Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. február 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118202553
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4118202553.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcov: 1. R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. F. XXX/XX, J., 2. J. Z., nar.

XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, X. K., obaja zast.: BANÍK & Partners s.r.o., so sídlom Košická 4984/46,
Bratislava,IČO:51329972,protižalovaným:1.FORMICAspol.sr.o.,sosídlomSpojovacia521/7,Nitra,
IČO: 31 408 168, zast.: Mgr. Peter Mesároš, advokát, so sídlom Bottova 34, Nitra, 2. KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zast.:
JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o ochranu osobnosti a
náhradu nemajetkovej ujmy, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 13.000 eur do

troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť
druhého žalovaného v rozsahu jeho plnenia.

II.Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu 15.000 eur do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť
druhého žalovaného v rozsahu jeho plnenia.

III.Súd priznáva žalobcom v 1.a 2. rade náhradu trov konania v plnej výške, ktorú sú povinní žalobcom
zaplatiť žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká
povinnosť druhého žalovaného v rozsahu jeho plnenia, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté
súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 2.3.2018 domáhali náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch pre žalobkyňu 1 vo výške 13.000 eur a pre žalobcu 2 vo výške 15.000 eur, čo odôvodnili
tým, že dňa 7.5.2015 došlo k dopravnej nehode v dôsledku ktorej utrpela ich matka zranenia, ktorým
na mieste nehody podľahla. Žalovaný 1 bol prevádzkovateľom motorového vozidla, ktorého prevádzkou

došlo k zásahu do osobnostných práv, pôvodca zásahu bol zamestnancom žalovaného 1, žalovaný 2
bol v čase udalosti poistiteľom žalovaného 1. Tragická nehoda ukončila život matky žalobcov, vzťahy
v rodine boli harmonické, tvorili fungujúce rodinné spoločenstvo, žalobca 2 žil s matkou v spoločnej
domácnosti,potragédiiobajažalobcoviaprežívajúopodstatnenútraumu,zúfalstvo,smútok,citovúujmu,
sú ochudobnení o rozvoj citových väzieb, smrťou matky bolo zasiahnuté do ich rodinného a súkromného
života, majú právo domáhať sa ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

2.Právny zástupca žalobcov na pojednávaní trval na podanej žalobe a ďalších písomných podaniach
vo veci. Pokiaľ žalobcovia žalujú aj priamo poistiteľa neznamená to, že nie je daná pasívna vecná
legitimácia žalovaného 1, nezbavuje ho to zodpovednosti. Príčinná súvislosť tu existuje, nebyť dopravnej
nehody, nedošlo by k zásahu do súkromia žalobcov.3.Žalobkyňa v 1. rade na pojednávaní uviedla, že v čase nehody s mamou nežila v spoločnej
domácnosti. Je vydatá 18 rokov, ale boli spolu v kontakte, navštevovali sa, jej deti trávili s ňou voľný

čas, chodievali spolu na dovolenky, do zahraničia, aj na Slovensko. Žije a býva v J., mama bývala v
X. K., čo je asi 20 km. Otec zomrel asi dva roky pred mamou, bol chorý. Po jeho smrti mama zostala
bývať sama, teda s bratom. V čase, keď mama zomrela, mal jeden syn 2 roky, druhý syn 14 rokov.
Nebude ich vidieť vyrastať, mama jej pomáhala, pomáhala aj s deťmi. Trávili spolu víkendy, chodievali
za ňou. Manžel v tom čase pracoval v zahraničí, chodieval domov každý druhý víkend, po tom, čo sa

toto stalo, zostal doma. Mama bola pre ňu všetkým. Dala by všetky peniaze za to, aby sa mohla vrátiť
späť. Navždy jej bude chýbať, vie, že je to nezvratné. Navštevuje psychológa asi 1 rok, lieky neužíva,
chodí na dychové cvičenia na zvládanie stresu. Cíti zodpovednosť aj voči bratovi. Chodievali spolu na
turistiku, na dovolenky. Ona mala aj časť domu po svojom otcovi, tam sa stretávali ako rodina, deti behali
vonku po dvore, trávili spolu Veľkú noc, rodinné oslavy. Čo sa týka Vianoc, rodičia boli spolu s bratom,
po smrti otca mama s bratom, ona bola so svojou rodinou. Čo sa týka mladšieho syna, ten si tak babku

až nepamätá, pamätá si, že mu nosila čokoládu, sladkosti, pozná ju na fotografiách, pýta sa kde je.
Starší syn má 17 rokov, ten to už viac chápe, babka mu chýba. Vodič sa neospravedlnil, neprejavil ľútosť,
chodili na všetky pojednávania, do poslednej chvíle tvrdil, že je nevinný, až na poslednom pojednávaní
povedal, že je mu to ľúto.

4.Žalobca v 2. rade na pojednávaní uviedol, že je slobodný, býval v spoločnej domácnosti s rodičmi, po
smrti otca už len s mamou. Každý deň boli spolu, bývali spolu. Chodili spolu na rodinné akcie. Niekedy
aj spoločne varili, chodili spolu na prechádzky, na cintorín, keď otec zomrel. Chodievali do Y., tam mal
starých rodičov, všade chodili spolu, aj so sestrou. V byte zostal bývať sám, znáša to veľmi zle. Po
otcovej smrti navštevoval psychológa, musel brať aj tabletky, bývalo mu zle. V súčasnosti navštevuje

psychiatra, užíva lieky pre panickú poruchu. Má priateľku, žijú spolu. Vodič sa mu nikdy neospravedlnil.

5.Právny zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní uviedol, že trvá na písomnom vyjadrení k
podanejžalobe,nespochybňuje,žeknehodedošlopriplnenípracovnýchúloh.Navrholžalobuvovzťahu
k žalovanému 1 zamietnuť, keďže nárok je možné si uplatniť proti poisťovateľovi, u ktorého mal žalovaný

1 poistené vozidlo. Nejedná sa o nerozlučné spoločenstvo na strane žalovaných.

6.Právny zástupca žalovaného v 2. rade na pojednávaní trval na písomnom vyjadrení k žalobe. Pojem
škoda je veľakrát spomínaný v zákona o povinnom zmluvnom poistení a pokiaľ súdy rozhodujú tak, že
pod pojem škoda patrí aj náhrada nemajetkovej ujmy, malo by sa to brať v kontexte celého zákona o PZP.

Poukazovalnanedostatokpriamejpríčinnejsúvislosti,keďžežalobcoviasúsekundárneobetedopravnej
nehody a to zakladá výluku podľa § 5 ods. 1 písm. h) Zákona o PZP. Nevidí dôvod na zamietnutie
žaloby voči žalovanému 1, je výlučne na vôli žalobcov, proti komu uplatnia nárok, či samostatne proti
jednotlivým subjektom, alebo voči obom.

7.Svedkyňa C. L. na pojednávaní uviedla, že so žalobcami a ich matkou sa stretávali, viedli normálny
rodinný život, stretávali sa buď u nej alebo u nich, chodievali spolu na výlety, na dovolenky, často sa
stretávali u ich mamy. Po nehode to každého zasiahlo, je so žalobcami v kontakte. Oni ako súrodenci
sa stretávajú, sú spolu, žalobcovia mali zdravotné problémy. Je to obrovská strata, žalobcovia boli stále
s ňou, v kontakte boli dennodenne, aj v telefonickom. Žalobca s ňou býval. Žalobcovia ako súrodenci

si pomáhajú, sú spolu. Bolo to tak aj pred nehodou, aj po nehode. So žalobcom nie je až tak často,
častejšie je so žalobkyňou. Spomienky sú. Povedala by, že sa častejšie stretávali, keď jej sestra ešte
žila. Po nehode boli spolu aj na opekačke, ale nebolo to ako predtým. Povedala by, že žalobca viac trpí,
predsa on s ňou žil. Zúčastňovala sa trestných pojednávaní, na chodbe ju oslovil konateľ spoločnosti p.
F. a ospravedlnil sa, povedal niečo také, že ho to mrzí.

8.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, ich právnych zástupcov, svedkyne,
oboznámením sa s obsahom spisu a to žalobou, rozsudkom Okresného súdu Prievidza 3T/91/16,
uznesením Krajského súdu v Trenčíne 3To/29/17, úmrtným listom, rodnými listami, poisťovateľom,
vyjadreniamižalovaných,replikoužalobcov,duplikoužalovaného1,doplnenímdokazovaniaazistiltento

skutkový a právny stav:

Žalobcovia v 1. a 2. rade sú súrodenci.Sú deťmi X. V., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX.

Dňa 7.7.2015 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej matka žalobcov utrpela zranenia, ktorým na mieste

nehody podľahla.

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/91/2016 zo dňa 11.11.2016, právoplatného dňa
11.5.2017, bol obžalovaný E. L., nar. XX.X.XXXX uznaný vinným, že dňa 7.7.2015 v čase asi o 6.10 hod.
viedol po ceste prvej triedy č. 1/50 smerom z obce Dolné Vestenice do mesta Nováky, okr. Prievidza

motorové vozidlo zn. Peugeot Boxer EČ: X. XXX D. rýchlosťou asi 96 km/h a v priestoroch oproti
reštaurácii Majer pri prejazde križovatkou a mieste, kde je dopravnou značkou „Zákaz predchádzania“
predchádzal pred ním idúce motorové vozidlo zn. Citroen C3 EČ: J. XXX M., ktoré viedla ako vodička
X. V. a potom, čo táto začala odbočovací manéver vľavo, na miesto ležiace mimo cesty, na parkovisko
pred reštauráciou Majer, prednou časťou vozidla Peugeot Boxer pri jej predchádzaní narazil do ľavej
bočnej časti vozidla zn. Citroen C3, ktoré sa už nachádzalo v protismernom jazdnom pruhu, následkom

čoho vozidlo zn. Citroen C3 otočilo a narazilo zadnou časťou do autobusovej zastávky, v dôsledku
čoho utrpela poškodená X. V. zranenie, na následky ktorých na mieste nehody zomrela, teda inému z
nedbanlivosti spôsobil smrť závažnejším spôsobom konania porušením dôležitej povinnosti uloženému
podľa zákona, tým spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona.

Proti uvedenému rozsudku podal obžalovaný E. L. odvolanie, Krajský súd v Trenčíne uznesením sp. zn.
3To/29/2017 zo dňa 11.5.2017 jeho odvolanie ako nedôvodné zamietol.

Žalovaný v 1. rade mal ku dňu dopravnej nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa a.s. Vienna

Insurance Group zmluvou č. 6557032, predmetom poistenia bolo vozidla Peugeot Boxer EČ: X. XXX D.
Obžalovaný E. L. bol v čase dopravnej nehody zamestnancom žalovaného v 1. rade a k dopravnej
nehode došlo počas jazdy vykonávanej v rámci plnenia jeho pracovných úloh.

Z lekárskej správy MUDr. H. P. zo dňa 12.11.2015 súd zistil, že žalobkyňa v 1. rade trpí dyspeptickým

syndrómom s nauzeou.

Zo správy MUDr. K. H. - psychiatrická ambulancia zo dňa 15.5.2018 vyplýva, že žalobkyňa v 1. rade
trpí úzkostnou poruchou.

9.Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ

za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)

alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

Súdny dvor (druhá komora) Európskej únie dňa 24. októbra 2013 rozsudkom vo veci C-22/12 rozhodol

tak, že článok 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24. 04. 1972 o aproximácii právnych predpisov
členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a
kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice Rady
84/5/EHS z 30. 12. 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenenej a doplnenej smernicou

Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. 05. 2005 a článok 1 prvý odsek tretej smernice
Rady 90/232/EHS zo 14. 05. 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich
sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať
v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorovéhovozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri
dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne
právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Súd vychádzajúc z rozsudku Súdneho dvora, konštatuje,

že ak vnútroštátne právo umožňuje rodinným príslušníkom obete dopravnej nehody požadovať
náhradu utrpenej nemajetkovej ujmy, náhrada tejto ujmy musí byť krytá povinným zmluvným poistením
motorového vozidla. Náhradu nemajetkovej ujmy pozostalým obetí dopravnej nehody slovenská právna
úprava priznáva podľa ustanovení § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti. Za stavu,
že právo umožňuje navrhovateľom požadovať náhradu nemajetkovej ujmy, je dôvodný záver, že takáto

náhrada nemajetkovej ujmy musí byť likvidovaná z povinného zmluvného poistenia.

10.V prvom rade sa súd musel vysporiadať s otázkou, či nároky žalobcov na náhradu nemajetkovej
umy uplatnené voči žalovaným sú v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. kryté z povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, čo žalovaný v 2. rade
namietal. Súd sa s názorom žalovaného v 2. rade nestotožnil a mal za to, že uzatvorená zmluva o

povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v
sebe zahŕňa aj poistenie nemajetkovej ujmy a žalobcovia ako poškodení si môžu uplatniť svoj nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy priamo proti poisťovni. Súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp.zn.
6MCDo/1/2016 zo dňa 31.7.2017, v ktorom je uvádzané, že v čase nasledujúcom po rozhodnutiach
NS sp. zn. 4 Cdo/168/2009 a 3 Cdo/301/2012 spornú právnu otázku riešil (a tiež vyriešil) ústavný

súd. Ten nielenže už vo viacerých ním dosiaľ posudzovaných veciach odmietol sťažnosti poisťovní,
namietajúcich porušenie svojich základných práv rozhodnutiami všeobecných súdov, ustaľujúcimi krytie
aj nemajetkovej umy pozostalých poistením podľa ZoPZP, ale dokonca pri rozhodovaní v rámci
odôvodnenia uznesenia z 11. októbra 2016 sp. zn. III. ÚS 666/2016 uzavrel, že pojem „škoda“ použitý
v zákone č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla je ústavne konformným spôsobom interpretovateľný extenzívne tak,
že zahŕňa aj nemajetkovú (imateriálnu) ujmu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane
osobnosti, s cieľom maximálnej možnej miery rešpektovania cieľov relevantnej únijnej regulácie. Takýto
záver treba mimo akúkoľvek pochybnosť považovať i za obraznú vnútroštátnu bodku v diskusii na témy
1/ krytia nárokov pozostalých po obetiach dopravných nehôd na náhradu nemajetkovej ujmy povinným

zmluvným poistením zodpovednosti za škodu a 2/ tzv. pasívnej legitimácie povinných zmluvných
poisťovní v konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy pred všeobecnými súdmi. Pre posúdenie otázky
pasívnej legitimácie poisťovne je rozhodujúce riešenie otázky, čo treba rozumieť pod pojmom škoda
(použitým v ZoPZP). Pre účely tohto zákona treba pojem škoda vykladať extenzívne v tom zmysle,
že tento pojem zahŕňa aj nemajetkovú ujmu, ktorej náhrada patrí pozostalým (po blízkej osobe,

usmrtenej pri dopravnej nehode v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla) z titulu občianskoprávnej
zodpovednostizazásahdoosobnostnýchpráv,spočívajúcivzásahudoichprávanasúkromnýarodinný
život. Účelom poistenia za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel je zmierniť dôsledky
škôd, ku ktorým došlo v súvislosti s touto prevádzkou. Aj podľa dôvodovej správy k zodpovednostnému
zákonu je usmrtenie pri dopravnej nehode najzávažnejším dôsledkom tejto udalosti. Pokiaľ podľa

súdnej praxe usmrtenie pri dopravnej nehode vyvoláva nielen občianskoprávnu zodpovednosť za
škodu, ale aj občianskoprávnu zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv, musí
byť aj táto zodpovednosť predmetom poistného krytia. Rozširujúci výklad pojmu škoda pre účely
zodpovednostného zákona je pritom aj ústavne konformným, pretože zmierňuje, resp. odstraňuje
disproporciu medzi zákonným úrazovým poistením, t. j. poistením pri pracovných úrazoch, a povinným

zmluvným poistením zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla. Ak totiž
dôjde pri dopravnej nehode k úmrtiu zamestnanca, ustanovenie §94 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení, (v znení neskorších zmien a doplnení) zakladá pozostalým, ktorými sú manžel
alebo manželka a nezaopatrené dieťa, nárok na jednorazové odškodnenie vo výške 730-násobku
denného vymeriavacieho základu, najviac však vo výške 46 485,40 € (u manžela alebo manželky).

Toto odškodnenie, i keď je limitované, nie je nič iné ako náhrada nemajetkovej ujmy, poskytovaná
z úrazového poistenia. Niet žiadneho rozumného dôvodu, pre ktorý by náhrada nemajetkovej ujmy
pozostalých pri usmrtení ich blízkeho ako zamestnanca pri dopravnej nehode mala byť predmetom
poistného krytia (aj keď podľa iného zákona), zatiaľ čo v prípadoch, ak by nešlo o zamestnanca, by
to tak byť nemalo. Pri výklade pojmu škoda pre účely ZoPZP treba vychádzať z chápania tohto pojmu

v komunitárnom práve. Zodpovednostný zákon bol totiž výsledkom transpozície smerníc Európskej
únie, ktoré boli nahradené t. č. platnou Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16.
septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o
kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti. Táto smernica síce nedefinuje pojem škoda,ale z jej textu je zrejmé, že pod týmto pojmom rozumie osobnú ujmu a škodu na majetku, resp. používa
slovné spojenie utrpenie „ujmy alebo škody“, či používa termíny „akákoľvek ujma alebo škoda“ alebo
„akákoľvek škoda“. Komunitárne právo chápe škodu ako majetkovú aj nemajetkovú ujmu, resp. za ujmu

považuje škodu majetkovú aj nemajetkovú (tu por. napr. rozsudok SD EÚ zo 6. mája 2010 vo veci
C-63/09 Axel Walz proti Clickair SA).

Čo sa týka námietky absencie priamej príčinnej súvislosti, súd sa s týmto názorom nestotožnil, pretože
existuje priama príčinná súvislosť medzi dopravnou nehodou a nemajetkovou ujmou, ktorú utrpeli

žalobcovia, pokiaľ by k takejto udalosti nedošlo, nedošlo by ani k zásahu do súkromnej sféry žalobcov.
Povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj
náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, medzi
škodami, ktoré musia byť kryté, sa nachádza najmä ujma na zdraví. Pod pojem ujma na zdraví pritom
patrí akákoľvek ujma spôsobená zásahom do osobnej integrity, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj psychickú
traumu.

11.Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 OZ, škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená
pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa

tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa§427ods.1OZ,fyzickéaprávnickéosobyvykonávajúcedopravuzodpovedajúzaškoduvyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky.

Ďalej sa súd v konaní zaoberal aj otázkou pasívnej legitimácie žalovaného v 1. rade. Pod vecnou
legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie
oprávnenie alebo povinnosť strán sporu vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten, komu
svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia)
alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o

ktorých sa v konaní rozhoduje. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten,
o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-
právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú od žalovaného v 1.
rade náhrady nemajetkovej ujmy, z dôvodu, že bol v čase nehody zamestnávateľom vodiča E. L., ktorý
viedol motorové vozidlo zn. Peugeot Boxer EČ: X. -XXX D. a bol priamym pôvodcom zásahu do ich

osobnostných práv. V takom prípade nenesie zodpovednosť za spôsobenú škodu, či nemajetkovú ujmu
sám vodič, ale jeho zamestnávateľ - žalovaný v 1. rade a to s poukazom na ustanovenie § 420 ods. 2 OZ,
v zmysle ktorého sám vodič ako fyzická osoba za škodu nezodpovedá, ale zodpovedá právnická osoba,
ktorá ho použila na činnosť, pri ktorej vznikla škoda. Analogické použitie § 420 ods. 2 OZ na právne
vzťahy z ochrany osobnosti je možné s poukazom na § 853 ods. 1 OZ, podľa ktorého občianskoprávne

vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené, sa spravujú ustanoveniami OZ, ktoré upravujú vzťahy obsahom
ajúčelomimnajbližšie,ajspoukazomnarozhodnutiaNSČRsp.zn.30Cdo/1509/2011,30Cdo/73/2003,
28 Cdo/932/2002. Žalovaný v 1. rade je vo veci pasívne vecne legitimovaný bez ohľadu na to, že ako
žalovaný v 2. rade je žalovaný priamo aj poistiteľ.

12.Podľa článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti , aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti , má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti , za ktorých k porušeniu práva došlo.

13.Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje do práv
chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka a je v rozpore s povinnosťami pôvodcu zásahu,
stanovenými právnym poriadkom. Právo na ochranu osobnosti /tzv. osobnostné právo/ prináleží
každej fyzickej osobe. Výpočet jednotlivých zákonom chránených zložiek osobnosti je v § 11 OZ
uvedený len príkladmo. Z hľadiska poskytnutia ochrany nie je významné, či neoprávnený zásah bol

spôsobený zavinene, či nezavinene, vedome alebo nevedome. Konanie žalovaného v 1. rade, resp. jeho
zamestnanca, súd považoval za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcov spôsobilý privodiť
im ujmu osobnosti človeka. Žalobcovia tak ako každý človek majú s poukazom na § 11 OZ právo na
ochranu svojej osobnosti, svojho súkromia, pričom právo na ochranu súkromia zahŕňa široký rozsah
života človeka - právo na ochranu intímneho života, citového života, priateľských vzťahov, rodinných
vzťahov a podobne, do ktorého im odporkyňa zasiahla svojim konaním. V konaní bolo jednoznačne a

bezpochybnostípreukázané,žezamestnanecžalovanéhov1.radeboluznanývinným,žedňa7.7.2015
z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej
povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím spáchala prečin usmrtenia, súd s poukazom na ustanovenie
§ 193 CSP v občianskom súdnom konaní je vždy viazaný rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný
čin, je viazaný odsudzujúcim rozsudkom vyneseným v trestnom konaní, je viazaný výrokom trestného

rozsudku, to znamená, že súd mal jednoznačne a bez pochybností za preukázané, že zamestnanec
žalovaného v 1. rade sa dopustil protiprávneho konania - spáchal prečin usmrtenia a z výroku o vine
vyplýva, že predchádzal pred ním idúce osobné motorové vozidlo v mieste kde je zákaz predchádzania,
narazil do vozidla, ktoré začalo odbočovací manéver, vozidlo narazilo do autobusovej zastávky, v
dôsledku čoho poškodená X. Z. utrpela zranenia a na mieste im podľahla. V občianskom súdnom konaní

je súd viazaný nielen rozhodnutím súdu v trestnom konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto
ho spáchal, ale aj právnou kvalifikáciou skutku a tým aj formou zavinenia predpokladanou Trestným
zákonom /R 35/1993/.

14.S poukazom na dokazovanie vykonané v tomto konaní súd dospel k záveru, že zamestnanec

žalovaného 1 svojim konaním zasiahol výrazným spôsobom do práva na ochranu osobnosti žalobcov,
pričom súčasťou práva na súkromie a rodinný život je i právo na spolužitie s inými osobami, najmä
členmi rodiny. Súdna prax považuje za zásah do súkromia aj spôsobenie smrti niektorej z blízkych osôb
tak ako je to dané v predmetnej prejednávanej veci, je nepochybné, že žalovaný v 1. rade rozvrátil
rodinný život žalobcov, do rodiny bola vnesená trauma, bolesť, smútok, strata matky je nenapraviteľná,

nezabudnuteľná, bude ich sprevádzať po celý zvyšok ich života, budú musieť navždy žiť s pocitom a
vedomím straty blízkej osoby, vzťahy medzi nebohou X. Z. a žalobcami ako matkou a jej deťmi boli
silné a intenzívne, žalobca 2 s ňou býval až do dopravnej nehody v spoločnej domácnosti. Aj keď
žalobkyňa 1 už nežila so svojou matkou v spoločnej domácnosti, napriek tomu boli neustále v kontakte,
či už telefonickom alebo osobnom, navštevovali sa, trávili spolu víkendy, dovolenky, chodievali na výlety,

pomáhala jej s deťmi. Smrť matky silne a intenzívne prežívajú obaja žalobcovia doposiaľ, žalobkyňa
1 musela vyhľadať lekársku starostlivosť, svedčia o tom predložené lekárske správy. Žalobcovia tvorili
s nebohou fungujúce rodinné spoločenstvo s dobre vyvinutými sociálnymi a citovanými väzbami, v
dôsledku nečakanej smrti prežívajú pocity nervozity a smútku. Stratili možnosť viesť s matkou súkromný
život a sú od jej smrti ochudobnení o sféru prirodzených vzťahov s jedným z najbližších rodinných

príslušníkov. Nemajú už ani otca, ktorý zomrel podľa vyjadrenia žalobkyne asi dva roky pred ich matkou.
Protiprávnym konaním zamestnanca žalovaného v 1. rade prišlo k tak nezvratnej deštrukcii týchto
medziľudských väzieb, tvoriacich základ a rámec súkromného života žalobcov a tým k zásahu do
ich osobnostných práv. Vzniknutá trauma je zo života žalobcov fakticky neodstrániteľná. Zásah do
osobnostných práv žalobcov dosahoval takú intenzitu, ktorá požíva právnu ochranu podľa citovaných

zákonných ustanovení OZ. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 OZ
je samostatný právny prostriedok ochrany fyzickej osoby výnimočného charakteru v tom zmysle, že
jeho použitie prichádza do úvahy len v tých kvalifikovaných prípadoch, keď morálna satisfakcia by
sa nezdala postačujúca, to je jediná podmienku priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy - v závislosti na individuálnych

okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Závažnosť ujmy treba posudzovať aj vzhľadom
na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky,
ktoré vznikli. Titulom náhrady nemajetkovej ujmy žalobcovia požadovali zaplatenie sumy 13.000 eur
a 15.000 eur, výšku nemajetkovej ujmy určuje súd na základe voľnej úvahy, pri rozhodovaní beriedo úvahy závažnosť ujmy, ku ktorej došlo a okolnosti, za ktorých k ujme došlo. Súd súhlasí s tým,
že došlo k vážnemu a výraznému zásahu do osobnostných práv žalobcov, výška peňažnej náhrady
je predmetom voľnej úvahy súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné

ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a zaviazal žalovaných
zaplatiť žalobkyni v 1. rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 13.000 eur, žalobcovi v 2. rade sumu
15.000 eur, tu zobral na zreteľ to, že žalobca v 2. rade tvoril s nebohou spoločnú domácnosť, žili
v spoločnej domácnosti, pričom žalobkyňa 1 už mala založenú vlastnú rodinu, mala manžela a deti,
preto súd nepriznal žalobcom tú istú výšku nemajetkovej ujmy, diferencoval vzťah medzi žalobcami a

nebohou, a žalobkyni priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 13.000 eur, keďže už s matkou nežila
v spoločnej domácnosti a súd sa prikláňa k názoru, že situácia je pre žalobcu 2 ťažšia v tom smere, že
s nebohou žil v jednej domácnosti a o to je to pre neho ťažšie. Žalobcovi v 2. rade, ktorý s nebohou
žil pred jej smrťou v spoločnej domácnosti priznal vyššiu sumu 15.000 eur, sami žalobcovia v podanej
žalobe sumu 13.000 eur a 15.000 eur určili a sami vyjadrili v peniazoch výšku nemajetkovej ujmy,
ktorú požadujú za spôsobenú ujmu. Ustanovenie § 13 ods. 3 OZ určenie výšky nemajetkovej ujmy v

peniazoch súdom neustanovuje zákon žiadne medze. Sumu 13.000 eur a 15.000 eur súd považoval
za primeranú, pričom prihliadol na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy, ktorú v danom prípade
považoval za veľmi závažnú, intenzívnu a v podstate stále pretrvávajúcu, pretože strata rodiča - matky je
neodstrániteľná a nenapraviteľná ujma, každý, aj dospelý človek chce mať pri sebe rodičov čo najdlhšie
a stratiť matku za takýchto okolností je kruté. Súd z výpovedí žalobcov aj svedkyne dospel k názoru,

že vzťahy v rodine navzájom boli veľmi intenzívne, trávili spolu svoj voľný čas, pomáhali si, rozumeli
si, vychádzali spolu veľmi dobre, vypovedali tak obaja žalobcovia, ktorí sa k svojmu vzťahu s matkou a
životu s ňou vyjadrili aj písomne, potvrdila to svedkyňa, predložené boli fotografie, po nehode to už nie
je ono ako vypovedala svedkyňa L., povedala to veľmi jednoducho, ale vystihla podstatu veci. Súd vzal
do úvahy aj tú skutočnosť, že nebohá X. Z. v čase nehody mala 55 rokov, žalobcovia sa doteraz s jej

smrťou nevyrovnali, chýba im, vyplýva to z ich výpovedí ako aj výpovedí svedkyne, je otázne, či sa dá
s takouto udalosťou v živote človeka vôbec vyrovnať, žalobkyňa musela vyhľadať aj lekársku pomoc,
o čom svedčia predložené lekárske správy, aj žalobca tvrdil, že navštevuje psychiatra, avšak dôkazy k
tomu nepredložil. K okolnostiam, za ktorých k porušeniu práva došlo súd poukazuje na trestný rozsudok,
z ktorého vyplýva, že zamestnanec žalovaného v 1. rade bol právoplatným trestným rozsudkom uznaný

zprečinuusmrtenia,týmbolapreukázanájehozodpovednosťzaneoprávnenýzásahdoprávnaochranu
osobnosti žalobcov, jeho zodpovednosť je objektívnou zodpovednosťou, bez ohľadu na zavinenie. Súd
zobral do úvahy aj správanie sa samotného žalovanej v 1. rade, ktorý podľa tvrdení žalobcov nevyjadril
ľútosť, neospravedlnil sa im, podľa vyjadrenia žalobkyne až na poslednom pojednávaní v trestnej veci
uviedol, že je mu to ľúto, uvedené skutočnosti tiež súd zobral do úvahy pri stanovení výšky nemajetkovej

ujmy. Súd hodnotil aj správanie sa samotnej dotknutej osoby, ktoré je pri neoprávnenom zásahu právne
významné a vyhodnotil ho tak, že nebohá nijakým spôsobom nevyvolala a nezapríčinila dopravnú
nehodu, bola jej obeťou. Suma 13.000 eur a 15.000 eur zodpovedá aj rozsudkom súdov v obdobných
veciach napr. rozsudok NS SR sp.zn. 4 Cdo139/2011. Primárnym významom nemajetkovej ujmy je
satisfakčná funkcia, teda vyvážiť, resp. zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu, pretože

nemajetková ujma vzniknutá porušením osobnostných práva sa vo všeobecnom zmysle slova ani nedá
odškodniť a rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je možné ani presne kvantifikovať a vyčísliť.

15.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Poľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcom súd náhradu trov

konania priznal v plnej výške, pretože vo veci mali plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje
zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo sú v tomto prípade žalobcovia, keďže
žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane, pričom
dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na ustanovenie § 257 súd nevzhliadol a z obsahu spisunevyplývajú. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods. 2 CSP/.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona

č. 233/1995 Z.z. v platnom znení) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento
zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).