Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. december 2021

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 5C/38/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318204799
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2021:4318204799.15

Rozhodnutie

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa,
a. s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, zastúpená
advokátkou: JUDr. Soňa Pohovejová, advokátska kancelária so sídlom Záhradnícka 37, Bratislava, proti
žalovanej: Z. S., Y.. XX.XX.XXXX, E. G. Ď., V. M. X/XX, zastúpená B. R., E. G. Ď. - B., V. XX, o zaplatenie
825,90 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania proti žalobcovi
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1.Podanou žalobou sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia peňažnej sumy vo výške 825,90
Eur s príslušenstvom. Svoju žalobu skutkovo odôvodnil tým, že so žalovanou uzavreli poistnú zmluvu -
číslo návrhu XXXXXXXXXX pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla EČV: V., pričom dňa 19.08.2016 došlo v obci G. Ď. k dopravnej nehode - poistnej udalosti, pri
ktorej vodič motorového vozidla EČV: V. pri odbočovaní na mieste mimo cesty sa nepresvedčil, či nie
je predchádzaný, následkom čoho došlo k zrážke s predchádzajúcim vozidlom EČV: Y.. Pri dopravnej

nehodedošlokzraneniupoškodenejB.R.stým,žesťaženiespoločenskéhouplatneniapoškodenejbolo
vyčíslené na sumu vo výške 2.311,- Eur a takúto sumu žalobca poukázal poškodenej dňa 12.01.2018.
Zároveň bolestné poškodenej bolo vyčíslené na sumu vo výške 442,- Eur a táto suma bola poukázaná
žalobcom dňa 12.01.2018. Žalobca ďalej uviedol, že celkovo tak z poistnej udalosti vyplatil poškodenej
sumu vo výške 2.753,- Eur. Keďže žalovaná poistné za obdobie od 21.07.2016 do 20.10.2016, ktoré
bolo splatné dňa 21.07.2016 zaplatila až dňa 19.08.2016 tak v čase poistnej udalosti bola v omeškaní s

platením poistného. Okrem toho poistnú udalosť nenahlásila v lehote 15 dní od vzniku škodovej udalosti,
v dôsledku čoho žalobcovi vznikol nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za ňu vyplatil z dôvodu
škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Preto vyzval žalovanú výzvou zo dňa 13.07.2018
na náhradu časti poskytnutého plnenia vo výške 825,90 Eur, a to v lehote 15 dní od doručenia výzvy
zo dňa 13.07.2018, avšak žalovaná dlžnú sumu neuhradila. Z uvedených dôvodov si tak uplatňuje proti
žalovanej svoj peňažný nárok.

2. Tunajší súd následne rozhodol o žalobe platobným rozkazom zo dňa 29.01.2019, proti ktorému
podala žalovaná v zákonnej lehote odpor. V podanom odpore uviedla, že neexistuje žiadne právoplatné
rozhodnutie, že by ona spôsobila dopravnú nehodu zo dňa 19.08.2016, pričom prebieha trestné stíhanie,
čaká sa na znalecký posudok z Ústavu inžinierstva a znalectva v Žiline, čo poisťovni KOOPERATIVA
aj oznámila a odporučila, aby si celú záležitosť overili v rámci zákona aj na polícii. Pokiaľ ide o poistnú

zmluvu, tú mala uzavretú s platením štvrťročného poistného a prvú platbu uhradila v deň dopravnejnehody 19.08.2016, čiže v čase keď nastala poistná udalosť, a preto s platením už nemeškala. Uvedenú
dopravnú nehodu rieši OR PZ Levice a žiadala, aby súd rozhodol na základe uvedených skutočností.

3. Uznesením zo dňa 26.02.2019 tunajší súd zrušil platobný rozkaz, a v zmysle § 167 ods. 3 CSP
doručil odpor právnemu zástupcovi žalobcu a vyzval ho, aby sa k nemu vyjadril v určenej lehote. Právny
zástupca žalobcu v uvedenej lehote zaslal súdu odborné vyjadrenie č. 71/2018 a k podanému odporu
sa nevyjadril. Z uvedených dôvodov súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 13.05.2019.

4. Nariadeného pojednávania zo dňa 13.05.2019 sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a nezúčastnila
sa ho žalovaná, pričom tá svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila a súhlasila, aby sa pojednávalo
v jej neprítomnosti. Zároveň navrhla, aby žaloba voči jej osobe bola zamietnutá z dôvodu, ktorý uviedla
v podanom odpore, ako aj z dôvodu, že bolo vydané uznesenie o zastavení trestného stíhania, ktoré nie
je právoplatné, nakoľko nebolo doručené poškodenej B. R.. Ďalšie odročenie pojednávania nežiadala.
Na takomto pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe, ako aj tvrdeniach

tam uvedených, pričom tú podložili hodnovernými dôkazmi. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej o tom,
že nezapríčinila dopravnú nehodu, tak táto skutočnosť bola podľa ich názoru preukázaná reláciou o
dopravnej nehode. Okrem toho z uznesenia polície, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie vyplýva, že
takéto trestné konanie bolo zastavené z dôvodu, že poškodená nedala súhlas s trestným stíhaním a nie
z dôvodu, že by žalovaná nezapríčinila dopravnú nehodu. Z uvedených dôvodov žiadal vyhovieť žalobe

v celom rozsahu.

5. Následne okresný súd vo veci rozhodol dňa 13.05.2019 o podanej žalobe rozsudkom, ktorým uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 825,90 Eur s prísl. a zároveň mu priznal nárok na náhradu
trov konania. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia okrem iného vyplýva, že medzi stranami sporu vznikol

spotrebiteľský právny vzťah, pričom žalovaná ako poistník, majiteľ motorového vozidla a zároveň ako
vodič motorového vozidla, bola účastníkom dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 19.08.2016 v obci
G. Ď. a pri tejto dopravnej nehode došlo k poškodeniu zdravia B. R. v dôsledku čoho jej žalobca z
titulu tejto poistnej udalosti vyplatil celkovú sumu vo výške 2.753,- Eur, a to dňa 12.01.2018. Z poistnej
zmluvy, ako aj z výpisu inkasného účtu poistnej zmluvy vyplýva, že poistným obdobím bol 1 rok s

tým, že poistné sa malo platiť štvrťročnou splátkou vo výške 26,14 Eur. Zároveň prvoinštančný súd
poukázal na skutočnosť, že poistné za poistné obdobie od 21.07.2016 do 20.10.2016 bolo zaplatené
dňa 19.08.2016, teda v čase spôsobenia dopravnej nehody. Aj keď poistné bolo v danom prípade
dojednané ako ročné poistné a nie ako štvrťročné poistné, tak dohodnuté splátky ročného poistenia
predstavujú len spôsob jeho platenia, a preto bolo potrebné aplikovať osobitný právny predpis, t. j.

zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako lex specialis, ktorý má pre splatnosť
poistného samostatné ustanovenie a to konkrétne ustanovenie § 8 ods. 2, v zmysle ktorého: „Poistným
obdobím je spravidla jeden kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžka
poistného obdobia a splatnosť poistného určujú všeobecné poistné podmienky.“ Pokiaľ teda žalovaná

v čase, keď došlo k poistnej udalosti, a to dňa 19.08.2016 bola v omeškaní so zaplatením splátky
ročného poistného, ktorá mala byť splatná podľa tvrdení žalobcu 21.07.2016, a túto splátku zaplatila až
19.08.2016, tak nebola v omeškaní so zaplatením dohodnutého ročného poistného, ako to tvrdil žalobca
v podanej žalobe, pretože poistné v tomto prípade predstavuje výšku zodpovedajúcu dojednanému
ročnému poisteniu, pričom zo žiadneho zmluvného dojednania nevyplýva, že nezaplatením niektorej zo

splátok poistného v lehote jeho splatnosti sa stane splatné celé ročné poistné, v dôsledku čoho by bolo
možné až potom vyvodzovať omeškanie žalovanej, ako poistníka s platením poistného, a to s poukazom
na ustanovenie § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. Tiež je potrebné uviesť, že poistným
obdobím bol dojednaný technický /poistný/ rok, pričom začiatok poistenia bol dohodnutý od 21.07.2016,
a preto podľa názoru súdu poistné obdobie trvalo až do 21.07.2017. Do tohto dňa tak žalovaná mohla

zaplatiť dlžné poistné, a preto z uvedených dôvodov tak v deň, kedy došlo ku škodovej udalosti nebola
žalovaná v omeškaní so splácaním poistného, pretože tá by mohla byť v omeškaní len so zaplatením
splátky ročného poistného. Okrem toho žalobca nepredložil žiadne poistné podmienky prípadné iné
dôkazy, ktoré by preukazovali skutočnosť, že by bola žalovaná v omeškaní so zaplatením poistného.
Prvoinštančný súd sa však stotožnil s tvrdením žalobcu o tom, že má nárok na náhradu poistného

plnenia voči žalovanej z titulu, že tá nenahlásila bez dôvodu osobitného zreteľa v zmysle § 12 ods. 1
písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. a to do 15 dní od vzniku škodovej udalosti. Z predložených listinných
dokladov je jasné, že žalovaná bola poistníkom ako aj poisteným, pričom táto skutočnosť nebola sporná
a v konaní nebolo preukázané zo strany žalovanej, že by nahlásila túto poistnú udalosť v lehote 15dní po jej vzniku, pretože išlo o poistnú udalosť, ktorá vznikla na území Slovenskej republiky. Zároveň
žalovaná neuviedla žiadny dôvod osobitného zreteľa, na ktorý by súd mohol prihliadnuť, pretože jej
argumentácia, že nezavinila takúto dopravnú nehodu, neobstojí, pričom tá sa odvolávala na znalecký

posudok vypracovaný v trestnom konaní, ktorý však nepredložila. Toto trestné konanie bolo zastavené,
avšak z dôvodu, že poškodená nedala súhlas s trestným stíhaním v zmysle príslušných ustanovení
Trestnéhoporiadku.Pretomožnoustáliť,žepoistnáudalosťbolaohlásenápodľapredloženýchlistinných
dôkazov až samotnou poškodenou - matkou žalovanej, o čom svedčí oznámenie škodovej udalosti
poškodeným zo dňa 10.01.2018. Okrem toho aj z relácie dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody

vyplýva, že tento listinný doklad bol vypracovaný až dňa 22.10.2016, teda po uplynutí 15 dní odo dňa
poistnej udalosti. Z uvedených dôvodov tak podľa názoru súdu vzniklo žalobcovi právo na náhradu
poistného plnenia, ktorú vyplatil z titulu poistnej udalosti, pričom ten si toto poistné plnenie uplatnil v
rozsahu 30 % z celkovej vyplatenej sumy vo výške 2.753,- Eur, čo predstavuje sumu 825,90 Eur. Keďže
žalovanáporušilasvojuzákonnúpovinnosťvzmysle§10ods.1písm.a/zákonč.381/2001Z.z.,taksúd
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť dlžnú sumu vo výške 825,90 Eur a to s poukazom na ustanovenie § 12

ods.1písm.g/zákonač.381/2001Z.z.Súd sanestotožnilsargumentácioužalovanej,ženárokžalobcu
je nedôvodný z dôvodu, že ona nezavinila dopravnú nehodu, pretože tu ide o osobitný regresný nárok,
ktorý vyplýva z osobitného právneho predpisu zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
a žalovaná ma postavenie poistníka resp. prevádzkovateľa motorového vozidla a nie postavenie vodiča,
ktorý spôsobil dopravnú nehodu, pričom zavinenie ohľadom dopravnej nehody by bolo relevantné len

v prípade, ak by žalovaná mala postavenie poisteného - vodiča motorového vozidla. Okrem toho je
potrebné uviesť, že trestné stíhanie bolo zastavené pre to, že poškodená nedala v zmysle príslušných
ustanovení Trestného poriadku súhlas s trestným stíhaním.

6. Proti takémuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktorá uviedla, že si splnila svoje zákonné

povinnostiapredmetnúdopravnúnehodudo15dníoznámilažalobcoviatonajehopobočkuvLeviciach.
Tam si celú dokumentáciu pracovníčka prezrela a povedala, že to musí odovzdať do Komunálnej
poisťovne, kde mal byť poistený druhý vodič motorového vozidla. Z tohto dôvodu tak splnila pokyn
žalobcuazaslalalistinnédokladydoKomunálnejpoisťovni.Zároveňpoukázalanaskutočnosť,že zákon
neurčuje do ktorej poisťovne má poistený písomne hlásiť, že bola spôsobená škoda. Ako poistenec

písomne nahlásila poisťovateľovi takúto udalosť zo dňa 19.08.2016. Okrem toho celá dokumentácia
bola doručená aj Slovenskej kancelárii poisťovateľov. Pre úplnosť dodala, že všetko potrebné dostala
Komunálna poisťovňa a. s. a to dňa 31.08.2016 čo potvrdzuje aj sám žalobca. Vo svojom doplnení
odvolania zo dňa 2.9.2019 žalovaná uviedla, že škodovú udalosť ohlásila do Komunálnej poisťovne,
kde mal byť poistený druhý účastník dopravnej nehody, pretože v tom čase sa cítila ona poškodená.

Okrem toho vodič druhého motorového vozidla podpísal formulár zo dňa 30.08.2016, ktorý slúži aj ako
oznámenie v zmysle § 10 ods. 1, kde označil svoje vozidla ako škodcu a jej vozidlo ako poškodené.
S týmto vedomým aj tak konala a na odporúčanie pracovníčky žalobcu oznámila škodovú udalosť
do Komunálnej poisťovne. V čase keď došlo k dopravnej nehode si nebola vedomá, že by niesla
zodpovednosť za škodu, a preto žiadala žalobu zamietnuť. Právny zástupca žalobcu sa k podanému

odvolaniu nevyjadril.

7. Následne odvolací súd uznesením zo dňa 21.10.2021 predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil
prvoinštančnému súdu na ďalšie konania a rozhodnutie. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu
okrem iného vyplýva, že poistná zmluva a vzťah medzi žalobcom a žalovanou na základe poistnej

zmluvy bol vyhodnotený správne ako spotrebiteľský, pričom prvoinštančný súd správne zistil, že žalobca
sa domáhal plnenia od žalovanej z dôvodu, že on sám plnil poškodenej osobe. Plnil preto, že nehodu
mala spôsobiť žalovaná a ako poisťovňa žalovanej plnila. Možno teda povedať, že súd vychádzal zo
záveru, že žalovaná zavinila nehodu a ako poistník (aplikujúc § 12 ods. 1 zák. č. 381/2001) porušila
povinnosť včas poistnú udalosť nahlásiť, a preto mal žalobca nárok na jej náhradu (regres). Vychádzal

tak z „relácie dopravnej polície“. Pri priznávaní žalovanej sumy súd vychádzal zo žalovanej sumy, ktorá
bolavovýške825,90eurasprísl.azpredloženýchdokladovvyplývalo,žežalobcasiuplatňujetútosumu
ako 30 % zo sumy, ktorú plnil poškodenej. Pokiaľ išlo o záver prvoinštančného súdu, že žalovaná zavinila
a bola zodpovedná za dopravnú nehodu (resp. zodpovedná v plnom rozsahu) a porušila povinnosť podľa
§ 12 ods. 1 písm. g/ zák. č. 381/2001 Z. z., tak tento bol podľa názoru odvolacieho súdu predčasný,

pretože pre tieto závery neboli vykonané ďalšie dôkazy a neboli zisťované ďalšie relevantné skutkové
tvrdenia. Súd prvej inštancie svojím postupom nenaplnil postup ochrany spotrebiteľa, preto porušil právo
na spravodlivý proces na strane žalovanej a zároveň nedostatočne zistil skutkový stav. Odvolací súd
ďalej poukázal na skutočnosť, že hoci v tomto prípade išlo o nárok majúci vyplývať z ust. § 12 ods. 1zák. č. 381/2001 Z. z., nemožno sa vyhnúť podstate zmluvného vzťahu a postaveniu žalovanej, ktorá
bola poistníkom a zároveň osobou majúcou byť povinnou v zmysle § 12 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z.
Z uvedeného pohľadu, pri nachádzaní základu zodpovednosti žalovanej za porušenie povinností podľa

§ 12 ods. 1 cit. zákona je treba prihliadať na spotrebiteľský charakter, pretože uvedené ustanovenie
spolu so sumou predpisov poistenia tvoria jeden celok. Súd prvej inštancie tak nevykonal dostatočné
dokazovanie smerujúce k záveru o zavinení nehody žalovanou, ako vodičkou, pretože z obsahu spisu
nebolo možné zistiť, že by žalovaná bola trestnoprávne alebo priestupkovo uznaná vinnou. Skutočnosť
zastavenia trestného stíhania v prípade dopravnej nehody, pri ktorej sa stretli prevádzky motorových

vozidiel žalovanej a osoby - vodiča L., vôbec nevypovedala o tom, či nehodu zavinila žalovaná (alebo
žalovaná v pomere k zavineniu osoby p. L.Y.). Základným predpokladom možného regresného nároku
poisťovne podľa § 12 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. od poistníka je, že plnila za osobu zodpovednú.
Ak poisťovňa plnila z poistnej udalosti za osobu, za ktorú plniť nemala (pretože nebola zodpovedná a
povinná plniť) nemožno hovoriť, že plnila správne a že má nárok od svojho poistníka. Prvoinštančný súd
vychádzal len z relácie polície a závere o zastavení trestného stíhania z dôvodu neudelenia súhlasu

s trestným stíhaním. Z obsahu uznesenia o zastavení trestného stíhania zo dňa 29.3.2019, ČVS:
ORP-118/DI-LV-2017 však vôbec nevyplýva, že by bolo vznesené obvinenie konkrétnej osobe, pretože
bolozačatétrestnéstíhanievovecistým,žedoúvahyakoosobyzodpovednéprichádzalažalovaná,ako
aj vodič L.. Z obsahu odôvodnenia sa možno dozvedieť, že v konaní bol realizovaný znalecký posudok,
ktorý vyhodnocoval ako príčinu dopravnej nehody, ktorou bola „predovšetkým nesprávna technika jazdy

vodičky vozidla Ford“ (pozn.: teda žalovanej), ale uvedené konštatovanie, a to sú už slová odvolacieho
súdu, vôbec nekonkretizuje, či išlo o jedinú príčinu a zavinenie (jedine) len vodičky - žalovanej. Z
pohľadu odvolacieho súdu tak nebolo dostatočne v napadnutom rozsudku odôvodnené (a preukázané),
že existovala len zodpovednosť (zavinenie) žalovanej, pretože iba tak možno hovoriť, že mala plniť
poškodenejpoisťovňažalovanejanásledneregresomškodu(včasti)žiadaťodžalovanej.Prvoinštančný

súd vyhodnocoval, že žalovaná neuviedla žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, a vylučovala svoje
zavinenieaodvolávalasanaznaleckýposudok,ktorýnepredložila.Vtejtosúvislostibolotrebačinnosťou
súdu (ex offo) vyhodnocovať dôvod navrhovaného znaleckého posudku a v prípade jeho relevancie
taký posudok aj súdom vyžiadať (§ 295 CSP). Netreba zabúdať, že existenciu zavinenia žalovanej (a
jej podmienenej regresnej zodpovednosti) dokazuje žalobca. V prípade, ak sa z predložených dôkazov

(najmä „relácia polície“) javilo, že žalovaná zavinila a žalovaná v konaní absenciu svojho zavinenia
prezentovala s tým, že navrhla dôkaz (znalecký posudok) nebolo možné bez ďalšieho sa prikloniť k
záveru o jej jednoznačnej zodpovednosti za nehodu (bez akéhokoľvek zavinenia inej osoby) a bolo treba
vykonať ďalšie dokazovanie. Úlohu v tejto veci zohráva aj skutočnosť, že z konania nevyplynulo, že
by žalovaná nepoužívala pri odbáčaní doľava znamenie o zmene smeru jazdy (smerovku). Ani „relácia

polície“ nevylúčila, že smerovka použitá bola. V naznačenom zmysle (v prípade spoluviny a čiastočnej
zodpovednosti žalovanej) sa treba zaoberať (z dostupných dokladov) aj úvahou o spoluzodpovednosti
druhého z vodičov. V prípade, ak v ďalšom postupe súd zistí existenciu zodpovednosti (alebo čiastočnej
zodpovednosti žalovanej) je treba konštatovať, že vzhľadom na žalobné tvrdenia žalobcu v konaní súd
prvej inštancie správne vyhodnotil, že nebolo preukázané omeškanie s plnením platby poistného a

správny záver bol aj ohľadne zisťovania plnenia žalobcom a výšky plnenia (vychádzajúc z posudku)
žalobcu poškodenej p. R.. Podľa § 10 ods. 1 písm. a/ zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do
15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov, ktorý v rámci

podmieneného regresu poisťovne od poistníka prichádza v tomto spore do úvahy je ten, že podľa
tvrdení žalobcu, žalovaná si povinnosť podľa § 10 ods. 1 písm. a/ cit. zák. nesplnila. Žalovaná ako
spotrebiteľka až v odvolaní uplatnila prostriedok procesnej obrany týkajúci sa tvrdenej skutočnosti, že
„predmetnúdopravnúnehoduzodňa19.08.2016somdo15dníoznámiladoKooperatívyvV.,kdesicelú
dokumentáciu pracovníčka prezrela a povedala, že to musím odovzdať do komunálnej poisťovne, kde

mal byť poistený druhý vodič nehody. Teda som plnila iba príkaz poisťovateľa.“ Odvolací súd konštatuje,
že uvedené tvrdenia žalovanej po ich preukázaní môžu mať vplyv na prípadnú zodpovednosť žalovanej,
čo súvisí aj so základnou otázkou zodpovednosti žalovanej, resp. závažnosti porušenia povinnosti
podľa § 10 zák. č. 381/2001 Z. z. K uvedenému tvrdeniu boli predložené nové doklady. Okrem toho
odvolací súd uviedol, že v prípade existencie zodpovednosti žalovanej podľa § 12 zák. č. 381/2001 Z. z.

konštatuje, že z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku bolo možné zistiť, že súd prvej inštancie
zobral ako zistenie, že žalobcom žiadaná suma vo výške 693,30 eura a suma 132,60 eura sú sumy, ktoré
sú 30 % zo sumy vyplatenej žalobcom poškodenej. Z obsahu žaloby, ani odôvodnenia napadnutého
rozsudku ale nemožno zistiť, čo bolo podstatou 30 %-ného výpočtu sumy. Z obsahu žaloby bolo možnélen zistiť, že žalobca žiadal „podmienený regres“ z dvoch dôvodov (poistné po splatnosti a neskoré
oznámenie poistnej udalosti), pričom prvoinštančný súd zistil existenciu jedného z nich. Odvolací súd
vyslovuje, že ak podstatou určovania, v akej výške má povinná osoba podľa § 12 ods. 1 zák. č.

381/2001 Z. z. čiastočne plniť, je aj mnohosť a závažnosť naplnenia dôvodov podľa cit. ustanovenia
zodpovednosti, alebo spoluzodpovednosti (spoluvina) inej osoby (čo žalobca, ani prvoinštančný súd
nevyhodnocoval), potom prvoinštančný súd nevykonal riadne odôvodnenie vo vzťahu k skutočnosti, že
porušenou povinnosťou bolo len to, že žalovaná ako poistník neskoro oznámila poistnú udalosť (teda
ak platí omeškanie, čo bude odôvodňovať prvoinštančný súd). Teda ide len o jeden z dvoch tvrdených

dôvodov. Uvedený záver (o súvise mnohosti a závažnosti porušení, resp. spoluviny výške žiadaného
regresu) je tak treba podľa odvolacieho súdu realizovať zistením ďalších skutkových tvrdení žalobcu
postupom podľa § 150 ods. 2 CSP k otázke tvorby záveru o 30 % regresu. Prvoinštančný súd následne
doručil právnemu zástupcovi žalobcu ako aj žalovanej resp. jej zástupcovi uznesenie odvolacieho súdu,
pričom v intenciách jeho právneho názoru a s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 2 CSP vyzval
žalobcu, aby uviedol ďalšie skutkové tvrdenia v zmysle článku 31 odôvodnenia uznesenia odvolacieho

súdu a to najmä k otázke tvorby záveru o 30% regresu zdroju poznania /posudkov/, t. j. čo bolo podstatou
výpočtu tejto sumy a preukázanie súvisu mnohosti a závažnosti naplnenia dôvodov podľa § 12 ods. 1
zákona č. 381/2001 Z. z. zodpovednosti alebo spoluzodpovednosti žalovanej. Žalobca na takúto výzvu
nereagoval v určenej lehote.

8. Na pojednávaní zo dňa 10.06.2021 resp. 16.08.2021 zástupca žalovanej uviedol, že pokiaľ ide o
dopravnú nehodu, ktorej sa mala dopustiť, a ktorej účastníčkou bola žalovaná, tak znalecký posudok
čiastočne pripisuje vinu žalovanej, avšak ide iba o jeden z dôkazových materiálov z technického
hľadiska,pričomžalovanánezaviniladopravnúnehodu.Okremtohoznaleckýposudokopisujeajspôsob
jazdy žalovanej ako aj vodiča Avie, L., pričom vodič motorového vozidla Avia mohol zabrániť dopravnej

nehode. Vodič motorového vozidla Avia išiel neprimerane rýchlo, nedodržal bočný odstup s tým, že
motorové vozidlo Avia bolo pravým zadným kolesom na pravej strane, a to v čase nárazu, z čoho
vyplýva, že tento vodič nedobrzdil a nedodržal primeraný odstup od vozidla žalovanej. Okrem toho,
vodič motorového vozidla Avia videl, že motorové vozidlo žalovanej spomaľuje, pričom obe vozidlá
sa nachádzali v zastavanom území obce, a teda vodič motorového vozidla Avia mohol predvídať, že

žalovaná spomaľuje. Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalovaná dala na rázcestí, na ktorom sa stala
dopravná nehoda, znamenie o zmene smeru jazdy, a to vľavo, pričom predtým sa presvedčila v zrkadle,
či ju niekto nepredchádza, skontrolovala chodník, na ktorom by sa mohli nachádzať chodci, resp. cyklisti,
ako aj cestnú premávku. V spätnom zrkadle vodiča motorového vozidla Avia nevidela, že by ju v tom
čase predchádzal a podľa jeho názoru ho ani nemohla vidieť v tomto zrkadle, lebo bol za ňou s tým, že

následne sa prihnal vysokou rýchlosťou v porovnaní s jej rýchlosťou, a to 54 km/h. V čase nárazu tak išiel
vodič motorového vozidla Avia 54 km a aj jeho počiatočná rýchlosť bola 54 km, teda žiadnym spôsobom
nereagoval na vzniknutú situáciu, vôbec nepribrzdil, a v dôsledku toho došlo k dopravnej nehode. Pokiaľ
ide o tvrdenie vodiča motorového vozidla Avia, že žalovaná dala smerovku najskôr doprava a následne
doľava, tak ide o účelové tvrdenie zo strany takéhoto vodiča, ktoré podľa nášho názoru uviedol z dôvodu,

aby sa vyvinil z dopravnej nehody. Žalovaná danú oblasť, kde došlo k dopravnej nehode, dobre pozná,
pretože tam býva a nemala dôvod sa tak pomýliť pri zmene smeru jazdy. Keby bola v neznámom meste,
tak by k takémuto omylu mohlo dôjsť, ale keďže tam býva, tak je takýto omyl pri vyznačovaní zmeny
smeru jazdy nepravdepodobný. Vodič motorového vozidla Avia po vstupe do obce išiel rýchlosťou 54
km, bol preťažený a pokúšal sa pribrzdiť, čo sa mu však nepodarilo, a preto následne sa snažil urobiť

predchádzanie, čo mu však nevyšlo. Hlavnou príčinou nehody tak bolo to, že vodič Avie nedobrzdil.
Pokiaľ ide o odovzdanie dokumentácie poisťovni, tak dopravná nehoda sa stala 19.08.2016 v piatok
a počas víkendu on zabezpečil vyplnenie všetkých potrebných dokumentov s tým, že dňa 22.08.2016
on, žalovaná a manželka išli do poisťovne Kooperativa, ktorá má sídlo pri G. M. G. V.. Vstúpili sme do
priestorov poisťovne a túto vec začali riešiť s pracovníčkou, meno si nepamätá, ale išlo o odfarbenú

blondínu v stredných rokoch. Boli si vedomí, že dopravnú nehodu musia nahlásiť do 15 dní, a preto
museli odovzdať dokumentáciu s tým, že žalovaná považovala za vinníka nehody vodiča motorového
vozidla Avia. Preto si vyplnila aj dokumenty v súvislosti s uplatnením náhrady škody, avšak pracovníčka
žalobcu im povedala, že by mal do ich pobočky prísť vodič motorového vozidla Avia a žalovaná by
mala odovzdať túto dokumentáciu Komunálnej poisťovni, pretože podľa tvrdení vodiča motorového

vozidla Avia, bol tam poistený. Vodič Avie ich oklamal, pretože tam nebol poistený, pričom Komunálna
poisťovňa a. s. im túto skutočnosť oznámila. Z tohto dôvodu išli do Komunálnej poisťovne G. V., kde
im pracovníčka poisťovne povedala, aby sme tieto dokumenty zaslali poštou do Bratislavy. Následne
im dala obálku a oni tieto dokumenty odoslali. Keď požiadali Komunálnu poisťovňu, aby im originálytýchto dokumentov vrátili, tak zistili, že po uplynutí toľkého času sa táto dokumentácia stratila, resp.
odmietli im ju vydať. Pokiaľ ide o znalecké posudky, ktoré boli vypracované v súvislosti s touto dopravnou
nehodou, tak tie boli vypracované pánom Jenčom, ako aj pánom Veverkom, avšak oba tieto posudky

boli napadnuté a následne vypracoval Ústav súdneho inžinierstva znalecký posudok, v ktorom im vytkol
nedostatky, a to najmä skutočnosť, že sa nezaoberali spôsobom a technikou jazdy vodiča motorového
vozidla Avia. Začalo sa trestné stíhanie, napriek tomu, že polícia nikoho neobvinila tak celý postup
prokuratúry by sa mal prešetriť a urobiť sa nové vyšetrenie prípadu, a z tohto dôvodu by súd mal v rámci
súčinnosti požiadať Generálnu prokuratúru o takýto postup. Chce tiež vytknúť znaleckému posudku

Ústavu súdneho inžinierstva, že v jeho záveroch nebola uvedená počiatočná rýchlosť oboch vodičov
motorových vozidiel, ale iba nárazová rýchlosť žalovanej, ktorá bola 14 km/h, pričom počiatočná rýchlosť
bola 25 km/h. Vodič Avie tak mohol predvídať odbočenie žalovanej. Neexistuje tiež žiadne právoplatné
rozhodnutie, ktorým by žalovaná bola uznaná vinná za dopravnú nehodu, a to ani v priestupkovom
ako aj v trestnom konaní. Dal do pozornosti súdu aj výpoveď B. R., ktorá je obsiahnutá v odbornom
vyjadrení č. 93/2016 a ktoré vypracoval Ing. Igor Morávek, znalec, číslo strany 5, pričom tá bola urobená

bezprostredne po dopravnej nehode, že žalovaná dala znamenie o zmene smeru jazdy v smere doľava.
Uvádza to z toho dôvodu, že na minulom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa p. B. R. s tým, že
od dopravnej nehody uplynulo takmer 5 rokov a z tohto dôvodu sa nemusela rozpamätať na všetky
rozhodujúce skutočnosti tak ako sa stali. Krátkou cestou súdu tiež predložil správu od Komunálnej
poisťovne, z ktorej vyplýva, že vodič L. nebol poistený v Komunálnej poisťovni ako aj uplatnenie nároku

na náhradu škody zo strany žalovanej Slovenskej kancelárii poisťovateľov.

9. Žalovaná pri svojej výpovedi na pojednávaní zo dňa 16.08.2021 uviedla, že asi 2-3 dni po nehode
išli do poisťovne, a to k žalobcovi, aby ohlásila dopravnú nehodu. Mala pripravené všetky doklady,
avšak zamestnankyňa takejto poisťovne jej povedala, že to tam nemôžem nechať a má to ísť zaniesť

do poisťovne vodiča L., ktorým bola Komunálna poisťovňa. Následne išli do Komunálnej poisťovne
a tam im povedali, aby to zaslali priamo do Bratislavy. Ona si splnila svoju zákonnú povinnosť voči
poisťovni s tým že následne sa dozvedeli, že vodič L. nebol vôbec poistený. Nebola v priestupkovom
a ani trestnom konaní právoplatne uznaná vinnou za takúto dopravnú nehodu a určite dopr. nehodu
nezavinila, pretože ju zavinil vodič L. nakoľko ten išiel v obytnej zóne neprimerane rýchlo s tým, že

išiel nákladným motorovým vozidlom, ktoré bolo naložené a maximálna rýchlosť v tejto časti je 50 km.
Ona je zodpovedný vodič, pričom išla rýchlosťou asi 25 km a túto cestu pozná, pretože pravidelne
vychádza a vchádza z dvora kde bývam, niekedy aj 5-6 x denne. Preto miesto dopr. nehody nebolo pre
ňu neznámym miestom. Okrem toho vždy si dáva pozor na smerovky, aby motorové vozidlá ktoré idú
vedeli o tom, že ide zmeniť smer. Vodič L. musel vidieť aj to, že brzdila nožnou brzdou nakoľko chcela

odbočiť. Nespomína si, že by bola priestupkovo postihnutá od polície za iné priestupky, okrem jedného
priestupku keď dostala pokutu za to, že nemala zapnutý pás. Vždy sa snaží dodržiavať pravidlá cestnej
premávky a dáva si obzvlášť pozor na rýchlosť.

10. Svedkyňa B. R. pri svojej výpovedi uviedla, že žalovaná je jej dcéra a zástupca žalovanej je manžel.

Pokiaľ ide o dopravnú nehodu, ktorá mala žalovaná, tak uviedla, že sa vracali z G. domov, na rázcestí
žalovaná dávala smerovku už vopred, pretože chcela odbočiť domov, pričom bývajú naľavo od cesty.
Šofér Avie, p. L. si to asi nevšimol a vpálil do nich. Ona mala zlomené rebrá a celý priebeh si už
presne nepamätá, nakoľko uplynulo 5 rokov. Dcéra po dopravnej nehode zostala v bezvedomí. Dcéra
dávala smerovku na tú stranu kde bývajú, pretože tam chcela odbočiť. Ona túto cestu veľmi dobre

poznala pretože tam bývala už 10, resp. 11 rokov. Svedkyňa ďalej uviedla, že oni oznamovali dopravnú
nehodu poisťovni, v ktorej bolo poistené auto, pričom ešte v piatok telefonicky oznámili dopravnú nehodu
poisťovni, kedy sa stala dopravná nehoda a už v pondelok išli zaniesť príslušné dokumenty do tejto
poisťovne. Do poisťovne išla ona, jej manžel a dcéra - žalovaná, pretože chceli odovzdať tieto listinné
dokumenty poisťovni, ale pracovníčka poisťovne im oznámila, že ich majú poslať inde. Presne si to už

nepamätá. Nemá vedomosť o tom, že by žalovaná bola právoplatne uznaná vinnou z tejto nehody v
nejakom konaní a podľa jej názoru určite nie je vinná.

11. Právny zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zo dňa 18.10.2021 uviedla, že v celom rozsahu zotrváva
na podanom návrhu, pretože je nesporné, že 19.08.2016 došlo k poistnej udalosti, a to prevádzkou

poisteného motorového vozidla EČV:V.. Na základe znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný pre
trestné konanie a vypracoval ho Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, bolo ustálené,
že technickou príčinou dopravnej nehody bola predovšetkým nesprávna technika jazdy vodičky, v tomto
konaní označenej ako žalovanej, ktorá počas odbočovania vľavo na miesto mimo cesty vytvorila kolíznusituáciu pre vodiča jazdiaceho za ňou na vozidle Avia, došlo k ohrozeniu tohto vodiča, ktorý už kolízii
nemohol zabrániť. Žalobca sa predmetnou žalobou domáha postihu za porušenie povinnosti žalovanej
ako účastníčky dopravnej nehody, ktorá dopravnú nehodu v zákonnej lehote 15 dní poisťovateľovi

nenahlásila a tiež v čase vzniku dopravnej nehody bola v omeškaní s platením poistného. Ona sa
neodvolávala proti súdu prvej inštancie, ktorý žalobe vyhovel, pretože by jej odvolanie mohlo smerovať
len proti odôvodneniu rozsudku, ktorý bol napadnutý zo strany žalovanej, ale s argumentáciou v
uznesení Krajského súdu v Nitre, že žalovaná zaplatila poistné v deň dopravnej nehody, a teda sa
nedostala do omeškania, žalobca nesúhlasí, a z dôvodu právnej jednoty dovoľujem upriamiť pozornosť

na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo 73/02, z ktorého jednoznačne vyplýva, že dôkazné
bremeno pokiaľ sa času zaplatenia poistného týka, má v zásade ten v koho záujme je preukázanie určitej
skutočnosti. Žalobca má za to, že k dopravnej nehode došlo 19.08.2016 v čase o 8:45 hod., a teda v
prípade, ak by aj zaplatila žalovaná 19.08.2016 poistné tak ako tvrdí, je málo pravdepodobné, že to
zaplatila pred hodinou vzniku dopravnej nehody. Okrem toho žalovaná nepreukázala akým spôsobom
realizovala úhradu nakoľko všetky pobočky sú otvárané až od 8 hodiny a teda práve žalovaná je povinná

preukázať,ževomeškanísplatenímpoistnéhonebola,pretožezaplatilapredvznikomdopravnejnehody
poistné, ktoré ako uviedla v žalobe bolo splatné 21.07.2016 a platba bola realizovaná v deň dopravnej
nehody až dňa 19.08.2016. Tiež sa nestotožňuje s obranou žalovanej, že riadne nahlasovala poistnú
udalosť v priestoroch Kooperativy a pracovníčka pri prepážke jej hlásenie poistnej udalosti neprevzala
s tým, že ju odkázala na Komunálnu poisťovňu. Popiera takýto postup pracovníka pri prepážke pretože

povinnosťou každého pracovníka je prebrať akékoľvek písomné podanie, ktoré je adresované žalobcovi,
pričom pri prepážke zamestnanci nemajú právnické vzdelanie a teda žiadny zamestnanec žalobcu nie
je oprávnený poskytovať akékoľvek informácie a nie neprijať podanie tak ako v rámci obrany uvádza
žalovaná. Akékoľvek výpovede svedkov považuje za účelovú obranu žalovanej v spore. Poukázala
tiež na skutočnosť, že v relácii po dopravnej nehode a jednak v znaleckom posudku Ústavu súdneho

inžinierstva Žilinskej univerzity je žalovaná ako vinník dopravnej nehody uvedená a tá nepreukázala
riadne písomne nahlásenie dopravnej nehody poisťovateľovi a ani nepreukázala že úhradu poistného
zaplatila pred hodinou vzniku dopravnej nehody. Z uvedených dôvodov tak podľa jej názoru žalobca
nárok čo do právneho základu a výšky riadne preukázal. Žalobca nemá žiadny interný predpis ako
postupovať pri uplatnení regresnej náhrady, ktorú plnil za poisteného, pričom sa vychádza zo zákona

381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení a prihliada sa aj na iné skutočnosti, ako je dĺžka poistnej
zmluvy, škodovosť počas poistného vzťahu, platobná disciplína poisteného a pod. V danom prípade
sa jednalo o novouzatvorenú poistnú zmluvu, a preto si žalobca uplatnil takúto pohľadávku v takom
rozsahu ako je uvedené v podanej žalobe. Pokiaľ ide o súdne konanie vedené na tunajšom súde
11C/54/2017 ktoré sa vedie medzi tými istými účastníkmi a predmetom bolo zaplatenie peňažnej sumy

vo výške 67,- eur, tak nemá vedomosť o tom, v akom stave sa toto súdne konanie aktuálne nachádza.
Ďalej poukázala na rozhodovaciu prax súdov, ktoré vo svojich rozhodnutiach uvádzajú, že je na vôli
žalobcu v akom rozsahu si uplatní svoju regresnú pohľadávku, pričom neexistuje nijaká metodika, resp.
usmernenie, na základe ktorej si žalobca uplatňuje takéto pohľadávky. Právna zástupkyňa žalobcu tiež
zotrvala na prednesoch ako aj písomných vyjadreniach v predmetnom spore, pretože žaloba je dôvodná

a jej tvrdenia boli preukázané. Žalovaná nepredložila žiadny listinný dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že
oznámila v zákonnej lehote poistnú udalosť u žalobcu, a preto neuniesla dôkazné bremeno. V prípade
ak by žalovaná priniesla na pobočku žalobcu hlásenie o poistnej udalosti, tak pracovníčka žalobcu by
takéto hlásenie opatrila pečiatkou. Tiež odmietala tvrdenie žalovanej, že oznamovala poistnú udalosť na
pobočke žalobcu, a že pracovníčka žalobcu ju poslala nahlásiť túto poistnú udalosť do inej poisťovne.

Okrem toho žalovaná bola v omeškaní s platením poistného a právny názor odvolacieho súdu ohľadom
tejto skutočnosti považujeme za nesprávny, a to aj s poukazom na rozhodujte Najvyššieho súdu SR, na
ktoré som poukázala. Z uvedených dôvodov žiadala žalobe vyhovieť.
12. Súd následne vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to: návrh na vydanie platobného
rozkazu, poistná zmluva, relácia dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody (čl. 14-19), oznámenie

škodovej udalosti poškodeným, posudok o sťažení spoločenského uplatnenia, oznámenie o poistnom
plnení zo dňa 15.01.2018, listinný doklad (čl. 25), posudok o bolestnom, oznámenie o poistnom plnení
zo dňa 15.01.2018, listinný doklad (čl. 30), návrh na uplatnenie regresnej pohľadávky (čl. 31-32), výpis
z inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie od 21.07.2016 do 20.07.2017, urgencia na zaplatenie
náhradypoistnéhoplneniazodňa13.07.2018,doručenka(čl.35),odbornévyjadrenieInštitútforenzných

medicínskych expertíz s. r. o., platobný rozkaz tunajšieho súdu zo dňa 29.01.2019, odpor, uznesenie
zo dňa 26.02.2019, výzva podľa § 167 ods. 3 CSP, odborné vyjadrenie č. 71/2018 (čl. 88), oznámenie
OR PZ Levice (čl. 105), uznesenie OR PZ Levice zo dňa 29.03.2019, vyjadrenie právneho zástupcu
žalobcu zo dňa 24.04.2019, vyjadrenie žalovanej zo dňa 10.05.2019, rozsudok tunajšieho súdu zodňa 13.05.2019, odvolanie žalovanej (čl. 147), záznam o dopravnej nehode (čl. 148), zápis o ohliadke
poškodeného motorového vozidla (čl. 150), vyúčtovanie poplatku zo dňa 10.10.2016, list Komunálnej
poisťovne zo dňa 10.10.2016 adresovaný žalovanej, uplatnenie nároku na náhradu škody, list žalobcu

zo dňa 08.02.2018 (čl. 155), odborné stanovisko Ústavu súdneho inžinierstva zo dňa 11.09.2017,
uplatnenie nároku na náhradu škody (čl. 159), potvrdenie OR PZ Levice zo dňa 13.02.2017, zápis o
ohliadke poškodeného motorového vozidla (čl. 161), listinný doklad (čl. 162), podací lístok (čl. 163),
uznesenie zo dňa 20.08.2019, doplnenie odvolania žalovanej zo dňa 02.09.2019, uznesenie Krajského
súdu v Nitre (čl. 186-195), uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 11.02.2021, vyjadrenie žalovanej zo

dňa 03.03.2021, vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 07.06.2021, listinný doklad (čl. 223),
vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 11.08.2021, výpis z registra priestupkov žalovanej,
uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 30.08.2016 (čl. 249-250), listy Komunálnej poisťovne (čl.
251, 252), písomné podanie zástupcu žalovanej (čl. 263), rozsudok tunajšieho súdu 11C/54/2017 zo
dňa 17.02.2019, žaloba o zaplatenie 67,- eur vedená pod sp. zn. 11C/54/2017, prílohy žaloby: poistná
zmluva, relácia dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody, vyžiadanie správy dopravnej nehody

zo dňa 28.09.2016, oznámenie škody z poistenia majetku, faktúra, pokladničné doklady, oznámenie o
ukončení poistnej likvidácie zo dňa 12.10.2016, refundácia zo dňa 19.08.2016, oznámenie o poistnom
plnení, potvrdenie o platbe, urgencia na zaplatenie náhrady poistného plnenia zo dňa 07.04.2017;
vyšetrovací spis OR PZ Levice, dopravný inšpektorát, ČVS: ORP-118/DI-LV-2017: uznesenie o začatí
trestného stíhania 18.10.2017, zápisnica o výsluchu svedka žalovanej zo dňa 14.03.2019, výsluch

svedka poškodeného B. R. zo dňa 14.03.2019, znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva č.
31/2019; priestupkový spis (čl. 102): správa o výsledku objasňovania priestupku, záznam dopravnej
nehody 19.08.2016, záznam zo dňa 26.08.2016 Z.. S., záznam zo dňa 19.08.2016 B.. L., záznam zo
dňa 26.08.2016 B.. R., výpoveď zo dňa 26.08.2016 B.. R., výpoveď zo dňa 23.09.2016 B.. R., výpoveď
zo dňa 19.08.2016 I. I., výpoveď zo dňa 28.09.2016 K. S., zápis o ohliadke miesta dopravnej nehody

zo dňa 19.08.2016, fotodokumentácia dopravnej nehody, odborné vyjadrenie vypracované znalcom Ing.
Jenčom č. 27/2016, evidenčná karta vodiča žalovanej (čl. 194-196), znalecký posudok č. 59/2017
Ing. Veverku, odborné vyjadrenie Ing. Moráveka č. 93/2016, odborné stanovisko č. 179/2017 Ústavu
súd inžinierstva zo dňa 11.09.2017, rozhodnutie o prerušení konania o priestupku zo dňa 24.11.2016,
zápisnica zo dňa 09.11.2016, ako aj 24.11.2016, zápisnica zo dňa 18.05.2017 J. Veverka, záznam o

podaní vysvetlenia zo dňa 17.01.2017, záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 02.03.2017, upovedomenie
o začatí trestného stíhania (čl. 317-318), uznesenie zo dňa 29.03.2019 o zastavení trestného stíhania,
rozhodnutie Okresnej prokuratúry Levice zo dňa 27.08.2019 a oboznámil sa s obsahom ostatného
spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav veci:
13. Dňa 21.07.2016 uzavreli žalobca a žalovaná poistnú zmluvu dňa 21.07.2016 so začiatkom

poistenia 21.07.2016 s tým, že predmetom takéhoto poistenia bolo poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EČV: V. značky Ford X.. Vlastníkom, resp. držiteľom
takéhoto motorového vozidla bola žalovaná, ktorá zároveň bola poistníkom takejto poistnej zmluvy,
pričom začiatok poistenia bol dojednaný 21.07.2016. Zmluvné strany si tiež dojednali, že poistným
obdobím bol technický (poistný) rok, pričom poistné malo byť platené štvrťročne poštovým peňažným

poukazom. Výška ročného poistného bola dojednaná 104,55 Eur a lehotné poistné bolo určené 26,14
Eur. Zároveň z relácie dopravnej polície Policajného zboru o priebehu dopravnej nehody súd zistil,
že dňa 19.08.2016 o 8:45 hod. došlo k dopravnej nehode v obci G. Ď. - B. takým spôsobom, že
žalovaná ako vodička osobného motorového vozidla Ford X., EČV: V. H. po ceste I/XX v obci G. Ď.
- B. smerom od mesta Y. na mesto V. chcela s vozidlom odbočiť v smere doľava do dvora rodinného

domu č. XX/X s tým, že v tom čase rovnakým smerom jazdil vodič L. na nákladom motorovom vozidle
Avia, EČV: Y., ktoré vozidlo Ford predchádzal v ľavom jazdnom pruhu a následkom nedostatočného
sa presvedčenia žalovanou, či nie je pri odbočovaní na miesto mimo cestu predchádzaná, došlo
k zrážke medzi pravou prednou častou vozidla Avia a ľavou bočnou časťou odbočujúceho vozidla
Ford. Následkom nárazu boli vozidlá odhodené vľavo mimo cestu, kde došlo k poškodeniu dopravnej

značky, ako aj k poškodeniu oplotenia rodinného domu. Celková škoda pri takejto dopravnej nehode
bola určená sumou 4.000,- Eur a priamym účastníkom bol B. L., pričom nehodu zavinila žalovaná.
Hlavnou príčinou takejto dopravnej nehody bolo nesprávne odbočovanie - neopatrné odbočovanie,
v dôsledku čoho došlo k porušeniu povinnosti vodiča, a to nevenovaniu sa plne vedeniu vozidla a
nesledovania situácie v cestnej premávke v zmysle zákona č. 8/2009 Z. z., § 4. Škoda na nákladnom

motorovom vozidle Avia bola vyčíslená na sumu 2.500,- Eur a škoda na Ford X. na sumu 1.500,-
Eur. Z oznámenia o škodovej udalosti poškodeným zo dňa 10.01.2018 vyplýva, že B. R. oznámila
žalobcovi predmetnú dopravnú nehodu, ktorú spôsobila žalovaná vozidlom, ktoré bolo ňou poistené,
pričom toto vozidlo aj viedla a zároveň bola aj jeho držiteľom. Poškodená uviedla, že bola pripútaná namieste spolujazdca vo Forde X., keď pri odbočovaní vľavo do nich narazilo iné vozidlo, a to nákladné
motorové vozidlo Avia, pocítila bolesť v oblasti rebier a chrbtice. V dôsledku tejto skutočnosti došlo
ku škode na zdraví podľa lekárskej správy. Podľa posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý

podal N.. B. R. dňa 22.12.2017 v Leviciach vyplýva, že poškodenie B. R. bolo ohodnotené na 190
bodov, išlo o poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice, a to ľahké. Žalobca oznámil poškodenej listom
zo dňa 15.01.2018, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a predložil jej výpočet výšky plnenia, ktoré
bolo určené na sumu 2.311,- Eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Z listinného dokladu
čl. 25 súd zistil, že dňa 17.01.2018 bola zúčtovaná platba za sťaženie spoločenského uplatnenia vo

výške 2.311,- Eur, ktoré bolo vyplatené poškodenej. Z posudku o bolestnom, ktorý vypracoval N.. B.
R. tiež vyplýva, že poškodenej bola priznaná náhrada na bolestnom vo výške 25 bodov v súvislosti
s dopravnou nehodou. Následne žalobca oznámil listom zo dňa 15.01.2018, že poskytne poškodenej
poistné plnenie vo výške 442,- Eur z titulu bolestného. Podľa listinného dokladu /čl. 30/ bolo preukázané,
že dňa 17.01.2018 bolo zúčtované plnenie žalobcu vo výške 442,- Eur v prospech poškodenej. Návrhom
na uplatnenie regresnej pohľadávky číslo poistnej udalosti: XXXXXXXXXX žalobca navrhoval uplatniť

si regres voči žalovanej, a to vo výške 693,30 Eur, čo predstavuje 30 % z vyplatenej sumy poškodenej
z titulu zníženia spoločenského uplatnenia vo výške 2.311,- Eur a to z dôvodu, že bola v omeškaní
s platením poistného a nenahlásila poistnú udalosť. Návrhom na uplatnenie regresnej pohľadávky
žalobca navrhol uplatniť voči žalovanej sumu 132,60 Eur, ktorá predstavuje 30 % zo sumy 442,- Eur a
ktorá bola vyplatená poškodenej z titulu bolestného, pričom ako dôvod uvádzal žalobca omeškanie s

platením poistného, resp. nenahlásenie poistnej udalosti. Podľa výpisu inkasného účtu poistnej zmluvy
za obdobie od 21.07.2016 do 05.10.2018 vyplýva, že v predpis poistného bol období od 21.07.2016
do 20.10.2016 26,14 Eur, pričom platba bola žalovanou uskutočnená dňa 19.08.2016. Za obdobie od
21.10.2016 do 20.07.2017 bol evidovaný predpis poistného vo výške 78,42 Eur s tým, že táto suma
predstavuje nedoplatok. Zo záznamu o dopravnej nehode /čl. 148/ vyplýva, že dopravnú nehodu zavinila

žalovaná, pričom tento záznam podpísala žalovaná ako aj vodič L.. Vodič L. zároveň uviedol, že
motorové vozidlo Avia je poistené v Komunálnej poisťovni a. s. Zo zápisu o obhliadke poškodeného
vozidla /čl. 150/ vyplýva popis poškodenia motorového vozidla žalovanej s tým, že takýto listinný doklad
mal byť doručený Slovenskej kancelárii poisťovateľov dňa 12.10.2016. Komunálna poisťovňa a. s.
listom zo dňa 10.10.2016 vyúčtovala Slovenskej kancelárii poisťovateľov sumu 50 eur za vykonanie

prvotnýchlikvidačnýchúkonov.Komunálnapoisťovňaa.s.listomzodňa10.10.2016oznámilažalovanej,
že vinník dopravnej nehody nie je poistených v ich poisťovni, a preto postupujú takúto záležitosť
Slovenskej kancelárii poisťovateľov. Žalovaná si formou tlačiva označeného ako „uplatnenie nároku
na náhradu škody“ zo dňa 30.08.2016 /čl. 153/ uplatnila náhradu škody z titulu dopravnej nehody,
pretože podľa jej názoru zavinil dopravnú nehodu vodič L.. Listom zo dňa 13.07.2018 následne žalobca

vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 825,90 Eur v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy z titulu
regresnej náhrady, pretože žalovaná neoznámila dopravnú nehodu v zákonnom termíne, resp. bola v
omeškaní s platením poistného. Tento list bol doručený žalovanej dňa 19.07.2018. Podľa odborného
vyjadrenia č. 71/2018 znaleckej organizácie forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s. r.
o. v odbore zdravotníctvo a farmácia, vo veci posúdenia návrhu bodového hodnotenia poškodenej B.

R. znalecká organizácia ohodnotila návrh bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia
uvedeného v lekárskom posudku N.. B. R. zo dňa 22.12.2017 ako čiastočne za preukázaný s tým, že
poškodenej prináleží 126,67 bodov. Uznesením Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Levice zo
dňa 29.03.2019 súd zistil, že trestné stíhanie týkajúce sa predmetnej dopravnej nehody bolo zastavené,
pretože nebolo prípustné v zmysle § 9 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku, nakoľko nebol daný

súhlas poškodeného, a to B. R. a to z dôvodu, že ide o jej dcéru - žalovanú. Z vyjadrenia právnej
zástupkyne žalobcu zo dňa 24.04.2019 okrem iného vyplýva, že trvá na podanej žalobe a podľa jej
názoru žalovaná nepredložila žiadny dôkaz o tom, že nezavinila dopravnú nehodu. Vo svojom vyjadrení
zo dňa 10.05.2019 žalovaná súhlasila, aby sa konalo v jej neprítomnosti, žiada žalobu zamietnuť s
poukazom na skutočnosť, ktorú uviedla v podanom odpore, ako aj z dôvodu, že bolo vydané uznesenie

o zastavení trestného stíhania, ktoré nie je právoplatné, pretože nebolo doposiaľ doručené poškodenej.
Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 03.03.2021 tiež uviedla, že pokiaľ ide o označenie
pracovníčkypoisťovne-žalobcu,ktorájejmalapovedaťdňa19.08.2016,abynahlásiladopravnúnehodu
doKomunálnejpoisťovnea.s.taktúvidelaibaraz,pričomtobolaodfarbenáblondínaanebolaoznačená
menom. Žalovaná ďalej uviedla, že sa necíti byť zodpovedná za uvedenú dopravnú nehodu, pretože

podľa jej názoru je zodpovedný druhý vodič B. L.. Ďalej poukázala tiež na skutočnosť, že ona dávala
znamenie o odbočovaní motorového vozidla doľava a to už 100 m pred samotným odbočovaním čo
potvrdí aj poškodená B. R. ako aj B. R.. Navrhuje preto žalobu zamietnuť, pretože nebola preukázaná
jej zodpovednosť za dopravnú nehodu. Okrem toho si svoju oznamovaciu povinnosť splnila, pričompracovníčka žalobcu neprevzala takéto oznámenie a dala jej pokyn, aby takéto oznámenie zaslala do
poisťovne druhého vodiča. Prvoinštančný súd tiež výzvou zo dňa 11.02.2021 /čl. 200/ vyzval žalobcu v
intenciách právneho názoru odvolacieho súdu, aby uviedol ďalšie skutkové tvrdenia a to k otázke tvorby

záveru o 30% regresu resp. čo bolo podstatou výpočtu tejto sumy ako aj preukázať súvis mnohosti
a závažnosti naplnenia dôvodov podľa § 12 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. zodpovednosti alebo
spoluzodpovednosti žalovanej. Tiež súd vyzval žalobcu, aby uviedol ďalšie skutkové tvrdenia ohľadom
zodpovednosti žalovanej na dopravnej nehode resp. spoluzavinenia iných osôb. Na túto výzvu žalobca
nereagoval. Právny zástupca žalobcu vo svojom elektronickom vyjadrení zo dňa 07.06.2021 uviedol,

že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu, pretože na základe relácie dopravnej polície bola žalovaná
určená ako vinník dopravnej nehody. Iné relevantné dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že žalovaná nie je
vinná z dopravnej nehody žalobca k dispozícii nemá, a preto navrhol oboznámiť sa s priestupkovým
spisom. Listom zo dňa 08.02.2018 žalobca oznámil žalovanej, že po prešetrení poistnej udalosti trvá na
predmetnom regrese a to z dôvodu, že neoznámila škodovú udalosť lehote 15 dní od jej vzniku s tým,
že tú oznámila Komunálnej poisťovni. Z potvrdenia OR PZ Levice, Okresný dopravný inšpektorát Levice

bolo zistené, že žalovaná nie je držiteľom ako aj vlastníkom motorového vozidla V. od 25.08.2016.
Podľa zápisu o obhliadke motorového vozidla zo dňa 23.08.2016 vozidlo žalovanej utrpelo totálnu
škodu. Podľa podacieho hárku /čl. 163/ žalovaná ako odosielateľ prostredníctvom pošty dňa 23.08.2016
zasielala poštovú zásielku Komunálnej poisťovni a. s. Z listinné dokladu /čl. 223/ bolo tiež zistené,
že vodič L. dňa 30.08.2016 doplnil údaje k nahláseniu škodovej udalosti. Okresný súd tiež vyzval

žalobcu, aby oznámil meno, priezvisko a bydlisko zamestnankyne, ktorá pracovala dňa 22.08.2016
na pobočke žalobcu v Leviciach u ktorej chcela žalovaná odovzdať doklady o oznámení dopravnej
nehody, pričom žalobca na takúto výzvu nereagoval. Podľa výpisu registra priestupkov žalovanej /čl.
248/ žalovaná nebola postihnutá za žiadny priestupok. Rozsudkom Okresného súdu Levice, sp. zn.
11C/54/2017 zo dňa 17.12.2019 bol žalobcovi priznaný voči žalovanej nárok na zaplatenie peňažnej

sumy vo výške 67 eur s prísl. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalobca si uplatňoval
voči žalovanej nárok na zaplatenie peňažnej sumy vo výške 67 eur z titulu dopravnej nehody zo dňa
19.08.2016, pretože žalovaná neoznámila škodovú udalosť v lehote 15 dní a žalobca vyplatil Generali
poisťovňa a. s. sumu 1.782,90 eur z titulu refundácie finančných prostriedkov vyplatených poškodenému
z poistenia majetku. Žalobca ďalej uviedol, že si uplatňuje náhradu časti poistného plnenia v rozsahu

67 eur /3,76% z vyplateného poistného plnenia/. Tunajší súd dospel k záveru, že takýto nárok žalobcu
je dôvodný, pretože žalovaná porušila svoju povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu, pričom nepostačuje,
že to oznámila Komunálnej poisťovni a. s. Z tohto dôvodu tak žalovaná nepreukázala splnenie takejto
zákonnej povinnosti. Podľa názoru súdu v takomto rozhodnutí zo znaleckého posudku vyplýva záver,
že technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola predovšetkým nesprávna technika jazdy

vodičky - žalovanej počas odbočovania vľavo v dôsledku čoho došlo k vytvoreniu kolíznej situácie
pre vodiča vozidla Avia a tým aj k ohrozeniu tohto vodiča a to takým spôsobom, že v okamihu, kedy
vodič vozidla Avia mohol rozpoznať priečneho premiestnenia vozidla Ford vľavo, už nemohol dopravnej
nehode zabrániť a to ani v prípade, že by sa pohyboval rýchlosťou pre daný úsek maximálne dovolenou
rýchlosťou. Jednoznačnej tak zavinila nehodu žalovaná, a preto súd priznal nárok žalobcovi. Takéto

konanie nebolo ku dňu 18.10.2021 právoplatne skončené, pretože proti takémuto rozsudku podala
odvolanie žalovaná a spis sa nachádzal na odvolacom súde /ide o skutočnosť zistenú z elektronického
registra súdu/. Podľa správy ORZ Levice zo dňa 28.09.2016 polícia eviduje takúto poistnú udalosť
ako dopravnú nehodu, pričom zavinenie bolo znalcom z odboru doprava cestná určená na žalovanú.
Generali poisťovňa listom zo dňa 12.10.2016 oznámila K. S., že mu poskytne poistné plnenie vo výške

1.785,90 eur z titulu škody spôsobenej vyššie uvedenou dopravnou nehodou. Generali poisťovňa listom
zodňa19.08.2016tiežpožiadalažalobcuorefundáciuvyplatenéhopoistenéhoplneniapoškodenémuK.
S. a to vo výške 1785,90 eur. Žalobca listom zo dňa 29.11.2016 oznámil Generali poisťovni a. s., že mu
vyplácasumu1.782,90eur.ZvyšetrovaciehospisuORPZLevice,dopravnýinšpektorát,ČVS:ORP-118/
DI-LV-2017 súd zistil, že uznesením o začatí trestného stíhania 18.10.2017 bolo začaté trestné stíhanie

pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona a to v súvislosti s dopravnou nehodou zo
dňa 19.08.2016, ktorej účastníkmi bola žalovaná a vodič B. L.. Žalovaná pri svojom výsluchu zo dňa
14.03.2019 v procesnej pozícii svedka uviedla, že s vozidlom chcela odbočiť do dvora rodinného domu,
pričom v obci znížila rýchlosť na 50 km/h a asi 100 m od domu dala znamenie o zmene smeru jazdy v
smere doľava s tým, že pred odbočovaním sa asi 1 sekundu pozrela do stredného spätného zrkadla,

kde v tom istom pruhu ako jej vozidlo videla zelené vozidlo. Nenapadlo ju, že takéto vozidlo ju bude
obiehať a dôjde k zrážke. Podľa jej názoru odbočovanie vľavo a predbiehanie vozidla sa uskutočnilo
v tom istom momente. Svedkyňa - poškodená B. R. pri svojom výsluchu zo dňa 14.03.2019 uviedla,
že v čase dopravnej nehody sedela v motorovom vozidle, ktoré viedla žalovaná /jej dcéra/, pričomtá v obci znížila rýchlosť na 50 km/h a dala znamenie o zmene smeru jazdy doľava. Následne pri
odbočovaní pocítila veľký náraz a ich vozidlo bolo odhodené mimo cestu, potom si už nič nepamätá.
Zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva č. 31/2019 okrem iného vyplýva, že technickou

príčinou predmetnej dopravnej nehody bola predovšetkým nesprávna technika jazdy vodičky vozidla
Ford /žalovanej/ počas odbočovania vľavo na miesto ležiace mimo cesty. V dôsledku nesprávneho
spôsobu odbočovania vodičky vozidla Ford došlo k vytvoreniu kolíznej situácie pre vodiča vozidla Avia
a tým aj k ohrozeniu tohto vodiča a to takým spôsobom, že v okamihu kedy vodič vozidla Avia mohol
rozpoznať priečneho premiestnenia vozidla Ford vľavo, už nemohol dopravnej nehode zabrániť a to ani

v prípade, že sa pohyboval rýchlosťou pre daný úsek maximálne dovolenou. Z technického hľadiska nie
je možné jednoznačne ustáliť, či vodič vozidla Avia mal technickú možnosť dopravnej nehode zabrániť
správnou technikou jazdy, pretože technicky nie je možné vyhodnotiť, kedy vodička - žalovaná začala
dávať znamenie o zmene smeru jazdy vľavo. V prípade ak vodička vozidla Ford odbočenie vľavo
vykonala tak, že najprv dala znamenie o zmene smeru jazdy vpravo a až následne vľavo tak potom
vodič Avia nemal technickú možnosť dopravnej nehode zabrániť správnou technikou jazdy. V prípade ak

vodička vozidla Ford začala dávať znamenie o zmene smeru jazdy vľavo cca 100 m pred odbočovaním
tak ako to uvádza pri opise priebehu nehodového deja tak potom technika jazdy vodiča vozidla Avia
bola nesprávna z hľadiska jeho včastnosti reakcie na uvedené znamenie o zmene smeru jazdy vozidla
Ford vľavo, pričom tento vodič mal možnosť včasnou reakciou plynule znížiť rýchlosť jazdy za vozidlom
Ford a tým dopravnej nehode zabrániť. Za uvedených podmienok bola oneskorená reakcia vodiča

vozidla Avia sekundárnym prvkom technickej príčiny dopravnej nehody. Z tohto posudku tiež vyplýva,
že vodič Avie viedol na začiatku nehodového deja motorové vozidlo rýchlosťou cca 54km/h. Zároveň z
technického hľadiska nie je možné vyhodnotiť a jednoznačne ustáliť, kedy vodička vozidla Ford začala
dávať znamenie o zmene smeru jazdy vľavo. V prípade ak toto vykonala v súlade s opisom nehodového
deja zo strany vodiča vozidla Avia potom je technicky prijateľné, že vodič Avia nemal možnosť zabrániť

dopravnej nehode. Vodička vozidla Ford mala technickú možnosť dopravnej nehode zabrániť a to v
prípade, ak by správne vyhodnotila dopravnú situáciu za svojím vozidlom a správne by vyhodnotila, že
svojím manévrom odbočenia dôjde k vytvoreniu kolíznej situácie pre vodiča vozidla Avia, ktoré jazdilo
za ňou. Vodička vozidla Ford mala k dispozícii také technické signály, z ktorých mohla jednoznačne
vyhodnotiť, že odbočením vľavo ohrozí vodiča vozidla Avia, ktoré predchádza jej vozidlo. Tento posudok

zároveň uviedol, že v odbornom vyjadrení č. 27/2016, ktoré vypracoval Ing. Ján Jenčo tento ustálil za
príčinu vzniku dopravnej nehody nesprávnu technika jazdy vodičky vozidla Ford, avšak sa nezaoberal
problematikou rozdielneho opisu nehodového deja zo strany vodičov Avie a Ford. Pokiaľ ide o znalecký
posudok Ing. Josefa Veverku č. 59/2017 tak ten stanovil technickú príčinu vzniku dopravnej nehody
nesprávnu techniku jazdy vodičky vozidla Ford. Tento znalec sa však tiež nezaoberal otázkou kedy bol

zapnutý ukazovateľ zmeny smeru jazdy a vplyvom na technickú príčinu dopravnej nehody. Pokiaľ ide o
odborné vyjadrenie Ing. Igora Morávka č. 93/2016 tak znalecký ústav uviedol, že nesprávne vyhodnotil
problematiku ohrozenia a to v rozpore s ustálenou ako aj publikovanou metodikou odporúčanou pre
znalcov z odboru doprava cestná ako aj v rozpore s posúdením priebehu nehodového deja, pretože
vodička Ford mala pri odbočovaní vyhodnotiť situáciu za svojím vozidlom v čase tesne pred začiatkom

odbočovania vľavo. Preto ani konštatovanie o tom, že vodička vozidla Ford neohrozila vozidlo Avia nie
je správne. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 28.09.2016 vyplýva, že žalovaná pri
dopravnej nehode svojím konaním porušila § 19 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. o
cestnej premávke čím sa dopustila priestupku proti bezpečnosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1
písm. g,l/ zákona o priestupkoch. Podľa záznamu o dopravnej nehody zo dňa 19.08.2016 bola dopravná

nehoda zapríčinené nesprávnym odbočovaním žalovanej, pričom sa nedostatočne presvedčila o tom, či
nie je predchádzaná iným vozidlom. Zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 26.08.2016, ktoré podala
žalovaná súd zistil, že tá pri zmene smeru jazdy dala znamenie o takejto zmene a pred odbočovaním
sa pozrela do ľavého spätného zrkadla, kde nevidela žiadne vozidlo. Zo záznamu o podaní vysvetlenia
vodičom B.. L. zo dňa 19.08.2016 vyplýva, že pred ním jazdiace vozidlo Ford dalo znamenie o zmene

smeru jazdy doprava a začalo spomaľovať, pričom on dal znamenie o zmene smeru jazdy doľava. Keď
bolo vozidlo Ford asi 2-5m pred ním v pravom jazdnom pruhu tak spozoroval, že vodička dala znamenie
o zmene smeru jazdy doľava a hneď aj začala odbočovať vľavo. Týmto manévrom vošla do jeho jazdnej
dráhy, pričom sa snažil vyhnúť zrážke čo sa však nepodarilo. Zo záznamu o podaní vysvetlenia B. R.
zo dňa 26.08.2016 bolo zistené, že ten bol v čase dopravnej nehody na okraji chodníka pri rodinnom

dome, kde čakal svoju dcéru - žalovanú a manželku. V klesaní cesty videl prichádzať vozidlo Ford X.,
pričom žalovaná dala asi 100 m od vchodu do ich domu znamenie o zmene smeru jazdy v smere doľava
a ako prichádzala k domu tak spomalila. Od začiatku domu č. 24 na ul. V. spozoroval nákladné vozidlo,
ktoré začalo brzdiť a jazdilo pri stredovej čiare ľavými kolesami a jazdil vo svojom jazdnom pruhu t.j. v ľavom jazdnom pruhu od Y. na V.. Keď toto nákladné vozidlo začalo brzdiť tak dcéra bola už pri
ich dome a skoro stála, pričom vodič vozidla prestal ovládať a nevedel ho zastaviť. Nákladné vozidlo
tak nevedelo zastaviť, dcéra začala odbočovať v smere doľava a v tom momente vodič nákladného

vozidla zo šikma nabral vozidlo, ktoré viedla dcéra a k nárazu došlo v ľavom jazdnom pruhu. Následne
po dopravnej nehode dňa 19.08.2016 mu vodič nákladného vozidla povedal, že jeho dcéra mala dané
znamenie o zmene smeru jazdy vpravo a nie vľavo, pričom následne dňa 20.08.2016 tento vodič pri
podpise formulára o nehode uviedol, že jeho dcéra nemala vôbec dané znamenie o zmene smeru jazdy.
Zo záznamu o podaní vysvetlenia B. R. zo dňa 26.08.2016 resp. 23.09.2016 okrem iného vyplýva, že

sedela v čase dopravnej nehody v motorovom vozidle Ford X. ako spolujazdkyňa svojej dcéry, pričom
dcéra znížila v obci rýchlosť na 50 km/h a dala znamenie o zmene smeru jazdy v smere doľava s tým,
že sa približovali k domu. Pri odbočovaní pocítila veľký náraz a už si nič nepamätala. Zo záznamu
o podaní vysvetlenia I. I. zo dňa 19.08.2016 bolo zistené, že je oprávnený vypovedať za Slovenskú
správu ciest s tým, že im vznikla škoda vo výške 314,72 eur za poškodenie dopravnej značky. Zo
záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 28.09.2016 K. S. bolo zistené, že on je majiteľom rodinného domu,

pričom pri dopravnej nehody bolo poškodené oplotenie a škodu odhaduje na sumu 1.814,40 eur. Túto
škodu si bude uplatňovať z domovej poistky. Zo zápisu o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa
19.08.2016 boli zaistené stopy, zistená situácia na mieste nehody ako aj stav účastníkov nehody. Súd
sa tiež oboznámil s fotodokumentáciou dopravnej nehody. Podľa odborného vyjadrenie vypracované
znalcom Ing. Jenčom č. 27/2016 bol zistený pravdepodobný a z technického hľadiska prijateľný priebeh

nehodového deja s tým, že motorové vozidlo značky Ford X. sa v dobe pravdepodobného počiatku
nehodového deja pohybovalo rýchlosťou 14,20 až 15.59 km/hod. a motorové vozidlo Avia rýchlosťou
54,99 km/h až 56,99 km/h. Zároveň tento znalec dospel k záveru, že možno konštatovať, že príčinou
vzniku kolíznej situácie bola nesprávna technika a spôsob ovládania vozidla vodičom vozidla zn Ford
X.. Podľa evidenčnej karty žalovanej /čl. 194-196/ jej bolo udelené vodičské oprávnenie dňa 03.06.2015

s tým, že jej bola uložená bloková pokuta resp. jej bola uložená sankcia za priestupok a to neudelenie
vodičského oprávnenia - nezloženie skúšky z odbornej spôsobilosti. Tiež jej bol zadržaný vodičský
preukaz. Zo znaleckého posudku č. 59/2017 Ing. Josefa Veverku okrem iného vyplýva, že technickou
príčinouvznikunehodovéhodejabolokonanievodičkyvozidlaFordX.,ktoráodbočovalavľavonamieste
ležiace mimo cestu v čase, kedy už bola predchádzaná vozidlom zn. Avia a počas odbočovania ohrozila

vodiča za ňou idúcim. Z odborného vyjadrenie Ing. Igora Moráveka č. 93/2016 okrem iného vyplýva, že
podľa simulačnej analýzy techniky jazdy vodiča vozidla Avia pri dodržaní max. povolenej rýchlosti v obci
by vozidlo Ford X. bezpečne odbočilo cez ľavý jazdný pruh do dvora rodinného domu za podmienky,
že by vozidlo Avia malo pri vstupe do obce rýchlosť max. 50 km/h a rýchlosť vozidla Ford X. by bola
tiež max. 50 km/h, pričom ich rýchlosti by boli rovnomerné a ich vzájomná vzdialenosť by bola 54,42

m. Podľa odborného stanoviska č. 179/2017 Ústavu súdne inžinierstva zo dňa 11.09.2017 okrem iného
vyplýva,žeobajaznalci/Ing.JenčoaIng.Veverka/vyhodnotili,žepríčinoupredmetnejdopravnejnehody
bola nesprávna technika jazdy vodičky vozidla Ford, avšak obaja znalci však nezohľadnili správne a
komplexne problematiku ukazovateľa zmeny smeru jazdy. Zároveň Ing. Jenčo nesprávne uviedol vo
svojomposudku,žezapnutieresp.ukázanezmenysmerujazdynemávplyvnaurčeniepríčinydopravnej

nehody, pretože takéto tvrdenie nie je správne. V predmetnom stanovisku ďalej ústav uviedol, že z
jednotlivých výpovedí vyplývajú rozdielne opisy nehodového deja z hľadiska ukazovateľa zmeny smeru
jazdy vozidla Ford, pretože vodič vozidla Avia uvádzal, že vozidlo Ford spomaľovalo a dalo ukazovateľ
zmeny smeru jazdy vpravo a začalo vchádzať na pravú krajnicu a vodička vozidla Ford uvádzala,
že dala ukazovateľ zmenu smeru jazdy vľavo cca 100 m pred odbočovaním. Takéto rozpory síce

znalec nemôže odstrániť, avšak tieto majú priamy vplyv na vyhodnotenie príčiny predmetnej dopravnej
nehody. Z uvedených dôvodov je tak potrebné príčinu dopravnej nehody vyhodnotiť alternatívne pre opis
nehodového deja podľa oboch vodičov, ktorí boli účastníkmi predmetnej dopravnej nehody. Obaja znalci
správne vyhodnotili príčinu dopravnej nehody za predpokladu, že priebeh nehodového deja bol v súlade
s opisom nehodového deja podľa vodiča vozidla Avie, avšak znalci sa nezaoberali vyhodnotením príčiny

dopravnej nehody pre priebeh podľa vodičky vozidla Ford. V prípade ak by priebeh nehodového deja bol
vsúladesopisomvodičkyvozidlaFord/dalaukazovateľozmenesmerujazdyvľavovčas/taktechnickou
príčinou predmetnej dopravnej nehody bola súčinnosť nesprávnej techniky jazdy vozidla Ford /vodička
nesprávne vyhodnotila situáciu za svojím vozidlom v dôsledku čoho odbočovala spôsobom, kedy z
technického hľadiska ohrozila vodiča vozidla Avia čím vytvorila kolíznu situáciu/ ako aj nesprávnej

techniky jazdy vodiča vozidla Avia/ vodič začal vykonávať predchádzanie napriek tomu, že vozidlo Ford
malo ukazovateľ zmeny smeru jazdy vľavo, čím si vodič znemožnil zabrániť dopravnej nehode/. Pri
takomto priebehu nehodového deja mal každý z účastník dopravnej nehody technickú možnosť nehode
zabrániť a to nezávisle na konaní druhého účastníka dopravnej nehody. Rozhodnutím o prerušeníkonania o priestupku zo dňa 24.11.2016 ORPZ Levice prerušil priestupkové konanie do vypracovania
predloženia znaleckého dokazovania účastníkom konania - žalovanej. Takéto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 06.12.2016. Zo zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 09.11.2016,

ako aj 24.11.2016 okrem iného vyplýva, že žalovaná bola vypočutá, pričom pri svojom výsluchu uviedla,
že sa necíti byť vinná z dopravnej nehody, pretože ak by vodič Avie išiel predpísanou rýchlosťou od
začiatku obce tak by k nehode nedošlo. Preto takúto dopravnú nehodu spôsobila nepozornosť vodiča
Avie. Tiež bol ako svedok vypočutý B. R., ktorý uviedol, že videl celý priebeh dopravnej nehody, lebo
stál pred bránou domu. K vykloneniu Avie z pravého jazdného pruhu do ľavého prišlo 10 - 12 metrov za

vozidlom Ford, ktoré v tej chvíli už začínalo stáčať predné kolesá smerom do ľava a v očiach laika začali
obaja vodiči robiť svoje úkony takmer naraz. Vodič Avie sa mimo cesty do jarku dostal z toho dôvodu,
že pri jeho obiehaní v poslednej chvíli sa ložná plocha prudko naklonila do ľava čím vodič vozidla Avie
neudržal riadenie na ľavej krajnici a samotný náklon jeho vozidla ho stiahol zo šikma do jarku s nárazom
do oplotenia domu a týmto manévrom narazil do vodičky vozidla Ford, ktorá podľa neho nemala vôbec
šancu zareagovať na tento jeho núdzový manéver. Nie je tiež pravda vodiča Avie, že vodičku auta Ford

predbiehal 50 m v ľavom jazdnom pruhu, pretože oproti išiel autobus. Tiež je nezmyselné tvrdenie vodiča
auta Avie, že vodička auta Ford najskôr odbáčala do prava a potom následne do ľava. Svedok B. L.
uviedol, že s Aviou vozidlo žalovanej predchádzal a na základe toho, že videl ako vozidlo Ford pribrzďuje
tak sa toto vozidlo snažil obísť vľavo pri brzdení ho stočilo doľava a došlo k nárazu. Tiež uviedol, že
vchádzal do obce rýchlosťou cca 57 - 60 km/h, pričom on začal brzdiť, lebo mu vozidlo Ford vošlo do

ľavéhojazdnéhopruhupriodbáčanídodomu.VozidloFordboloodzačiatkubrzdeniasvozidlomAviaasi
tak cca 10-15 metrov s tým, že zodpovedal na ďalšie otázky. Ing. Ján Jenčo pri svojom výsluchu uviedol,
že sa pridržiava svojho znaleckého posudku. V zápisnici zo dňa 18.05.2017 znalec Ing. J. Veverka
uviedol,žezodpovedalnaotázkyzástupcužalovanejvsúvislostisdopravnounehodouajehoznaleckým
posudkom, ktorý vypracoval. Zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 17.01.2017 bolo zistené, že

Ing. Ján Jenčo podal vysvetlenie k odbornému vyjadreniu č. 93/2016, ktoré vypracoval znalec Ing.
Morávek. Zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 02.03.2017 B. R. vyplýva, že tá bola spolujazdkyňou
žalovanej pri dopravnej nehode s tým, že obe utrpeli poranenia. Uznesením zo dňa 29.03.2019 OR
PZ Levice rozhodlo o zastavení trestného stíhania voči žalovanej a to z dôvodu, že poškodená nedala
súhlas s trestným stíhaním žalovanej podľa § 211 Trestného poriadku. Následne uznesením Okresnej

prokuratúry Levice zo dňa 27.08.2019 bola zamietnutá sťažnosť B. R. proti uzneseniu OR PZ Levice
zo dňa 29.03.2019.
14. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

15.Podľa§788ods.1,2,3,4Občianskehozákonníka,poistnouzmluvousapoistiteľzaväzujeposkytnúť

v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva
obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,

c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení

poistenia.Súčasťoupoistnejzmluvysúvšeobecnépoistnépodmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),na
ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto
s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliťlen v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech
poisteného.

16. Podľa § 2 písm. e/, f/, j/ zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely
tohto zákona sa rozumie
e) poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len "poistná
zmluva"),

f) poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti,
j) prevádzkovateľom motorového vozidla fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo
faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom.

17. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistná

zmluva okrem všeobecných náležitostí podľa osobitného predpisu 9) obsahuje aj údaje o motorovom
vozidle zapísané v osvedčení o evidencii vozidla podľa osobitného predpisu 10) alebo údaje zapísané
v technickom osvedčení vozidla pri motorových vozidlách, ktoré nepodliehajú evidencii vozidiel, alebo v
obdobnom preukaze. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky. Všeobecné poistné
podmienky musia obsahovať najmenej podmienky podľa § 4, 5, 7 až 12 a 15.

18. Podľa § 8 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistné
pri poistení zodpovednosti podľa tohto zákona sa stanovuje vo výške zabezpečujúcej splniteľnosť
všetkých záväzkov poisťovateľa vyplývajúcich z poistenia zodpovednosti vrátane tvorby rezerv podľa

osobitného predpisu. Poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie.
Spôsob platenia poistného, dĺžka poistného obdobia a splatnosť poistného určujú všeobecné poistné
podmienky.

19. Podľa § 10 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený
je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti
a) do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky,
b) do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky. Vo všeobecných poistných
podmienkach možno určiť prípady, keď možno lehoty podľa odseku 1 primerane predĺžiť. Po oznámení

škodovej udalosti je poistený povinný postupovať podľa pokynov poisťovateľa a predložiť v dohodnutej
lehote doklady, ktoré si poisťovateľ vyžiada.

20. Podľa § 12 ods. 1, 2, 3 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlaaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,poisťovateľ
má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu
škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak
a) spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, 15d)
b) viedol motorové vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu činnosti viesť

motorové vozidlo uloženého súdom alebo iným príslušným orgánom, 16)
c) spôsobil škodu motorovým vozidlom, o ktorom vedel, že jeho technická spôsobilosť nezodpovedá
podmienkam na používanie v premávke na pozemných komunikáciách podľa osobitného predpisu 17)
a tento stav bol v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou,
d) vedome zveril vedenie motorového vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na vedenie motorového

vozidla podľa osobitného predpisu, 18)
e) porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, 19) ktorá je poistnou
udalosťou,
f) v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného,
g) spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti

podľa § 10 ods. 1 až 4,
h) sa odmietol po dopravnej nehode podrobiť skúške na prítomnosť návykovej látky. 15d)
(2) Poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo
jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, aka) spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, 15d)
b) spôsobil škodu prevádzkou motorového vozidla, ktoré použil neoprávnene,
c) viedol motorové vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu činnosti viesť

motorové vozidlo uloženého súdom alebo iným príslušným orgánom, 16)
d) spôsobil škodu motorovým vozidlom, o ktorom vedel, že jeho technická spôsobilosť nezodpovedá
podmienkam na používanie v premávke na pozemných komunikáciách podľa osobitného predpisu 17)
a tento stav bol v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou,
e) vedome zveril vedenie motorového vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na vedenie motorového

vozidla podľa osobitného predpisu, 18)
f)porušilpovinnosťohlásiťdopravnúnehodupodľaosobitnéhopredpisu,19)ktorájepoistnouudalosťou,
g) spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti
podľa § 10 ods. 1 až 4,
h) sa odmietol po dopravnej nehode podrobiť skúške na prítomnosť návykovej látky. 15d)
(3) Výška náhrady poistného plnenia alebo jej časti, na ktorú vznikne poisťovateľovi nárok podľa odseku

1 alebo 2, nesmie presiahnuť úhrn poistných plnení, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti.

21. Poistná zmluva ako osobitný zmluvný vzťah má formálny charakter a na jej platnosť sa vyžaduje
písomná forma. Povinným zmluvným poistením osobitný právny predpis ukladá určitým osobám
povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu a zotrvať v takomto právnom vzťahu po dobu výkonu určitej

činnosti. Medzi takéto základné povinné zmluvné poistenie patrí aj poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré upravuje osobitný právny predpis a to zákon
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorovéhovozidla. PodľarozhodnutiaNajvyššiehosúduSR,sp.zn.3Cdo326/2009zodňa22.09.2010
„Predpokladmi vzniku nároku poisťovateľa proti poistníkovi v zmysle § 12 ods. 1 písm. f) zákona

č. 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a
o zmene a doplnení niektorých zákonov je, že poisťovateľ vyplatil poškodenému za poistníka poistné
plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, a že v čase, keď nastala poistná
udalosť, bol poistník v omeškaní s platením poistného. Nie je pritom rozhodujúce, kto vozidlo viedol

a svojim zavinením spôsobil škodu; určujúcim je, že škoda bola spôsobená prevádzkou motorového
vozidla, na ktoré sa vzťahuje poistná zmluva.“.

22. Po vykonanom dokazovaní s prihliadnutím na právny názor odvolacieho súdu považoval súd
za nesporné, že žalobca a žalovaná platným spôsobom uzavreli dňa 21.07.2016 poistnú zmluvu.

Predmetom tejto zmluvy bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, a to Ford X. EČV: V. a podľa názoru súdu má tento právny vzťah spotrebiteľský charakter v
zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože žalobca uzatváral takúto zmluvu ako právnická
osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť v oblasti poisťovníctva a žalovaná uzatvárala takúto zmluvu
ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Za nespornú tiež možno považovať skutočnosť, že žalovaná

ako poistník - majiteľ motorového vozidla a zároveň ako vodič motorového vozidla, bola účastníkom
dopravnejnehody,kuktorejdošlodňa19.08.2016vobciG.Ď.,kdedošlokstretuprevádzoksnákladným
motorovým vozidlom Avia, EČV: Y., pričom pri tejto dopravnej nehode došlo k poškodeniu zdravia
B. R. v dôsledku čoho jej žalobca vyplatil celkovú sumu vo výške 2.753,- Eur, a to dňa 12.01.2018.
Táto suma pozostávala jednak z bolestného vo výške 442,- Eur, ako aj zo sťaženia spoločenského

uplatnenia vo výške 2.311,- Eur. Žalobca si nárok na vznik náhrady za poistné plnenie uplatňoval
z dôvodu, že žalovaná bola v omeškaní so zaplatením poistného s poukazom na ustanovenie § 12
ods. 1 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z. z. S takouto argumentáciou žalobcu sa však súd nestotožňuje,
pričom poukazuje na právny názor odvolacieho súdu, ktorý vo svojom uznesení /bod 25 odôvodnenia/
uviedol, že nebolo preukázané omeškania žalovanej s plnením platby poistného. Prvoinštančný súd

preto opätovne poukazuje na skutočnosť, že z uzavretej zmluvy a z výpisu inkasného účtu poistnej
zmluvy vyplýva, že poistným obdobím bol 1 rok s tým, že poistné sa malo platiť štvrťročnou splátkou
vo výške 26,14 Eur. Poistné za poistné obdobie od 21.07.2016 do 20.10.2016 bolo zaplatené dňa
19.08.2016 /v čase spôsobenia dopravnej nehody/. Poistné bolo v poistnej zmluve dojednané ako ročné
poistnéanieakoštvrťročnépoistné,apretodohodnutésplátkyročnéhopoisteniapredstavujúlenspôsob

jeho platenia. V tomto prípade bolo potrebné aplikovať osobitný právny predpis, t. j. zákon č. 381/2001 Z.
z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a
o zmene a doplnení niektorých zákonov ako lex specialis, ktorý má pre splatnosť poistného samostatné
ustanovenie, konkrétne ustanovenie § 8 ods. 2, v zmysle ktorého: „Poistným obdobím je spravidlajeden kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžka poistného obdobia
a splatnosť poistného určujú všeobecné poistné podmienky.“ Pokiaľ teda žalovaná v čase, keď došlo k
poistnej udalosti, a to dňa 19.08.2016 bola v omeškaní so zaplatením splátky ročného poistného, ktorá

mala byť splatná podľa tvrdení žalobcu 21.07.2016, a túto splátku zaplatila až 19.08.2016, tak nebola
v omeškaní so zaplatením dohodnutého ročného poistného, ako to tvrdil žalobca v podanej žalobe,
pretože poistné v tomto prípade predstavuje výšku zodpovedajúcu dojednanému ročnému poisteniu,
pričom zo žiadneho zmluvného dojednania nevyplýva, že nezaplatením niektorej zo splátok poistného
v lehote jeho splatnosti sa stane splatné celé ročné poistné, v dôsledku čoho by bolo možné až potom

vyvodzovať omeškanie žalovanej, ako poistníka s platením poistného, a to s poukazom na ustanovenie
§ 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. Tiež je potrebné uviesť, že poistným obdobím bol
dojednaný technický /poistný/ rok, pričom začiatok poistenia bol dohodnutý od 21.07.2016, a preto podľa
názoru súdu poistné obdobie trvalo až do 21.07.2017. Do tohto dňa tak žalovaná mohla zaplatiť dlžné
poistné, a preto z uvedených dôvodov tak v deň, kedy došlo ku škodovej udalosti nebola žalovaná
v omeškaní so splácaním poistného, pretože tá by mohla byť v omeškaní len so zaplatením splátky

ročného poistného. Pojem poistné je tak potrebné vykladať ako poistné vo výške dojednaného ročného
poistného /§ 8 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z./ s tým, že splátky poistného predstavujú len spôsob
jeho platenia. Z predložených listinných dôkazov tak nevyplýva, že by žalovaná bola v omeškaní so
zaplatením poistného ku dňu poistnej udalosti, a preto sa súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že aj z
tohto dôvodu mu vznikol nárok na náhradu poistného plnenia. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo/73/2002 zo dňa 22.10.2002 tak aj z takého rozhodnutia vyplýva,
že poistený, ktorý v čase poistnej udalosti mal zaplatené poistné nie je v omeškaní hoci poistné zaplatil
po lehote jeho splatnosti. Zároveň je potrebné uviesť, že podľa výpisu z inkasného účtu /čl. 33/, ktorý
predložil žalobca vyplýva, že žalovaná zaplatila poistné dňa 19.08.2016 teda v deň poistnej udalosti.
Žalobca však nepreukázal a ani nenavrhol žiadny dôkaz o tom, že by žalovaná uhradila poistné až po

dopravnej nehode, pričom táto dôkazná povinnosť zaťažovala žalobcu. Okrem toho súd poukazuje aj na
skutočnosť, že v inom súdnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/54/2017 si žalobca
uplatňoval voči žalovanej regresný nárok z titulu rovnakej poistnej zmluvy ako aj poistnej udalosti, ale
len z dôvodu podľa § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z. z. a nie aj z dôvodu podľa § 12 ods.
1 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z. z. omeškanie z platením poistného v čase poistnej udalosti. Žalobca

tak nepredložil žiadne iné dôkazy, ktoré by preukazovali skutočnosť, že by bola žalovaná v omeškaní
so zaplatením poistného.

23. Súd následne preskúmal nárok žalobcu a to s poukazom na ustanovenie § 12 ods. 1 písm. g/ v
spojenís§10ods.1zákonač.381/2001Z.z.atozdôvodu,žežalovanáneoznámilažalobcovi do15dní

vznik škodovej udalosti, pričom v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu skúmal aj zodpovednosť
žalovanej na škodovej udalosti ako základný predpoklad možného regresného nároku žalobcu, pričom
takéto zavinenie preukazuje žalobca. Zo znaleckých posudkov resp. odborného vyjadrenia, ktoré
sú obsiahnuté v pripojenom trestnom spise resp. priestupkovom spise však nemožno jednoznačne
konštatovať zavinenie žalovanej pri vzniku škodovej udalosti. Súd predovšetkým poukazuje na znalecký

posudok Ústavu súdneho inžinierstva č. 31/2019 z ktorého okrem iného vyplýva, že z technického
hľadiska nie je možné jednoznačne ustáliť, či vodič vozidla Avia mal technickú možnosť dopravnej
nehode zabrániť správnou technikou jazdy, pretože technicky nie je možné vyhodnotiť, kedy vodička
- žalovaná začala dávať znamenie o zmene smeru jazdy vľavo. V prípade ak vodička vozidla Ford
odbočenie vľavo vykonala tak, že najprv dala znamenie o zmene smeru jazdy vpravo a až následne

vľavo tak potom vodič Avia nemal technickú možnosť dopravnej nehode zabrániť správnou technikou
jazdy. V prípade ak vodička vozidla Ford začala dávať znamenie o zmene smeru jazdy vľavo cca
100 m pred odbočovaním tak ako to uvádza pri opise priebehu nehodového deja tak potom technika
jazdy vodiča vozidla Avia bola nesprávna z hľadiska jeho včastnosti reakcie na uvedené znamenie
o zmene smeru jazdy vozidla Ford vľavo, pričom tento vodič mal možnosť včasnou reakciou plynule

znížiť rýchlosť jazdy za vozidlom Ford a tým dopravnej nehode zabrániť. Za uvedených podmienok
bola oneskorená reakcia vodiča vozidla Avia sekundárnym prvkom technickej príčiny dopravnej nehody.
Okrem toho z odborného stanoviska č. 179/2017 Ústavu súdneho inžinierstva zo dňa 11.09.2017
vyplýva, že aj keď znalci Ing. Jenčo a Ing. Veverka vyhodnotili ako príčinu dopravnej nehody nesprávnu
techniku jazdy žalovanej tak nezohľadnili rozdielne opisy nehodové deja nakoľko podľa tvrdení žalovanej

dala ukazovateľ zmeny smeru jazdy vľavo cca 100 m pred odbočovaním. Zároveň podľa priebehu
nehodového deja podľa tvrdení žalovanej mal každý z účastníkov dopravnej nehody technickú možnosť
nehode zabrániť a to nezávisle na konaní druhého účastníka dopravnej nehody. Z tohto dôvodu tak nie
je možné jednoznačne dospieť k záveru, že žalovaná zavinila škodovú udalosť, pretože jej vina nebolapreukázaná ani v trestnom resp. v priestupkovom konaní a nemožno ju vydedukovať ani z listinných
dôkazov nachádzajúcich sa v pripojenom trestnom resp. priestupkovom spise. Okrem toho samotná
žalovaná tak v trestnom konaní /resp. priestupkovom konaní/ ako aj počas výsluchu v súdnom konaní

jednoznačne uviedla, že pri odbočovaní dávala ukazovateľ zmenu smeru jazdy vľavo a nie vpravo
ako to tvrdí vodič L., pričom túto skutočnosť potvrdila aj spolujazdkyňa - svedkyňa B. R.. Aj keď ide o
matku žalovanej tak jej svedecká výpoveď bola od počiatku konzistentná, pričom podľa názoru súdu ju
potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaná odbočovala k rodinnému domu, v ktorom býva a teda poznala
miestne pomery, a preto je nelogické, aby dávala ukazovateľ zmeny smeru jazdy doprava - na opačnú

stranu ako má rodinný dom. Preto súd vyhodnotil aj výpoveď svedkyne B. R.Ž. ako dôveryhodnú napriek
príbuzenskému pomeru k žalovanej. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, žalovaná, jej zástupca ako aj
svedkyňa B. R. tvrdili, že boli na pobočke žalobcu oznámiť škodovú udalosť v zákonnej lehote, ale
pracovníčka žalobcu im povedala, že majú ísť oznámiť takúto škodovú udalosť to Komunálnej poisťovne,
pretože tam bolo poistené motorové vozidlo vodiča L.. Takéto tvrdenie podľa názoru môže byť pravdivé,
pretože ako vyplýva z listinného dôkazu /čl. 249/ označeného ako „uplatnenie nároku na náhradu škody“

tak žalovaná dňa 30.08.2016 si uplatnila v Komunálnej poisťovni a. s. nárok na náhradu škody z titulu
predmetnej poistnej udalosti, pričom takejto poisťovni bola listina doručená dňa 31.08.2016. Škodová
udalosť tak bola nahlásená v lehote 15 dní. Súd si takéto tvrdenie žalovanej o tom, že konala pri
ohlasovaní poistnej udalosti podľa pokynu zamestnankyne žalobcu nemohol overiť iným dôkazom,
pretože žalobca napriek tomu, že bol vyzvaný výzvou zo dňa 30.08.2021, aby oznámil zamestnankyňu

podľa opisu žalovanej, ktorá pracovala dňa 22.08.2016 na jeho pobočke v Leviciach, kde žalovaná
mala nahlásiť škodovú udalosť /čl. 259/ tak na túto výzvu žiadnym spôsobom nereagoval. Keďže ide o
spotrebiteľský vzťah, pričom žalovaná riadnym spôsobom označila skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
a žalobca napriek výzve neoznámil takéto skutočnosti, tak súd považoval tvrdenie žalovanej o tom, že
oznámila takúto škodovú udalosť na základe pokynu pracovníčky žalobcu do inej poisťovne za pravdivé

a preukázané. Preto nemohla žalovaná porušiť svoju povinnosť podľa § 12 ods. 1 písm. g/ v spojení
s § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., pretože konala na pokyn žalobcu a ide tak o dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré si nesplnila svoju zákonnú povinnosť. Okrem toho je potrebné poukázať
na skutočnosť, že od počiatku škodovej udalosti nebolo jednoznačne preukázané, kto zavinil dopravnú
nehodu, pretože obaja vodiči tvrdili, že dopravnú nehodu zavinil ten druhý. Súd preto žalobu žalobcu

zamietol v celom rozsahu, pretože neboli splnené zákonné podmienky pri priznanie takéhoto nároku.

24. Súd nevykonal dôkaz, ktorý navrhoval žalovaná /výsluch znalca Ústavu súdneho inžinierstva/,
pretože ho považuje za nadbytočný, nakoľko by neozrejmil skutočnosti potrebné pre rozhodnutie súdu,
pričom s prihliadnutím na odstup času od jeho vypracovania by znalec z najväčšou pravdepodobnosťou

zotrval na svojich záveroch uvedených v posudku. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že aj keď
v rozsudku sp. zn. 11C/54/2017 zo dňa 17.12.2019 dospel iný sudca tunajšieho súdu k záveru, že
boli splnené podmienky pre priznanie regresu podľa § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z. z. z
dôvodu, že žalovaná si nesplnila svoju povinnosť oznámiť vznik škodovej udalosti žalobcovi v zákonnej
lehote tak súd v tomto konaní s obdobným nárokom dospel k inému skutkovému ako aj právnemu

záveru a to po vykonanom dokazovaní a s prihliadnutím na právny názor odvolacieho súdu. Zároveň
je potrebné uviesť, že legitímne očakávanie ako kategória právnej istoty, ktorej účelom je garancia
čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným
mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali /
napr. nález ÚS SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06/ nemôže účastník vyvodzovať z každého rozhodnutia súdu,

ale iba z takého, ktoré možno charakterizovať ako konštatnú alebo zásadnú judikatúru. V danej veci
tak neprávoplatne rozhodnuté konanie vedené pod sp. zn. 11C/54/2017 nespĺňa takéto kritérium
konštantnej resp. zásadnej judikatúry, a preto súd nebol viazaný takýmto rozhodnutím.

25. Súd zároveň s poukazom na ustanovenie § 49, § 52 a v spojení s § 53 CSP neprihliadol na námietku

zaujatosti, ktorú vzniesol zástupca žalovanej na pojednávaní zo dňa 16.08.2021, pretože táto námietka
neobsahovala všetky zákonné náležitosti, týkala sa okolností, ktoré spočívali v procesnom postupe súdu
resp. jeho rozhodovacej činnosti a následne zástupca žalovanej na nej netrval.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1, 3 CSP, pretože

žalovaná bola úspešná tak v prvoinštančnom konaní ako aj v odvolacom konaní v celom rozsahu, a
preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom Okresného súdu Levice ku

Krajskému súdu v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný
poriadok).