Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. december 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/243/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5917206053
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:5917206053.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej

a členiek senátu JUDr. Viery Petríkovej a JUDr. Márie Trubanovej, PhD., v spore žalobkyne: T. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z., zastúpená: JUDr. Ladislav Ščury, advokát, so sídlom Mierová 1725, Čadca,
proti žalovanej: Kysucká nemocnica s poliklinikou Čadca, so sídlom Palárikova 2311/57, Čadca, IČO:
17 335 469, zastúpená: Mgr. Michal Mozolík, advokát, so sídlom Palárikova 1449, Čadca, o určenie
neplatnosti výpovedí z pracovného pomeru a náhradu mzdy, vedenom na Okresnom súde Ružomberok
pod sp. zn. 3Cpr/18/2017, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 29. apríla 2020
sp. zn. 7CoPr/1/2020, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie z a m i e t a .

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Ružomberok (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 14. februára 2019 č. k.
3Cpr/18/2017-431 v celom rozsahu zamietol žalobu žalobkyne a žalovanej priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. Konštatoval, že žalobu o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru uplatnila žalobkyňa včas, keď ku skončeniu pracovných pomerov došlo 31.08.2017
a koniec lehoty v zmysle § 77 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) pripadol na deň 31.10.2017 (utorok) a

žalobapodľadoručenkyoprijatíboladoručenáelektronickydňa31.10.2017sozaručenýmelektronickým
podpisom všetkých príloh.

2. Medzi stranami nebolo sporné, že došlo k vzniku dvoch pracovných pomerov medzi žalovanou ako
zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnankyňou od 01.12.2012 na pracovné pozície - skladníčka v
práčovni s 0,5 pracovným úväzkom a vedúca práčovne s 0,5 pracovným úväzkom, ktoré boli dojednané
na dobu určitú, avšak na základe dodatku k pracovným zmluvám došlo k zmene s platnosťou od

01.12.2013 na dobu neurčitú. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa tieto práce vykonávala.

3. Z listinných dôkazov ako aj z výsluchu svedkýň E. H. a O. R. mal preukázané, že žalovanou
boli písomne vyhotovené výpovede z pracovných pomerov z 12.05.2017, a to jednak na pracovnú
pozíciu skladníčky v práčovni s 0,5 pracovným úväzkom a pracovnou pozíciou vedúcej práčovne
s 0,5 pracovným úväzkom, ktoré výpovede boli žalobkyni doručené dňa 01.06.2017. Výpovede
zamestnávateľa pre nadbytočnosť z 03.05.2017 predstavovali prílohy k žiadostiam o prerokovanie

výpovedí podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP z 03.05.2017, adresovaných E. W., predsedovi odborovej
organizácie ZOOZaSS pri KNsP Čadca; išlo o pracovné verzie písomných výpovedí, ktoré neboli
podpísané štatutárnym orgánom žalovanej a nikdy neboli žalovanou žalobkyni doručované. Listom z
19.09.2017 žalovaná žalobkyni neprejavila vôľu doručovať tieto výpovede, išlo len o zaslanie týchtolistín na základe žiadosti žalobkyne o informácie. Preto je bez akéhokoľvek právneho významu skúmať
správnosť uvedenia začiatku a konca plynutia výpovednej doby v týchto výpovediach. Rovnako výpoveď
zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca z 12.05.2017 (vedúca práčovne s 0,5 pracovným

úväzkom), hoci bola podpísaná štatutárnym orgánom žalovanej, nikdy nebola žalovanou žalobkyni
doručovaná a zo strany žalovanej nebola prejavená vôľa doručiť túto listinu žalobkyni. Žalobkyňa
nepreukázala, že v situácii dňa 26.05.2017 na zamestnaneckom odbore žalovanej k tomu došlo.
Fotografia tejto listiny s časťou ruky osoby predložená žalobkyňou k tomu nepochybne nepostačuje.

4. Žalobkyni boli doručované výpovede pre nadbytočnosť z 12.05.2017, a to dňa 01.06.2017 na
pracovisku, pričom žalobkyňa odmietla ich prijatie ako to vyplýva zo záznamu na rube listín podpísaného
E. H. a G. R., a preto účinky výpovedí nastali aj napriek tomu, a to v súlade s § 38 ods. 1, 4 ZP.
K doručovaniu výpovede došlo až po ukončení dočasnej práceneschopnosti žalobkyne (ukončenie
dočasnej PN žalobkyne dňa 26.05.2017, doručovanie výpovede dňa 01.06.2019). Formulácia o
výpovednej dobe v týchto listinách je v súlade s § 62 ZP. Súd prvej inštancie však poznamenal, že

zákon nevyžaduje uvedenie trvania výpovednej doby, začiatku jej plynutia, skončenia jej plynutia do
výpovede, a ich neuvedenie nie je spojené so sankciou neplatnosti výpovede.

5. Žalovaná rozhodla o organizačných zmenách písomnými rozhodnutiami zo 06. apríla 2017, v
zmysle ktorých sa z dôvodu zefektívnenia práce v technicko-prevádzkovom odbore HPU žalovanej

na pracovisku práčovňa znížilo pracovné miesto v kategórii THP - vedúci práčovne z 0,5 na 0,2
úväzku a z dôvodu zníženia nákladov a zefektívnenia práce v technicko-prevádzkovom odbore HPU
žalovanej na pracovisku práčovňa sa znížil počet zamestnancov v kategórii robotníckych povolaní o
0,5 úväzku. V rozhodnutiach bol výslovne označený zamestnanec, ktorého sa organizačná zmena
týkala - žalobkyňa. Uvedené je podľa súdu prvej inštancie v súlade s § 63 ods. 2 písm. b/ ZP. Zákon

zároveň nevyžaduje uvedenie tohto rozhodnutia do znenia výpovede, napriek tomu táto skutočnosť vo
výpovediach z 12.05.2017, doručených 01.06.2017 bola uvedená. Pokiaľ je uvedený iný dátum, ide
o chybu v písaní, nakoľko nemal žiadnej pochybnosti, že rozhodnutie žalovanej sa týkalo pracovných
pozícií, na ktorých pracovala žalobkyňa. Rozhodnutia o organizačných zmenách boli vydané písomnou
formou, predtým ako žalovaná dala výpovede žalobkyni.

6. Sporná bola medzi stranami otázka samotného prevedenia organizačných zmien, keď bolo
poukazované zo strany žalobkyne na ich účelovosť s cieľom zbavenia sa nepohodlnej zamestnankyne
- žalobkyne. V rozhodnutí o organizačných zmenách bol jasne vymedzený ich cieľ, a to zabezpečenie
efektívnosti práce a zníženie nákladov. Na základe organizačných zmien bola u žalovanej potreba

riadiacej činnosti v práčovni v zníženom rozsahu, t. j. s úväzkom v rozsahu 0,2, zahrnutá do
pracovnej pozície s 1,0 úväzkom na administratívne činnosti v prevádzkovo-technickom odbore a v
nemocničnej lekárni, ktorá bola ponúknutá žalobkyni pred daním výpovede. Práca skladníčky v práčovni
s 0,5 úväzkom už pre žalovanú nebola potrebná. Bola splnená zákonná požiadavka v zmysle § 74
ZP a výpovede z pracovného pomeru boli vopred prerokované so zástupcami zamestnancov - so

závodným výborom ZOOZaSS pri žalovanej dňa 11.05.2017, čo vyplýva zo žiadostí o prerokovanie
výpovedí podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, kde na rube listín sa nachádza záznam o prerokovaní
výpovedí podpísaný predsedom E. W.. Aj v tejto časti zákon nevyžaduje uviesť rozhodnutie zástupcu
zamestnancov do výpovede, napriek tomu vo výpovediach bola obsiahnutá formulácia, že výpoveď
bola prerokovaná príslušnou odborovou organizáciou 11.05.2017. Zákon s prerokovaním výpovede so

zástupcom zamestnancov počas dočasnej práceneschopnosti zamestnanca nespája žiadne právne
následky.

7. V § 64 ods. 1 písm. a) ZP je upravený zákaz výpovede v ochrannej dobe - okrem iného v dobe, keď
je zamestnanec uznaný dočasne PN pre chorobu, uvedené sa netýka žiadnym spôsobom prerokovania

výpovede so zástupcami zamestnancov, ktoré podľa zákona musí predchádzať doručeniu výpovede.
Konštatoval, že žalovaná splnila požiadavku týkajúcu sa ponukovej povinnosti v zmysle § 63 ods. 2
písm. b) ZP a žalobkyňa nebola ochotná prejsť na inú, pre ňu vhodnú prácu, ktorú jej žalovaná ponúkla
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Ponuka práce bola zo strany žalovanej
prerokovaná so žalobkyňou aj osobne, čo nasvedčuje snahe žalovanej komunikovať so žalobkyňou

na účely zistenia jej postoja, resp. jej požiadaviek. Zároveň konštatoval, že ponuka tejto práce bola
faktickým vyhovením žiadosti žalobkyne o preloženie na pracovnú pozíciu administratívneho pracovníka
zo 06.09.2016.8. Žalobkyňa tvrdila, že ponúkanú prácu neprijala pre prístup jej priameho nadriadeného T. H.,
spočívajúci v šikane a z toho vyplývajúce pochybnosti, či ponúknutú prácu na základe priloženého
harmonogramu prác bolo možné za tejto situácie zvládnuť. Tvrdená skutočnosť žalobkyne šikanózneho

prístupu priameho nadriadeného T. H. vo vzťahu k žalobkyni je len v rovine všeobecného tvrdenia.
Predložené CD nosiče obsahujúce nahrávky T. H. a iných zamestnancov žalovanej nebolo možné v
spore prehrať, nakoľko išlo o dôkaz získaný v rozpore so zákonom s poukazom na ustanovenie čl. 6
ods. 2 Základných princípov CSP.

9. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na záznamy v jej zdravotnej dokumentácii z predmetného obdobia,
súd prvej inštancie mal za to, že táto obsahuje subjektívne tvrdenia žalobkyne, týkajúce sa uvádzania
príčiny jej zdravotných ťažkostí interného, resp. psychického charakteru, avšak záznamy v zdravotnej
dokumentácii žalobkyne nepreukazujú príčinnú súvislosť medzi zdravotnými problémami žalobkyne a
tvrdeným šikanóznym prístupom jej priameho nadriadeného. Relevantné v tomto smere je, že ani CD
záznamy, ani záznamy v zdravotnej dokumentácii žalobkyňa žalovanej, či už na personálnom odbore

alebo priamo riaditeľovi nepredložila, neuviedla konkrétne tvrdenia o šikanovaní zo strany jej priameho
nadriadeného a nepožiadala o riešenie vzniknutej situácie v relevantnom čase, kedy jej žalovaná
ponúkla inú vhodnú prácu pred daním výpovede, a teda žalovaná nemala v danom čase reálnu možnosť
zaujať objektívne stanovisko k tejto otázke a prijať potrebné opatrenia.

10. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v prípade ponukovej povinnosti v zmysle § 63 ods. 2 ZP nejde
o ponuku na uzavretie dohody o zmene pracovných podmienok podľa § 54 ZP, ale ide o zákonom
stanovenú povinnosť pre zamestnávateľa, predchádzajúcu výpovedi z pracovného pomeru, pričom
neakceptovanie ponuky zo strany zamestnávateľa zamestnancom má v tomto prípade za následok,
že zamestnávateľ mohol dať zamestnancovi platnú výpoveď, k čomu došlo, a ide o postup v súlade

so zákonom. Bolo preukázané, že dňa 03.04.2017 pred vydaním rozhodnutí o organizačnej zmene
dňa 06.04.2017 bol zo strany žalovanej daný žalobkyni návrh dodatku č. 6 k pracovným zmluvám,
v ktorom bola obsiahnutá zmena dojednaných pracovných podmienok, týkajúca sa druhu práce -
administratívne činnosti v technickom odbore a nemocničnej lekárni, keď podľa stručnej charakteristiky
práce mala žalobkyňa riadiť a organizovať chod práčovne, pracovníkov vykonávajúcich pracovné

činnosti s prevahou fyzickej práce, v pokladni viesť evidenciu o pohybe peňažných prostriedkov v
hotovosti, vykonávať administratívnu činnosť v lekárni. K uzavretiu tohto dodatku nedošlo, nakoľko
žalobkyňa jej návrh neakceptovala. Žalovaná podľa súdu štandardne prejavila snahu o uzavretie
dohody so žalobkyňou v zmysle § 54 ZP - ponúkala jej túto prácu. Tento postup zamestnávateľa
bol transparentný a v súlade so zákonom, zároveň bol prejavom vôle z jeho strany ďalej žalobkyňu

zamestnávať, a nie sa jej zbaviť ako nepohodlného zamestnanca, čo žalobkyňa v spore tvrdila.
Žalobkyňa listom z 28.11.2017 oznámila žalovanej, že trvá na ďalšom zamestnávaní.

11. Nakoľko bol prijatý záver, že výpovede z pracovných pomerov sú platné, nie je možné vysloviť, že
pracovné pomery medzi žalobkyňou a žalovanou naďalej trvajú a rovnako nemožno priznať žalobkyni

ani uplatnené nároky na náhradu mzdy s poukazom na § 79 ods. 1 Zákonníka práce, a preto žalobu
v tejto časti zamietol.
12. Uznesením zo 14.02.2019 nepripustil návrh na zmenu žaloby jej doplnením o výrok „Súd určuje, že
pracovný pomer pre pozíciu pokladníčky medzi žalobkyňou a žalovanou naďalej trvá“, s odôvodnením,
že výsledky doterajšieho dokazovania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe s

poukazom na § 143 ods. 1 CSP; dovtedy vykonané dokazovanie v nadväznosti na petit žaloby v tejto
otázke zamerané nebolo.

13. Zamietol aj návrh žalobkyne na vykonanie dokazovania výsluchom riaditeľa žalovanej, O. R. a
svedkov P., W. a O. R. k tvrdeniam o šikanovaní, nakoľko by išlo o dôkazy nadbytočné, vzhľadom

na uvedené posúdenie sporu, predovšetkým s ohľadom na predmet tohto sporu, ktorým je určenie
neplatnosti výpovede z pracovných pomerov. Námietku nevieryhodnosti svedkov - zamestnancov
žalovanej vypočutých v spore s poukazom na skutočnosť, že cestovali na pojednávanie spolu s právnym
zástupcom žalovanej, vyhodnotil ako nedôvodnú.

II.

14. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 29. apríla 2020 č. k. 7CoPr/1/2020-501
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a žalovanejpriznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Z vykonaného
dokazovania mu vyplynulo, že pri výpovediach pre nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce z 12.05.2017 na pozíciu skladníčka v práčovni s 0,5 pracovným

úväzkom a na pozíciu vedúca práčovne s 0,5 pracovným úväzkom boli splnené všetky zákonné
predpoklady (písomné rozhodnutie o organizačných zmenách, ako príčina nadbytočnosti žalobkyne
pre žalovanú, prerokovanie výpovedí so zástupcami zamestnancov - odborovou organizáciou, ponuka
voľného pracovného miesta, ktorú žalobkyňa odmietla). Pokiaľ žalobkyňa namietala, že výpovede z
pracovného pomeru uvádzali nesprávne výpovednú dobu, neuvádzali a nepredložili jej doklad o tom, že

výpovede boli prerokované so zástupcami zamestnancov, ako aj nebola oboznámená s rozhodnutím o
organizačných zmenách, tieto jej tvrdenia sú neopodstatnené. Odvolací súd poukázal na ustanovenie
§ 61 ZP, ktorý upravuje, že výpoveď musí byť daná písomne a doručená a musí obsahovať dôvod, pre
ktorý je výpoveď daná. Každý právny úkon, aj výpoveď ako najdôležitejší jednostranný právny úkon
je neplatný, ak nemá všetky potrebné náležitosti právneho úkonu. Z tohto ustanovenia nevyplýva, že
podstatnou náležitosťou výpovede je aj uvedenie výpovednej doby, oznámenie o prerokovaní výpovede

zástupcami zamestnancov a oboznámenie s rozhodnutím o organizačnej zmene. Výpovedný dôvod vo
výpovediach doručovaných žalobkyni dňa 01. júna 2017 bol riadne označený a takisto bolo žalobkyni
vo výpovedi navyše oznámené, že bolo prijaté písomné rozhodnutie o organizačných zmenách (teda
bola zamestnávateľom oboznámená o tejto organizačnej zmene), a že výpovede boli prerokované so
zástupcami zamestnancov, hoci tieto náležitosti nie sú nevyhnutnou súčasťou výpovede. To, že bola

žalobkyňa oboznámená s organizačnými zmenami, vyplynulo z vykonaného dokazovania (výpoveď
svedkyne O.) a neznamená to, že by žalobkyni mali byť tieto rozhodnutia aj doručené, keď stačí
zamestnanca o tomto vo výpovedi oboznámiť (5 Cdo 31/2003).

15. Taktiež sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadne výpovedí z

03.05.2017, ktoré tvorili iba prílohu žiadostí o prerokovanie výpovedí so zástupcami zamestnancov
a jednalo sa o priložené pracovné verzie, ktoré neboli podpísané ani zamestnávateľom. Žalobkyňa
nepreukázala,žebyjejdňa26.05.2017zostranyzamestnávateľa(žalovanej)boladoručovanávýpoveď.
V prípade, ak by sa prihliadalo na doručovanie výpovede v uvedený deň, je nutné konštatovať, že žaloba
podaná žalobkyňou by bola podaná po dvojmesačnej prekluzívnej lehote stanovenej v ustanovení § 77

ZP.

16. Žalobkyňa poukazovala, že zo strany priameho nadriadeného bola šikanovaná, a z tohto dôvodu
neprijala ponuku novovytvoreného voľného pracovného miesta. Zo žiadneho dôkazu však nevyplýva,
že žalobkyňa odmietla ponuku nového pracovného miesta z dôvodu šikany priameho nadriadeného.

Z tohto dôvodu žalobkyňa oficiálne nežiadala zamestnávateľa prešetriť uvedenú šikanu. V prípade
preradenia na nové pracovné miesto alebo neukončenia pracovného pomeru na pôvodných pracovných
miestach by jej priamym nadriadeným bola tá istá osoba a žalobkyňa napriek tomu v súvislosti s
tým neuskutočnila žiadne úkony, aby jej tvrdenia boli prešetrené a zabránené tak tvrdenej šikane. V
lekárskych správach boli uvedené subjektívne uvádzané pocity žalobkyne, ktoré uvádzala pri vyšetrení

u lekára, a ktoré samé osebe nepreukazujú príčinnú súvislosť medzi jej zdravotnými problémami
a tvrdeným šikanóznym prístupom jej priameho nadriadeného. Vykonanie znaleckého dokazovania
by bolo nadbytočné a nehospodárne, nakoľko nebolo preukázané, že tvrdená šikana zo strany
žalobkyne mala mať príčinnú súvislosť s ponukou voľného novovytvoreného pracovného miesta,
žalobkyňa u zamestnávateľa neiniciovala vyšetrenie takéhoto ňou tvrdeného správania. Procesné

pochybenie súdu prvej inštancie, že nerozhodol o zamietnutí navrhovaného dôkazu, nemá za následok
nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej. Z dôvodu nepreukázania príčinnej súvislosti tvrdenej šikany s
odmietnutím novovytvoreného voľného pracovného miesta sa odvolací súd ani nezaoberal odvolacou
námietkou nevykonania dôkazov nelegálne získanými nahrávkami na CD nosiči a nevypočutia ďalších
navrhovaných svedkov, na preukázanie tvrdenej šikany.

17. Ďalšou odvolacou námietkou žalobkyne bolo, že súd prvej inštancie nepripustil zmenu návrhu,
ktorým sa domáhala určenia, že pracovný pomer pre pozíciu pokladníčky medzi žalobkyňou a
žalovanou naďalej trvá. V tejto súvislosti považoval odvolací súd za nutné konštatovať, že žalobkyňa
týmto procesným úkonom rozšírila žalobu o ďalší výrok, ktorého sa domáhala oproti pôvodným

výrokom v písomne podanej žalobe. V priebehu konania žalobkyňa tvrdila a preukázala písomnú
hmotnú zodpovednosť, že od 29.06.2016 vykonávala aj pozíciu pokladníčky a táto pozícia písomným
rozhodnutím o organizačnej zmene nebola zrušená. Žalobkyňa však nepreukázala, že by došlo k ústnej
zmene pracovnej zmluvy (teda, či na pozícii vedúcej práčovne alebo na pozícii skladníčky práčovne)na pokladníčku. Zo zisteného skutkového stavu bolo nutné zo strany odvolacieho súdu konštatovať
preukázanie skutočnosti, že žalobkyňa vykonávala funkciu pokladníčky, avšak iba na zástup počas
práceneschopnosti pokladníčky a sama potvrdila, že uvedené vykonávala do apríla 2017, teda v čase

podania sporných výpovedí už funkciu pokladníčky nevykonávala a nepreukázala, že by došlo k
zmene pracovnej zmluvy dodatkom (aj ústne) a konkrétne ktorej pracovnej zmluvy, nakoľko mala
uzatvorené dve pracovné zmluvy, a to na pozíciu vedúcej práčovne a na pozíciu skladníčky práčovne.
Pokiaľ žalobkyňa poukazuje v odvolaní na ustanovenie § 320 CSP, že môže navrhovať dôkazy do
vyhláseniarozhodnutiavovecisamej,odvolacísúdsúhlasístakýmtonázorom,avšaksvojímprocesným

úkonom žalobkyňa nenavrhovala ďalšie dôkazy, ale zmenu predmetu konania. Preto sa na uvedené
nevzťahoval § 320 CSP. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany v zmysle § 320
CSP mohla žalobkyňa počas konania dopĺňať v rámci konania do vyhlásenia rozsudku vo veci samej
k predmetu konania, ktoré bolo v zmysle písomnej žaloby. Citovanie svedeckých výpovedí žalobkyňou
v odvolaní, keď táto bližšie neodôvodnila, v čom konkrétnom mal súd prvej inštancie tieto svedecké
výpovede nesprávne vyhodnotiť, nepostačovalo. Napriek tomu odvolací súd preskúmal rozsudok i v

tomtorozsahuanezistilžiadnepochybeniasúduprvejinštancieprivyhodnocovanísvedeckýchvýpovedí
v ich jednotlivostiach, ako aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi vykonanými v konaní pred
súdom prvej inštancie.

18. Odvolací dôvod, že právny zástupca žalobkyne nemal možnosť vyjadriť sa k výpovedi svedkyne O.

R., považoval odvolací súd za nedôvodnú odvolaciu námietku, nakoľko strany mali možnosť zhodnotiť
celé dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie v rámci záverečnej reči pred vyhlásením
rozsudku vo veci samej.

19. Vytýkaný procesný nedostatok súdu prvej inštancie o nevyhlásení uznesenia o skončení

dokazovania na zvukovej nahrávke z pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci nemá
za následok nesprávnosť rozhodnutia. Zákonná koncentrácia žalobkyne (ako slabšej strany sporu) bola
posunutá v zmysle § 320 CSP najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej a u nej sa nepoužijú
ustanovenia o sudcovskej koncentrácii a zákonnej koncentrácii konania. V neposlednom rade v tejto
súvislosti bolo nutné poukázať na ustanovenie § 366 CSP upravujúce novoty v odvolacom konaní, ktoré

presne stanovuje, v ktorých prípadoch sa môžu prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, v odvolaní použiť. Odvolací súd uzavrel, že
súd prvej inštancie vo veci zistil správne skutkový stav a tento aj správne vyhodnotil a odôvodnenie
napadnutého rozsudku spĺňa požiadavky ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, s ktorým odôvodnením sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a v celom rozsahu naň odkázal.

III.

20. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“), ktorého
prípustnosť odôvodňovala ustanovením § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP.

21. Za procesný postup súdov nižšej inštancie, ktorým bolo porušené právo na spravodlivý proces (§
420 písm. f) CSP) žalobkyňa označila:
a) nevyhlásenie uznesenia o skončení dokazovania súdom prvej inštancie, na ktorú neprihliadol a bližšie
neskúmal ani odvolací súd s odôvodnením, že taká procesná chyba nemá za následok nesprávne
rozhodnutie

b) nerozhodnutie o zmene výroku žaloby zákonným spôsobom, v rozpore s § 153 a § 320 CSP
c)neumožnenievyjadriťsakvýpovedisvedkyneG.R.,leboprávnyzástupcažalobkynenedostalpriestor
na vyjadrenie k jej výpovedi
d) a nevykonanie dôkazov - neprehratie CD nosičov.

22. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP uviedla, že na podporu svojich odvolacích
tvrdení poukázala na niekoľko judikátov, napr. sp. zn. 3 Cdo 59/2017, ale odvolací súd vo svojom
napádanom rozhodnutí nereflektoval ani na jeden judikát. Ako otázky zásadného právneho významu
dovolateľka uviedla otázky:
a) Pokiaľ pracovná náplň novovytvoreného pracovného miesta je totožná s pôvodným pracovným

miestom, len je inak označená čo do pracovného miesta možno takúto pracovnú pozíciu zrušiť z dôvodu
nadbytočnosti zamestnanca?
b) Pokiaľ pôvodnému zamestnancovi nie je ponúknutá rovnaká pracovná náplň na iné voľné pracovné
miesto ako zamestnancovi, ktorý nastúpi po zrušení pôvodného pracovného miesta (pôvodnéhozamestnanca) sú splnené zákonné podmienky v tom, že mu bolo ponúknuté iné voľné pracovné
miesto?
c) Možno hovoriť o šikane zamestnanca, ak je tento neustále atakovaný-diskriminovaný pri plnení

svojej pracovnej náplni, ktorú nestíha vykonávať vo svojom pracovnom čase?
d) Môže vzniknúť pracovný pomer aj ústne na ďalšiu pracovnú pozíciu (v prípade dovolateľky
pokladníčky), ak táto je vykonávaná po dlhšiu dobu - 2 rokov a k tejto je spísaná aj dohoda o hmotnej
zodpovednosti?

23.Dovolateľkanazákladeuvedenéhonavrhla,abydovolacísúdnapadnutérozhodnutiekrajskéhosúdu
zrušil v zmysle § 449 ods. 1 CSP a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Žalovaná v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že dovolanie považuje za neprípustné,
nedôvodné a neopodstatnené, preto navrhla dovolanie odmietnuť ako neprípustné, príp. zamietnuť ako
nedôvodné a žiadala, aby jej súd priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalobkyni v

plnom rozsahu.

IV.

25. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že

dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená v súlade so zákonom
(§ 429 ods. 1 a 2 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez
nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolaniu nemožno vyhovieť.

26. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi

výpoveď iba z dôvodu, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie
zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o
znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných
zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane
nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú

bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

27. V zmysle § 63 ods. 1 a 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, iba
vtedy, ak
a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v

mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu.

28. V zmysle § 77 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení účinnom do 31.10.2022,
neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, môže zamestnanec uplatniť na súde najneskôr
v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

29. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom. O všetkých mimoriadnych opravných

prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne
skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí byť vyvážené sprísnenými
podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky,
za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno
interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (porovnaj sp. zn. 3 Cdo 319/2013, 1

Cdo 348/2013, 3 Cdo 357/2016).

30. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne
a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam.
Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov

v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú
splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej.
Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka posúdenia, či sú alebo nie súsplnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci
dovolacieho súdu.

31. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle
§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To
znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

32. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

33. Keďže dovolaním je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, teda rozhodnutie súdu vo veci samej,

dovolanie z dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP považoval dovolací súd za prípustné a ďalej sa
zaoberal jeho dôvodnosťou.

34. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom

spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

35. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

36. Z hľadiska dôvodnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor
dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je
výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (porovnaj sp. zn.
1 Cdo 42/2017, 2 Cdo 20/2017, 3 Cdo 41/2017, 4 Cdo 131/2017, 7 Cdo 113/2017, 8 Cdo 73/2017).
Dovolací súd preto posudzoval opodstatnenosť argumentácie dovolateľa, že v konaní (pred nižšími

súdmi) došlo k ním tvrdenej vade zmätočnosti.

37. Pojmovým znakom vady zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f) CSP je, že k nej
došlo nesprávnym „procesným“ postupom súdu, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pojem „procesný

postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie faktická,
vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra
prejednania veci (to, ako súd viedol konanie), znemožňujúca strane sporu (v mimosporových konaniach
stále účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na
konaní (tu por. R 129/1999 a sp. zn. 1 Cdo 202/2017, 2 Cdo 162/2017, 3 Cdo 22/2018, 4 Cdo 87/2017,

5 Cdo 112/2018, 7 Cdo 202/2017 a 8 Cdo 85/2018). Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je
možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred
ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou
tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej
republiky.

38. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a) zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

39. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo
účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s
uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04).Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, avšak musí dať
odpoveď na otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam (II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04).

40. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva
patríviacerosamostatnýchsubjektívnychprávaprincípov.Podstatouprávanaspravodlivýsúdnyproces
je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred
ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý
súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej

právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.

41. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak

miera porušenia procesných práv strany v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu nadobudla
značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením
práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný
postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymykajú
zákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu, ktorý zároveň znamená aj porušenie

procesných práv garantovaných ústavnou.

42.Pokiaľideodovolanímnamietanýprocesnýpostupsúduprvejinštancie,odobrenýodvolacímsúdom,
že nevyhlásil uznesenie o skončení dokazovania, dovolací súd konštatuje, že nevyhlásenie uznesenia o
skončení dokazovania nespôsobuje vadu zmätočnosti konania v zmysle § 420 písm. f) CSP. V prípade,

ak súd prvej inštancie nevyhlásil dokazovanie za skončené a následne vo veci meritórne rozhodol,
mohla žalobkyňa predložiť alebo označiť ďalšie dôkazy v rámci odvolacieho konania s uvedením dôvodu
takéhoto oneskorenia, avšak z obsahu podaného odvolania vyplýva, že tak neurobila - na podporu
svojich tvrdení neoznačila žiadne nové dôkazy, ktoré by nenavrhla v konaní pred súdom prvej inštancie.

43. Dovolateľka tiež vo vzťahu k § 420 písm. f) CSP namietala, že súd prvej inštancie nezákonne
rozhodol o nepripustení zmeny žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že „pracovný pomer
prepozíciupokladníčkymedzižalobkyňouažalovanounaďalejtrvá“ s odôvodnením, že v záverečnom
štádiu sporu sa už nebude venovať pozícii pokladníčky, keď vykonané dokazovanie sa týkalo iba
pracovných pomerov skladníčky v práčovni a vedúcej práčovne.

44. Odvolací súd sa touto námietkou zaoberal v bode 25. odôvodnenia svojho rozsudku.
Konštatoval,„žežalobkyňatýmtoprocesnýmúkonomrozšírilažalobuoďalšívýrok,ktoréhosadomáhala
oproti pôvodným výrokom v písomne podanej žalobe. .... bolo preukázané, že žalobkyňa vykonávala
funkciu pokladníčky, avšak iba na zástup počas práceneschopnosti pokladníčky a sama potvrdila, že

uvedené vykonávala do apríla 2017 (č. l. 310), teda v čase podania sporných výpovedí už funkciu
pokladníčky nevykonávala a nepreukázala, že by došlo k zmene pracovnej zmluvy dodatkom (aj ústne)
a konkrétne ktorej pracovnej zmluvy, nakoľko mala uzatvorené dve pracovné zmluvy, a to na pozíciu
vedúcej práčovne a na pozíciu skladníčky práčovne. Navyše sama žalobkyňa listom z 24.10.2017 (č.
l. 23) oznámila žalovanej, že trvá na ďalšom zamestnávaní podľa dohodnutých (dvoch) pracovných

zmlúv z 30.11.2012 na pozícii skladníčka v práčovni a vedúca práčovne. V prípade posudzovania
odôvodnenostipoužitiavýpovednéhodôvoduvzmysle§63ods.1písm.b)ZPtrebavychádzaťzobsahu
pracovnej zmluvy a skúmať či u zamestnávateľa došlo k nejakej organizačnej zmene, ktorá by robila
zamestnanca pre neho nadbytočným z hľadiska funkcie, na ktorú znie pracovná zmluva. Aj z listinných
dôkazovvyplýva,žeorganizačnázmena sa dotýkala pracovnej pozície vedúcej práčovne a pracovnej

pozície skladníčky v práčovni a žalobkyňa mala uzavretú pracovnú zmluvu so žalovanou na tieto dve
pozície, a žalobkyňa sa žalobou domáhala neplatnosti práve týchto výpovedí, a preto bolo nadbytočné
aj vykonať dôkaz dopytom na VÚC Žilina alebo VÚB, a. s., kto mal podpisový vzor za žalovanú, keď
uvedené napokon v konaní medzi stranami ani nebolo sporné.“

45. Podľa § 143 ods. 1 CSP súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli
byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.46. Z ustanovenia § 139 CSP vyplýva, že žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
Zmena žaloby je prejavom (jednou z foriem) dispozičnej zásady, ktorá je typická pre sporové konanie a
umožňuje strane sporu, aby modifikovala svoj žalobný návrh, ktorý však nie je prostriedkom procesného

útoku alebo obrany (§ 149 CSP). Možnosť meniť žalobu však nie je absolútna a zákon ju obmedzuje
najmä z dôvodov hospodárnosti. Podľa § 140 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené
právo alebo sa uplatňuje iné právo, a taktiež je to i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočnostítvrdenýchvžalobe.Podľa§142CSP,oprípustnostizmenyžalobysúdrozhodujeuznesením
(§ 234 ods. 1), voči ktorému nie je prípustné odvolanie (§ 357 a contrario), a to spravidla na pojednávaní,

na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako
bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

47. Z obsahu spisu vyplýva, že v spore o určenie neplatnosti skončenia dvoch pracovných pomerov a
o náhrade mzdy žalobkyňa pred súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 14.02.2019 (č. l. 411 a č. l.
393 spisu) navrhla zmenu žaloby o nový petit: „ Súd určuje, že pracovný pomer pre pracovnú pozíciu

pokladníčky medzi žalovanou a žalobkyňou aj naďalej trvá.“ Súd prvej inštancie na tomto pojednávaní
zmenu žaloby nepripustil s poukazom na § 143 ods. 1 CSP, teda z dôvodu, že dovtedy vykonané
dokazovanie v nadväznosti na petit žaloby v tejto otázke zamerané nebolo. Keďže nepripustenie
zmeny žaloby namietala žalobkyňa aj v odvolacom konaní, vysporiadal sa s touto námietkou aj odvolací
súd, ktorý v tejto súvislosti poukázal na to, že dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie nepripustil zmenu

žaloby, je opodstatnený, lebo výsledky doterajšieho dokazovania by nemohli byť podkladom pre
konanie o zmenenej žalobe (viď bod 17. odôvodnenia rozsudku dovolacieho súdu). Odôvodnenie súdov
zakladajúce zamietnutie návrhu na zmenu žaloby na argumente o hospodárnosti konania v tom, že novo
uplatnený nárok si vyžaduje dokazovanie nad rámec pracovno-právneho sporu o určenie neplatnosti
skončenia dvoch pracovných pomerov nemožno považovať za zjavne neodôvodnené, či arbitrárne.

Postup súdov v tejto otázke sa neprieči ustanoveniam CSP ani nesignalizuje porušenie procesných
práv žalobkyne. Osobitne treba zdôrazniť, že úvaha, či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo
pred žalobkyňou požadovanou zmenou žaloby, (ne)môžu byť podkladom pre konanie o zmenenej
žalobe, súvisí s predbežným hodnotením dôkazov a výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu a jeho
myšlienkového postupu; preto táto úvaha patrí len súdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny

žaloby. Ani dovolací súd, posudzujúci dôvodnosť dovolania z hľadiska možnosti výskytu procesnej vady
konania v zmysle § 420 písm. f) CSP, nemôže prehodnocovať správnosť tejto úvahy súdu (viď sp. zn. 3
Cdo 233/2019). Dovolací súd preto ani túto námietku podľa § 420 písm. f) CSP nepovažoval za dôvodnú.

48. Ako ďalší dôvod dovolania podľa § 420 písm. f) CSP žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie

nevykonal dôkaz (neprehral nahrávky na CD - nosiči, ktorý mal preukázať šikanózny postup zo strany
priamo nadriadeného pracovníka voči nej, resp. nevykonal na ten účel dokazovanie výsluchom ďalších
svedkov), a tento nedostatok neodstránil ani odvolací súd.
49. Dovolací súd uvádza, že táto námietka žalobkyne nie je dôvodná, pretože súd nie je viazaný návrhmi
účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. V zmysle §

185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná; v takom prípade odôvodní, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 220 ods. 2 CSP), čo súd prvej inštancie v rozsudku odôvodnil.
Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).

50. Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky stranou sporu navrhované dôkazy

nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 420 písm. f) CSP, lebo
takýmto postupom súd neodňal účastníkovi možnosť pred súdom konať. Ani nesprávne vyhodnotenie
dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 420 písm. f) CSP.

51. Nevykonanie navrhnutého dôkazu je odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP iba vtedy,

ak súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
V zmysle § 384 ods. 1 a 2 CSP ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu
zopakuje sám, resp. môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak ich
nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla.

52. V bode 24. odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd skonštatoval, že zo žiadneho
dôkazu nevyplýva, že žalobkyňa odmietla ponuku nového pracovného miesta z dôvodu šikany priameho
nadriadeného, pričom z dôvodu nepreukázania príčinnej súvislosti tvrdenej šikany s odmietnutímnovovytvoreného pracovného miesta sa odvolací súd nezaoberal ani námietkou nevykonania
dôkazov nelegálne získanými nahrávkami na CD nosiči a nevypočutia ďalších navrhovaných
svedkov na preukázanie tvrdenej šikany. Z uvedeného odôvodnenia je zrejmé, že odvolací

súd nevyhodnotil vykonanie týchto navrhovaných dôkazov ako potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností. Záver o nepotrebnosti vykonania ďalšieho dokazovania je v rozhodnutí odvolacieho súdu
v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie, posudzovaných ako celku, vyjadrený dostatočne,
zrozumiteľne a presvedčivo.

53. Dovolací súd považuje za potrebné poukázať na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ktorý zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, ale neustanovuje
žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, akým majú byť posúdené. Význam dôkazov
a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je v zásade v právomoci orgánu, ktorý
rozhoduje o merite veci. Z uvedeného vyplýva, že právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe
zahŕňa právomoc (nižších súdov - poznámka dovolacieho súdu) posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie

skutkového stavu sú potrebné (I. ÚS 52/03).

54. Vzhľadom na uvedené dovolací súd ani tento dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP nepovažoval
za dôvodný.

55. Žalobkyňa napokon dôvodnosť dovolania podaného podľa § 420 písm. f) CSP odôvodnila tým, že
súdprvejinštancieneumožnilžalobkynivyjadriťsakvýpovedisvedkyneG.R.,čonamietalaajvodvolaní
proti rozsudku súdu prvej inštancie a ten ju nepovažoval za dôvodnú. K rovnakému záveru dospel aj
dovolací súd, keďže právny zástupca žalobkyne mal možnosť reagovať a reagoval na výpoveď tejto
svedkyne nielen v záverečnej reči, ale aj v podaní z 08.02.2019 (č. l. 379).

56. Žalobkyňa dovolanie podala aj z dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.

57. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

58. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

59. Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne,

umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie
odvolaciehosúduačisaprijejriešeníodvolacísúdodklonilodustálenejrozhodovacejpraxedovolacieho
súdu (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP), alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola
vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP) alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods.
1 písm. c) CSP).

60. Ako už bolo uvedené, z ustanovenia § 421 ods. 1 CSP vyplýva, že otázkou relevantnou pre
prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia môže byť len otázka právna (hmotnoprávna alebo
procesnoprávna, ktorej vyriešenie viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho
súdu) a nie otázka skutková.

61. Riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním
skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania; to znamená, že pri jej riešení sa súd zameriava na
skutkové okolnosti významné napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo alebo malo stať, čo (ne)urobil
žalobca alebo žalovaný, čo (ne)bolo dohodnuté, či a aké skutočnosti nastali po konaní (opomenutí

konania) niektorej fyzickej alebo právnickej osoby, čo obsahuje určitá listina, čo vypovedal svedok, čo
uviedol znalec a pod.

62. Na rozdiel od toho riešenie právnej otázky (quaestio iuris) prebieha v procese právneho
posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou

(potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje a na podklade svojich
skutkových zistení (to znamená až po vyriešení skutkových otázok) prijíma právne závery o existencii
alebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad.63. Ak dovolateľ v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. b) CSP, nevymedzí
právnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, spôsobom
vyžadovaným ustanovením § 432 ods. 2 CSP, dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací

prieskum, lebo jeho hranice nie sú vymedzené. V takom prípade nemôže svoje rozhodnutie založiť
na predpokladoch alebo domnienkach (o tom, ktorú otázku mal dovolateľ na mysli). Ak by postupoval
inak, rozhodol by bez relevantného podkladu a uskutočnil by procesne neprípustný bezbrehý dovolací
prieskum, priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho
konania zvolenej v CSP, ale aj (konkrétne) účelu ustanovenia § 421 ods. 1 CSP (pozri Števček M., Ficová

S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár,
Praha: C. H. BECK, str. 1382 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 14/2018, 2 Cdo 167/2017,
3 Cdo 28/2017, 5 Cdo 13/2018, 7 Cdo 114/2018, 7 Cdo 78/2017).

64. Ak v dovolaní vymedzená otázka - ktorú má podľa dovolateľa posudzovať vo svojom rozhodnutí
dovolací súd - nie je právnou otázkou, ale predstavuje skutkovú otázku, nie je splnená zákonná

podmienka prípustnosti dovolania uvedená v ustanovení § 421 ods. 1 CSP a takúto otázku nie je
dovolací súd oprávnený vo svojom rozhodnutí riešiť (por. sp. zn. 3 Cdo 218/2017, 3 Cdo 27/2019, 4
Cdo 172/2017, 4 Cdo 148/2018, 8 Cdo 144/2018, 9 Cdo 213/2021).

65. Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP nezávisí od právnej otázky zásadného

právneho významu; musí ísť o takú právnu otázku (vymedzenú v súlade s § 432 CSP), od vyriešenia
ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a ktorá ešte dovolacím súdom nebola vyriešená. Nemôže
ísť o otázku hypotetickú.

66. Pokiaľ ide o otázku v bode 22. písm. a) tohto rozsudku, uvedenú otázku žalobkyňa v odvolaní

nenamietala a odvolací súd sa ňou ani nezaoberal, čo znamená, že jeho rozhodnutie od vyriešenia
takej otázky nezáviselo a dovolanie vo vzťahu k takto formulovanému dôvodu dovolania podľa §
421 ods. 1 CSP nie je prípustné.

67. Pokiaľ ide o otázku uvedenú v bode 22. písm. c) a d), rozhodnutie odvolacieho súdu od ich vyriešenia

nezáviselo vzhľadom na body 48. a 47. tohto rozsudku, preto dovolací súd dovolanie podľa § 421 ods.
1 písm. b) CSP ani v tejto časti nepovažoval za prípustné.

68. Žalobkyňou uvádzané dôvody (body 18. až 25. dovolania) sú podľa ich obsahu námietkami voči
vykonanému dokazovaniu z hľadiska jeho úplnosti a vyhodnoteniaskutkovýchzisteníprvoinštančným

a odvolacím súdom. Žalobkyňa neuviedla, ktoré právne otázky odvolací súd vyriešil nesprávne a v čom
by mala taká nesprávnosť spočívať a ako mala byť tá-ktorá otázka správne vyriešená, iba prebrala svoju
odvolaciu argumentáciu a v nej obsiahnutý vlastný pohľad zameraný predovšetkým na skutkový stav
veci a polemiku s právnym názorom súdu prvej inštancie. Právne otázky, od ktorých malo závisieť
rozhodnutie odvolacieho súdu, a ktoré ešte neboli dovolacím súdom vyriešené, žalobkyňa spôsobom

podľa § 432 CSP riadne nevymedzila. Z jej dovolania možno vyvodiť iba nesúhlas s nesprávnymi
skutkovými zisteniami súdov nižších inštancií a nesprávnym vyhodnotením skutkových okolností súdmi
nižších inštancií; touto nesprávnosťou však nie je možné odôvodniť dovolanie, ktorého prípustnosť
dovolateľka vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Len samotné spochybňovanie
správnosti skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov súdom, ako i sama polemika s rozhodnutím

odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia, či kritika jeho prístupu
zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods.
1 CSP a § 432 ods. 2 CSP.

69. Uvedené sa týka aj otázky v bode 22. písm. b) tohto rozsudku, ani táto otázka nespĺňa kritériá

riadneho vymedzenia podľa § 432 CSP; ide o otázku skutkovú. V danom prípade totiž dovolateľka
namietala zistenie súdu prvej inštancie (bod 25. odôvodnenia jeho rozsudku), „že žalovaná ponúkla
žalobkyni práve novovytvorené pracovné miesto s úväzkom 1,0 na prevádzkovo-technickom odbore
- referent riadenia a organizácia chodu práčovne, pokladničná agenda, administratívna činnosť v
lekárni“, keď na druhej strane v bode 27. uviedol, že „žalovaná uzatvorila s I. S. dňa 31.08.2017

pracovnú zmluvu na pozíciu, ktorá bola ponúkaná žalobkyni (administratívne činnosti v technickom
odbore nemocničnej lekárni v rozsahu 1,0 úväzku, zahrňujúce výkon práce referenta v
práčovni, pokladníčky a výkon administratívnej činnosti v nemocničnej lekárni a z toho vyvodený tvrdený
nesprávny záver, že jej bola ponúknutá rovnaká práca ako p. I. S..“, keď žalobkyňa namieta, že jejnebola ponúknutá rovnaká práca ako pani S., teda iné vhodné pracovné miesto existujúce v čase dania
výpovede.
Zo súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie oboznámil na pojednávaní dňa 16.11.2018 aj č. l.

94, t. j. charakteristiku (obsahovú náplň) práce, ktorá bola žalobkyni ponúknutá pred daním výpovede
ako aj charakteristiku práce novoprijatej pracovníčky, I. S. (č. l. 103). Z rozsudku súdu prvej inštancie
(body 21. a 25.) vyplýva, že tento súd mal preukázané, že podľa tejto stručnej charakteristiky práce
mala žalobkyňa riadiť a organizovať chod práčovne, pracovníkov vykonávajúcich pracovné činnosti
s prevahou fyzickej práce, v pokladni viesť evidenciu o pohybe peňažných prostriedkov v

hotovosti, vykonávať administratívnu činnosť v lekárni, a že žalovaná následne uzatvorila pracovnú
zmluvu s I. S. na (pracovnou náplňou) tú istú pozíciu, ktorá bola ponúknutá žalobkyni. Žalobu preto
nepovažoval za dôvodnú. Odvolací súd si tento záver súdu prvej inštancie osvojil, keď v bode 24.
jeho rozsudku konštatoval, že „nebolo preukázané (práve naopak porovnaním pracovných náplní,
svedeckými výpoveďami I. D., E. G.), že novoprijaté zamestnankyne vykonávali inú prácu, ako bola
ponúknutá žalobkyni.“

Z uvedeného vyplýva, že súdy nižších inštancií v rámci dokazovania riešili skutkovú otázku ohľadom
toho, čo obsahuje určitá listina, keď dospeli k záveru o totožnej obsahovej náplni žalobkyňou
odmietnutého vhodného pracovného miesta a obsahovej náplni pracovného miesta, obsadeného
následne p. D.. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP preto nie je prípustné ani v tejto časti.

70. Neprípustnosť dovolania je dôvodom na jeho odmietnutie. Vzhľadom na vyššie odôvodnenú
nedôvodnosť dovolania z dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP však dovolací súd dovolanie žalobkyne
zamietol (§ 448 CSP).

71. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd rozhodol vzhľadom na plný úspech

žalovanej v súlade s § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov
dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

72. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.