Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/163/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207201922
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1207201922.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej

a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobkyne: B.. E. L., nar.
XX.XX.XXXX, N. X, XXX XX R., zastúpená: K. L. Š. &. D., E..A..O.., N. XX, XXX XX R., proti žalovaným:
X. T. L., U.. XX.XX.XXXX, L.Á. X, XXX XX R., X. B.. C. L., U.. XX.XX.XXXX, V. XX, D., obaja zastúpení:
C.. D. D., K.F., N. XX, XXX XX R., o určenie neplatnosti právnych úkonov, na odvolanie žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 04. novembra 2019 č. k. 8C/14/2007-668 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaní 1/, 2/ m a j ú proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne a priznal žalovaným 1/,
2/ proti nej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktorou sa domáhala pôvodne voči
žalovanej 1/ určenia, že „Zmluva/zmluvy, ktorou/ktorými B.. C. L. previedol svoje celé obchodné podiely
v spoločnostiach G..L..G.. E.U. E..A..O.., so sídlom N. Z. XXXX, E., IČO: XX XXX XXX, a G. E., E.
E..A..O.., so sídlom D. XX, N.E. D. T., IČO: XX XXX XXX na T. G., A.. Ž.Y., nar. XX. C.
XXXX, o ktorých svedčí aj zápisy v obchodnom registri - 11. februára 2004 a 2. októbra 2004 je/sú v
celom rozsahu neplatná/é“. Následným podaním sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej 1/ určenia, že

„zmluva/zmluvy, resp. právne doklady a/alebo dokumenty na základe ktorej/ktorých B.. C. L. previedol
svoje celé obchodné podiely na T. G. v spoločnostiach M.L..G.. E. E..A..O.., so sídlom N. Z.. Č.. XXXX,
XXX XX E., IČO: XX XXX XXX, a G. E., E.. E..A..O.., so sídlom D. Z.. Č.. XX, XXX XX N. D. T., IČO: XX
XXX XXX a na základe ktorých boli realizované zápisy zmien v Obchodnom registri Slovenskej republiky
v dňoch 11. februára 2004 pri prevode spoločnosti G. E., E.. E..A..O.. a 2. októbra 2004 pri prevode
spoločnosti G..L..G.. E. E..A..O.. na T. G. na žalovanú je voči žalobkyni právne neúčinná“.

2. Obe podania boli zhodne odôvodnené tak, že žalobkyňa sa dňa 7. februára 2005 dozvedela, že
manžel B.. C. L. previedol na T. G., A.. Ž., narodenú XX. C. XXXX, trvale bytom U. XX, R., s ktorou B.. C.
L. býva v spoločnej domácnosti, svoje podiely v spoločnostiach G..L..G.. E. E..A..O.., so sídlom N. Z..
Č..XXXX,XXXXXE.,IČO:31408087,aG.E.,E.. E..A..O..,sosídlomD.Z..Č..XX,XXXXXN.D.
T., IČO: XX XXX XXX. Obidve spoločnosti spolu s manželom založili počas trvania ich manželstva. Prvá
firma bola založená v januári 1992, žalobkyňa v nej na plný úväzok, bez akejkoľvek úplaty, pracovala už
od decembra 1991. Manžel začal pracovať v spoločnosti až koncom roku 1992 a jeho partner až neskôr,

keď prvá spoločnosť začala čo to vynášať. BSM bolo dňa 17. februára 2005 zrušené. V marci 2002
požiadala o stanovenie výživného na manželku a dňa 24.2.2003 nadobudlo právoplatnosť uznesenie
o nariadení predbežného opatrenia, ktoré zaviazalo B.. C. L. k povinnosti predbežne platiť výživné v
sume 3000,- Sk mesačne, počínajúc dňom 1.2.2003, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Rozsudoko určení výživného na manželku vo výške 35.000,- Sk mesačne bol vynesený dňa 31. mája 2004
a žalovaný ho napadol odvolaním. Po uznesení o predbežnom opatrení sa žalovaný začal zbavovať
majetku bez vedomia a potrebného súhlasu žalobkyne. Vo februári 2004 tak previedol svoj obchodný

podiel v spoločnosti MKM a po vyhlásení rozsudku o výživnom na manželku, v októbri aj v druhej
spoločnosti, v oboch prípadoch na žalovanú 1/. K prevodu ani jednej zo spoločností žalovaný 2/ súhlas
nežiadal, hoci sa nejednalo o bežnú vec, o žiadnom prevode žalobkyňu neinformoval a keby aj súhlas
žiadal, tak by ho nikdy nedostal aj preto, lebo takýmto spôsobom opomína neopomenuteľné dedičské
nároky spoločných detí G. a G. L.O. aj práva žalobkyne, ako manželky na spoločne nadobudnutý

majetok. Nesúhlasila by s absurdným prevodom za cenu spolu 180.000,- Sk. Obe spoločnosti mali
pritom niekoľkonásobne vyššiu trhovú hodnotu, preto mala názor, že ak by išlo o predaj nezávislej tretej
osobe (fyzickej alebo právnickej) a nie len o prevod na jeho intímnu známosť v snahe žalovaného 2/
zbaviť sa majetku a vystupovať pred súdom ako nemajetný a taktiež v snahe vylúčiť tieto obchodné
podiely z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tak by ich určite žalovaný odpredal
za riadnu trhovú cenu a nie za v podstate mizivú odplatu, spolu 180.000,- Sk na svoju intímnu známosť.

Vyslovila tvrdenie, že žalovaný 2/ sa cielene zbavil svojho majetku za účelom podvodu, nesplnenia
si svojich záväzkov voči svojim veriteľom, svojim deťom, svojej manželke, daňovému úradu, pričom
žalovaná 1/ o tomto motíve dobre vedela. V ďalšom podaní žalobkyňa doplnila identifikáciu napadnutých
právnych úkonov o dátum uzavretia oboch zmlúv, zhodne 21.01.2004, pričom zotrvala na určení oboch
zmlúv o prevode obchodných podielov, ako neplatných a právne neúčinných. Takto doplnený žalobný

návrh súd prvej inštancie pripustil uznesením na pojednávaní, dňa 14.01.2015. Žalobkyňa ďalej doložila
rozhodnutie o zrušení BSM počas trvania manželstva, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15.04.2005.

3. Vo svojej výpovedi na pojednávaniach žalobkyňa tvrdila, že právnym dôvodom napadnutia oboch
zmlúv je odporovateľnosť právneho úkonu, keď v čase oboch prevodov obchodných podielov, vyplýval z

konania Okresného súdu Bratislava II o výživné na manželku, nárok na úhradu predbežného výživného
voči dnes už bývalému manželovi. Neplatnosť zmlúv oprela o tvrdenie účelovo podhodnotenej ceny
prevádzaných podielov, zmanipulovaný časový posun medzi podpisom zmlúv, overením podpisov
a doručením zmlúv registrovému súdu. Žalovaný 2/ sa neúspešne počas manželstva pokúsil o
získanie súhlasu s napadnutými prevodmi, konkrétne v rokoch 1998 a 2001. Neprimerane nízke ceny

obchodných podielov, ako príjem do spoločnej domácnosti, urobili zo žalobkyne insolventnú osobu,
nebola schopná plniť výživné. Podľa prílohy k účtovnej uzávierke k roku 2005 boli ceny prevádzaných
podielov 1.600.000,- Sk respektíve 9.100.000,- Sk, žalovaná 1/ tak podľa nej získala bezdôvodné
obohatenie. Obchodné spoločnosti do roku 2004 kumulovali zisky. Mala za to, že neplatnosť zmlúv
spôsobujú aj nedodržané náležitosti úpravy v Obchodnom zákonníku (ďalej len „ObZ“) a spoločenskej

zmluve, konkrétne nerealizovaná ponuka predkupného práva, neoverené podpisy súhlasu valného
zhromaždenia a absencia odborného odhadu alebo znaleckého posudku. Uviedla, že na pôvodné
podiely v obchodných spoločnostiach boli použité prostriedky z jej výlučného vlastníctva.

4. Žalovaný 2/, ešte v čase bez procesného postavenia v konaní súdu prvej inštancie, doložil písomné

vyjadrenie, v ktorom odôvodnil prevod podielov zhoršeným zdravotným stavom a potrebou časového
priestoru na starostlivosť o maloleté deti, pochádzajúce z manželstva so žalobkyňou.

5. Žalovaná 1/ namietla márne uplynutie trojročnej lehoty, keď pôvodná žaloba pre svoju
nezrozumiteľnosť vyžadovala doplnenie, ktoré bolo doručené oneskorene. Poprela uplatnený nárok tiež

tvrdením, že napadnutý typ prevodov nevyžaduje súhlas druhého manžela, keď majetok obchodnej
spoločností nie je súčasťou BSM. Tvrdila, že v čase prevodov nemala vedomosť o žiadnej pohľadávke
žalobkyne voči žalovanému 2/. Poprela predchádzajúce pokusy o získanie súhlasu žalobkyne s
prevodmi. Potvrdila zhoršenie zdravotného stavu žalovaného 2/ v období po roku 2000 až 2004 ako
dôvod napadnutých prevodov. Tiež uviedla, že žalovaní v čase prevodov nespĺňali definíciu blízkych

osôb.

6. Žalovaný 2/, ešte v pozícii svedka, poprel úmysel ukracovať žalobkyňu. V rozhodnom čase, od roku
2002, poskytoval spoločným deťom výlučnú starostlivosť. Žalobkyňa si podľa neho privlastnila spoločné
finančné prostriedky.

7. Žalobkyňa následne písomným podaním požiadala o pripustenie vstupu žalovaného 2/ do konania,
s odôvodnením, že jeho vstupom do konania budú na strane žalovaných vystupovať všetci účastníci
dotknutých právnych úkonov, ktorých neplatnosť sa v tomto konaní napáda.8. Žalovaná 1/ žiadala návrh na vstup žalovaného 2/ do konania zamietnuť, s argumentom, že proti
žalovanému2/vediežalobkyňaidentickékonanienaOkresnomsúdevPezinku,kčomudoložilažalobný

návrh s identickým odôvodnením.

9. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 11.01.2016 súd prvej inštancie rozhodol o pripustení
žalovaného 2/ do konania. Oboznámil sa s vyjadrením žalujúcej strany, spracovaným advokátskou
kanceláriou, určenou rozhodnutím Centra právnej pomoci z 20.11.2015. Obsah vyjadrenia definoval

uplatnený nárok určenia neplatnosti zmlúv o prevode obchodných podielov z titulu ich relatívnej
neplatnosti pri chýbajúcom súhlase žalobkyne, ako v tom čase manželky prevádzajúceho, s prevodmi.
Právny názor oprel o súvisiacu judikatúru. Vyjadrenie doplnilo odôvodnenie naliehavého právneho
záujmu na uplatnenom určení tak, že bez určenia neplatnosti prevodu obchodného podielu obchodnej
spoločnosti G..L..G.. E. E..A..O.. a prevodu obchodného podielu obchodnej spoločnosti G.-E., E..
E..A..O.. z B.. C. L. na žalovanú 1/, hodnota bezpodielového spoluvlastníctva manželov (žalobkyne

a C.. L.), k vyporiadaniu ktorého dôjde, sa tak značne zmenší o hodnotu predmetných
obchodných podielov, na prevod ktorých nedala žalobkyňa B.. C.. L.Č. súhlas. Zároveň žalujúca strana
odôvodnila tvrdenie o absolútnej neplatnosti napadnutých zmlúv nasledujúcimi skutkovými okolnosťami.
Žalovaného 2/ obchodný podiel v rozhodnom čase v obchodnej spoločnosti G.-E., E.. E..A..O.. bol
stanovený na 38%, pričom na žalovanú 1/ previedol podiel vo výške 2/5, t.j. 40%, čím previedol na

žalovanú 1/ väčší obchodný podiel, ako mu v skutočnosti patril, v dôsledku čoho je táto zmluva podľa
nej v zmysle ust. § 37 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) neplatná. Obe napadnuté
zmluvy, ktorých účelom bolo ukrátiť žalobkyňu na jej právach, na rozdiel od zvýhodnenia žalovanej 1/ (v
čase prevodov podielov svojej priateľky, v súčasnosti manželky), sa priečia podľa nej dobrým mravom
a nepochybne sa jedná o rozpor so základnými morálnymi zásadami.

10. Dispozičným procesným úkonom žalujúca strana požiadala o zmenu žalobného petitu rozhodnutia,
ktoré by určilo, že oba napadnuté právne úkony sú neplatné. Súd prvej inštancie zmenu pripustil a vo
zvyšku konanie zastavil uznesením z 06.04.2016, ktoré po čiastočnom odvolaní žalovaných nadobudlo
právoplatnosť dňa 16.08.2016.

11. V ďalšom štádiu konania sa strany sústredili na tvrdenia o pôvode finančných prostriedkov pri
zakladaní staršej, respektíve oboch obchodných spoločností, s čím žalovaní spájali aj právny účinok,
že obchodný podiel staršej spoločnosti aj z tohto dôvodu nepatril do BSM. Súd prvej inštancie vykonal
dôkaz výsluchom svedka B.. Ľ. G., ktorý potvrdil svoje predchádzajúce písomné vyhlásenie, že vklad

potrebný na založenie spoločnosti G..L..G.. E.U. E..A..O.., poskytol žalovanému 2/ ako dar. Žalujúca
strana túto časť obrany považovala za irelevantnú, nakoľko za rozhodujúcu skutočnosť pre identifikáciu
majetku patriaceho do BSM nemala pôvod prostriedkov, ale nadobudnutie obchodných podielov počas
manželstva.

12. Po vyhodnotení vykonaných dôkazných prostriedkov súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa so
žalovaným 2/ uzavreli pred ObNV Bratislava II dňa 16.02.1980 manželstvo. Tiež zistil, že žalovaný
2/ , ako jeden zo spoločníkov, založil s dňom zápisu 03.02.1992 obchodnú spoločnosť G..L..G..
E.U. E..A..O.., a následne, s dňom zápisu 20.12.1993 ako jeden zo spoločníkov založil obchodnú
spoločnosť G.-E. E.. E..A..O.. Mal za preukázané, že zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa

21.01.2004, previedol žalovaný 2/ svoj obchodný podiel vo výške 1 v spoločnosti G..L..G.. E. E..A..O..
na žalovanú 1/ za odplatu vo výške 100.000,- Sk. Zistil, že zmluvou o prevode obchodného podielu
zo dňa 21.01.2004 previedol žalovaný 2/ svoj obchodný podiel vo výške 2/5 v spoločnosti G.-E. E..
E..A..O.. na žalovanú 1/ za odplatu vo výške 80.000,- Sk. Vychádzal tiež zo zistenia, že rozsudkom
Okresného súdu Bratislava V z 09.02.2004, č.k. 8C 130/99-120, v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 17.02.2005, č.k. 9Co 129/04-174, bolo dňa 15.04.2005 právoplatne zrušené
bezpodielovéspoluvlastníctvožalobkyneažalovaného2/.Malzapreukázané,žerozsudkomOkresného
súdu Bratislava V zo 07.02.2005 č.k. 25C 113/1999-459, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave zo 14. septembra 2006, sp. zn. 3Co 202/2005 bolo manželstvo účastníkov rozvedené,
rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňom 19. marca 2007.

13. Takto ustálený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 143 OZ, § 145
ods. 1 OZ, § 37 ods. 1 OZ, § 39 OZ, § 41 OZ, § 40a OZ, § 42a OZ, § 42b OZ, § 115 ObZ a § 101
OZ, procesne s prihliadnutím na ust. § 42 ods. 1 OSP platného a účinného do 30.06.2016, pričom povyhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle uvedených ustanovení dospel k záveru, že žalobným
návrhom nie je možné vyhovieť.

14. Konštatoval, že žalobkyňa s použitím viacerých inštitútov požiadala súd prvej inštancie o poskytnutie
ochrany so zhodným cieľom zvrátiť predaj obchodných podielov v obchodných spoločnostiach G..L..G..
E. E..A..O.. a G.-E. E.. E..A..O.. a reštituovať právny stav do pomerov pred ich predajom, prípadne
dosiahnuť neúčinnosť týchto predajov voči nej. Uviedol, že účel odporovateľnosti právnych úkonov v
zmysle citovaného ustanovenia 42a OZ docieli úspešný žalobný návrh o neúčinnosti právnych úkonov

voči žalobkyni a takáto snaha zodpovedala jednému z písomných podaní žalobkyne, keď následná
polemika strán a ich rozporné tvrdenia o existencii splatnej pohľadávky žalobkyne voči žalovanému
2/, ako podmienky odporovateľnosti, stratila zmysel procesným úkonom čiastočného späťvzatia žaloby
v časti určenia o neúčinnosti zmlúv o prevodoch obchodných podielov a rozhodnutím o čiastočnom
zastavení konania uznesením súdu prvej inštancie zo 06.04.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť
03.05.2016. Uzavrel, že predmetom konania tak zostalo určenie neplatnosti napadnutých zmlúv, a to

ako ich relatívnej, tak aj absolútnej.

15. Právne argumentoval, že jedným z rozdielov týchto dvoch inštitútov je úprava, podľa ktorej sa
relatívnej neplatnosti treba dovolať v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe, v opačnom prípade
úspešnosť žaloby zmarí hmotnoprávna námietka premlčania, k čomu v predmetnej veci zo strany

žalovaných aj došlo. Pripomenul, že žalobkyňa sformulovala žalobný návrh tak, že žiadala určiť, že
zmluvy o prevode obchodných podielov medzi žalovanými sú neplatné. Tento návrh síce neskôr doplnila
o bližšiu identifikáciu zmlúv, konkrétne o dátumy ich uzavretia, z dokazovania však nevyplynulo nič,
čo by nasvedčovalo iným prevodom obchodných podielov medzi žalovanými a z opísania rozhodných
skutočností (napr. „k prevodu ani jednej zo spoločností odo mňa súhlas nežiadal“) je už z pôvodného

podania dostatočne jasná a zrozumiteľná individualizácia nároku v podobe určenia relatívnej neplatnosti
napadnutých zmlúv z dôvodu absencie jej súhlasu s prevodmi. Za vadu tohto podania však mal súd prvej
inštancie to, že bolo urobené telefaxom, bez následného doloženia originálu, keď v tom čase účinná
procesná úprava v takom prípade vyžadovala doplnenie originálom najneskôr do troch dní, v opačnom
prípade súd na takéto podanie neprihliadal. Navyše, pre prerušenie plynutia premlčacej doby bolo nutné

(na rozdiel od odporovateľnosti) dovolať sa relatívnej neplatnosti voči obom pasívne legitimovaným
účastníkom napadnutých zmlúv, pričom konštatoval, že podanie smerovalo len voči jednému z nich.
Uzavrel, že za relevantné uplatnenie relatívnej neplatnosti napadnutých zmlúv je preto najskôr možné
považovať podanie z 02.06.2014, stále však iba voči jednej zo strán napadnutých zmlúv, keď k doplneniu
potrebného okruhu pasívne legitimovaných osôb na strane žalovaných potom došlo až podaním z

25.11.2015. Uviedol, že právna teória aj prax sa zhodli na názore, že k účinnosti zmlúv o prevode
(nie väčšinových) obchodných podielov medzi ich účastníkmi v obdobných prípadoch (spoločníkom a
treťou osobou) dôjde až osvedčením ich podpisov. Zaujal názor, že v predmetnom prípade sa teda
obidve napadnuté zmluvy stali perfektnými 05.02.2004, od kedy bolo možné právo objektívne uplatniť
prvý raz. Z vyššie uvedeného vyvodil, že trojročná premlčacia doba márne uplynula a hmotnoprávna

námietka premlčania privodila zamietnutie žaloby. Pre úplnosť sa súd prvej inštancie v ostatnom priklonil
k odôvodneniu procesného útoku žaloby v tom, že hodnota obchodného podielu patrí do masy BSM
a jeho prevod podlieha súhlasu druhého z manželov, ako spoločnej veci, ktorá nepatrí do kategórie
bežných. Na druhej strane, súd poskytuje ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi predmetu relatívne
neplatného právneho úkonu, ktorý nadobudol v čase pred dovolaním sa relatívnej neplatnosti, čo by

muselo byť (v prípade nepremlčania) eventuálne tiež objektom vyhodnotenia pri obchodnej spoločnosti
G.-E. E..A..O..

16. Súd prvej inštancie konštatoval, že vyššie uvedené sa netýka žalobného návrhu v časti určenia
absolútnej neplatnosti napadnutých zmlúv, kde pre tento nárok premlčacia doba neplynie. Napriek

považoval za potrebné potrebné skonštatovať, že určenie absolútnej neplatnosti oboch napadnutých
zmlúv žalobkyňa voči obom pasívne legitimovaným stranám uplatnila najskôr až 25.11.2015.

17.Uviedol,žeúsilieonávratprávnehostavudoobdobiapreduzavretímnapadnutýchzmlúvlegitimizuje
žalobný návrh na určenie neplatnosti napadnutých zmlúv, nakoľko zmenu právneho stavu nie je možné

dosiahnuť v rámci konania o vyporiadanie BSM, navyše rozhodnutie o určení je podmienkou pre zmenu
zápisu nového právneho stavu v príslušnom obchodnom registri s následným vyporiadaním masy BSM
vrátane hodnoty obchodných podielov. Dospel k záveru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na
požadovanom určení.18. Pripomenul, že absolútnu neplatnosť oboch zmlúv žalobkyňa odôvodnila tým, že sa priečia dobrým
mravom, keď dohodnutá odplata za prevádzané podiely nezodpovedala podľa nej skutočnej hodnote

podielov žalovaného 2/ v uvedených obchodných spoločnostiach, pričom dôvodom tohto stavu bol podľa
nej úmysel spolu so svojou priateľkou ukrátiť žalobkyňu na jej právach a naopak zvýhodniť žalovanú 1/.

19. V prvom rade súd prvej inštancie zaujal názor, že nezistil žiadne právne dôvody, ktoré by vylučovali
hodnotu obchodných podielov z masy BSM. Toto tvrdenie žalobkyňa oprela o judikatúru, citujúc

konkrétne Uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 185/2012-32 zo dňa 12.04.2012; Rozsudok
Najvyššieho súdu SR č.k. 5 Obdo 11/2007-145 zo dňa 25.06.2008; Uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 4 Obdo 2/2010 zo dňa 30.04.2010, Rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 24 Co 430/2010-149
z 27.07.2011. Naproti tomu, žalovaní odkazovali na odôvodnenie a záver rozhodnutia NSSR sp. zn. 6
Obdo 11/2007 a tiež Uznesenie ÚS SR, č.k. III ÚS 399/2015-16, ktoré však iba upozornilo na nejednotnú
rozhodovaciu prax senátov NSSR. Konštatoval, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí

sp. zn. 2 Cdo 168/2005 vyjadril a odôvodnil svoj názor, že obchodný podiel v spoločnosti s ručením
obmedzeným nadobudnutý počas manželstva jedným z manželov zo spoločných prostriedkov sa stáva
súčasťou BSM. Pri odôvodnení tohto svojho názoru okrem iného poukázal na § 149 ods. 4 in fine
OZ, ktorý sa v súvislosti s vyporiadaním BSM výslovne zmieňuje, že predmetom vyporiadania sú okrem
hnuteľných a nehnuteľných vecí aj “ostatné majetkové práva“. V tejto súvislosti uviedol, že doslovný

gramatický výklad slovného spojenia „predmet vlastníctva“ použitého v § 143 OZ by viedol k tomu, že
do BSM by nepatrili ani napr. prostriedky z platu, resp. zo mzdy, ktoré zamestnávateľ vyplatí jednému z
manželov na účet v banke. Takýto manžel nie je vlastníkom peňazí, ale má pohľadávku voči banke. Preto
mal za potrebné vykladať slovné spojenie „predmetom vlastníctva“ širšie ako tak, že ide iba o hnuteľné
a nehnuteľné veci (Tomáš Čentík: Obchodný podiel a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov“). Na

tento ustálený názor (vyslovený v rozhodnutí najvyššieho súdu publikovaného v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR) nadviazalo aj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obdo
11/2007. Pokiaľ však Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 6 Obdo 30/2009 dospel
k opačnému záveru, že obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným manžela nadobudnutý
počas manželstva do BSM nepatrí, zdôraznil už uvedené, že svoj odklon od doterajšej súdnej praxe

náležitým spôsobom nevysvetlil. Najvyšší súd svoje tvrdenie opiera o skutočnosť, že spoločníkom je len
ten z manželov, ktorý uzavrel spoločenskú zmluvu, keď však pre určenie majetku tvoriaceho BSM nemal
za relevantné, ktorý z manželov zmluvu, ktorou sa nadobúda majetok, uzavrel, ale to, či došlo k uzavretiu
počas trvania manželstva a zo spoločných prostriedkov (§ 143 OZ). Najvyšší súd tiež argumentuje, že
práva a povinnosti vyplývajúce z obchodného podielu sa spravujú výlučne Obchodným zákonníkom ako

lex specialis a spoločenskou zmluvou, preto nikto iný ako spoločník (ani manžel spoločníka) nemôže
zasahovať do práv spoločníka previesť svoj podiel na tretiu osobu. Súd prvej inštancie právne dôvodil,
že ObZ však nevylučuje obchodný podiel z masy BSM a ani rozsah BSM nijako nemodifikuje tak, ako je
vymedzený v § 143 OZ, a nevylučuje, že obchodný podiel ako majetková hodnota do BSM patrí. Keďže
obchodnoprávna úprava otázku obchodného podielu a BSM neupravuje, subsidiárne sa aplikujú na tieto

vzťahy podľa § 1 ods. 2 ObchZ predpisy občianskeho práva - § 143 OZ (Tomáš Čentík: Obchodný podiel
aBSMinARsNr.2018).Ztoho,žeobchodnýpodieljeinoumajetkovouhodnotou,akoajuviedolnajvyšší
súd v rozhodnutí sp. zn. 2 Cdo 168/2005, vychádzajúc z § 149 ods. 4 in fine OZ a môže byť predmetom
občianskoprávnych vzťahov v zmysle ustanovenia § 118 ods. 1 OZ, súd prvej inštancie analogicky
vyvodil, že ak jeden z manželov nadobudne za trvania manželstva obchodný podiel v spoločnosti s

ručením obmedzeným zo spoločných prostriedkov, stáva sa tento obchodný podiel súčasťou BSM.
Konštatoval, že tvrdenie žalobkyne o obchodných podieloch ako spoločnom majetku bývalých manželov
bolosúčasťouopisurozhodujúcichskutočnostíodzačiatkukonaniaanapriektomu,žežalovanývkonaní
vypovedal ako svedok, neskôr ako strana sporu, v žiadnom z dôkazných prostriedkov nepoužil voči
tvrdeniu žalobkyne skutkovú obranu, spočívajúcu v tvrdení, že obchodný podiel v spoločnosti G..L..G..

E. E..A..O.. nepatrí do BSM, nakoľko prostriedky vkladu boli darom druhého spoločníka, Ing. Ľubomíra
Mäkkého, ktorý túto obranu potvrdzoval čestným prehlásením až z 10.10.2016, neskôr aj svedeckou
výpoveďou. Žalujúca strana tento dôkazný prostriedok namietla, s tým, že nebol uplatnený včas a keďže
žalovaní ani svedok neuviedli žiadny dôvod, prečo tento dôkazný prostriedok nemohli uplatniť skôr,
súd prvej inštancie naň v zmysle ust. § 153 CSP neprihliadol. Zároveň súd prvej inštancie v prospech

žaloby vyhodnotil spornú skutkovú okolnosť o blízkom vzťahu žalovaných v rozhodnom čase, najmä s
poukazom na obsah ich vyjadrení nezávisle a zhodne, každý vo svojom rozvodovom konaní.20. Žaloba však podľa názoru súdu prvej inštancie neuniesla bremeno tvrdenia o napadnutých zmluvách
ako právnych úkonoch v rozpore s dobrými mravmi. Konštatoval, že právny úkon je neplatný, ak sa prieči
dobrým mravom, pričom za dobré mravy treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných

noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované rozhodujúcou časťou
spoločnosti a majú povahu noriem základných. Ide teda o súhrn etických, všeobecne zachovávaných a
uznávanýchzásad,ktorýchdodržiavaniejeveľakrátzabezpečovanéajprávnyminormamitak,abykaždé
konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Dobré mravy
sú totiž meradlom hodnotenia konkrétnej situácie, odpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám

slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti. Úvaha súdu o tom,
či výkon práv a povinností je v rozpore s dobrými mravmi, musí byť podložená konkrétnymi zisteniami
v konaní.

21. Súd prvej inštancie zdôraznil, že bremeno tvrdenia a dôkazu o zmluvách v rozpore s dobrými
mravmi zaťažuje žalobu. Jej úlohou je opísať rozhodujúce konkrétne okolnosti, podložené dôkaznými

prostriedkami, ktoré nespochybniteľne naplnia skutkovú podstatu ustanovenia § 39 OZ. Zaujal právny
názor, že cena ako výsledok dohody zmluvných strán bez ďalšieho kontextu nemôže byť v rozpore s
dobrými mravmi. Vyhodnotil, že jej podhodnotenie v príčinnej súvislosti s úmyslom ukrátiť žalobkyňu
na majetkových hodnotách, žaloba presvedčivo, ako jedinú alternatívu, nepreukázala. Neprodukovala
tvrdenie o, podľa nej, reálnej cene za obchodné podiely, opreté o odborné vyjadrenie alebo znalecký

posudok, ktoré nemôže svojou úvahou suplovať súd. Odkazovala len na daňové výstupy (daňové
priznanie, súvaha, výkaz ziskov a strát), ktoré cenu obchodných podielov nedefinujú, sú obsahom iného
konania súdu prvej inštancie, ktorého žalovaná nie je stranou sporu, navyše súd prvej inštancie ani po
nahliadnutí do týchto listinných dôkazov v nich nenašiel oporu nekonkrétnych tvrdení o obrate viac ako
800.000.000,- Sk alebo hodnote prevádzaných podielov vo výške 1.600.000,- Sk, či 9.100.000,- Sk v

rozhodnomobdobí,pretoaninemoholnatietolistinyprihliadnuť.Úmyselžalovaného2/ukrátiťžalobkyňu
pri vyporiadaní BSM mal opäť len v rovine tvrdenia bez akéhokoľvek dôkazu, kde na účinné popretie
stačilo odmietnutie takéhoto tvrdenia žalovanými. Vyhodnotil, že deklarovaná súvislosť s konaním o
určenie výživného na manželku, za účelom zostať insolventný, na inom mieste koliduje z jej vyjadrením,
že prevody podielov spravili insolventnú z nej, keď preukázanie určitého tvrdenia o úmyselne neetickom

správaní žalovaného 2/ voči žalobkyni, konkrétne v súvislosti s prevodmi obchodných podielov, je
nezastupiteľnou povinnosťou žaloby, ktorej sa nemôže zbaviť.

22. Na druhej strane však súd prvej inštancie konštatoval, že pri ktoromkoľvek tvrdení či dôkaznom
prostriedku treba vziať na zreteľ širšie pomery, prostredie a celkové súvislosti. Zohľadnil, že v marci

1999, po odlúčení zo septembra 1998, začalo medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ rozvodové konanie.
Vzal do úvahy, že odvtedy nielen strany tohto sporu, ale aj iné zainteresované osoby, medzi sebou
viedli a vedú neštandardné množstvo sporov, v ktorých sa (vrátane predmetného) navzájom obviňujú z
úskokov, schválností, obštrukcií a iných negatívnych spôsobov správania s úmyslom poškodiť „druhej
strane“, vrátane ujmy na veľkosti majetku. Mal za to, že silná miera narušenia vzájomných vzťahov

a hĺbka rán z dvoch dekád konfliktov sa prejavila vo zvýšenej intenzite obojstrannej intolerancie aj v
predmetnom konaní. Strany zhodne konštatovali ako príčinný dôsledok ich zhoršený zdravotný stav. Z
rozhodnutíspomínanýchsporov,najmärozvodového,ktorésúspôsobiléobjektivizovaťstavvecí,navyše
vyvodil, že situácia našla odraz aj v zhoršenom zdravotnom stave detí, najmä po ich dlhodobejšom
pobyte v Turecku, aktívne a bez súhlasu žalovaného 2/ zrealizovanom žalobkyňou. Bol toho názoru,

že konfrontácia rodičov v súvislosti so starostlivosťou o spoločné deti je javom s asi najbolestivejším
dopadom vyššie charakterizovanej atmosféry. Ďalej vzal zreteľ na to, že súd v konaní o zrušenie BSM,
ktorého trvanie by odporovalo dobrým mravom, takéto správanie (v rozhodnom
čase) skonštatoval na strane žalobkyne. Nespochybnil, že nesporná absencia jej súhlasu s prevodmi
obchodných podielov by dovoľovala úvahu o rozpore s dobrými mravmi, situáciu je však vždy potrebné

vyhodnotiť vzhľadom na konkrétne pomery prípadu. Tie však hovoria o prostredí, ktoré vylučuje nielen
konštruktívny, ale akýkoľvek, hoc čo i len sprostredkovaný dialóg. Za takéhoto stavu by bolo, podľa
názoru súdu prvej inštancie, nespravodlivé vyňať len jeden z aspektov skutkového stavu a izolovane,
bez vzájomných súvislostí, mu inkorporovať právny účinok.

23. Ani zvyšný útok žaloby o absolútnej neplatnosti napadnutých prevodov súd prvej inštancie
nevyhodnotil ako dôvodný. Obsah zmluvy o prevode obchodného podielu medzi žalovanými z
21.01.2004 nesporne definuje predmet prevodu ako 2/5-nový podiel na obchodnej spoločnosti G.-E., E..
E..A..O.., pričom, takisto nesporne, žalovaný v čase prevodu vlastnil len 38%-tný podiel spoločnosti. Prináslednom prevode podielov v roku 2012 je správne v prípade žalovanej už uvedená 38%-tná výška
jej podielu. Zmluva medzi žalovanými teda nesporne vykazuje vadu, ktorou dôvodila žaloba, táto však,
podľa názoru súdu prvej inštancie, spôsobuje jej neplatnosť len v časti prevyšujúcej skutočný podiel

žalovaného podľa ust. § 41 OZ, nie celej zmluvy. Ďalej uviedol, že ust. § 115 ods. 6 ObZ nebolo v
rozhodnom čase súčasťou právneho poriadku, rovnako ako povinnosť osvedčovať podpisy z valného
zhromaždenia spoločnosti o nevyužití predkupného práva spoločníka pri prevode na tretiu osobu.

24. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní

podľa § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalovaných 1/, 2/ v konaní.

25. Proti tomuto rozsudku podala riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
žalobkyňa dôvodiac, že súd prvej inštancie dospel podľa nej na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza podľa nej z nesprávneho právneho posúdenia veci 365 ods. 1 písm. h) CSP). Nesúhlasila

so súdom prvej inštancie v tom, že žalobkyňa podhodnotenie prevedených obchodných podielov
nepreukázala, a že daňové výstupy (ako daňové priznanie, súvaha, výkaz ziskov a strát) cenu
obchodných podielov nedefinujú. Uviedla, že obchodný podiel predstavuje účasť spoločníka na
spoločnosti a z nej plynúce práva a povinnosti. Podiel sa oceňuje mierou účasti spoločníka na čistom
obchodnom imaní spoločnosti (§ 61 ods. 1 ObZ). Čisté obchodné imanie je obchodný majetok -

súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt),
ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie, po odpočítaní záväzkov
vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním (§ 6 ObZ.). V zmysle vyššie uvedenej zákonnej
úpravy oceňovania obchodného podielu mala za to. že z daňových výstupov ako daňové priznanie,
súvaha, výkaz ziskov a strát, ktoré obsahujú všetky relevantné údaje potrebné k oceneniu obchodného

podielu, bolo možné jednoznačne dospieť k záveru o podhodnotení prevedených obchodných podielov.
Upozornila, že podľa účtovnej závierky spoločnosti G..L..G. E. E..A..O.. bol hospodársky výsledok tejto
spoločnosti za rok 2003 po zdanení vo výške 2.214.000,- Sk (73.491,34 €) a podľa účtovnej závierky
spoločnosti G.-E., E.. E..A..O.. bol hospodársky výsledok tejto spoločnosti za rok 2003 po zdanení
1.116.000,- Sk (37.044,41 €). Vzhľadom na reálnu hodnotu prevedených obchodných podielov mala

úmysel žalovaného 2/ ukrátiť žalobkyňu pri vyporiadaní BSM za evidentný a nesporný, čo mala v konaní
listinnýmidôkazmizapreukázané.Pripomenula,žeuvedenéskutočnostipreukázanévpriebehukonania
žalovaní nenamietali ako nesprávne, pravdivosť dôkazov predložených ňou súdu prvej inštancie bola
potvrdená tiež listinnými dokumentárni, tiež tými, ktoré obsahovali spisy obchodného registra Okresného
súdu Bratislava I a Okresného súdu Košice I, ktoré uvedené doklady spoločnosti G..L..G. E. E..A..O.. a

G.-E., E.. E..A..O.. obsahujú. Konštatovala, že súd prvej inštancie ich mal v konaní vo veci pripojené k
spisu sp.zn. 8C/14/2007 ako aj s tými, v súvislosti s masou BSM, ktorú žalobkyňa a žalovaný spoločne
nadobudlipočastrvaniaichmanželstva,akoajstými,vsúvislostisvýživnýmnamanželku,ustanovenom
žalovanému 2/ v prospech žalobkyne nielen z povinnosti zo zákona, ale aj vymáhateľnými rozhodnutiami
súdu titulom výživného na manželku vo výške 3000,- Sk mesačne odo dňa 24.02.2003 vykonateľnom

a vo výške 35 000,- Sk mesačne odo dňa 12.07.2004 predbežne vykonateľnom a teda pohľadávkami
žalobkyne voči žalovanému 2/ vymáhateľnými vo viac ako ročnom predstihu pred tým, alebo o ktorých
žalovaný2/vedel,ževzmyslezákonajeichimpovinnývprospechžalobkynedostáť,skôrakonapádané
zmluvy o prevodoch obchodných podielov sa dňom 05.02.2004 sa stali perfektnými.

26. Pokiaľ ide o v odvolaní namietané nesprávne právne posúdene veci vytkla súdu prvej inštancie,
že sa nesprávne vysporiadal s hmotnoprávnou námietkou premlčania žalovaných, keď mal za to, že
trojročná premlčacia doba márne uplynula. Vyjadrila názor, že k relevantnému uplatneniu neplatnosti
napadnutých zmlúv došlo písomnými podaniami žalobkyne doručenými súdu prvej inštancie dňa
23.01.2007 a 24.01.2007 a nie až 02.06.2014, ako podľa nej nesprávne uvádza súd prvej inštancie.

Uviedla, že označenie žalovaného resp. žalovaných žalobkyňou je otázkou procesnoprávnou, ktorá
bola v priebehu riešenia otázok procesneprávnych v konaní riadne vyriešená. Pristúpenie, zámenu a
zmenu účastníkov označila za procesné inštitúty, ktoré umožňujú zefektívnenie civilného procesu v
sporovom konaní. Ich účelom je zamedziť zamietnutie žaloby v prípade, ak ide o nesprávny okruh
pôvodných účastníkov zrejmý a ľahko napraviteľný tým, že sa v priebehu konania rozšíri alebo zmení.

Tieto inštitúty umožňujú reagovať na bežné zmeny v hmotnoprávnom postavení účastníkov v súvislosti
s ich dovolenými právnymi úkonmi majúcimi vplyv na vecnú legitimáciu účastníkov. Skutočnosť, či
žalobkyňa v podanej žalobe, v ktorej sa domáha neplatnosti napadnutých zmlúv (tak absolútnej, ako
aj relatívnej) označí ako žalovaných (pasívne legitimovaných) oboch účastníkov napadnutej zmluvyalebo len jedného, považovala vo vzťahu k prerušeniu plynutia premlčacej doby za irelevantnú, nakoľko
premlčanie vrátane plynutia premlčacej doby je otázka hmotnoprávna a označenie žalovaného resp.
žalovaných žalobkyňou je otázkou procesnoprávnou, ktorej nesprávne zodpovedanie môže privodiť

zamietnutie žaloby. Nakoľko žaloba bola podaná písomnými podaniami zo dňa 23.01.2007 a 24.01.2007
a napadnuté zmluvy sa stali perfektnými až 05.02.2004. mala za zrejmé, že trojročná premlčacia
doba bola zachovaná a hmotnoprávna námietka premlčania nebola spôsobilá privodiť zamietnutie
žaloby. Upriamila pozornosť odvolacieho súdu na skutočnosť, že napádané prevody boli uskutočnené
počas trvania manželstva žalobkyne a žalovaného 2/, ktoré bolo právoplatne ukončené až 19.03.2007,

avšak bez súhlasu žalobkyne, manželky žalovaného 2/, ktorý výzvam žalobkyne o nápravu dobrovoľne
nepristúpil.

27. Podľa jej názoru sa súd prvej inštancie správne priklonil k odôvodneniu procesného útoku žaloby, že
hodnota obchodného podielu patrí do masy BSM. Tak isto podľa nej správne neprihliadol na procesnú
obranu žalovaných, spočívajúcu v tom, že obchodný podiel v spoločnosti G..L..G.. E. E..A..O.. nepatrí

do BSM, a to aj z dôvodu, že to tvrdili s viac ako dvanásťročným oneskorením: "nakoľko prostriedky
vkladu boli darom druhého spoločníka, B.. Ľ. G.L.". Mala za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil
spornú skutkovú okolnosť o blízkom vzťahu žalovaných v rozhodnom čase, najmä s poukazom na
obsah ich vyjadrení nezávisle a zhodne, každý vo svojom rozvodovom konaní. Namietala však, že súd
prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že žaloba neuniesla bremeno tvrdenia o napadnutých

zmluvách ako o právnych úkonoch v rozpore s dobrými mravmi, ktoré sú podľa nej meradlom hodnotenia
konkrétnej situácie, odpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými
zásadami morálky demokratickej spoločnosti. Mala za to, že z jej strany bolo listinnými dôkazmi -
daňové výstupy (ako daňové priznanie, súvaha, výkaz ziskov a strát) podhodnotenie prevedených
obchodných podielov v konaní preukázané. Blízky vzťah žalovaných (oboch účastníkov napadnutých

zmlúv) konštatoval samotný súd prvej inštancie. Vzhľadom na reálnu hodnotu prevedených obchodných
podielov v spojitosti s tým, že sa jednalo o prevod obchodných podielov zo strany žalovaného 2/ na
žalovanú1/,ktorábolavrozhodnomčasejehopriateľka(vsúčasnostimanželka),pričomkprevodudošlo
za trvania manželstva so žalobkyňou a bez jej súhlasu, mala úmysel žalovaného 2/ ukrátiť žalobkyňu
na jej právach a oprávnených záujmoch v rámci vvporiadania BSM za jednoznačný. Vyjadrila názor,

že konkrétna situácia rozhodne nezodpovedá všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade
so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti. Vyjadrila presvedčenie, že úmyselne
neetické správanie žalovaného 2/ voči žalobkyni, konkrétne v súvislosti s prevodmi obchodných
podielov, bolo žalobkyňou v konaní preukázané. Poukázala na skutočnosť, že manželstvo, ktoré
žalovaný 2/ so žalobkyňou uzavreli dňa 05.11.1983 (dátum 16.02.1980 uvedený v rozsudku nie je

správny) trvalo nepretržite až do dňa ich rozvodu dňa 19.03.2007 ako správne uvádza tiež súd prvej
inštancie v napádanom rozhodnutí. Z uvedeného vyvodila, že k napádaným prevodom prišlo počas
trvania manželstva žalobkyne a žalovaného 2/, na osobu blízku žalovanému 2/, prostriedky patrili
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) žalobkyne a žalovaného 2/ a vzhľadom na ich
charakter ich prevody podliehali súhlasu druhého z manželov, ako spoločnej veci, ktorá nepatrí do

kategórie bežných. V daných súvislostiach považovala za možný iba záver, že išlo zo strany žalovaných
o konanie so snahou obísť zákon, s úmyslom ukrátiť žalobkyňu na jej zákonných nárokoch, v rozpore
s dobrými mravmi. Namietala, že uvedené správne zistené skutkové zistenia však súd prvej inštancie
nesprávne právne posúdil, keď konanie žalovaných ako také nevidel priečiace sa zákonu, ani snahou
zákon obísť a dokonca ani nie v rozpore s dobrými mravmi. Pripomenula, že BSM manželov žalobkyne

a žalovaného 2/ B.. C. L.O. bolo za trvania manželstva na návrh žalovaného 2/ právoplatne zrušené
rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 09.02.2004 č.k. 8C 130/99-120, ktorý v spojitosti
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17. 02. 2005 č.k. 9 Co 126/04-174 nadobudol
právoplatnosť dňa 15. 04. 2005 a vykonateľnosť dňa 19.04. 2005. Uvedené konanie o zrušenie BSM
podľa nej preukazuje, že napádané prevody boli ku dňu ich perfektnosti v BSM žalobkyne a žalovaného

2/, ku dňu právoplatnosti zrušenia BSM žalovaný 2/ vlastníkom obchodných podielov formálnoprávne
nebol a keďže napádané právne úkony časovo korešpondujú s vynesením prvostupňového rozsudku o
zrušení BSM za trvania manželstva, ponúkajú záver o snahe minimalizovať pohľadávku žalobkyne voči
žalovanému 2/ titulom vyporiadania BSM, keďže v prípade obchodného podielu má oprávnená osoba
voči vlastníkovi obchodného podielu nárok výhradne na polovicu hodnoty obchodného podielu v jeho

vlastníctve. Žalobkyňa poukázala na zistený skutkový stav, že v súdnom konaní o vyporiadanie BSM
preukazuje, že v čase štyroch rokov a siedmych mesiacov po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia
o zrušení BSM žalobkyne a žalovaného 2/ z dôvodov konania proti dobrým mravom B.. C. L. proti nej
podal návrh na rozdelenie BSM, kde účelovo klame, že počas manželstva s B.. E. L. nenadobudol nič,okrem bytu na H. Z. Č.. X v R., pričom jeho podanie je znáškou účelových fabulácií, zavádzajúcich
tvrdení a až difamujúcej povahy a pridal neplatné rozhodnutie o rozvode, ktoré bolo zrušené odvolacím
súdom, neplatný trestný rozkaz na žalobkyňu. Tiež poukázala na zistený skutkový stav, že v súdnom

konaní o zrušenie bezpodielového vlastníctva manželov (za trvania manželstva), v ktorom žalovaný ako
navrhovateľ v predmetnej veci žiadal a súd mu vyhovel, aby bezpodielové vlastníctvo účastníkov bolo
zrušené, pretože by bolo proti dobrým mravom, pričom súd nepovažoval za prekážku vyhovieť žiadosti
navrhovateľa, keď práve navrhovateľ bol ten, kto konal proti dobrým mravom, keď vraj zákon neuvádza,
ktorý z účastníkov, či navrhovateľ alebo odporca má konať proti dobrým mravom, aby mu súd vyhovel,

keď BSM žalovaného bolo na jeho návrh a z dôvodov jeho konania proti dobrým mravom voči žalobkyni
zrušené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 8C/130/1999-120, ktorý v spojení s rozhodnutím
Krajského súdu v Bratislave č.k.9Co/126/2004-179 zo dňa 17.02.2005 nadobudol právoplatnosť dňa
15.04.2005 a vykonateľnosť 19.04.2005. V daných súvislostiach namietala nesprávnu úvahu súdu prvej
inštancie pri rozhodovaní a odôvodnenie rozhodnutia, majúc za to, že súd prvej inštancie nesprávne
hodnotí rozsudok súdu v neprospech žalobkyne z dôvodov konania proti dobrým mravom žalobkyne

a podľa nej nesprávne prehliadol, že jediné dôvody, ktoré súd ako porušenie dobrých mravov zo
strany žalobkyne proklamoval, bolo, že uplatnila svoje zákonné práva v konaní, jej zlý zdravotný stav,
skutočnosť, že žalovaný (v konaní sp.zn. 8C/130/1999) navrhovateľ) na ňu podal trestné oznámenia (o
ktorých súd a prokuratúra rozhodli tak, že žalobkyňu zbavili obvinení, oslobodili z obvinení a to priebežne
v rokoch 2002 až v rokoch 2016 a v rokoch 2019, ktoré z rokov 2006-2019 boli dôkazne preukázané v

konaní v označenej veci). V súvislosti so súdnym konaním vo veci o zrušenie bezpodielového vlastníctva
manželov (za trvania manželstva) poukázala ďalej na skutočnosť, že prebiehalo v rokoch 1999 až
2005. Uviedla, že súdny spis sp.zn. 8C/130/1999 Okresného súdu Bratislava V o zrušenie BSM mal
súd prvej inštancie pripojený a ako taký je dôkazom, pričom ani raz v priebehu konania žalovaný 2/
v tom konaní netvrdil, že dôvodom zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov (za trvania

manželstva) by malo byť znižovanie spoločne nadobudnutého majetku B.. E. L. (tu žalobkyňou ) a
teda obsah súdneho spisu podľa nej preukazuje, že v priebehu konania o zrušenie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, žalovaný ako navrhovateľ v konaní sp.zn. 8C/130/1999 Okresného súdu
Bratislava V pri hľadaní doslova zámienok, z akého dôvodu je „nutné“ bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov L. - C. a E. zrušiť, sa uchýlil k dôvodu porušovania dobrých mravov ním samotným voči jeho

manželke E., ale ani raz B.. C. L. nedôvodil v konaní o zrušenie BSM počas trvania manželstva tým, že
by B.. E. L.O. akýmkoľvek spôsobom znižovala spoločný majetok, ani tým, že by B.. E. L. zo spoločného
účtu manželov vybrala finančné prostriedky a tak znížila ich spoločný majetok, ani tým, že by B.. E.
L. zo spoločného účtu manželov v zahraničí vybrala finančné prostriedky a tak znížila ich spoločný
majetok. Je podľa nej bez pochybnosti, že ak by B.. E. L. v danom období skutočne vybrala finančné

prostriedky z účtu manželov L.Ý. vedenom hoci aj v zahraničí, a tak znížila ich spoločný majetok, B.. L.
by takýto skutok okamžite použil ako argument, dôvod zrušenia BSM za trvania manželstva, ale takýto
dôvod neexistoval, B.. C. L. takto neargumentoval. Ak tak žalovaný robí dnes, de facto priznáva svoje
nie malé tajné úspory v zahraničí. Vyjadrila názor, že dôkazy, ktoré žalovaný 2/ v konaní predložil ako
dôkazy výberov z banky, preukazujú paradoxne skutočnosť pôvodu peňazí, ktoré žalovaný 2/ použil na

vybavenie spoločnej domácnosti so žalovanou 1/, keď tieto výbery boli uskutočnené práve v období,
kedy žalovaný 2/ zakladal nový partnerský vzťah so žalovanou 1/, a to všetko na úkor žalobkyne a v
absolútnom rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na vykonané dôkazy mala za absurdné dôvodenie
súdu prvej inštancie, že absenciu súhlasu s prevodmi obchodných podielov zo strany žalobkyne je
možné "ospravedlniť" možnosťou "vylúčenia nielen konštruktívneho, ale aj akéhokoľvek, hoc čo i len

sprostredkovaného dialógu, keď v konaní mala za preukázané, že ku dialógu medzi žalobkyňou a
žalovanými prišlo minimálne dňa 05.10.2002, a to za asistencie svedkov, ako aj nátlaku vyvíjanom na
žalobkyňu, aby súhlas vyslovila, a to nielen pod hrozbou, ale aj uskutočňovaným nátlakom - bránením
jej v akomkoľvek styku s deťmi. Súčasne s poukazom na pojednávania v súdnych konaniach, na ktorých
sa obaja preukázateľne stretli a vzhľadom na miesto stretnutia - súd - nie je možné uvažovať o inej

ako slušnej komunikácii minimálne v rovine uvažovania o žalobkyni: napr. v dňoch 07.02.2002 na
pojednávaní na Krajskom súde v Bratislave v odvolacom konaní o rozvode manželstva účastníkov,
stretnutí u súdneho znalca z odboru psychológie dňa 03.11.2003, o čom sú písomné záznamy, (spisy o
rozvode sp.zn.25C/l13/99 a o zverení do výchovy a starostlivosti detí sp.zn. 17Nc/66/2001, ktoré súdne
spisy mal súd prvej inštancie pripojené), vylúčila proklamovanú "nemožnosť" komunikácie žalovaného

2/ so žalobkyňou. Súčasne s poukazom práve na konkrétne špecifiká prípadu, a znenie právnej úpravy,
kde neoddeliteľnou súčasťou prevodu je súhlas manželky a odôvodnenie súdu prvej inštancie, založené
výhradne na voľnej úvahe, poprípade nekritickom osvojení si tvrdení žalovaných, napadnutý rozsudok
označila za nesprávny, nie v súlade s právnou úpravou. Uviedla, že žalovaný 2/ prevodom obchodnýchpodielov v predmetných spoločnostiach na žalovanú 1/, osobu jemu blízku, svoju priateľku, za trvania
manželstva so žalobkyňou a bez jej súhlasu a dokonca bez primeraného protiplnenia (čo vyplýva aj z
tzv. „ceny“ podielov určenej žalovaným 2/ pri ich prevode na žalovanú 1/ - vo výške nezodpovedajúcej

ich reálnej trhovej hodnote), poškodil žalobkyňu na jej právach a oprávnených záujmoch v rámci
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zdôraznila, že protiprávne konanie žalovaného 2/, ktorého
účelom bolo ukrátiť žalobkyňu na jej právach na rozdiel od zvýhodnenia T. G.L. U.. XX.XX.XXXX -
žalovanej 1/ (v čase prevodov podielov svojej priateľky, v súčasnosti manželky), sa prieči dobrým
mravom a nepochybne sa podľa nej jedná o rozpor so základnými morálnymi zásadami. Z uvedeného

vyvodila záver, že napadnuté zmluvy o prevode obchodného podielu sú podľa § 39 OZ absolútne
neplatnými právnymi úkonmi. Pokiaľ ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu tiež uviedla, že táto
pôsobí priamo zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex tunc), bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti
niektodovolal,pretoprávneúčinky,t.j.subjektívneobčianskeprávaaobčianskoprávnepovinnostiztakto
absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú, keď súd prihliada k absolútnej neplatnosti právneho
úkonu i bez návrhu, t.j. z úradnej povinnosti. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nemožno podľa

platného právneho stavu spätne zhojiť ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady
prejavu vôle (tzv. konvalidáciou).

28. Žalobkyňa v odvolaní súdu prvej inštancie taktiež vytkla nesprávne právne posúdenie útoku žaloby
o absolútnej neplatnosti napadnutého prevodu v spoločnosti G.-E., E.. E..A..O.. ako

nedôvodného. Podľa nej súd prvej inštancie správne zistil, že obsah zmluvy o prevode obchodného
podielu medzi žalovanými z 21.01.2004 nesporne definuje predmet prevodu ako 2/5-nový (40%-tný)
podiel na obchodnej spoločnosti G.- E., E.. E..A..O.., pričom takisto nesporne, žalovaný 2/ v čase
prevodu vlastnil len 38%-tný podiel spoločnosti. Hoci zmluva medzi žalovanými nesporne vykazuje vadu,
táto však podľa súdu prvej inštancie spôsobuje jej neplatnosť len v časti prevyšujúcej skutočný podiel

žalovaného podľa ust. § 41 OZ, nie celej zmluvy. Pripomenula, že právny úkon môže byť neplatný
celkom alebo sčasti. V prípade, ak sa dôvod neplatnosti týka podstatnej náležitosti právneho úkonu, bez
ktorej právny úkon nemôže vzniknúť, je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Vymedzenie veľkosti
prevádzaného obchodného podielu, ktorej neplatnosť žalobkyňa namieta, podľa nej nemožno oddeliť
od ostatného obsahu zmluvy o prevode obchodného podielu, keďže sa jedná o jej podstatnú náležitosť.

Z uvedeného vyvodila záver, že zmluva zo dňa 21.01.2004 o prevode obchodného podielu v spoločnosti
G.-E., E.. E..A..O.. je absolútne neplatným právnym úkonom ako celok, nie len v časti prevyšujúcej
skutočný podiel žalovaného 2/ (t.j. vo výške 2%). Mala za to, že rozhodnutie ako také nie je možné
hodnotiť ako predvídateľné, a ani ako spravodlivé, pričom v značnej miere nesie v mnohých ohľadoch
znaky popierajúce zákaz svojvoľného postupu pri rozhodovaní vo veci a v rozhodnutí samotnom,

popierajúce zákaz denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Podľa jej názoru z odôvodnenia
rozhodnutia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej tak, aby sa rozhodnutie nevymykalo zo zákonného, ale
aj z ústavného rámca. Súd prvej inštancie podľa nej nedal odpoveď na všetky otázky nastolené
žalobkyňou, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú, preukazujú skutkový

stav, keď namietala, že súd prvej inštancie sa s nimi nevysporiadal, poprípade nie je jasné, ak na
ne neprihliadal, z akých dôvodov. Vyslovila svoj súhlas so správnosťou znenia odsekov 32., 33.
rozhodnutia, ktoré sa týkali ust. § 42a OZ a § 42b OZ o odporovateľnosti právnych úkonov, avšak
namietla skutočnosť, že svoje konštatovanie súd prvej inštancie v danej súvislosti obmedzil výhradne
na špecifikáciu právnej úpravy, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné žiadnym spôsobom

vyvodiť, či a akým spôsobom sa pri rozhodovaní vo veci nimi zaoberal a či a ako sa vysporiadal s
vykonanými dôkazmi, skutočnosťami v daných súvislostiach preukázaných v konaní. Zopakovala názor,
že namietanými prevodmi obchodných podielov sa žalovaný 2/ snažil vyhnúť úhrade vymáhateľných
pohľadávokžalobkynevočižalovanému2/.Existenciatýchtovymáhateľnýchpohľadávokžalobkynevoči
žalovanému 2/ mu bola a žalovanej1/ ako blízkej osobe žalovaného 2/ známa. Podľa nej vzhľadom

na okolnosti prípadu nie je v daných súvislostiach možné uvažovať o dobromyseľnosti pri napádanom
prevode na strane žalovanej 1/ ako nadobúdateľky obchodných podielov, jej blízky vzťah so žalovaným
2/ mala v súdnom konaní za preukázaný, čo správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Skutočnosť,
že napádané prevody žalovaní uskutočnili účelovo v záujme s úmyslom neodôvodnene odložiť, zmariť
platbu veriteľovi, žalobkyni, ukrátiť ju na jej právach a oprávnených záujmoch, v čom v konečnom

dôsledku aj uspeli, mala za preukázané aj záložnými právami, ktorými sú zaťažené nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobkyne vedené na listoch vlastníctva č. XXX a č. XXX Okres N., obec E. T., katastrálne
územie E. T. zaťažené záložným veriteľom a exekútorom od roku 2006, a tak žalobkyňa nielenže
nemôže dostáť svojim záväzkom, ale z nehnuteľností ani nemá a ani nemôže mať žiaden úžitok,požitky ani príjem z týchto nehnuteľností, a taktiež nespočetnými trestnými podaniami žalovaných na
žalobkyňu v súvislosti s jej "neplatičstvom výživného", ktorých kópiami, v súvislosti s nedostátím si
záväzkom žalobkyne voči veriteľovi (preukázané v trestnom konaní pred políciou v N.), ktorý ťarchou

zaťažil obe nehnuteľnosti (vedené na listoch vlastníctva č. XXX a č. XXX Okres N., obec E. T.,
katastrálne územie E. T.) ako aj samotnými dokladmi z trestných oznámení podaných žalovanými
na žalobkyňu. Žalobou napádané prevody obchodných podielov mali za následok tiež nedostatok
finančných prostriedkov žalobkyne pre zabezpečenie efektívnejšej liečby jej základného ochorenia so
všetkými z toho vyplývajúcimi následkami. Vytkla súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní vo veci,

v rozhodnutí samotnom nesprávne prehliada skutočnosti, preukázané v konaní, že v čase prevodov
obchodných podielov žalovaní mali jednoznačný prospech namietaným prevodom obchodných podielov
- ktorý žalovaní dojednali - v záujme vyhnúť sa úhrade pohľadávok žalobkyne jednoznačným úmyslom
žalovaných ukrátiť žalobkyňu na jej právach a oprávnených záujmoch, jej vymáhateľných pohľadávok
voči žalovanému, ktoré existovali, keď v súvislosti so zákonným právom na rovnakú životnú úroveň
žalobkyne počas trvania manželstva so žalovaným C. L.Č.: 1.1. dňa 19.03.2002 podala žalobkyňa

návrh na určenie výživného na manželku. Konanie bolo najprv vedené na Okresnom súde Bratislava
V pod sp.zn. 14C/76/2002, neskôr, z dôvodu príslušnosti bolo prenesené na Okresný súd Bratislava
II pod sp.zn. 7C/281/2002. 1.1.1. návrh žalobkyne vo veci určenia výživného na manželku zo dňa
19.03.2002 vedenom pôvodne na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 14C/76/2002 žalovaný
C. L. riadne prevzal dňa 24.04.2002. 1.2. dňa 24.02.2003 nadobudlo predbežnú právoplatnosť a

vykonateľnosť rozhodnutie Okresného súdu Bratislava íl zo dňa 23.01.2003 č.k. 7C/281/2002-46,
predbežné opatrenie, ktoré určilo žalovanému B.. C. L. povinnosť predbežne mesačne platiť žalobkyni
výživné v sume 3.000,- Sk mesačne počínajúc dňom 01.02.2003. vždy do 15-teho dna v mesiaci vopred.
1.3. dňa 12.07. 2004 sa stal predbežne vykonateľný rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa
31. mája 2004 č.k. 7C/281/2002-203, ktorým v prospech žalobkyne súd vyniesol rozsudok o priznaní

výživného na manželku vo výške 35.000,- mesačne, riadne doručený žalovanému 2/. V konaní mala za
preukázané,žeargumentžalovanýcho„neplatnostitýchtorozhodnutísúdu“(špecifikovanýchv1.2.,1.3.)
v preskúmavanom období, kedy napádaný prevod obchodných prevodov žalovaní uskutočnili, neobstojí,
keď rozsudky na výživné sú predbežne vykonateľné a teda vymáhateľné doručením žalovanému 2/, a
teda už v čase pred nadobudnutím právoplatnosti. Rozhodnutie o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku

v merite veci o výživnom na manželku v prospech žalobkyne, bolo vynesené odvolacím súdom až o
viac ako o štyri roky neskôr - dňa 30.06.2008, avšak týmto rozhodnutím, č.k. 5Co/74/07-469, 5Co/75/07,
odvolací súd napádaný rozsudok nezrušil ako celok, ako to nesprávne tvrdí žalovaný 2/, ale rozsudok
zrušil iba v jeho častiach, pričom je nutné poukázať na skutočnosť, že predbežná vykonateľnosť ku
dňu 12.07.2004 rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31. mája 2004 č.k. 7C/281/2002-203

o priznaní výživného na manželku vo výške 35.000,- mesačne žalobkyni zostala zachovaná, zrušená
nebola. Napriek uvedeným predbežne vykonateľným rozhodnutiam súdu sa žalovaný 2/ dôsledne
vyhýbal plneniu si záväzkov voči žalobkyni, dobrovoľne neuhradil v priebehu rokov ani jednu splátku
žalobkyni z titulu výživného, vyplývajúcu mu nielen zo zákona, ale mu aj určenú vykonateľnými súdnymi
rozhodnutiami. Žalovaný 2/ žalobkyni na výživu v rozpore s dobrými mravmi neprispieval. Naopak svoje

konanie proti dobrým mravom voči žalobkyni znásoboval, keď finančné prostriedky určené k rukám
žalobkyne z titulu výživného ako aj všetky prostriedky, ktoré žalovaný 2/ spoločne so žalobkyňou spolu
nadobudli počas trvania manželstva v rámci BSM, používal na výživu a hmotné zabezpečenie žalovanej
1/, ktorá mu bola blízkou osobou, čo preukazoval potvrdeniami predkladanými súdu v konaniach,
ktoré inicioval proti žalobkyni, čím de facto žalobkyňa nedobrovoľne a bez svojho predchádzajúceho

vedomia a súhlasu a na svoj úkor z dôvodu konania proti dobrým mravom zo strany žalovaných voči
nej, zabezpečovala výživu žalovanej 1/, ktorá sa stala blízkou osobou žalovaného 2/. Namietla, že
tieto preukázané skutočnosti však súd prvej inštancie prehliadal, v rozhodnutí sa s nimi nevyporiadal
a nevyporiadal sa ani s preukázaným skutkovým stavom, keď s odstupom času nielenže nedošlo zo
strany žalovaného 2/ k plneniu voči žalobkyni či už titulom uznesenia súdu o uvedenom predbežnom

opatrení, predbežnej vykonateľnosti rozsudku o výživnom, alebo titulom vyporiadania zaniknutého BSM,
ale s poukazom na predmet sporu, došlo dokonca k zmenšeniu majetku žalovaného 2/, vrátane majetku
v BSM žalovaného 2/ a žalovanej 1/ a to tiež žalobou napádanými prevodmi. Zmenšovanie majetku
žalovaným 2/ mala za zrejmé tiež z výberov z účtu v zahraničí, preukazovaných žalovaným 2/ v
konaní vo veci, ktoré uskutočňoval v čase príprav a opustenia spoločnej domácnosti so žalobkyňou a

zakladania si "nového bývania so žalovanou 1/", pričom žalobkyňa na dezinterpretáciu týchto výberov
žalovaným 2/ súdu prvej inštancie namietala a opak v konaní preukázaný nebol. Súčasne mala v
konaní za preukázané, že napádaným prevodom obchodných podielov na žalovanú 1/ žalovaný 2/ takto
tiež účelovo zadržiaval výnosy a zisky spoločností v prospech žalovanej 1/, nadobúdateľky podielov.Žalovaný 2/ cielenou svojou činnosťou, konaním proti dobrým mravom, privodil žalobkyni platobnú
neschopnosť, čo sa podpísalo pod stav hmotnej núdze žalobkyne. V konaní mala tiež za preukázané, že
u napádaných prevodov ide o právny úkon, ktorý svojím obsahom, svojim účelom zákon obchádza za

účelom poškodiť žalobkyňu na jej zákonných nárokoch, tento úkon sa prieči dobrým mravom. Poukázala
na skutočnosť, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci a v rozhodnutí samotnom prehliada
dôkazy predkladané žalobkyňou, vyjadrenia a tvrdenia žalobkyne v konaní sa zakladajú nielen na jej
tvrdeniach, ale aj na v konaní predložených dôkazoch a tvrdenia žalovaného 2/ žalobkyňa v konaní
rozporovala, poprela, namietala ako také, považovala ich za nepreukázané, účelové, zavádzajúce,

až difamujúceho charakteru a v rozpore so skutkovým stavom ako aj s právnym stavom. Žalobkyňa
namietla tvrdenie súdu prvej inštancie o zlom zdravotnom stave detí, založenom na svojvoľnej úvahe
súdu, výhradne tvrdeniach žalovaného 2/, ktoré si súd prvej inštancie nekriticky osvojil, keď spis vo
veci neobsahuje žiadny vierohodný dôkaz, na základe ktorého by súd prvej inštancie mohol uvažovať o
poškodení zdravia detí žalobkyne z dôvodu opakovaných pobytov pri mori s ňou práve zo zdravotných
dôvodov - o pozitívnom účinku na deti svedčí tiež správa detskej lekárky oboch detí z obdobia, kedy

deti boli vo výhradnej starostlivosti žalobkyne, zanedbanie starostlivosti na strane matky voči deťom
nezistili ani sociálni pracovníci, ktorí ešte v roku 2002 odporúčali súdu čo najširší možný styk s deťmi so
žalobkyňou doložený v spise a naopak v súdnych konaniach bolo preukázané zanedbanie si otcovských
povinností voči deťom zo strany otca, keď tento deťom bránil v styku s matkou, deti vychovával
proti ich matke, žalobkyni, pri účinnej spolupráci žalovanej 1/, v čase, kedy boli deti v žalobkyninej

výhradnej starostlivosti, viac ako tri roky neprispieval žalobkyni na výchovu detí. Uvedené konanie
žalovaných charakterizovala ako konanie proti dobrým mravom. Žalobkyňa namietla skutočnosť, že súd
prvej inštancie v napádanom rozhodnutí opomína, že konanie vo veci nie je konanie o úprave práv
a starostlivosti o deti žalobkyne a žalovaného 2/. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia označila za
arbitrárne. V daných súvislostiach namietla skutočnosť, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal ani s

podaniami žalobkyne a dôkazmi v súvislosti s dlhoročným účelovým konaním proti dobrým mravom
žalovaných proti žalobkyni, ktorého sa na žalobkyni dopúšťali, nevynímajúc nielen fyzické, psychické,
sociálne ale aj ekonomické týranie, ktoré mala za zrejmé z celého konania žalovaného 2/ a žalovanej
1/ so všetkými následkami z toho voči žalobkyni vyplývajúcimi. Rovnako namietla skutočnosť, že
súd prvej inštancie pri rozhodovaní prehliada skutočnosť, že trvá na dôležitosti trestného konania,

začatého na základe trestného oznámenia žalovaného 2/ na žalobkyňu a jeho stálom proklamovaní o
neplnení výživného žalobkyňou na deti, kópie z konania ktorého žalovaní opakovane zakladali do spisu v
označenej veci, resp. jeho významu uvedeného trestného konania pre toto konanie vo veci. Rozporovala
skutočnosť, kedy sa žalovaný 2/ a súd prvej inštancie v napádanom rozhodnutí snaží dôležitosť
tohto konania neprimerane zľahčiť. Na základe záverov trestných konaní bolo podľa nej jednoznačne

deklarované, že žalobkyňa ako matka sa nedopustila trestného činu zanedbania povinnej výživy a
všetky svoje pohľadávky voči svojim deťom riadne splnila, inými slovami nebola dlžná na výživnom.
{Rozhodnutia v trestnom konaní, a to Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. z.n. 3To/61/2014 zo
dna 11.06.2014 a sp. zn. 3To/84/2016 zo dňa 27.09.2016, uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava II
číslo: 3Pv/289/14/1102-30 zo dňa 23.04.2017, uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava

II číslo: 3Pv/289/14/1102-36 zo dňa 25.07.2017.)

29. V závere odvolania žalobkyňa zopakovala, že napadnuté právne úkony sa stali perfektnými až
dňa 05.02.2004 a že zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 21.01.2004, ktorou žalovaný 2/
previedol svoj obchodný podiel vo výške 1/2 v spoločnosti G..L..G.. E. E..A..O.. na žalovanú 1/ za

odplatu vo výške 100.000,- Sk, ako aj zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 21.01.2004,
ktorou žalovaný 2/ previedol svoj obchodný podiel vo výške 2/5 v spoločnosti G.-E., E.. E..A..O.. na
žalovanú 1/ za odplatu vo výške 80.000,- Sk,, sú nepochybne neplatné. Pripomenula, že úlohou súdu
v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou
ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzenoprávnymi princípmi. Súd nemôže tolerovať formalistický

prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať
priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych
predpisov. Súd teda musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k
spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická
aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť

absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad
v duchu zákona. Vždy je nevyhnutné vychádzať z individuálnych, na konkrétnych skutkových zisteniach
založenýchrozmerochkaždejsúdomprejednávanejveci.Mnohéprípadyaichšpecifickéokolnostimôžu
byť značne komplikované a netypické; to však nezbavuje súd povinnosti urobiť všetko pre spravodlivériešenie, akokoľvek sa to môže zdať zložité. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje
a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je
spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia

sa nesie dvojaky imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. Úlohou
súdu je práve rozpoznať cez zákon spravodlivosť. Vzhľadom na kritérium spravodlivosti súdneho
rozhodnutia dala do pozornosti, že súd prvej inštancie neposkytol žalobkyni spravodlivú ochranu práv
a právom chránených záujmov. Výsledkom viac ako 13 rokov trvajúceho súdneho sporu tak je podľa
nej nespravodlivé rozhodnutie a poukázala na prieťahy v danom súdnom konaní. Vyslovila názor, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie je v príkrom rozpore so spravodlivosťou a zákonnosťou a nezodpovedá
aniústavnekonformnémuvýkladuzákona(152ods.4ústavySR),pretohonavrhlazmeniťtak,žežalobe
žalobkyne v znení pripustenej zmeny petitu zo dňa 06.04.2016 v celom rozsahu vyhovie a žalobkyni
prizná voči žalovaným nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

30. Žalovaní 1/, 2/ vo svojej odvolacej replike navrhli prostredníctvom svojho právneho zástupcu

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdiť. Uviedli, že žalobkyňa
tak, ako počas celého konania, podobne i v odvolaní vytŕha určité skutočnosti z kontextu a tým sa
snaží zmätočne uvádzať súdy do omylu. Pripomenuli, že žalobkyňa podala žalobu 24.1.2007, s tým, že
napádala zmluvy o prevode obchodných podielov v spoločnostiach z 21.1.2004. Vo svojich podaniach
poukazovala, že uvedené skutočnosti sa dozvedela 7.2.2005. Napriek tomu ku dňu podania žaloby v

roku 2007 nepredložila zmluvy o prevode obchodných podielov, Zmluvy nevedela riadne špecifikovať
a pod. Súd prvej inštancie napriek tomu umožňoval žalobkyni, aby zabezpečila potrebné zmluvy a
podklady pre rozhodnutie. Tak sa stalo, že nespočetne veľakrát odročil pojednávanie napriek tomu, že
žalobkyňa prezentovala, že na dané pojednávanie doloží špecifikáciu žaloby, resp. dôkazy, na ktoré
ju i sám súd prvej inštancie niekoľkokrát vyzval. Mali za zrejmé, že žalobkyňa účinne robila prieťahy

v období od roku 2007 do roku 2019, čo je 12 rokov. Z podaného odvolania vyvodili, že podávateľke
nie sú zrejmé ustanovenia tak bývalého O.s.p., ale predovšetkým CSP, a to čl. 8, z ktorého vyplýva,
že strany sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie a to v súlade s princípom
hospodárnosti. Z odvolania mali za zrejmé, že tomuto sa vyhýba i advokát žalobkyne. Dali do pozornosti,
že podľa znaleckého posudku vypracovaného v rámci rozvodového konania žalobkyňa trpí odchýlkou,

ktorájejspôsobuje,že predmetomtakmercelodennejčinnostijevenovaniesasúdnymsporom.Taktouž
počas rozvodového konania sústavne žalobkyňa nechodila na pojednávania, avšak väčšinou na druhý
deň po pojednávaní prišla na súd nahliadnuť do spisu. Takto úspešne takmer 8 rokov naťahovala
rozvodové konanie. Podobne to bolo i vo veci, ktorá je spomenutá v odvolaní, a to zrušenie BSM počas
manželstva, keď pôvodne bola podnikateľkou na základe živnostenského oprávnenia a jej manžel

podal návrh na jeho zrušenie BSM v spojení s tým, že je podnikateľkou, spolu nežijú a jeho uvádza
do zúfalej situácie, pretože sa bál, aby zlými a nesprávnymi zmluvami sa nedostal ich majetok
do predlženia. Na druhé pojednávanie menovaná prišla s úsmevom a s vyjadrením „ a teraz som
zvedavá, ako zrušíš BSM, keď som si zrušila živnosť“. Ďalej k uvedenému sa nebude žalovaný B..
L.O. vyjadrovať, pretože všetko je uvedené v súdnom spise o zrušení BSM a z ktorého je podľa neho

zrejmé, ako zmätočne a nepravdivo je vykonaný opis konania v predmetnom odvolaní. Pokiaľ ide
o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, túto mohla žalobkyňa uvádzať na pojednávaní a nie po jej
skončení v odvolaní. Žalovaní označili tvrdenia uvádzané v odvolaní za nepravdivé a zavádzajúce,
napr. tvrdenie o tom, že obchodný podiel B.. L. patrí do BSM, keď tento bol zaplatený výlučne z
finančných prostriedkov spoločníka Ing. Mäkkého, podobne, že hodnotu obchodného podielu si môže

súd vypočítať z hospodárskeho výsledku a pod. Podľa ich názoru, ak chcela žalobkyňa uvádzať
hodnotu obchodného podielu, tak túto mohla preukazovať znaleckým posudkom, čo jej sudca i povedal.
Žalobkyňa apriori odmietala akúkoľvek pomoc zo strany súdu prvej inštancie, keď tento jej povedal, aké
dôkazy by mala táto produkovať. V neposlednom rade spomenuli pojednávanie, ktoré prebehlo dňa
30.9.2020 na Krajskom súde v Bratislave, vo veci príspevku na výživné na rozvedeného manžela, č.k.

20CoP21/2019, kde okresný súd jej návrhu nevyhovel, keď menovaná podala žalobu po 5 rokoch od
rozvodu manželstva /po zákonnej lehote/ a domáhala sa, aby súd nepostupoval v súlade so zákonom
a aby jej návrhu a odvolaniu vyhovel. Na súde ignorovala predsedkyňu senátu, keď táto jej uviedla,
že má hovoriť k veci a takto mala žalobkyňa predslov cca 1 hodinu. Krajský súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil. Uvedené žalovaní spomenuli len preto, že žalobkyňa vo svojom odvolaní poukazuje

na toto konanie.

31. Žalobkyňa reagovala na vyjadrenie žalovaných prostredníctvom svojho právneho zástupcu tak, že
svoje podania vrátane odvolania sú pravdivé a všetky skutočnosti, ktoré žalobkyňa uvádza, zodpovedajúskutkovému stavu. Tvrdenia žalovaných uvedené v písomnom vyjadrení k odvolaniu namietala a
považovalaichzaúčelové,zavádzajúce,aždifamujúcehocharakteru.Malazato,žepodaniežalovaných
v označení uvedené ako "vyjadrenie k podanému odvolaniu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava

II č.k. 8C/14/2007, B.. E. L. cestou advokátskej kancelárie Škodler&Parners. s.r.o. zo dňa 16.9.2020",
so skutočnosťami uvedenými žalobkyňou v odvolaní nesúvisí a mala za to, že ide o podanie napĺňajúce
znaky procesného úkonu špecifikované v Článku 5 Civilného sporového poriadku. Žalovaní podľa
nej vychádzajú zo základnej úvahy, že ich vlastné negatívne správanie sa, produkované nepravdy v
priebehu konania, ako aj v podaniach žalovaných, "treba prekryť obvineniami žalobkyne z takéhoto

konania" a v daných súvislostiach plne platí slovenské porekadlo: zlodej kričí, chyťte zlodeja. Napriek
skutočnosti, že práve v priebehu celého konania vytrhajú určité skutočnosti z kontextu a tým sa snažia
uvádzať súdy do omylu, z takéhoto konania krivo obviňujú žalobkyňu. Skutkový stav konania vo veci
podľa nej hneď v úvode mylne interpretujú v snahe zmiasť objektívne posudzovanie veci v odvolacom
konaní. Namietala pravdivosť výrokov žalovaných v nimi formulovaných modifikáciách a to ani čo
sa týka skutočných dátumov podávania žaloby, ani ďalších tvrdení podsúvajúcich súdu nesprávny

výklad konania žalobkyne, jej motívov, procesných úkonov. Žalovaní nepravdivo obviňujú žalobkyňu
z prieťahov v konaní. Žalovaní sa snažia uviesť súd do omylu, vzbudiť u súdu dojem, že úkony,
ktoré žalovaní vykonávali v utajení pred žalobkyňou a dokumenty, ktoré jej nikdy neposkytli, žalobkyni
museli byť známe. Žalobkyňa namietala nepravdivé tvrdenia žalovaných, ktorými sa snažia vzbudiť
pred súdom dojem, že existuje znalecký posudok, ktorý preukazuje to, čo píšu na strane prvej podania

žalovaných v poslednom odstavci. Uvedené výroky ako aj ďalšie nasledujúce riadky na strane dva
podania žalovaných - riadky 1 až 10 nie sú pravdivé a s konaním vo veci ani s odvolaním sa žalobkyne
proti napádanému rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 04.11.2019 nesúvisia. Uviedla, že ďalšie časti
vyjadrenia žalovaných nesúvisia s vecou, zavádzajú súd tvrdeniami s vecou nesúvisiacimi, a navyše
žalovanými účelovo modifikovanými, na konanie súdu, či už ako na konanie pred súdom prvej inštancie

alebo súdu odvolacieho, ktoré tu žalovaní uvádzajú žalobkyňa v odvolaní nepoukazovala. Žalobkyňa
zdôraznila, že žalovaní zahlcovaním súdu irelevantnými konaniami, sa snažia odpútať pozornosť
súdu od skutočnosti, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní vo veci a v odôvodnení samotnom
nevysporiadal so skutkovým stavom preukázanom v konaní, že namietané prevody obchodných
podielov v konečnom dôsledku spôsobili platobnú neschopnosť žalobkyne, neschopnosť splácať jej

záväzky voči ďalším veriteľom. Žalovaní sa podľa nej snažia takýmto spôsobom zakryť skutočnosť,
že napádané prevody žalovaní uskutočnili účelovo s úmyslom neodôvodnene odložiť, zmariť platbu
veriteľovi, žalobkyni, ukrátiť ju na jej právach a oprávnených záujmoch, v čom v konečnom dôsledku aj
uspeli, žalobou napádané prevody obchodných podielov mali za následok tiež nedostatok finančných
prostriedkov žalobkyne pre zabezpečenie efektívnejšej liečby jej základného ochorenia so všetkými

z toho vyplývajúcimi následkami. Žalovaní zahlcovaním súdu irelevantnými, účelovými tvrdeniami, sa
snažia odpútať pozornosť súdu od skutočností, preukázaných v konaní, že v čase prevodov obchodných
podielov mali žalovaní jednoznačný prospech a konali tak v záujme vyhnúť sa úhrade pohľadávok
žalobkyne s jednoznačným úmyslom žalovaných ukrátiť žalobkyňu na jej právach a oprávnených
záujmoch,jejvymáhateľnýchpohľadávokvočižalovanému2/,ktoréexistovalivpreskúmavanomobdobí,

v čase uskutočnenia napádaných prevodov. Žalovaní sa zmätočnými účelovými tvrdeniami v podaní
snažia odpútať pozornosť súdu od skutočnosti, že v súvislosti so zákonným právom na rovnakú životnú
úroveň žalobkyne počas trvania manželstva so žalovaným C. L. je pre konanie vo veci relevantné
konanie sp.zn. 7C/281/2002 Okresného súdu Bratislava II, ktorého rozsudky na výživné sú predbežne
vykonateľné a teda vymáhateľné doručením žalovanému, a teda už v čase pred nadobudnutím

právoplatnosti-abolotomutakvpreskúmavanomobdobí,kedynapádanýprevodobchodnýchprevodov
žalovaní uskutočnili, keď

1/ návrh žalobkyne vo veci určenia výživného na manželku zo dňa 19.03.2002 vedenom pôvodne na
Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 14C/76/2002 žalovaný C. L. riadne prevzal dňa 24.04.2002

2/ dňa 24.02.2003 nadobudlo predbežnú vykonateľnosť rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II zo
dňa 23.01.2003 č.k. 7C/281/2002-46, predbežné opatrenie, v zmysle ktorý určil žalovanému B.. C. L.O.
povinnosť predbežne mesačne platiť žalobkyni výživné v sume 3.000,- Sk mesačne počínajúc dňom
01.02.2003. vždy do 15-teho dna v mesiaci vopred

3/ dňa 12.07. 2004 sa stal predbežne vykonateľný rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa
31. mája 2004 č.k. 7C/281/2002-203, ktorým v prospech žalobkyne súd vyniesol rozsudok o priznaní
výživného na manželku vo výške 35.000,- mesačne, riadne doručený žalovanému. Za nepravdivémala tvrdenie žalovaných, že absolútnu neplatnosť napadnutých právnych úkonov (zmlúv o prevode
obchodného podielu) žalobkyňa uviedla až v odvolaní. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
odôvodnení jednoznačne preukazuje opak.

32. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v rámci odvolacieho konania nepodali.

33. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385

ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne proti tomuto rozsudku nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď
vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom pre posúdenie opodstatnenosti žaloby
a výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom
rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). Odvolací súd sa s jeho právnym
záverom o nedôvodnosti žalobou uplatneného nároku žalobkyne proti žalovaným o neplatnosť právnych

úkonov, ktorých predmetom boli prevody obchodných podielov žalovaného 2/ v spoločnostiach G..L..G..
E. E..A..O.., so sídlom N. Z. XXXX, E., IČO: XX XXX XXX, a G. E., E.. E..A..O.., so sídlom
D. XX, N.E. D. T., IČO: XX XXX XXX na žalovanú 1/ a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387
ods. 2 CSP). V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom
vyslovený právny záver o nedôvodnosti jej žaloby v zmysle jej petitu po dispozičných procesných

úpravách žalobkyne, keď v odvolaní uvádzané argumenty nepredstavujú také, s ktorými by sa súd prvej
inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku nevysporiadal alebo by im nevenoval náležitú
pozornosť. Možno konštatovať, že v danej veci súd prvej inštancie dal zrozumiteľnú a presvedčivú
odpoveď na podstatné argumenty strán sporu v snahe garantovať im právo na spravodlivé súdne
konanie. Skutočnosť, že neboli naplnené očakávania žalobkyne a že súd prvej inštancie nerozhodol v

súlade s jej právnymi názormi, neznamená porušenie jej práva na spravodlivé súdne konanie. Ochranu
poskytolstranámvpožadovanejkvalite.Odvolacísúdkonštatuje,ževhodnotenískutkovýchzistenísúdu
prvej inštancie neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, súd prvej inštancie
ich posúdil súhrnne a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej právnej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
rozsudku bol koherentný, jeho odôvodnenie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver

o nedôvodnosti nároku uplatneného žalobu. V záujme zachovania práva strán sporu na spravodlivý
súdny proces sa odvolací súd teda vyjadruje stručne k podstatným odvolacím námietkam žalobkyne.

34. Uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 06.04.2016, ktoré po čiastočnom odvolaní žalovaných
nadobudlo právoplatnosť dňa 16.08.2016, predmetom preskúmavaného konania ostalo určenie

neplatnosti právnych úkonov uzatvorených medzi žalovanými 1/, 2/, ktorých obsahom boli zmluvné
prevody obchodných podielov v spoločnostiach G..L..G.. E. E..A..O.., so sídlom N. Z.M. XXXX, E., IČO:
XX XXX XXX, a G. E., E. E..A..O.., so sídlom D. XX, N.E. D. T., IČO: XX XXX XXX zo žalovaného 2/
na žalovanú 1/, nakoľko predmetným uznesením došlo k čiastočnému zastaveniu konania o určenie
neúčinnosti týchto právnych úkonov vo vzťahu k žalobkyni pre ich odporovateľnosť, keď práve v

pôvodne žalovanej časti o ich neúčinnosť vo vzťahu k nej argumentovala úmyslom žalovaného 2/, v
relevantnom čase jej manžela, ukrátiť ju na jej pohľadávkach vo voči nej za reálnej i prezumovanej
vedomosti žalovanej 2/ ako jemu blízkej osoby o tomto jeho úmysle. Pohľadávkami žalobkyne voči
žalovanému 2/ mal byť jej nárok na výživu, resp. príspevok na ňu a nárok z vyporiadania ich BSM.
Keďže predmetom prvoinštančného konania a tým aj odvolacieho prieskumu napadnutého rozsudku

ostalo len určenie neplatnosti týchto právnych úkonov a nie ich neúčinnosti a odporovateľnosti, všetky
odvolacie námietky žalobkyne týkajúce sa úmyslu žalovaných ukrátiť ju týmito právnymi úkonmi na jej
pohľadávkachvyhodnotilodvolacísúdakoneopodstatnenéanetýkajúcesapredmetukonania.Odvolací
súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne postupoval, ak dokazovanie a aj jeho právne posúdenie
po právoplatnosti zmeny petitu žaloby a čiastočného zastavenia konania zameral výlučne na platnosť

alebo neplatnosť týchto právnych úkonov z hľadiska ich platnosti relatívnej aj absolútnej.

35. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že podstatným rozdielom týchto dvoch právnych inštitútov
je, že relatívnej neplatnosti sa treba dovolať v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe, a to vo vzťahu
ku všetkým účastníkom napádaného právneho úkonu, v opačnom prípade úspešnosť žaloby zmarí

hmotnoprávna námietka premlčania, k čomu v predmetnej veci zo strany žalovaných aj došlo. Súd
prvej inštancie pri správnej interpretácii a výklade správne zvolených aplikovaných právnych noriem
správne uzavrel, že žalobkyňa sa relatívnej neplatnosti napádaných právnych úkonov účinne domáhala
až podaním súdu prvej inštancie zo dňa 02.06.2014 vzhľadom na nedoplnenie telefaxového podaniarealizovaného predtým napriek zákonnej požiadavke takéhoto doplnenia na právnu účinnosť takéhoto
podania, stále však len vo vzťahu k jednému účastníkovi právnych úkonov, keď úplný okruh vo veci
pasívne legitimovaných žalovaných ako účastníkov napádaných právnych úkonov doplnila až podaním

zo dňa 25.11.2015. Až týmto dňom vstupu žalovaného do konania, resp. iniciovania súdneho konania
vo vzťahu k nemu žalobkyňou, došlo k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právnych úkonov žalobkyňou
vo vzťahu k žalovanému 2/ ako ich účastníkovi, t. j. až po márnom uplynutí premlčacej doby zákonom
stanovenej. Keďže k uzavretiu týchto právnych úkonov došlo v deň osvedčenia podpisov zmluvných
strán napádaných právnych úkonov dňa 05.02.2004, dňom nasledujúcim 06.02.2004 začala plynúť

trojročná premlčacia doba na uplatnenie námietky ich relatívnej neplatnosti, ktorá márne uplynula dňom
06.02.2007, preto jej dovolanie sa žalobkyňou dňom 25.11.2015 vo vzťahu k obom žalovaným súd
prvej inštancie správne posúdil ako dovolanie nevykonané v rámci premlčacej lehoty a vzhľadom na
uplatnenie námietky premlčania tohto nároku žalobkyne (o určenie relatívnej neplatnosti zmluvných
prevodov obchodných podielov žalovaného 2/ na žalovanú1/ z dôvodu, že k týmto prevodom nedala ako
v čase ich uzavretia manželka žalovaného 2/ súhlas podľa ust. § 145 ods. 1 OZ) žalobou uplatnený nárok

na určenie ich relatívnej neplatnosti z dôvodu absencie jej súhlasu s nimi zamietol bez jeho ďalšieho
prejednania.

36. Správne potom súd prvej inštancie pokračoval vo vyhodnocovaní dokazovania a v jeho právnom
posúdení pokiaľ ide o určenie absolútnej neplatnosti oboch zmlúv o prevode obchodných podielov zo

žalovaného 2/ na žalovanú 1/, ktorú žalobkyňa dôvodila ich nesúladom s dobrými mravmi vzhľadom
na ňou tvrdenú nízku zmluvne dohodnutú cenu prevádzaných obchodných podielov a vzhľadom na
nesprávny v zmluve uvedený údaj o veľkosti prevádzaného obchodného podielu žalovaného 2/ v
spoločnosti G. E., E..A..O.. Odvolací sú sa v celosti stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie pokiaľ ide o právnu teóriu a výsledky súdnej praxe o tom, čo sa všeobecne rozumie

pod dobrými mravmi a pod rozporom s nimi, ako aj s jeho právnymi úvahami a právnymi závermi pokiaľ
ide o aplikáciu tejto právnej teórie a súdnej praxe na preskúmavaný individuálny prípad žalobkyne
a žalovaných. V kontexte celkového vzájomného vzťahu strán sporu rozpor iba ceny prevádzaných
obchodných podielov s dobrými mravmi vykonaným dokazovaním žalobkyňou ako stranou sporu s
povinnosťouuneseniadôkaznéhobremenaotomtosvojomtvrdenípreukázanýnebol,keďzvykonaného

dokazovania po jeho zákonnom vyhodnotení vo vzájomných súvislostiach sa aj odvolací súd stotožňuje
sozáveromsúduprvejinštancie,ževzájomnévzťahymedzižalobkyňouažalovanými,najmäžalovaným
2/ boli v rozpore s dobrými mravmi celkovo.

37. Navyše v zmysle súdom prvej inštancie správne aplikovaných ustanovení ObZ spoločník v
spoločnosti s ručením obmedzeným môže previesť svoj obchodný podiel na inú osobu, ako spoločníka,
zmluvou o prevode obchodného podielu, ktorá musí mať písomnú formu a podpisy na nej sa
musia osvedčiť. Zmluvný prevod obchodného podielu je teda jedným zo spôsobov zmeny v osobách
spoločníkov, keď zákonné náležitosti takejto zmluvy sú taktiež určené ObZ, právne vzťahy z nej

vzniknuté sa budú vždy riadiť týmto zákonom, keďže sú tzv. absolútnym obchodom. ObZ v súdom
prvej inštancie správne aplikovaných ustanoveniach určuje formálne aj obsahové náležitosti zmluvy o
prevode obchodného podielu. Pokiaľ ide o jej formálne náležitosti ObZ vyžaduje, aby zmluva o prevode
obchodného podielu bola uzavretá v písomnej forme, inak by išlo o absolútne neplatný právny úkon.
Ďalšou formálnou náležitosťou takejto zmluvy je úradné osvedčenie podpisov zmluvných strán. Okrem

formálnych náležitostí zmluvy o prevode obchodného podielu sa na jej platnosť vyžaduje aj splnenie
obsahových náležitostí. Zmluva o prevode obchodného podielu musí preto obsahovať jednoznačné
určenie zmluvných strán, t. j. nadobúdateľa a prevodcu, musí v nej byť jasne a zrozumiteľne určený jej
predmet, t. j. obchodný podiel, ktorý sa prevádza a zo zmluvy musí byť zrejmé, či ide o odplatný alebo
bezodplatnýprevod.Akideobezodplatnýprevod,tátoskutočnosťmusíbyťuvedenávzmluve.Vprípade

odplatného prevodu musí zmluva obsahovať určenie ceny, resp. spôsob určenia ceny (rozsudok NS SR
sp. zn. 2Obo/102/2001). ObZ neurčuje žiaden spôsob určenia ceny pri prevode obchodného podielu a je
preto dané na vôľu zmluvných strán určenie výšky tejto ceny, keď dohoda o cene môže byť len súčasťou
prílohy zmluvy, pri dodržaní písomnej formy (NS ČR sp. zn. 29Odo/221/2005). Len pri absencii uvedenia
ceny obchodného podielu alebo spôsobu jej určenia je zmluva o prevode obchodného podielu absolútne

neplatná v zmysle ust. § 37 OZ. Ďalšie obligatórne náležitosti zmluvy o prevode obchodného podielu
neboli predmetom procesného útoku žalobkyne, nakoľko zmluvy obsahovali aj určenie, že žalovaný
2/ prevádza na žalovanú 1/ celý svoj obchodný podiel v relevantných spoločnostiach. Skutočnosť, že
zrejme v dôsledku zrejmej nesprávnosti v písaní veľkosti jeho obchodného podielu v zmluve došlo ktomu, že tento bol v zmluve označený ako podiel vo veľkosti 2/5, hoci obchodný podiel žalovaného 2/
predstavoval 38%, nezaložil neplatnosť tohto právneho úkonu, nakoľko obligatórna náležitosť zmluvy o
prevode obchodného podielu dodržaná bola, keďže v zmluve bolo medzi jej účastníkmi určite, jasne,

slobodne a vážne a úplne zrozumiteľne uvedená podstatná skutočnosť, že žalovaný 2/ na žalovanú
1/ prevádza svoj obchodný podiel v jeho celosti a obsah zmlúv bol tak dostatočne zrozumiteľný obom
jej účastníkom a aj tretím subjektom. Absolútna neplatnosť relevantných zmlúv o prevode obchodných
podielov teda v konaní pred súdom prvej inštancie preukázaná žalobkyňou nebola, nakoľko cena
prevádzaných podielov je výsledkom dohody subjektov zmluvy ako absolútneho obchodu, rozpor týchto

individuálnych právnych úkonov s dobrými mravmi v celom kontexte vzájomných vzťahov strán sporu
preukázaný nebol a odvolacie námietky týkajúce sa nízkej prevádzacej ceny podielov ako úmyslu
žalovaných ukrátiť žalobkyňu na jej pohľadávkach voči žalovanému 2/ znížením hodnoty masy BSM
a ukrátením ju na jej nároku na výživné odvolací súd vzhľadom na čiastočné zastavenie konania v
časti o určenie neúčinnosti týchto právnych úkonov vo vzťahu k žalobkyni nevyhodnocoval, ako ani
ostatné odvolacie argumenty, keďže v zmysle ust. § 220 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP

je povinnosťou súdu vysvetliť, ako posúdil len podstatné skutkové a právne argumenty strán, ktoré sú
determinované predmetom konania a tým aj odvolacieho prieskumu.

38. Na základe uvedeného vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky žalobkyne za nedôvodné a
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

39. O nároku na náhradu rov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti v
konaní podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešným
žalovaným priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).