Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. január 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122208836
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5122208836.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov
JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: E.
Z., nar. XX.XX.XXXX, M. Z., nar. XX.XX.XXXX, obe trvale bytom J. XXX/X, XXX XX Z., zastúpené
ustanoveným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov matka:
V. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/X, XXX XX Z., zastúpená JUDr. Ivetou Gálošovou Bušovou,

MBA, LL.M., advokátkou so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 52 346 897 a
otec: B. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, XXX XX O., v konaní o úpravu rodičovských
práv a povinností rodičov k maloletým deťom, v štádiu rozhodovania o návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 21P/204/2022-45
zo dňa 21. novembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I.UznesenieOkresnéhosúduŽilinač.k.21P/204/2022-45zodňa21.novembra2022včastijehovýroku,

ktorou bol zamietnutý návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorou sa domáhala
uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého E. Z. sumou 200,- eur mesačne a maloletého
M. Z. sumou 200,- eur mesačne, vždy najneskôr do 10. dňa mesiaca, za ktorý sa výživné hradí, na účet
matky, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, mení nasledovne:
Nariaďuje neodkladné opatrenie na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, vedenej na

Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 21P/204/2022, v nasledovnom znení:
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého E. Z. sumou 100,- eur mesačne a maloletého M.
Z. sumou 100,- eur mesačne, vždy do konca kalendárneho mesiaca prechádzajúceho kalendárnemu
mesiacu, za ktorý je povinný otec takto prispievať na výživu maloletých, a to k rukám matky.
Vo zvyšnom rozsahu návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorou sa domáhala
uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého E. Z. a maloletého M. Z., zamieta.

II. Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 21P/204/2022-45 zo dňa 21. novembra 2022 v časti jeho
výroku, ktorou bol zamietnutý návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorou sa
domáhala zverenia maloletých E. Z. a M. Z. do jej výlučnej osobnej starostlivosti a neupravenia styku
otca s maloletým E. Z. a maloletým M. Z., potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zamietol návrh matky na

nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 25.10.2022, doručený súdu prvej inštancie dňa 27.10.2022.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že matka podala dňa 27.10.2022
na súde prvej inštancie návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému E. a maloletému M. (vo
veci samej), súčasťou ktorého bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Matka sa domáha
úpravy práv a povinností rodičov k maloletému E. a maloletému M. formou neodkladného opatrenia
tým spôsobom, že maloleté deti budú dočasne zverené do výlučnej osobnej starostlivosti matky a otec

bude povinný prispievať na výživu každého z maloletých sumou 200,- eur mesačne k rukám matky,
s tým, že styk otca s maloletými zostane neupravený. Neodkladné opatrenie navrhla nariadiť do časuprávoplatnostirozhodnutia súdu prvej inštancie vo vecisamej. Skutkovo podaný návrh matka odôvodnila
tým, že s otcom maloletých detí udržiavala partnerský vzťah približne od októbra 2019, z ktorého sa im
narodili obaja maloletí a bývali v spoločnej domácnosti. Otec pracoval v zahraničí, s rodinou trávil málo

času a medzi ním a matkou často dochádzalo k hádkam, správal sa hrubo a urážlivo. V septembri 2022
matka ukončila vzťah s otcom aj z dôvodu negatívneho vplyvu na maloletých. Po tomto oznámení otec
začal matku citovo vydierať s tým, že maloletých synov odvezie do Nemecka, kde pracuje, neumožňuje
jej si zobrať svoje osobné veci z miesta ich predchádzajúceho spoločného bydliska. S maloletými nebol
otec nikdy sám, nestaral sa o nich a deti si k nemu nemali možnosť vytvoriť hlbší citový vzťah. Na výživu

maloletých naposledy prispel k rukám matky v septembri 2022, prispieval na výživu sumou približne
200,- eur mesačne na každého maloletého. Matka je na rodičovskej dovolenke, jej jediným príjmom je
rodičovský príspevok a býva aj s maloletými u svojej matky a starej matky, ktoré jej so starostlivosťou o
maloletých a o zabezpečovanie ich potrieb pomáhajú podľa ich finančných možností. Matka vzhľadom
na doterajšie správanie otca považovala za potrebné upraviť výkon rodičovských práv k obom maloletým
pred rozhodnutím vo veci samej formou neodkladného opatrenia, a to najmä z obavy, aby otec skutočne

nechcel s maloletými odísť do zahraničia. Zároveň, keďže nie je schopná dostatočne zabezpečovať
všetky oprávnené potreby a záujmy maloletých detí s ohľadom na jej finančnú situáciu, pričom otec
si od ukončenia ich vzťahu dobrovoľne neplní svoje povinnosti voči maloletým, bola podľa názoru
matky odôvodnená potreba na úpravu tohto stavu do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, čo je
výlučne v záujme maloletých. Na základe uvedených skutočností navrhla nariadiť neodkladné opatrenie,

ktorým budú dočasne upravené pomery účastníkov konania tak, aby do rozhodnutia súdu vo veci samej
neboli ohrozené záujmy, zdravie a bezpečnosť maloletých a súčasne, aby boli zabezpečené náležité
prostriedky pre výživu a starostlivosť o maloletých.
3. Citujúc ust. § 2 ods. 1, § 366 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „CMP“),
ust. § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 2, § 330, § 331 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej „CSP“) a ust. § 28, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1, § 76
ods. 1, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„ZoR“) súd prvej inštancie dospel k záveru o absencii dôvodnosti vyhovenia návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia.
4. V konaní mal súd prvej inštancie osvedčené skutočnosti uvádzané matkou v podanom návrhu, že

matka a otec nie sú manželia a partnerský vzťah udržiavali od októbra 2019 do septembra 2022, kedy
podľa tvrdenia matky táto vzťah pre vzájomné nezhody ukončila. Ako partneri spolu žili v prenajatom
byte v J., po ukončení vzťahu sa matka presťahovala k svojej matke do Z., kde aj s maloletými deťmi žije.
Matka je na rodičovskej dovolenke a zabezpečuje celodennú starostlivosť o maloleté deti, otec naďalej
žijevprenajatombytevJ.anaSlovenskusaprepracovnépovinnostivzahraničízdržiavalensporadicky.

Pred kolíznym opatrovníkom sa matka vyjadrila, že sa otca bojí, keďže nosí tridsaťcentimetrový nôž
a tiež, že na neho podala trestné oznámenie pre zadržiavanie vecí a za vyhrážanie. Otec sa pred
kolíznym opatrovníkom vyjadril, že matka s ním nekomunikuje, nedvíha telefón, deti videl naposledy,
keď sa narodil maloletý M.. O styk s deťmi sa pokúsil v septembri 2022 vo Z., nikto mu ale neotvoril. Otec
ďalej uviedol, že so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky súhlasí. Z výpisov z účtu,

ktoré matka spolu s návrhom predložila, mal súd prvej inštancie osvedčené, že otec do septembra 2022
na výživu maloletých detí pravidelne prispieval rôznymi sumami (za obdobie 09/2022 sumou 700,- eur,
08/2022 sumou 400,- eur, 07/2022 sumou 400,- eur, 06/2022 sumou 200,- eur, 05/2022 sumou 400,- eur,
04/2022 sumou 600,- eur, 02/2022 sumou 200,- eur, ďalšie platby súd prvej inštancie nešpecifikoval).
Otec sa ďalej pred kolíznym opatrovníkom vyjadril, že navrhuje výšku výživného po 150,- eur mesačne

na každé dieťa.
5. Vychádzajúc zo skutočností uvedených v návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, z
výpisov z účtu a z vyjadrenia otca, dospel súd prvej inštancie k záveru, že matka neosvedčila danosť
nároku a ani potrebu neodkladnej dočasnej úpravy, teda potrebu okamžitého zásahu zo strany súdu, a
to ako vo vzťahu k zvereniu maloletých detí do jej starostlivosti, tak ani vo vzťahu k určeniu výživného

na maloleté deti. Súd prvej inštancie mal osvedčené, že maloletým deťom je zabezpečená riadna
starostlivosť a otec so zverením maloletých detí do jej starostlivosti súhlasí, teda v tomto smere sú
rodičia schopní dosiahnuť dohodu. Ďalej bolo v konaní osvedčené, že otec sa na výžive maloletých
minimálne do septembra 2022 dobrovoľne podieľal. Pri rozhodovaní o podanom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nemal súd prvej inštancie informáciou, či a akou sumou sa otec na výžive

maloletých podieľal v októbri a novembri 2022, avšak vzhľadom na skutočnosť, že v období od apríla
do septembra 2022 prispel matke na výživu maloletých detí celkovo sumou 2.700,- eur, teda priemerne
sumou 450,- eur mesačne, javilo sa, že otec má záujem na výživu maloletých prispievať, obzvlášť v
situácii, keď pred kolíznym opatrovníkom sám navrhol výživné v sume 150,- eur mesačne na každéhoz maloletých. Podľa názoru súdu prvej inštancie bol návrh matky zo dňa 25.10.2022 predčasný, otcovi
je potrebné poskytnúť priestor na dobrovoľné plnenie svojich rodičovských povinností, ale zároveň i
priestor pre napĺňanie svojich rodičovských práv.

6. V čase rozhodovania tak nemal súd prvej inštancie osvedčené dôvody ani existenciu naliehavej
potrebypreokamžitýzásahzostranysúduformounariadenianeodkladnéhoopatrenia,keďžeomaloleté
deti je riadne postarané, zverenie maloletých do starostlivosti matke nie je medzi rodičmi sporné a z
vyjadrení otca a jeho správania v posledných mesiacoch sa nejaví, že by nebol ochotný na výživu
maloletých prispievať, na základe čoho súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného

opatrenia zo dňa 25.10.2022 ako nedôvodný zamietol.
7. Proti tomuto uzneseniu podala, čo do jeho časti, ktorou bol zamietnutý jej návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia o uloženie vyživovacej povinnosti otcovi k obom maloletým, podala v zákonom
stanovenej lehote odvolanie matka, ktorá sa domáhala zmeny napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie v časti výživného tak, že odvolací súd jej návrhu v tejto časti vyhovie.
8. Matka v odvolaní uviedla, že podľa jej názoru sú vyjadrenia otca prezentované v rámci pohovoru s

kolíznym opatrovníkom účelové a zavádzajúce. Napriek tomu, že sám otec deklaroval, že jej bude na
maloleté deti dobrovoľne prispievať sumou 150,- eur mesačne
na každé dieťa, do času koncipovania podaného opravného prostriedku neprispel žiadnou sumou. Ku
kolíznemu opatrovníkovi sa otec maloletých dostavil dňa 04.11.2022, pričom sám potvrdil, že naposledy
matke prispel na maloleté deti v septembri 2022, teda už v danom čase uplynul jeden mesiac, kedy jej na

maloleté deti neprispel (október 2022) a rovnako tak neurobil ani v mesiaci november 2022. Vyjadrenia
otca považovala matka za účelové,
bez úprimného záujmu o maloleté deti, čomu napovedá aj jeho nepravdivé tvrdenie, že bude dobrovoľne
mesačne na maloleté deti prespievať ním navrhovanou sumou, k čomu nedošlo.
9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu bez

nariadenia pojednávania.
10. Otec sa k odvolaniu matky, ani k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyjadril.
11. Iné podania účastníkov konania v tomto odvolacom konaní (v štádiu konania o návrhu matky na
nariadenie neodkladného opatrenia) odvolaciemu súdu predložené neboli.
12. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) po zistení, že odvolanie

matky bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), keďže súd prvej
inštancie jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, včas (§ 362 ods. 1 CSP v spojení
s § 2 ods. 1 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
[§ 355 ods. 1 a § 357 písm. d) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP], bez nariadenia pojednávania podľa
ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust.

§ 378 ods. 1 a § 329 ods. 1 CSP, preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ust. §
65 CMP s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie v zmysle ust. § 388 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP v časti zmenil a v zmysle ust. §
387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP v časti ako vecne správne potvrdil, a to tak, ako je to
uvedené vo výroku tohto uznesenia.

13. Odvolací súd bol toho názoru, že odvolanie matky čo do dôvodu, že v danom prípade boli naplnené
podmienky podľa ust. § 325 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP
pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bola dočasne otcovi uložená povinnosť prispievať na
výživu maloletých detí, je dôvodné.
14. Odvolací súd primárne poukazuje na to, že vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu,

nie je viazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP). Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, a
to o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, výžive maloletého a styku s maloletým [§ 111 písm.
b), c) a d) CMP] možno začať aj bez návrhu, keďže CMP neustanovuje, že tieto konania možno začať
konanie len na návrh (23 ods. 2 CMP). Odvolací súd tak aj napriek skutočnosti, že matka odvolaním
napadla uznesenie súdu prvej inštancie len čo do časti jeho výroku, ktorou bol zamietnutý jej návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorou sa domáhala uloženia povinnosti otcovi prispievať
na výživu maloletého E. Z. sumou 200,- eur mesačne a maloletého M. Z. sumou 200,- eur mesačne,
vždy najneskôr do 10. dňa mesiaca, za ktoré sa výživné hradí, na účet matky, a to až do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu.
15. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, ktorou bol zamietnutý návrh matky

na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zverenia maloletých do jej výlučnej osobnej starostlivosti a
neupraveniastykuotcasmaloletými,odvolacísúddospelkzáveru,že súdprvejinštancievdostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci v tejto jej časti, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust.§ 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je v tejto jeho časti vecne správne,
pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov a súčasne z dôvodu
toho, že matka voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie čo do tejto jeho časti neformulovala žiadne

odvolacie dôvody, sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
16. Odvolací súd považuje v ďalšom za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu o neodkladnom
opatrení nepredstavuje rozhodnutie vo veci samej, ale jedná sa spravidla o rozhodnutie súdu v určitom
štádiu konania vo veci samej. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je

dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie
preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že
súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať
na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu
je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš

pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej
šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom
vydaného neodkladného opatrenia.
17. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že rodičia maloletých nie sú manželia, pričom aktuálne na návrh
matky prebieha na súde prvej inštancie súbežne aj konanie vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských

práv a povinností k maloletým, o výžive maloletých a o styku otca s maloletými. Matka sa návrhom
vo veci samej domáha, aby súd maloletých zveril do jej výlučnej osobnej starostlivosti, pričom obaja
rodičia by maloletých zastupovali a spravovali ich majetok, otca zaviazal prispievať na výživu každého
z maloletých sumou 300,- eur mesačne, a to od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, vždy do 10-
teho dňa, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné hradí, na účet matky a napokon upravil styk

otca s maloletými výlučne po dohode s matkou a v jej prítomnosti.
18. Medzi účastníkmi bolo v ďalšom nesporné, že matka opustila s maloletými spoločnú domácnosť,
ktorú viedli rodičia v byte prenajatom otcom na E. ul. č. XX v J., a to v mesiaci september 2022, pričom sa
odsťahovala do domácnosti svojej matky a starej matky v dome v obci Z.. Ku dňu vydania napadnutého
rozhodnutia (§ 329 ods. 2 CSP) zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletých matka v už uvedenej

spoločnej domácnosti s jej matkou a starou matkou.
19. Už len z obsahu samotného návrhu matky vo veci samej a rovnako z návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ako aj z vyjadrenia otca k návrhu matky vo veci samej, vyplýva, že rodičia
sa nevedia dohodnúť v otázke výživného na maloletých, ktoré by mal hradiť otec. Otec sa v konaní
pred kolíznym opatrovníkom vyjadril, že chce prispievať na výživu každého z maloletých sumou 150,-

eur mesačne, zatiaľ čo matka požaduje výživné na každého z maloletých v sume 300,- eur mesačne
(návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia na každého z maloletých sumou 200,- eur mesačne).
Z obsahu spisu tiež vyplýva, že otec si vyživovaciu povinnosť voči maloletým plnil do septembra 2022,
pričom zo spisu nevyplýva, že by si následne v mesiacoch október a november 2022 vyživovaciu
povinnosťvočimaloletýmplnil,atoajnapriektomu,žedňa04.11.2022vyjadrilsvojuochotuprispievaťna

výživu každého z maloletých sumou 150,- eur mesačne (viď správa kolízneho opatrovníka z prešetrenia
pomerov v rodine zo dňa 11.11.2022 na č. l. 44 spisu).
20. Na podklade uvedených skutočností je zjavné, že v danej veci ide o prípad podľa ust. § 65 ods. 1
ZoR, v zmysle ktorého ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

21. Preto sa odvolací súd nemohol stotožniť zo záverom súdu prvej inštancie, že neboli naplnené
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, t. j., že v danom
prípade neexistovala potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Súd prvej inštancie svoj záver o nenaplnení
uvedených podmienok zásadne založil na tom, že v danom prípade sa otec vyjadril, že si bude
dobrovoľne plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým sumou 150,- eur mesačne na každého

z maloletých a že v období od apríla 2022 do septembra 2022 sa pravidelne podieľal finančne na
výžive maloletých celkovo sumou 2.700,- eur. Ak si teda otec prestal plniť bez osvedčenia vážneho
dôvodu ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie (21.11.2022) svoju vyživovaciu povinnosť, odvolací
súd mal za to, že existuje potreba bezodkladnej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletým tak,
aby nebola ohrozená výživa maloletých. Odvolací súd prihliadal aj na skutočnosť, že otec spochybňuje

svoje otcovstvo k maloletým (opätovne viď správa kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov v rodine
zo dňa 11.11.2022 na č. l. 44 spisu) a svoju vyživovaciu povinnosť si prestal plniť po odchode matky
spolu s maloletými zo spoločnej domácnosti. V tomto rozsahu sa tak odvolací súd stotožnil s odvolacou
argumentáciou matky.22.Pokiaľideovýškuvýživnéhopožadovanéhomatkounávrhomnanariadenieneodkladnéhoopatrenia
(200,- eur mesačne na každého z maloletých), odvolací súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že
neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere (§ 366 CMP), teda

v miere postačujúcej aspoň na uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov (potrieb)
oprávneného dieťaťa. Podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutnej miere výživného, z ktorého by
boli zabezpečené základné životné potreby maloletého dieťaťa, zodpovedá obvykle suma životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa v zmysle ust. § 2 písm. c) bod 2 zákona č. 601/2003 Z. z.
o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá je od 01.07.2022 (teda bola aj v

čase rozhodovania súdu prvej inštancie) vo výške 107,03 eur mesačne. S prihliadnutím na skutočnosť,
že matka je od júla 2022 poberateľkou prídavku na obed detí v sume 60,- eur mesačne a súčasne
rodičovského príspevku v sume 383,80 eur mesačne (viď potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Žilina zo dňa 14.11.2022 na č. l. 59 a č. l. 62 spisu) a rovnako na skutočnosť, že matka svoju
vyživovaciu povinnosť v rozhodnej miere, vzhľadom na vek maloletých, kompenzuje svojou osobnou
starostlivosťou (§ 62 ods. 4 veta prvá ZoR), dospel odvolací súd k záveru, že nevyhnutnej miere

vyživovacej povinnosti otca voči maloletým zodpovedá suma 100,- eur na každého z maloletých. Rozsah
tejto vyživovacej povinnosti zároveň zodpovedá aj otcom deklarovaným možnostiam a schopnostiam
prispievaťnavýživuobochmaloletých(podľavyjadreniaotcasumou150,-eurnakaždéhozmaloletých).
23. V nadväznosti na uvedené odvolací súd potom napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti
jeho výroku, ktorou bol zamietnutý návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorou

sa domáhala uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého E. Z. sumou 200,- eur mesačne
a maloletého M. Z. sumou 200,- eur mesačne, vždy najneskôr do 10. dňa mesiaca, za ktorý sa výživné
hradí, na účet matky, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, v zmysle ust. § 388 CSP v
spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP zmenil tak, že nariadil neodkladné opatrenie na čas do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej, vedenej na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 21P/204/2022 a uložil otcovi

povinnosť prispievať na výživu maloletého E. Z. sumou 100,- eur mesačne a maloletého M. Z. sumou
100,- eur mesačne, vždy do konca kalendárneho mesiaca prechádzajúceho kalendárnemu mesiacu,
za ktorý je povinný otec takto prispievať na výživu maloletých (§ 76 ods. 1 ZoR), a to k rukám matky.
Vo zvyšnom rozsahu návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorou sa domáhala
uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého E. Z. a maloletého M. Z. zamietol (teda v

rozsahu sumy 100, -eur na každého z maloletých). Súčasne odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1
CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti jeho výroku, ktorou bol zamietnutý návrh matky
na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorou sa domáhala zverenia maloletých E. Z. a M. Z.
do jej výlučnej osobnej starostlivosti a neupravenia styku otca s maloletým E. Z. a maloletým M. Z., ako
vecne správne potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože na podklade návrhu matky zo
dňa 25.10.2022 (na č. l. 1 spisu), doručeného súdu prvej inštancie dňa 27.10.2022, prebieha na súde
prvej inštancie aktuálne aj konanie vo veci samej, ktoré doposiaľ nie je skončené (§ 58 CMP).
25. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 77 CMP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný

poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať
uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl.
CMP.