Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. február 2023

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 3T/76/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119011250
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kanás

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:4119011250.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Kanásom, v trestnej veci obžalovanej R..

G. Y., R.., pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
dňa 28.02.2023 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
R.. G. Y., R.., narodená XX.XX.XXXX v X.,
trvale bytom Q., O. D. XXX/XX,

s a u z n á v a za v i n n ú, ž e :

v presne nezistenom čase v mesiaci jún 2013 v Nitre pod zámienkou pomoci s vybavením úveru od
spoločnosti Sberbank a.s. v prospech dcéry manželov N. P. A. a jej manžela J. A. vylákala od R. a
G. N. finančnú hotovosť vo výške 20.000 € tak, že dňa 27.06.2013 v Nitre na Vodnej ulici v zariadení
Večernica prevzala od R. N. finančnú hotovosť vo výške 15.000 € a následne dňa 28.06.2013 prevzala
od R. a G. N. ďalšiu hotovosť vo výške 5.000 €, ktoré jej boli odovzdané za účelom vinkulácie do
banky na účet vedený na meno P. A. s cieľom preukázania jej bonity a následného bezproblémového
vybavenia úveru, následne v tomto zmysle aj podpísala dňa 28.06.2013 v Nitre čestné vyhlásenie o

prevzatí finančnej hotovosti vo výške 20.000 €, pričom však v skutočnosti nevykonala žiadne opatrenia
ani úkony smerujúce k vybaveniu predmetného úveru, pričom pre spoločnosť Sberbank, a.s. v tom čase
nevykonávala žiadnu sprostredkovateľskú a ani inú činnosť a takto získané finančné prostriedky použila
na iný než na dohodnutý účel, čím spôsobila R. a G. N., obaja trvale bytom M. J., Q. XX celkovú škodu
vo výške 20.000 €,

t e d a :

na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom
majetku väčšiu škodu,

tým spáchala:
prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona.

Z a t o j e j s ú d u k l a d á :

Podľa § 221 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno k), písmeno l),
písmeno n) Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom
podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona peňažný trest
vo výške 4.000,- (štyritisíc) eur.

Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona sa obžalovanej pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený ustanovuje trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresnej prokuratúry Nitra č. 4 Pv 493/15/4403, prejednal Okresný súd Nitra (ďalej
len ,,súd“) trestnú vec proti obžalovanej R.. G. Y., R.. a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie
podľa § 269 Trestného poriadku prečítaním listinných dôkazov založených v spise.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.
Obžalovaná R.. G. Y., R.. (ďalej len ,,obžalovaná“) na hlavnom pojednávaní dňa 22.03.2022 uviedla, že

nechce urobiť žiadne vyhlásenie. Vo svojej výpovedi uviedla, že s N. to bola skutočne pôžička, ktorú je
ochotná zaplatiť. Na hlavnom pojednávaní dňa 28.02.2023 urobila obžalovaná vyhlásenie, že nepopiera
spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu položené jej podľa ustanovenia
§ 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedala obžalovaná kladne a súd po
súhlasnom stanovisku prokurátora a obhajcu jej vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu

priznania spáchania skutku sa na hlavnom pojednávaní nevykoná a vykoná sa dokazovanie iba vo
vzťahu k výroku o treste a náhrade škody.

Z výsluchu svedkov R. N. a G. N. vyplýva, že obžalovaná im už všetky peniaze vrátila.

Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaná doposiaľ nebola súdne trestaná.

Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaná má evidovaných 6
záznamov prevažne na úseku cestnej dopravy.

Z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní a na základe vyhlásenia, mal súd za jednoznačne
preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete obžaloby, bolo tiež preukázané, že
skutok vykazuje znaky žalovaného trestného činu, a že skutok spáchala obžalovaná.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek

4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho
nápravy.

V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovanej súd zobral do úvahy základné pravidlá pri ukladaní

trestu. Ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
(represia), vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (rehabilitácia) a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov; pričom ukladaný trest zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou (retribúcia). Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, pričom jeho

úmernosť okrem iného určuje závažnosť trestného činu, pohnútka páchateľa a možnosť jeho nápravy.

Osobu páchateľa treba vždy hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby páchateľa
nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z
veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o

prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností
a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska
posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie

pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.V danom prípade pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu súd prihliadol na osobné pomery
obžalovanej, keď zistil, že obžalovaná dobrovoľne nahradila spôsobenú škodu, vzhľadom na to, súd
priznal obžalovanej poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno k) Trestného zákona. Obžalovaná sa

na hlavnom pojednávaní ku skutku priznala a úprimne ho oľutovala, a z toho dôvodu súd obžalovanej
priznal poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno l) Trestného zákona. Obžalovaná uskutočnila
priznanie prostredníctvom vyhlásenia, že nepopiera spáchanie skutku podľa § 257 odsek 1 písmeno
c) Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní. Súd obžalovanej tiež priznal okolnosť uvedenú v
§ 36 Trestného zákona podľa písmena n) Trestného zákona, pretože obžalovaná napomáhala pri

objasňovaní trestnej činnosti. Súd nezistil žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona.

S prihliadnutím na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností (3:0) súd pri ukladaní trestu podľa § 38
odsek 3 Trestného zákona znížil hornú hranicu trestnej sadzby uvedenej v Trestnom zákone (1 rok - 5
rokov) o jednu tretinu a vychádzal z upravenej trestnej sadzby 1 rok - 3 roky a 8 mesiacov. S prihliadnutím
na osobné pomery obžalovanej, ktorá síce nebola doposiaľ súdne trestaná, dopustila sa však šiestich

priestupkov na úseku dopravy, pričom dobrovoľne nahradila poškodeným spôsobenú škodu súd usúdil,
že je vhodnejšie ukladať alternatívny trest v podobe peňažného trestu vo výške 4.000,- eur, ktorý bude
mať pre obžalovanú výchovnejší charakter ako uloženie podmieneného, či nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo trest povinnej práce. Zároveň súd obžalovanej uložil aj náhradný trest odňatia
slobody pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený vo výmere 1 roka.

V prejednávanom prípade súd dospel k záveru, že uložený trest vzhľadom na závažnosť trestného
činu, ale aj s ohľadom na osobu a predchádzajúci život obžalovanej zabezpečí účel trestu spočívajúci
v ochrane spoločnosti jednak tým, že obžalovanej zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, a zároveň
jej vytvorí podmienky na jej výchovu v tom, aby v budúcnosti viedla riadny život. Preto súd následne

vyhodnotil, že na nápravu obžalovanej, vzhľadom na druh spáchaného trestného činu je vhodný
alternatívny trest. Uložený trest obžalovanej plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu, ako aj
funkciu generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za
porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody,
považuje takto uložený trest za zákonný, adekvátny, spravodlivý a primeraný k spáchanému skutku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto
práva výslovne vzdal.