Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/38/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119013038
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2119013038.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci odsúdeného A. B., v konaní o osvedčení,
resp. neosvedčení odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 21.07.2022 č.k.
9PP/82/2019-134, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30.3.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX,
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava podľa § 68 ods. 2 Trestného zákona rozhodol tak, že
odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., sa neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa

27.03.2018, sp. zn. 21T/105/2016, z ktorého bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu
Trnava zo dňa 16.10.2019, sp. zn. 9PP/82/2019, a preto zvyšok trestu odňatia slobody v trvaní 5 (päť)
mesiacov a 2 (dva) dni vykoná.
Proti uzneseniu prvostupňového súdu podal odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu v zákonom
stanovenej lehote sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť.
V odôvodnení podanej sťažnosti odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že súd rozhodol

o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe na verejnom zasadnutí, ktoré bolo vykonané dňa 21.07.2022 v
jehoneprítomnosti,pričomnamietal,žepredmetnéverejnézasadnutiemunebolodoručenépredvolanie,
ani nebol žiadnym iným spôsobom upovedomený o termíne jeho konania. V opačnom prípade by sa
naň dostavil. Zastával názor, že takýmto konaním zo strany súdu boli porušené jeho práva na obhajobu
a spravodlivý súdny proces. Čo sa týka samotných dôvodov, pre ktoré súd rozhodol o neosvedčení
sa, tak tieto považuje za neprimerane prísne. Neznamená to, že nevedie riadny život. Posudzovanie

významuriadnehoživotalenvkontexteformálnejneexistenciealeboexistencieakýchkoľvekpriestupkov
prípadne trestných činov, je podľa jeho názoru neprimerane prísne a nezodpovedá úmyslu zákonodarcu
smerujúceho k polepšeniu páchateľa. Poukázal na skutočnosť, že ani jeden z týchto priestupkov nie sú
obdobného charakteru, ako bol odsúdený v konaní 21T/105/2016. V súvislosti so skutkom, za ktorý bol
odsúdený, uviedol, že vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére si už plní riadne a včas. Bol toho názoru,
že pojem „riadny život“ je potrebné v každom konkrétnom prípade posudzovať individuálne, s ohľadom

na všetky okolnosti prípadu ako aj životné špecifiká konkrétneho odsúdeného. Uviedol, že sa snaží viesť
riadny život, aby sa nedostal naspäť do väzenia, zaradil sa do pracovného procesu. Na záver poukázal
na ustanovenie § 2 ods. 7, ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku, pričom zastával názor, že týmto konaním
okresného súdu popísaným vyššie boli porušené práva na obhajobu a spravodlivý proces, preto žiadal,
aby napadnuté uznesenie súd zrušil. Na základe uvedeného navrhol, aby nadriadený súd jeho sťažnosti
v celom rozsahu vyhovel.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ab) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia bolo v súlade so zákonom, keď

prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie bez prítomnosti odsúdeného, pričom na takýto
postup boli v zmysle § 293 ods. 5 Trestného poriadku splnené zákonné podmienky.
Prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na svoje rozhodnutie a skutočnosti, ktoré
zistil z vykonaného dokazovania správne vyhodnotil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odsúdený
neviedol v skúšobnej dobe riadny život. Skutočnosť, že odsúdený sa síce v dvojročnej skúšobnej

dobe nedopustil ďalšej trestnej činnosti, avšak bol 17-krát priestupkovo riešený a to za priestupky
spáchané na úseku dopravy, ktoré síce nesúvisia s jeho trestnou činnosťou, za ktorú bol odsúdený,
ale vzhľadom na ich početnosť a v prípade priestupku spáchaného dňa 16.05.2021 aj závažnosť,
svedčí podľa názoru súdu o tom, že odsúdený nepreukázal vedenie riadneho života v skúšobnej dobe.
Odsúdený páchal opakovane a v prípade niektorých zo spáchaných priestupkov aj v krátkom čase po
sebe totožné priestupky, pričom ani sankcie za ne uložené, ani vedomie, že ich pácha v skúšobnej dobe

podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody a hrozba neosvedčenia sa v skúšobnej
dobe a výkonu zvyšku trestu ho neviedli k tomu, aby sa ich do budúcna už vyvaroval.
Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd považuje napadnutý výrok za vecne
správny. Z dokazovania, ktoré vykonal prvostupňový súd na verejnom zasadnutí v potrebnom rozsahu
bolo bez pochybností preukázané, že odsúdený počas plynutia skúšobnej doby neviedol riadny život.

Povinnosťou odsúdeného v danom prípade bolo viesť život takým spôsobom aby sa nedostal do rozporu
so zákonom.
Podľa súdnej praxe páchateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, ak dodržiaval právny
poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu aj voči
spoločnosti (zamestnávateľovi, rodine), nezneužíval svoje práva proti spoluobčanom, nenarušoval

občianske spolunažívanie v mieste bydliska ani v zamestnaní, nedopúšťal sa priestupkov, iných deliktov
a trestných činov.
So skutkovými zisteniami a právnym záverom prvostupňového súdu sa preto sťažnostný súd v plnej
miere stotožňuje. Skutočnosť, že odsúdený počas plynutia dvojročnej skúšobnej doby podmienečného
prepustenia spáchal až sedemnásť priestupkov na úseku cestnej premávky, je aj podľa sťažnostného

súd dôvodom na konštatovanie, že odsúdený porušil podmienku vedenia riadneho života počas plynutia
skúšobnej doby, a preto prvostupňový súd postupoval správne, keď v súlade s ustanovením § 68 ods.
2 Trestného zákona nariadil odsúdenému zvyšok trestu odňatia slobody vykonať tak, ako je to vyššie
uvedené.
V tomto prípade spáchanie sedemnástich priestupkov počas plynutia skúšobnej doby podmienečného

prepustenia nie je možné vyhodnotiť inak, iba tak, že odsúdený neviedol riadny život. Porušovanie
trestnoprávnych noriem svedčí o ľahostajnom prístupe odsúdeného k následkom, ktoré pre neho môže
mať takého správanie v skúšobnej dobe.
Pokiaľ odsúdený v sťažnostných námietkach zastával názor, že ani jeden z týchto priestupkov nie sú
obdobného charakteru, ako bol odsúdený v predmetnom trestnom konaní, k týmto námietkam krajský

súd uvádza, že odsúdený sa v skúšobnej dobe, ktorej plynutia si bol plne vedomý, dopustil sedemnástich
priestupkov, ktoré vzhľadom na ich výšku sankcií a druh porušených povinností nemožno hodnotiť ako
málo závažné. Prvostupňový súd síce v napadnutom uznesení poukazuje na to, že priestupky, ktorých
sa odsúdený dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, spáchal v inej oblasti, ako bol
odsúdený, avšak z ich spáchania vyplýva, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody neviedlo k

náprave odsúdeného a nemalo na vedenie jeho života žiadne priaznivé účinky. U odsúdeného nemožno
považovať priestupky spáchané počas skúšobnej doby ani za jednorazové vybočenie z inak riadneho
života, keďže sa ich dopustil opakovane.
K tomu krajský súd len dodáva, že podmienečným prepustením z výkonu trestu odňatia slobody
mal odsúdený možnosť preukázať polepšenie a skutočnosť, že konanie, pre ktoré mu bol uložený

trest odňatia slobody, bolo len jednorazové vybočenie z dodržiavania pravidiel stanovených právnych
poriadkom. Napriek tomu sa opakovane dopustil viacerých priestupkov a práve táto okolnosť nasvedčuje
tomu, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nesplnilo svoj účel a doterajší výkon
trestu odňatia slobody sa nejaví pre nápravu páchateľa ako dostatočný. Odsúdený nevyužil šancu danú
mu podmienečným prepustením z výkonu trestu odňatia slobody preukázať, že sa chce napraviť a viesť

riadny život.
K námietke odsúdeného, v ktorej poukazuje na vykonanie verejného zasadnutie v jeho neprítomnosti,
v tomto smere sťažnostný súd konštatuje, že konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
uznesenia, bolo v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie, a tov neprítomnosti odsúdeného, pričom na takýto postup boli v zmysle § 293 ods. 5 Trestného poriadku
splnené zákonné podmienky. Uvedomenie o termíne verejného zasadnutia bolo odsúdenému riadne
doručené na adresu, ktorú na tento účel uviedol v pôvodnom konaní, pričom doručovaná zásielka sa

súdu vrátila s tým, že zostala nevyzdvihnutá z dôvodu neznámeho adresáta. Súd mal preto doručenie
vykázané v súlade s ustanovením § 66 ods. 3 Trestného poriadku a preto mu nič nebránilo v tom, aby
verejné zasadnutie vykonal v neprítomnosti odsúdeného.
Na záver sťažnostný súd uzatvára, že odsúdený v sťažnosti neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by
zakladali dôvod na iné ako napadnuté rozhodnutie. Sťažnostné námietky neboli spôsobilé zvrátiť vecne

správne a zákonné rozhodnutie súdu prvého stupňa o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia a nariadení výkonu zvyšku trestu odňatia slobody.
S poukazom na uvedené sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola dôvodná.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.