Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. apríl 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/78/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617010192
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2617010192.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.
Kataríny Batisovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaných A. B., C. B. a D. B., pre
obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a iné, o odvolaniach obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu
Senica zo dňa 12.07.2022 pod sp. zn. 1T/122/2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.04.2023,

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania obžalovaných A. B. nar. XX.XX.XXXX, C. B. nar.
XX.XX.XXXX, a D. B. nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Senica bola obžalovaná A. B. uznaná vinnou zo spáchania
obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona v štádiu

pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a obžalovaní C. B. a D. B. uznaní vinnými zo spáchania
obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, spáchaný vo forme účastníctva ako pomocník podľa § 21
ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

obžalovaná A. B. za pomoci svojho syna obžalovaného C. B. a manžela - obžalovaného D. B. v období

od 14.09.2015 až do 03.11.2015, najskôr osobne dňa 14.09.2015 v čase asi o 08,00 hod. v C. E. F.
X, neskôr telefonicky z čísla XXXX XXX XXX a aj osobne na stretnutí dňa 05.10.2015, opakovane
nútila poškodeného B. B. pod hrozbou zverejnenia intímnych videí a fotografií zobrazujúcich jeho
mimomanželský sexuálny styk a praktiky s poškodenou B. G. H., aby im vyplatil 70.000,- €, nakoľko ako
bolo obžalovanou prezentované, obžalovaní majú k dispozícií všetky materiály, fotografie a videá z jeho
počítača, a ak im požadovanú sumu nezaplatí, zaslaním týchto materiálov rodinným príslušníkom jeho

manželky a jeho priateľky zničia ich rodiny, pričom uvedenú čiastku najskôr požadovala obžalovaná A.
B. vyplatiť v hotovosti a vhodiť do jej schránky, za čo mu budú vrátené všetky jeho veci, medzi nimi
osobný počítač a notebook kde sa predmetné súbory nachádzajú, pričom sa mu zaručila, že tieto súbory
iné osoby k dispozícii nemajú a neskôr už od neho nebudú nikdy nič požadovať, pričom pri tomto konaní
obžalovanej A. B. najmä utvrdzovaním a radami v postupe pomáhali obžalovaný C. B. a obžalovaný
D. B. a to predovšetkým v tom, aby kontaktovala poškodeného B. B. a tlačila na neho tak, aby čím

skôr požadovanú sumu vyplatil, avšak napriek prísľubu poškodeného, že im požadovanú sumu vyplatí,
obžalovaní cez tretiu osobu dňa 29.10.2015 zabezpečili vhodenie intímnych fotografií sexuálneho styku
poškodenej B. G. H. s poškodeným B. B. do poštovej schránky B. G. H. na adrese jej trvalého bydliska
H. I. XXXX/X, C., čím sa snažili zintenzívniť nátlak na poškodeného B. B. k splneniu jeho prísľubov o
vyplatení finančných prostriedkov s tým, že ku skutočnému vyplateniu peňažných prostriedkov nedošlo.

Za túto trestnú činnosť okresný súd uložil obžalovanej A. B. podľa § 189 ods. 3 Trestného zákona
s použitím § 36 písm. j/ Trestného zákona § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestnéhozákona s poukazom na § 39 ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona okresný súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods.1 Trestného zákona uložil obžalovanej ochranný dohľad
na dobu 1 rok.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona obžalovanej uložil trest prepadnutia veci a to 1 ks PC s
nápisom SWING čiernej farby vzadu s nápisom Seasonic 100-240 VAC, bez viditeľného výrobného čísla
s USB kľúčom DATA TRAVEL 4GB bielofialovej farby.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát - Slovenská republika.

Okresný súd obžalovanému C. B. uložil podľa § 189 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/
Trestného zákona § 38 ods. 3 Trestného zákona § 39 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 39
ods. 3 písm. c/ Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona okresný súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods.1 Trestného zákona okresný súd obžalovanému uložil
i ochranný dohľad na dobu 1 rok.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu okresný súd uložil trest prepadnutia veci a to mobilný
telefón zn. iPhone 6.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát - Slovenská republika.

Okresný súd obžalovanému D. B. uložil podľa § 189 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/
Trestného zákona § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 39
ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods.1 Trestného zákona uložil obžalovanému i ochranný
dohľad na dobu 1 / jeden / rok.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona okresný súd uložil obžalovanému trest prepadnutia veci
a to 1 ks USB kľúč červenej farby, otvárací 32 GB a 1 ks mobilný telefón zn. Samsung S3 mini plus,
SIM karta, PN 1951.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát - Slovenská republika.

Okresný súd zdôvodnil svoje rozhodnutie v rozsahu č.l. 1139-1173 spisu.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení podali všetci traja obžalovaní - A. B., C. B. a D. B.

odvolanie voči všetkým výrokom rozsudku, ktoré odôvodnili prostredníctvom spoločného obhajcu.

Obžalovaní v písomnom zdôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu dr. jur. J. B. namietali,
že vynesenie rozsudku považujú za predčasné, nakoľko prvostupňovým súdom nebol náležite
zistený skutkový stav pre správnu právnu kvalifikáciu skutku alebo na základe vykonaných dôkazov

prvostupňový súd čo do právnej kvalifikácie skutku dospel k nesprávnym záverom a taktiež neprihliadol
na také dôležité skutočnosti, ktoré mohli alebo mali mať za následok inú právnu kvalifikáciu skutku.
Namietajú, že o ujme na majetku poškodeného, o jeho reálnom úbytku, ako aj o získaní prospechu jemožné uvažovať a hovoriť iba vtedy, ak v príčinnej súvislosti s trestným činom malo skutočne dôjsť k
zmenšeniu majetku poškodeného, resp. k neoprávnenému zväčšeniu majetku páchateľa.

Uvádzajú ďalej, že pri trestnom čine vydierania klasicky ide o požadovanie plnenia bez akéhokoľvek
náležitého právneho základu, kedy v prípade splnenia požiadaviek páchateľa na plnenie, skutočne
dochádza k zmenšeniu či úbytku na majetku poškodeného. V takomto prípade je určite namieste
kvalifikovať či posudzovať skutok podľa výšky páchateľom spôsobenej škody. Ak totiž poškodený
ako dlžník svoj dlh dobrovoľne nesplní, neoprávnene sa zväčší jeho majetok titulom bezdôvodného

obohatenia na úkor páchateľa ako veriteľa. Ak páchateľ ako veriteľ u poškodeného ako dlžníka sa
domáha – aj keď nevhodnými, resp. nezákonnými prostriedkami – splnenia oprávnenej pohľadávky
alebo takej pohľadávky, vo vzťahu ku ktorej páchateľ je v domnení, že je ide o pohľadávku oprávnenú,
potom práve z dôvodu oprávnenosti vymáhanej pohľadávky, nikdy nemožno uvažovať o vzniku
akejkoľvek škody. V tejto súvislosti poukazujú na Rozsudok Krajského súdu v Bratislave pod č.k.:
4Tpo/47/2015 v obdobnej veci.

Obhajoba dôvodí, že v prípade obžalovaných v 1. až 3. rade prvostupňový súd vôbec neprihliadol
na to, že obžalovaní od poškodeného B. vymáhali svoju oprávnenú existujúcu pohľadávku z rôznych
právnych titulov (zmenka, nájomné, schodok na hotovostných tržbách spoločnosti SAFENAT s.r.o.
a pod.), existenciu ktorej poškodený nikdy nepopieral. O uvedenom svedčia mnohé vyhotovené

zvukové a obrazovo-zvukové záznamy, vyhotovené OČTK v rámci prípravného konania. Obžalovaní
poškodenému nikdy nehovorili, že nám zaplať, lebo inak sa tebe alebo niekomu inému sa niečo stane,
naopak, poškodenému neustále opakovali, že vráť nám, čo taktiež svedčí faktu vymáhania oprávnenej
pohľadávky obžalovaných od poškodeného. Obžalovaní preukázateľne nepoužili žiadne násilie ani
žiadnu hrozbu násilia, ktorým by poškodených nútili niečo konať, opomenúť alebo trpieť.

V ich prípade hrozba inej ťažkej ujmy mala spočívať v hrozbe zverejnenia fotografií zachytávajúcich
poškodenýchvrôznychintímnychpoloháchpriobojstrannejmanželskejnevere.Obžalovaníbyskutočne
mienili predmetné intímne fotografie poškodených, ktoré sa im dostali do dispozície, zverejniť alebo
obdobne s nimi naložiť, aby tým poškodeným spôsobili ťažkú ujmu; obálka, v ktorej sa fotografie o

intímnom vzťahu poškodených nachádzali, bola vhodená do poštovej schránky poškodenej H. zalepená,
bez uvedenia akéhokoľvek údaju na obálke. Poukazujú na to, že predtým, než predmetná obálka bola do
poštovej schránky poškodenej vhodená, bolo jej osobne svedkom K., ktorý obálku do poštovej schránky
vhodil, zavolané, že má v schránke obálku a nech si ju príde zo schránky vyzdvihnúť; nikto iný z rodiny
a z okolia poškodenej H. o vhodenej obálke nevedel, takže tá sa nemohla dostať do dispozície inému;

rovnako sa obálka nemohla dostať do dispozície iného preto, lebo sa jedná o uzamykateľnú poštovú
schránku; podľa výpovede samotnej poškodenej H., v obálke sa nenachádzal žiadny list s akoukoľvek
požiadavkou či vyhrážkou, ako ani s akoukoľvek hrozbou zverejnenia fotografií.

Ďalej poukazujú na skutočnosť, že poškodení vyhotovovali zábery z ich mimomanželského intímneho

vzťahu so vzájomným súhlasom a s plným vedomím oboch poškodených, pričom poškodená H. vedela o
tomanijakonenamietala,žepoškodenýB.tietozáberybudemaťuloženévosvojompočítači,poškodený
B. počítač, na ktorom mal intímne fotografie uložené, mal umiestnený v kancelárii spoločnosti SAFENAT
s.r.o. na mieste prístupnom pre všetkých spoločníkov, konateľov či zamestnancov spoločnosti; súbor
s intímnymi fotografiami sa nachádzal priamo na obrazovke tohto počítača, tj. na viditeľnom mieste.

Rovnako platí, že poškodení odhalenie ich intímneho vzťahu a záberov o ňom, by nepociťovali ako ťažkú
ujmu. Obžalovaní považujú za nevyhnutné poukázať aj na to, že nemorálne formou manželskej nevery
konalisamotnípoškodeníakebytátoskutočnosťbolavyšlahociajakýmkoľvekpričinenímobžalovaných
najavo, tí by len na túto nemorálnosť poukázali, tú by len odhalili, avšak dobré meno poškodených by
poškodené nebolo v dôsledku konania obžalovaných ale naopak samotných poškodených.

Obžalovaná v 1. rade A. B. vyslovila pod neustálym nátlakom a manipuláciami zo strany poškodeného
B. výroky, ktoré by za určitých okolností mohli naplniť skutkovú podstatu trestného činu vydierania podľa
§ 189 ods. 1 TZ. Je však potrebné opäť zdôrazniť, že u obžalovanej v 1. rade išlo o stav zúfalstva,
do ktorého ju priviedol svojím konaním práve poškodený B.. Je potrebné taktiež poukázať na to, že

prvostupňovýsúdvprospechobžalovanejv1.radenepoužilzásaduindubioproreo(vpochybnostiachv
prospech obžalovaného), keď prvostupňový súd uveril obsahu rozhovoru poškodeného B. a obžalovanej
v 1. rade z rána dňa 14.09.2015, ktorého rozhovoru svedkom nikto nebol, o ktorom rozhovore poškodený
B. tvrdil, že ho obžalovaná v 1. rade vydierala, avšak tá naopak tvrdí, že od poškodeného žiadala lenzaplatenie jeho dlhu voči jej rodine a spoločnosti SAFENAT s.r.o. Podľa názoru obhajoby odmietnutím
vykonania navrhovaného dôkazu výsluchom svedka B. L. B., obžalovaná v 1. rade bola podľa všetkého
ukrátenánasvojichprávachnaspravodlivýproces,nakoľkosaodmietoldôkaz,ktoréhovykonaniemohlo

s veľkou pravdepodobnosťou vyznieť v prospech obžalovanej v 1. rade.

O obžalovanom v 2. rade C. B. pred prvostupňovým súdom až 2 svedkovia zhodne potvrdili, že v deň
odovzdania obálky s intímnymi fotografiami svedkovi K. preukázateľne sa zdržiaval v L., preto nemohol
svedkovi K. obálku určenú na vhodenie do poštovej schránky poškodenej H. odovzdať. Prvostupňový

súd po vyhlásení rozsudku v jeho ústnom odôvodnení uviedol, že L. od C. je na takú vzdialenosť, že
obžalovaný v 2. rade mal možnosť z L. počas ominózneho dňa sa vrátiť a svedkovi K. obálku určenú
poškodenej H. odovzdať. Táto úvaha prvostupňového súdu však nemá žiadnu oporu v trestnom spise,
ako ani vo vykonaných dôkazoch, takže sa jedná iba o ničím nepodloženú úvahu prvostupňového súdu
v neprospech obžalovaného v 2. rade. Proti obžalovanému v 2. rade v podstate v priebehu trestného
konania žiadny iný dôkaz najavo ani nevyšiel, preto obhajoba má dôvodne za to, že obžalovaný v 2.

rade mal byť spod obžaloby oslobodený. Obžalovaný v 3. rade D. B. počas mnohých snáh poškodeného
B. o vzájomnú komunikáciu poškodeného odmietal, ba dokonca odháňal s tým, že „daj nám už konečne
pokoj a s celým prípadom pôjdem na políciu“.

Obhajoba poukazuje aj na plynutie času, na ktorý prvostupňový súd taktiež neprihliadol, keď skutok

sa mal stať ešte v roku 2015 a prvostupňový Rozsudok bol vynesený až v roku 2022. Už samotné
vedenie trestného stíhania proti obžalovaným po tak dlhú dobu je pre nich dostatočným trestom, čo
sa plne podpísalo tak na vážne podlomenom zdraví obžalovanej v 1. rade A. B. a jej manžela D.
B. ako obžalovaného v 3. rade, o čom svedčia aj početné lekárske správy postupne predkladané
prvostupňovému súdu počas konania pred súdom.

Záverom na základe uvedeného Krajskému súdu v Trnave ako odvolaciemu súdu navrhujú, aby
napadnutý rozsudok Okresného súdu Senica zo dňa 12.07.2022 sp. zn. 1T122/2017 zrušil a zároveň
aby obžalovaných v 1. až 3. rade spod obžaloby oslobodil, prípadne aby odvolací súd po zrušení
napadnutého rozsudku vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Alternatívne

navrhujú, v prípade, ak odvolací súd bude mať za to, že obžalovaní alebo len niektorí z nich
svojím konaním skutočne naplnili niektorú zo skutkových podstát trestného činu vydierania, a preto
obžalovaných spod obžaloby neoslobodí, aby skutok, ktorý sa obžalovaným kladie za vinu, odvolací
súd posudzoval ako trestný čin vydierania v základnej skutkovej podstate podľa § 189 ods. 1 Trestného
zákona a obžalovaným uložil primeraný trest za použitia § 39 ods. 1 a ods. 3 písm. e) Trestného zákona.

Prokurátor krajskej prokuratúry odvolanie nepodal, k odvolaniu obžalovaných sa v primeranej lehote aj
napriek výzve okresného súdu nevyjadril.

Konanie na odvolacom súde:

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti zástupkyne Krajskej prokuratúry Trnava
a všetkých troch obžalovaných.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu uviedla, že považuje napadnutý

rozsudokzazákonný,vecnesprávnyapretonavrhlaodvolaniaobžalovanýchakonedôvodnézamietnuť.

Obhajca obžalovaných na verejnom zasadnutí sa pridržiaval písomne zdôvodneného odvolania
a poukazoval na námietky v ňom uvedené, pričom navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a oslobodiť
obžalovaných spod obžaloby, alternatívne im uložiť trest pri použití zmierňovacích ustanovení.

Obžalovaní A. B., C. B. a D. B. sa pridržiavali záverečného návrhu obhajcu.

Po preskúmaní obsahu spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že okresný súd v konaní,
ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, postupoval v súlade s Trestným poriadkom, na hlavnom

pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie skutočného
stavu veci nevyhnutného pre zákonné a objektívne rozhodnutie. Okresný súd tiež dodržal všetky
zákonné ustanovenia zmyslom ktorých je zabezpečenie práva obžalovaných na obhajobu, následne v
súlade s ustanovením § 2 ods.12 Trestného poriadku vykonané dôkazy vyhodnotil po uvážení všetkýchokolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel tak ku správnym skutkovým zisteniam, ktoré
zodpovedajú vykonaným dôkazom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku potom okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Trestného
poriadku jasne vyložil, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností
pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si vzájomne odporujú. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, ako sa prvostupňový súd vyrovnal s obhajobou obžalovaných a

akými právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení
zákona v otázke viny a trestu.

Krajský súd vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému a ustálenému okresným súdom v napadnutom
rozsudku nemá žiadne výhrady, závery okresného súdu v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach
odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

S ohľadom na obsah odvolacích námietok sa žiada podotknúť, že krajský súd zhodne, ako súd I. stupňa
nemal pochybnosti o vine obžalovaných tak, ako im to kladie za vinu obžaloba a prvostupňový rozsudok.
Dôkazy, ktoré boli vo veci vykonané, vytvárajú vo svojom súhrne ucelenú reťaz priamych i nepriamych
dôkazov, ktoré obžalovaných zo spáchaného skutku bez akýchkoľvek pochybností usvedčujú.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvéhoadruhéhostupňatvoriajednotu,avprípade,aksaodvolacísúdstotožnísúvahamisúdunižšieho
stupňa a tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí,
ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/2/2018

z 23. januára 2018).

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány

činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané

zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska

rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov
v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon
pritomneurčujeaaninemôžeurčiťkonkrétnepravidlá,podľaktorýchbysamalovychádzaťvkonkrétnom
prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, pripadne ich vzájomnej
súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v

ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn.
1To/7/2012 z 30. januára 2013).

K výroku o vine:

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vo veci usvedčujúcim dôkazom, z ktorého malo priamo
vyplývať úmyselné konanie obžalovaných, bola výpoveď poškodeného B. B. z ktorej vyplynulo, že po
jeho návrate z dovolenky asi 10. augusta našiel firemné priestory uzamknuté a obžalovaný C. B., ktorý
bol zároveň konateľom spoločnosti Safenat, bol absolútne nekontaktný. Následne sa dozvedel, že už

asi od 6. augusta 2015 sa obžalovaný C. B. a jeho rodina prehľadávali jeho počítač, ktorý bol v kancelárii
firmy. Medzi 12.09.-13.09. sa pokúšal kontaktovať obžalovaný C. B. zo svojho telefónneho čísla aj
poškodenú B. G. H.. Následne dňa 14.09.2015 v ranných hodinách ho pred domom na F. X D. C.
zastavila pri cúvaní obžalovaná A. B., ktorá mu povedala niečo v zmysle, že má jeho veci z počítača, žezničí jeho rodinu a rodinu H., a že jej má do piatku priniesť 70.000,- Eur do schránky. Po podaní trestného
oznámenia obžalovaná A. B. neustále volala aj SMS-kovala, prevažne na jeho manželky mobil, občas
aj na jeho. Potom bolo na dennom poriadku takéto obťažovanie. Dňa 05.10.2015 navštívil poškodený

obžalovaných B. v ich byte na M. N. XX kde diskutovali o tom, že čo vlastne od neho chcú. Povedali, že
chcú 70.000,- Eur, až potom mu vrátia jeho osobné veci. On sa spýtal, či sa im 70.000,- Eur nezdá veľa a
odkiaľ prišli k tejto sume, načo obžalovaná A. B. povedala, že nie, že aj 100.000,- Eur by si zaslúžila. Ich
konanie sa následne vystupňovalo tým, že dňa 30.10.2015 bol s manželkou v City aréne vo fastfoode,
kde ich obkľúčili obžalovaní D. B., C. B. a svedok K.. Začali sa pýtať, že kde sú peniaze a kedy to zaplatí,

načo ich požiadal, aby odišli, aby ich nechali na pokoji, po vydaní jedla následne požiadal ochranku City
arény, aby ich po konzumácii jedla sprevádzali do podzemnej garáže, nakoľko mal obavy, že ich budú
znova čakať pri aute. Niekedy v priebehu októbra 2015 mu volala poškodená B. G. H., že jej niekto hodil
do schránky ich fotografie. Boli to fotografie z jeho počítača.

Výpoveď poškodeného aj pre krajský súd vyznieva vnútorne logicky, hodnoverne a je v dobrom logickom

súlade aj s ostatnými, vo veci vykonanými dôkazmi - najmä výpoveďou svedkyne poškodenej B. G.
H., ktorá je konzistentná a totožná s výpoveďou poškodeného. Rovnako svedok B. K. vypovedal, že
obžalovaný C. B. mu dal obálku s tým, aby ju zaniesol do schránky poškodenej B. G. H., pričom opis
priebehu odovzdávania obálky korešponduje s výpoveďami poškodenej B. G. H. a poškodeného B. B..

V rámci celého trestného konania nebol vykonaný žiaden taký dôkaz, ktorý by podstatným spôsobom
spochybňoval tvrdenia poškodeného. V kontexte uvedených dôkazov preto ani krajský súd neuveril
výpovediam obžalovaných, že v podstate iba chceli aby im poškodený vrátil peniaze, ktoré im dlžil,
nakoľko sa ocitli v zlej finančnej situácii, pričom vrátenie týchto peňazí nepodmieňovali nijakým konaním
poškodeného. Obžalovaní teda mali motív k spáchaniu skutku, nakoľko poškodený B. im dlhoval

peniaze a touto cestou sa k nim chceli dostať. Aj odvolací súd je názoru, že obžalovaní k vymáhaniu
svojej pohľadávky pristúpili nezákonným spôsobom (zverejnením intímnych fotografií poškodených,
príp.ichdoručenímmanželkepoškodenéhoB.amanželovipoškodenejB.H.).Takýtospôsobvymáhania
pohľadávok však v právnom štáte nie je prípustný. Na vykonateľnosť práva treba zvoliť výlučne práve
prostriedky. Je zrejmé, že obžalovaní celkom nedomysleli rozsah následkov svojho konania a chceli sa

predovšetkým dostať k peniazom.

K odvolacím námietkam:
Obhajca v odvolacích námietkach namietal najmä, že v prípade obžalovaných v 1. až 3. rade

prvostupňový súd vôbec neprihliadol na to, že obžalovaní od poškodeného B. vymáhali svoju oprávnenú
existujúcu pohľadávku z rôznych právnych titulov, existenciu ktorej poškodený nikdy nepopieral a že o
ujme na majetku poškodeného, o jeho reálnom úbytku, ako aj o získaní prospechu je možné uvažovať
a hovoriť iba vtedy, ak v príčinnej súvislosti s trestným činom malo skutočne dôjsť k zmenšeniu majetku
poškodeného, resp. k neoprávnenému zväčšeniu majetku páchateľa, k tomuto krajský súd uvádza

nasledovné.

Pokiaľ sa obžalovaní bránia tým, že sa dožadovali zaplatenia len svojej oprávnenej existujúcej
pohľadávky, tak je potrebné v prvom rade uviesť, že v právnej a demokratickej spoločnosti možno iného
nútiť, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, len z dôvodov, spôsobom a prostriedkami, ktoré sú v súlade

s ústavou a zákonmi, teda len na základe zákonov a len právnymi, resp. zákonnými prostriedkami, medzi
ktoré patria aj súdne rozhodnutia a ich výkon (ZSP 76/2006). Právnemu poriadku samému je vyhradené
určiť prostriedky, ktorými sa občania prinútia k plneniu ich zákonných povinností, a preto nemôže byť
im samým ponechaná voľba prostriedkov, ktorých má byť použité. Nie je preto prípustné, aby občan k
tomu použil hrozieb, ktoré práve sám uzná za najvhodnejšie a najúčinnejšie, aby protivníka prinútil ku

konaniu, opomenutiu alebo znášaniu, poprípade k splneniu vlastného nároku, hoci sa i právom mohol
domnievať, že jeho nárok je práve platný (R 180/1950).

Vprávnomštáteniejeprípustnévymáhaniepohľadávokspáchanímtrestnéhočinu,alenavykonateľnosť
práva treba zvoliť výlučne právne prostriedky. Objektom trestného činu vydierania je slobodné

rozhodovanie človeka, pričom objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ neoprávnene núti iného,
aby niečo konal, opomenul alebo trpel a to násilím alebo hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy (R
60/2002).Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že v danom prípade je irelevantná skutočnosť, či poškodený
skutočne dlhoval sumu 70 000,- Eur obžalovaným, a to titulom vystavenej zmenky na sumu 25 000,- Eur
a zvyšok titulom dlžného nájomného a nezaplatených faktúr. V právnom štáte nie je v žiadnom prípade

prípustné vymáhanie pohľadávok spáchaním trestného činu. Na vykonateľnosť práva treba zvoliť
výlučne právne prostriedky. Obžalovaní ako sami potvrdili viackrát sa nie svojou vinou dostali do stavu
finančnej núdze, kedy je potom ich konanie z tohto pohľadu ľudsky pochopiteľné, avšak nie je právom
dovolené. Ak aj obžalovaná A. B. na svoju obhajobu uviedla, že poškodený ju doviedol svojím konaním
(nezaplatením dlhu) do stavu zúfalstva, vyvstáva pre súd otázka, prečo sa obžalovaní nedomáhali

zákonným spôsobom zabezpečenia a vymáhania svojej oprávnenej pohľadávky voči poškodenému a to
buď mimosúdnou alebo súdnou cestou, ale bez uvedenia racionálneho dôvodu na vymoženie svojej
pohľadávky použili prostriedky odporujúce zákonu.

Obhajoba ďalej namietala, že obžalovaní preukázateľne nepoužili žiadne násilie ani žiadnu hrozbu
násilia, ktorým by poškodených nútili niečo konať, opomenúť alebo trpieť a v ich prípade hrozba inej

ťažkej ujmy mala spočívať v hrozbe zverejnenia fotografií zachytávajúcich poškodených v rôznych
intímnych polohách pri obojstrannej manželskej nevere, pričom nemorálne formou manželskej nevery
konali samotní poškodení. Krajský súd k takejto odvolacej námietke dodáva, že hrozba inej ťažkej ujmy
môžespočívaťvhrozbespôsobeniamajetkovejujmy,vážnejujmynactiadobrejpovesti,môžesmerovať
krozvratumanželstva,kzačatiutrestnéhostíhania,atobezohľadunato,čipoškodenýskutočnespáchal

trestný čin, a pod. (porovnaj R 27/1982).

Za vyhrážku inej ťažkej ujmy v zmysle zákonného znaku objektívnej stránky skutkovej podstaty
trestného činu vydierania možno považovať neoprávnené konanie páchateľa, ktoré môže objektívne
viesť k závažnej ujme najmä na cti, dobrej povesti alebo rodinnom či pracovnom živote poškodeného

a je pritom spôsobilé vzbudiť v poškodenom obavy z uskutočnenia takej ujmy, a to i s prihliadnutím k jej
závažnosti a k osobným pomerom poškodeného. Pre naplnenie uvedeného zákonného znaku sa však
nevyžaduje, aby vyhrážka inej ťažkej ujmy u poškodeného skutočne vyvolala obavy zo spôsobenia takej
ujmy. (TR NS 33/2007-T 967).

Konanie páchateľa, ktorý v úmysle získať neoprávnený finančný prospech sa vyhráža poškodenému
zverejnením takých informácii týkajúcich sa jeho intímneho života, ktoré s ohľadom na ich obsah sú
spôsobilé ho ohroziť v jeho pracovnom postavení alebo v partnerskom živote, možno považovať za
vyhrážku inej ťažkej ujmy podľa § 175 odst. 1 Trestného zákonníku. Pritom je podstatná páchateľova
predstava o tom, že obeť bude vnímať zverejnenie takejto informácie ako ujmu, ktorej hrozba mu umožní

uskutočniť jeho zámer. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 15.01.2020, sp. zn. 8
Tdo 1584/2019).

K prejednávanej veci je potrebné preto uviesť, že konkrétne okolnosti prejednávaného činu mali mať
dopad do sféry súkromného života poškodeného a to so zreteľom na jeho skutočné individuálne pomery,

najmä ku skutočnosti, že bol ženatý. Predmetom vyhrážok v danom prípade boli „kompromitujúce
materiály“. Treba teda zdôrazniť, že obžalovaní práve na túto stránku života poškodeného pôsobili,
aby práve takýmto tajomstvom z jeho intímneho života zdôraznili vyhrážku, ktorú hodlali prezradiť
rodine poškodeného B. a poškodenej H.. Naviac treba dodať, že poškodenej bol prostredníctvom tretej
osoby zaslaný list s obsahom týchto intímnych fotografií, čo obžalovaní uskutočnili preto, aby zvýšili

obavu poškodeného z tohoto prípadného následku. Práve aj takáto neistota bola obžalovanými cielená
na vzbudenie strachu u poškodeného z toho, že by mohli byť prezradené a zverejnené nevhodné
skutočnosti, ktoré by ako jemu tak aj poškodenej H. mohli spôsobiť rozvrat rodinného života.

V súvislosti s uvedeným odvolací súd opakovane považuje za potrebné zdôrazniť, že chráneným

záujmom trestného činu vydierania podľa § 189 Trestného zákona je slobodné rozhodovanie človeka, do
ktorého páchateľ zasahuje použitím násilia, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy. Z uvedeného
vyplýva, že túto hrozbu inej ťažkej ujmy uskutočňuje páchateľ do budúcna, a to pre prípad, že osoba
ktorej sa hrozí (ktorá je nútená) bude, či nebude konať podľa vôle páchateľa. Hrozba, ktorú obžalovaní
použili voči poškodenému, bola hrozba inou ťažkou ujmou, lebo realizácia tejto hrozby mohla mať vplyv

na dobrú povesť poškodeného v jeho rodine a osobnom živote, teda mohla bezprostredne smerovať k
rozvratu jeho manželstva a rodinného života.Námietka spočívajúca v tom, že nemorálne formou manželskej nevery konali samotní poškodení
je námietkou absolútne irelevantnou. Obžalovaným nijakým právom neprináleží hodnotiť morálku,
správanie a charakterové vlastnosti poškodeného. Ide výlučne o súkromný život poškodeného, ktorý

si je sám zodpovedný za svoje činy a správanie vo svojom súkromnom živote. Skutočnosť, že je
niekto neverný svojmu manželovi/manželke, však nedáva právo inej osobe aby zobrala spravodlivosť
do svojich rúk a túto neveru svojím spôsobom použila na vynútenie svojho plnenia proti nemu, navyše
nezákonným spôsobom.

V ďalšom obhajoba dôvodila, že okrem poškodenej H. o vhodenej obálke nik nevedel, takže tá sa
nemohla dostať do dispozície inému a v obálke sa nenachádzal žiadny list s akoukoľvek požiadavkou či
vyhrážkou, ako ani s akoukoľvek hrozbou zverejnenia fotografií. K tomuto odvolací súd iba konštatuje,
že je síce pravdou, že v tomto liste adresovanom poškodenej H. neboli uvádzané žiadne konkrétne
vyhrážky a to či už smerom k poškodenej alebo k jej rodine, avšak obsahom tohto listu boli intímne fotky
zo súkromného života poškodenej B. G. H. a poškodeného B. B.. Poškodení tento list vnímali ako formu

„zastrašovania“alebo„nátlaku“zostranyobžalovaných,žeakpoškodenýnebudekonaťtakakopovedali
(teda nevyplatí obžalovaným sumu 70 000,- Eur), tieto fotky budú zaslané rodinám poškodených.
Podľa názoru odvolacieho súdu list doručený poškodenej a hlavne jeho obsah boli spôsobilé vzbudiť
u poškodenej dôvodnú obavu z možného uskutočnenia konania, ktorým hrozili. Preto je možné tento
v určitých súvislostiach pochopiť zo strany poškodenej aj ako výhražný i keď ho tak vážne obžalovaní

nemysleli.

Obhajoba poukázala na to, že poškodený B. mal počítač, v ktorom boli intímne fotografie uložené,
umiestnený v kancelárii spoločnosti SAFENAT s.r.o., na mieste prístupnom pre všetkých spoločníkov a
súbor s intímnymi fotografiami sa nachádzal priamo na obrazovke tohto počítača. K takejto obhajobnej

námietke odvolací súd iba poukazuje aj na samotnú výpoveď svedka C. C., ktorý okrem iného uviedol,
že „..........počítač patril poškodenému B. B., on s týmito fotografiami nemanipuloval, spravila sa jedna
fotka, záznam do telefónu obžalovaného D. B.. .......... Bol vyzvaný obžalovaným D. B., nech skontroluje
počítač, na základe toho do počítača pozrel, boli tam tabuľky, filmy, audio-nahrávky, boli tam medzi
inými aj tieto inkriminované fotografie.“ Na základe uvedeného možno iba skonštatovať, že i keď bol

počítač voľne prístupný a nebol zaheslovaný, tento patril do užívania poškodeného B., pričom naopak
práve obžalovaní prostredníctvom tretej osoby – svedka C. porušili súkromie poškodeného v tom
zmysle, že vyhľadávali údaje v jeho počítači a to bez súhlasu a vedomia užívateľa – poškodeného
B.. Napokon ako vyššie uvedený svedok uviedol, z predmetného počítača bol vyhotovený záznam do
telefónu obžalovaného D. B., ktorý bol neskôr použitý ako nástroj akéhosi „zastrašovania“, že obžalovaní

vykonajú skutok, ktorým hrozili (intímne fotografie zašlú rodinám poškodených).

Ďalej podľa názoru obhajoby odmietnutím vykonania navrhovaného dôkazu výsluchom svedka - B. L. B.,
bola obžalovaná v 1. rade ukrátená na svojich právach na spravodlivý proces. K tejto námietke odvolací
súd dodáva nasledovné.

Súd prvého stupňa v odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku na strane 34-35, odôvodnil svoj
procesný postup, ktorým odmietol vykonať dôkaz výsluchom svedka - B. L. B. keď uviedol, že výsluch
svedkyne nepovažuje za potrebný vzhľadom na skutočnosť, že manželka poškodeného B. nebola nikdy
priamo prítomná pri rozhovoroch medzi obžalovanými a poškodeným B. a jej výpoveď by bola v tomto

smere len sprostredkovanou.

S poukazom na už vykonané dokazovanie mal aj odvolací súd za to, že výsluchom svedkyne - B. L. B.
by nemohlo podstatným spôsobom prísť k zmene dôkaznej situácie a ovplyvniť rozhodnutie súdu v tejto
trestnej veci. Naviac ide o skutočnosti nepodstatné pre rozhodnutie súdu vo veci. Z doposiaľ vykonaných

dôkazov nič nenasvedčuje tomu, že by označená osoba mala akékoľvek prepojenie s prejednávanou
trestnou činnosťou.

Pokiaľ sa obžalovaná v 1 rade domáhala vypočutia manželky poškodeného v konaní pred súdom,
k tomu krajský súd uvádza, že ani čl. 6 Dohovoru negarantuje obžalovanému absolútne právo na

zabezpečenie prítomnosti svedkov na pojednávaní. Zvyčajne je na vnútroštátnych súdoch, aby rozhodli,
či je nevyhnutné alebo vhodné svedka vypočuť (S. N. proti Švédsku, ods. 44; Accardia ostatní proti
Taliansku).Už len na záver krajský súd poznamenáva, že za porušenie ústavou priznaného práva na obhajobu
a spravodlivý proces nemožno považovať obsah vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých dôkazných
prostriedkoch pri plnení povinností podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, resp. uplatnení oprávnenia

podľa § 2 ods. 11 Trestného poriadku.

Ďalšiaobhajobnánámietkapoukazovalanaskutočnosť,žeoobžalovanomv2.radeC.B.až2svedkovia
zhodne potvrdili, že v deň odovzdania obálky s intímnymi fotografiami svedkovi K. sa preukázateľne
zdržiaval v L., a preto nemohol svedkovi K. obálku určenú na vhodenie do poštovej schránky poškodenej

H.odovzdať.KtomutoodvolacísúdpoukazujenačasťvýpovedesvedkaB.K.ktorýokreminéhouviedol,
„...........že koncom októbra roku 2015, nevie presne, kedy to bolo, bol doobeda s obžalovaným C. B.,
ktorý mu dal veľkú obálku, bola zalepená a poprosil ho, či ju neodnesie poškodenej B. H. na adresu. On
jej adresu nevedel, túto mu povedal obžalovaný C. B..“

Svedkyňa O. F. vypovedala, že dňa 30.10.2015 sa sťahovali z jedného bytu do druhého v L., to bolo

ráno, obžalovaný C. B. prišiel niekoľko dní predtým, aby jej pomohol s autom. Svedkyňa M. N. uviedla,
že jeho prítomnosť v L. bola okolo štátneho sviatku dňa 28.10., kedy s ním určite bola. V tejto súvislosti
odvolací súd dodáva, že obe spomínané svedkyne síce potvrdili prítomnosť obžalovaného v 2. rade
v L., avšak ani jedna zo svedkýň nepotvrdila, že by sa tam obžalovaný zdržiaval nepretržite po celú
spomínanú inkriminujúcu dobu. Cesta z L. do C. trvá približne 4 hodiny cesty autom čo znamená, že pri

preprave osobným autom po diaľnici by toto časovo stihnúť naozaj mohol.

Z hľadiska vyššie uvedených získaných priamych a nepriamych dôkazov je podľa názoru odvolacieho
súdu preto možné bez akýchkoľvek dôvodných pochybností mať za preukázané, že sa skutok stal práve
tak, ako je z hľadiska spôsobu a rozsahu opísané vo výrokovej časti rozsudku. Takéto dôkazy (výpovede

poškodených, svedkov) v spojení so znaleckým dokazovaním odvolací súd považuje za dostatočné na
vyslovenie záveru o vine obžalovaných A. B., C. B. a D. B..

K výroku o treste:

Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa
navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu
odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie
ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi

prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného
činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak
núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému
postupu súdu pri rozhodovaní o treste (obdobne pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2014,
sp. zn. 4 To 7/2013).

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby
viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych
páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti
u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti

najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním
trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty
individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú.
Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému
pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest

samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa celou spoločnosťou. V treste je teda
obsiahnuté spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne ako
aj etické (obdobne pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Tost/19/2015 zo dňa
23.6.2015).

V súlade so zákonom postupoval prvostupňový súd aj pri ukladaní trestu obžalovaným 1-3 rade,
prihliadal pritom ku všetkým okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska naplnenia účelu trestu a jeho
výmery, pričom starostlivo a uvážene prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osoby páchateľov, ich pomery a možnosti ich nápravy.Okresný súd správne vyhodnotil u všetkých obžalovaných existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti, a
to že obžalovaní viedli pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j/ Trestného zákona) a
nezistil existenciu žiadnej priťažujúcej okolnosti. Okresný súd pri ukladaní trestu obžalovaným zistil, že

sú splnené podmienky na použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného
zákona, nakoľko mal za to, že uloženie trestu obžalovaným v trestnej sadzbe desať rokov až šestnásť
rokov a osem mesiacov po aplikácii ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona ( neupravená trestná
sadzba podľa § 189 ods.3 Tr. zák. predstavuje 10-20 rokov odňatia slobody), by bolo v ich prípade
neprimerane prísne vzhľadom na charakter protiprávnej činnosti a stupeň jej nebezpečnosti a na ich

prevýchovu bude postačovať i trest kratšieho trvania. Z uvedeného dôvodu okresný súd uložil všetkým
trom obžalovaným trest odňatia slobody v trvaní päť rokov nepodmienečne a takýto trest považuje
aj krajský súd za plne zodpovedajúci zásadám ukladania trestov charakterizovaných v § 34 a nasl.
Trestného zákona, ako i požiadavke nielen individuálnej, ale najmä generálnej prevencie.

Zákonu zodpovedá aj výrok rozsudku, ktorým boli obžalovaní pre výkon trestu odňatia slobody zaradení

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v súlade s ustanovením § 48 ods. 4
Trestného zákona, nakoľko závažnosť trestnej činnosti obžalovaných je čiastočne znížená tým, že
obžalovaní sa trestnej činnosti dopustili prvý krát a ich náprava bude zabezpečená i v ústave na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súd napokon správne a v súlade so zákonom obžalovaným ako páchateľom obzvlášť závažného zločinu
obligatórne uložil i ochranný dohľad na dobu 1 roka. Za správny rovnako odvolací súd považuje aj výrok,
ktorým okresný súd obžalovaným uložil trest prepadnutia veci, a to 1 ks PC s nápisom SWING čiernej
farby s USB kľúčom DATA TRAVEL 4GB bielofialovej farby obžalovanej A. B., mobilného telefónu zn.
iPhone 6 obžalovanému C. B. a 1 ks USB kľúča červenej farby 32 GB a 1 ks mobilného telefónu zn.

Samsung S3 mini plus so SIM kartou obžalovanému D. B., nakoľko ide o veci, ktoré boli použité na
spáchanie trestnej činnosti.

Obhajoba záverom poukázala aj na plynutie času, keď skutok sa mal stať ešte v roku 2015 a
prvostupňový rozsudok bol vynesený až v roku 2022 a už samotné vedenie trestného stíhania proti

obžalovaným po tak dlhú dobu je pre nich dostatočným trestom, čo sa plne podpísalo tak na vážne
podlomenom zdraví obžalovanej v 1. rade A. B. a jej manžela D. B. ako obžalovaného v 3. rade, o čom
svedčia aj početné lekárske správy postupne predkladané prvostupňovému súdu počas konania pred
súdom.

K tejto odvolacej námietke konštatuje odvolací súd, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu
obžalovaným zistil, že sú splnené podmienky na použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia
§ 39 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko prihliadol k pomerom obžalovaným, a to že obžalovaní neboli
doteraz súdne trestaní, viedli riadny život, jednalo sa u nich o jednorazové vybočenie z riadneho vedenia
života, pričom u obžalovanej A. B. súd prihliadol i na jej zhoršený zdravotný stav a zdravotné problémy,

ktorými trpí, ako aj na okolnosti prípadu, a to že poškodený im dlžil nejaké peniaze, obžalovaní boli vo
finančnej tiesni, k dokonaniu skutku nedošlo, ako aj vzhľadom na už dlhší časový odstup od spáchania
skutku. Prvostupňový súd teda pri výroku o treste bral do úvahy i dobu, ktorá uplynula od spáchania
skutku. Dobu od roka 2015 do roka 2022 možno považovať za dlhšie obdobie, ktoré už má vplyv
na zhodnotenie všetkých okolností pri ukladaní trestu, avšak prvostupňový súd tieto okolnosti riadne

vyhodnotil a prihliadol na ne a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil.

Odvolací súd má za to, že v rámci odvolacieho konania bola venovaná dostatočná pozornosť všetkých
podstatnýmodvolacímnámietkamobžalovaných,ktorévšaknebolomožnéakceptovaťvtakomrozsahu,
ktorý by viedol k inému rozhodnutiu vo veci než k akému dospel súd prvého stupňa. Aj podľa názoru

krajského súdu, výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade spoľahlivo preukazovali vinu
obžalovaných zo spáchania skutku uvedeného vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. V súlade so
zákonom postupoval prvostupňový súd aj pri ukladaní trestu obžalovaným. Prihliadal pritom ku všetkým
okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska naplnenia účelu trestu a jeho výmery, pričom starostlivo
a uvážene prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce

okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osoby páchateľov, ich pomery a možnosti nápravy.

Keďže krajský súd potom nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolania
obžalovaných A. B., C. B. a D. B. ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.