Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. apríl 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/274/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0021203781
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:0021203781.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej a Mgr. Miloša Greguša vo veci starostlivosti súdu
o maloletú A. B. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Michalovce dieťaťa rodičov: A. C. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v D. E. X a C. B. nar. XX.X.XXXX
bývajúceho v F. A. G. H. E. XXX zastúpeného JUDr. Veronikou Čižmárovou advokátkou so sídlom
advokátskej kancelárie v Michalovciach na Námestí osloboditeľov č. 1 o návrhu navrhovateľa C. C.
nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Pinkovciach č. 1 zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter
Szárszoi, s.r.o. so sídlom v Michalovciach na Štefánikovej ulici č. 8 v konaní o osvojenie maloletého

dieťaťa manželom matky o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k.
15P/113/2021-110 z 29.4.2022 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh manžela matky na osvojenie maloletého
dieťaťa. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. e/ a h/ CSP a poukázal na to, že boli splnené hmotnoprávne predpoklady v zmysle § 102

ods. 1 písm. a/ Zákona o rodine, kedy sa nevyžadoval súhlas otca maloletého dieťaťa na osvojenie
dieťaťa. Súd prvej inštancie záujem otca o maloleté dieťa mal vyvodzovať z toho, že svedkyňa C. C.
vo svojej výpovedi mala potvrdiť, že otec prejavoval o maloletú záujem, avšak matka mu v tom mala
brániť. Svedkyne C. nevedela uviesť presný rok, kedy otec o dieťa prejavoval záujem. Z uvedeného je
zrejmé, že nakoľko k vydaniu rozsudku o rozvode manželstva došlo ešte dňa 25.10.2018, tak svedkyňa
rozprávala o udalosti, ktorá sa údajne mala odohrať pred týmto dátumom. Uvedené svedectvo je teda
irelevantné pre posudzovanie záujmu otca o maloleté dieťa. Na osvojenie dieťaťa nebol potrebný súhlas

otca vzhľadom na to, že počas obdobia najmenej šiestich mesiacov o dieťa nejavil záujem. Pokiaľ išlo
o tvrdenie súdu, že matka na otca podala trestné oznámenie za porušenie domovej slobody a uvedené
možno považovať za závažný dôvod, ktorý by bránil otcovi stretávať sa s maloletou, s uvedeným
nesúhlasil. V žiadnom prípade uvedené nemožno považovať za dôvod, ktorý by mal otcovi brániť v styku
s maloletou a to aj vzhľadom na to, že styk otca s maloletou sa nemal realizovať na pozemku, kde
maloletá býva, ale v zmysle rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 7P/310/2015 zo dňa 25.10.2018
sa mal realizovať v obchodnom centre Idea v interiérovom ihrisku Káčerovo v Michalovciach. Ak bol

otec maloletej toho názoru, že mu je bránené v styku s maloletou, mal dostatok času, aby sa svojho
práva domáhal právnou cestou. V ďalšom tvrdenia otca o tom, že sa bál nejakej trestnej represie,
považovala len za výhovorku, pričom pokiaľ ide o obdobie pred právoplatnou úpravou styku s maloletou,
takpoukázalnato,žeužpočaskonaniaorozvodematkauviedla,žeotecmôžeprísťzamaloletoudcéroukedykoľvek,čovšaknevyužil.Poprávoplatnostirozsudkuotecaniraznevyužilvýrokupravujúcijehostyk
sdcérou.To,žeotecprišielmaloletúnavštíviťnaposledyvneskorýchvečernýchhodináchdňa24.1.2017
je jasným dôkazom toho, že otec maloletej viac ako šesť mesiacov neprejavuje záujem o dcéru.

Taktiež samotné konštatovanie súdu o tom, že matka nedala maloletej možnosť bližšie spoznať svojho
biologického otca, považoval vzhľadom na uvedené za neprimerané a ničím nepodložené a najmä za
irelevantné vo vzťahu k tomu, či sú splnené podmienky na osvojenie maloletej. Taktiež poukázal na
to, že aj kolízny opatrovník v danom konaní navrhol vyhovieť jeho návrhu v celom rozsahu. Pokiaľ
ide o odôvodnenie rozsudku v tej časti, že prejavom záujmu o dieťa nie je len styk s dieťaťom, ale aj

starostlivosť o výživu dieťaťa, uviedol, že skutočnosť, že otec prispieva na výživu maloletej je pravda,
ale je potrebné poukázať aj na to, že samotné uhrádzanie výživného je povinnosťou rodiča, na ktorú bol
otec autoritatívne zaviazaný rozhodnutím súdu. Formálny záujem rodiča o dieťa nemožno považovať za
právne relevantné prejavenie záujmu. Zo strany súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu právnemu
posúdeniu danej veci. Uviedol, že otec školu ohľadom výchovnovzdelávacích výsledkov a správania sa
dcéry nekontaktoval. Pokiaľ by matka nerešpektovala súdom upravený styk otca s maloletou, tak sa

otec mohol domáhať nariadenia výkonu rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené mal za to, že z dôkazov
vykonaných pred súdom prvej inštancie jednoznačne vyplynulo, že otec neprejavuje skutočný záujem
o svoju maloletú dcéru. V konečnom dôsledku teda boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky na
osvojenie maloletej. Navrhol, aby odvolací súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel, alternatívne zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca ponechal rozhodnutie na úvahu odvolacieho súdu.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny. Opätovne zdôraznil, že v prvom rade matka neviedla maloletú

k vybudovaniu vzťahu s ním, naopak aktívnou formou, ktorá vyplynula z dokazovania, mu bránila, aby
si so svojou dcérou mohol vybudovať plnohodnotný vzťah. Zásadne nie je možné osvojiť dieťa bez
súhlasu druhého rodiča. Nesúhlas, čo i len jedného rodiča s osvojením, predstavuje prekážku pre
osvojenie.Konštatoval,ževpredmetnomkonanínebolisplnenéhmotnoprávnepodmienkypreosvojenie
dieťaťa tak, ako to konštatoval súd prvej inštancie. Neudelil súhlas s osvojením maloletého dieťaťa

a tiež nie je možné aplikovať ani § 102 ods. 1 písm. a/ Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že sa po celý čas snažil o kontakt s maloletou dcérou, pričom matka maloletej zámerne
vytvárala rôzne prekážky, ako mu v tom zabrániť. Skutočnosť, že nepodal návrh na úpravu styku súdnou
cestou nedokazuje, že o svoju dcéru nejaví záujem. Okrem iného, počas celého konania sa snažil
o kontakt s dcérou, pričom kontaktoval aj kolízneho opatrovníka. Tvrdenia navrhovateľa považoval

za jednostranné a účelové. Snaží sa vytvoriť dojem, že platenie výživného na maloletú, na ktoré bol
zaviazaný súdom, berie iba ako svoju povinnosť. Je pravdou, že na plnenie vyživovacej povinnosti
bol zaviazaný súdom a túto si plní riadne a včas. Okrem výživného zriadil maloletej aj účet na tvorbu
úspor do budúcna, o čom predložil dôkaz, a na tento účet posiela peňažné prostriedky. Pokiaľ by mu
na maloletej dcére nezáležalo, ako sa to snažil vykresliť navrhovateľ spolu s matkou, tak okrem iného,

nevytváral by jej úspory nad rámec vyživovacej povinnosti. Z celého písomného odvolania navrhovateľa,
ale i zo súdneho konania je zrejmé, že matka spolu s manželom sa snažia dávať do popredia to,
ako v posledných šiestich mesiacoch nemal prejavovať záujem o maloletú, avšak bagatelizujú to,
ako ho matka atakovala podanými trestnými oznámeniami a daňovými kontrolami a hlavne to, ako
neprípustne zmenila maloletej priezvisko. Zároveň maloletú viedli k tomu, že je C. a navrhovateľ je jej

otec. Skutočnosť, že matka nežije s ním ale so svojim terajším manželom, s ktorým vytvorila spoločnú
domácnosť neznamená, že sa môžu rozhodnúť aj so svojim manželom, že ukončia rodičovský vzťah
maloletej k nemu a k jeho širšej rodine. Pokiaľ teda maloletá žije v úplnej rodine a jediným problémom
na jej úplné začlenenie je skutočnosť, že nemá rovnaké priezvisko, táto skutočnosť sa dá vyriešiť iným
spôsobom, než takým závažným zásahom do práv maloletej a jej biologickej rodiny. Taktiež je potrebné

prihliadať aj na to, že osvojenie maloletej v tomto konkrétnom prípade neprinesie žiadnu zmenu do jej
života a výhody osvojenia neprevyšujú jeho nevýhody.

5.Navrhovateľvodvolacejreplikezotrvalnatom,žebolisplnenéhmotnoprávnepodmienkynaosvojenie
maloletej. K vyjadreniam otca, že mu matka bránila vybudovať si plnohodnotný vzťah s maloletou

uviedol,žetietojehotvrdeniapovažujezaneprimeranéaničímnepodložené.Zdôraznil,žeotecmaloletú
minimálne počas šiestich mesiacov nenavštevoval a žiadnym spôsobom nevynaložil úsilie upraviť si
svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohol osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa,
pričom nijako nepreukázal, že by mu v tom bránila nejaká závažná prekážka. Poukázal aj na to, žepo právoplatnosti rozsudku, ktorým bol upravený styk s maloletou, otec ani raz nevyužil toto svoje
právo. V ďalšom iba samotná skutočnosť, že otec uhrádza výživné určené autoritatívnym rozhodnutím
súdu, nemôže byť považované za skutočný záujem o maloleté dieťa, o to viac, ak platí, že neplnením

vyživovacej povinnosti by sa otec vystavil trestnému stíhaniu. V ďalšom okolnosť, že otec maloletej
zriadil sporiaci účet žiadnym spôsobom nevylučuje, že by sa nenaplnil iný predpoklad nezáujmu o dieťa.
Vzhľadom na uvedené nesúhlasí s tvrdeniami otca uvedenými v jeho vyjadrení a považuje ich za
nedôvodné a účelové. Záverom zotrval na odvolaní a jednotlivých tvrdeniach a bol toho názoru, že sú
splnené hmotnoprávne podmienky na osvojenie maloletej.

6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne
správny.

7. Navrhovateľ predložil odvolaciemu súdu čestné prehlásenie z 9.11.2022 I. J.. V čestnom prehlásení
I. J. uviedla, že dňa 7.9.2022 odišla od svojho priateľa C. B., otca maloletej K. nar. X.X.XXXX z dôvodu

zachovania psychického zdravia a pohody, zároveň aj maloletej dcéry. Taktiež čestne prehlásia, že otec
maloletej A. B. nikdy nejavil skutočný záujem o dcéru, a to čo uvádzal na súde, bolo iba na jej podnet.

8. Otec k čestnému prehláseniu I. J. uviedol, že nepovažuje za potrebné sa k nemu vyjadrovať, nakoľko
skutočnosti a tvrdenia uvádzané v čestnom prehlásení sú absolútne nepravdivé a účelové. Naďalej má

za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je spravodlivé a zákonné, preto ho navrhuje potvrdiť.

9. Navrhovateľ vo vyjadrení k čestnému prehláseniu uviedol, že vyjadrenie I. J. je relevantné a potrebné
ju v konaní vypočuť.

10. Ďalšie vyjadrenia doručené neboli.

11. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ust. Civilného sporového
poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa§387ods.1CSP,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

13. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil
skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ust. Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil

dôkazy, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania,
preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho záverom sa odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd
konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli zistené a preukázané všetky skutočnosti
podstatné pre rozhodnutie o osvojení dieťaťa manželom matky, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal
pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

14. K odvolaciemu dôvodu navrhovateľa, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný stav
veci je potrebné poznamenať, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky
účastníkmi navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je
výlučne na súde aj s poukazom na čl. 10 ods. 1 a 2 základných princípov CMP, z ktorého vyplýva, že

dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva
tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Právomoc konať vo veci, ktorej sa návrh týka v
sebe obsahuje i právomoc súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a
akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/2003). Skutočnosť, že sa navrhovateľ
s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo osebe viesť k záveru o neodôvodnenosti

postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.

15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dopĺňa, že ustanovenie § 102
Zákona o rodine upravuje hmotnoprávne podmienky osvojenia a vymedzuje kritériá, za ktorýchmožno osvojenie ako najsilnejšiu formu zásahu do rodičovských práv uskutočniť aj bez súhlasu
rodičov. Hoci zákon v zásade vyžaduje súhlas rodičov s osvojením, nezáujem rodičov o dieťa
v niektorých prípadoch by malo dosahovať takú intenzitu, kedy u nich možno hovoriť o zániku pocitu

zodpovednosti za osud dieťaťa. Za týchto podmienok ich ľahostajný a nežiaduci postoj k vlastnému
dieťaťu nezlučujúci sa s prirodzeným vzťahom rodiča k dieťaťu odôvodňuje úpravu, ktorá vo vzájomnej
súvislosti medzi rodičovskými právami a povinnosťami a záujmom dieťaťa o zabezpečenie vhodného
výchovného prostredia uprednostňuje záujem dieťaťa (či sú takéto okolnosti dané, súd preskúmava
v samostatnom súdnom konaní). Ide o zásadnú otázku dotýkajúcu sa osobného statusu dotknutých

osôb s ďalekosiahlymi následkami pre ďalšiu existenciu práv a povinností v takej citlivej oblasti, ako sú
vzájomnévzťahyrodičovadetí,apretosavyžadujedôslednýprístupkuskutkovýmzisteniampotrebným
pre záver v takejto veci. Slovné spojenie „neprejavovali skutočný záujem“ zdôrazňuje skutočnosť, že
formálny záujem rodiča nemožno považovať za právne relevantné prejavenie záujmu. Prejavom záujmu
odieťaniejelenpriamystykrodičasdieťaťom,aleiinéprejavyrodičov,zktorýchjezrejmé,žesadieťaťa
nemienia zriecť. Avšak relevantnou skutočnosťou, ktorá musí byť skúmaná, je skutočnosť, či rodičovi

v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka. Preukázanie tejto okolnosti spôsobuje, že nenastanú
účinky kvalifikovaného nezáujmu.

16. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý s prihliadnutím na okolnosti
prejednávaného prípadu dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na osvojenie maloletého dieťaťa

manželom matky, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by otec neprejavoval skutočný záujem
o dieťa. V preskúmavanej veci nebolo preukázané, že by otec dal súhlas k osvojeniu maloletého
dieťaťa a taktiež neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 102 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého
súhlas rodiča maloletého dieťaťa nie je potrebný, ak počas najmenej šiestich mesiacov neprejavoval
skutočnýzáujemomaloletédieťa.Kdôvodu,prektorýnavrhovateľžiadaloosvojeniemaloletéhodieťaťa

spočívajúci v nezáujme biologického otca o maloleté dieťa odvolací súd dodáva, že práve naopak,
otec o dieťa prejavoval záujem, pričom správne zobral do úvahy aj okolnosti, ktoré rodičovi, t.j. otcovi
bránili v stanovenom rozsahu stretávať sa s dieťaťom. Pri posudzovaní otázky, že rodič neprejavuje
o dieťa záujem, nestačí iba formálne zistenie, že voči dieťaťu si neplní základné povinnosti. V danom
prípade nemožno otcovi vytknúť, že by o maloleté dieťa nejavil skutočný záujem. Uvedené okolnosti

jednoznačne vyplynuli z obsahu vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, z ktorých nemožno
vyvodiť, že otec by akýmkoľvek spôsobom súhlasil s osvojením maloletého dieťaťa, resp. by o dieťa
nejavilzáujemtak,akotomázreteli§102Zákonaorodine.Zpreskúmavanejvecijednoznačnevyplynulo
z celkového chovania, postoja a citového vzťahu otca k dieťaťu, že sa ho nemienil zriecť a od rozvodu
manželstvamalzáujemsasnímstretávať,plnilsivyživovaciupovinnosť,tvoríúsporypredieťa, zaujímal

sa aj o život dieťaťa, školské povinnosti a pod. Zároveň je zrejmé, že otec nemal záujem pretrhnúť
akýkoľvek kontakt s dieťaťom, nechcel sa ho vzdať a napriek situácii v rodine si uchoval k nemu citovú
väzbu. Z tohto hľadiska je nutné za prejav záujmu považovať aj také kroky, ktoré smerovali k možnosti
zabezpečovať starostlivosť o dieťa, čo mu však nebolo umožnené bez ohľadu na to, že nepodal návrh
na výkon rozhodnutia. Taktiež odvolací súd uvádza, že v žiadnom prípade nemôže byť dôvodom pre

osvojenie maloletého dieťaťa manželom matky skutočnosť, že maloleté dieťa nesie iné priezvisko, ako
jeden z rodičov, aj keď tento rodič primárne zabezpečuje o dieťa starostlivosť v dôsledku rozpadu
predchádzajúceho partnerského vzťahu. Rovnako nie je možné len v dôsledku skutočnosti, že maloleté
dieťa má rozdielne priezvisko ako matka, mať za to, že by ponechanie doterajšieho priezviska mu
spôsobovalo akékoľvek negatívne zmeny v prežívaní, prípadne malo negatívny vplyv na jeho psychický,

fyzický či sociálny vývin. V každom prípade však nebolo preukázané, že by si otec neplnil svoje
rodičovské povinnosti a nerealizoval rodičovské práva. V tomto smere preto odvolacia argumentácia
navrhovateľa nie je dôvodná.

17. Odvolací súd konštatuje, že matka a navrhovateľ si vo svojich vyjadreniach protirečia, ak na

jednej strane uvádzajú, že otec výživné platí iba formálne, o dieťa nejaví záujem a na druhej strane
matka otcovi neumožňuje kontakt s maloletým dieťaťom, neinformuje ho o podstatných skutočnostiach
týkajúcich sa maloletého dieťaťa, nepripravuje ho riadne a včas na stretnutia, čo vyplýva aj z pripojeného
rozsudku o rozvode manželstva. Už v priebehu rozvodového konania problémy medzi rodičmi spôsobili
odcudzeniemaloletéhodieťaťaodotca,pričommatkažiadnymspôsobomnebolanápomocná,abydošlo

k obnoveniu ich vzájomného vzťahu. Je logické, že pri takomto správaní rodičov došlo k nepochopeniu
ich vlastných predstáv o spôsobe realizácie rodičovských práv a povinností, čo bez následného
vysvetlenia viedlo tak samotného navrhovateľa a matku k názoru, že otec si tieto povinnosti neplní.
V ďalšom považuje za potrebné dodať, že otec opakovane verbalizoval svoj pozitívny citový vzťahk maloletej, aj keď matka a navrhovateľ majú odlišné predstavy ohľadne prejaveného záujmu otca
o dieťa, čo vyplynulo z ich podaní aj v odvolacom konaní. Z uvedeného je zjavné, že osvojenie
maloletého dieťaťa manželom matky je skôr prianím matky, čomu nepochybne napomáha aj skutočnosť,

že maloletá bola zverená do jej osobnej starostlivosti. Napokon stanovisko kolízneho opatrovníka nie je
pre súd právne záväzné, tak ako na to poukazuje navrhovateľ. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací
súd nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa k úplným detailom uvádzaných navrhovateľom v odvolaní,
nakoľko je nepochybné, že súhlas otca s osvojením bol potrebný, pričom otec nedal súhlas na osvojenie
dieťaťa manželom matky.

18. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazoval na potrebu výsluchu I. J. (bývalej partnerky otca), odvolací
súd dodáva, že doposiaľ vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie považuje odvolací súd v tomto
smere za postačujúce, so správnymi skutkovými a právnymi závermi, pričom súd rešpektoval právnu
úpravu a zohľadnil všetky právne významné skutočnosti. Odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť
dokazovanie v súlade s odvolacím návrhom navrhovateľa. Uvedené dokazovanie by podľa názoru

odvolacieho súdu neprinieslo žiadne nové výsledky vzhľadom na už ustálený skutočný stav veci zistený
ďalšími dôkazmi, správami kolízneho opatrovníka, výsluchom účastníkov konania, a ktoré vyplynuli
z celkového správania sa účastníkov konania v priebehu súdneho konania, vrátane ich vyjadrení
a podaní k veci samej.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP a v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto
sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu
prvej inštancie a len doplnil ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 1 CSP na zdôraznenie jeho správnosti.

20. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).