Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. apríl 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 27C/202/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113223400
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Scholtzová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5113223400.4

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, proti žalovanej : Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2,
Košice, IČO: 31 690 904, za účasti na strane žalobcu Ochrana spotrebiteľom a vlastníkom bytov, D. X,

XXX XX, E. - C. F., zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou,
so sídlom kancelárie Škultétyho 3, Košice, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, č.k. 3C/20/2012 zo dňa 19.1.2012 v celom
rozsahu .

O trovách konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie na súde skončí .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca dňa 22.7.2013 podal žalobu, v ktorej žiadal aby bol zrušený rozsudok Arbitrážneho
súdu v Košiciach so sídlom Alžbetina 41, Košice , spisová značka 3C/20/2012 zo dňa 19.1.2012
v plnom rozsahu vrátane výroku o trovách konania. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 27.6.2013
prevzal rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, č.k. 3C/20/2012 zo dňa 19.1.202, ktorým

mu bolo uložené aby ako žalovaný do 5 dní od doručenia zaplatil žalobcovi peňažnú sumu vo výške
178,83 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur na účet žalobcu alebo aby v tejto
lehote podal odpor. Spolu s rozsudkom bolo žalobcovi doručené aj upovedomenie o začatí konania
zo dňa 9.1.2012 a návrh na začatie konania zo dňa 2.1.2012. Žalobca ako účastník rozhodcovského
konania predvolaný a ani vypočutý nebol a arbitrážny súd sa riadil výlučne listinnými dôkazmi,

ktoré predložil žalovaný. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie NS SR 6 Cdo/1/2012 zo dňa
21.3.2012 , kde uviedol, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný
titul v rozpore so zákonom a na uznesenie NS SR 6Cdo/3/2013 zo dňa 13.3.2013,podľa ktorého súdy
v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky.
Ďalej žalobca poukázal na to, že v našom platnom právnom poriadku platí princíp právnej istiny,
ako vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR č.k. IV ÚS 499/2011 - 25 zo dňa 22.11.2011.

Žalovaný ako žalobca v rozhodcovskom konaní vo svojom žalobnom návrhu uviedol, že právomoc
rozhodcovského súdu zakladá rozhodcovská doložka uvedená v časti „ Osobitné zmluvné dojednania
č. 01/2007“ k poistnej zmluve, v zmysle ktorých poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov
rozhodcovský súd. Rozhodcovský súd v odôvodnení rozsudku konštatuje, že z osobitných
dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom žalovaného s tým,

že tento ju nebol povinný v rámci poistnej zmluvy ako celku podpísať a teda že mal možnosť zmluvnú
podmienku neprijať. Aj napriek tomu, že žalobca podpísal „Osobitné zmluvné dojednania k poistnej
zmluve“ , tak rozhodcovská doložka nebola individuálne vyjednaná, pretože ustanovenie o arbitráži
v časti XV „ Rozhodcovské konanie “ je zakomponované priamo vo Všeobecných poistných
podmienkach, t.z. že žalobca by nemal podpísať nielen „Osobitné zmluvné dojednania“ , ale ani
Všeobecné poistné podmienky , o ktorých žalovaný tvrdí že sú súčasťou poistnej zmluvy a ani samotnú

poistnú zmluvu . Individuálne vyjednanie zmluvných podmienok znamená, že by si žalobca sámniečo v poistnej zmluve vymienil a druhá strana – žalovaný by to prijal. V tomto prípade však
k takémuto dojednaniu nedošlo. Išlo výlučne o využitie štandardnej formulárovej zmluvy. Sám
žalovaný vo svojom žalobnom návrhu zdôraznil, že časť XV VPP je súčasťou poistenia a teda

nemôže ísť o individuálne vyjednanie. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o tom,
že rozhodcovská doložka bola vyjednaná individuálne , čo opakovane potvrdil NS SR. Ďalej žalobca
poukázal na § 53 OZ a článok 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS a § 53 ods. 5 a 4 písm. r) OZ v platnom
znení. Na základe všetkých týchto skutočností žiadal aby bol zrušený rozsudok Arbitrážneho
súdu v Košiciach 3C/20/2012 zo dňa 18.1.2012.

2/ Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení zo dňa 19.1., doručené
22.1.2015 uviedol, že žalobca neuvádza rozhodujúce skutočnosti o tom, že rozhodcovská
doložka v spotrebiteľskej zmluve je ako taká neprijateľnou podmienkou. Toto svoje tvrdenie
nepodložil nijakým preukázaním , v čom rozhodcovská doložka spôsobila takú zmenu v právnom
postavení spotrebiteľa, že by bolo možné konštatovať, že tu došlo v dôsledku jej uzavretia v rozpore

s požiadavkou dobrej viery k takej úprave práva povinností z nej vyplývajúcich, že by to
znamenalo hrubý nepomer v neprospech spotrebiteľa. V žalobe sa žalobca len vo všeobecnosti
odvoláva na všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Žalovaný poukázal na
ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r), kde sa uvádza formulácia, že „za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré “ a teda ide len o demonštratívne

vymedzenie vyvrátiteľnej právnej domnienky, ale nie o taxatívne vymedzenie vždy neprijateľných
podmienok. Uvedené je plne v súlade s výkladom ESD k významu zoznamu podmienok
k Smernici 93/13/EHS a síce, že ide o podmienky , ktoré môžu, ale nemusia byť neprijateľné. Ďalej
uviedol, že ak by súd pri svojej interpretácii § 53 ods. 4 písm. r) kládol rovnítko medzi ustanovenie
v rozhodcovskej doložke „ všetky spory riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní“ a dikciu uvedenej

právnej normy „ riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní“ , tak je naprosto zrejmé, že pri
použití výkladu reductio ad absurdum by stačilo v rozhodcovskej doložke uviesť, že napríklad „ spory
o dlžné poistné riešiť v rozhodcovskom konaní“ a rovnítko by muselo byť odstránené. Je nad všetku
pochybnosť zrejmé, že zákonodarca nemal v úmysle dosiahnuť absurdný dôsledok aby len časť
sporov bola zahrnutá do rozhodcovskej doložky, inak by bola rozhodcovská doložka neplatná. Pri

samotnom interpretovaní a následnom aplikovaní právnej normy , ktorá je uvedená v § 53 ods. 4 písm.
r), je potrebné riešiť prečo zákonodarca použil výraz „ výlučne“ a neuspokojil sa s formuláciou „ aby
spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní“. V tom prípade by každá rozhodcovská
doložka v spotrebiteľských zmluvách bola ex lege neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Avšak samotný
odsek 4 písm. r) počíta s platnosťou dojednanej doložky a zameriava sa na možnú neprijateľnosť

iba jednotlivých ustanovení v nej uvedených . Ďalej poukázal na to, že rozhodcovská doložka
v poistnej zmluve, o ktorú v spore ide, nevynucuje na spotrebiteľovi povinnosť riešiť spory výlučne
v rozhodcovskom konaní a rozhodcovská doložka obsahuje len dohodu zmluvných strán, že spory
zo zmluvy sa budú prednostne, resp. najprv riešiť v rozhodcovskom konaní, pričom v ničom nie sú
upreté práva spotrebiteľa v prípade nespokojnosti so spôsobom tohto rozhodcovského konania

pokračovať ďalej v riešení sporu na všeobecnom súde. Ďalej poukázal na rozhodnutie SD EÚC
342/13, kde sa uvádza, že národný súd je povinný pri posudzovaní podmienky podľa písm. q Anexu
Smernice 93/13/ EHS dôsledne verifikovať či je zámerom spornej klauzuly vylúčiť alebo sťažiť právo
spotrebiteľa, podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd. Súdny dvor
teda jasne vysvetlil , že rozhodcovská doložka je len vtedy neprijateľná ak bolo jej úmyslom zbaviť

spotrebiteľa, po právoplatnom jednostupňovom rozhodnutí rozhodcovského konania, práva podať
žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, napr. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku .
Vpodmienkach slovenského vnútroštátnehoprávnehoporiadku užnatútootázkuodpovedalÚstavný
súd SR , a to uznesením IV ÚS 394/2012 – 13 . Ústavný súd týmto jasne vyjadril, že sťažovatelia
majú možnosť dosiahnuť nápravu v súdnom konaní pred všeobecným súdom. Žiadne právo na súdnu

ochranu im inštitútom rozhodcovského konania upreté nie je. Ďalej poukázal aj na rozhodnutie
III ÚS 162/2011. Uviedol, že ak by sa súdu hypoteticky aj podarilo skutkovo a právne ustáliť,
že to ktoré ustanovenie v rozhodcovskej doložke je neprijateľnou podmienkou, tak má povinnosť
preskúmať azdôvodniť čimôžezvyšokzmluvy bezneprijateľnejpodmienky ďalej pokračovať.Ztohto
vyplýva, že aj prípadné ustanovenia, ktoré sú označené za neprijateľné podmienky, nezakladajú

automaticky neplatnosť nielen zmluvy, ale ani jej časti, konkrétne rozhodcovskej doložky. Žalobca
spochybňuje individuálnosť dojednania rozhodcovskej doložky v poistnej zmluve a na podporu svojich
tvrdení ale nenavrhuje súdu vykonať žiaden dôkaz. Žalobca pritom poukazuje na článok XV VPP,
ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy, avšak nie podľa tvrdení žalovaného, ako uvádza žalobca , alev zmysle ustanovenia § 788 ods. 3 OZ. Žalobca svojim podpisom iba potvrdil prevzatie jedného
rovnopisu poistnej zmluvy VPP a jeho podpis má výlučne deklaratórny charakter. Žalovaný má za
to, že rozhodcovská doložka, ktorá je uvedená v časti XV bod 1 VPP bola vyjednaná individuálne,

a to práve prostredníctvom graficky a právne od VPP oddelených osobitných zmluvných dojednaní
k poistnej zmluve. Osobitné zmluvné dojednania ( OZD) sú od Všeobecných poistných
podmienok ( VPP) , priestorovo i obsahovo uzavreté podpisom žalobcu oddelené hrubým písmom.
OZD sú opatrené podpismi žalobcu a sprostredkovateľa poistenia a majú teda konštitutívny charakter,
zakladajú právny vzťah medzi poistníkom a poisťovateľom v zmysle ustanovení uvedených v OZD.

Súčasťou poistnej zmluvy sa OZD stávajú až momentom ich podpísania. Nepodpísaním by zmluvný
vzťah ďalej pokračoval a nemalo by to žiaden vplyv na jeho ďalšie trvanie alebo charakter. Žalobca mal
teda možnosť OZD nepodpísať bez toho aby bol dotknutý ďalší vzťah medzi ním a žalovaným. Nie
je tedadôležité, ktouvedenúpodmienku navrhol, ale dôležitéje,žebola obomstranámdanámožnosť
sa rozhodnúť. V dôsledku vyššie uvedeného je zrejmé, že rozhodcovská doložka v posudzovanej
poistnej zmluve nielenže nie je neprijateľnou podmienkou, ale navyše je aj individuálne dojednaná

a spĺňa všetky predpísané náležitosti v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. Na základe všetkých týchto
skutočností žiadal žalovaný aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

3/ Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 22.5., doručené 27.5.2015 , uviedol, že novelizáciou zákona č.
233/1995 Z.z. Exekučný poriadok v rámci zákona č. 335/2014 Z.z. bod 49 sa za § 243 c) vložil

nový § 243d),vktoromje uvedené,žeexekučnékonanienapodklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor splňujúci podmienky podľa osobitného
predpisu, vydaného pred 1.1.2015 , možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona.
Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na
vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania

zaväzovať. Uvedené ustanovenie je platné a účinné od 1.1.2015. Rozhodcovský rozsudok, ktorý je
predmetom konania , č.k. 3 C/20/2012 , spĺňa kumulatívne predpoklady obsiahnuté v tejto právnej
norme . Z uvedeného vyplýva, že v dôsledku aplikácie dispozície tejto právnej normy sa právne
postavenie účastníkov tohto súdneho konania obnovilo do stavu pred vydaním rozhodcovského
rozsudku, t.z. že žalobca nie je viazaný povinnosťou, ktorá bola uložená rozhodcovským rozsudkom

a žalovaný si nemôže uplatňovať nárok , ktorý mu bol rozhodcovským rozsudkom priznaný.
Právoplatnosť rozhodnutia znamená, že rozhodnutie konečným a záväzným spôsobom upravuje
právne pomery účastníkov konania. Tá skutočnosť, že v dôsledku aplikácie § 243 d) Exekučného
poriadku na uvedený rozhodcovský rozsudok prestáva tento rozsudok účastníkov zaväzovať,
znamená , že uvedená novela anuluje právoplatnosť tohto rozhodcovského rozsudku . V dôsledku

tohto žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, pretože týmto došlo k tomu, že aktuálne právne postavenie
účastníkov tohto konania sa ani v dôsledku prípadného meritórneho rozhodnutia okresného súdu
v tomto konaní nijako následne nemôže zmeniť a išlo by teda len o akademické rozhodnutie.

4/ Žalovaný vo vyjadrení na pojednávaní 17.2.2016 opätovne poukázal na ustanovenie §

243 d) Exekučného poriadku a uviedol podpornú právnu argumentáciu podľa uznesenia NS SR
6 Cdo/214/2011 . Z tohto dôvodu žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu, keďže účastníci
konania sú bez právneho záujmu na rozhodnutí sporu. V prípade procesno-právneho ustanovenia
§ 372 w) OSP má za to, že sa jedná o konkrétne usmernenie ku aplikácii § 88 ods. 2 tohto zákona
vkonkrétnychpodmienkachkonania ozrušenierozhodcovskéhorozsudku.Poslednáveta§ 243 d) EP

„ rozhodcovské konanie prestáva účastníkov zaväzovať „ je bezpochyby hmotno-právne ustanovenie
a platí pre všetky rozhodcovské rozsudky spĺňajúce predpoklad v tejto právnej norme a súd môže
rozhodnúť len na základe interpretácie tejto hmotno-právnej normy, pričom nemôže byť obmedzený
procesno-právnou normou. Pokiaľ sa súd nestotožní s argumentáciou žalovaného, tak poukázal na
to, čo už uvádzal v predchádzajúcich vyjadreniach, o tom, že rozhodcovská doložka nevynucuje na

spotrebiteľovi povinnosť riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní a pri posudzovaní podmienky je
potrebné dôsledne preskúmať či je zámerom spornej klauzuly vylúčiť alebo sťažiť právo spotrebiteľa
podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd. Ďalej žalovaný poukázal
na to, že rozhodcovská doložka je nielenže platne dojednané, ale bola vyjednaná aj individuálne.
Zároveň žalovaný poukázal na listinný dôkaz – záznam a potrebách a požiadavkách klienta . Tento

dokument je výsledkom predzmluvného rokovania a je spôsobilý preukázať, že klient bol riadne
informovaný o všetkých aspektoch poistenia ako aj o možnosti mimosúdneho riešenia sporov. Zároveň
predložil aj stanovisko NBS zo dňa 26.6.2014. Na základe všetkých týchto skutočností žiadal žalobu
zamietnuť.5/ V záverečnom vyjadrení žalovaný uviedol, že predloženými listinnými dôkazmi v konaní preukázal,
že rozhodcovská doložka bola platne dojednaná podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom

konaní a zdôrazňuje, že v čase podpisu poistnej zmluvy bolo možné spotrebiteľské spory
prejednávať a rozhodovať pred rozhodcovským súdom. Ďalej poukázal na to, že rozhodcovská
doložka nenúti žalobcu riešiť prípadné spory výlučne v rozhodcovskom konaní , tak že nič nebráni
žalobcovi, abysaposkončenírozhodcovskéhokonania obrátilna všeobecnýsúd.Ďalej rozhodcovská
doložka bola dojednaná individuálne prostredníctvom osobitných zmluvných dojednaní, ktoré sú

graficky a právne oddelené od ostatného textu všeobecných poistných podmienok. Žalobca bol
o možnosti mimosúdneho riešenia sporov preukázateľne informovaný prostredníctvom záznamu
o potrebách a požiadavkách klienta a relevantnosť tohto dôkazu potvrdzuje aj NBS vo svojom
stanoviskuzodňa26.6.2014.Žalobca neuniesoldôkazné bremeno askutkovo nedokázal odôvodniť
dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku , uvedené vo svojom žalobnom návrhu. V závere žiadal
aby súd pri rozhodovaní prihliadal na novelu Exekučného poriadku , konkrétne § 243 d), na

základektoréhostratilrozhodcovskýrozsudok,ktorýjepredmetom konaniapo 31.3.2015právoplatnosť
a záväznosť pre účastníkov konania, takže tento rozhodcovský rozsudok je neplatný a neexistuje.

6/ Občianske združenie Ochrana spotrebiteľom a vlastníkom bytov vo vyjadrení zo dňa 1.2., doručené
5.2.2016 , v prípade argumentu žalovaného aby žaloba bola zamietnutá z dôvodu novelizácie

Exekučného poriadku poukázal na to, že žalobca podal žalobu na zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c), g) a j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Niet procesného dôvodu na zamietnutie žaloby. Ďalej poukázal na ustanovenie § 372 w)
OSP , k úpravám účinným od 1.1.2015, podľa ktorého spory o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
oktorýchsazačalokonaťnasúde aktorésa do 1.1.2015 právoplatneneskončili,prerokujúadokončia

súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov a poukázal aj na § 243 d) ods. 2 Exekučného
poriadku . Zamietnutie žaloby , na základe zmeny ustanovení EP je minimálne sporné. Nie je
procesne v poriadku, ak bez zrušenia konkrétneho rozhodnutia dôjde k strate procesných účinkov, a
to bez relevantného súdneho rozhodnutia len v dôsledku vymedzenia inou procesnou normou.
Z dôvodu právnej istoty by mal súd vo veci riadne konať a rozhodnúť. Ďalej poukázal na to, že od

1.1.2015 bol prijatý nový zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní , ktorý v
§ 73 ods. 1,3 stanovil, že ak nie je ustanovené inak, tak ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský
spor začatý pred 1.1.2015 a právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní
začatom pred 1.1.2015 zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.1.2015

spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Z uvedeného teda vyplýva, že konania neskončené
do 31.12.2014, sa nedokončia podľa zákona č. 244/2002 Z.z., ale podľa nového , špeciálneho
zákona č. 335/2015 Z.z. a iba rozhodcovskú zmluvu bude súd posudzovať podľa predpisov
účinných v čase jej uzavretia. Ďalej poukázal na rozhodnutia súdov, ktoré sa týkali zrušenia
rozhodcovského rozsudku . Poukázal aj na to, že súd prvého stupňa je povinný ex offo skúmať

neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách, a to nielen v tomto prípade napádanú
rozhodcovskú doložku. Zákonom č. 150/2004 Z.z. , ktorým sa novelizoval OZ, bola prevzatá
Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách . Túto
Smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku
upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Podľa článku 3 ods. 1,2,3 Smernice zmluvná podmienka,

ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú ak napriek požiadavke dôvery spôsobí
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy
ku škode spotrebiteľa . Na strane žalobcu je daný nevyhnutný právny záujem na pokračovaní
prejednávania právnej veci tým, že má záujem na tom, aby všeobecný súd vyriešil spornú otázku
o tom či je žalovanému zaviazaný na nejaké plnenie alebo nie. Žalobca má záujem na pokračovaní

v rozsahu rozhodnutia súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky – rozhodcovskej doložky.
Zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je jediným cieľom žalobcu. Podstatou prejednávanej právnej
veci je či žalovaný má voči žalobcovi pohľadávku alebo nie. Je potrebné vychádzať z toho,
že naliehavý právny záujem má žalobca - spotrebiteľ vždy , pretože potrebuje mať vyriešenú
otázku aký je jeho skutočný dlh voči žalovanému. Rozhodnutím súdu, a to zrušením rozhodcovského

rozsudku, z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky a tým, že takéto
rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť, sa žalobca dostane do definitívnej právnej
istoty, že v budúcnosti napádaný rozhodcovský rozsudok nebude exekučným titulom. Na základevšetkých týchto skutočností občianske združenie Ochrana spotrebiteľom a vlastníkom bytov, ktoré
vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane žalobcu, žiadalo žalobe vyhovieť.

7/ Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané oboznámením listinných dôkazov, časti spisu
Arbitrážneho súdu Košice 3 C/20/2012, a to návrhu na začatie konania, upovedomenia o začatí
konania , rozhodcovského rozsudku , poistnej zmluvy mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

8/ Podľa návrhu na začatie konania , ktorý bol doručený Arbitrážnemu súdu Košice 4.1.2012, č.k.

3C/20/2012 bolo zistené, že návrh podal Rapid life životná poisťovňa a.s. proti A. B. a žiadal aby
tento bol povinný zaplatiť pohľadávku 178,83 eur a trovy konania vo výške 276 eur a návrh odôvodnil
tým, že strany uzavreli dňa 29.4.2008 poistnú zmluvu č. 4435700054.

9/ Podľa upovedomenia o začatí konania bolo zistené, že Arbitrážny súd Košice č.k. 3C/20/2012
navrhovateľa Rapid life životná poisťovňa a.s. proti A. B. v konaní o zaplatenie 178,83 eur žalobcu

ako odporcu v konaní pred rozhodcovským súdom upovedomil o začatí konania pred Arbitrážnym
súdom Košice na základe žaloby, doručenej rozhodcovskému súdu.

10/ Podľa rozhodcovského rozsudku č.k. 3C/20/2012 Arbitrážneho súdu Košice v právnej
veci žalobcu Rapid life životná poisťovňa a.s. proti žalovanému A. B. bolo rozhodnuté tak, že

žalovanému bolo uložené aby do 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku zaplatiť žalobcovi
peňažnú sumu vo výške 178,83 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur alebo aby v tej
istej lehote podal odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal.

11/ Žalobca ďalej predložil aj rokovací poriadok Arbitrážneho súdu Košice, v znení účinnom

od 10.3.2011.

12/ Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZRK) v znení
účinnom od 1.7.2009 do 31.12.2014 účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súdu domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak :

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 41 ods. 1 veta prvá cit. ZRK žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať
v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania,
ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku .

Podľa § 73 ods. 1 zák.č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ak nie je ďalej
ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na
rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1.1.2015 . Právne účinky
úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1.1.2015 zostávajú zachované.

Podľa § 73 ods. 2 zák.č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní na trvanie a plynutie
lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1.1.2015 ,
sa použijú predpisy účinné do 31.12.2014 ; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie dotknuté .

Podľa § 73 ods. 3 zák.č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodcovská
zmluva uzavretá pred 1.1.2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom od 1.5.2004 do 31.12.2007 (ďalej len OZ) spotrebiteľskými

zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55 ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej
strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 cit. OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti .Podľa § 52 ods. 3 cit. OZ spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods.1 citovaného OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
( ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 4 cit. OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13/ V prejednávanej veci sa súd prioritne zaoberal posúdením otázky či poistná zmluva uzavretá
medzi stranami je zmluvou spotrebiteľskou, podľa § 52 a nasl. OZ, a či teda žalobca požíva právnu
ochranu spotrebiteľa. Aby poistná zmluva , uzavretá medzi stranami č. 4435700054 zo dňa

29.4.2008, bola spotrebiteľská zmluva, tak na jednej strane musí vystupovať dodávateľ, tak ako je
definovaný v citovanom § 52 ods. 2 OZ a na druhej strane spotrebiteľ, definovaný v citovanom §
52 ods. 3 OZ. Medzi stranami nebolo sporné a je nepochybné , že žalovaný pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
a teda na účely posúdenia spotrebiteľského vzťahu je ho možné posudzovať ako dodávateľa .

Zároveň nebolo sporu ani o tom, že žalobca ako poistník spĺňa všetky znaky spotrebiteľa , a tak
ako slabšiemu subjektu mu patrí ochrana daná predpismi spotrebiteľského práva.

14/ Účastník rozhodcovského konania sa podľa právneho stavu, účinného do 31.12.2014, keďže
žaloba bola podaná dňa 22.7.2013, mohol domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou

podanou na príslušnom súde , podľa § 40 ods. 1 ZRK, ktorá bola podaná v lehote 30 dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku podľa § 41 ods. 1 citovaného zákona . Rozhodcovský rozsudok
bol doručený žalobcovi dňa 27.6.2013 a žalobca podal žalobu na súd dňa 22.7.2013 , takže žaloba
bola podaná v 30 – dňovej lehote na príslušnom súde podľa § 41 ods. 1 citovaného zákona . Zároveň
súd konštatuje, že žalobca ako účastník rozhodcovského konania , kde podal žalobu o zrušenie

rozhodcovského rozsudku , je aktívne vecne legitimovaný v konaní a žalovaný ako druhý účastník
rozhodcovského konania je pasívne vecne legitimovaný v konaní . Na uvedenom závere o vecnej
legitimácie účastníkovnemeníničaniobrana žalovaného, ktorý poukazujena ustanovenie § 243 d)
ods. 1 Exekučného poriadku. Účinkom tohto ustanovenia je prelomenie materiálnej právoplatnosti,
ale nie zrušenie rozhodcovského rozsudku . Prelomenie materiálnej ( nie formálnej) právoplatnosti

rozhodcovského rozsudku má za následok, že je možné vo veci nanovo konať a rozhodnúť. Pokiaľ
ide o účinky rozhodcovského rozsudku , tak tieto sú dané len medzi účastníkmi konania . Na základe
tohto je možné dospieť k takému záveru, že súd v konaní o žalobe o zrušení rozhodcovského
rozsudku môže tento rozhodcovský rozsudok zrušiť, keďže tento sa ex lege nezrušuje, pričom
zákon o rozhodcovskom konaní výslovne ani neustanovoval, že napadnúť možno len právoplatný

rozsudok. Pokiaľ žalovaný namieta , že z dôvodu prijatia zákonného ustanovenia § 243 d) ods.
1 Exekučného poriadku sporové strany z objektívnych dôvodov nemajú právny záujem na výsledku
konania, tak súd zdôrazňuje, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je žalobou
podľa § 80 písm. c) OSP, za ktorého účinnosti bola podaná, a preto žalobca v konaní nemusí tvrdiť
a preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom rozhodnutí súdu. Na základe tohto súd

dospel k takému záveru, že aj po nadobudnutí účinnosti novely Exekučného poriadku sú naďalej
splnené podmienky aby súd vo veci konal a rozhodol o zrušení rozhodcovského rozsudku , na základe
žaloby podanej v súlade s citovanými ustanoveniami § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní.

15/ Žalobca v konaní namietal platnosť rozhodcovskej doložky , ktorú mal prijať podpisom poistnej

zmluvy, všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných podmienok, z dôvodu, že táto je
neprijateľnou zmluvou podmienkou, podľa citovaného § 53 ods. 1 OZ a teda je neplatná, podľa
citovaného § 53ods. 4OZ.Nazákladetohto súdsazameralnaprieskum zlučiteľnosti rozhodcovskej
doložky , tak ako je uvedená v časti XV všeobecných poistných podmienok s komunitárnou
právnou úpravou, danou Smernicou Rady 93/13 EHS a na ňu nadväzujúcou vnútroštátnou právnou

úpravou danou citovanými ustanoveniami § 52 a nasl. OZ. Pri neplatnosti rozhodcovskej
doložky podľa citovaného ustanovenia § 53 ods. 4 OZ musia byť splnené podmienky, a to že
sporná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka nebola so žalobcom individuálne dojednaná
a súčasne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospechspotrebiteľa . Pri individuálnom dojednaní, z dôvodu že ide o spotrebiteľskú zmluvu, spotrebiteľ musí
mať možnosť individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy. Žalovaný namietal, že táto sporná rozhodcovská doložka bola so žalobcom individuálne

dojednaná a argumentoval tým, že žalobca osobitne podpísal osobitné zmluvné dojednania , čím
potvrdil svoju vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV všeobecných poistných
podmienok. Rovnako žalovaný poukazoval aj na záznam o požiadavkách klienta a obsah listu
Národnej banky Slovenska zo dňa 26.6.2014. Pokiaľ ide o pojem individuálne dojednaná zmluvná
podmienka, tak pozitívne vymedzenie tohto právneho pojmu neobsahuje ani Smernica Rady 93/13/

EHS ani vnútroštátna právna úprava v SR. Definícia, ktoré je uvedená v článku 3 ods. 2 Smernice
ako aj § 52 ods. 1 OZ, obsahujú len negatívne vymedzenie tohto právneho pojmu, t.z. vymedzujú
čo nie je možné považovať za individuálne dohodnutú podmienku. Podľa názoru súdu za individuálne
so spotrebiteľom zo strany dodávateľa dohodnutú zmluvnú podmienku možno považovať len takú,
ktorej obsah bol predmetom rokovaní medzi zmluvnými stranami v procese jej kontraktácie a jej
znenie bolo napokon spoločným konsenzom oboch zmluvných strán vyplývajúcim z týchto rokovaní .

Inými slovami na to aby mohla byť zmluvná podmienka považovaná za individuálne dojednanú,
medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy, nestačí len to aby spotrebiteľ mal nielen možnosť s vopred
dodávateľom pripravenou a formulovanou podmienkou či už vyjadriť svoj súhlas alebo nesúhlas,
a to či už začiarknutím takejto možnosti vo vopred pripravenom formulárovom texte zmluvy alebo
svojim podpisom pod takýmto textom, ale aby ešte v samotnom procese kontraktácie bol schopný

pochopiť jej význam a následne bez akýchkoľvek ďalších podmienok sa mohol rozhodnúť či takúto
podmienku prijíma alebo nie. Len takýto výklad korešponduje so znením, zmyslom a cieľom
právnej úpravy , tak ako je zakotvená v § 52 ods. OZ, ale aj v článku 3 ods. 2 Smernice. Žalovaný
však takýto spôsob kontraktácie spornej rozhodcovskej doložky nepreukázal a teda neuniesol
dôkazné bremeno , pretože zmluvné dojednanie sa nepovažuje za individuálne dojednané

vspotrebiteľskejzmluveatútoprávnudomnienku môžedodávateľvyvrátiťakpreukážeopak. Žalovaný
tento opak nepreukázal , a tak súd konštatuje, že sporná rozhodcovská doložka v poistnej zmluve ,
uzavretejstranamikonania,nebolaindividuálnedojednaná. Taktiež pokiaľideozáznamopožiadavkách
a potrebách klienta, na ktorý poukazuje žalovaný , tak súd konštatuje, že z tohto formulárového textu
záznamu vyplýva len informácia o možnosti mimosúdneho vyrovnania vzniknutých sporov zo

sprostredkovania poistenia prostredníctvom využitia inštitútu rozhodcovského konania. Zároveň
súd konštatuje, že XV časť VPP sa nijako nedotýka riešenia sporov zo sprostredkovania
poistenia. V ostatnom text formulára nijakým spôsobom nekonkretizuje, že by žalobca bol
vyčerpávajúco a jasne informovaný o rozhodcovskej doložke podľa XV časti VPP. Formulár
zásadne obsahuje len údaje o potrebách a požiadavkách klienta, teda žalobcu, zároveň zahŕňa aj

vyhlásenie klienta o poskytnutí súhlasu na spracovanie osobných údajov a zároveň vyhlásenie,
že jeho rozhodnutiu uzavrieť životné poistenie predchádzala dôkladná analýza potrieb a požiadaviek.
Zo žiadnej časti vyhlásenia nevyplýva, že žalobcovi v procese kontraktácie bola poskytnutá relevantná
možnosť pochopiť a posúdiť význam spornej zmluvnej klauzuly( rozhodcovskej doložky), resp. že
táto zmluvná klauzula bola osobitne predmetnom predzmluvných rokovaní medzi účastníkmi zmluvy.

Pokiaľ ide o list Národnej banky Slovenska zo dňa 26.6.2014, na ktorý poukazoval žalovaný , tak tu
súd konštatuje, že NBS nie je oprávnená akýmkoľvek spôsobom suplovať činnosť súdu spočívajúcu
v hodnotení dôkazov a vyjadrovať sa k výkladu smernice a teda toto vyjadrenie nemá v prejednávanej
veci relevanciu. Túto časť argumentácie žalovaného teda súd považoval za nedôvodnú. Súd
sa zároveň zaoberal aj tým či žalobca mal reálnu možnosť ovplyvniť obsah tejto zmluvnej klauzuly ,

t.z. túto klauzulu pozmeniť alebo vylúčiť. V tejto súvislosti súd poukazuje, na to, že žalobca ako
spotrebiteľ rozhodcovskú doložku prijal už svojim podpisom na poistnej zmluve, keďže týmto prijal
návrh žalovaného na uzavretie poistnej zmluvy vrátane všeobecných poistných podmienok, ktoré sa
týmto stali súčasťou poistnej zmluvy , a to s poukazom na to, že rozhodcovská doložka bola
súčasťou všeobecných poistných podmienok, a to časť XV – rozhodcovské konanie. Podľa názoru

súdu žalovaný použil aj nekalú praktiku, keďže súčasne podpis spotrebiteľa pod osobitné zmluvné
podmienky vyjadrovalajjehosúhlas soznením ,ktorésatýkalopodmienokzániku poisteniaodlišných
od znenia časti II článok 9 ods. 1 veta prvá VPP a teda rozhodnutie spotrebiteľa podpísať osobitné
zmluvné podmienky bolo ovplyvnené nielen tým, že vychádzal z domnienky, že záväznosť XV
časti všeobecných poistných podmienok nemôže ovplyvniť, keďže na návrhu poistnej zmluvy

výslovne svojim podpisom potvrdil , že prijíma návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy a rovnako, že
VPP sú súčasťou tejto poistnej zmluvy , ale zároveň aj to, že mal vôľu dojednať so žalovaným ním
ponúkaný iný spôsob zániku poistenia. Na základe týchto skutočností súd dospel k takému záveru,že žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah spornej zmluvnej klauzuly, keďže jej
pôsobenie v zmluvnom vzťahu so žalovaným nemohol reálne vylúčiť.

16/ Na základe všetkých týchto skutočností súd teda vychádzal z toho, že sporná rozhodcovská
doložka ako zmluvná podmienka nebola v danom prípade individuálne dojednaná .

17/ Súd ďalej skúmal aj ďalší predpoklad neprijateľnosti zmluvnej podmienky, podľa § 53 ods. 1

veta prvá OZ, a to či táto podmienka spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pri skúmaní prijateľnosti, resp. neprijateľnosti dotknutej
zmluvnej podmienky, a to rozhodcovskej doložky, súd vychádzal z hodnotiacich kritérií podľa
článku 4 ods. Smernice Rady č. 93/13 EHS , v zmysle ktorých nekalosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky
okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy, v dobe uzavretia zmluvy a na všetky ostatné podmienky

zmluvy alebo na inú zmluvu, na ktorej je závislá . Toto ustanovenie Smernice bolo v zásade
transformované do znenia ustanovenia § 53 ods. 9 OZ s účinnosťou od 1.3.2010. Uvedené
hodnotiace pravidlo tak možno z dôvodu nepriamych účinkov Smernice vo vzťahu k vnútroštátnemu
právu SR aplikovať aj v tomto prípade aj napriek tomu, že v čase uzavretia poistnej zmluvy
29.4.2008 toto pravidlo nebolo ešte priamo zakotvené v právnom poriadku SR. Z tohto hodnotiaceho

pravidla možno nepochybne vyvodiť, že hodnotenie prijateľnosti zmluvnej podmienky sa vykonáva
pri zohľadňovaní okolností, ktoré existovali v čase dojednania takejto zmluvnej podmienky, nie
podľa okolností, ktoré boli v čase, kedy došlo k naplneniu hypotézy zmluvnej podmienky. Výkladom
možno dospieť k takému záveru, že už v čase dojednania zmluvnej podmienky musí táto prejsť
testom prijateľnosti, ktorý spočíva v tom, že táto zmluvná podmienka sa javí ako prijateľná, a to

bez ohľadu na konkrétne skutkové okolnosti, ktoré môžu nastať v rámci doby trvania zmluvného
vzťahu, ktorý je založený spotrebiteľskou zmluvou. Súd vychádzal z tohto hodnotiaceho kritéria ,
a to či sporná zmluvná podmienka spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto rozhodcovská doložka jednoznačne vyžadovala
od spotrebiteľa aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, ako vyplýva priamo

zo znenia časti XV ods. 1, 2 a 3 všeobecných poistných podmienok ako aj zo znenia
ustanovenia ods. 2 osobitných zmluvných podmienok. Už len táto skutočnosť v kontexte so znením
ustanovenia bod 1 písm. q) prílohy Smernice Rady č. 93/13/ EHS spôsobuje absolútnu neplatnosť
spornej rozhodcovskej doložky podľa citovaného § 53 ods. 4 OZ. Súd zároveň ešte konštatuje,
že táto sporná rozhodcovská doložka aj skutočne spôsobovala značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo sa prejavovalo v tom, že dodávateľ,
teda žalovaný , v zmysle doložky získal v podstate výlučný jednostranný vplyv v prípade
akéhokoľveksporuvyvolaného dotknutoupoistnou zmluvou, ato čiužvedeného ako žalobcomzo
strany dodávateľa alebo spotrebiteľa , na výber rozhodcu ako aj na spôsob vedenia rozhodcovského
konania ( dokonca mal možnosť sám kreovať rozhodcovský súd, jeho štatút a rokovací

poriadok - procesné pravidlá na prejednávanie a rozhodovanie sporov pred týmto rozhodcovským
súdom). Účelovosť argumentácie žalovaného vyplýva aj z toho tvrdenia, že rozhodcovská doložka
ani nebola spôsobilá zakázať spotrebiteľovi , na základe slovenského právneho poriadku, obrátiť sa
so svojím sporom proti dodávateľovi priamo na všeobecný súd. V prípade tejto rozhodcovskej
doložky bolo však toto právo spotrebiteľa limitované námietkou žalovaného o nedostatku právomoci

všeobecného súdu práve s ohľadom na výlučnú právomoc rozhodcovského súdu podľa spornej
rozhodcovskej doložky. Ak by teda žalovaný vzniesol takúto námietku, tak súd by mal povinnosť
konanie o žalobe žalobcu zastaviť.

18/ Na základe všetkých týchto skutočností súd konštatuje, že rozhodcovská doložka, tak ako

bola dojednaná medzi stranami, je absolútne neplatná ( § 53 ods. 4 OZ) a teda že v prejednávanej
veci je daný dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní. Na základe
tohto súd žalobe žalobcu vyhovel a a zrušil napadnutý rozhodcovský rozsudok a zároveň o trovách bolo
rozhodnuté tak, že o týchto bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie sa súde končí.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.