Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 25. september 2022

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1T/12/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8522010059
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2022:8522010059.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na hlavnom pojednávaní dňa 26. septembra

2022 v Starej Ľubovni, v trestnej veci proti obžalovanému V. R. pre prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný V. R., nar. XX.X.XXXX v B., trvale bytom K. XXX, okres Sobrance,

j e v i n n ý , ž e

dňa 2.1.2022 v čase okolo 09:00 hod. pod vplyvom alkoholu v množstve najmenej 0,75 mg etanolu na

liter vydýchnutého vzduchu, čo predstavuje 1,56 promile alkoholu v krvi, viedol osobné motorové vozidlo
zn. M. Y., evidenčné číslo SO XXX AX, po ceste I/68 v obci Ľubotín, okres Stará Ľubovňa, smerom od
Starej Ľubovne na Lipany, pričom na odstavnej ploche v blízkosti parkoviska oproti kostolu na ul. Hlavnej
v obci Ľubotín bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ Ľubotín,

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Trestného
zákona, trest odňatia slobody na 7 /sedem/ mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá každého druhu na 70 /sedemdesiat/ mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátorka Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa podala dňa 10.3.2022 tunajšiemu súdu obžalobu na
V. R. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona (ďalej tiež
iba „Tr. zák.“), ktorého sa podľa obžaloby obžalovaný mal dopustiť tak, že „dňa 2.1.2022 v čase okolo

9:00 hod. pod vplyvom alkoholu v množstve 0,75 mg na liter vydýchnutého vzduchu, čo predstavuje
1,56 promile alkoholu v krvi, viedol osobné motorové vozidlo zn. M. Y., EČ: SO XXX AX po ceste I/68 v
obci Ľubotín, okres Stará Ľubovňa, smerom od Starej Ľubovne na Lipany, pričom na odstavnej ploche
v blízkosti parkoviska oproti kostolu na ul. Hlavnej v obci Ľubotín bol zastavený a kontrolovaný hliadkou
OO PZ Ľubotín“.

Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, ktorého sa obžalovaný nezúčastnil, pričom jeho neprítomnosť
ospravedlnil jeho obhajca s poukazom na to, že obžalovaný nebol uvoľnený z práce. Obžalovaný
nežiadal o odročenie hlavného pojednávania a jeho vykonanie v jeho prítomnosti, pričom súdu boli
preukázané podmienky na vykonanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti podľa príslušných
ustanovení § 252 Trestného poriadku (ďalej tiež iba „Tr. por.“) a aj s ohľadom na v tomto smere

súhlasnévyjadreniaprítomnejprokurátorkyaobhajcuobžalovaného,súdhlavnépojednávanievykonalv
neprítomnosti obžalovaného. Po prednesení obžaloby prokurátorkou na hlavnom pojednávaní, obhajca
obžalovaného v stanovisku k nej neuviedol výhrady, poukázal na súhlas so skutkovým stavom aj
s právnym posúdením skutku uvedeného v obžalobe a uviedol, že nešlo o jazdenie priamo pod
vplyvom alkoholu, teda priamo po jeho požití, ale o zbytkový alkohol, pričom poukázal na to, že

obžalovaný vyjadruje ľútosť nad stíhaným skutkom. Vzhľadom na neprítomnosť obžalovaného na
hlavnom pojednávaní súd nevykonal postup podľa § 257 Tr. por..

Následne súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie:
- podľa § 258 ods. 4 Tr. por. čítaním zápisnice o výpovedi obžalovaného v prípravnom konaní, t.j.

zápisnicu o výsluchu obvineného z 3.1.2022 z č. l. 18 až 20 spisu;
- podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Tr. por. dokazovanie namiesto výsluchu svedkov čítaním zápisníc o
výpovediach svedkov V.. V. M. zo dňa 3.1.2022 z č. l. 22 až 23 spisu a V.. W. S. zo dňa 3.1.2022 z č.
l. 24 až 25 spisu;
- podľa § 269 Tr. por. čítaním listinných dôkazov, ako sú podrobne uvedené v zápisnici o hlavnom

pojednávaní z 26.9.2022, a to vrátane listinných dôkazov z pripojených spisov OS Michalovce sp. zn.
0T/264/2021 a sp. zn. 0T/11/2013, taktiež z pripojeného spisu ŠTS v Pezinku sp. zn. PK-2T/31/2013,
ako aj listiny predloženej na hlavnom pojednávaní obhajcom obžalovaného.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, vyhodnotiac ich jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej

súvislosti, mal súd preukázané, že obžalovaný sa dopustil spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., a to tak, ako je to uvedené v skutkovej vete vo výrokovej časti
tohto rozsudku, nakoľko preukázateľne dňa 2.1.2022 viedol ako vodič osobné motorové vozidlo, a to
pod vplyvom alkoholu v množstve najmenej 0,75 mg na liter vydýchnutého vzduchu, čo predstavuje 1,56
promile alkoholu v krvi, pričom z medicínskeho hľadiska, akceptovaného slovenskou trestnoprávnou

praxou, je v zásade stavom vylučujúcim spôsobilosť vodiča bezpečne viesť motorové vozidlo, ak hladina
alkoholu v jeho krvi presiahne 0,4762 mg/l etanolu vo vzduchu, t.j. hladinu 1 promile alkoholu v krvi.

Skutočnosti preukazujúce spáchanie stíhaného trestného činu vyplývajú jednak z prečítanej výpovede
obžalovaného z prípravného konania, kde v zásade spáchanie trestného činu (vyhodnotiac celý

obsah danej výpovede komplexne) priznal; zároveň ako z jeho uvedenej výpovede vyplýva, v deň
predchádzajúci spáchaniu skutku, t.j. 1.1.2022, popíjal s priateľmi, a to v Zázrivej, kde večer pil vodku
40 % a tiež šampanské, presné množstvo uviesť nevedel, avšak popíjal do polnoci, následne 2.1.2022
vstával o 06:00 hod., cítil sa dobre, niečo zjedol a išiel domov do Koromle, pričom po ceste bol zastavený
príslušníkmi PZ v Ľubotíne, kde bol podrobený dychovej skúške s výsledkom zistenia alkoholu 0,75 mg/

l a ďalšej s výsledkom 0,72 mg/l; uviedol, že vo vozidle bol sám.

Spáchanie trestnej činnosti obžalovaným je preukazované i prečítanými výpoveďami svedkov V.. M. a
V.. S., z ktorých výpovedí zhodne vyplynulo, že vozidlo vedené obžalovaným dňa 2.1.2022 zastavili v
rámci výkonu ich služby ako príslušníkov PZ, pričom zistili totožnosť vodiča - teda obžalovaného, ktorého

následne podrobili opakovane dychovej skúške, ktorých výsledok bol v oboch prípadoch pozitívny na
prítomnosť alkoholu, a to pri prvej 0,75 mg/l v dychu a v druhom prípade 0,72 mg/l v dychu - uvedené
zistené hodnoty sú zaznamenané i vytlačenými zápismi o dychových skúškach z prístroja použitého na
ich vykonanie (viď č.l. 29 spisu). Zároveň zápismi o dychových skúškach vykonaných u obžalovanéhodňa 2.1.2022 v čase 09:51:18 hod., v čase 10:13:38 hod. a 10:30:26 hod. (č.l. 30 a 31 spisu), ako
aj z výsledkov toxikologického vyšetrenia jeho krvi vykonaného 2.1.2022 s odberom o 11:25 hod. (viď
žiadanka na č.l. 41 spisu, výsledky vyšetrenia pripojené k č.l. 42 spisu a lekársku správu na č.l. 43 spisu)

je preukázané, že v stave vylučujúcom spôsobilosť na vykonávanie činnosti spočívajúcej vo vedení
vozidla sa obžalovaný nachádzal ešte i v čase vykonania uvedených úkonov, pričom výsledky týchto
vyšetrení v súhrne preukazujú dokonca, že hladina prítomnosti alkoholu v organizme obžalovaného
dokoncaeštestúpalaoprotivýsledkuprvejopakovanejdychovejskúšky,vykonanejnasamotnommieste
kde bol obžalovaný svedkami M. a S. zastavený (viď zápisy na č.l. 30 spisu, potom síce poslednou

dychovou skúškou bol zistený mierny pokles - zápis č.l. 31 spisu, avšak následne toxikologickým
vyšetrením krvi obžalovaného, odobratej 2.1.2022 o 11:25 hod., bol zistený výsledok až 1,72 promile
alkoholu v krvi /kde pre úplnosť treba poznamenať, že uvádzané referenčné hodnoty na výsledku
vyšetrenia - pripojený k č.l. 42 spisu - nie sú hodnotami možnej odchýlky, ale ide o hodnoty v medicínskej
praxi považované za akceptovateľné, teda nie patologické/).

Teda na základe vyššie uvedených skutočností mal súd preukázané, že k spáchaniu stíhaného skutku
došlo, že tento skutok spáchal obžalovaný, ktorý ním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty
trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., pričom obžalovaný
je za tento skutok trestne zodpovedný (nakoľko dokazovaním nebola zistená žiadna skutočnosť, v
dôsledkuktorejbybolomožnéprijaťzáverovylúčeníjehotrestnejzodpovednosti)atrestnosťuvedeného

skutku nezanikla.

Preto súd obžalovaného uznal vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., ktorý obžalovaný spáchal ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti
tohto rozsudku.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, súd, majúc preukázanú vinu obžalovaného, pri
rozhodovaní o druhu a výške trestu, postupujúc podľa § 34 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 6
Tr. zák. dospel k záveru, že pre náležité dosiahnutie účelu trestu, zabezpečenie ochrany spoločnosti
pred obžalovaným ako páchateľom tým, že mu bude zabránené v páchaní ďalšej, osobitne druhovo

totožnej trestnej činnosti, za účelom vytvorenia podmienok na jeho výchovu k vedeniu riadneho
života a k súčasnému odradeniu iných od páchania trestných činov, osobitne takéhoto druhu, vrátane
vyjadrenia morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou, je potrebné obžalovanému uložiť jednak
trest odňatia slobody, ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu.

V predmetnej veci sa obžalovaný dopustil úmyselného trestného činu, navyše v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia vo veci Okresného súdu Michalovce sp. zn. 0T/264/2021, kde trestným
rozkazom zo dňa 18.11.2021, právoplatným 18.11.2021, bol uznaný vinným zo spáchania prečinu
porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 ods. 1 Tr.
zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na 2 roky, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený

a určená bola skúšobná doba na 4 roky. Teda ani nie po dvoch mesiacoch od začatia jej plynutia, od
dania mu uvedenej možnosti preukázať nápravu v správaní už pod hrozbou toho, že v opačnom prípade
môže nastať situácia, že uvedený uložený trest bude musieť vykonať, spáchal obžalovaný opäť trestný
čin, a to úmyselný, pričom nemožno prehliadať povahu tu spáchaného trestného činu, viac než vysokú
rizikovosť takéhoto konania vo vzťahu k možnému ohrozeniu života alebo zdravia ľudí, či spôsobenia

značnej škody na majetku, kde v zásade len súhra objektívne daných, od vôle páchateľa v zásade
nezávislých priaznivých okolností počas vedenia vozidla v stave vylučujúcom spôsobilosť, privodenom
vplyvom návykovej látky, samotným situáciám v dôsledku ktorých by aj reálne mohlo dôjsť k následkom
na zdraví, živote ľudí, či škode na majetku, ako tak zabraňuje.

Takúto trestnú činnosť nie je nijako možné bagatelizovať ani s ohľadom na v zásade (a to oproti
niektorým iným trestným činom, ktorých následky, resp. v dôsledku ktorých vzniknuté následky pritom
možno v určitých prípadoch napraviť aj podstatne ľahšie) „jemnú“ trestnú sadzbu trestu odňatia slobody
ustanovenú v § 289 ods. 1 Tr. zák.. Absolútne sa nemôže súd stotožniť ani s názorom, na obranu
obžalovaného prezentovaným jeho obhajcom, o tom, že nešlo o vedenie vozidla priamo po požití

alkoholu, ale o „zbytkový“ alkohol. U obžalovaného bol jednoznačne preukázaný v čase vedenia vozidla
stav vylučujúci spôsobilosť na vykonávanie takej činnosti. Sám obžalovaný pri výsluchu v prípravnom
konaní uviedol, že v predchádzajúci večer, pred vedením vozidla, popíjal na chate, pričom z výpovede
vyplýva, že išlo o požívanie viacerých druhov alkoholu, vodky 40 % a šampanského, a to do polnoci,následne už o 06:00 hod. ráno vstal, niečo zjedol a vyrazil na cestu domov z dotknutého miesta, teda zo
Zázrivej do Koromle, teda jednoznačne vo viac než krátkej dobe po ukončení požívania alkoholických
nápojov, pričom nemožno, už vzhľadom na výsledky zistenia množstva alkoholu v jeho organizme

ešte v čase po jeho zastavení hliadkou PZ v obci Ľubotín akceptovať tvrdenia, že sa pred jazdou
cítil dobre, resp. necítil sa opito, nemožno danú situáciu bagatelizovať ľudovou barličkou „zbytkového“
alkoholu (nepochybne by celá situácia bola podstatne zaujímavejšia pokiaľ by bol v prípravnom konaní
podrobnejšie vypočutý ohľadom konkrétnejšieho času začatia požívania alkoholu v predchádzajúcom
dni, resp. ohľadom, pokiaľ to nevedel presne, minimálne požitého množstva toho - ktorého alkoholu,

resp.pokiaľbyvprípravnomkonaníbolovykonanéiprípadnédokazovanievovzťahuktomuvakejmiere
bol ovplyvnený alkoholom už na samotnom začiatku vedenia vozidla v dotknutý deň - už len vzhľadom
na vzdialenosť Zázrivej od Ľubotína a čas potrebnej jazdy medzi uvedenými miestami).

Pri rozhodovaní o druhu a výške trestu, a súvisiacom hodnotení osoby páchateľa vo všeobecnosti,
nemožno opomenúť ani predchádzajúce trestné konania vedené voči obžalovanému a ich výsledok,

a to aj hoci podľa príslušných zákonných ustanovení bolo to-ktoré odsúdenie z minulosti zahladené,
nezahladzuje sa však nikdy samotná skutočnosť, ako je tomu aj v prípade obžalovaného, že sa už
dopustil takých konaní, ktoré boli trestnými činmi. V danom prípade preto súd nemôže pri ukladaní trestu
a posudzovaní osoby obžalovaného opomenúť, že obžalovaný už aj v minulosti sa dopustil konaní, a to
úmyselných, ktoré boli trestnými činmi, pričom v jednom prípade išlo i trestnú činnosť totožného druhu,

pre akú je v tu vedenom konaní stíhaný.

Konkrétne, vo veci Okresného súdu Michalovce sp. zn. 3T/200/2009 bol obžalovaný rozsudkom zo
dňa 19.11.2009, právoplatným 19.11.2009, uznaný vinným zo spáchania prečinu porušenia predpisov o
štátnych technických opatreniach na označenie tovaru formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 279 ods.

1 Tr. zák. - uložený mu bol trest odňatia slobody na 1 rok a 3 mesiace, jeho výkon mu bol podmienečne
odložený, určená mu bola skúšobná doba na 1 rok a 8 mesiacov, v ktorej sa osvedčil.

Vo veci Okresného súdu Michalovce sp. zn. 0T/11/2013 bol trestným rozkazom zo dňa 4.2.2013,
právoplatným 4.2.2013 uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky

podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. - uložený mu bol trest odňatia slobody na 5 mesiacov, jeho výkon bol
podmienečne odložený a určená bola skúšobná doba na 18 mesiacov, zároveň mu bol uložený trest
zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov na 30 mesiacov.

Výrok o treste vyššie uvedeného trestného rozkazu OS Michalovce sp. zn. 0T/11/2013 zo dňa 4.2.2013

bol následne zrušený rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku sp. zn. PK - 2T/31/2013 zo
dňa 17.12.2014, právoplatným 17.12.2014, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu
porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zák. k § 279 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/
Tr. zák., a ktorým rozsudkom mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody na 8 mesiacov, jeho výkon

mu bol podmienečne odložený a určená mu bola skúšobná doba na 18 mesiacov, ďalej mu bol uložený
peňažný trest 500,- eur (ktorý vykonal), trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na
30 mesiacov. Odsúdenie je zahladené (podľa § 93 ods. 1 Tr. zák.).

Skutku, z ktorého spáchania bol obvinený uznaný vinným vyššie uvedeným rozsudkom

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, sa obvinený (vychádzajúc zo skutkovej vety rozsudku)
sa síce dopustil ešte 31.10.2007, avšak skutku, za ktorý bol odsúdený vo veci OS Michalovce sp. zn.
0T/11/2013 dňa 2.2.2013, pričom od samotných oboch uvedených odsúdení (navyše s ohľadom na to,
že skutok, za ktorý bol odsúdený vo veci OS Michalovce 0T/2642021 spáchal 17.11.2021) neuplynula
tak dlhá doba, aby bolo možné na tieto skutočnosti v ich podstate, odhliadnuc od zahladení odsúdení ako

takých, teda v tom smere, že už sa dopustil obžalovaný konaní, ktoré boli trestnými činmi, neprihliadať
pre účel priznania obžalovanému v tu vedenej veci poľahčujúcej okolnosti, že viedol pred spáchaním
činu riadny život.

Navyše v tomto smere, ale aj vo vzťahu k celkovému hodnoteniu osoby obžalovaného v súvislosti s

rozhodovaním o druhu a výške trestu, nemožno opomínať ani ďalšie skutočnosti týkajúce sa celkového
doterajšieho vedenia života obžalovaným a plnenia a rešpektovania povinností uložených mu ako
členovi spoločnosti nielen predpismi trestného práva, ale aj v iných oblastiach spoločenského života.Tu treba poukázať na to, že obžalovaný, ako vodič motorových vozidiel, má v evidenčnej karte viacero
zaznamenaných postihov za priestupky na úseku cestnej premávky. V dňoch 12.5.2017, 18.10.2011 a
14.3.2011 mu v blokových konaniach boli uložené pokuty za prekročenie povolenej rýchlosti jazdy; od

dňa 3.12.2007 mu bol zadržaný vodičský preukaz rozhodnutím OR PZ v Michalovciach č. ORP-348/DI-
V-2007 zo 7.12.2007, právoplatným 4.1.2008, kde je zaznamenané porušenie ustanovenia § 3 ods. 2
písm. c/ v tom čase účinného zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, so
záznamom o odmietnutí podrobeniu sa vyšetrenia; ďalej dňa 11.8.2004 porušil ustanovenia § 3 ods. 2
písm. c/ zákona č. 315/1996 Z.z. (odmietnutie vyšetrenia) a § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 315/1996 Z.z. (s

následkom v podobe dopravnej nehody), kde mu okrem peňažnej pokuty bol uložený zákaz činnosti od
4.10.2004 do 4.12.2005 rozhodnutím č. ORP-P-142/DI-3-2004 zo 4.10.2004, právoplatným 4.10.2004;
dňa 6.1.2006 porušil povinnosti z ustanovení § 3 ods. 2 písm. c/, § 4 ods. 2 písm. b/ a § 16 ods. 1
zákona č. 315/1996 Z.z., pričom opäť je poznamenané aj odmietnutie vyšetrenia a aj následok v podobe
dopravnej nehody - uložený mu bol Dopravným inšpektorátom Sobrance zákaz činnosti od 9.3.2006 do
9.5.2007 rozhodnutím č. ORP-P-28/DI-3-2006 z 9.3.2006, právoplatným 9.3.2006. V centrálnej evidencii

správnych deliktov a priestupkov je tiež zaznamenaný jeho postih v blokovom konaní pokutou uloženou
mu mestskou políciou v Košiciach za skutok z 26.1.2018 - nerešpektovanie dopravného značenia.

Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že u obžalovaného nemožno prijať záver o tom,
že by v prípade tu spáchaného skutku išlo iba o výnimočný exces v jeho správaní, teda že inak vedie

riadny život, nakoľko nielen že vo viacerých prípadoch už aj v minulosti bol postihnutý v priestupkových
konaniach, a to vždy práve na úseku cestnej premávky za porušenie povinností uložených mu právnymi
predpismi v súvislosti s vedením motorového vozidla, pričom išlo podľa súdu v zásade vždy o porušenia
povinnostídôležitých(čiužčosatýkadodržiavaniarýchlostijazdy,čiužpovinností,vdôsledkuporušenia
ktorých boli zaznamenané dopravné nehody) a hlavne o postihnutia aj za opakované konania druhovo

obdobnéskutku,prektorýjevtuvedenejveciobžalovanývsúčasnostitrestnestíhaný,alepreukázateľne
sa už opakovane dopustil aj trestnej činnosti, pričom je zrejmé, že v minulosti mu uložené podmienečné
tresty odňatia slobody, ako aj trest zákazu činnosti a peňažný trest, nemali náležitý výchovný účinok v
tom smere, aby k ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti zo strany obžalovaného už nedochádzalo, práve
naopak-obžalovanýnielenže17.11.2021spáchalopäťúmyselnútrestnúčinnosť,zaktorúbolodsúdený

vo veci OS Michalovce 0T/264/2021 (a treba zdôrazniť, že rovnakého druhu ako bola trestná činnosť, z
ktorej spáchania bol uznaný vinným v konaniach OS Michalovce sp. zn. 3T/200/2009 a ŠTS v Pezinku
sp. zn. PK - 2T/31/2013), ale opäť, napriek vo veci OS Michalovce sp. zn. 0T/264/2021 zase mu danej
možnosti preukázať úprimnú snahu po náprave, úprimné odhodlanie do budúcna sa trestnej činnosti
nedopúšťať, napriek hrozbe možného výkonu trestu uloženého mu trestným rozkazom OS Michalovce

sp. zn. 0T/264/2021 z 18.11.2021, sa dopustil ani nie po dvoch mesiacoch od začiatku plynutia tam
uloženej 4-ročnej skúšobnej doby opäť úmyselnej trestnej činnosti - spáchal prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák..

Vyššie uvedené skutočnosti vyznievajú vo vzťahu k osobe obžalovaného o to závažnejšie, že naproti

tomu, podľa správy z miesta jeho bydliska, je v obci Koromľa považovaný za slušného občana a nebol
prejednávaný žiadnou komisiou. Teda vo svojom bydlisku, v bezprostrednom okolí v ktorom žije, je
schopný sa správať riadne, avšak v celkovom meradle z hľadiska štátom a celou spoločnosťou na
neho kladených požiadaviek je obžalovaný vzhľadom na vyššie uvedené zistené skutočnosti viac než
náchylný ich vedome porušovať.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, vyhodnotiac ich jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti,
dospel súd k názoru, že za spáchaný trestný čin, z ktorého spáchania obžalovaného týmto rozsudkom
uznal vinným, je potrebné vzhľadom na osobu obžalovaného, povahu, okolnosti, spôsob a pohnútku
spáchanej činnosti uložiť obžalovanému za účelom zabezpečenia náležitého dosiahnutia účelu trestu v

zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák., osobitne tak z hľadiska individuálnej, ale nemenej aj generálnej prevencie,
trest odňatia slobody, ktorý obžalovanému uložil, majúc u obžalovaného za danú poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. (vychádzajúc čo sa týka zistenia jej danosti komplexne z celkových jeho
vyjadrení pri výsluchu v prípravnom konaní, zápisnica o ktorom bola v rámci dokazovania na hlavnom
pojednávaní čítaná) a zistiac priťažujúcu okolnosť na strane obžalovaného podľa § 37 písm. m/ Tr. zák.

(konkrétne spočívajúcu v odsúdení vo veci OS Michalovce vo veci sp. zn. 0T/264/2021), na sedem
mesiacov, ktorú výmeru uvedeného trestu súd vzhľadom na všetky dokazovaním zistené a hodnotené
skutočnosti považuje za primeranú.Zároveň súd vzhľadom na ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák., skutočnosť, že obžalovaného odsudzuje
za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia (konkrétne vo veci
OS Michalovce 0T/264/2021 - zohľadnenie skutočnosti spáchania úmyselného trestného činu pre účel

aplikácie postupu podľa § 49 ods. 2 Tr. zák., teda nemožnosť podmienečného odkladu výkonu ďalšieho
trestu odňatia slobody nie je možné vylúčiť s poukazom na to, že samotné uvedené predchádzajúce
odsúdenie sa vyhodnocuje aj ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. pri ukladaní
dotknutého trestu) nemohol výkon tohto uloženého trestu v tu vedenej veci podmienečne odložiť a
zároveňobžalovanéhonajehovýkon,vzhľadomnanaplneniepodmienoknastraneobžalovanéhopodľa

§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia.

Už v tejto súvislosti je treba poukázať na to, že za tu zisteného skutkového stavu a všetkých skutočností
rozhodných pre rozhodnutie o druhu a výške trestu, na základe čoho bol obžalovanému uložený
trest odňatia slobody, bolo vylúčené prijať obcou Koromľa ponúknuté prevzatie záruky za nápravu

obžalovaného a upustiť od jeho potrestania, resp. trest odňatia slobody obžalovanému uložiť ako
podmienečný (teda podmienečne odložiť jeho výkon).

Celkovo v tejto veci neboli súdom zistené podmienky pre možnosť upustenia od potrestania
obžalovaného podľa § 40 ods. 1 Tr. zák., keďže už s ohľadom na povahu spáchaného prečinu a vyššie

podrobne popísaný doterajší spôsob života obžalovaného, ako aj s ohľadom na to, že obžalovaný sa
ani nedostavil na hlavné pojednávanie (bol na každý termín riadne a dostatočne včas predvolaný, aj tak
nevykonal opatrenia aby sa ho zúčastnil) vylučuje aby bolo možné vôbec nejako uvažovať o tom, že
samotné prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu (§ 40 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.).

Rovnako tak súd nevyhodnotil za dôvodnú možnosť prijať ponúknutú záruku obce Koromľa za nápravu
obžalovaného a postupovať či už podľa § 9 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., ako ani podľa § 40 ods. 1 písm.
b/ Tr. zák. v prípade obžalovaného.

Pre úplnosť, čo sa týka samotnej, prostredníctvom obhajcu obžalovaného predloženej, ponúknutej

záruky obce Koromľa za nápravu obžalovaného, obžalovaný podľa údajov z Registra obyvateľov,
má trvalé bydlisko, žije v uvedenej obci od 22.11.2010 a napriek tomu, vzhľadom na jeho nielen
trestnú ale aj priestupkovú minulosť, nepochybne obec nemala doposiaľ žiaden relevantný výchovný
vplyv na obžalovaného, pričom podľa súdu vzhľadom na celkovú osobu obžalovaného, povahu
spáchanej trestnej činnosti, okolnosti, spôsob je spáchania, obcou uvádzané prostriedky nemožno

považovať za dostatočné na dosiahnutie jeho nápravy. Zároveň má súd viac než dôvodné pochybnosti
o tom v akej intenzite by bolo možné ich obcou využívať, a to už vzhľadom na dlhodobé pracovné
pôsobenie obžalovaného v zahraničí, ktoré mu - naproti obcou uvádzaným skutočnostiam, ani v jednom
nariadenom termíne nedovolilo sa dostaviť na hlavné pojednávanie a teda aj v skutočnosti v akej miere
sa podieľa obžalovaný na obcou v dotknutom podaní popisovaných aktivitách, kde osobitne na pomoci

osobám utekajúci z Ukrajiny sa má dokonca podľa obce podieľať zásadne. Z pohľadu súdu ide zo
strany obce, ktorá nepochybne, keďže v trestných konaniach sa vždy žiadajú správy a charakteristiky
stíhanej osoby z miesta jej bydliska, musí mať určitú vedomosť o závadnom správaní obžalovaného,
o chvályhodný pokus o pomocnú ruku, avšak vzhľadom na všetky vyššie zistené skutočnosti ho súd
nemôže hodnotiť inak ako oneskorený a nedôvodný.

Navyše, samotný výchovný vplyv obce je podľa súdu vylúčený už v príslušnom podaní obsiahnutým,
zrejme bez podrobnej vedomosti o všetkých ostatných súvisiacich skutočnostiach, ale i tak nanajvýš
nevhodným a nezodpovedným bagatelizovaním trestnej činnosti, ktorej sa obžalovaný dopustil - viď,
vzhľadom na povahu spáchanej trestnej činnosti nehodnotiteľné inak ako doslova nezodpovedné až

drzé, tvrdenia typu „máme za to, že závažnosť jeho skutku je nepatrná a nejde o žiaden ťažký zločin“.
Áno, podľa zákonom upravených kritérií nejde v danom prípade o zločin, ide o prečin, ale aby niekto,
kto na jednej strane ponúka záruku za nápravu páchateľa trestnej činnosti zároveň bagatelizoval
takýmto spôsobom tu spáchaný trestný čin, jeho závažnosť, ním vyvolané ohrozenie záujmov zákonom
chránených, a za určitých okolností v dôsledku takého trestného konania hroziacu možnosť vzniku

následkov, ktoré si radšej ani neradno predstavovať, už samo osebe značí, že od takého subjektu
relevantný výchovný vplyv na páchateľa trestnej činnosti, a tobôž jeho dosiahnutie, nemožno očakávať.V súvislosti s uložením trestu odňatia slobody treba doplniť pre úplnosť, vzhľadom na názor obhajoby v
záverečnej reči o primeranosti a dostatočnosti prísneho peňažného trestu, očakávanie premeny trestu
uloženého vo veci OS Michalovce sp. zn. prípadné uloženie trestu domáceho väzenia a súvisiaci

všeobecný poukaz obhajcu v záverečnej reči na dôvody uvedené v tejto veci písomne podanom odpore
protipôvodnevydanémutrestnémurozkazu,súdpoznamenáva,žesohľadomnavšetkyvyššieuvedené
skutočnosti a zistené skutočnosti v rámci dokazovania nepovažuje ani uloženie trestu peňažného, ani
uloženie trestu domáceho väzenia v danom prípade, hoci aj ich uloženie popri sebe, za dostatočné na
dosiahnutie účelu trestu.

Pre uloženie peňažného trestu (rozumej za podmienky, že nebude ako obhajoba žiada uložený trest
odňatia slobody) súd v tomto prípade, vzhľadom na všetky dokazovaním zistené skutočnosti a hore
podrobne už popísané dôvody uloženia trestu odňatia slobody, nepovažuje za možné a dostatočné
postupovať podľa § 56 ods. 2 Tr. zák..

Zároveň však treba poznamenať, že obžalovanému ani popri uloženom treste odňatia slobody peňažný
trest súd neuložil - súd tu postupoval s ohľadom na ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zák., teda aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na rodinu obžalovaného a jemu blízke osoby. Keďže bol obžalovanému
uložený trest odňatia slobody, ktorého výkon nemôže byť podmienečne odložený, jeho výkon (v prípade
právoplatnosti tohto rozhodnutia) bude znamenať určitý výpadok príjmov domácnosti obžalovaného,

ktorý je podľa zistení z čítanej zápisnice o jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní nemajetný. I keď
v prípravnom konaní uvádzal čistý mesačný príjem 2.000,- eur, tento však nezodpovedá údajom
zisteným z lustrácie jeho osoby v systéme sociálnej poisťovne (viď tam uvedené vymeriavacie
základy obžalovaného za mesiace máj 2021 až apríl 2022), a to až ako tak na v čase hlavného
pojednávania dostupné údaje o vymeriavacích základoch obžalovaného za mesiace máj až júl 2022.

Zároveň i keď obžalovaný je podľa výsledkov dokazovania otcom jedného už plnoletého dieťaťa,
pričom manželka obžalovaného podľa lustrácie jej osoby v Sociálnej poisťovni pracuje (a to popri
práci zamestnanca v zásade v neziskovej organizácii ReSocia, n.o. v určitých obdobiach aj u iných
subjektov na základe obdobných pracovných vzťahov), pričom podrobne majetkové, výdavkové a
obdobnépomeryobžalovaného(ktorýsanahlavnépojednávanienedostavil)nebolivprípravnomkonaní

zistené, nepovažoval súd za dôvodné za takej situácie popri treste odňatia slobody, uložiť obžalovanému
i peňažný trest (vzhľadom na § 34 ods. 3 Tr. zák.).

Čo sa týka trestu domáceho väzenia, súd uvedený druh trestu u obžalovaného na základe vyššie
zistenýchskutočnostítaktiežnevyhodnotilakodostatočnýnadosiahnutiezákonompožadovanéhoúčelu

trestu v tejto veci - teda súd primárne nepovažuje v danom prípade na jeho uloženie za splnené
podmienky podľa § 53 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. (teda aby bolo postačujúce uložiť tento druh trestu
vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu, osobu a pomery obžalovaného). Zároveň pre jeho
uloženie nebolo nijako preukázané, a v rámci dokazovania ani v tomto smere navrhnuté dokazovanie,
o splnení podmienok výkonu kontroly technickými prostriedkami (§ 53 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.) a tiež

samotný obžalovaný, ktorý opakovane sa na hlavné pojednávanie nedostavil, napriek tomu, že tento
druh trestu navrhoval už aj v písomne podanom odpore proti trestnému rozkazu, v celom konaní
nepredložil žiaden písomný sľub potrebný pre uloženie takého druhu trestu v zmysle § 53 ods. 1 písm.
b/ Tr. zák..

Súd uložený trest odňatia slobody, na základe všetkých skutočností a dôvodov, ktoré súd k jeho
uloženiu v tejto veci viedli, nijako nepovažuje za nehumánny, či neprimeraný (to už len na margo
obsahu obžalovaným v tejto veci prostredníctvom obhajcu písomne podaného odporu proti pôvodne tu
vydanému trestnému rozkazu, na obsah ktorého odporu obhajca odkázal v záverečnej reči).

Zároveň v danom prípade pre naplnenie účelu trestu, vzhľadom na druh trestnej činnosti, ktorej sa
obžalovaný dopustil a pri výkone akej činnosti spáchal trestný čin, za ktorý ho súd uznal vinným, súd
uložil obžalovanému podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá každého druhu, teda v hornej polovici v § 61 ods. 2 Tr. zák. uvedenej trestnej sadzby u tohto
druhu trestu, pretože dokazovaním je preukázané, viď obsah trestného rozkazu OS Michalovce sp. zn.

0T/11/2013 zo dňa 4.2.2013, právoplatného 4.2.2013, že obžalovaný bol už za trestný čin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zák. (konkrétne podľa § 289 ods. 2 Tr. zák.), ktorého
sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, odsúdený, pričom v tejto súvislosti treba vzhľadom na
výsledky dokazovania (zahladenie uvedeného odsúdenia, ako aj zahladenie odsúdenia obžalovanéhovo veci ŠTS v Pezinku sp. zn. PK - 2T/31/2013, kde mu trest zákazu činnosti bol uložený v rámci tam
ukladaného súhrnného trestu) uviesť, že v zmysle § 61 ods. 7 Tr. zák. na ukladanie trestu zákazu činnosti
podľa odseku 3 Tr. zák. nemá vplyv zahladenie dotknutého predchádzajúceho odsúdenia.

V danom prípade, čo sa týka ukladania trestu zákazu činnosti, pre riadne dosiahnutie účelu trestu v
zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák., súd so zohľadnením aj dĺžky a spôsobu výkonu zároveň uloženého trestu
odňatia slobody, vyhodnotil za dostatočné a primerané uložiť obžalovanému trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu na 70 mesiacov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa do
15 dní od oznámenia tohto rozsudku.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok
oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho

oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný účinok.
Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v

obžalobe,
c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Podľa § 308 ods. 2 Tr. por., prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem
obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,

osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca.
Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako

obžalovanému.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním aj len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.