Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. apríl 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/108/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6422200221
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6422200221.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členovsenátuJUDr.JaroslavaMikulajaaJUDr.JaroslavaGalla,vprávnejvecižalobcu:P..S.D.,nar.XX.
XX. XXXX, trvalý pobyt: K. XX, XXX XX S. zast. GARANT PARTNER legal, s.r.o., so sídlom Einsteinova
21, 851 01 Bratislava, IČO: 36 856 380, proti žalovanému: R. N., so sídlom G. Z.-N. XXXX/X, XXX XX C.
N., zast. A.. U. N., B., so sídlom D. XX, XXX XX C. C., o zaplatenie 17.168,22 EUR s prísl., na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/3/2022 - 177 zo dňa 6. júna 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %
do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že žalobu zamietol (prvý výrok) a žalobcu zaviazal
k povinnosti náhrady trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti
uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške (druhý výrok).

2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia žalovanej
sumyspríslušenstvom,atotitulombezdôvodnéhoobohateniazaobdobieod20.01.2019do05.02.2021,

kedy mal žalovaný po skončení nájomného vzťahu naďalej prevádzkovať na jeho pozemku parkovisko.
Okresný súd vec právne posúdil v zmysle § 451 ods.1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
V konaní považoval za nesporné, že dňa 26.08.2011 strany sporu uzavreli zmluvu o prenájme
parkovacieho miesta č. XX/XXXX/XXXX. (ďalej len „zmluva“), na dobu určitú od 10.08.2011 (poznámka
v rozhodnutí je nesprávne uvedený rok 2021 - chyba v písaní) do 31.08.2012. Predmetom bola parcela
registra CKN č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, zapísaná na LV č. XXXX
kat. úz. C. N. (ďalej len „pozemok“). K predlženiu zmluvy nedošlo a medzi stranami sporu nebola

uzavretá ani nová nájomná zmluva. Sporné bolo, či po ukončení nájomného vzťahu, žalovaný užíval
pozemok žalobcu naďalej ako parkovisko, a to bez právneho dôvodu. Súd prvej inštancie dospel k
záveru, že žalobca v spore nepreukázal užívanie jeho pozemku žalovaným na parkovanie po ukončení
zmluvy v období, za ktoré sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, a preto žalobu zamietol.
Pri rozhodovaní vychádzal aj zo Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Banská Štiavnica č. 1/2020.
Mal preukázané, že pozemok žalobcu nebol pozemkom miestnej komunikácie, pričom z predložených
dôkazov mal preukázané, že dopravná značka, na ktorú žalobca poukazoval, a ktorá mala oprávňovať

parkovanie na jeho pozemku, nebola osadená na jeho pozemku, ale na pozemku žalovaného, ktorá bola
určená pre vozidlá idúce zdola smerom na námestie, na ľavej strane za chodníkom, bola za pozemkom
žalobcu , a preto sa nemohla týkať parkovania na jeho pozemku. Považoval za nepochybné, že značkamusí byť umiestnená pred prekážkou, čo v danom prípade by bola parcela žalobcu v prípade, ak by
mala slúžiť ako parkovisko (vyhláška č. 30/2020 Z. z. o dopravnom značení § 3 ods. 1, § 4, príloha č. 3).

3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) a tieto priznal v plnom rozsahu úspešnému žalovanému.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b), f) a h) CSP. Žiadal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť

prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, a to ohľadom toho, že dopravná značka označujúca 8 parkovacích miest sa
nevzťahuje k parkovaniu na pozemku žalobcu, ale aj toho, že žalovaný po skončení nájmu neužíval
jeho pozemok na účel parkovania pre verejnosť, a že list žalovaného zo dňa 05.02.2021 nepreukazuje

užívanie pozemku žalovaným. Uviedol, že samotné mesto zobrazovalo na svojich stránkach jeho
pozemok ako parkovisko. Poukázal na rozpory vo výpovedi svedka P. N., ktorý na jednej strane uviedol,
že dopravná značka bola osadená v súvislosti so zriadením parkoviska na pozemku po odprataní
sutín, no na druhej strane uviedol, že dopravná značka sa vzťahovala na dopravné miesta nad touto
značkou. Žalobca mal za to, že bolo vylúčené, aby sa dopravná značka vzťahovala na parkovacie

miesta v smere nahor po pravej strane, nakoľko tieto parkovacie miesta v počte 7 boli označené
dopravnou značkou označujúcou sedem parkovacích miest na chodníku a zároveň dopravná značka
neobsahovala označenie, že parkovacie miesta sa nachádzajú na chodníku, a to v porovnaní s
dopravnou značkou označujúcou sedem parkovacích miest. Dopravná značka neobsahovala vodorovné
označenie parkovacích miest na pozemnej komunikácii na ul. M., pričom vodiči idúci zdola na hor po ul.

M. by porušili § 23 zákona č. 8/2009 Z. z. podľa ktorého vodič smie zastaviť a stáť len vpravo v smere
jazdy v jednom rade a rovnobežne s okrajom cesty, čo najbližšie k okraji cesty a na jednosmernej ceste
vpravo i vľavo. Z predložených dôkazov je viditeľné, že na ľavej strane pozemnej komunikácie na ul. M.
vrátane priľahlého chodníka neboli označené vodorovné ani iné parkovacie miesta, pričom na danom
mieste sa nenachádza iná plocha, na ktorú by sa dopravná značka označujúca osem parkovacích miest

mohla vzťahovať. Mal za to, že dopravná značka osadená žalovaným sa vzťahovala na jeho pozemok
a obsahovala dve dodatkové tabule, označujúce možnosť parkovania na parkovaciu kartu alebo lístok.
Vodiči, ktorí zaparkovali na tomto pozemku svoje motorové vozidlá, tak žalovanému uhradili poplatok
za parkovné. V závere odvolania poukázal na list žalovaného zo dňa 04.05.2022, v ktorom uviedol, že
má záujem aj naďalej využívať pozemok na parkovacie účely, nakoľko sa nachádza v lukratívnej časti

mesta hneď vedľa hlavnej miestnej komunikácie.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu
potvrdil ako vecne správny. Rozhodnutie považoval za správne a zákonné. Uviedol, že od začiatku
popieral výber parkovného na pozemku, ktorý patril v rozhodnom období žalobcovi, pričom žalovaný

aj podľa zmluvy o výkone správy s Mestom Banská Štiavnica na M. ul. okrem veľkého parkoviska,
ktoré malo parametre v súlade s technickými normami, žiadne iné parkovisko nemal podľa zmluvy
prevádzkovať. V závere svojho vyjadrenia poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo/2682/2013 zo
dňa 26.06.2014 týkajúce sa hodnotenia dôkazov.

7. V odvolacej replike žalobca zotrval na svojom odvolacom návrhu. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného
týkajúceho sa zmluvy o výkone správy poukázal na to, že pre vznik bezdôvodného obohatenia nie je
relevantná skutočnosť, či žalovaný bol alebo nebol oprávnený prevádzkovať parkovisko aj na pozemku
žalobcu. Uviedol, že porušenie vyhlášky zo strany žalovaného ohľadom spôsobu osadenia dopravnej
značky nemôže konvalidovať jeho konanie, ktorým sa bezdôvodne obohatil. Poukázal na dobu, kedy

nadobudla vyhláška účinnosť - dňa 01.04.2020, pričom dopravná značka bola osadená ešte v roku 2011,
a s poukazom na § 30 ods. 1 vyhlášky, tak rozsudok súdu prvej inštancie vychádzal aj z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

8. Žalovaný v odvolacej duplike rovnako zotrval na svojom odvolacom návrhu. Uviedol, že žalobca

nepreukázal prevádzkovanie parkovania na jeho pozemku. Žalobca mal možnosť tvrdenie o existenciu
výberu parkovného preukázať svedecky. Žalobca nemá žiadne priamy dôkaz o výbere parkovného.9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd preskúmaním odvolaním napadnutého rozsudku dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je odôvodnené v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP a spĺňa kritériá pre
odôvodnenie rozhodnutí z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec
podstatných skutkových a právnych otázok. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a rozsudok okresného súdu potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v

odôvodnení rozhodnutia okresný súd, preto odvolací súd svoje rozhodnutie bližšie neodôvodňoval v
súlade s ods. 2 ust. § 387 CSP.

12. Odvolací súd úvodom poukazuje na to, že k základným právam procesnej strany patrí právo
navrhovať a predkladať dôkazy. Na druhej strane výlučne súdu patrí právo hodnotiť predložené dôkazy,

rozhodnúť o tom, ktoré dôkazy vykoná, a ktoré nie alebo či vykoná dokazovanie aj inými dôkazmi, než
tými, ktoré predložia strany sporu a následne tieto hodnotí podľa svojho uváženia v zmysle zákona (§
191 ods. 1 CSP). Civilný sporový poriadok vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. Zásada
voľného hodnotenia dôkazov znamená to, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch
z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a

jeho logického myšlienkového postupu, pričom hodnotiaca úvaha súdu musí vychádzať zo zisteného
skutkového stavu veci a výsledok hodnotenia dôkazov majú byť súčasťou rozsudku. Neprináleží preto
stranám sporu, aby určovali, ktoré dôkazy mal súd vykonať, ktoré nie a ako ich mal ešte aj vyhodnotiť. V
preskúmavanej veci nemal odvolací súd za preukázané, že by sa týmto postupom súdy prvej inštancie
neriadil. Odvolací súd zdôrazňuje, že procesným pochybením by bol taký postup okresného súdu,

ktorým by procesnej strane v konaní znemožnil dôkazy predkladať alebo navrhovať. Námietka žalobcu
o porušení práva na spravodlivý proces, ktorú presne ani v podanom odvolaní nešpecifikoval teda
vzhľadom na uvedené nie je dôvodná, pričom ani odvolací súd v konaní okresného súdu nevzhliadol
také procesné pochybenia, ktoré by zakladali prípustnosť odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 CSP.

13. V konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o prenájme
parkovacieho miesta č. XX/XXXX/XXXX zo dňa 26.08.2011, predmetom ktorej bol pozemok žalobcu,
ktorý bol prenechaný žalovanému do užívania, a to na dobu určitú od 10. 08. 2011 do 31.08.2012.
Rovnako nebolo sporné, že k uzatvoreniu tejto zmluvy došlo na základe toho, že žalovaný vypratal
a vyčistil pozemok žalobcu, na ktorom bolo zbúranisko, a to na svoje náklady s tým, že žalobca za

prenechanie svojho pozemku na užívanie žalovanému zaplatil len 1/3 nákladov spojených s vyčistením
jeho pozemku. V konaní je spornou otázkou to, či žalovaný napriek tomu, že nedošlo k predlženiu
zmluvy o nájme, užíval pozemok žalobcu aj v rozhodnom období (t. j. od 20.01.2019 do 05.02.2021)
za účelom verejného parkovania a vyberal poplatok s tým spojený vo forme parkovného, čím sa mal
žalovaný bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu,

ktorý je povinný preukázať skutočnosti odôvodňujúce záver o vzniku nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia v zmysle § 451 OZ.

14. V danom prípade je žalobca nositeľom dôkazného bremena v tom, že má preukázať, že žalovaný
užíval jeho pozemok bez právneho dôvodu, čím sa mal bezdôvodne obohatiť, a to tým, že jeho pozemok

užíval ako platené parkovisko. V tomto smere však žalobca dôkazné bremeno neuniesol.

15. Z predložených dôkazov nachádzajúcich sa v spise je zrejmé, že v období, za ktoré sa žalobca
domáha vydania bezdôvodného obohatenia bolo organizovanie statickej dopravy - parkovania v Meste
Banská Štiavnica upravené dvoma VZN, a to VZN č. 8/2017 o parkovaní vozidiel na vymedzených

úsekoch miestnych komunikácii na území mesta Banská Štiavnica účinného od 02. 01. 2018 do
30.06.2020 (ďalej len „VZN 1“) a VZN č. 1/2020 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na
vymedzených úsekoch miestnych komunikácii a na území mesta Banská Štiavnica (ďalej len „VZN
2“) účinného od 01.07.2020 do súčasnosti. V zmysle VZN 1 a VZN 2 bol žalovaný prevádzkovateľomparkovacích miest na území mesta. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný je príspevkovou
organizáciou, ktorej zriaďovateľom je Mesto Banská Štiavnica, ktoré mohlo žalovanému prenechať
v správe len také nehnuteľnosti, ktoré nie len spĺňali zákonné podmienky pre parkovacie miesta,

ale boli vo vlastníctve mesta alebo boli predmetom nájomnej zmluvy, pričom žalovaný v zmysle
zmlúv o prevádzkovaní parkovacích miest uzatvorených s Mestom Banská Štiavnica, bol oprávnený
prevádzkovaťparkovaciemiesta,ktorébolipredmetomzmluvy,pričomnaM.uliciišloopozemkyregistra
C-KN č. XXXX, XXXX/X, (XXXX), XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a parcely registra E-
KN č. XXXX/XX a XXXX/XX v kat. úz. C. N., čo vyplýva zo zmluvy o prevádzkovaní parkovacích miest

na parkovisku na Ul. M. v C. N. zo dňa 03.03.2020. Z predmetnej zmluvy je zrejmé, že predmetom
prevádzky nebol pozemok žalobcu, ktorý by mal mať žalovaný zverený do prevádzky, pričom žalovaný
vykonával prevádzku parkovacích miest na území mesta, ktoré mu bolo zverené na tento účel, avšak
príjem v zmysle VZN 1 a 2 bol predovšetkým príjmom mesta a žalovaného ako žalovaného ako nájomcu
(do 30.06.2020 v zmysle VZN 1). Ak teda žalobca tvrdí, že žalovaný užíval jeho pozemok v rozhodnom
období, okrem pozemkov ktoré mu boli zverené do prevádzky mestom Banská Štiavnica, tak bol povinný

dokázať, že žalovaný užíval tieto pozemky a vyberal na nich parkovné, čo v konaní žiadnym spôsobom
nepreukázal, aby žalobca užíval jeho pozemok za účelom plateného parkovania. Samotné dopravné
označenie, na ktoré poukazuje žalobca nepreukazuje, že žalovaný sa mal bezdôvodne obohatiť, a teda,
že fakticky z jeho strany dochádzalo k užívaniu pozemku žalovaného za účelom plateného parkovania.

16. V danom prípade, práve žalovaný výpoveďami ním navrhnutých svedkov, a to P.. N. na pojednávaní
dňa 04.05.2022 a následne aj P.. U. na pojednávaní dňa 06.06.2022 vyvrátil tvrdenie žalobcu, že
v rozhodnom období mal užívať pozemok žalobcu ako parkovacie miesto, na ktorom mal vyberať
parkovné. SvedokN.vosvojejvýpovediuviedol, žeokremčasu,kedybolauzatvorenánájomnázmluva,
absolútne nevyberali parkovné za parkovanie na pozemku žalobcu. Nevylúčil, že na pozemku žalobcu

parkovali autá, avšak žalovaný za parkovanie týchto áut parkovanie nevyberal. O uvedenom svedčí aj
to, že ani mestská polícia nijako nekonala, keď na pozemku žalobcu stáli autá, keďže išlo o súkromný
pozemok. Rovnako aj svedok P.. U. vo svojej výpovedi potvrdil, že na pozemku žalovaného nevyberali
parkovné, lebo im to neumožňovala legislatíva mesta. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno, ktorým
by preukázal, že žalovaný v rozhodnom období bez právneho dôvodu užíval jeho pozemok za účelom

parkovania a vyberania parkovného, čím sa mal bezdôvodne obohatiť na jeho úkor.

17. Vo vzťahu k listu žalovaného zo dňa 05.02.2021, v ktorom žalovaný uviedol, že má záujem naďalej
na užívaní pozemku žalobcu, tak uvedené bolo vysvetlené svedkom P., N., ktorý danú situáciu objasnil,
pričom je potrebné si uvedomiť aj to, že list bol odpoveďou na list žalobcu zo dňa 01.02.2021, ktorým

okrem iného žiadal zmluvné riešenie užívania jeho pozemku s tým, že žalovaný prejavil záujem o
uzatvorenie nájomnej zmluvy.

18. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodu aplikácie vyhlášky č. 30/2020 Z. z. s
odkazom na § 30 ods. 1 vyhlášky, odvolací súd uvádza, že uvedené nemá žiaden vplyv na aplikáciu

predmetnej vyhlášky, keďže predmetné ustanovenie sa týka výlučne významu umiestnených značiek
(ktorý ostáva zachovaný), a nie spôsobu ich umiestnenia. Námietka žalobcu vo vzťahu k označeniu
jeho pozemku na webovej stránke Mesta Banská Štiavnica ako parkoviska, nie je dôvodná. Uvedené
nezakladánárokžalobcunavydaniebezdôvodnéhoobohateniavočižalovanému,ktorýakopríspevková
organizácia, nezodpovedá za to, čo je zverejnené na webovej stránke jeho zriaďovateľa.

19. Správny je tak záver okresného súdu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď v konaní
nepreukázal, vznik hmotnoprávneho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď nepreukázal,
že zo strany žalovaného došlo v rozhodnom období k užívaniu jeho pozemku bez právneho dôvodu za
účelom zriadenia parkovacieho miesta a vyberania parkovného na tomto pozemku žalovaným.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok okresného
súdu je vo veci samej (prvý výrok) vecne správny, a preto ho potvrdil spolu aj so závislým výrokom
o trovách konania (druhý výrok).

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu odvolací
súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu t. j. vo výške 100% voči žalobcovi, pričomo výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.