Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2022

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/43/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621010259
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2022:1621010259.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci obžalovanej F. X. a spol.,

pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona, s
poukazomna§139písm.e)Trestnéhozákona,formouspolupáchateľstvapodľa§20Trestnéhozákona,
a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. júna 2022 v Malackách takto:

r o z h o d o l :

I.

Obžalovaná X. Q., narodená XX. P. XXXX v B., trvale bydliskom ul. X. č. 8, XXX XX V. X. F.,

sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodzuje

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky zo 07. júna 2021, sp. zn. 1Pv 305/19/1106-40,
ktorý jej kládol za vinu spáchanie zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2
písm. d) Trestného zákona, s poukazom na § 139 písm. e) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva

podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že

spolu s obvinenou F. X. v období od marca do októbra 2018 obe obvinené spoločne navštevovali
poškodeného J. O. v mieste jeho bydliska v E. č. XXX a pod rôznymi zámienkami, najmä však s
prísľubom vybavenia pôžičky menovaného presviedčali, aby išiel s nimi, pričom keď odmietol, tak ho
donútilinastúpiťdomotorovéhovozidla,ktorýmpráveprišli,následnehotaktominimálnedňa07.09.2018
zaviezli do pobočky Slovenskej Sporiteľne, a.s. v Malackách, na ulici Kláštorné nám. 1160/5, kde
podpísal dve žiadosti o úver, ktoré ním boli následne ešte v ten istý deň stornované, tiež do pobočky

Poštovej banky, a.s. v Malackách na Zámockej ulici 8, kde podal žiadosť o spotrebiteľský úver, ktorý
však nebol čerpaný, ďalej ho dňa 11.09.2018 proti jeho vôli vzali do pobočky Prvej Stavebnej Sporiteľne,
a.s. v Malackách na ulici Kláštorné nám. 66/4, kde podpísal Zmluvu o stavebnom sporení č. 4612760
2 01, do pobočky Poštovej banky v Malackách na Zámockej ulici 8, kde podpísal Zmluvu o osobnom
účte, do predajne Okay v OC Malavia v Malackách na ulici Pezinská, kde na základe inštrukcií obv.
X. uzavrel Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX so Všeobecnou úverovou bankou, a.s.
(Quattro), čím bol takto pošk. J. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX opakovane obmedzovaný

na osobnej slobode, bol nútený presúvať sa na rôzne miesta a zotrvať na určitom mieste proti svojej vôli,

pretože nebolo dokázané, že vo vzťahu k obžalovanej X. Q. sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná
stíhaná.

II.

Obžalovaná F. X., narodená XX. F. XXXX v F., trvale bydliskom ul. K. č. XXXX/X, XXX XX B.,sa uznáva vinnou, že

1) spolu s ďalšou trestne zodpovednou osobou v období od marca do októbra 2018 obe obvinené
spoločne navštevovali poškodeného J. O. v mieste jeho bydliska v E. č. XXX a pod rôznymi zámienkami,
najmä však s prísľubom vybavenia pôžičky menovaného presviedčali, aby išiel s nimi, pričom keď

odmietol, tak ho donútili nastúpiť do motorového vozidla, ktorým práve prišli, následne ho takto
minimálne dňa 07.09.2018 zaviezli do pobočky Slovenskej Sporiteľne, a.s. v Malackách, na ulici
Kláštorné nám. 1160/5, kde podpísal dve žiadosti o úver, ktoré ním boli následne ešte v ten istý deň
stornované, tiež do pobočky Poštovej banky, a.s. v Malackách na Zámockej ulici 8, kde podal žiadosť o
spotrebiteľský úver, ktorý však nebol čerpaný, ďalej ho dňa 11.09.2018 proti jeho vôli vzali do pobočky
Prvej Stavebnej Sporiteľne, a.s. v Malackách na ulici Kláštorné nám. 66/4, kde podpísal Zmluvu o

stavebnom sporení č. XXXXXXX 2 01, do pobočky Poštovej banky v Malackách na Zámockej ulici 8, kde
podpísal Zmluvu o osobnom účte, do predajne Okay v OC Malavia v Malackách na ulici Pezinská, kde
na základe inštrukcií obv. X. uzavrel Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX so Všeobecnou
úverovou bankou, a.s. (Quattro), čím bol takto pošk. J. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX
opakovane obmedzovaný na osobnej slobode, bol nútený presúvať sa na rôzne miesta a zotrvať na

určitom mieste proti svojej vôli,

2) dňa 11.09.2018 o 15:53 v predajni Okay v OC Malavia v Malackách na ulici Pezinská, kam prišla obv.
F. X. spoločne s J. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, pričom pod zámienkou, že mu pomôže
vybaviť novú chladničku, s čím J. O. súhlasil, na základe jej inštrukcií uzavrel Zmluvu o spotrebiteľskom

úvereč.XXXXXXXXXXsoVšeobecnouúverovoubankou,a.s.(Quattro),ktorúnečítalapodpísal,pričom
v zmluve sa zaviazal po dobu 63 mesiacov mesačne splácať po 30,- €, a tak celkovo uhradiť sumu
1.890,- € v domnienke, že kupuje chladničku, avšak na základe tejto zmluvy bol okrem chladničky zn.
ZRT18100WA v hodnote 195,- € nakúpený ďalší tovar v hodnote 1.072,- €, ktorý si obvinená po zaplatení
akontácie v sume 100,- € ponechala pre vlastnú potrebu, čím takto uviedla zástupcov pošk. spoločnosti

Všeobecná úverová banka, a.s. do omylu v otázke, kto je skutočným odberateľom tovaru a v otázke, čo
si skutočne objednala osoba, ktorá Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX podpísala, čím
takto spôsobila poškodenému Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské
Nivy 1, Bratislava vo výške neoprávnene poskytnutého úveru v sume 1.595,- €,

teda

v bode 1) rozsudku

spoločným konaním bez oprávnenia bránila inému užívať osobnú slobodu a tento čin spáchala na
chránenej osobe,

v bode 2) rozsudku

na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a využila niečí omyl a
spôsobila tak na cudzom majetku malú škodu,

čím spáchala

v bode 1) rozsudku

zločinobmedzovaniaosobnejslobodypodľa§183ods.1,ods.2písm.d)Trestnéhozákona,spoukazom
na § 139 písm. e) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

v bode 2) rozsudkuprečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona.

Za to jej
ukladá

podľa § 183 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38
ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, za
použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd
obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa jej ukladá probačný

dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanej určuje skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 51 ods. 3 písm. f) Trestného zákona súd obvinenej ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze

kontaktu s poškodeným J. O., nar. XX. T. XXXX v F., trvale bydliskom č. d. XXX, XXX XX E., v akejkoľvek
forme,vrátanekontaktovaniaprostredníctvomelektronickejkomunikačnejslužbyaleboinýmiobdobnými
prostriedkami.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorOkresnejprokuratúryvMalackáchpodaldňa07.augusta2021natunajšísúdobžalobuzo07.

júna 2021, pod č. 1Pv/305/19/1106-40, na F. X. a X. Q., pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa
§ 183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona, s poukazom na § 139 písm. e) Trestného zákona, formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (u obžalovaných F. X. a X. Q.) a pre prečin podvodu
podľa§221ods.1Trestnéhozákona(uobžalovanejF.X.),navobžalobeuvedenomskutkovomzáklade.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie ohľadom viny len vo vzťahu k obžalovanej X. Q.,
nakoľko táto vyhlásila, že je nevinná zo spáchania skutku kladeného jej za vinu v obžalobe, pričom
dokazovanie ohľadom viny vo vzťahu k obžalovanej F. X. súd nevykonal, pretože táto priznala vinu zo
spáchaniaskutkovkladenýchjejzavinuvobžalobeasúdnásledneprijaljejvyhlásenieovinearozhodol,
že vo vzťahu k nej sa dokazovanie o vine nevykoná. Navyše, nakoľko prokurátor i obžalovaná F. X.

sa po vyhlásení tohto rozsudku (alebo taký prejav urobili v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia
rozsudku) vzdali práva podať odvolanie, rozsudok v časti vo vzťahu k obžalovanej F. X. neobsahuje
odôvodnenie (§ 172 ods. 2 Trestného poriadku).

Pokiaľ ide o obžalovanú X. Q., súd v rámci dokazovania vykonal výsluch obžalovaných F. X. a X. Q.,

svedka E. U., prečítané boli výpovede z prípravného konania svedka poškodeného J. O., svedkyne
poškodenej Mgr. M. X., svedkov Z. G., E. T. G. a J. U., ďalej súd prečítaním oboznámil listinné dôkazy k
náhrade škody č. l. 25 - 27, zápisnice o rekognícii č. l. 40 - 58, listinné dôkazy z bánk a iných finančných
inštitúcii, soc. poisťovne, č. l. 71 - 83, 90 - 91, 93 - 118, 121 - 125, 127 - 133, 135 - 140, 144 - 145,
167 - 169, zdravotnú správu na poškodeného č. l. 85, doklady k nákupu cez Quattro č. l. 147, 149 - 152,

fotodokumentáciu vrátane vyhodnotenia kamerového záznamu č. l. 155 - 165, pričom zistil, že nebolo
dokázané, že skutok spáchala aj obžalovaná X. Q..

Obžalovaná X. Q. využila svoje právo a odmietla vypovedať. Okrem toho už len dodala, že je nevinná
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

K účasti obžalovanej X. Q. na žalovanej trestnej činnosti bola vypočutá obžalovaná F. X., ktorá uviedla,
že s X. Q. sa pozná už dlhší čas. Celá jej rodina sa živí pôžičkami, ich poskytovaním a vybavovaním.
Raz šli spolu do E. do obchodu, ona jej strážila dieťa v aute. Neskôr zbadala, že sa s niekým rozpráva na
zastávke - bol to poškodený J. O.. Šli za ním domov. Vie, že X. mu niečo ponúkala. Ona totiž 90 % času

strážilajejdieťa.DovybavovaniapôžičiekbolazapojenáajjejsestraE.Q..RodinaobžalovanejQ.chcelapoškodeného obrať o dom, ale chvalabohu, že nie je písaný len na neho, ale aj na jeho súrodencov.
Keď bola u poškodeného, pár darčekov od neho dostala aj ona a videla, že nemá vymaľovaný dom,
preto s ním šla do Slovenskej sporiteľne, aby si ho mohol vymaľovať. Poškodený sám nemal čo jesť,

bolo jej ho ľúto, občas mu jedlo aj doniesla, aj nakúpila a keď videla, že si jedlo nemal kam dať, chceli
mu pomôcť vybaviť chladničku. Áno, uznáva, že si niečo chcela vziať na neho s tým, že splácať to bude
ona, vzala televízor s reproduktormi (domáce kino), poškodenému kúpila telefón s kartou, keby niečo
potreboval. Kvôli tomuto boli v obchode OKAY, kde vzala to, čo vzala, vybavila odvoz vecí, zaplatila
dovoz. Pôžičku nakoniec splácala ona a aj ju vyplatila. Medzitým už za poškodeným chodila aj X. Q..

Ako už uvádzala, ona jej pri stretnutiach strážila dieťa a X. Q. ho s rodinou chodila posielať do Poštovej
banky a do Prvej stavebnej sporiteľne, kam ho navigovali, ukázali mu, kadiaľ má ísť a on tam šiel sám.
Ona už nepamätá, ako sa poškodený dostal z E. do F., asi ho niekto doviezol. Ona sa len teraz dozvedá,
ako pôžičky dopadli, či vyšli, alebo nie a podobne.
Na otázky uviedla, že poškodený sa z E. do F. dostavil tak, že niekedy šla poňho obžalovaná Q., niekedy
ona. V E. mu zaklopali na okno s tým, aby vyšiel von, ony ho do auta neťahali, veď sú ženy. Nevie, či

dostal nejakú pôžičku. Nevie ani, aké podmienky poškodený musel splniť, aby pôžičku dostal, ona sa
tomu nevenovala. To, že X. Q. s rodinou chcela poškodeného obrať o dom, spomenula jej sestra E.
Q.. To, či mal nejaký plán, podľa mňa to nikto nepovie len tak. Keď poškodeného navštevovali u neho
doma, a pokiaľ ide o otázku, ako ho vnímala, podľa nej nebol psychicky v poriadku, okrem iného aj
preto, že mal problém z alkoholom, nulové hygienické návyky. Ona sa s poškodeným dohodla že by

časť peňazí, za ktoré mu kúpila potraviny a drogériu, zaplatí z dôchodku, avšak poškodený bol schopný
nemaťzdôchodkunadruhýdeňničkvôlitomu,žehocelýprepil.Nevie,prečobolipoškodenémuniektoré
úvery zamietnuté. Ona nikdy nemala právo disponovať s jeho bankovými účtami. U poškodeného bola
1 maximálne 2 krát, keď s ním riešila tú chladničku, ktorú si ani nemal kde zapojiť, preto mu dala
tiež predlžovačku. Inak keď poškodenému zaklopala na okno, tak cez toto okno mu dala jedlo, alebo

drogériu. Ona vie len o jednom prípade, kedy X. Q. doviezla poškodeného do Malaciek, vtedy sa ony
dve s poškodeným a s E. Q. stretli v nejakom podniku, kde si poškodený dal pivo a ohľadom návštev
finančných inštitúcií poškodeného inštruovala skôr E. Q., nakoľko ona je v pôžičkách viac doma, ako
X. Q.. Vie, že poškodený potom šiel do Poštovej banky a Prvej stavebnej sporiteľne a ďalej už nevie.
Ona sama s poškodeným bola len v Slovenskej sporiteľni dnu v pobočke, ale nevie, s akým výsledkom

dopadla jeho žiadosť o pôžičku, nakoľko chcela, aby si vzal nejakých 200,- eur na vymaľovanie domu.
Nepamätá sa, že by poškodený na niektorom z ďalších stretnutí spomínal výsledok tejto jeho žiadosti
tejto pôžičky v sporiteľni. Nevie, prečo do ďalších finančných inštitúcii s poškodeným nešiel nikto ďalší,
oni mu len povedali, choď tam a tam a vybav to a to. Potom domov, nevie, ako sa poškodený dostal,
zrejme ho niektorá z nich odviezla. Ony poškodeného do auta neodstali žiadnym násilím, žiadnym

úskokom. Nevie, či bola s poškodeným a obžalovanou Q. v Prima banke v Lamači. Nepamätá sa, či
poškodeného doviezla aj inam, ako do Slovenskej sporiteľne, ale dnu s ním bola len tam. Poškodený
si do ich auta sadal vždy dobrovoľne. Na poškodeného nebol vyvíjaný nátlak, ani takým spôsobom, že
by mu povedali, že ho zabijú, ak si k nim do auta nesadne. Poškodený nemal nikdy problém sadnúť si
k nim do auta. X. Q. s ním nebola v žiadnej banke. Ona poškodeného nikdy neoslovila, že by od neho

kúpila jeho dom. Ona o ten dom nemala nikdy záujem. To, že dom bol napísaný okrem neho aj na jeho
súrodencov, sa dozvedela tak, že jej o tom ukázal doma papier.
V čítanej časti výpovede z prípravného konania obžalovaná F. X. uviedla, že do Stavebnej s poškodeným
išla Q., ona tam má znáeho riaditeľa, Do SLSP išla ona, len ako prísediaca, lebo on nevie komunikovať.
Do Poštovej banky s ním išla E., teda nešla tam s ním, ale ho čakala vonku.

K čítanej časti výpovede sa obžalovaná F. X. vyjadrila, že pokiaľ v prípravnom konaní uviedla, že do
Stavebnej sporiteľne s ním šla E. Q. spresňuje, že ona mu len pred dverami pobočky ukázala, do ktorých
dverí má ísť, potom inak presne má ísť a čo má povedať. Dnu s ním nešla.
Na ďalšie otázky uviedla, že pokiaľ ide o veci kúpené na splátky z obchodu OKAY, tam bola mesačná
splátka 30,- eur s tým, že poškodenému ona odovzdala dva krát 30,- eur, ale doklad o tom nemá. Ona

poškodenému nehovorila, že mu vybaví úver vo výške 35.000,- eur. Nevie, prečo sa poškodenému
predstavila ako F., proste ju to len napadlo. Ona nemá vedomosť o tom, čoho sa týkali ďalšie žiadosti
poškodeného v iných finančných inštitúcií, okrem Slovenskej sporiteľne, s poškodeným to riešila X. Q.
s E. Q., na tých stretnutiach bolo veľa detí. Ona sa pôžičkám ani veľmi nerozumie. Hoci sa priznala aj k
spáchaniu aj prvého skutku, konštatuje, že žiadneho násilného konania sa na poškodenom nedopustili.

Ona v zásadne nevie, koho nápad to bol, aby poškodený išiel žiadať o pôžičky. Ono to vzniklo asi z prvej
komunikácie X. Q. s poškodeným, vtedy na zastávke v E., ale ona účastná tohto rozhovoru nebola.Svedok E. U. vypovedal, že je sused poškodeného O., on v inkriminovanom období od marca do októbra
2018 videl u poškodeného nejaké auto, bol to starý Passat, nejaká tmavá farba. Toto auto tam videl 2
krát, oba razy na ňom prišli dve ženy, jeden krát jedna žena ostala v aute a druhá vystúpila a druhý krát

vystúpili z auta obidve ženy. On ich videl z jeho okna, ktoré je vzdialené asi 15 metrov, tieto ženy by
opoznať nevedel, ale mohli mať okolo 30 - 35 rokov. On sa aj poškodeného pýtal, prečo za ním chodia,
na čo mu odvetil, že mu hovorili, že bude z toho mať peniaze, ďalej poškodený hovoril niečo o pôžičke,
či úvere, ktoré naňho vybrali či čo, že ho k tomu donútili či čo. Viac si už nepamätá sú to už 3, 4 roky.
V čítanej časti výpovede z prípravného konania svedok E. U. uviedol, že býva oproti domu J. O. v E..

Minimálne rok dozadu, nevie, kedy presne to už bolo, videl z okna, ako k O. prišli nejaké ženy na aute
- starom Passate, modrej, alebo šedej farby. Videl ho, ako stojí za svojím plotom a o niečom sa s nimi
zhovára. Potom za ním prišli ešte druhý raz, na inom aute, nevie, či Škoda Oktávia. Ale to ho videl u nich
pri obchode, tiež nejaká žena s ním bola. Nepamätá si, ako tie ženy vyzerali, len vie, že ich nepoznal.
Nevidel, že by O. bol s nimi niekam išiel, ani že by nastupoval do auta, alebo vystupoval. Nevidel teda,
že by ho tie ženy násilím tlačili do auta. Nekričal na neho pán O., aby volali políciu. Nehovoril mu, že

nezavolá políciu, lebo na nich nemá číslo. Keď bola tá žena s ním pri obchode, nepočul, o čom hovoria.
K čítanej časti výpovede sa svedok vyjadril, že čítaná výpoveď sedí, bolo to tak, ako to pán prokurátor
čítal, stretnutie pri obchodne vzhľadom na odstup času nespomenul a je možné, že vozidlo označené
ako Škoda Octavia bolo pri obchode.
Na otázky obhajkyne svedok uviedol, že potvrdzuje, že nevidel, že by ženy poškodeného násilím tlačili

do auta, ani poškodeného nepočul, že by na svedka kričal o pomoc, že má zavolať políciu, keď ho
mali vtláčať do auta. Za poškodeným nechodil nikto cudzí, len také osoby, ktorých poznali a ktoré tam
mohli chodiť, tie dve osoby nepoznal. Jeho sa v prípravnom konaní policajt pýtal len to, čo videl, na čo
odpovedal len to, čo je uvedené v jeho výpovedi. On sa s poškodeným stretáva v podstate každý deň,
on sa ho hneď pýtal, ohľadom tých žien, keď tam boli.

V čítanej výpovedi z prípravného konania svedok poškodený J. O. vypovedal, že raz ho v E. stretla žena,
nízka, chudá, s krátkymi vlasmi, vlasy mala bílé. Bola od neho menšia asi o hlavu. Pamätám si, že mala
na sebe bílé tričko a pod tým tielko. Pýtala sa ho, že či by nechcel založiť účet. On sa jej pýtal, že prečo si
myslí, že by on od nej niečo potreboval. Ona povedala, že má od niekoho informácie. On ju poslal preč,

že nič nechce. Ale po čase ona si ho našla, asi jej niekto povedal, že kde býva. Prišla za ním domov,
a ponúkala mu, že mu vybaví 35 tis., že dostane. To už za ním chodili dve a stále ho prehovárali. Tá
druhá, tá bola vysoká asi ako on, pevnejší. Bola taká počerná, vlasy mala dlhé vzadu do ocasu. Vlasy
mala tmavé. Mala na krku retiazku, takú stredne hrubú. Vzali ho do auta a odviezli ho do Lamača a niečo
tam podpisoval. Hovorili mu, že aby o tom nikomu nehovoril. Tá, čo sa predstavila ako F., tá s krátkymi

vlasmi, mu povedala, že tých 35 tis. mu príde poštou asi za mesiac a pol od toho podpisu. Peniaze
však neprišli. Po nejakom čase prišli za ním znova obe a chceli, aby zase niečo podpísal, že dostane
ďalšie peniaze. On nechcel, ale F. ho nasilu za ruky stiahla do auta. Zase ho niekam odviezli a niečo
podpisoval. On nechcel, ale tá druhá, teraz si nespomenie, ako sa volala, povedala, že ak nepodpíše,
čo chcú, že ho zabijú a že zakopú v lese.

Na otázky odpovedal, že z obvinených sa zoznámili ako s prvou F.. V banke bol vybavovať pôžičku tiež
s F.. Za ním chodili len na bielom a čiernom aute. Keď išli do Lamača, tak ho F. natlačila do toho auta,
nasilu ho tam natlačila. A ony povedali, že mu niečo spravia, že ho zakopú v lese, povedal a to F., ale
ona poslúchala tú jej kamarátku. S nimi išiel takto v aute asi 4 krát. Jeho do auta natlačila F.. On ako
chlap ste si nevedel poradiť s jednou ženou, bol z toho v šoku. Ony ho v aute spútali v aute takými pásmi,

spútali mu ruky, nohy mu nechali voľné. Predtým, že ho spútali a kto, to nepovedal, on si až teraz na to
spomenul, spútala ho tá F. kamarátka. Dala mu ruky k sebe, pred telom, a omotala mu ich tými pásmi.
Spútala ho vnútri v aute. Či nemohol vybehnúť druhými dverami von - on nevedel, čo sa deje, bol z toho
taký nijaký. Z domu vôbec vyšiel lebo ony mu nasľubovali hory doly, peniaze a tak. Keď vyšli z domu,
prišli k autu, tak ho tá F. natlačila do auta a spolu s tou kamarátkou ho spútali. Spútala ho F.. Trvá na

tom, že to bola F.. Keď prišli do Lamača, tak mu tie ruky potom uvoľnili, urobila to F.. Keď odchádzali z
Lamača, už ho nespútali, to ho nechali voľného. Keď išiel s nimi ďalší raz, už ho nespútavali, iba prvý
krát. Keď s nimi išiel druhý krát, ony mu zase nasľubovali, ale to už nastúpil do auta sám. Keď ho prvý raz
spútali, nevolal políciu, on ani nevedel číslo. On vtedy kričal na kamaráta, čo to videl, ako ho dávajú do
auta, že nech volá políciu. Doteraz to nespomenul, lebo ho to teraz napadlo. Ten kamarát sa volá E. U.,

on je mladší od neho. Keď ho v Lamači odpútali a šli do banky, on to pracovníčke povedal, že ho donútili.
Ona si ho zavolala bokom, a pýtala sa ho že na čo sa nechal nahovoriť, ale bolo to už podpísané. Tá
pracovníčka nepovedala, že zavolá políciu. Tá druhá, čo bola s F., neobmedzovala ho nijako, nebránila
mu v pohybe. Po podaní trestného oznámenia sa nestretol s F., ani s tou druhou. Na rekognícii spoznalobe obvinené. Nebola s ním nikdy iná žena, okrem týchto dvoch. Tá pracovníčka banky, ktorej hovoril,
že ho nútili, bola to tá istá, u ktorej podpisoval papiere. E. U. býva oproti jemu cez ulicu, býva s matkou
a bratom, môže mať okolo 47 rokov. On mu povedali, že má volať políciu, keď ho tlačili do auta. Áno,

ale on mu povedal, že nezavolá, že nemá ich číslo.

V rámci druhej výpovede vypovedal, že raz ho v E. stretla žena, nízka, chudá, s krátkymi vlasmi, vlasy
malabílé.Bolaodnehomenšiaasiohlavu.Pamätási,žemalanasebebílétričkoapodtýmtielko.Pýtala
sa ho, že či by nechcel založiť účet. On sa jej pýtal, že prečo si myslí, že by od nej niečo potreboval.

Ona povedala, že má od niekoho informácie. On ju poslal preč, že nič nechce. Ale po čase ona si ho
našla, asi jej niekto povedal, že kde býva. Prišla za ním domov, a ponúkala mu, že mu vybaví 35 tis., že
dostane. To už za ním chodili dve a stále ho prehovárali. Tá druhá, tá bola vysoká asi ako on, pevnejší.
Bola taká počerná, vlasy mala dlhé vzadu do ocasu. Vlasy mala tmavé. Mala na krku retiazku, takú
stredne hrubú. Vzali ho do auta a odviezli do Lamača a niečo tam podpisoval. Hovorili mu, že aby o
tom nikomu nehovoril. Tá, čo sa predstavila ako F., tá s krátkymi vlasmi, mu povedala, že tých 35 tis.

mu príde poštou asi za mesiac a pol od toho podpisu. Peniaze však neprišli. Po nejakom čase prišli za
ním znova obe a chceli, aby zase niečo podpísal, že dostane ďalšie peniaze. Nechcel, ale F. ho nasilu
za ruky stiahla do auta. Zase ho niekam odviezli a niečo podpisoval. On nechcel, ale tá druhá, teraz si
nespomenie, ako sa volala, povedala, že ak nepodpíše, čo chcú, že ho zabijú a že ho zakopú v lese.
Ony za ním chodili buď na čiernom, alebo bielom aute, značku nevie, to čierne bola asi Felícia. Boli za

ním asi 4 krát a po každé ho nútili, aby nastúpil a niekam s nimi išiel. Nosila mu niektorá z tých žien
nejaké jedlo, tá F. mu raz doniesla jest', ale on o od nej nechcel. Vybavovať chladničku tam išla s ním
F.. Bral sa tam úver ešte na iný tovar, ako na chladničku, ona brala ešte dva telefóny. Pozerala aj po
televízoroch, hovorili o tom, ale nevie, či si aj nejaký zobrala. On nevie o žiadnom ďalšom tovare, okrem
chladničky a telefónov, čo sa bral na jeho úver. Ona mu povedala, že za tie telefóny mu pošle peniaze

na poštu, ale nikdy mu nič neposlala. Ani žiadne iné peniaze mu nikdy neposlala. V niektorej banke bol
aj sám, bez tých žien, oni prišli s ním a keď už ho tam doviedli, niekam si odskočili a potom sa zase
vrátili. Bol niekedy v nejakej banke, že chcel niečo zrušiť, on sa bál, že bude mať malér, lebo nevedel, čo
podpisoval, a preto si to rozmyslel a chcel to zrušiť. Ešte by chcel povedať, že tá F., keď za ním chodila,
tak mu hovorila, že by chcela od neho kúpiť jeho dom. Ponúkala mu za neho 13, alebo 14 tis. eur. On

ale nesúhlasil. Tú chladničku už neplatí, už je to všetko vybavené. Pani G. mu povedala, že ta obvinená
už zaplatila za tie svoje veci, takže už je to zrušené.

V čítanej výpovedi z prípravného konania svedkyňa poškodená Mgr. M. X. vypovedala, že pracuje
vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. ako správca rizikových pohľadávok a je poverená zastupovať

VÚB, a.s. pred orgánmi činnými v trestnom konaní. K veci uvádza, že dňa 11. septembra 2018
bola medzi spoločnosťou VÚB a.s., ako veriteľom a J. O., nar. XX. T. XXXX, bytom E. XXX, ako
klientom uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, ev. č. XXXXXXXX. Zmluva
bola uzatvorená prostredníctvom sprostredkovateľa v predajni OKAY Slovakia, s.r.o., na prevádzke v
Malackách, ul. Pezinská 11A/5647. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru na tovar

- biela technika zn. RB37J5009SA a iné veľké spotrebiče spolu v kúpnej cene 1367,20 €, ktorý sa J.
O. zaviazal splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 30,- €, pričom pri uzatvorení zrnluvy
J. O. uhradil počiatočnú platbu vo výške 100,20 € a poskytnutý úver sa zaviazal uhrádzať po dobu 63
mesiacov. Pri uzatváraní úverovej zmluvy klient predložil občiansky preukaz číslo a na tlačivo uviedol,
že je starobný dôchodca s príjmom 291,- €. Sprostredkovateľ následne zaslal elektronicky žiadosť o

uzatvorenie zmluvy do spoločnosti, kde sa preverovali dostupné informácie, teda v ich systéme zisťovali,
či ide o nového klienta, respektíve (či je klient evidovaný ako dlžník), ďalej preverovali, či predložený
občianskypreukazniejevevidenciistratenýchaleboodcudzenýchdokladov.Ichspoločnosťpreverovala
všetky dostupné informácie o klientovi, ktoré jeho spoľahlivosť potvrdzujú. J. O. mesačné splátky
uhrádzal podľa dohodnutého splátkového kalendára, teda včas a pravidelne. V septembri 2019 bola

uhradená posledná splátka vo výške 919,79 €. Úver z predmetnej zmluvy bol v plnej výške uhradený.
Spoločnosti Všeobecná úverová banka so sídlom Bratislava Mlynské nivy 1 nevznikla žiadna škoda.

V čítanej výpovedi z prípravného konania svedkyňa Z. G. vypovedala, že J. O. je ich sused. Poznajú sa
teda dlho, oni tam bývajú už 25 rokov. Na Mikuláša, 06. decembra 2018 bola v E. akcia, na námestí,

ona tam bola s manželom a J. sa pri nich pristavil. Tak sa zhovárali a on požiadal jej muža, že či by mu
nenarúbal drevo a ju zase, aby mu kúpila kapra. Prisľúbili mu to, avšak pýtala sa ho, kam si toho kapra
dá. On totiž žije vo veľmi skromných podmienkach. On jej na to povedal, že má novú chladničku, že tam
si to dá. Bola sa pozrieť u neho doma a skutočne tam chladničku mal, ale nevyzerala nová, vyzeralastará a bola obitá. Pýtala sa ho, odkiaľ ju má a on že si ju kúpil na splátky. Chcela, aby jej ukázal poštové
poukážky, ktorými to platí, ale mal ich na pošte. On totiž má stredný stupeň mentálnej retardácie a okrem
iného nevie ani hospodáriť s peniazmi, preto všetko, čo treba platiť, napr. elektrinu a podobne, ostáva

na pošte, a keď mu príde dôchodok, tak to poštárky z toho zaplatia. Bola sa teda pýtať na pošte. Tam
jej potvrdili, že každý mesiac platí za tú chladničku do Quattra. Zisťovali v Quattre, čo za zmluvu to má
byť, a tu zistili, že zmluvu o predaji na splátky uzavrel v apríli a že ešte mu zostáva splatiť okolo 2 tis. €,
čo jej bolo jasné, že to nemôže byť za chladničku. Viac informácií jej však neposkytli. U J. doma potom
našli aj ďalšie papiere, z Poštovej banky, aj Prvej Stavebnej Sporiteľne. V Poštovej banke mal založený

účet, platobná karta mu nebola vydaná a v Prvej stavebnej mal taký produkt, že šetrenie na cieľovú
sumu 10 tis. eur a mesačnou splátkou 40 €. Do oboch inštitúcií išli s ním a všetko zrušili. On zvykol
stávať každé ráno na autobusovej zastávke spolu s P. A., vek okolo 40 r., býva v obecnom byte v E..
Zvykli tam stávať aj iní ľudia, oni to mali ako spoločenskú udalosť. Jej J. povedal, že raz sa ho ten A.
opýtal, že či nechce zadarmo peniaze a on súhlasil. Ale nevie, ako došlo k tomu, že sa zoznámil s tými
ženami, ona ani jednu z nich nevidela. Suseda, čo býva oproti nemu, J. U. tvrdila, že tie ženy chodili

za ním domov. Videla aj to, ako mu doniesli tú chladničku. Keď ju doniesli, bola podľa jej slov už obitá,
stará. O tých ženách jej J. povedal, že bolí s ním v Lamači, v nejakej vysokej budove, ale nevie, či tam
niečo podpisoval. Bolí s ním na viacerých miestach, nielen v Bratislave, ale aj tu, v Malackách. Mali mu
povedať, že keď to niekomu povie, tak ho zabijú. Vie ešte, že jedna z nich bola blondínka, volala sa F.
podľa jeho slov. Nejaká žena z tých mala byť aj u nich v E. na pošte. Nevie, ako funguje jeho mozog,

podľa nej pr~ jeho výsluchu mal byť psychiater. Pripúšťa, že niektoré veci si vymýšľa. Avšak tu si myslí,
že ide o také silné zážitky, že predpokladá, že si ich zapamätal. Keď sa s ním bavila o návštevách tých
žien, povedal, že tam bola nejaká blondína, že ho mali vtlačiť do auta a vyhrážať sa mu, že ho zabijú,
keď to niekomu povie. Nespomínal, že koľko krát za ním bolí. Riešili to s ním od toho Mikuláša 2018.
Je možné, že spomínal nejaké ďalšie útoky, či už fyzické, alebo psychické, na jeho osobu, ona už tomu

nevenovala až takú pozornosť, nezapamätala si to. Akurát zisťovala veci od susedy U. ohľadom tých
žien a áut, čo tam chodili.

V čítanej výpovedi z prípravného konania svedok E. T. G. vypovedal, že na Mikuláša 2018 stretli J. O.,
je to ich sused z vedľajšej ulice. Chcel, aby mu narúbal drevo, lebo on kúri drevom. Od Z. chcel, aby

mu kúpila rybu na Vianoce. Ona sa ho pýtala, že kam tú rybu dá. On povedal, že má novú chladničku
na pôžičku. Z. na pošte zistila, že je to pôžička od Quattra, tak zisťovali vo VÚB v Bory Mall, kde boli
aj s J.. Tam im pracovníčka povedala, že ešte zostáva z úveru splatiť okolo 2 tis. eur. Upozornila ich,
že to asi nebude v poriadku, a to bol impulz, prečo išli na políciu. Potom ešte pozisťovali, že mal niečo
aj v Poštovej banke, a stavebnej sporiteľni. J. im potom povedal, že za ním chodili nejaké ženy a že s

nimi niekam chodil. Zistili u susedy U., že tie ženy za ním bolí viac krát. J. mu povedal, že s tými ženami
išiel nasilu, ale nepovedal mu presne, čo sa dialo. Viac mu nehovoril, niečo o farbe vlasov tých žien, ale
viac nič. Oni mu v prvom rade pomáhali, vypratávali mu dom a podobne a hlavne ho chránili, aby sa mu
to nestalo znova, teda minulosťou sa príliš nezaoberali. Ich úlohou nebolo vyšetrovať, hlavne sa snažili
odstrániť následky, teda zrušiť podpísané zmluvy a podobne.

V čítanej výpovedi z prípravného konania svedkyňa J. U. vypovedala, že býva v E. oproti domu, kde
býva pán O.. Za pánom O. chodí veľa ľudí. Aj rôznych áut tam chodí dosť. Niektorí ho zvyknú volať na
robotu, na nejaké fušky. Potom za ním chodia takí, čo mu nosia jest', šaty a tak. Najviac mu pomáhajú
manželia G.. Dali ho aj zaočkovať, vymaľovali mu, vybavili mu obedy a často za ním chodia. Raz, už

nevie kedy to bolo, videla, že O. niekto doniesol niečo veľké, nevie, čo to bolo, ani či to bolo v krabici.
Ona to nesleduje, nevie ani, kto mu to doniesol. Nevie, či za ním chodili nejaké ženy, ako povedala,
chodí za ním veľa ľudí a on to nesledujem. Ani s pánom O. sa moc nerozpráva, nevedela o tom, že ho
niekto oklamal, to sa dozvedela až neskôr od G..

Z podstatných listinných dôkazov, konkrétne zo zápisníc o rekognícii osoby vyplýva, že poškodený ako
poznávajúca osoba v dvoch opoznaniach označila ako osobu, ktorá ho niekedy v období od marca do
októbra 2018 nasilu vtiahla za ruky do auta, obžalovanú F. X. a v dvoch opoznaniach označila ako osobu,
ktorá mu niekedy v roku 2018 hrozila, že ak nepodpíše, čo chcú, že ho zabijú a že ho zakopú v lese,
obžalovanú X. Q.. Zmluva o stavebnom sporení č. XXXXXXX 2 01 bola s poškodeným uzavretá dňa 11.

septembra 2018, toho istého v Poštovej banke aj Zmluva o osobnom účte, predtým v Poštovej banke
dňa 07. septembra 2018 poškodený podal Žiadosť o spotrebiteľský úver, dňa 07. septembra 2018 v
pobočkey Slovenskej Sporiteľne, a.s., podpísal dve Žiadosti o úver. Lekárska správa na poškodeného z
02. augusta 2019 preukazuje u poškodeného diagnózu F710 - stredne ťažká duševná zaostalosť, bezporuchy správania alebo s minimálnou poruchou správania. Z fotodokumentácie vrátane vyhodnotenia
kamerového záznamu vyplýva, že dňa 07. septembra 2018 bol v pobočke Slovenskej sporiteľne v
Malackách poškodený, s ktorým za stolom sedela aj obžalovaná F. X., pričom pracovníčka banky s nimi

komunikuje a dáva poškodenému podpísať tlačivá, za účasti obžalovanej F. X., ktorá poškodenému
aj ukazuje, kde ich má podpísať; okrem toho kamerový záznam zachytáva poškodeného dňa 07.
septembra 2018 aj v pobočke Poštovej banky v Malackách, kde je sám, komunikuje s pracovníčkou
banky, podpisuje tlačivá a sám aj odíde.

K výroku o oslobodení obžalovanej X. Q. spod obžaloby

Vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, súd zistil a ustálil, že je nepochybné a
medzi stranami to ani nebolo sporné, že obžalované X. Q. a F. X. v období od marca do októbra 2018
navštívili poškodeného J. O. v mieste jeho bydliska v E. č. XXX, aj za účelom vybavenia pôžičky, s
poškodenýmišli-apárkráthoodviezli-dorôznychfinančnýchinštitúcií,taktodňa07.septembra2018za

účasti obžalovanej F. X. v pobočke Slovenskej Sporiteľne, a.s. v Malackách podpísal dve žiadosti o úver,
ďalej v pobočke Poštovej banky, a.s. v Malackách podal žiadosť o spotrebiteľský úver, ktorý však nebol
čerpaný, ďalej dňa 11. septembra 2018 v pobočke Prvej Stavebnej Sporiteľne, a.s. v Malackách podpísal
Zmluvuostavebnomsporeníč.XXXXXXX201,vpobočkePoštovejbankyvMalackáchpodpísalZmluvu
oosobnomúčte,dopredajneOkayvOCMalaviavMalackáchnauliciPezinská,kdenazákladeinštrukcií

obv.X.uzavrelZmluvuospotrebiteľskomúvereč.XXXXXXXXXX soVšeobecnouúverovoubankou,a.s.
(Quattro), čím bol takto pošk. J. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX opakovane obmedzovaný
na osobnej slobode, bol nútený presúvať sa na rôzne miesta a zotrvať na určitom mieste proti svojej vôli.

Sporným medzi stranami bolo predovšetkým to, či v súvislosti s týmito udalosťami obžalovaná Q.

poškodeného donútila nastúpiť do motorového vozidla, ktorým práve prišla a proti jeho vôli ho brala
do pobočiek uvedených finančných inštitúcii, resp. či poškodený bol obžalovanou Q. opakovane
obmedzovaný na osobnej slobode, bol nútený presúvať sa na rôzne miesta a zotrvať na určitom mieste
proti svojej vôli, teda či páchateľkou zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2
písm. d) Trestného zákona, s poukazom na § 139 písm. e) Trestného zákona bola okrem obžalovanej

X. nepochybne aj obžalovaná Q., alebo sa to preukázať nepodarilo.

Prečinu zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona,
s poukazom na § 139 písm. e) Trestného zákona sa dopustí ten, kto inému bez oprávnenia bráni užívať
osobnú slobodu a taký čin spácha na chránenej osobe - osobe vyššieho veku.

Týmto ustanovením (objektom) je chránená osobná sloboda ktoréhokoľvek človeka, pokiaľ ide o jeho
voľný pohyb. Bránenie v užívaní osobnej slobody je zásah do osobnej slobody, ktorým sa znemožňuje
alebo obmedzuje voľný pohyb človeka a zároveň sa mu bráni o svojom pohybe slobodne rozhodovať.
Bránenie v užívaní osobnej slobody musí byť ťažko prekonateľné. Dĺžka doby, počas ktorej sa

obmedzuje sloboda, nie je rozhodujúca, môže ísť aj o obmedzovanie počas krátkej doby. K bráneniu
užívať osobnú slobodu musí dôjsť bez oprávnenia. Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť osobnej
slobody inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ide o úmyselný trváci trestný čin.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie musel súd, ako základnú otázku, posúdiť to, či bolo mimo rozumné

pochybnosti preukázané, že skutok spáchala (aj) obžalovaná Q., t. j. najmä posúdiť, či obžalovaná Q. v
čase a na mieste skutku bez oprávnenia bránila poškodenému užívať osobnú slobodu, príp. sa takého
činu dopustila na chránenej osobe. Súd vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní
dospel k negatívnemu záveru o tejto skutkovej otázke, teda k tomu, že obžalobe sa nepodarilo - mimo
dôvodné (rozumné) pochybnosti - preukázať, že obžalovaná Q. spáchala skutok uvedený v bode I.

skutkovej vety obžaloby. Súd k uvedenému záveru viedli v ďalšom odôvodnení tohto rozsudku uvedené
konkrétne skutočnosti, argumenty a úvahy.

Ako je naznačené vyššie, od začiatku trestného konania stáli proti sebe dve verzie spáchania skutku:
obžaloba tvrdila, že predmetného trestného činu sa dopustili obe obžalované X. i Q.. Naproti tomu stálo

tvrdenie obžalovanej Q., ktorej obhajoba spočívala v tom, že je nevinná.

Za pozornosť hneď úvodom stojí postoj obžalovanej X., ktorá na hlavnom pojednávaní po riadnom
poučení urobila vyhlásenie o tom, že je vinná zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe, ktoré sajej kladú za vinu a toto vyhlásenie bolo súdom prijaté. Z následného výsluchu obžalovanej X. o účasti
obžalovanej Q. na žalovanej trestnej činnosti vyplynulo, že ony poškodeného nedonútili, a už vôbec
nie fyzickým násilím, nastúpiť do motorového vozidla, a že do pobočiek uvedených finančných inštitúcii

ho proti jeho vôli nevozili. Na výslovnú otázku súdu k týmto skutkovým okolnostiam, vo vzťahu k skôr
učinenému vyhláseniu o vine, obžalovaná X. uviedla, že hoci sa priznala k spáchaniu aj prvého skutku
[právne kvalifikovaného ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm.
d) Trestného zákona, s poukazom na § 139 písm. e) Trestného zákona - pozn. súdu], konštatuje, že
žiadneho násilného konania sa na poškodenom nedopustili.

V prípade výpovede poškodeného by v podstate malo ísť o jediný dôkaz usvedčujúci obžalovanú Q.
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe; žiadny iný priamy či nepriamy relevantný dôkaz vykonaný
na hlavnom pojednávaní nepreukazuje spáchanie skutku obžalovanou Q.. K uvedenému súd dodáva,
že ak má slúžiť výpoveď svedka / poškodeného ako jediný dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného,
bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný,

presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca vyvrátený.
V prejednávanom prípade je však súd toho názoru, že označenými atribútmi výpoveď poškodeného
nedisponuje.

V naznačenom zmysle poškodený v stručnosti k hlavným okolnostiam vypovedal, že dve ženy chceli,

aby niečo podpísal, že dostane ďalšie peniaze, on nechcel, ale F. ho nasilu za ruky stiahla do auta,
odviezli ho niekam a niečo podpisoval, on nechcel, ale tá druhá povedala, že ak nepodpíše, čo chcú,
že ho zabijú a že zakopú v lese. Za ním chodili len na bielom a čiernom aute, to čierne bola asi Felícia.
Keď išli do Lamača, tak ho F. natlačila do toho auta, nasilu ho tam natlačila. Ony povedali, že mu niečo
spravia, že ho zakopú v lese, povedala to F., ale ona poslúchala tú jej kamarátku. V aute ho spútali v

aute takými pásmi, spútali mu ruky, nohy mu nechali voľné. Predtým, že ho spútali a kto, to nepovedal,
on si až teraz na to spomenul, spútala ho tá F. kamarátka. Dala mu ruky k sebe, pred telom, a omotala
mu ich tými pásmi. Spútala ho vnútri v aute. Či nemohol vybehnúť druhými dverami von - on nevedel,
čo sa deje, bol z toho taký nijaký. Z domu vôbec vyšiel lebo ony mu nasľubovali hory doly, peniaze a
tak. Keď vyšli z domu, prišli k autu, tak ho tá F. natlačila do auta a spolu s tou kamarátkou ho spútali.

Spútala ho F.. Trvá na tom, že to bola F.. Keď prišli do Lamača, tak mu tie ruky potom uvoľnili, urobila
to F.. Keď odchádzali z Lamača, už ho nespútali, to ho nechali voľného. Keď išiel s nimi ďalší raz, už ho
nespútavali, iba prvý krát. Keď s nimi išiel druhý krát, ony mu zase nasľubovali, ale to už nastúpil do auta
sám. Keď ho prvý raz spútali, nevolal políciu, on ani nevedel číslo. On vtedy kričal na kamaráta E. U., čo
to videl, ako ho dávajú do auta, že nech volá políciu. Poškodený mu povedal, že má volať políciu, keď

ho tlačili do auta, ale on mu povedal, že nezavolá, že nemá ich číslo. Doteraz to nespomenul, lebo ho to
teraz napadlo. Keď ho v Lamači odpútali a šli do banky, on to pracovníčke, u ktorej podpisoval papiere,
povedal, že ho donútili. Tá druhá, čo bola s F., neobmedzovala ho nijako, nebránila mu v pohybe. V
niektorej banke bol aj sám, bez tých žien, oni prišli s ním a keď už ho tam doviedli, niekam si odskočili
a potom sa zase vrátili.

Uvedená výpoveď poškodeného je v zásadných bodoch nielen spochybňovaná, ale aj v rozpore, a
to nielen s inými vykonanými dôkazmi, ale dokonca aj inými časťami tej istej výpovede toho istého
poškodeného. Okrem toho sa vyznačuje značnými nedostatkami z hľadiska logiky, zrozumiteľnosti a
presvedčivosti.

Chronologickyprvánezrovnalosťsaukazujeprišpecifikáciimotorovéhovozidla,naktoromzanímchodili
obžalované: podľa poškodeného chodili na bielom a čiernom aute, to čierne bola asi Felícia, pričom
svedok U. u poškodeného videl motorové vozidlo - starý Passat nejakej tmavej modrej, alebo šedej farby,
resp. inokedy ženy za poškodeným prišli na motorovom vozidle Škoda Oktávia.

Podstatný rozpor sa týka zásadného argumentu obžaloby o donútení poškodeného nastúpiť do vozidla
obžalovaných. Pokiaľ poškodený vypovedal, že do vozidla ho nasilu natlačila obžalovaná X., a potvrdil to
aj v rámci uskutočnenej rekognície: obžalovaná X. ho „nasilu vtiahla za ruky do auta“, pričom poškodený
vtedy kričal na kamaráta E. U., čo to videl, ako dávajú poškodeného do auta, keď ho tlačili do auta, že

nechvolápolíciu,alesvedokmupovedal,ženezavolá,ženemáichčíslo,taksamotnýsvedokvypovedal,
že nevidel, že by poškodený bol s nimi niekam išiel, ani že by nastupoval do auta, alebo vystupoval,
nevidel teda, že by ho tie ženy násilím tlačili do auta, nekričal na neho poškodený, aby volali políciu, a
poškodenému následne nehovoril, že nezavolá políciu, lebo na nich nemá číslo; potvrdzuje, že nevidel,že by ženy poškodeného násilím tlačili do auta, ani poškodeného nepočul, že by na svedka kričal o
pomoc, že má zavolať políciu, keď ho mali vtláčať do auta. Napokon, mimoriadne nepresvedčivo a
nevierohodne vyznieva aj zdôvodnenie takého náhleho zásadného tvrdenia poškodeného, že doteraz

to nespomenul, lebo ho to teraz napadlo.

Rozporuplne, nepresvedčivo a nevierohodne vyznieva aj tvrdenie poškodeného o obmedzovaní jeho
osobnej slobody v motorovom vozidle obžalovaných, nakoľko po predchádzajúcom vynechaní tejto
zásadnej okolnosti začal tvrdiť, že v aute ho spútali takými pásmi, spútali mu ruky, nohy mu nechali

voľné, spútala ho tá F. kamarátka, dala mu ruky k sebe, pred telom, a omotala mu ich tými pásmi, spútala
ho vnútri v aute. V tejto časti výpovede teda poškodený ešte tvrdil, že ho spútala F. kamarátka, nie F..
V priebehu tej istej výpovede začal poškodený tvrdiť, že keď vyšli z domu, prišli k autu, tak ho tá F.
natlačila do auta a spolu s tou kamarátkou ho spútali; spútala ho F., trvá na tom, že to bola F., keď prišli
do Lamača, tak mu tie ruky potom uvoľnili, urobila to F.. Zo znamená, že od prvotného usvedčovania
z jeho spútavania osobou inou ako F., prešiel k tvrdeniu o spútavaní, o ktorom už hovoril v množnom

čísle („a spolu s tou kamarátkou ma spútali“), až napokon tvrdenie o spútaní uzavrel tým, že definitívne
ho spútala F. a na tom trvá. Takéto kľúčové argumentačné obraty neboli nijako presvedčivo vysvetlené,
akurát, že on si až neskôr na to spomenul, čo je za daných okolností absolútne nepresvedčivé.

V nadväznosti na predchádzajúci odsek je nutné k tvrdeniam poškodeného - okrem už uvedených

aspektov - priradiť aj nelogickosť, najmä vzhľadom na to, že pokiaľ poškodený uviedol, že ho spútali
len keď išiel so ženami prvýkrát, tak keď s nimi išiel druhýkrát, on už do auta nastúpil sám. Súd nemá k
dispozíciižiadnurozumnúinterpretáciutoho,prečo skutočnepoprvomspútanínevolalpolíciu.Tvrdenie,
že nevedel číslo na políciu, pôsobí za daných okolností až absurdne. Za záhadný súd považuje postoj
poškodeného, ktorý sa vtlačeniu do auta zo strany obžalovaných nijako nebránil a ani sa nepokúsil

vybehnúť von dvermi, keď mu zviazali ruky. To znamená, že aj keby k bráneniu v užívaní osobnej slobody
došlo, nemožno uzavrieť, že bránenie bolo len ťažko prekonateľné. Dokonca a poškodený uviedol, že
na ďalšie jazdy ho už nespútali a nechali ho voľného, to znamená, že po tom, ako ho spútali prvýkrát,
ďalšie tri razy už so ženami chodil dobrovoľne. Napokon, poškodený tiež uviedol, že v banke, kde ho
mali násilím a proti jeho vôli doviesť, to uvádzal aj pracovníčke banky, že ho k tomu donútili, pričom

podľa názoru súdu je v podstate vylúčené, že by za daných okolností pracovníčka banky nekontaktovala
políciu kvôli podozreniam z takej závažnej protiprávnej činnosti.

Pokiaľ je v zmysle obžaloby zo spáchania skutku usvedčovaná obžalovaná Q. aj na základe rekognícioe,
v rámci ktorej poškodený v dvoch opoznaniach označil ako osobu, ktorá mu niekedy v roku 2018 hrozila,

že ak nepodpíše, čo chcú, že ho zabijú a že ho zakopú v lese, obžalovanú Q., tak dôvodné otázniky
vyvoláva to, že v predchádzajúcom opise osoby odlišnej od F., túto popísal tak, že išlo o ženu s dlhými
tmavými vlasmi, pričom v rámci rekognície bez zaváhania a zároveň bez náležitého vysvetlenia označil
obžalovanú Q., vyfotenú spolu s ďalšími osobami ako blondínu (medzi ďalšími blondínami). Pochybnosti
sú o to silnejšie, ak v rámci výsluchu poškodeného dňa 15. mája 2020 vypovedal aj za prítomnosti

obžalovanej Q., pričom na výslovné otázky, či po podaní trestného oznámenia stretol niektorú zo žien,
ktoré ho navštevovali, odpovedal jednoznačne, že nie, teda neoznačil tam prítomnú obžalovanú Q. ako
osobu, ktorá mala obmedzovať jeho osobnú slobodu.

Bez povšimnutia nemohol pre súd zostať aj výrok prezentovaný poškodeným, že tá druhá, čo bola s

F. (obžalovaná Q. - pozn. súdu), ho nijako neobmedzovala, nebránila mu v pohybe. Aj toto tvrdenie
vyvracia podstatu toho, čo je obžalovanej Q. kladené za vinu v obžalobe.

Súd sa nestotožňuje s názorom prokurátora vyjadreného v záverečnej reči, že obžalovanú Q. zo
spáchania skutku usvedčuje tak obžalovaná X., ako aj poškodený. Obžalovaná X. totiž - tak, ako

je uvedené vyššie - hoci urobila vyhlásenie o vine, ktoré bolo súdom prijaté, v následnej výpovedi
konštatovala, že ony (teda ani obžalovaná Q.) poškodeného nedonútili, a už vôbec nie fyzickým násilím,
nastúpiť do motorového vozidla, a že do pobočiek uvedených finančných inštitúcii ho proti jeho vôli
nevozili; žiadneho násilného konania sa na poškodenom nedopustili. Uvedená nezrovnalosť môže byť
spôsobená, napriek predchádzajúcemu náležitému poučeniu, nedostatočným uvedomením si obsahu

a dosahov takého vyhlásenia zo strany obžalovanej X.. Navyše, obžalovaná X. bola stíhaná za dva
v podstate navzájom súvisiace skutky (dva trestné činy) a vyhlásenie sa týkalo oboch, čiže mieru
zavinenia vztiahnutú sa seba nemožno stotožňovať so zavinením u obžalovanej Q.. Každopádne
nemožno jednoznačne konštatovať, že obžalovaná X. usvedčuje obžalovanú Q., práve naopak, svojouvýpoveďou ju vyviňuje, a to aj keď uviedla, že rodina obžalovanej Q. chcela poškodeného obrať o dom,
ale chvalabohu, že nie je písaný len na neho, ale aj na jeho súrodencov; okrem toho, že to ešte samo
o sebe nič neznamená, práve poškodený vo svojej výpovedi uviedol, že práve obžalovaná X. chcela

kúpiť od neho dom za 13 - 14.000 eur, je teda otázkou, odkiaľ to, že dom nepatrí len poškodenému,
vedela práve obžalovaná X.. Nedôveryhodnosť výpovede poškodeného je odôvodnená vyššie. Tiež to,
že sused - svedok U. všeobecne videl s poškodeným dve ženy, ešte nijako neusvedčuje obžalovanú Q.
zospáchaniastíhanéhoskutku.Nadruhejstranesamožnostotožniťstým,žeakbypreukázateľnedošlo
k spáchaniu skutku obžalovanou Q., tak jej konanie by bolo vykazovalo veľmi vysokú nebezpečnosť pre

spoločnosť, ktoré možno považovať za vysoko zavrhnutiahodné, nakoľko obeťou je mentálne postihnutý
človek, ktorý nie je schopný sa brániť tak, ako zdravý človek.

Súd uzatvára, že v konaní pred súdom prvého stupňa nebol produkovaný taký súhrn priamych a
nepriamych dôkazov, ktoré by tvorili uzavretú reťaz na usvedčenie aj obžalovanej Q. zo spáchania
žalovaného skutku, resp. ktoré by inú alternatívu, než vinu obžalovanej, nepripustili. V tomto smere súd

poukazuje aj na ustálenú judikatúru, ktorá konštatuje, že základné zásady trestného konania vyžadujú,
aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine len o jednoznačne zistené fakty a nie o vlastné konštrukcie
skutkového deja, domnienky, indície, resp. aby vinu obžalovaných vyvodzoval len na pravdepodobných
skutkových záveroch, pretože za daných (preukázaných) okolností ako relevantná prichádza do úvahy
aj možnosť vystupovania obžalovanej Q. ako finančnej poradkyne, sprostredkovateľa finančných

produktov, o ktorých produktoch si poškodený myslel, že z nich bude mať finančný prospech („sľúbili mu
hory doly, peniaze a tak“), preto nakoniec s obžalovanými v posledných troch zo štyroch prípadov chodil
dobrovoľne, pričom ani neskoršie zrušenie zmlúv poškodeným samo o sebe neznamená automaticky
to, že k ich predchádzajúcemu uzavretiu muselo prísť na základe trestnej činnosti obžalovaných. Tam,
kde nemožno bezpečne určiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, musí súd voliť

takú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia (R 46/1963), pričom ani vysoký stupeň podozrenia sám
osebe nemôže vytvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok a ak zostanú po vyčerpaní všetkých
dosiahnuteľných dôkazov pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, je nutné s použitím zásady „in
dubio pro reo“ rozhodnúť v prospech obžalovaného a oslobodiť ho spod obžaloby.

Možno nadviazať, že sa nepodarilo mimo rozumné pochybnosti preukázať to, že verzia, že obžalovaná
Q. v období od marca do októbra 2018 poškodeného donútila nastúpiť do motorového vozidla a
proti jeho vôli ho brala do pobočiek finančných inštitúcii, resp. že poškodený bol obžalovanou Q.
opakovane obmedzovaný na osobnej slobode, bol nútený presúvať sa na rôzne miesta a zotrvať
na určitom mieste proti svojej vôli, je pravdivá a že sa skutočne stala. Z hľadiska vykonaného

dokazovania tak nastala ohľadom toho, že k skutku došlo a dopustila sa ho obžalovaní, situácia „tvrdenia
proti tvrdeniu“. Okrem výpovede poškodeného ako jediného, ale zároveň nejasného, nelogického,
nezrozumiteľného, nepresvedčivého, nevierohodného dôkazu, ktorý bol dokonca z časti inými dôkazmi
(ale aj tou istou výpoveďou poškodeného) spochybniteľný, či dokonca vyvrátený, neexistuje žiadny
iný priamy, či nepriamy relevantný dôkaz usvedčujúci obžalovanú Q. zo spáchania skutku, ktorý sa

jej v prejednávanom prípade kladie za vinu. Na uznanie viny obžalovanej Q. sú takéto ďalšie dôkazy
nevyhnutne nutné a v danom prípade vzhľadom na zdravotný - mentálny stav poškodeného ešte vo
väčšej miere, pretože uvedený dôkazný prostriedok nespĺňa také naň kladené atribúty, aby len na jeho
základe ako na kľúčovom elemente bolo možné založiť vinu obžalovanej.

Súd v tomto smere pripomína už ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa
ktorej, ak zostanú vyčerpané všetky dostupné možnosti smerujúce k spoľahlivému zisteniu skutkového
deja, je nutné vykladať priebeh tohto skutkového deja v prospech obžalovaného. Alebo povedané
inak, ak reálne prichádzajú do úvahy dve, alebo viaceré, verzie skutkového deja, je potrebné s
použitým zásady „in dubio pro reo“ neuznať obžalovaného za vinného. Podľa názoru súdu, práve

takáto situácia analogicky nastala v posudzovanom prípade, pričom súd nekonštatuje, že obžalovaná
Q. nekonala tak, ako je uvedené v skutkovej vete obžaloby, ale súd konštatuje, že nebolo, mimo
rozumné pochybnosti, preukázané, že obžalovaná Q. bez oprávnenia bránila poškodenému užívať
osobnú slobodu. Nedokázaná vina má však v danom prípade pre obžalovanú rovnaké dôsledky ako
dokázaná nevina a tým je oslobodenie obžalovanej spod obžaloby.

Napokon, súd sa zaoberal aj tým, či by stíhaný skutok nemohol byť iným trestným činom, príp.
priestupkom v zmysle zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Konanie obžalovanej Q., ktoré by bolo
jednoznačne a bez dôvodných pochybností preukázané, nenapĺňa zákonné znaky žiadneho inéhotrestného činu. Aj v prípade preukázania sa hoci len vyhrážania poškodenému zo strany obžalovanej Q.,
nemožno také konanie považovať za závažné a spoločensky nebezpečné, nakoľko po údajnom takom
vyhrážaní poškodený opakovane naďalej chodil s obžalovanou a to dobrovoľne. Vzhľadom na to, že

nebolo dokázané, že stíhaný skutok sa vo vzťahu k obžalovanej Q. stal, podľa názoru súdu nie je priestor
ani na úvahu, že by stíhaný skutok mohol byť akýmkoľvek priestupkom.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309
ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné

uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.