Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/39/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4108209171
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4108209171.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: POLAGRO, s.r.o. JELKA, so sídlom v Jelke, Hlavná 1237,

IČO: 36235873, zast. Mgr. Martinom Jánským, advokátom so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta
50, proti žalovanému: Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom v Nitre, Nábrežie za
hydrocentrálou 4, IČO: 36550949, zast. Advokátskou kanceláriou JURIKA & KELTOŠ, s.r.o. so sídlom
v Bratislave, Mickiewiczova 2, o náhradu majetkovej ujmy, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 784302,83 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne od
29.10.2007 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť trovy štátu v sume 1704,77 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia na účet Okresného súdu Nitra.

III. Žalobcovi voči žalovanému súd priznáva plnú náhradu trov konania.

IV. Žalobcovi sa vracia súdny poplatok vo výške 39215,14 eur po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V. Žalovanému sa vracia súdny poplatok vo výške 39215,14 eur po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou zo dňa 01.04.2008 sa žalobca domáhal náhrady majetkovej ujmy, ktorej výšku dodatočne
špecifikoval na sumu 784.302,83 eura (23.627.907,- Sk). Žalobca je užívateľom poľnohospodárskej
pôdy, ktorá sa nachádza aj v ochrannom pásme vodných zdrojov. Hospodárenie na tejto pôde je
zo zákona obmedzené, pričom užívateľ má právo za tieto obmedzenia požadovať majetkovú ujmu.
Špecifikovanú ujmu žalobca požadoval za r. 2004 a 2005.

2.Do prvého rozhodnutia prvostupňový súd zistil tento skutkový a právny stav: Žalobca obhospodaruje

pozemky za účelom poľnohospodárskej činnosti, keď časť pozemkov sa nachádza v pásmach
ochrany vodných zdrojov. V týchto pásmach sú zákonné obmedzenia bežného obhospodarovania na
poľnohospodárskom pozemku. Za tieto obmedzenia, ktoré znižujú výnosy a teda aj príjmy žalobcu
z užívania tejto pôdy za r. 2004 a 2005 žalobca od žalovaného požadoval majetkovú ujmu v sume
784.302,83 eura. Žalobca si dal spoločnosťou Inveon s.r.o. vyhotoviť posudok o výške majetkovej ujmy.
Dňa 29.10.2007 prišlo k stretnutiu účastníkov, ktorého predmetom bola žiadosť žalobcu ako nájomcu
pozemkov v II. pásme ochrany vodného zdroja o zaplatenie majetkovej ujmy, titulom obmedzenia

obhospodarovania pozemkov za r. 2004 a 2005. Žalobca zást. žalovaného odovzdal citovaný posudok aj
s prílohami. Podľa žalobcu žalovaný nespochybňoval nárok žalobcu, chcel si dať len vyhotoviť kontrolný
posudok za účelom overenia výšky majetkovej ujmy, čo aj urobil. Žalovaný však žiadnu sumu žalobcovi
neuhradil. Žalobca sa uhradenia sumy domáhal žalobou, keď uvádzal, že na úhradu majetkovejujmy stačilo predložiť odporcovi znalecký posudok a nebola potrebná žiadosť a prílohy v zmysle § 1
Nariadenia vlády 184/2003 Z.z., resp. 438/2005 Z.z.. Žalobca mal napriek tomu za to, že potrebné
podklady predložené boli, pričom uvádzal, že nepotreboval splnomocnenie spoluvlastníkov pozemkov,

keďže si sám uplatňoval náhradu. Taktiež mal za to, že nebolo potrebné predložiť všetky nájomné
zmluvy, keď týchto bolo množstvo a žalovanému bol predložený zoznam. Žalovaný dobrovoľne žalovanú
sumu nevyplatil, navrhoval žalobu zamietnuť, keď od začiatku konania namietal aktívnu legitimáciu
žalobcu, keď žalobca nepreukázal, že je nájomcom dotknutých pozemkov jednotlivými nájomnými
zmluvami. Žalovaný taktiež spochybňoval predložený posudok, resp. oprávnenosť organizácie, ktorá ho

vyhotovila, na vykonávanie znaleckej činnosti, namietal, že majetková ujma nie je vyčíslená samostatne
pre každý druh ochranného pásma, nebol špecifikovaný rozsah obmedzenia užívania dotknutých
pozemkov (údaje o aplikácii hnojív). V rámci posudku a príloh nebol jasne špecifikovaný rozsah
užívanýchpozemkovavzhľadomnanepredloženénájomnézmluvynebolomožnéoveriťčivnichnebolo
zohľadnené pri výške nájomného, obmedzené užívanie pozemkov. Žalobca chcel v priebehu konania
v zmysle § 95 O.s.p. zmeniť návrh, avšak skôr ako súd o tejto zmene rozhodol, na rozšírení návrhu

netrval, na základe čoho súd zmenu návrhu nepripustil.

3.Okresný súd rozsudkom zo dňa 05.06.2012 žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nesplnil pri podaní
žiadosti zákonné náležitosti a tak nebol aktívne legitimovaný na podanie žaloby ( súd poukazoval na
rozhodnutie KS v Nitre 26Cob/89/2011 zo dňa 12.01.2012) .

4.Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Nitre prvostupňové rozhodnutie zrušil a vrátil na ďalšie
konanie z dôvodu, že žalobca nemal zákonnú povinnosť predložiť žiadosť so všetkými náležitosťami
vyplývajúcimi z nariadenia vlády č. 438/2005 Z.z. a záver prvostupňového súdu o nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu bol vecne nesprávny. Žalobca s žalovaným dňa 29.10.2007 o žiadosti

rokovali.

5.Právny zástupca žalobcu poukazoval na vyjadrenie z 18.10.2013 podľa ktorého výmera žalobcu
nachádzajúca sa v ochranných pásmach je v rozsahu určenom posudkom VÚPOP a z toho vnútorné

pásmo je 109,88 hektára. Žalobca na č.l. 727-730 špecifikoval výmeru jednotlivých plodín na dotknutých
územiach a aj výnos aký mal navrhovateľ v daný rok. Výpočet nároku žalobcu sa určí znalcom,
ktorý stanoví výšku priemernej produkcie v danej výrobnej oblasti a v danom roku. Podľa rozhodnutia
Ministerstva z júna 2004 až od tohto dátumu sa mali dodržiavať stanovené limity hnojenia za účelom
neprekročenia limitu dusíka. Dovtedy boli iné limity, ktoré neboli žalobcom prekročené, a dokonca nešlo

ani o hnojenie v r. 2004 ale v predchádzajúcom roku. Neuvedenie dátumu nerobí zmluvu neplatnú,
taktiež nie je preukázané, že by žalobca predmetné nehnuteľnosti neužíval, teda nehospodáril na nich,
opak by mal preukázať žalovaný, aj keď jednoznačne nehovorí, že sa to týka predmetných zmlúv,
poukazuje na zákon č. 229/91, z ktorého vyplýva fikcia nájmu. Upresňil, že výmera sporných zmlúv na
náhrady škody za ktoré nežiadajú finančnú satisfakciu by malo predstavovať 43 hektárov. Mal zato,

že pre vznik nároku takýto plán nie je potrebný plán hnojenia keď v zmysle judikatúry nie je potrebné
správnerozhodnutiektomu,abyvznikalžalobcovinárokzaobmedzeniavyplývajúcepriamozozákonov.
Katastrálne územie Obce I. je označovaná ako zraniteľná oblasť kde sú konkrétne zákonné obmedzenia
pri poľnohospodárskej a inej činnosti. K svojim tvrdeniam predkložil rozhodnutie KS Nitra a rozhodnutie
NS SR. Omeškanie nastalo od 29.10.2007 kedy bolo rokovanie sporných strán, kde bola žalovaná suma

prezentovaná s tým, že žalovaný si mal dať vyhotoviť posudok, čo však nie je známo či urobil . Podľa
neho si myslel, že áno avšak žalovaný neplnil. Namietal, že ZP bol vypracovaný v čase keď ešte zákon o
znalcoch súčasnú znaleckú doložku nešpecifikoval a teda nie je potrebné ani aby ju obsahoval dodatok
k ZP. Nestotožňuje sa s tým, že by znalec nebol oprávnený na vykonanie posudku. Vyjadrenie znalca
Ing. D. nespochybňuje znalecký posudok Doc. Y. namieta len jeho postup. Tento však bol v súlade

s§ 32 ods. 6 vodného zákona a nariadenia vlády č. 438/2005, kde bol určený vzorec výpočtu náhrady,
podľa ktorej znalec Doc. Ing. Y. postupoval. Znalec D. požadoval neprimerané údaje nesúvisiace s
vecou a priloženými rozhodnutiami MS SR. Chcel poukázať na to, že už sa to predmetnému znalcovi
stalo za čo bol riešený. V uvedených rozhodnutiach sú iniciály znalca T. K. jedná sa však o znalca Ing.
D.. Doplnením dodatku č. 1 boli odstránené formálne námietky žalovaného k ZP ohľadne formálnych

nedostatkov posudku teda jeho neplatnosti a neurčitosti. Vo vyjadrení z 29.7.2019 sa už vyjadroval, že
v prvom rade znalec musí vedieť, či má oprávnenie na vypracovanie ZP, v tomto prípade oprávnenie
vyplýva znalcovi Doc. Ing. Y. aj z prílohy č. 2 vyhlášky č. 228/2018.Pridržiaval sa svojich doterajších ústnych a písomných vyjadrení. Žiadal návrhu vyhovieť. Úrok z
omeškania sa domáham vo výške 8,5% ročne. Upravujem sumu, ktorá je uvedená nesprávne v
písomnom vyjadrení má sa jednať o sumu 784302,83 eur.

6. Právna zástupkyňa žalovaného uvádzala, že je spochybnený rozsah pôdy neplatnosťou zmlúv, za
ktoré sa žalobca domáha ujmy, tak ako to už písomne uvádzali, a poukazovali to aj na konkrétnych
zmluvách. Pochybnosti sú však aj o platnosti zmlúv, ktoré boli uzatvárané na podiel s konkrétnym
vlastníkom podielu. Žalovaný má však výhrady aj voči vyčísleniu ujmy znalcom, keď napr. ohľadne

vonkajšej časti ochranného pásma, ktorého sa týka prevažná časť žaloby musel žalobca rešpektovať
právne predpisy aj iné ako tie na základe ktorých si uplatňuje žalovanú ujmu. Teda napr. ohľadne
zavlažovania, musel dodržiavať predpisy platné pre celé územie SR, a teda ho neobmedzovali viac ako
iných užívateľov pôdy. Ohľadne napr. hnojenia hnojovicou sa žalobca vyjadroval, že ňou nehnojil, resp.
na niektorých miestach vôbec nepoužíval hnojivo, čo znamená, že v dostatočnej miere ani nevyužíval
zákonné možnosti na zvyšovanie produkcie, s čím sa znalec nevysporiadal. Nie je napríklad jasné

ako bol zistený súčet nákladov v r. 2004, príl. č. 3 znaleckého posudku, č.l. 840 spisu. V daňovom
priznaní musia byť náklady z a celé družstvo, z čoho nie je jasné aké náklady sú na dotknutom
území. Predmetom nároku žalobcu nie sú zákonné obmedzenia ale to, že obhospodarovaná pôda sa
nachádza v ochranných pásmach vodárenských zdrojov a tieto majú na základe správnych rozhodnutí
konkrétne obmedzenia. Žalobca by mal teda preukázať, že pri výkone svojej činnosti musel rešpektovať

konkrétne obmedzenia z dôvodu ochranného pásma a toto je možné zistiť na základe hnojárskeho
plánu schváleného príslušným orgánom z ktorého by napr. vyplývalo, že na konkrétny hektár pôdy
nemohol použiť príkladmo 500 kg nejakého hnojiva, ale iba 100 kg a na základe toho mu vznikla škoda
z tohto obmedzenia. Toto mal žalobca dokladovať ešte pred vypracovaním znaleckého posudku. Čo sa
týka neplatnosti zmlúv mala zato, že takéto oprávnenie namietať aj tretí subjekt pričom ak zmluva nemá

stanovené náležitosti nemôže byť platnou, ak by ju aj zmluvné strany rešpektovali. Žalobca si uplatňuje
nárok aj za nehnuteľnosti ktoré má prenajaté len od niektorých spoluvlastníkov teda nie všetkých
vlastníkov konkrétnych parciel. V takom prípade mal predložiť splnomocnenie od týchto spoluvlastníkov
za účelom žiadosti o predmetnú finančnú náhradu konkrétne sa jedná o ustanovenie § 1 ods. 2 písmeno
c/ vyhlášky 438/2005. Žalovaný nerozporuje, že tieto náležitosti neboli potrebné pri podaní žiadosti ako

to konštatoval KS ale žalobca tak mal urobiť v priebehu konania o uplatňuje si tohto nároku. Znalecký
posudok a dodatok nespĺňajú náležitosti zákona o znalcoch č. 382/2004 a to § 17 ods. 6 a 8 keď chýba
znalecká doložka ktorú zákon konkrétne špecifikuje. Žalovaný má záujem si dať vypracovať kontrolný
ZP pričom za týmto účelom boli oslovený znalca z odboru ako Doc. Ing. G. Y. pričom títo vypracovanie
odmietli z dôvodu že nie sú kompetentní. Nakoniec im vypracovanie posudku potvrdil znalec z odboru

ekonómie a manažmentu preto aj namietajú, že ZP a dodatok vypracovala neoprávnená osoba v zmysle
vyhlášky o znalca 228/2018. Ak ZP nemusel obsahovať doložku dodatok ju obsahovať musí. Znalec
Ing. D. konštatoval nedostatočné podklady pre vypracovanie predmetného posudku, pričom v zmysle
náplne znalca z odboru ekonomiky a manažment je špecifikácia výšky škody, naopak takéto oprávnenie
znalca v odbore škody v životnom prostredí nie je. Toto je špecifikované v inštrukcii MS SR k zákonu

o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. čo sa týka rozhodnutí Ministerstvo voči znalcovi T.K. nie je
jasné či sa to týka znalca Ing. D., ak by aj áno, nijako to s vecou nesúvisí.
Pridržiavala sa doterajších písomných a ústnych vyjadrení, navrhuje návrh zamietnuť a priznať
žalovanému náhradu trov konania.

7. Ako svedok ( nedokladoval súdu v čase vypočutia oprávnenie na zastupovanie žalobcu) bol vypočutý
Ing. I. E. PhD. ktorý uviedol, že je riaditeľom žalobcu, zastupuje konateľov v obchodných veciach.
Nemal splnomocnenie. Chcel podať vysvetlenie k ZP konkrétne k hnojeniu. V júli 2004 prišlo k zníženiu
povoleného limitu hnojenia za účelom výskytu dusíka v pôde. Tieto limity neboli žalobcom porušené,
pretože v danom prípade sa biologické hnojivo použilo ešte v lete 2003 v rozsahu 40 kg na hektár a

umeléhnojivosadávalonajar2004,kedyešteneplatilazníženánorma.Takžekporušeniutejtovyhlášky
nemohlo prísť. Netýkalo sa to ani ďalšieho roka, keďže cukrová repa, o ktorú išlo, sa sadí vždy na iné
miesto. Riaditeľom je približne od r. 2007, keď sa kupoval navrhovateľ od pôvodných vlastníkov. Od
nich aj zdedili nájomné zmluvy. Zmeny prioritne riešili dodatkami. Napr. pri úmrtí pôvodných vlastníkov,
či zvyšovaní ceny nájmu. Nevylučoval však, že prišlo aj k uzavretiu novej zmluvy, že mohlo prísť k

novým zmluvám vzhľadom na nové znenie zákona o nájme pôdy. Aj keď pravdepodobne to riešili len
dodatkami. Obmedzenia sú dané tým, že sa pôdy nachádzajú v zraniteľných oblastiach dodržiavajú,
toto bolo opakovane kontrolované aj kontrolami zo životného prostredia, či inými kontrolnými úradmi.Taktiežbolkontrolovanýplánhnojeniazažalovanéobdobieatospomínanýmikontrolamiakoajznalcom.
Vzhľadom na tento súdny spor sa snažia nie na 100 % ale ešte viac normy dodržiavať.

8.Súd doplnil vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: zápisom z rokovania z
29.10.2007 z čl. 567, odvolaním žalobcu z čl. 596-600, vyjadrením k odvolaniu z čl.613-614, obsah
prílohovej obálky z čl. 615, vyjadrením žalobcu z čl. 620-623, uznesením KS z čl. 631-641, žiadosťou
o poskytnutie lehoty žalobcom z čl. 643, oznámením údajov z čl. 645-647, posudkom VÚPOP z čl. 648,
celkovýmivýmermidieluzčl.649-651,mapouzčl.652,653,deklarácioupoľnohospodárskychpozemkov

z čl. 654-670, zoznamom poľnohospodárskych pozemkov z čl. 671-684, daňovými priznaniami z čl.
685-696, výkazom ziskov a strát z čl. 697,698, súvahou z čl. 699-701, ročnými výkazmi o rastlinnej
výrobe z čl. 702-717, zoznam vlastníkov pôdy z čl. 718-726, prehľadom a výmera plodín z č.l. 727-730,
prílohovou obálkou - tri žlté fascikle o nájme poľnohospodárskych pozemkov, prílohovou obálkou -
tri modré fascikle o nájme poľnohospodárskych pozemkov, vyjadrením žalovaného z čl. 741,742,
uznesením OS z čl. 763, odvolaním voči uzneseniu z čl. 768-771, odpoveďou žalovaného z čl. 778,779,

uznesením súdu z čl. 791, ZP č. 1/2015 z čl. 805-890, uznesením súdu z čl. 892, vyjadrením žalovaného
k ZP z čl. 901-909, vyjadrením žalobcu k ZP z čl. 910,911, vyjadrením žalobcu z čl. 926-936, čl. 983-991,
čl. 1019-1047, čl. 1070-1076, výdajkovými dokladmi a šekmi z čl. 992-997, čl. 1000-1003, osvedčením
o dedičstve z čl. 998,999, vyjadrením žalovaného z čl. 1062-1064, tabuľkami z čl. 1013a , otázkami
na znalca z čl. 1099-1101, vyjadrením žalobcu z čl. 1103-1105, dodatkom č. 1 k ZP 1/2015 z čl.

1116-1163, vyjadrením žalovaného z čl. 1172-1174, vyjadrením žalobcu z čl. 1177-1179, čl. 1183-1184,
objednávkou posudku čl. 1198, vyjadrením MS SR čl. 1201-1203, dodatkom znaleckého posudku čl.
1206-1207, žiadosťou znalca o podklady čl. 1212-1214, vyjadrením žalobcu k žiadaným podkladom čl.
1219-1220, doplnením vyjadrenia žalobcu k podkladom čl. 1224-1231, údajmi o znalcovi Ing. D.l. 1232,
rozhodnutím Ministerstva a spravodlivosti SR ohľadne znalca T.K. čl. 1234-1243, vyjadrením znalca

Ing. D.l. 1250-1251, predložením vyjadrenia znalca žalovaným čl. 1252-1253 a zistil tento doplňujúci
skutkový stav:

9.Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok Doc. Ing. G. Y. CSc., odbor ochrana životného
prostredia,vodnéhospodárstvo,odvetvieodhadškôdvživotnomprostredí,čistotavôd,hydromeliorácie.

Pre potreby znaleckého dokazovania bol vypracovaný odborný posudok Výskumným ústavom
pôdoznalectva a ochrany pôdy zo dňa 13.01.2012 podľa ktorého bola deklarovaná výmera
obhospodarovaných kultúrnych dielov žalobcom v rokoch 2004-2009. Dodávateľsky bola spoločnosťou
Geotop Nitra s.r.o. vykonaná analýza nájomných zmlúv za roky 2004-2005. Celková dotknutá rozloha v
POH ( pásma hygienickej ochrany) predstavovala 1.750,57 ha. Žalovaný namietal špecifikáciu rozlohy

za ktorú si žalobca uplatňoval majetkovú ujmu, resp. platnosť či existenciu nájomných zmlúv. Žalobca
podľa žalovaného nepredložil znalcovi všetky podklady k vypracovaniu posudku ( hnojársky plán a
časový plán hnojenia). Súd uložil žalobcovi povinnosť spracovať nájomné zmluvy, pričom užívanie pôdy
bez zmluvného dojednania súd nemôže akceptovať. Jednalo sa o 796 zmlúv. Podľa žalobcu sa plán
hnojenia vzťahuje na hnojenie hnojovicou, čím žalobca nehnojil. Vzhľadom na námietky žalovaného

upravil rozlohu za ktorú požadoval ujmu znížením o 43 ha, vylúčením pôdy kde sa nájomný vzťah nedal
preukázať, i keď v užívaní žalobcu táto pôda bola. Znalec vypracoval dodatok č. 1 k posudku č. 1/2015,
bol oboznámený s námietkami žalovaného, pričom po odbornej stránke na svojich záveroch zotrval.
Ustanovil výšku majetkovej ujmy na parceliach ktoré ostali po úprave žalobcu predmetom nároku za rok
2004 sumu 494.403 eur a za rok 2005 sumu 367.711 eur. Opravil aj znenie znaleckej doložky podľa

aktuálne platného stavu ( č.l. 1206-1207). Odsúhlasovanie hnojacich plánov sa stalo nevykonateľné.
Žalobca si uplatňoval sumu 784.302,83 eura s 8,5% úrokom z omeškania od 29.10.2007 do zaplatenia.
Žalovaný namietal neplatnosť všetkých zmlúv z dôvodu, že išlo o prenájom spoluvlastníckych podielov
na pozemkoch, takto uzavretá nájomná zmluva je neplatná s poukazom na rozsudok NS ČR sp.zn.
33Obo 355/2005 zo dňa 28.07.2007. Žalobca k žiadosti a k žalobe nepredložil všetky potrebné podklady

a nepreukázal ako konkrétne bol obmedzený a aké mal zvýšené náklady pri svojej činnosti na pôde v
ochrannompásmevodárenskýchzdrojov.Inénámietkyvočizmluvámkrozlohektorázostalapredmetom
konania žalovaný nemal. V prípade prenájmu podielov na konkrétnych parceliach nie od všetkých ich
vlastníkov v prípade žiadosti o náhradu mal žalobca predložiť splnomocnenie od vlastníkov v zmysle § 1
ods.2písm.c)vyhl.438/2005Z.z.Žalovanýnamietaloprávnenieznalcavypracovaťpredmetnýznalecký

posudok. Žalovaný si chcel dať vypracovať znalecký posudok, čo mu znalec Ing. D. odmietol , z dôvodu
nepredloženia všetkých podkladov, pričom predložil vyjadrenie podľa ktorého z dokladov predložených k
znaleckému posudku Doc. Y. nie je možné vypracovať posudok o majetkovej ujme, ide o ekonomickú nie
ekologickú kategóriu, chýbali knihy analytickej evidencie. Podľa žalobcu bolo možné uzavrieť nájomnúzmluvu aj bez písomnej formy s poukazom na § 3 nariadenia vlády č. 208/1994 Z.z. a ak nájomca podľa §
676ods.2Oz.užívapôduposkončenínájmuzmluvasapredlžujeautomaticky.Jepritommožnéuzavrieť
nájomnú zmluvu aj k spoluvlastníckemu podielu, takáto dispozícia nie je nemožná, podobne prenajíma

aj SPF. Poukazoval na rozhodnutia NS SR sp.zn. 6Cdo 184/2010 zo dňa 27.10.2010, uznesenie ÚS
SR č. IV ÚS 342/2012 zo dňa 03.07.2012. Novelizácia § 14 zákona č. 504/2003 Z.z. nemala vplyv na
žalované obdobie rokov 2004, 2005. Podobný nárok bol priznaný súdom a potvrdený KS v Nitre sp.zn.
9Co/251/2017, pričom vec prejednal aj NS SR v konaní 3 Cdo 212/2015. Ešte podľa zákona č. 184/2002
Z.z.KrajskýsúdvNitrerozsudkom zodňa04.05.2006sp.zn.15Co115/2005potvrdilnároknamajetkovú

ujmu nájomcovi pozemkov na poľnohospodársku činnosť.

10.Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 364/2004 z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1190 zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), vlastník, správca alebo nájomca (ďalej
len "vlastník") poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov je povinný ich obhospodarovať
takým spôsobom, ktorý nielen zachová vhodné podmienky na výskyt vôd, ale aj napomáha zlepšovanie

vodných pomerov; je povinný najmä zabraňovať škodlivým zmenám odtokových pomerov, splavovaniu
pôdy a dbať o udržiavanie pôdnej vody a o zlepšenie retenčnej schopnosti územia.

11.Podľa § 32 ods. 6 zákona č. 364/2004 z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1190 zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) platný v období za ktoré navrhovateľ

požaduje náhradu, a kedy si ju uplatnil za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných
pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom
a preukázateľnom rozsahu, ktorú je povinný poskytnúť na jeho žiadosť ten, kto odoberá vodu, alebo
ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja; pri vodárenskej nádrži vlastník
alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži. Majetkovú ujmu

možno uhradiť na základe dohody o určení výšky za ročné, prípadne dlhšie obdobie alebo dohody o
jednorazovej náhrade. Ak sa nedosiahne dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí na základe znaleckého
posudku podľa osobitného predpisu. 46) Pozemky v ochrannom pásme I. stupňa možno vo verejnom
záujme vyvlastniť. 37)

12.Podľa § 32 ods. 6 zákona č. 364/2004 z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1190 zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), za preukázané obmedzenie užívania
pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej
ujmy v primeranom a preukázateľnom rozsahu, ktorú je povinný poskytnúť na jeho žiadosť 45a) ten, kto
odoberá vodu, alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja; pri vodárenskej

nádrži vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži.
Majetkovú ujmu možno uhradiť na základe dohody o určení výšky za ročné, prípadne dlhšie obdobie
alebo dohody o jednorazovej náhrade. Ak sa nedosiahne dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí na
základe znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.46) Pozemky v ochrannom pásme I. stupňa
možno vo verejnom záujme vyvlastniť.37).

13.Podľa § 32 ods. 8 zákona č. 364/2004 z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1190 zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), v sporoch o úhradu majetkovej ujmy a o
znášaní nákladov spojených s technickými úpravami rozhoduje súd.

14.Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 184/2003 Z.z. o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu
náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania a o spôsobe výpočtu náhrady žiadosť o úhradu
náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania obsahuje
a) identifikačné údaje o osobe oprávnenej na uplatnenie nároku na náhradu:
1. meno a priezvisko fyzickej osoby alebo názov, obchodné meno podnikateľa a právnickej osoby, 1)

2. dátum narodenia fyzickej osoby alebo identifikačné číslo podnikateľa a právnickej osoby,
3. adresu trvalého bydliska fyzickej osoby [názov ulice, orientačné (súpisné) číslo domu, názov obce,
poštové smerovacie číslo, názov okresu]; u cudzinca adresa prechodného pobytu, 2) ak je na území
Slovenskej republiky,
4. adresu sídla alebo miesta podnikania podnikateľa a právnickej osoby [názov ulice, orientačné

(súpisné) číslo domu, názov obce, poštové smerovacie číslo, názov okresu]; u cudzinca oprávneného
na podnikanie adresu prechodného pobytu, 2) ak je na území Slovenskej republiky,
b) druh pozemku podľa § 2, 3 alebo 4,
c) výšku náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania,d) odôvodnenie žiadosti.

15.Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 184/2003 Z.z. o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu

náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania a o spôsobe výpočtu náhrady prílohu žiadosti tvorí
a) doklad o vlastníctve pozemku nie starší ako tri mesiace,
b) písomné splnomocnenie spoluvlastníkov pozemku s úradne osvedčenými podpismi pre osobu
oprávnenú na uplatnenie nároku na náhradu,
c) kópia katastrálnej mapy, porastovej mapy alebo iný doklad umožňujúci identifikáciu pozemku v teréne,

d) kópie dokladov potvrdzujúcich obmedzenie bežného obhospodarovania, najmä rozhodnutie orgánu
štátnej správy ochrany prírody a krajiny, z ktorého obmedzenie bežného obhospodarovania vyplynulo,
e) znalecký posudok o výpočte náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania vrátane podkladov,
na základe ktorých bol znalecký posudok vypracovaný, ak nie sú predložené podľa písmena d), a
dokladu o výške nákladov za jeho vypracovanie,
f) čestné vyhlásenie o majetkovej ujme alebo inej náhrade uhradenej podľa osobitných predpisov 3) do

termínu podania žiadosti, ak ide o obmedzenie výkonu činnosti na základe požiadavky orgánu ochrany
prírody,
g) čestné vyhlásenie o výške dotácií alebo príspevkov zo štátneho rozpočtu poskytnutých na úhradu
zvýšených nákladov na obhospodarovanie pozemku oproti bežnému obhospodarovaniu do termínu
podania žiadosti,

h) čestné vyhlásenie, že poľnohospodársky pozemok bol bežne obhospodarovaný dva roky pred
podaním žiadosti, 4)
i)výpočetnáhradynákladovnavyhotoveniezmenenéhopredpisulesnéhohospodárskehoplánuvrátane
dokladov potvrdzujúcich správnosť výpočtu, 5)
j)dokladopovoleníčinnostipodľaosobitnýchpredpisov;6)dokladsanevyžaduje,aksažiadosťvzťahuje

na poľnohospodárske a lesné pozemky.

16.Podľa § 2 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 184/2003 Z.z. o podrobnostiach obsahu žiadosti o
úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania a o spôsobe výpočtu náhrady náhrada
za obmedzenie bežného obhospodarovania na poľnohospodárskom pozemku v dôsledku zníženia

produkcie je finančne vyjadrený rozdiel medzi priemernou produkciou v danej výrobnej oblasti a
dosiahnutou produkciou v tom istom roku.

17.Podľa § 1 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 438/2005 z.z. o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu
náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku a o spôsobe výpočtu náhrady, žiadosť o

úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania obsahuje
a) identifikačné údaje o osobe oprávnenej na uplatnenie nároku na náhradu, a to
1. meno a priezvisko fyzickej osoby, dátum narodenia fyzickej osoby, adresu trvalého pobytu fyzickej
osoby (názov ulice, orientačné alebo súpisné číslo domu, názov obce, poštové smerovacie číslo, názov
okresu); u cudzinca adresa prechodného pobytu, 1) ak je na území Slovenskej republiky,

2. obchodné meno fyzickej osoby podnikateľa 2) alebo názov právnickej osoby, identifikačné číslo
fyzickej osoby podnikateľa alebo právnickej osoby, sídlo alebo miesto podnikania fyzickej osoby
podnikateľa alebo právnickej osoby (názov ulice, orientačné alebo súpisné číslo domu, názov obce,
poštové smerovacie číslo, názov okresu); u cudzinca oprávneného na podnikanie adresu prechodného
pobytu, 1) ak je na území Slovenskej republiky,

b) druhy pozemkov, ktorých sa náhrada týka (ďalej len dotknutý pozemok ), v členení podľa osobitného
predpisu3) a ich výmeru,
c) výšku náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania,
d) odôvodnenie žiadosti.

18.Podľa § 1 ods. 2 nariadenia Vlády SR č. 438/2005 z.z. o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu
náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku a o spôsobe výpočtu náhrady prílohu
žiadosti tvorí
a) doklad o vlastníctve pozemku4) nie starší ako tri mesiace,
b) identifikácia parciel údajmi podľa osobitného predpisu, 5) ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je

zapísané na liste vlastníctva,
c) doklad oprávňujúci žiadateľa na podanie žiadosti, najmä písomné splnomocnenie spoluvlastníkov
pozemku s úradne osvedčenými podpismi pre osobu oprávnenú na uplatnenie nároku na náhradu,d) kópia katastrálnej mapy, na lesných pozemkoch aj lesníckej mapy podľa osobitného predpisu 6) alebo
iný doklad umožňujúci identifikáciu pozemku v teréne, najmä geometrický plán,
e) plochová tabuľka 7) lesného hospodárskeho plánu8) vyhotovená oprávnenou osobou v prípade,

ak ide o obmedzenie bežného obhospodarovania na lesných pozemkoch, alebo aj grafický prienik
stavu katastra nehnuteľností s dielcami tvoriacimi predmet náhrady, ak plochová tabuľka dostatočne
nepreukazuje vlastnícky vzťah k dotknutým pozemkom,
f) kópie dokladov potvrdzujúcich obmedzenie bežného obhospodarovania, najmä právoplatné
rozhodnutie orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny, z ktorého obmedzenie bežného

obhospodarovania vyplýva,
g) výpis z popisu porastov a návrhu hospodárskych opatrení podľa lesného hospodárskeho plánu 8)
pre dielce zodpovedajúci bežnému obhospodarovaniu pozemku, ktorý vychádza zo skutočného stavu
porastu, zohľadňuje modely bežného hospodárenia a je vypracovaný a potvrdený odborne spôsobilou
osobou na vyhotovovanie lesných hospodárskych plánov alebo iné podklady s obmedzujúcimi
požiadavkami orgánov ochrany prírody zapracované do lesného hospodárskeho plánu, ak ide o

porastovú plochu lesných pozemkov,
h) vyúčtovanie nákladov na vyhotovenie zmeneného predpisu lesného hospodárskeho plánu overeného
odborne spôsobilou osobou na vyhotovenie lesných hospodárskych plánov vrátane dokladov
potvrdzujúcich správnosť výpočtu, 9)
i) znalecký posudok o výpočte náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania vrátane podkladov,

na ktorých základe bol znalecký posudok vypracovaný, ak nie sú predložené podľa písmen a) až h), a
dokladu o vyúčtovaní nákladov za jeho vypracovanie,
j) čestné vyhlásenie o majetkovej ujme alebo inej náhrade vzťahujúcej sa na dotknutý pozemok s
uvedením obdobia, za ktoré bola uhradená do termínu podania žiadosti, ak ide o obmedzenie výkonu
činnosti na základe požiadavky orgánu ochrany prírody,

k) čestné vyhlásenie o výške dotácií alebo príspevkov zo štátneho rozpočtu poskytnutých na úhradu
zvýšených nákladov na obhospodarovanie pozemku oproti bežnému obhospodarovaniu do termínu
podania žiadosti,
l) čestné vyhlásenie, že poľnohospodársky pozemok bol bežne obhospodarovaný v súlade s osobitným
predpisom, 10)

m) výpočet výšky dane z nehnuteľností na dotknutých pozemkoch, ktoré sú predmetom náhrady za
obmedzenie bežného obhospodarovania o ktorú bol žiadateľ oslobodený, 11) za obdobie, na ktoré si
uplatňuje náhradu ujmy,
n) doklad o rozhodnutí o využití územia, prípadne o povolení činnosti podľa osobitných predpisov;12)
doklad sa nevyžaduje, ak sa žiadosť vzťahuje na uplatnenie náhrady za obmedzenie bežného

obhospodarovania pri poľnohospodárskej a lesníckej činnosti podľa § 2 a 3.

19.Podľa § 2 ods. 2 nariadenia Vlády SR č. 438/2005 z.z. o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu
náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku a o spôsobe výpočtu náhrady náhrada
za obmedzenie bežného obhospodarovania na poľnohospodárskom pozemku v dôsledku zníženia

produkcie je rozdiel medzi priemernou produkciou v danej výrobnej oblasti a dosiahnutou produkciou v
tom istom roku vyjadrený v peňažných prostriedkoch v slovenskej mene.

20.Podľa § 5 nariadenia Vlády SR č. 438/2005 z.z. o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu náhrady
za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku a o spôsobe výpočtu náhrady náhrada zrušuje

sa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 184/2003 Z.z. o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu
náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania a o spôsobe výpočtu náhrady.

21.Nariadenie vlády SR č. 184/2003 Z.z. nadobudlo účinnosť dňa 01.06.2003 a bolo zrušené ku dňu
01.12.2005.NariadenieVládySRč.438/2005Z.z.nadobudloúčinnosťdňa01.10.2005,tedaboloúčinné

v čase, keď navrhovateľ v r. 2007 požadoval od odporcu majetkovú ujmu v sume 784.302,83 eura. Súd
tak pri právnom posudzovaní veci vychádzal z Nariadenia vlády SR č. 438/2005 Z.z. i keď namietané
nedostatky žiadosti obsahovalo aj Nariadenie vlády SR č. 184/2003 Z.z.

22.Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2007 o nájme poľnohospodárskych

pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov ak nie je dohodnuté inak, pozemok sa
nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na päť rokov. Ak
zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely je uzavretá na určitý čas, čas nájmu je najviac
15 rokov.23.Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2007 o nájme poľnohospodárskych
pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov ak prenajímateľ alebo nájomca rok pred

uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, písomne nevyzve druhú zmluvnú stranu na vrátenie a
prevzatie prenajatého pozemku po skončení nájmu, zmluva sa obnovuje na určitý čas podľa § 8.

24.Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2007 o nájme poľnohospodárskych
pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov Zmluva o nájme pozemku na

poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa uzatvára písomnou formou.

25.Podľa § 14 ods. 1 zák. 504/2003 Z.z. v aktuálnom znení o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov Zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske
účely pri prevádzkovaní podniku, ako aj všetky úkony s ňou súvisiace musia mať písomnú formu.
Zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku možno uzavrieť aj

na spoluvlastnícky podiel k pozemku. Právo užívať pozemok na základe zmluvy o nájme pozemku
na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku má ten nájomca, ktorý má uzatvorené zmluvy
o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku s vlastníkmi, ktorí majú
v súčte väčšinový spoluvlastnícky podiel. Nájomca, ktorý má uzatvorené zmluvy o nájme pozemku
na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku s vlastníkmi, ktorí majú v súčte menšinový

spoluvlastnícky podiel, má len tie práva, ktoré mu priznáva tento zákon.

26.Podľa § 25 zák. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov zrušuje sa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 208/1994 Z.z. o
nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností a o nájme poľnohospodárskeho podniku v znení

nariadenia vlády č. 262/2001 Z.z. Zákon účinný od 01.01.2004.

27.Podľa § 3 nariadenia vlády č. 208/1994 Z.z. o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností
a o nájme poľnohospodárskeho podniku zmluva o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností
na dobu dlhšiu ako päť rokov sa uzatvorí písomne.

28.Podľa § 39 O.z. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29.Podľa § 139 ods. 2 O.z. o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou

počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne,
rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

30.Podľa § 676 ods. 1 O.z. nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ
nedohodne s nájomcom inak.

31.Podľa§676ods.2O.z.aknájomcaužívaveciajposkončenínájmuaprenajímateľprotitomunepodá
návrhnavydanievecialebonavypratanienehnuteľnostinasúdedo30dní,obnovujesanájomnázmluva
za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok
sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

32.Podľa prílohy 6 inštrukcie 7/2009 MS SR č. 23635/2009-51 ( v čase vypracovania ZP) o organizácii
a riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti 25 05 01 Odhad škôd v životnom
prostredí. Hodnotenie vplyvov činností na životné prostredie ako súčasť environmentálneho plánovania
a environmentálnej politiky v súlade so zákonmi SR. Proces posudzovania a výklad jednotlivých

krokov posudzovania, hodnotenie návrhov zásadných rozvojových koncepcií, časová nadväznosť a
postupnosť. Metodické postupy pri posudzovaní v základných odboroch činností: poľnohospodárstvo,
urbanizmus a územné plánovanie, vodné hospodárstvo, environmentalistika, doprava, odpadové
hospodárstvo, ochrana ovzdušia, ochrana zdravia, environmentálna ekonómia.

33.Podľa prílohy 6 inštrukcie 7/2009 MS SR č. 23635/2009-51 ( v čase vypracovania ZP) o organizácii
a riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti 25 02 00 Odhad škôd v životnom prostredí.
Čistota vôd. Význam, funkcie, vlastnosti a zloženie vody. Rozdelenie a charakteristika vôd v prírode.
Znečisťovanie vodných zdrojov. Príčiny a dôsledky eutrofizácie vôd. Samočistiaca schopnosť vôd aspôsoby čistenia odpadových vôd. Ochrana vodných zdrojov. Hospodárenie v pásmach hygienickej
ochrany vodných zdrojov.

34.PodľaPrílohy2vyhláškyč.228/2018Z.z.odvetvie250501(aktuálneznenie)Odhadškôdvživotnom
prostredí. Hodnotenie vplyvov činností na životné prostredie ako súčasť environmentálneho plánovania
a environmentálnej politiky v súlade so zákonmi Slovenskej republiky. Proces posudzovania a výklad
jednotlivých krokov posudzovania, hodnotenie návrhov zásadných rozvojových koncepcií, časová
nadväznosť a postupnosť. Metodické postupy pri posudzovaní v odboroch činností: poľnohospodárstvo,

priemysel, urbanizmus a územné plánovanie, vodné hospodárstvo, environmentalistika, doprava,
odpadové hospodárstvo, ochrana ovzdušia, ochrana zdravia, environmentálna ekonómia, biotické aj
abiotické zložky životného prostredia a hodnotenie škôd v nich.

35.Podzemné vody a vodné toky sú v zmysle čl. 4 Ústavy SR vo vlastníctve Slovenskej republiky.
V zmysle čl. 40 až 44 Ústavy SR majú občania právo na ochranu zdravia a právo na priaznivé

životné prostredie. V zmysle týchto práv sú určované pásma ochrany vodných zdrojov, pre ktoré
platia obmedzenia pri využívaní pôdy na poľnohospodárske účely. Ide o obmedzenia, ktoré môžu
spôsobiť znečistenie vodného zdroja. Na základe týchto obmedzení prichádza k zníženiu produkcie
oproti ostatným obhospodarovaným pozemkom. Oproti ostatnej užívanej pôde ide najmä o obmedzenia
ohľadne aplikácie priemyselných hnojív, hnojovice, silážnej šťavy a pod., ohľadne živočíšnej produkcie

zákaz hromadnej pastvy zvierat. V zmysle citovaných článkov Ústavy SR by malo byť úplne prirodzené,
že užívateľ poľnohospodárskej pôdy v dotknutých oblastiach by nemal spôsobovať znečistenie vodných
zdrojov a tým ohrozovať občanov SR. V prípade takéhoto znečistenia by mal byť dotknutý subjekt
postihnutý. Vlastník pôdy v ochrannom pásme má možnosť využívať predmetnú pôdu a pri tom
dodržiavať predpisy o ochrane vodných zdrojov. Podľa názoru súdu ide o bežné ustanovenia ako napr.

pri obmedzeniach vlastníka pri výstavbe, či už ohľadne výšky budovy, zastavanosti pozemku pričom
takémuto vlastníkovi nevzniká voči mestu, či obci, ktorá určuje takéto stavebné obmedzenia, žiadny
nárok. Subjekt, ktorý si chce takúto pôdu prenajať má možnosť voľby, či bude akceptovať prenajatie
takejto pôdy zo zákonnými obmedzeniami alebo nie. Nie je nikým nútený na uzatvorenie nájomnej
zmluvy na dotknuté územie. Je úplne neprípustné aby ziskovosť takéhoto subjektu stála na prijme z

majetkovej ujmy. Napriek týmto skutočnostiam existuje citovaná zákonná úprava, na základe ktorej
má vlastník, či užívateľ nárok na majetkovú ujmu v prípade, že nemôže za účelom ochrany vodného
zdroja neobmedzene užívať poľnohospodársku pôdu. Súdy aj vyššieho stupňa ako okresný súd Nitra v
podobných veciach nároky priznali. Súd teda postupoval v zmysle rozhodovacej praxe ( bod 9 posledné
dve vety) vzhľadom na platnú legislatívu.

36.Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu mal za to, že žalobca je aktívne legitimovaný
v súlade so zákonom, žalobca nebol povinný predložiť všetky náležitosti vyplývajúce z nariadenia
vlády č. 438/2005 Z.z. Ak teda žalovaný namietal, že žalobca si riadne nárok neuplatnil súd na túto
námietku neprihliadal. Vzhľadom na stav konania do prvého rozhodnutia OS Nitra súd ustanovil vo

veci znalca majúc za to, že o vyriešenie otázky na ktoré vedecké a technické poznatky. Predmetom
znaleckého dokazovania bolo zistenie materiálnej ujmy žalobcu. Súd ustanovil znalca Doc. Y.. Súd
určuje znalca ktorého vo veci ustanoví podľa jeho odboru a odvetvia. Znalec pritom ustanovenie
nenamietal z čoho mal súd za to, že vie odpovedať na položené úlohy. Posudok znalec vypracoval a
aj k dodatku doložil náležitú znaleckú doložku. Obsahové vymedzenie odboru a odvetvia zodpovedalo

predmetu veci. Bolo potrebné zistiť vplyv poľnohospodárskej činnosti na vodné zdroje zohľadniac
zákonné obmedzenia a z toho vyplývajúce obmedzenia pre poľnohospodársku činnosť z pohľadu
vzniknutej škody. Dodržanie obmedzení a škoda podľa vodného zákona spolu bezprostredne súvisia.
Zisťovanie škody je súčasť odvetvia znalca Doc. Y., ktorí je znalcom aj v odvetví čistota vôd pod ktoré
sa vzťahuje ochrana vodných zdrojov a hospodárenie v pásmach vodných zdrojov. Ustanovenie §

30 ods. 2 a 32 ods. 6 zákona č. 364/2004 z.z. o vodách určuje nájomcovi poľnohospodárskych
pozemkov povinnosť ich obhospodarovať takým spôsobom, ktorý nielen zachová vhodné podmienky na
výskyt vôd, ale aj napomáha zlepšovanie vodných pomerov; je povinný najmä zabraňovať škodlivým
zmenám odtokových pomerov, splavovaniu pôdy a dbať o udržiavanie pôdnej vody a o zlepšenie
retenčnej schopnosti územia. Za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach

vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy. Súd si nevedel predstaviť
vypracovanie znaleckého posudku osobou ktorá má ekonomické vzdelanie a vypracováva posudky
v odbore ekonómia manažment, ale nemá odborné vedomosti z čistoty vôd, ochrany životného
prostredia a škôd v ňom. Samozrejme znalec môže spolupracovať s iným znalcom či organizáciou zaúčelom vypracovania posudku. Doc. Y. aj spolupracoval s organizáciou za účelom zmapovania územia
podliehajúce ochrannému pásmu vodných zdrojov s prienikom na parcely obhospodarované žalobcom.
Vyjadrenie znalca Ing. D. podľa súdu znalecký posudok znalca Doc. Y. nespochybnilo. Znalec Doc.

Y. vypracoval to, čo znalec Ing. D. nevedel. Úlohou znalca bolo určiť či došlo k majetkovej ujme pri
hospodárení žalobcu vzhľadom na ochranu vodných zdrojov žalobcu a v akej výške, išlo o odborné
posúdenie, toto znalec určil a v dodatku posudku na svojom postoji znalec zotrval. Súd sa zaoberal
námietkami žalovaného aj ohľadne parciel, za ktoré náhrada bola požadovaná. Po tom ako žalovaný
spochybnil niektoré nájomné zmluvy z pohľadu ich existencie, či reálneho uzavretia, žalobca vylúčil časti

obrábaných parciel z požadovaného nároku ( s platnosťou zmlúv z pohľadu prenájmu podielov sa súd
bude zaoberať nižšie). Žalovaný z tohto pohľadu ďalšie námietky k nájomným zmluvám nemal a tak
rozloha za ktorú žalobca požadoval majetkovú ujmu po úprave znalcom nebola v tomto smere sporná.
Podľa dodatku č.1 k znaleckému posudku škoda žalobcu za roky 2004,2005 predstavuje sumu 862.114
eur ( rok 2004 sumu 494.403 eur a rok 2005 sumu 367.711 eur).

37.Súd si samostatne ( okrem námietok z predchádzajúceho odseku) vyriešil otázku platnosti zmlúv
žalobcu a spoluvlastníkov nehnuteľnosti. Otázku platnosti zmlúv súd riešil z hľadiska vzťahu žalobcu a
spoluvlastníkov prenajatých parciel. Počas dlhej doby existencie zmluvné strany považovali a považujú
zmluvy za platné, teda za uzavreté písomne, ak to bolo potrebné, určite a zrozumiteľne, v zmysle
nariadenia vlády č. 208/1994 Z.z. a zákona č. 504/2003 Z.z. a Občianskeho zákonníka. O neplatnosti

sa vyjadroval len žalovaný ktorí nemá so spoluvlastníkmi parciel a žalobcom žiaden nájomný právny
vzťah. Nájomné zmluvy v prevažnej miere boli uzatvorené na viac ako 5 rokov ( prevažne 10 rokov),
teda bola potrebná písomná zmluva. Nebolo však potrebné uzavretie nových zmlúv ak nebol nájomca
alebo prenajímateľ vyzvaný rok pred ukončením nájmu na vrátenie či prevzatie pozemku. Platné
tak boli zmluvy, ktorých platnosť v písomnej podobe bola do skončenia žalovaného obdobia, keď

nebol preukázaný citovaný koniec zmluvného vzťahu. Je však nereálne a nepraktické uzavrieť na
jednu parcelu naraz jednu zmluvu so všetkými spoluvlastníkmi. Vzhľadom na tradície, historický vývoj,
efektívnosť, reálnosť postupu, prax ( napríklad SPF ako najväčšieho prenajímateľa spoluvlastníckych
podielov ) je možné vychádzať v zmysle § 39 a 139 O.z. z toho záveru, že takýto postup nie je v rozpore
so zákonom. Naopak ak by sa postup uzavretia zmlúv s každým spoluvlastníkom zvlášť považoval za

neplatný, napriek tomu, že by to nebola vôľa nájomcov a prenajímateľov cca 90% zmlúv na pôdu v SR
by bolo neplatných. Takýto výklad by bol v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, teda najmä
štvrtej hlavy prvej časti. V zmluvách resp. prílohách boli prenajímané parcely špecifikované a to v celku
a konkrétny podiel a výmera spoluvlastníka. Súd nevidel rozpor so zákonom ak bol uvádzaný aj diel
spoluvlastníka, takýto postup je zrozumiteľný pre prenajímateľa a ľahšie určiteľná je aj cena nájmu. Zo

zmlúv všetci účastníci zmlúv vedeli, teda aj spoluvlastníci čo sa prenajíma. Ak by aj nejaký spoluvlastník
tú ktorú nájomnú zmluvu neuzavrel o hospodárení s vecou rozhoduje väčšina spoluvlastníkov. Podľa
názoru súdu novela § 14 zákona č. 504/2003 Z.z. platná od 01.02.2019 odstránila nejasný stav priamym
znením v zákone. Dátum uzavretia zmluvy nie je podstatnou náležitosťou bez ktorej by bola zmluva
neplatná.

38.Žalobca tak oprávnene užíval predmetné nehnuteľnosti, uplatňoval si sumu 784.302,83 eura s 8,5%
úrokom z omeškania od 29.10.2007 do zaplatenia z titulu majetkovej ujmy. V špecifikácii z č.l. 30 si
uplatňoval sumu 375.378,01 eura za rok 2004 a sumu 408.924,82 eura za rok 2005. Podľa znalca ujma
predstavovala sumu rok 2004 sumu 494.403 eur a rok 2005 sumu 367.711 eur Za rok 2004 mal žalobca

nárok na vyššiu sumu ako si on špecifikoval za tento rok a za rok 2005 mal nárok na nižšiu sumu ako
si uplatňoval. Súd pri priznaní nároku nerozhodoval podľa rokov, ale o nároku ako celku. Bral do úvahy,
že si uplatňoval majetkovú ujmu, na ktorú podľa vykonaného dokazovania mal nárok, výška záležala
od znaleckého dokazovania. Bez rozšírenia žaloby si žalobca nemohol uplatňovať väčší nárok a i keď
podľa znaleckého posudku mal na to nárok (862.114 eur). Súd bral nárok žalobcu ako celok a v rozsahu

sumy 784.302,83 podľa znaleckého posudku bol v tomto rozsahu úspešný, i keď z iných dôvodov ako
tento nárok odôvodňoval žalobca. Právny základ bol rovnaký materiálna ujma, išlo o dôvody výpočtu
ujmy, čo podľa súdu nebol dôvod na čiastočné nepriznanie nároku.

39.Žalobca je preukázaný nájomca pôdy spadajúcej do ochranného pásma vôd v rozsahu

špecifikovanom v znaleckom posudku, za čo má podľa znaleckého posudku nárok na majetkovú ujmu.
Súd zaviazal žalovaného ako povinnú osobu zaplatiť žalobcovi sumu 784.302,83 eura s 8,5% úrokom
z omeškania od 29.10.2007 do zaplatenia. Úrok z omeškania je priznaný v zmysle nariadenia vlády
87/1995 Z.z. platného pred 31.01.2013 ( § 10a) vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby. Úrok zomeškania súd priznal od kedy strany spolu rokovali, kde si žalobca ujmu uplatnil ( konštatované aj v
rozhodnutí KS v Nitre zo dňa 22.05.2013) a žalovaný dobrovoľne neplnil.

40.Žalobca a žalovaný uhradili preddavok na trovy štátu v sume po 500 eur. Súd uhradil za odborný
posudok Výskumnému ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy sumu 203,51 eura. Znalcovi Doc. Ing.
P. Y. CSc priznal znalečné v sume 1974,26 eura a 527 eur. Spolu ide o sumu 2.0704,77 eura z toho
suma 1.000 eur bola pokrytá preddavkami. Rozdiel v sume 1.704,77 eura súd v zmysle § 259 CSP uložil
povinnosť zaplatiť neúspešnú stranu konania, žalovaného na účet Okresného súdu Nitra.

41.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi voči
žalovanému, ako plne úspešnej strane sporu priznal plnú náhradu trov konania.

42.V priebehu konania súd zaviazal strany sporu a tieto uhradili preddavky na trovy konania podľa
pôvodného § 141a OSP. Predmetné ustanovenie bolo zrušené ( nález ÚS SR v zbierke č. 194/2016

Z.z.) ako aj samotný OSP. Súčasný CSP dané ustanovenie nemá ani prechodne ustanovenia postup
vo veci preddavkov neupravovali. Vzhľadom na princípy CSP by bolo nespravodlivé naďalej stranám
zadržiavať ich preddavky, preto im ich súd vrátil, každému sumu 39.215,14 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.