Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší Správny súd

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Benczová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sžr/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200451
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:5016200451.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny

Benczovej a členiek senátu Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej veci
navrhovateliek: 1/ G. F., N.. O., Q.. XX.XX.XXXX, U. Ž., J. N. Č.. XXXX/XX, 2/ J. D., N.. O., Q..
XX.XX.XXXX, U. Ž., W. Č.. XXXX/XX, obidve právne zastúpené advokátskou kanceláriou JUDr.
Rojko s.r.o., so sídlom Železničná 90/12, Považská Bystrica, proti odporcovi: Okresný úrad Žilina,
pozemkový a lesný odbor, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, Žilina, za účasti účastníkov konania:
1/ Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná č. 8215/1 Žilina, 2/ Slovenský pozemkový fond, Regionálny
odbor Žilina, Sad SNP č. 667/10, Žilina, 3/ J. O., N.. H., Q.. XX.XX.XXXX, U. E., X. Č.. XXX/

XX, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateliek 1/, 2/ proti rozhodnutiu odporcu č. k. OU-ZA-
PLO-2016/000862-076 z 9. februára 2016, o odvolaní navrhovateliek 1/, 2/ proti rozsudku Krajského
súdu v Žiline č. k. 22Sp/37/2016-101 z 10. decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 22Sp/37/2016-101 z
10. decembra 2019 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Rozhodnutie odporcu, pôvodné rozhodnutie správneho súdu a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

1. Napadnutým rozhodnutím č. k. OU-ZA-PLO-2016/000862-076 zo dňa 09.02.2016 odporca rozhodol
tak, že navrhovateľke J. O. - právnej nástupkyni A. O., M. XX.XX.XXXX, ktorá bola oprávnenou osobou
podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o pôde“),
pôvodnou podielovou spoluvlastníčkou vyvlastneného pozemku - komasovanej p. č. 5055 v kat. úz. Ž.

vyvlastnený rozhodnutím č. Výst.: 3507/1966-334 zo dňa 03.07.1967, pri ktorej bola splnená podmienka
uvedená v § 6 ods. 1 písm. p) Zákona o pôde, t. j. pozemok bol prevzatý bez právneho dôvodu a išlo
o pôdu, ktorá spadá pod rozsah pôsobnosti Zákona o pôde, z dôvodu existencie zákonných prekážok
uvedených v § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o pôde nemohol tento pozemok vydať do vlastníctva. Preto
majú právni nástupcovia po J. O., ktorá počas konania XX.XX.XXXX zomrela a právna nástupkyňa po R.
O., ktorý počas konania zomrel XX.XX.XXXX, právo na náhradu v zmysle § 11 ods. 2 Zákona o pôde v
nasledovných podieloch: G. F., N.. O. v podiele 1/18 z časti komasovanej - katastrálnej parcely č. 5055 v

kat. úz. Ž. roľa o výmere 599 m2, J. D., N.. O. v podiele 1/18 z časti komasovanej - katastrálnej p. č. 5055
v kat. úz. Ž. roľa o výmere 599 m2, obidve ako dcéry pôvodnej vlastníčky podľa 21D 724/2004-33. Ďalej
J. O., N.. H. v podiele 1/18 z časti komasovanej - katastrálnej p. č. 5055 v kat. úz. Ž. roľa o výmere 599 m2
ako manželka syna pôvodnej vlastníčky na základe 21D 724/2004-33, 7D 158/2012. Podľa súčasnéhostavu ide o CKN p. č. 5059/2, 5059/58, 4955/26 a 5059/57 v kat. úz. Ž. evidované na LV č. XXX pre
vlastníka Žilinskú univerzitu v Žiline.

2. V odôvodnení odporca uviedol, že vyvlastňovacím rozhodnutím z 03.07.1967 došlo v súvislosti s
výstavbou areálu Vysokej školy dopravnej v Žiline pod položkou 7 k vyvlastneniu vložky č. 976, 85
radové č. 1, miestne č. 2061, 2062 rovnajúca sa katastrálnej p. č. 5055 a 5056 roľa Veľké diely vo
výmere 5324 m2 a lúka vo výmere 2439 m2. Bola vyvlastnená celá roľa a celá lúka o výmere 7763
m2. Ako spoluvlastníci boli označení K.E. N., R. O., G. O., J. O. (t. j. štyria spoluvlastníci). O náhrade

bolo rozhodnuté rozhodnutím zo dňa 09.02.1968 v prospech uvedených spoluvlastníkov. Vyvlastňujúci
orgán zrejme vychádzal pri označení pôvodných vlastníkov pozemkov z údajov v PK vložkách č. 976
a 85, aj keď už reálne platil komasačný stav a ako vlastníci mali byť uvedení vlastníci z komasačného
hárku č. 0390 a to vdovec A. O., vdova G. O., N.. Ď., R. O., K. O., J. O., H. O. T. A. (t. j. šiesti
spoluvlastníci), resp. ich právni nástupcovia. Keďže A. O. M. XX.XX.XXXX a ani jeho právna nástupkyňa
manželka J. O., ktorá dedila na základe D 1140/63 poľnohospodárky podnik neboli zaradení medzi

spoluvlastníkov vyvlastňovaných pozemkov a nebolo voči nim vedené ani vyvlastňovacie konanie, došlo
k prevzatiu nehnuteľnosti bez právneho dôvodu v zmysle § 6 ods. 1 písm. p) Zákona o pôde. Pri určení
výšky podielu pre navrhovateľov vychádzal správny orgán z toho, že v komasačnom hárku č. 0390 boli
uvedení šiesti vyššie uvedení spoluvlastníci bez uvedenia konkrétnych podielov pripadajúcich na nich
a preto s poukazom na § 137 Občianskeho zákonníka vychádzal z toho, že ich podiely sú rovnaké.

Z toho vychádza pre A. O. podiel 1/6. Po smrti A. O. došlo k rozdeleniu jeho majetku v prospech
zákonných dedičov, avšak na základe dedičskej dohody dedila poľnohospodársky podnik manželka
J. O., N.. W. s tým, že pozemková kniha nie je v súlade so skutočným stavom. Keďže J. O. dedila
poľnohospodársky podnik, vychádzal správny orgán z toho, že v podstate dedila celý podiel A. O. z
komasačného hárku č. 0390, aj keď to v dedičstve nebolo konkrétne uvedené. Pôvodnou podielovou

spoluvlastníčkou pozemkov teda bola J. O. v podiele 1/6. Keďže táto zomrela v priebehu správneho
konania bez zanechania závetu, zákonnými dedičmi sa stali jej tri deti G. F., R. O. G. J. D.. V dedičstve
nebol reštitučný nárok prejednaný, a preto správny orgán vychádzal z toho, že podiely pripadajúce na
nich sú rovnaké, teda 1/18 k celku. R. O. zomrel v priebehu správneho konania a podľa osvedčenia o
dedičstve7D158/2012nadobudlaprávokreštitučnémunárokujehomanželkaJ.O.,N..H..Nakoľkočasť

komasovanej parcely č. 5055, ku ktorej sa priznáva právo na náhradu, je súčasťou C-KN p. č. 5059/2,
5059/58 a 5059/27 a 4955/26, všetko zastavané plochy, nemožno vydať do vlastníctva vlastníkov tieto
pozemky pre zákonnú prekážku uvedenú v § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o pôde, bolo rozhodnuté o
náhrade.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie navrhovateľky v rade 1/ a 2/ a namietali priznanie nároku
v podiele 1/18 u každej. V skutočnosti pôvodná výmera p. č. 5055 predstavovala 5024 m2 a ich
právny predchodca bol v komasačných výpisoch evidovaný ako spoluvlastník v podiele 1/2, resp.
vyvlastňovacie rozhodnutia, prípadne vyvlastňovacie náhrady podľa vtedy platných predpisov, boli ich
právnemu predchodcovi A. O. uhrádzané v rozsahu 1/2 a to aj v prípade, ak na komasačnom hárku

neboli podiely vyznačené. Preto je potrebné vychádzať zo všetkej dokumentácie, ktorá práve pri týchto
vyvlastňovacích konaniach preukazuje nimi uvádzaný podiel. Poukázali ďalej na § 4a ods. 2 Zákona o
pôde, § 11 ods. 1 písm. d) cit. zákona a § 21 cit. zákona. Tieto ustanovenia sa dotýkajú aj prípadného
zvyšku výmery, preto napadnuté rozhodnutie považujú za nesprávne.

4. Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. 22Sp/37/2016-22 zo dňa 26. augusta
2016 zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Vyhodnotením viacerých dôkazov mal za preukázané, že právny predchodca navrhovateliek
A. O. bol podielovým spoluvlastníkom komasovaných parciel 5055 a 5056 v 1/2 a nie v 1/6 ako to ustálil
správny orgán. Aj keď v komasačnom hárku 0390 nie je uvedený konkrétny podiel A. O., z dôkazov

zhromaždených v administratívnom spise sa javí, že bol vlastníkom v 1/2. Ide najmä o pozemnoknižné
vložky č. 85 a 976 v kat. úz. Ž., z ktorých vyplýva, že A. O. vlastnil tam uvedené parcely v 1/2 a zmluvu
o kúpe a deľbe zo dňa 30.09.1955, ktorá síce sa týkala parciel 4327 a 4326, avšak aj tieto parcely
boli komasované rovnako ako komasovaná parcela 5055 a 5056 a napriek tomu v tejto zmluve A. O.
vystupoval ako ich vlastník v 1/2. Za nedôvodnú považoval námietku navrhovateliek, že podľa § 21

zákona o pôde by im mal byť priznaný aj prípadný zvyšok výmery odňatých parciel, pretože ostatní
spoluvlastníci si reštitučný nárok neuplatnili.5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca a namietal záver súdu ohľadne spoluvlastníckeho
podielu A. O. na komasovaných parcelách 5055 a 5056 v 1/2. Poukázal na to, že v PK vložkách
č. 85 a 976 síce vystupoval A. O. v 1/2, ale už 05.12.1946 bol vykonaný zápis vlastníckeho práva

týkajúci sa jeho podielu na manželov S. G. M. F.. Rozporoval tiež vyhodnotenie zmluvy o kúpe a deľbe
zo dňa 14.10.1955, podľa ktorej nemožno dospieť k záveru, že A. O. sa cítil byť vlastníkom týchto
komasovaných parciel, ale len k záveru, že sa cítil byť vlastníkom komasovaných parciel č. 4326 a
4327 v 1/2. V doplnení odvolania poukázal na rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 7C/114/2002-278
z 19.02.2009 a Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/222/2009 zo dňa 16.12.2009. Z týchto rozsudkov

jednoznačne vyplýva, že spoluvlastníkmi komasovaných parciel 5055 a 5056 v čase ich vyvlastnenia
boli aj A. O. v 1/6 a H. O. v 1/6.

6. O odvolaní odporcu rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2Sžr/171/2016
zo dňa 26. septembra 2019 tak, že rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Uviedol, že krajský súd vyslovil zásadný právny záver vo vzťahu k skutočnostiam preukazujúcim odlišnú

výšku spoluvlastníckeho podielu pôvodného vlastníka bez toho, aby odôvodnil neakceptovateľnosť
záverov odporcu v tejto otázke, pričom svoje rozhodnutie bez bližšieho vysvetlenia oprel o vyhodnotenie
iba časti relevantných skutočností a dôkazov v administratívnom spise. Nezohľadnil, že podľa
rozhodnutia o vyvlastnení č. Výst.: 3507/1966-334 z 03.07.1967 nebol A. O. uvedený ako spoluvlastník,
nebol zohľadnený zápis v pozemkoknižných vložkách č. 85 a 976 zo dňa 05.12.1946 o prevode

vlastníckeho práva A. O. na manželov S. G. M. F., krajský súd sa nevysporiadal s otázkou, z akého
dôvodu zápis v súvislosti so zmluvou o kúpe a deľbe zo dňa 14.10.1955 považoval bez ohľadu na
vyššie uvedené za dostatočný podklad pre záver o výške podielov A. O. ku komasovaným parcelám
5055 a 5056. Krajský súd nevyhodnotil s ohľadom na historické súvislosti dôvodnosť „vynechania“
spoluvlastníka H. O. vo A. a nereflektoval výsledky všeobecnej komasácie v katastrálnom území Ž.

obvody I - VII, kde na základe rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne došlo k nadobudnutiu vlastníctva
v rozsahu autentifikovaného komasačného stavu. Je tiež potrebné pri aplikácii § 21 zákona o pôde
odôvodniť, že použitý doslovný výklad zákona je primeraný a ústavne konformný. Krajský súd sa
nevysporiadal tiež s existenciou a závermi vecne súvisiaceho rozsudku OS Žilina č. k. 7C/14/2002-278
z 19.02.2019 v spojení s odvolacím rozsudkom.

II.

Napadnuté rozhodnutie správneho súdu a odvolanie navrhovateliek

7. Krajský súd v Žiline preskúmal opätovne napadnuté rozhodnutie po vrátení veci odvolacím súdom
podľa § 250l a nasl. O.s.p. v spojení s § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
(SSP) v medziach odvolacích bodov (§ 250h ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.), pričom v
zmysle záväzného právneho názoru odvolacieho súdu sa sústredil na zodpovedanie otázok nastolených

odvolacím súdom. Zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a preto ho potvrdil podľa § 250q ods.
3 O.s.p.

8. Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 250l

ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom
rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

9. Správny súd vychádzal z administratívneho spisu, z ktorého vyplýva, že v pozemnoknižnej vložke
č. 976, k. ú. Ž. sa viedlo parc. č. 2061 a pod B 24 sa viedlo vlastníctvo v prospech A. O. v 2/4-ách,

R. O. v 1/4-ne a J.. G., N.. Ď. v 1/4-ne na základe kúpnopredajnej zmluvy z 20.01.1944. Pod B 25 sa
vkladá vlastnícke právo na 2/4-ny A. O. v prospech S. F. na 1/4-nu a M. F., N.. R. na 1/4-nu na základe
kúpnej zmluvy z 26.11.1946. Pod B 29 sa na 1/4-nu S. F. vkladá vlastnícke právo titulom prepadnutia
majetku na Československý štát. Pod B 31 sa na polovicu Československého štátu a M. F. podľa výnosu
o určení rozsahu znárodnenia z 03.01.1955 vložilo vlastnícke právo na Československý štát - Makyta

odevný závod, n.p. v Púchove. V pozemnoknižnej vložke č. 85, k. ú. Ž. sa viedlo parc. č. 2062 a pod B
7 sa viedlo vlastníctvo v prospech A. O. v 2/4-ách, R. O. v 1/4-ne a J.. G., N.. Ď. v 1/4-ne na základe
kúpnopredajnej zmluvy z 20.1.1944. Pod B 8 sa vkladá vlastnícke právo na 2/4-ny A. O. v prospech
S. F. na 1/4-nu a M. F., N.. R.Á. na 1/4-nu na základe kúpnej zmluvy z 26.11.1946. Pod B 12 sa na1/4-nu S. F. vkladá vlastnícke právo titulom prepadnutia majetku na Československý štát. Pod B 14 sa
na polovicu Československého štátu a M. F. podľa výnosu o určení rozsahu znárodnenia z 03.01.1955
vložilo vlastnícke právo na Československý štát - Makyta odevný závod, n.p. v Púchove.

10. Z dedičského rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva Žilina č. k. D 1140/63-10 zo dňa 10.06.1964
po A. O. vyplýva, že poľnohospodársky podnik pozostávajúci z domu č. d. XXXX a 2 ha 20 árov
poľnohospodárskej pôdy v úžitku ŠM preberá do vlastníctva manželka poručiteľa J. O.. Tento v uznesení
nebol bližšie špecifikovaný.

11. Identifikácia obstaraná správnym orgánom zo dňa 01.10.2010 ani 09.12.2015 neobsahovala
identifikáciu vyššie uvedených PK parciel s komasovaným stavom. Správny súd z iných listinných
dôkazov zistil, že PK p. č. 2061 a 2062 zodpovedajú častiam komasovaných parciel 5055, 5056 a 5099.
Z odôvodnenia rozsudku OS Žilina č.k. 7C/114/2002 zo dňa 19.02.2009, potvrdeného rozsudkom KS
v Žiline č. k. 6Co/222/2009 zo dňa 16.12.2009, vyplýva, že pozemnoknižné parcely č. 2061 a 2062, k.

ú. Ž. boli komasované a vedú sa kom. hárku č. 0390 a 0649. V komasačnom hárku č. 0390 je vedené
vlastníctvo v prospech: A. O.; G. O., N.. Ď.; R. O.; K. O.; J. O. G. H. O.. Pri parc. č. 5055 - roľa o výmere
5324 m2 je uvedená poznámka, že prevedené na LV č. XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XXX v celosti pre
nových vlastníkov a pri parc. č. 5056 - lúka o výmere 2439 m2 - poznámka, že prevedené na LV č. XXXX
v celosti pre K. N., N.. O..

12. V komasačnom hárku č. 0649 sú ako vlastníci uvedení S. F. a manželka M., N.. R. - parc. č. 5099,
roľa o výmere 19251 m2 - poznámka časť prevedená na LV č. XXX, zbytok stav neidentický.

13. Z toho istého rozsudku okresného súdu bolo zistené, pri komasačnom hárku č. 0390 je doplnená

poznámka, že parc. č. 5055 - roľa o výmere 5324 m2 zodpovedá novovytvoreným parcelám, a to: parc.
č. 5059/14 orná pôda vedená na LV č. XXXX v prospech K. N., parc. č. 5059/15 orná pôda vedená na
LV č. XXXX v prospech G. F., parc. č. 5059/16 orná pôda vedená na LV č. XXX v prospech J. D., parc. č.
5059/17 orná pôda vedená na LV č. XXXX v prospech R. O., parc. č. 5059/2 zastavaná plocha a parc.
č. 5083/2 zastavaná plocha, obe vedené na LV č. XXX v prospech Žilinskej univerzity v Žiline. Parc. č.

5056 - lúka o výmere 2439 m2 zodpovedá novovytvorenej parc.č. 5059/18 - orná pôda vedená na LV č.
XXXX v prospech K. N.. V komasačnom hárku č. 0649 je doplnená poznámka, že parc. č. 5099 - roľa
o výmere 19251 m2 je totožná s parcelami: parc. č. 5083/1 - TTP o výmere 12819 m2 - PD Rosina a
parc. č. 5083/2 - zastavaná plocha o výmere 6432 m2 - Žilinská univerzita v Žilina na LV č. XXX.

14. Okresný súd ďalej konštatoval, že Správa katastra Žilina listom zo dňa 02.04.2007 (č. l. 131) sa
vyjadrila, že v kat. území Ž. bola vykonaná všeobecná komasácia v rokoch 1946 až 1948 v obvodoch č.
I až VII. Správa katastra Žilina na základe rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne č. NcIII - 45/24/743 zo
dňa 30.11.1948 o autentifikácii komasácie používa ako platný stav na území komasovaných obvodoch
platný katastrálny operát stav komasačný. Po právoplatnosti uznesenia o autentifikácii nového stavu

súd zaslal rozdeľovacie operáty aj pozemkovej knihe za účelom jej prepracovania. PK parc. č. 2063 bola
zapísaná vo vl. č. 98, PK parc. č. 2061 vo vl. č. 976, obe boli komasované do II. komasovaného obvodu
do komasačných hárkov 0390 a 0649. Komasovaná parc. č. 5055 a 5056 je z komasačného hárku č.
0390 a do tohto bola vykomasovaná aj PK parc. č. 2062, ktorá taktiež spadá do parcely 5055 a 5056.

15. Rozhodnutím o vyvlastnení č. Výst.: 3507/1966-334 zo dňa 3.7.1967 boli pod bodom 7/ vyvlastnené
pozemnoknižné parcely zapísané vo vl. č. 976 a 85, r.č. 1, m.č. 2061, 2062 rovnajúce sa kat. parc. č.
5055 a 5056, roľa Veľké Diely o výmere 5324 m2 a lúka o výmere 2139 m2. Vyvlastnila sa celá roľa aj
celá lúka o výmere 7763 m2. Vyvlastnenie sa týkalo vlastníkov K.E. N., N.. O., R. O., G. O., N.. Ď. G.
J. O. v nevyznačených podieloch. V úvode rozhodnutia sa konštatuje, že vyvlastnené pozemky majú

slúžiť na prevedenie výstavby areálu Vysokej školy dopravnej v Žiline. Rozhodnutím o náhrade č. Výst.
3403/1967-334 z 09.02.1968 bola priznaná náhrada v náhradnom pozemku podľa § 16 vyhl. č. 73/1964
Zb. pod bodom 6 písm. b) K. N., N.. O., R. O., G. O., N.. Ď. G. J. O. za KN parc. č. 5055 a 5056 v
celkovej výmere 7763 m2.

16. Súd sa v prvom rade opätovne zaoberal základnou námietkou odvolateliek, že podľa ich názoru mal
byť podiel A. O. na odňatej katastrálnej parcele č. 5055 kat. úz. Ž. v 1/2, a nie v 1/6 ako to v rozhodnutí
uviedol odporca.17. Správny súd konštatoval, že v katastrálnom území Ž. bola vykonaná všeobecná komasácia v
rokoch 1946 až 1948 v obvodoch č. I až VII. Na základe rozhodnutia Krajského súdu Trenčín č. NcIII -
45/24/743 z 30.11.1948 o autentifikácií komasácie sa používa ako platný stav na území komasovaných

obvodov platný katastrálny operát stav komasačný. Jednalo sa o tzv. nezapísanú komasáciu, keď v
priložených pozemnoknižných vložkách nebol tento komasovaný stav zapísaný. Vyvlastnené pozemky -
komasované parcely 5055 a 5056 boli vykomasované do II. komasovaného obvodu a do komasačného
hárku 0390.

18. V roku 1967 došlo pri vyvlastňovacom konaní k vyvlastneniu týchto nehnuteľností, ktoré boli
označené ako PK p. č. 2061 a 2062 totožné s katastrálnymi parcelami 5055 a 5056. Podľa
komasačného hárku 0390 podielovými spoluvlastníkmi týchto komasačných parciel boli okrem
účastníkov vyvlastňovacieho konania G. O., N.. Ď., R. O., K. O. (N.) G. J. O. G. A. O. G. H. O. všetci bez
uvedenia podielov, preto pokiaľ došlo len k vyvlastneniu podielov účastníkov vyvlastňovacieho konania,
k vyvlastneniu podielov spoluvlastníkov, ktorí neboli jeho účastníkmi, nemohlo dôjsť. Správne preto

správny orgán konštatoval, že v danom prípade došlo k prevzatiu nehnuteľností bez právneho dôvodu.

19. Čo sa týka samotnej veľkosti jednotlivých podielov, z výpisu kom. hárku 0390 jednoznačne vyplýva,
že ako spoluvlastník je v ňom uvedený aj A. O.. Do tohto hárku patria aj komasované parcely 5055 a
5056. Z pozemkových vložiek č. 976 a 85 je tiež zrejmé, že A. O. svoj podiel na PK p. č. 2061 a 2062 v

roku 1946 predal manželom F. v celosti t.j. celé 2/4. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ bol A. O. aj po tomto
predaji, uskutočnenom pod komasáciou, vedený v kom. hárku 0390 ako spoluvlastník, komasované
parcely 5055 a 5056 nemohli byť vytvorené len z PK parciel p. č. 2061 a 2062 (pretože v nich A. O.
nebol spoluvlastníkom), ale aj z iných PK parciel, v ktorých bol spoluvlastníkom. Naopak, jeho podiely
predané manželom F. boli vykomasované do komasovanej p. č. 5099 v kom. hárku 0649.

20. Pokiaľ ku komasácii došlo v rokoch 1946 až 1948 a týkala sa PK parciel 2061 a 2062 (ktoré boli
vo vyvlastňovacom rozhodnutí stotožnené s komasovanými parcelami 5055 a 5056), jednoznačne sa
pri určovaní výšky spoluvlastníckych podielov vychádzalo z tej výšky, ktorá bola uvedená v pozemkovej
knihe tesne pred začatím komasácie. V pozemnoknižnej vložke č. 976 sa PK p. č. 2061 už neviedla

v prospech A. O. v 1/2, pretože túto pod B 25 vložil v prospech S. F.F. G. M. F., N.. R.. Rovnako v
pozemnoknižnej vložke č. 85, kde sa viedla parcela č. 2062 už nebol A. O. zapísaný v 1/2, pretože pod
B 8 vložil vlastnícke právo v prospech S. F. G. M. F., N.. R.. Pokiaľ však A. O. figuruje v komasačnom
hárku č. 0390 ako vlastník, a to na základe autentifikovanej komasácie z roku 1948, a to v práve vo
vzťahu ku komasovaným parcelám 5055 a 5056, je potrebné konštatovať, že jeho podiel už nie je možné

odvodzovať zo zápisu jeho vlastníckeho práva v pozemkovej knihe k vyššie uvedeným PK parcelám.
Ak komasačný hárok nemal uvedené spoluvlastnícke podiely vo vzťahu k jednotlivým spoluvlastníkom,
potom je potrebné konštatovať v súlade s názorom správneho orgánu, že jednotlivé spoluvlastnícke
podiely sú rovnaké.

21. Súd ako nedôvodnú vyhodnotil odvolaciu námietku, že A. O. bol v komasačných výpisoch evidovaný
v podiele 1/2. Naopak, vo výpise z komasačného hárku č. 0390 nebol uvedený jeho konkrétny podiel. Ani
námietka, že vyvlastňovacie náhrady mu boli vyplácané v 1/2 je nedôvodná. V čase vyvlastňovacieho
rozhodnutia A. O. už nežil, preto mu nemohlo byť nič vyplatené. Jeho právna nástupkyňa J. O. nebola
účastníčkou vyvlastňovacieho konania a preto ani jej nebola náhrada vyplatená. Samotný reštitučný

dôvod nebol vyvlastnenie, ale prevzatie bez právneho dôvodu. Nie ani dôvodné poukazovať na § 4a
zákona o pôde, keď v danom prípade bol nárok oprávnenej osoby J. O. vrátane podielu preukázaný
dostatočným spôsobom, pričom aplikácia tohto ustanovenia nie je na mieste vtedy, keď zhromaždené
dôkazy preukazujú určitú skutočnosť, ktorá však nie je podľa očakávaní účastníkov správneho konania.

22. Správny súd k bodom, ktoré mu vytkol odvolací súd, uviedol nasledovné:

23. Čo sa týka skutočnosti, že podľa rozhodnutia o vyvlastnení z 03.07.1967 nebol A. O. v ňom
uvedený ako vlastník, správny súd uviedol, že správne orgány rozhodujúce o vyvlastnení nevychádzali z
autentifikovanejkomasácieazkomasačnéhohárkuč.0390,naktoromsaspoluvlastníkA.O.nachádzal,

ale opomenuli jeho a aj ďalšieho na tomto hárku uvedeného spoluvlastníka H. O. T. A.. Uvedené nemá
žiaden vplyv na posúdenie veci, pretože správny orgán samotné vyvlastňovacie rozhodnutie neposúdil
ako titul odňatia vlastníctva právnych nástupcov A. O., ale týmto titulom bolo prevzatie bez právneho
dôvodu, a to práve z dôvodu, že A. O. ako spoluvlastník nebol vo vyvlastňovacom rozhodnutí zahrnutý.24. Čo sa týka zápisu v pozemnoknižných vložkách č. 85 a 976 o prevode vlastníckeho práva A. O. na
manželov S. G. M. F., správny súd konštatoval, že uvedený prevod preukazuje, že A. O. v PK parcelách

2061 a 2062 nezostal ich spoluvlastníkom.

25. Čo sa týka dôkazu - zmluvy o kúpe a deľbe zo dňa 14.10.1955, správny súd vo svetle vyššie
uvedených úvah nepovažoval zmluvu ani prehlásenie k tejto zmluve zo dňa 03.10.1955 za relevantné
vo vzťahu k podielu H. O. T. A. v 1/6, teda ani k preukázaniu inej výšky spoluvlastníckeho podielu A.

O.. Účastníci tejto zmluvy uvádzajú, že novovykrojené komasačné parcely (okrem iného aj p. č. 5055
a 5056) sú vedené v hárku 0390 a ako majitelia sú v ňom uvedení vdovec A. O., T. G. O., N.. Ď., R.
Ď., Y.., K. O., Y.., J. O., Y.. G. H. O. T. A. bez označenia spoluvlastníckych podielov. Vo vzťahu k H. O.
T. A. účastníci zmluvy prehlásili, že bol nedopatrením pojatý pri komasácii, ako spoluvlastník má podiel
len na nehnuteľnostiach zapísaných v zápisnici č. 1607 Podháj a 1282 Svinské Pažite - Hliny. Správny
súd uviedol, že hoci by sa i toto tvrdenie zakladalo na pravde a H. O. skutočne vlastnil len podiely na

týchto nehnuteľnostiach, vzhľadom na to, že komasácia bola autentifikovaná, je teda právne záväzná a
je potrebné z nej vychádzať i v prípade označenia H. O. ako spoluvlastníka.

26. Čo sa týka všeobecnej komasácie v katastrálnom území Ž. obvody I až VII, správny súd konštatoval,
že výsledky autentifikovanej komasácie sú záväzné, hoci išlo o nezapísanú komasáciu, za ktorú

možno považovať stav, keď sa komasačné konanie síce skončilo vydaním právoplatného uznesenia o
autentifikácii nového stavu, ale následne nedošlo k prepracovaniu pozemkovej knihy. V takom prípade
pri určovaní vlastníckeho práva k pozemkom dotknutých v minulosti komasáciou nestačí vychádzať
len z údajov pozemkovej knihy, ale treba skúmať, či sa toto uznesenie stalo titulom pre nadobudnutie
vlastníctva iným vlastníkom, než tým, ktorý predmetný pozemok vlastnil pred vykonanou komasáciou.

Rozhodujúce je, že vlastníctvo a držba k novým pozemkom sa nadobúda na základe súdneho rozsudku
a exekučného odovzdania pozemkov. V danom prípade podľa komasačného hárku č. 0390 boli ako
spoluvlastníci zapísaní okrem iného aj A. O., avšak bez podielov. Správny súd preto skúmal, či dôkazmi
zaobstaranými v administratívnom spise možno dôjsť k preukázaniu konkrétneho spoluvlastníckeho
podielu tohto spoluvlastníka tak, ako to tvrdili navrhovateľky. Ako bolo uvedené vyššie v odôvodnení,

správny súd vykonaným dokazovaním zistil, že zo zápisov v pozemkovej knihe nie je možné vychádzať,
preto je potrebné vychádzať zo zápisu v kom. hárku t. j. z rovnakých podielov pre všetkých tam
uvedených spoluvlastníkov.

27. Správny súd sa tiež vysporiadal s rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 7C/114/2002-278 zo dňa

19. februára 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/222/2009 zo dňa 16.
decembra 2009. Jednalo sa o žalobu o určenie vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré boli vytvorené z
KN parciel 5055 a 5056, pričom žalobcom bola Žilinská univerzita. Prvostupňový súd žalobu zamietol
z toho dôvodu, že hoci sa navrhovateľ domáhal určenia výlučného vlastníctva k nehnuteľnostiam na
základe vyvlastňovacieho rozhodnutia z 03.07.1967, účastníkmi tohto vyvlastňovacieho konania neboli

A. O. G. H. O., a preto nemohlo dôjsť k vyvlastneniu ich podielov na sporných nehnuteľnostiach a nebolo
možno vyhovieť návrhu na určenie výlučného vlastníctva k nehnuteľnostiam práve preto, že v časti
nehnuteľnosti k vyvlastneniu nedošlo. Podľa názoru správneho súdu uvedený právny názor je v súlade
s právnym názorom správneho orgánu, že vo vzťahu k A. O. nedošlo k odňatiu vlastníckeho práva
vyvlastnením, ale odňatím bez právneho dôvodu. Pokiaľ prvostupňový súd uviedol, že v komasačnom

hárkuč.0390súakopodielovíspoluvlastnícivedeníA.O.,G.O.,R.O.,K.O.,J.O.G.H.O.bezuvedenia
podielov, a preto v zmysle § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka ich podiely sú rovnaké, správny súd
konštatuje, že túto predbežnú otázku civilný súd vyriešil rovnako správny súd v danej veci. Odvolací
súd k podielu A.Z. O. na komasovaných parcelách 5055 a 5056 uviedol, že „zo skutočnosti, že A. O.
odpredal v roku 1946 spoluvlastnícky podiel (1/2) z pozemnoknižných parciel 2061 a 2062 manželom

F., nemožno vyvodiť záver, že A. O. nebol spoluvlastníkom komasačných parciel 5055 a 5056, ktoré boli
predmetom vyvlastnenia v roku 1967. V tejto súvislosti treba poznamenať, že A. O. odpredal manželom
F. podiel z pozemnoknižných parciel 2061 a 2062 v období pred komasáciou, a to čo odpredal, bolo
komasované v prospech manželov F.. Nasvedčuje tomu aj identifikácia parciel, z ktorej vyplýva, že do
komasačného hárku 0649 vo vlastníctve manželov F. boli komasované aj pozemnoknižné parcely 2061

a 2062.“ Názory odvolacieho súdu sú plne v súlade s právnym názorom správneho súdu, ktorý taktiež
konštatoval, že A. O. odpredal manželom F. svoj podiel na pozemnoknižných parcelách 2061 a 2062,
ktorý bol následne komasovaný pre manželov F.Ý. v komasačnom hárku 0649 ako komasovaná p.č.5099 a zvyšná časť týchto parciel (už bez jeho spoluvlastníckeho podielu) bola komasovaná ako súčasť
komasovaných parciel 5055 a 5056.

28. Poslednú skutočnosť, ktorú mal objasniť správny súd v zmysle zrušujúceho uznesenia Najvyššieho
súduSlovenskejrepubliky,bolamožnosťaplikácie§21zákonaopôde.Navrhovateľkyvodvolaníuviedli,
že v zmysle tohto ustanovenia nie je možné prepočítavať podiely príslušnej oprávnenej osoby, ak je
takýchto osôb viac a ak nárok na vydanie uplatnia len niektoré. Správny súd považoval túto námietku
za nedôvodnú. Účelom zákona o pôde ako jedného z reštitučných zákonov bola náprava pochybení

či nezákonností, ku ktorým došlo v stanovenom rozhodnom období vo vzťahu k odňatiu pôdy či iným
nehnuteľnostiam konkretizovaných v § 1 zákona o pôde. Postupom, ktorého sa domáhajú navrhovateľky
v odvolaní voči napadnutému rozhodnutiu, totiž aby im boli vydané aj tie podiely, ktoré pôvodne nepatrili
oprávnenej osobe J. O., manželke A. O., o ktoré iné oprávnené osoby nepožiadali, by jednoznačne
došlo k ďalším krivdám, a to vo vzťahu k týmto osobám. Účelom § 21 zákona o pôde nebolo to, aby sa
priznávalovlastníctvoknehnuteľnostiamnadrámecrozsahupôvodnéhovlastníctva.Terminustechnicus

uvedený v § 21, a to „vydanie veci“ znamená vydanie veci v tom konkrétnom spoluvlastníckom podiele,
ktorý vlastnil pôvodný spoluvlastník. Ak teda osoby uvedené v § 4 ods. 2 zákona o pôde len niektoré
uplatnia svoj reštitučný nárok po pôvodnom vlastníkovi uvedenom v § 4 ods. 1, týmto osobám sa prizná
celý spoluvlastnícky podiel pôvodného spoluvlastníka a nielen časť, ktorá by im inak patrila pri zachovaní
pomeru jednotlivých osôb, keby si nárok uplatnili všetky takéto osoby. Neznamená to, že majú nárok na

vydanie aj tých spoluvlastníckych podielov, ktoré pôvodný spoluvlastník nehnuteľnosti vôbec nevlastnil.
Naviac, podmienkou postupu podľa tohto ustanovenia je, že ide o niektorú z oprávnených osôb v
zmysle § 4 zákona o pôde, ktorá si pomerne neuplatnila svoj reštitučný nárok po pôvodnom vlastníkovi.
Navrhovateľky nie sú oprávnenými osobami, ale právnymi nástupcami po oprávnenej osobe J. O., ktorej
patril spoluvlastnícky podiel len v 1/6. V danom prípade teda nemôže byť právnym nástupkyniam po

oprávnenej osobe J. O. priznané viac, ako podiel prináležiaci oprávnenej osobe, t. j. 1/6.

29. Vzhľadom na to, že správny orgán správne posúdil výšku spoluvlastníckeho podielu právneho
predchodcu A. O. oprávnenej osoby J. O. a nebol dôvod na aplikáciu § 21 zákona o pôde, správny súd
napadnuté rozhodnutie podľa § 250g ods. 3 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

30. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario.
Navrhovateľky nemali v konaní úspech, preto im nepatrí právo na náhradu trov konania a súd im náhradu
nepriznal. Odporca rovnako ako účastníci konania v tomto type súdneho konania nemajú právo na
náhradu trov konania.

III.

Odvolanie navrhovateliek a vyjadrenie odporcu

31. Navrhovateľky v odvolaní žiadali rozsudok správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Považovali ho za nesprávny a nedôvodný, pokiaľ ide o ustálenie podielu A. O., z nasledovných dôvodov:
a. Základom pre komasáciu bol pôvodný pozemnoknižný stav, pre nárok príslušného vlastníka sa
vychádzalo z veľkosti podielov, resp. výmery príslušného vlastníka podľa pozemkovej knihy;
b. Pre určenie podielu A. O. je potrebné vychádzať z pozemnoknižných zápisov, resp. iných dokladov,

preukazujúcich nadobudnutie vlastníctva, konkrétne:
i. Kúpna zmluva č. d. 511/31 (kúpa od H. T.) uvádza podiel pre A. O. 1/2;
ii. Kúpna zmluva č. d. 2110/31 (kúpa od J.Á. T.) uvádza podiel pre A. O. 1/2;
iii. V pozemnoknižnej vložke č. 1503 kat. úz. Ž. je zapísaný A. O. v podiele 1/2;
iv. Výpis z komasačného hárku 0618 kat. úz. Ž. uvádza podiel A. O. 1/2;

v. Výkaz výmer ku geom. plánu č. 05-13-55-920-030-716 z 20.3.1955 popis pôvodného stavu pkn. parc.
1804 vo vl. 1503 uvádza podiel A. O. 1/2;
vi. Prehlásenie z 30.9.1955 je prehlásením vlastníkov o tom, že A. O. bol spoluvlastníkom v podiele 1/1
(zrejme chceli odvolateľky uviesť 1/2, pozn. odvolacieho súdu);
vii. Vyvlastňovacie rozhodnutia (ÚPaA 1375/1976-479, ÚP 1852/C-7158/79-537) uvádzajú A. O., resp.

jeho D. J.N. O. v podiele 1/2;
viii. Rozhodnutia správneho orgánu pri reštitúcii komasovaných katastrálnych parciel 4326, 4327, 4538
kat. úz. Ž. odkazujú na kúpnu zmluvu č. d. 1 55/1956, pri ktorej sa vychádzalo aj z prehlásenia z
3.10.1955, uvádzajú podiel A. O. 1/2;ix. V pozemnoknižných výpisoch vl. č. 85 a vl. č. 976 bol A. O. vedený v podiele 1/2, takto uzatváral aj
kúpnu zmluvu na manželov F. v roku 1946 (takýto stav konštatoval aj Krajský súd v Žiline rozsudkom
6Co/222/2009);

x. Rozsudok správneho súdu 22Sp/37/2016 judikoval, že jednotlivé listiny nepriamo preukazujú podiel
A. O. 1/2.
c. Stotožňujú sa s argumentáciou, ktorú uviedol správny súd v rozsudku 22Sp/37/2016, zo zrušujúceho
rozhodnutia Najvyššieho súdu nevyplynuli také dôkazy, ktoré by vyvrátili tieto závery správneho súdu;
d. Poukazujú na nález Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 346/09, ktorý požaduje posudzovať tvrdenia

žiadateľov o reštitúcie zhovievavo a vzhľadom na dôkaznú núdzu brať do úvahy aj nepriame dôkazy.

32. Nesúhlasili ani s výkladom, ktorý správny súd zaujal k § 21 zákona o pôde. Tvrdia, že toto
ustanovenie výslovne stanovuje, že ak je oprávnených osôb viac a nárok na vydanie veci uplatnia len
niektoré z nich, vydá sa im vec celá. Poukazujú na iné ustanovenia zákona o pôde, kde je výslovne
uvádzaný rozdiel medzi pojmom „vec“ a „podiel“ (§ 4, § 6, § 12, § 13 tohto zákona).

33. Vo vyjadrení k odvolaniu odporca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. K uvádzaným
dokumentom sa vyjadril nasledovne:
a. V k.ú. Ž. bola vykonaná všeobecná komasácia, ktorá bola autentifikovaná príslušným súdom, a preto
vo vytvorených komasačných obvodoch platil stav komasačný, čím boli zrušené staré vlastnícke vzťahy

podľa stavu pkn.;
b. Podiely a osoby v komasačnom hárku 0618 nemajú žiadnu súvislosť s podielmi a osobami v
komasačnom hárku 0390;
c. Komasačný hárok 0390 nebol vytvorený len z parciel pkn. vložiek č. 1503, 987 a 96, na ktorých výšku
podielov sa poukazuje v odvolaní, ale aj z ďalších parciel (napr. pkn. Vložiek č. 85 a 976), kde sa síce

v odvolaní uvádza podiel A. O. 1 (zrejme má byť 1, pozn. odvolacieho súdu), ale tento podiel A. O.
predal ešte v roku 1946 manželom F., reálne teda v čase komasácie nevlastnil v týchto pkn. vložkách
žiaden podiel;
D.. A. O. mohol vystupovať ako spoluvlastník 1 (zrejme má byť 1/2, pozn. odvolacieho súdu) len ohľadne
komasovaných parciel č. 4327 a 4326 uvádzaných v zmluve o kúpe a deľbe z roku 1955 a z prehlásenia

k tejto zmluve. Toto však nie je možné aplikovať aj na ostatné parcely z komasačného hárku 0390;
e. Čo sa týka vlastníckeho podielu A. O. uvádzaného v niektorých vyvlastňovacích rozhodnutiach,
na základe ktorých boli vyvlastňované niektoré parcely z komasačného hárku 0390, tieto nemôžu
preukazovať reálnu výšku jeho podielu, pretože vyvlastňujúci orgán vo väčšine prípadov vychádzal
z už nejestvujúcich vlastníckych vzťahov. Ak by sme pripustili takýto prístup, potom by v zmysle

vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst.: 3507/1966-334 zo dňa 03.07.1967, týkajúceho sa komasovaných
parciel č. 5055 a 5056, A. O. nemal žiaden podiel, keďže tam nebol uvedený ako spoluvlastník a preto
by k parcele č. 5055, ktorá je predmetom sporu, nemal žiaden právny nárok;
f. Čo sa týka zbytkov z niektorých parciel z komasačného hárku 0390, ktoré boli na listy vlastníctva
zapisované na základe ROEP-u, k týmto bol A. O. zapísaný len ako spoluvlastník v podiele 1/6.

34. K výkladu § 21 zákona o pôde vo vzťahu k predmetu sporu odporca uviedol, že vo vzťahu k celému
uplatnenému nároku, v ktorom bolo označených viacero parciel, si oprávnené osoby uplatnili nárok na
podiely otca a manžela A. O. a o týchto bolo vo vzťahu k navrhovateľov rozhodované, aj keď je zo
spisovej dokumentácie zrejmé, že oprávnených osôb po A. O. bolo viac. Navrhovatelia si vo vzťahu k

ostatným spoluvlastníkom pozemkov z komasačného hárku neuplatňovali, preto im ani nárok k týmto
podielom nevznikol.

IV.

Posúdenie odvolacím súdom

35. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon
č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
(ďalej len „Najvyšší správny súd“) agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v
správnomsúdnictve,vrátaneprerokúvanejveci.VsúladesrozvrhompráceNajvyššiehosprávnehosúduSlovenskej republiky na rok 2021 bola prejednávaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie
senátu 3S a v odvolacom konaní je naďalej vedená pod pôvodnou spisovou značkou.

36. Najvyšší správny súd uvádza, že nakoľko odvolacie konanie bolo začaté pred dňom nadobudnutia
účinnosti zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len „SSP“), v súlade s ustanovením § 492 ods. 2 SSP, postupoval podľa zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov. Najvyšší správny súd konajúci ako
súd odvolací [§ 10 ods. 2 OSP] preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj jemu konanie predchádzajúce

a dospel k nasledovným záverom.

37. Predmetom preskúmania v prejednávanej veci je rozhodnutie odporcu, ktorým priznal
navrhovateľkám, ako právnym nástupcom po oprávnenej osobe J. O., právo na náhradu v zmysle § 11
ods. 2 zákona o pôde z titulu prevzatia bez právneho dôvodu (§ 6 ods. 1 písm. p) zákona o pôde), a
to každej v podiele 1/18 z časti komasovanej - katastrálnej parcely č. 5055 v kat. úz. Ž. roľa o výmere

599m2.

38. Úlohou Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky bolo v medziach odvolania preskúmať
napadnutý rozsudok krajského súdu, ktorým potvrdil uvedené rozhodnutie odporcu o priznaní práva
na náhradu navrhovateľkám v podiele 1/18, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal s

relevantnými námietkami navrhovateliek a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť
napadnutého rozhodnutia odporcu, rešpektujúc pritom právny názor vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

39. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. v znení účinnom ku dňu 09.02.2016 (vydanie napadnutého

rozhodnutia) oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý
má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej
usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990
spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.

40. Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona, ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. februára 1948 do
1. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 6, zomrela
pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú
oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a majú
trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí:

a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo,
b)dedičzozávetu,ktorýnadobudolvlastníctvo,aleibavmierezodpovedajúcejjehodedičskémupodielu;
to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom
ustanovený len k určitej časti nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený iba
k tejto časti nehnuteľnosti,

c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím
lehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo,
jeho deti,
d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,
e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými

jeho deti.

41. Podľa § 13 ods. 1 veta prvá cit. zákona právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže oprávnená
osoba uplatniť do 31. decembra 1992.

42. Podľa § 21 cit. zákona, ak oprávnených osôb je viac a nárok na vydanie veci uplatnia len niektoré
z nich, vydá sa im vec celá.

43. Podstatou odvolacích námietok v konaní pred správnym súdom, ako aj v konaní pre odvolacím
súdom, bola požiadavka na zohľadnenie dokumentov, ktoré predkladali navrhovateľky, a ktoré podľa ich

názoru mali svedčiť o veľkosti podielu A. O., poručiteľa oprávnenej osoby J. O., v 1/2, a nie v 1/6, ako
ustálil správny orgán.44. Správny orgán po tom, ako zistil, že náhrada za vyvlastnenie bola priznaná len štyrom pôvodným
vlastníkom, medzi ktorými nebol A. O., keďže orgán rozhodujúci o vyvlastnení zrejme vychádzal z údajov
v PK vložkách č. 976 a 85, aj keď už reálne platil stav komasačný, voči A. O. ani voči jeho právnej

nástupkyni J. O. nebolo vedené ani vyvlastňovacie konanie, dospel k záveru, že v tomto prípade došlo
k prevzatiu nehnuteľnosti bez právneho dôvodu v zmysle § 6 ods. 1 písm. p) zákona o pôde.

45. Základom záveru správneho orgánu bola skutočnosť, že v katastrálnom území Ž. bola vykonaná
všeobecná komasácia v rokoch 1946 až 1948 v obvodoch č. I až VII. a na základe rozhodnutia Krajského

súdu Trenčín č. NcIII - 45/24/743 z 30.11.1948 o autentifikácií komasácie sa používa ako platný stav na
území komasovaných obvodov platný katastrálny operát stav komasačný. Vo vytvorených komasačných
obvodoch preto už platil stav komasačný, čím boli zrušené staré vlastnícke vzťahy podľa stavu pkn.

46. Na základe uvedeného preto vychádzal z údajov na komasačnom hárku 0390, kde boli uvedení
šiesti spoluvlastníci, vrátane A. O., a keďže ich podiely neboli na tomto hárku vymedzené, vychádzal z

toho, že sú rovnaké, t. j. podiel A. O. je 1/6 (§ 137 Občianskeho zákonníka).

47. Odvolací súd sa s touto argumentáciou stotožňuje. Nie je sporné, že na základe rozhodnutia
Krajského súdu Trenčín č. NcIII - 45/24/743 z 30.11.1948 o autentifikácií komasácie sa používa ako
platný stav na území komasovaných obvodov platný katastrálny operát stav komasačný. Vlastníctvo a

držba k novým pozemkom sa nadobúda na základe súdneho rozsudku alebo exekučného odovzdania
pozemkov. Toto nadobudnutie pozemkov sa pokladá za pôvodné (originárne) nadobudnutie pozemkov.
Staré vlastnícke vzťahy evidované v pkn. vložkách stratili záväznú platnosť.

48. Odvolateľky v podstate nespochybňujú, že pri určení spoluvlastníctva A. O. treba vychádzať z

komasačného hárku 0390. Nesúhlasia len so záverom, že pri určení jeho spoluvlastníckeho podielu
mal správny orgán vychádzať z predpokladu, že ak nie sú spoluvlastnícke podiely určené, platí, že
sú rovnaké (§ 137 Občianskeho zákonníka), a za týmto účelom poukazujú na dokumenty uvádzané v
odvolaní.

49. Odvolací súd konštatuje, že v predmetnej veci bolo reštitučným titulom nadobudnutie bez právneho
dôvodu podľa § 6 ods. 1 písm. p) zákona o pôde, keďže ako bolo vysvetlené v rozhodnutí odporcu
(časť I. tohto rozsudku), A. O. a ani jeho právna nástupkyňa manželka J. O. neboli zaradení medzi
spoluvlastníkov vyvlastňovaných pozemkov a nebolo voči nim vedené ani vyvlastňovacie konanie. Pri
určení spoluvlastníckeho podielu A. O., ktorý bol opomenutý pri vyvlastňovacom konaní, vyhodnocoval

správny orgán a tiež správny súd viaceré dokumenty, ktoré slúžili ako podklad pre ustálenie výšky jeho
podielu. Správny orgán ani správny súd neodmietli brať do úvahy nepriame dôkazy a indície, ktoré
predkladali navrhovateľky. Hodnotili ich vo vzájomnej súvislosti a najmä z rozhodnutia správneho súdu
(keďže správny orgán rozhodoval len v jednom stupni) je zrejmé, ako sa s nimi vysporiadali.

50. Odvolací súd nevníma v procese dokazovania ani vadu nedostatočne zisteného skutkového stavu,
ani vadu rozpornosti dôkazov. Odvolací súd nevidí nezákonnosť, či nelogickosť ohľadne úvah odporcu
a správneho súdu a z nich vyplývajúcich záverov, pričom zdôrazňuje, že v odvolaní navrhovateľky
nepoukazovali na žiadne nové návrhy, či námietky, ktoré by nevzniesli v správnom konaní, resp. v konaní
pred správnym súdom, a z ktorými by sa odporca alebo správny súd neboli vysporiadali. Z odôvodnenia

rozhodnutia odporcu, ako aj z rozsudku správneho súdu je zrejmé, ako jednotlivé dôkazy hodnotili,
prečo niektorým prisúdili väčšiu váhu a prečo niektoré vyhodnotili ako nie relevantné. Odvolací súd si
je vedomý judikatúry Ústavného súdu SR, vrátane rozhodnutia, na ktoré poukazujú navrhovateľky, o
potrebe citlivého prístupu k reštitučným konaniam, ktorých cieľom je odstránenie niektorých majetkových
krívd z minulosti. Uvedenú požiadavku však treba napĺňať v každom jednom konaní s prihliadnutím na

konkrétne okolnosti a výsledky dokazovania.

51. V predmetnej veci nemožno vytknúť odporcovi ani správnemu súdu, že sa priklonili k
nespochybniteľnému dôkazu - rozhodnutiu Krajského súdu Trenčín č. NcIII - 45/24/743 z 30.11.1948 o
autentifikácií komasácie, ktorý predstavoval záväzné usporiadanie vlastníckych vzťahov a pokladá sa

za pôvodné (originárne) nadobudnutie pozemkov tak, ako je ustanovené v komasačnom hárku 0390.
Odvolací súd súčasne konštatuje, že odporca aj správny súd v odôvodnení svojich rozhodnutí vysvetlili,
ako sa vysporiadali s dôkazmi a tvrdeniami predkladanými navrhovateľkami a prečo sa vzhľadom na
to, že sa týkali iných nehnuteľností, pochádzali z čias pred komasáciou alebo sa nepotvrdili, priklonilik záveru o podiele pre A. O. v 1/6. Tento záver je súladný aj s rozhodnutiami civilných súdov o určení
vlastníctva.

52. Odvolací súd dodáva, že správny súd plne rešpektoval aj právny názor Najvyššieho súdu SR
vyslovený v zrušujúcom uznesení a dôsledne sa vysporiadal so všetkými požadovanými skutočnosťami.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd považoval odvolacie námietky, týkajúce sa vyhodnotenia
spoluvlastníckeho podielu A. O. za nedôvodné.

53. Pokiaľ ide odvolacie námietky k výkladu § 21 zákona o pôde, odvolací súd nespochybňuje výklad,
ktorý zaujal a podrobne vysvetlil správny súd, keďže ho tak usmernil Najvyšší súd SR v zrušujúcom
uznesení. Podstatné však je, že po objasnení relevantných skutočností v novom konaní pred správnym
súdom výklad tohto ustanovenia nie je pre súdenú vec relevantný. Podstatou sporu totiž nebolo
uplatnenie nároku po iných osobách, než bola J. O. ako dedička po A. O., ale stanovenie výšky
spoluvlastníckeho podielu A. O. na nehnuteľnosti nadobudnutej bez právneho dôvodu.

V.
Záver

54. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd odvolací sa v plnom rozsahu stotožnil so
skutkovými i právnymi závermi krajského súdu, na ktoré s poukazom na § 219 ods. 2 O.s.p.
v podrobnostiach odkazuje. Keďže odvolacie námietky navrhovateliek neboli spôsobilé spochybniť
vecnú správnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k.
22Sp/37/2016-101 z 10. decembra 2019 podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

55. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c a
§ 250k ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľkám vzhľadom na neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. Odporcovi zákon priznanie trov neumožňuje a účastníci konania 1/ a 2/ si návrhu
trov neuplatnili.

56. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0 [§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a sudcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov].

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.