Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. júl 2022

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12C/52/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314212169
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2022:4314212169.36

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice vo veci strán sporu žalobcu: G.. proti žalovanému: I. zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47234466, o zaplatenie 1.840,96 eura
s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok vo výške 19,90 % p.a. zo sumy 1.840,96
eur od 13.5.2014 do 11.6.2014, z istiny vo výške 1.839,80 eur od 12.6.2014 do 12.6.2014, z istiny vo

výške 1.790,33 eur od 13.6.2014 do 9.7.2014, z istiny vo výške 1.739,70 eur od 10.7.2014 do 7.8.2014,
z istiny vo výške 1.689,07 eur od 8.8.2014 do 9.9.2014, z istiny vo výške 1.645,67 eur od 10.9.2014
do 8.10.2014, z istiny vo výške 1.602,27 eur od 9.10.2014 do 21.4.2015, z istiny vo výške 1.350,94 eur
od 22.4.2015 do 4.5.2015, z istiny vo výške 1.340,65 eur od 5.5.2015 do 16.3.2020, a to v lehote do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu v časti o zaplatenie úroku vo výške 19,90 % p.a. z istiny vo výške 1.340,65 eur od

17.3.2020 do zaplatenia, z a m i e t a .

III. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie,
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 29.5.2014 žiadal, aby súd platobným rozkazom zaviazal
žalovanéhožalobcovizaplatiťistinuvovýške1.840,96eur,úrokyvovýške146,89eur, sankčnépoplatky
vo výške 4,63 eur, úrok vo výške 19,90 % ročne z nezaplatenej istiny od 23.5.2014 do zaplatenia, úrok z
omeškaniavovýške5 %ročneznezaplatenejistinyanezaplatenýchúrokovod15.5.2014dozaplatenia,
poplatky za upomienky vo výške 60 eur a náhradu trov konania, ktorú žalobu odôvodnil tým, že dňa
20.3.2013 uzatvoril žalobca so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXX, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2.000 eur na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý úver a

úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s
príslušenstvom bol žalovaný povinný platiť do 16.3.2020. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný
porušil svoje zmluvné povinnosti a preto bol listom zo dňa 22.4.2014 vyzvaný na predčasné splatenie
poskytnutého úveru do 14.5.2014. Žalobca v žalobe uviedol, že ku dňu podania žaloby tak predstavuje
pohľadávka žalobcu sumu 2.052,48 eur, ktorá pozostávala z nezaplatenej istiny poskytnutého úveru vo
výške 1.840,96 eur, úrokmi vo výške 146,89 eur, sankčnými poplatkami vo výške 4,63 eur a poplatkami

vo výške 6 eur, pričom istina poskytnutého úveru a nezaplatené úroky sú od 15.5.2014 sankcionované
sankčnou províziou vo výške 5 % ročne.Okresný súd Levice rozsudkom sp.zn. 12C/52/2015 - 346 preskúmal predmetnú zmluvu, ktorá je
zmluvou spotrebiteľskou, ako vyplýva z odôvodnenia predmetného rozhodnutia, s tým, že predmetná
zmluva uzavretá medzi stranami sporu je platná, obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona

č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch . Rozsudkom č.k. 12C/52/2015 - 346 zo dňa 17.1.2019 prvým
výrokom zaviazal súd žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu žalobcovi istinu vo výške 1.340,65 eur,
nezaplatené vyčíslené úroky 135,70 eur, nezaplatený vyčíslený úrok z omeškania 1,61 eur, úrok
vo výške 19,90 % p.a. z nezaplatenej istiny vo výške 1.840,96 eur od 13.5.2014 do 11.6.2014, z
nezaplatenej istiny vo výške 1.839,80 eur od 12.6.2014 do 12.6.2014, z nezaplatenej istiny vo výške

1.790,33 eur od 13.6.2014 do 9.7.2014, z nezaplatenej istiny vo výške 1.739,70 eur od 10.7.2014 do
7.8.2014, z nezaplatenej istiny vo výške 1.689,07 eur od 8.8.2014 do 9.9.2014, z nezaplatenej istiny vo
výške1.645,67eurod10.9.2014do8.10.2014,znezaplatenejistinyvovýške1.602,27eur od9.10.2014
do21.4.2015,znezaplatenejistinyvovýške1.350,94eurod22.4.2015do4.5.2015,znezaplatenejistiny
vo výške 1.340,65 eur od 5.5.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. z nezaplatenej
istiny vo výške 1.840,96 eur od 13.5.2014 do 11.6.2014, z nezaplatenej istiny vo výške 1.839,80 eur

od 12.6.2014 do 12.6.2014, z nezaplatenej istiny vo výške 1.790,33 eur od 13.6.2014 do 9.7.2014, z
nezaplatenej istiny vo výške 1.739,70 eur od 10.7.2014 do 7.8.2014, z nezaplatenej istiny vo výške
1.689,07 eur od 8.8.2014 do 9.9.2014, z nezaplatenej istiny vo výške 1.645,67 eur od 10.9.2014 do
8.10.2014, z nezaplatenej istiny vo výške 1.602,27 eur od 9.10.2014 do 21.4.2015, z nezaplatenej istiny
vovýške1.350,94eurod22.4.2015do4.5.2015,znezaplatenej istinyvovýške1.340,65eurod5.5.2015

do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. z nezaplatených úrokov 135,70 eur od 13.5.2014 do
zaplatenia a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Výrokom II. súd konanie v časti zaplatenia istiny 500,31 eur a príslušenstva v rozsahu zmluvných úrokov
19,90 % p.a. z nezaplatenej istiny vo výške 1,16 eur od 13.5.2014 do 11.6.2014, z nezaplatenej istiny
vo výške 49,47 eur od 12.6.2014 do 12.6.2014, z nezaplatenej istiny vo výške 50,63 eur od 13.6.2014

do 9.7.2014, z nezaplatenej istiny vo výške 50,63 eur od 10.7.2014 do 7.8.2014, z nezaplatenej istiny
vo výške 43,40 eur od 8.8.2014 do 9.9.2014,
z nezaplatenej istiny vo výške 43,40 eur od 10.9.2014 do 8.10.2014, z nezaplatenej istiny vo výške
251,33 eur od 9.10.2014 do 21.4.2015, z nezaplatenej istiny vo výške 10,29 eur od 22.4.2015 do
4.5.2015, úrokom z omeškania 5 % p.a. z nezaplatenej istiny vo výške 1,16 eur od 13.5.2014 do

11.6.2014, z nezaplatenej istiny vo výške 49,47 eur od 12.6.2014 do 12.6.2014, z nezaplatenej istiny
vo výške 50,63 eur od 13.6.2014 do 9.7.2014, z nezaplatenej istiny vo výške 50,63 eur od 10.7.2014
do 7.8.2014, z nezaplatenej istiny vo výške 43,40 eur od 8.8.2014 do 9.9.2014, z nezaplatenej istiny vo
výške 43,40 eur od 10.9.2014 do 8.10.2014, z nezaplatenej istiny vo výške 251,33 eur od 9.10.2014 do
21.4.2015, z nezaplatenej istiny vo výške 10,29 eur od 22.4.2015 do 4.5.2015, zastavil.

Proti predmetnému rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Pričom
odvolací súd uznesením sp. zn. 8Co/205/2019 - 390 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
vyhovujúcej časti týkajúcej sa povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok vo výške 19,90 % p.a. z
nezaplatenej istiny vo výške 1.840,96 eur od 13.5.2014 do 11.6.2014, z nezaplatenej istiny vo výške
1839,80 eur od 12.6.2014 do 12.6.2014, z nezaplatenej istiny vo výške 1.790,33 eur od 13.6.2014 do

9.7.2014, z nezaplatenej istiny vo výške 1.739,70 eur od 10.7.2014 do 7.8.2014, z nezaplatenej istiny vo
výške 1.689,07 eur od 8.8.2014 do 9.9.2014, z nezapletenej istiny vo výške 1.645,67 eur od 10.9.2014
do 8.10.2014, z nezaplatenej istiny vo výške 1.602,27 eur od 9.10.2014 do 21.4.2015, z nezaplatenej
istiny vo výške 1.350,94 eur od 22.4.2015 do 4.5.2015, z nezaplatenej istiny vo výške 1.340,65 eur od
5.5.2015 do zaplatenia zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd v odôvodnení predmetného uznesenia v bode 11 uviedol, že po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia súdu l. stupňa zistil, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s
nárokom žalobcu na zaplatenie dohodnutých zmluvných úrokov vo výške 19,90 % ročne po zosplatnení
úveru a nevysporiadal sa ani s námietkami žalovaného, podľa ktorých žalobca nemá nárok na priznanie

zmluvných úrokov po zosplatnení. V tejto súvislosti odvolací súd uviedol, že úroky a úroky z omeškania
sú príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, majú odlišné funkcie a treba
ich odlišovať. Kým zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny, úrok z omeškania predstavuje zákonnú
sankciu za omeškanie so zaplatením istiny na rozdiel od zmluvného úroku, ho môže veriteľ požadovať aj
keď neboli dohodnuté. Odvolací súd uviedol, že v súvislosti s judikatúrou považuje za potrebné upriamiť

pozornosť súdu prvej inštancie aj na ostatné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/42/2020 zo
dňa16.6.2020,vktoromsaNajvyššísúdzaoberaldoposiaľneriešenouotázku (ne)možnostikumulácie
zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po zosplatnení úverovej zmluvy, kde jednou zo zmluvných
strán je spotrebiteľ.Žalobca vo vyjadrení po doručení uznesenia odvolacieho súdu ( čl. 404 - 410) uviedol, že popri absencii
právnych noriem obmedzujúcich predmetný nárok veriteľa existuje množstvo zákonných ustanovení, z

ktorých priamo, resp. výkladom vyplýva záver, podľa ktorého nárok veriteľa na dohodnutý zmluvný úrok
nie je viazaný na zosplatnenie dlhu, ale na vrátenie v rámci úveru poskytnutých peňažných prostriedkov,
pričom poukázal na ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka.
Vo vyjadrení ďalej uviedol, že z podstaty úroku, ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno
vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru a v tomto zmysle upravuje

trvanie povinnosti platiť úrok aj § 503 ods. 3 Obchodeného zákonníka., pričom poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 6Cdo/113/2018 a poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ( na ktoré
poukázal aj odvolací súd zo dňa 16.6.2020), v ktorom rozhodnutí Najvyšší súd uviedol: „Za situácie,
že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu
veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť
úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol.

Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou, dlžník disponuje, zmluvné povinnosti
porušil a z porušenia povinnosti profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú z pravidla vyššie, ako úroky
z omeškania „. Žalobca poukázal na to, že dovolací súd v predmetnom rozhodnutí dospel k záveru,
že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi, náleží úrok z istiny vo výške, ako by
pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil, ako cenu peňazí. Zároveň uviedol, že s poukazom na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 6Cdo/113/2018 zo dňa 30.7.2019 a číslo 5Cdo/42/2020 zo dňa
16.6.2020 má žalobca za to, že má nárok na zmluvný úrok aj po zosplatnení úveru a to až do úplného
splatenia poskytnutých finančných prostriedkov, resp. do konečnej splatnosti určenej v zmluve.

Vo vyjadrení (čl. 504) žalobca uviedol, že po rozhodnutí súdu prvého stupňa žalovaný neuskutočnil

ďalšie úhrady. Zároveň vo vyjadrení, čo sa týka špecifikácie uplatnených zmluvných úrokov uviedol, že
v zmysle bodu l,2 zmluvy, bola žalovanému poskytnutá istina vo výške 2.000 eur, pričom predmetný
úver bol žalovaný povinný splácať v 84 pravidelných mesačných anuitných splátkach vo výške 44 eur.
Vzhľadom na výšku anuitnej splátky a počet splátok mal žalovaný zaplatiť žalobcovi celkom sumu vo
výške 3.744,72 eur ( 84 x 44,58 eur). Z uvedenej celkovej sumy 3.744,72 eur istina úveru bola vo

výške 2.000 eur a teda po tom výška úrokov , ktoré mal žalovaný v zmysle dohodnutého anuitného
splácania zaplatiť bola vo výške 1.744,72 eur, ako rozdiel medzi celkovou sumou všetkých anuitných
splátok ( skladá sa z istiny a úroku) a istinou ( 3.744,72 eur - 2.000 eur, t.j. 1.744,72 eur)ide teda o
úrok vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Keďže žalovaný do
zosplatneniaúveruzaplatilnaúrokochsumuvovýške310,68euražalobcovibolrozhodnutímsúduprvej

inštancie priznaný dlžný zmluvný úrok vo výške ( 135,72 eur) zmluvný úrok vyčíslený do zosplatnenia
úveru), dlžný úrok predstavuje sumu 1.298,34 eur.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa strany sporu nedostavili, neúčasť ospravedlnili. Súd vec
rozhodol v neprítomnosti strán sporu.

Predmetom dokazovania, po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa zostalo dokazovanie ohľadne
nároku žalobcu na priznanie zmluvného úroku vo výške 19,90 % ročne, v napadnutej vyhovujúcej
časti, t.j. povinnosti zaplatiť žalovanému žalobcovi úrok vo výške 19,90 % ročne z nezaplatenej istiny
tak, ako je špecifikované vo výroku odvolacieho súdu, t.j. priznaných úrokov po vyhlásení predčasnej

splatnosti úveru, ktorá predčasná splatnosť bola vyhlásená dňa 12.5.2014.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka ( účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere), zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažné prostriedkv je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo
na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka, v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú

úroky vyššie, než prípustné, podľa zákona, alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššej prípustnej výške.Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia
peňažných prostriedkov.

V predmetnej veci sa súd tak zaoberal uplatneným nárokom žalobcu na priznanie zmluvných úrokov vo
výške 19,90 % ročne, po zosplatnední úveru, t.j. od 13.5.2014.

Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva

zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v
zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu na ktorú bola zmluva
dohodnutá, ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel
je len v tom, že pre omeškanie povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z
omeškania. Inak povedané, dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, aký v čase jeho dojednania,
t.j. veriteľovi platí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka

splatením úveru došlo, alebo nedošlo. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do
zaplatenia istiny. Dojednanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia
istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal
s platením splátok úveru do omeškania musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti
úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu

neprimerane vysokú, ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za
ich poskytnutie, na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie, koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť.
Túto vedomosť však dlžník nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny, bez
jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania, nie

je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať
neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto
dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až úplného
zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a teda takéto dojednanie je porušením

ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na druhej strane postavenie veriteľa - dodávateľa
sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože v prípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v
dohodnutej dobe vznikne škoda, jeho právo zostáva zachované, pravda po zohľadnení zaplatených
úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody.

Súd poukazuje, že zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, či
Zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti
dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Obchodný zákonník ani Občiansky zákonník
nemodifikuje moment trvania záväzku platiť úrok, ani jeho výšku, v prípade omeškania dlžníka s
platením úveru ani v prospech dlžníka, ani v prospech spotrebiteľa. Za situácie, že dlžník z úverového

vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné
dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré
sú odplatou za poskytnutý úver a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol peňažnými prostriedkami,
resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia
povinnosti profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú z pravidla vyššie, ako úroky z omeškania. Pre

spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojednanie ktorého obsahom je
platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny, jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ
sa dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu
neprimerane vysokú, ako náhradu za poskytnutie peňazí.

Súd sa tak opätovne zaoberal nárok žalobcu na priznanie zmluvných úrokov vo výške 19,90 %
dohodnutých v úverovej zmluve, po zosplatnení úveru, t. j. od 13.5.2014, aj s poukazom na čiastočné
plnenia zo strany žalovaného, po uvedenom termíne. Súd tak opätovne nárok žalobcu v tejto časti
preskúmal a aj z poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/42/2020, 2Cdo/13/2020 ,

nároku žalobcu v tejto časti vyhovel, avšak priznal žalobcovi nárok na zmluvný úrok, po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti, t. j. od 13.5.2014 do 16.3.2020, a to s poukazom na dohodnutý termín
konečnej splatnosti úveru 16.3.2020, na ktorý zmluvný úrok podľa názoru súdu má žalobca po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti do termínu konečnej splatnosti splácania úveru 16.3.2020 a tak v tejto časti súdžalobe vyhovel. Zároveň súd žalobu zamietol v časti zaplatenia úroku vo výške 19,90 % ročne z istiny,
aj s poukazom už na čiastočné späťvzatie žaloby, ktoré konanie bolo právoplatne zastavené, t. j. z
istiny 1.340,65 eur od 17.3.2020 do zaplatenia, nakoľko má súd za to, že od 17.3.2020 žalobcovi nárok

na zaplatenie zmluvných úrokov neprináleží, keďže súd vyhodnotil, že žalobca má nárok na zaplatenie
zmluvných úrokov len do konečnej splatnosti úrokov určenej v zmluve, t.j. dňa 16.3.2020.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP, s tým, že

žalobcovipriznalnárokprvoinštančnéhoajodvolaciehokonaniavrozsahu100%,keďžežalovanýzavinil
zastavenie konania (výrok II. prvostupňového rozhodnutia) zároveň žalobca bol procesne neúspešný
v časti, ktorým bola žaloba zamietnutá len v nepatrnom rozsahu, nakoľko žaloba bola zamietnutá v
časti uplatneného príslušenstva, v ostatnej časti bol procesne úspešný žalobca a tak žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania prvostupňového aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške

rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným uznesením.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre ( § 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení
- Exekučný poriadok).