľa § 321 ods. 2 Tr. por., ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z
dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i
len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku

o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por., odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie
urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo
doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd
zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech

obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý
uplatnil nárok na náhradu škody.
13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania na to
oprávnenou osobou - prokurátorom v neprospech obžalovanej - postupom podľa § 317 ods.
1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste napadnutého rozsudku, proti ktorému
prokurátor podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré

neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr. por. Na podklade takéhoto prieskumu zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné.
14. Pokiaľ ide o konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo, prokurátor mu v odvolaní žiadne chyby
nevytýkal a krajský súd odvolacím prieskumom žiadne pochybenia majúce vplyv na objasnenie
veci nezistil. Zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd dokazovanie ohľadom

skutku nevykonával, nakoľko obžalovaná na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení realizovala
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinná zo spáchania skutku kladeného jej v obžalobe
za vinu. Okresný súd toto jej vyhlásenie prijal a súčasne rozhodol, že dokazovanie sa vykoná len
ohľadom výroku o treste, ktoré vykonal procesne správne, avšak v rozsahu nie dostatočnom, preto ho
krajský súd na verejnom zasadnutí doplnil oboznámením príslušných listinných dôkazov.

K trestu všeobecne
15. Skôr ako sa krajský súd bude venovať odvolacím námietkam prokurátora, je potrebné, pokiaľ
ide o primeranosť a zákonnosť výroku o treste, pripomenúť, že pri úvahách o druhu a výmere trestu
postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. §
34 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom

tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému

činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný
zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu

a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti.
Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia

(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol

riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a
spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a
nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a

právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálneodsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,

ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i
spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v

spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom

v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.
Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí

súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosti jeho nápravy.
K trestu konkrétne
16.Pokiaľideopovahuspáchanéhoprečinu,správneprokurátorvodvolanípoukázalnato,žetrestnýčin

ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. je ohrozovací trestný čin. Objektom
tejto skutkovej podstaty je ochrana života, zdravia a majetku, najmä pred vodičmi motorových vozidiel,
ktorí vedú motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo drog. Z povahy motorových vozidiel, ktoré
svojouváhouamotorickousilouspôsobujúzávažnédeštrukčnéúčinky,vyplýva,ženásledkydopravných
nehôd sú spravidla závažné, keďže ide nielen o prípady usmrtenia, ale aj veľmi časté prípady, pri

ktorých dochádza k ťažkým zraneniam poškodených. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva
v konaní páchateľa, ktorý v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky,
vykonáva zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo
spôsobiť značnú škodu na majetku. Z hľadiska ovplyvnenia alkoholom rozumieme pod pojmom stav
vylučujúci spôsobilosť, kedy hladina alkoholu v krvi vodiča motorového vozidla dosiahne 1,0 g/kg (1

promile), nakoľko podľa poznatkov lekárskej vedy nie je žiadny, teda ani nadpriemerne disponovaný
vodič motorového vozidla, schopný bezpečne viesť motorové vozidlo pri takejto hladine alkoholu v
jeho krvi. Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek (všeobecný), z hľadiska subjektívnej
stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.
17. Krajský súd sa nestotožňuje s názorom okresného súdu, že pokiaľ páchateľ viedol motorové vozidlo

vcestnejpremávkepodvplyvomalkoholuvstavevylučujúcomspôsobilosť,takjevzásadejedno,vakom
stupni opitosti sa nachádzal, resp. o akú hodnotu páchateľ prekročil kľúčovú hranicu jedného promile
alkoholu v krvi, keďže stav vylučujúci spôsobilosť je len jeden a preto nemá vplyv na povahu činu.
18. Krajský súd naopak zastáva názor, že každé ovplyvnenie alkoholom znižuje schopnosť k vedeniu
motorového vozidla v cestnej premávke, nakoľko vodič potom nie je schopný správnych a včasných

vnemov, pohotových reakcií na situácie bežne vznikajúce v cestnej premávke, preto je dôležité vedieť,
k akému výraznému zníženiu schopností vodiča vplyvom alkoholu došlo. Z logiky veci pri tom platí, že
čím vyššia je hladina alkoholu v krvi páchateľa tohto činu, t. j. stupeň jeho opitosti (resp. čím vyššia je
miera jeho ovplyvnenia inou návykovou látkou ako je alkohol), tým je jeho schopnosť viesť motorové
vozidlo v cestnej premávke nižšia (problematickejšia, obmedzenejšia) a naopak potenciálne riziko

ohrozenia záujmov chránených Tr. zák. vyššie. Na základe uvedeného je preto krajský súd toho názoru,
že stupeň opitosti páchateľa je potrebné vždy zohľadňovať v rámci skúmania závažnosti spáchaného
prečinu a mal by byť zohľadnený aj pri individualizácii trestnej sankcie.
19. V tomto prípade z ustálených skutkových zistení vyplýva, že obžalovaná viedla ako vodič osobné
motorovévozidlopodvplyvomalkoholusnameranouhodnotou1,21mgalkoholunalitervydychovaného

vzduchu, čo v prepočte činí 2,52 promile alkoholu v krvi. Takúto hladinu alkoholu v krvi veda označuje
už za ťažkú opilosť, v rámci tohto stavu osoba nie je schopná samostatnej chôdze, má blábolivú
reč, psychické poruchy, výraznejšie poruchy správania (napr. opilecká agresivita), zvracanie a pod.Závažnosť prečinu spáchaného obžalovanou v rámci kategórie týchto trestných činov bola vysoká, tu aj
s poukazom na miesto, kde vozidlo viedla (v obci).
20. Na strane druhej krajský súd nezdieľa názor prokurátora, že páchateľa prečinu ohrozenia pod

vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., u ktorého bola zistená ťažká opitosť (2,0 až
2,99 promile alkoholu v krvi), nemožno potrestať podmienečným odkladom trestu odňatia slobody,
ak sú na to splnené zákonné podmienky. Je tomu tak z dôvodu, že okrem stupňa opitosti majúceho
vplyv na závažnosť spáchaného prečinu je potrebné zvážiť aj možnosti nápravy páchateľa, zvlášť
u tzv. prvotrestaného páchateľa. A práve táto ostatná zákonná podmienka, teda predpoklad možnosti

napravenia páchateľa trestom odňatia slobody nespojeným s jeho výkonom, v prípade obžalovanej
podľa názoru krajského súdu splnená je, čo vytvára prekážku pre jej potrestanie nepodmienečným
trestom odňatia slobody.
21.Správneokresnýsúdpoukázalnato,žeobžalovanádoposiaľnebolasúdnetrestanáanipriestupkovo
postihnutá, že z právneho hľadiska viedla riadny život. Aj podľa názoru krajského súdu tak možno od
nej racionálne očakávať, že v prípade uloženia podmienečného trestu odňatia slobody spolu s trestom

zákazu činnosti bude účel trestu sledovaný ust. § 34 Tr. zák., tu najmä z hľadiska individuálnej prevencie
naplnený.
22. Pokiaľ teda ide o druh trestu, krajský súd obžalovanej podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., z dôvodov
rozvedených vyššie v texte, pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 38
ods. 3 Tr. zák., zistiac dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j), § 36 písm. l) Tr. zák., uložil trest

odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, teda v polovici modifikovanej trestnej sadzby (až na 8 mesiacov),
ktorý považoval za primeraný okolnostiam prípadu, ako aj osobe obžalovanej. Výkon uloženého trestu
odňatia slobody jej krajský súd odložil podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. jej určil skúšobnú dobu na 2 roky, ktorú považoval za dostatočne dlhú na
to, aby obžalovaná sebe samej a súčasnej aj spoločnosti preukázala, že to so svojim polepšením myslí

úprimne a že skutočne išlo z jej strany o ojedinelý exces.
23. Krajský súd súčasne obžalovanej uložil aj prísnejší trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v cestnej premávke podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., keďže sa obžalovaná trestnej
činnosti dopustila v súvislosti s vedením motorového vozidla a uloženie tohto druhu trestu si vyžaduje
účinná ochrana spoločnosti, tu najmä ostatných účastníkov cestnej premávky pred páchateľmi tohto

druhu trestnej činnosti. Krajský súd sa stotožnil s odvolacími námietkami prokurátora, že trest zákazu
činnosti blízko dolnej hranice vymeraný okresným súdom je neprimerane mierny, preto osvojujúc si
odvolacie námietky prokurátora krajský súd trest zákazu činnosti obžalovanej sprísnil tak, že jej v rámci
modifikovaného rozpätia podľa 38 ods. 3, § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil tento trest vo výmere 3 roky,
teda v nad hornú polovicu modifikovaného rozpätia.

24. Takto vymerané tresty vo svojom súhrnne považoval krajský súd za zákonné, primerané a
spravodlivé, ktoré splnia svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie a
zároveň morálne odsúdia konanie obžalovanej.
25. Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.