Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. apríl 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/70/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200463
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5018200463.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany
Jančárovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a Mgr. Denisy Slivovej, v právnej veci žalobcu: T. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, XXX XX I., právne zast.: JUDr. Dušan Serek advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Lúčna 6100/1, 029 01 Námestovo, IČO: 47 258 781, proti žalovanému: Okresný úrad
Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti

ďalšieho účastníka konania: P. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/X, XXX XX B., právne zast.: JUDr.
Eva Luticová, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavova 51/12, 029 01 Námestovo, IČO: 52 620 751, v konaní
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2018/021495/KLI zo dňa 17.09.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Ďalší účastník konania m á p r á v o voči žalobcovi na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správny orgán prvého stupňa - Obec Lokca ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 zákona

č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon v znení neskorších
predpisov) (ďalej len „stavebný zákon“) vydal rozhodnutie o dodatočnom stavebnom povolení č.
Lokc-846/2017 zo dňa 09.03.2018, ktorým podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona s poukazom na
ust. § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov
dodatočne povolil rozostavanú stavbu „Prestavba a prístavba rodinného domu na rodinný dom s
polyfunkciou“ postavenú na pozemkoch parcely číslo podľa registra C-KN: 303 zastavané plochy a

nádvoria o výmere 343 m2 a 306 zastavané plochy a nádvoria o výmere 148 m2 zapísané na LV č. XXX
vrátane objektu pôvodného rodinného domu so súpisným číslom XXX v k. ú. I. na meno stavebníka
P. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX/X, XXX XX B., a to v rozsahu projektovej dokumentácie
odsúhlasenej v tomto konaní, pričom sa jedná o zrealizované stavebné práce: zrealizovaná prístavba
pôvodného rodinného domu zo severnej časti a hrubá pôvodná aj murovaná stavba budúceho
polyfunkčného objektu z pôvodného rodinného domu, kde sú vybudované obvodové múry a nosné
priečky II. NP; a práce, potrebné na dokončenie špecifikované vo výrokovej časti rozhodnutia o

dodatočnom stavebnom povolení, s technickými údajmi stavby: obytná plocha 117,92 m2, obostavaný
stavebný priestor 1 853,80 m3, zastavaná plocha stavby 284,05 m2, úžitková plocha 460,34 m2, počet
obytných miestností 4 + kuchyňa + príslušenstvo, počet komerčných prevádzok 3, stavebný náklad
činí sumu pri vykonaní prác svojpomocou 98 000 €, s členením stavby: a) Prevádzkové súbory stavba
neobsahuje, b) Stavebné objekty: SO - 01 - Rodinný dom, SO - 02 - Elektrická prípojka, SO - 03 -
Vodovodná prípojka a SO - 04 - Kanalizačná prípojka. Súčasne pre umiestnenie a uskutočnenie stavby

určil na podklade § 39a ods. 1 a 2, § 66 stavebného zákona a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 453/2000
Z.z. podmienky, ktoré zároveň špecifikoval vo výrokovej časti rozhodnutia. Z odôvodnenia vyplýva,
že dňa 14.09.2017 bol vykonaný štátny stavebný dohľad na stavbe stavebníka P. J., pri ktorom bolozistené, že stavebník nedodržal podmienky stavebného povolenia a projektovej dokumentácie overenej
v stavebnom konaní č. j. 285/2011 v znení neskorších zmien na stavbe „Stavebné úpravy, prístavba
a nadstavba rodinného domu súpisné číslo XXX“, v dôsledku čoho boli práce na stavbe zastavené

a stavebník bol vyzvaný, aby v lehote 30 dní predložil doklady, ktorými preukáže, že dodatočné
stavebné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä
s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Na základe žiadosti stavebníka
zo dňa 20.10.2017 bola rozhodnutím Obce Lokca č. 786/2017 zo dňa 23.10.2017 predĺžená lehota
na doplnenie žiadosti na vydanie dodatočného stavebného povolenia do 20.11.2017. Dňa 13.11.2017

stavebník doložil požadované doklady spolu so žiadosťou o dodatočné povolenie stavby „Prestavba
a prístavba rodinného domu na rodinný dom s polyfunkciou“. Stavebný úrad dňa 16.11.2017 oznámil
začatie konania o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a stavebného zákona v súlade s ust. §
18 ods. 3 Správneho poriadku a na deň 01.12.2017 nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym
zisťovaním. Účastníkov konania poučil, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri
ústnom konaní alebo do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, inak sa na ne neprihliadne.

Účastník konania T. H. vzniesol námietky dňa 01.12.2017 ústne do zápisnice z prejednania žiadosti
o dodatočné povolenie stavby a trval na tom, aby do jeho dvora neboli okná, aby bolo prehodnotené
pôvodné povolenie stavby o jej umiestnení, lebo on nedostal žiadne povolenie a trvá na tom, že stavba
je postavená v rozpore so zákonom a menia sa aj projektové dokumentácie, pričom nevie, aký je k tomu
dôvod. Dňa 06.12.2017 doručil stavebnému úradu písomný dodatok k zápisnici, aby bolo prehodnotené

pôvodné povolenie stavby o jej umiestnení, že neboli dodržané odstupy stavieb. Stavebný úrad vyzval
stavebníka, aby najneskôr v lehote 60 dní predložil stavebnému úradu doklady o tom, že dodatočné
povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a
zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi, a to projektovú dokumentáciu v súlade s už
zrealizovanou stavbou (zrealizované okenné otvory sú v rozpore s pohľadmi stavby a pôdorysmi, okapy

stavby vrátane dažďových zvodov nemôžu presahovať nad susedný pozemok, ktorý nie je vo vlastníctve
stavebníka, alebo stavebník má k nemu iné právo (§ 139 ods. 1 stavebného zákona), stanoviská,
vyjadrenia dotknutých organizácií k dodatočnému stavebnému konaniu, ako to ustanovuje § 8 Vyhlášky
č. 453/2000 Z.z. (Okresný úrad Námestovo, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany
prírody a Regionálny úrad verejného zdravotníctva Dolný Kubín), ako aj vyhlásenie stavebného dozoru,

že bude zabezpečovať odborné vedenie uskutočňovania stavby. Dňa 29.01.2018 boli tieto doklady
doplnené, na čo stavebný úrad listom č. 846/2017 zo dňa 15.02.2018 oznámil pokračovanie konania
o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a stavebného zákona v súlade s § 29 ods. 4 Správneho
poriadku a na deň 02.03.2018 nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Účastník
konania T. H. podal obdobné námietky ako v predošlom šetrení, trval na námietke spočívajúcej v

nedodržaní odstupov medzi stavbami, ktoré buduje stavebník a hranicou jeho pozemku a stavbami na
ňom stojacimi, ktoré sú v jeho vlastníctve. Poukázal na to, že podľa § 6 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva
životného prostredia č. 532/2002 Z.z. vzdialenosť rodinného domu od hranice susedného spoločného
pozemku nesmie byť menšia ako 2 m s tým, že predmetná prístavba, ktorú buduje stavebník, a ktorú
bude využívať ako rodinný dom, je od jeho pozemku KN-C parc. č. 309 vzdialená v zmysle geodetického

protokolu vyhotoveného N.. U. dňa 18.10.2017 v dĺžke len 0,56 m (v najširšom bode), resp. 0,35
m (v najkratšom bode). Žiadal tiež, aby takáto prístavba vzhľadom na nedodržanie vyššie
uvedených zákonných odstupov od jeho pozemku a stavieb na ňom stojacich, t. j. garáž, hnojisko,
prístrešok a zadné stavy nebola povolená, v ktorej súvislosti poukázal na to, že pri takomto malom
odstupebudúcejprístavbyodhranicejehopozemkumubudeúplneznemožnenáúdržbaarekonštrukcia

týchto jeho stavieb. Poukázal na to, že stavebník na prístavbe a rodinnom dome vybudoval okenné
otvory smerom do dvora, čím bude vážne narušené jeho súkromie a súkromie jeho rodiny. V smere do
jeho dvora stavebník vybudoval celkovo 17 kusov okien a nakoľko stavebník hodlá predmetnú stavbu
využívaťakopolyfunkčnýobjekt,jevysokopravdepodobné,ževtomtoobjektesabudedennepohybovať
viacero osôb (nájomcovia, klienti, rodinní príslušníci stavebníka a pod.), ktorí ho budú výhľadom z týchto

okien permanentne rušiť. Žiadal, aby stavebný úrad prikázal stavebníkovi tieto okná zrušiť. Stavebný
úrad v súvislosti s umiestnením okien smerujúcich do dvora vo vlastníctve namietajúceho T. H.
uviedol, že vychádzal z indícií ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku, kde správne orgány dbajú na to,
aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Uviedol, že kým p. T. H. má do suseda na svojom rodinnom dome osadené okno a do svojho

dvora nechce žiadne okno zo susednej stavby p. P. J., prístup p. T. H. k stavebníkovi sa javí ako
diskriminačný. Pokiaľ ide o odstupy stavieb, poukázal na § 6 ods. 4 Vyhlášky MŽP SR č. 532/2002
Z.z. v znení neskorších predpisov s tým, že v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť
medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná z obytnýchmiestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov
podľa odseku 3. K tomu stavebný úrad uviedol, že medzi rodinným domom p. H. a stavbou p. P. J. je
najkratšiavzdialenosťmedziobjektmicca16,00m.Zvyššieuvedenýchdôvodovtietonámietkystavebný

úrad zamietol a považuje ich za diskriminačné. V súvislosti s námietkou, že T. H. nebol účastníkom
konania pri povoľovaní predmetnej stavby a nedostal žiadne povolenie, zaujal stanovisko, že námietka
je irelevantná, nakoľko pri vydávaní prvotného stavebného povolenia pre P. J. T. H. nebol vlastníkom
priľahlého pozemku C-KN 309 a ani rodinného domu s. č. XXX. Dňa 11.04.2016 požiadal stavebník
P. J. o zmenu stavby pred jej dokončením. V uvedenom čase už T. H. spolu s bratmi boli vlastníci

susedných nehnuteľností a boli aj oboznámení ako účastníci konania dňa 18.04.2016 s Oznámením o
začatí predmetného konania ako aj s popisom povoľovanej stavby a dňa 13.05.2016 s Rozhodnutím o
povolení zmeny stavby pred jej dokončením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.06.2016. Pokiaľ ide
o námietky smerujúce k odstupom medzi stavbami a medzi stavbou a majetkovou hranicou, stavebný
úrad uviedol, že v minulosti sa stavby mnohokrát umiestňovali a uskutočňovali blízko majetkových hraníc
so susednými pozemkami, mnohokrát aj priamo na majetkových hraniciach susedných pozemkov,

pretože staršie právne predpisy takúto možnosť nevylučovali. Stavebný zákon ani v súčasnosti takúto
možnosť umiestnenia a uskutočnenia stavby striktne nevylučuje, lebo o umiestňovaní stavieb podrobne
nepojednáva. V tej súvislosti poukázal na Vyhlášku č. 532/2002 Z.z., ust. § 6 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky,
pričom uviedol, že v danom prípade predmetom posúdenia je polyfunkčný objekt určený z časti na
bývanie a z časti na podnikanie, preto pre posúdenie umiestnenia stavby na pozemku sa ust. § 6 ods.

3 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktoré určuje minimálne vzdialenosti medzi rodinnými domami a od hraníc
pozemkov, neuplatnilo. Na mieste teraz zrealizovanej prístavby boli postavené hospodárske
budovy pri pôvodnom rodinnom dome s. č. XXX, a taktiež osadenie stavby pôvodného rodinného domu
sa nemenilo a vo dvore T. H. sú postavené garáž, hnojisko, prístrešok a hospodárske budovy, čo
stavebný úrad uvádza z dôvodu, nakoľko sú mu pomery známe, že do konca roku 2017 nebol vážny

problém s údržbou týchto susediacich objektov oboch vlastníkov. Ďalej stavebný úrad uviedol, že T. H.
bol v roku 2016 oboznámený s výstavbou polyfunkčného objektu a upozornený, ako jeden z účastníkov
konania, že môže svoje námietky a pripomienky k uvedenej stavbe uplatniť najneskôr do 7 pracovných
dní odo dňa doručenia oznámenia o začatí konania podľa § 68 a § 69 stavebného zákona, inak sa
na ne neprihliadne. V tomto konaní neboli uplatnené žiadne pripomienky a námietky zo strany T. H.,

preto tieto stavebný úrad taktiež zamietol a považuje ich za diskriminačné a zo strany T.
H. sa mu javia ako schválnosti. Ďalej stavebný úrad poukázal na znenie ust. § 88 ods. 1 písm.
b), § 88a ods. 1, § 126 ods. 1, § 140a ods. 1, 3 a § 140b ods. 1 stavebného zákona, ktoré citoval a
uviedol, že z nich vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby
alebo stavby uskutočňovanej v rozpore s vydaným stavebným povolením, nie je v rozpore s verejnými

záujmami, spočíva na jej stavebníkovi, keďže sa dopustil porušenia stavebného zákona. Obec Lokca
má spracovaný územný plán obce, ktorý bol schválený uznesením Obecného zastupiteľstva v Lokci dňa
12.10.2007 a ktorého záväzné časti boli vyhlásené Všeobecným záväzným nariadením obce Lokca č.
6/2007, v rámci jeho existencie boli schválené jeho zmeny a doplnky. V zmysle platného Územného
plánu obce Lokca v znení jeho zmien a doplnkov navrhovaná stavba je umiestnená v regulovanom

priestore č. 07 návrhu funkčných a priestorových regulatív zastavaného územia. V zmysle čl. 2.18.2
Zásady a regulatívy funkčného využitia celého riešeného územia v uvedenom regulovanom priestore z
hľadiska funkčného využitia územia je záväzné individuálne aj hromadné bývanie a obvodné zdravotné
stredisko a smerné využitie občianskou vybavenosťou a sociálna štruktúra. Za neprípustné v území je
umiestnenie výroby sekundárneho sektoru. V území nie je vyhlásené ochranné pásmo alebo chránené

územie, obmedzujúce zmenu stavby podľa návrhu. Daný účel a forma zástavby neodôvodňujú osobitný
ohľad na ochranu osobnosti osôb bývajúcich a užívajúcich stavby a pozemky. Všeobecne záväzné
právne ani technické predpisy nebránia umiestneniu stavby v rozsahu, v akom bola navrhnutá a je týmto
rozhodnutím potvrdená. Stavebný úrad konštatoval, že umiestnenie zodpovedá hľadiskám starostlivosti
o životné prostredie, potrebám požadovaných opatrení v území a ich dôsledkov a preskúmal súlad

návrhu s územnoplánovacou dokumentáciou obce Lokca. Návrh za podmienok uvedených v rozhodnutí
vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu, predpisom, ktoré ustanovujú hygienické,
protipožiarne podmienky, podmienky civilnej ochrany, bezpečnosti práce a technických zariadení,
dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody a krajiny, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu, ovzdušia, podzemných a povrchových

vôd, nakladania s odpadom a pod.. Stavebný úrad tak dospel k záveru, že dodatočné povolenie
predmetnej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, čo je podstatnou otázkou v konaní o
dodatočnom povolení stavby. Má za to, že nie sú dôvody vyvolať zmenu umiestnenia okenných otvorov
ako aj nepovolenia už zrealizovaných stavebných prác prístavby. Tak isto nemohol na základe námietokdospieť k záveru, že predmetnú stavbu uskutočnenú v celom rozsahu na pozemku stavebníka je
nevyhnutné odstrániť. Prihliadal pritom na rovnosť práv všetkých účastníkov konania realizovať svoje
vlastnícke práva. Podľa názoru stavebného úradu pre existujúci skutkový stav založený v minulosti, t. j.

stavby (garáž, hnojisko, prístrešok a hospodárske budovy) vo vlastníctve namietajúceho situované
v tesnej blízkosti spoločnej hranice, nemožno v súčasnosti obmedziť právo stavebníka nakladať s
predmetom svojho vlastníctva, a to využiť (už pred realizovaním prístavby hospodárskymi stavbami
zastavanú) časť svojho pozemku pozdĺž spoločnej hranice na sklady a garáž na I. NP a bývanie v
súkromí na II. NP. Stavebný úrad v uskutočnenom správnom konaní preskúmal predloženú žiadosť z

hľadísk uvedených v § 62 stavebného zákona, prerokoval ju s účastníkmi konania a dotknutými
orgánmi a organizáciami a zistil, že jej uskutočnením a aj budúcim užívaním nie sú ohrozené verejné
záujmy chránené stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Zaistil vzájomný súlad predložených
stanovísk dotknutých orgánov a organizácií požadovaných osobitnými predpismi, zabezpečil plnenie
požiadaviek dotknutých orgánov a požiadavky zahrnul do podmienok vydaného rozhodnutia.
Projektová dokumentácia stavby spĺňa všeobecné technické požiadavky na výstavbu. Stavebný úrad

v priebehu konania o dodatočnom povolení nezistil dôvody, ktoré by bránili vydaniu dodatočného
povolenia stavby.

2. Na základe odvolania účastníka konania T. H. vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý jeho odvolanie
rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2018/021495/KLI zo dňa 17.09.2018 podľa § 59 ods. 2 zákona č.

71/1976 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok) zamietol
a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia okrem
iného konštatoval, že preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie vrátane jeho podkladov i dôvodov
odvolania v celom rozsahu, porovnal jeho výrokovú aj dôvodovú časť s platnými všeobecne záväznými
právnymi predpismi, ktoré bolo v konaní potrebné aplikovať, preskúmal celý spisový materiál, podklady

a konanie, ktoré mu predchádzalo, ako aj dôvody odvolania podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku,
pričom nezistil dôvody na jeho zrušenie. K námietke odvolateľa, že stavba sa realizuje v rozpore s
Územným plánom obce Lokca, poukázal na zásadu koncentrácie s tým, že na námietky uplatnené po
termíne už nemôže prihliadať správny orgán prvého stupňa ani druhostupňový orgán odvolací. Napriek
tomu, že si odvolateľ túto námietku uplatnil až v odvolacom konaní, žalovaný zistil, že by jej nebolo

dôvodné vyhovieť, ani keby bola uplatnená včas. Obec Lokca ako príslušný stavebný úrad dodatočne
povolil predmetnú prestavbu a prístavbu rodinného domu s polyfunkciou, ktorý bude slúžiť na bývanie
a na obchodné účely. Objekt je riešený ako dvojpodlažný dom s jednoduchou sedlovou strechou a bez
podpivničenia. Funkčné využitie územia, kde sa predmetná stavba nachádza (Regulovaný priestor 07),
je územným plánom obce záväzne určená na bývanie individuálne v rodinných domoch a hromadné

bývanie; smerne je uvedená lokalita určená na občiansku vybavenosť a sociálnu štruktúru s uličnou
nízkopodlažnou a solitérnou strednopodlažnou zástavbou. Za neprípustné v území je umiestnenie
výroby sekundárneho sektoru. V území nie je vyhlásené ochranné pásmo alebo chránené územie,
obmedzujúce zmenu stavby podľa návrhu. Daný účel a forma zástavby neodôvodňujú osobitný ohľad
na ochranu osobnosti osôb bývajúcich a užívajúcich stavby a pozemky. Všeobecne záväzné právne

ani technické predpisy nebránia umiestneniu stavby v rozsahu, v akom bola navrhnutá. Stavebný
úrad teda postupoval v súlade s platným Územným plánom obce Lokca v znení jeho doplnkov
a zmien, keď uvedenú stavbu dodatočne povolil. Žalovaný na základe uvedených skutočností túto
námietku odvolateľa zamietol. Pokiaľ ide o nedodržanie zákonných odstupov medzi stavbou, ktorú
buduje stavebník a stavbami v jeho vlastníctve, túto odvolaciu námietku žalovaný zamietol z tých

istých dôvodov, ako tak urobil stavebný úrad. V súvislosti s námietkou odvolateľa, že nesúhlasí s
umiestnením celkovo 17 okenných otvorov na budúcom polyfunkčnom objekte stavebníka v smere do
jeho dvora z dôvodu narušenia jeho súkromia, žalovaný konštatoval, že správnym orgánom konajúcim
podľa stavebného zákona neprislúcha v tomto konaní, v ktorom sa ešte len rozhoduje o povolení
stavbu uskutočniť (v prípade dodatočného povolenia stavbu dokončiť) posudzovať námietky, ktoré

súvisia výlučne s bežným správaním sa vlastníka stavby (užívateľa) počas jej užívania, tzn. s bežným
správaním sa po vydaní kolaudačného rozhodnutia, ktorým sa jej užívanie na určený účel povoľuje.
Pojem „miera primeraná pomerom“ vyjadruje vždy hornú hranicu negatívnych dôsledkov správania
sa vlastníka a užívateľa stavby. Ak by negatívne dôsledky nahliadaním do nehnuteľnosti odvolateľa
počas užívania stavby prekročili určitú primeranú hranicu, až potom sa môže odvolateľ ako dotknutý

úspešne domáhať ochrany svojich práv, avšak podľa § 127 ods. 1 OZ občianskoprávnou cestou a na
vecne príslušnom okresnom súde. Žalovaný má za to, že hlavným účelom okien v každej navrhovanej
stavbe je v prvom rade najmä vytvorenie dostatočne presvetlených vnútorných priestorov v závislosti
od účelu ich využitia, ako aj z dôvodu zníženia energetickej spotreby, a nie vedomý úmysel stavebníkaprípadne jeho užívateľa nepretržite do budúcna obťažovať suseda pohľadom. V právnom poriadku
Slovenskej republiky neexistuje žiaden právny predpis, ktorý by zakazoval výhľad na susedné pozemky
alebo stavby. Pretože preskúmavaným rozhodnutím stavebný úrad založil stavebníkovi stavbu ešte len

dokončiť podľa projektovej dokumentácie, nemôže byť už zasiahnuté do práv odvolateľa z titulu tvrdenej
straty súkromia počas jej užívania ako dôsledok možného nahliadania cez okná v stavbe. Odvolanie
v tejto časti považuje žalovaný za predčasné, nepreukázateľné a preto aj za nedôvodné. Z dôvodu
ochrany súkromia odvolateľa navyše stavebný úrad v napadnutom rozhodnutí uložil stavebníkovi zo
strany rodinného domu odvolateľa vybudovať výklopné okná a v nebytových miestnostiach okná vyplniť

nepriehľadným sklom, preto na základe uvedených skutočností žalovaný túto námietku odvolateľa
zamietol. Ďalej žalovaný v odôvodnení reagoval na námietku v súvislosti s procesným pochybením
stavebného úradu, ktorého sa mal podľa odvolateľa dopustiť tým, že ako s účastníkom konania konal
len s T. H. a s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi stavebný úrad ako s účastníkmi konania nekonal.
Poukázal na to, že správnom spise sa nachádzajú kópie plných mocí, ktorými Y. H. a P. H. splnomocnili
T. H. na zastupovanie v konaní o dodatočnom povolení stavby, ktoré stavebnému úradu v origináli

predložil T. H. na ústnom pojednávaní dňa 01.12.2017, podpisy splnomocniteľov boli úradne osvedčené.
S poukazom na ust. § 25 ods. 5 Správneho poriadku žalovaný konštatoval, že uvedení účastníci
konania rozhodnutím neboli zaviazaní osobne v konaní niečo vykonať, preto sa doručovala písomnosť
len splnomocnenému zástupcovi a stavebný úrad tak pri doručovaní písomnosti postupoval v súlade
so zákonom a procesne nepochybil. Pokiaľ odvolateľ poukázal na procesné pochybenie stavebného

úradu pri doručovaní písomností, podľa žalovaného plnomocenstvo na podanie odvolania obchodnej
spoločnosti Y.. J. U. advokátska kancelária, s.r.o., udelil iba T. H. a v spise sa nenachádza žiadne
splnomocnenie pre uvedenú obchodnú spoločnosť aj na jej zastupovanie v odvolacom konaní. Záverom
žalovaný konštatoval, že preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane jeho podkladov v celom rozsahu,
preskúmal obsah odvolania, porovnal rozhodnutie s právnymi predpismi, ktoré sa na vec vzťahujú a

zistil, že prvostupňový správny orgán postupoval a rozhodnutie vydal v súlade so zákonom. Pretože
nezistil žiadne dôvody na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, odvolanie T. H. zamietol.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia
žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, vrátanie veci správnemu orgánu prvého stupňa na nové

prejednanie a rozhodnutie s tým, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je nezákonné. Poukázal
na ust. § 88a stavebného zákona s tým, že pojem verejného záujmu nie je v stavebnom zákone presne
definovaný, avšak vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu a Najvyššieho súdu SR verejným záujmom
sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami,
nariadeniami, záväznými časťami Slovenských technických noriem a pod.. Posúdenie súladu s nimi

vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad
nepovolenej stavby, resp. jej zmeny, alebo jej časti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z
hľadiska súladu s funkčným využitím, s určenými záväznými limitmi a regulatívmi, ktoré vykonáva
obec. Namietal, že posúdiť súlad nepovolenej stavby s platnou územnoplánovacou dokumentáciou je
povinnosťou obce ako stavebného úradu, ktorý musí preskúmať, či dokumentácia spĺňa zastavovacie

podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia. Názor žalovaného,
že námietku nesúladu stavby s územnoplánovacou dokumentáciou obce si mal žalobca uplatniť formou
námietok najneskôr na ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliada, žalobca považuje za čisto
alibistický, nakoľko na nesúlad stavby s územným plánom danej obce nemôže správny orgán prihliadať
len na námietku účastníka konania, ale táto povinnosť preskúmania, či je stavba v súlade s územným

plánom obce, mu vyplýva priamo zo stavebného zákona. Poukázal pritom na Všeobecne
záväzné nariadenie obce Lokca č. 4/2017 o záväznej časti zmien a doplnkov č. 2 Územného plánu obce
Lokca, účinného od 01.11.2017, ktorým došlo v územnom pláne obce k 9 zmenám a 6 doplnkom. V
regulovanom priestore 07 došlo k zmene územia s prevahou občianskej vybavenosti na obytné územie s
prevahou bývania v rodinných domoch (Zmena 2.4), pričom podľa grafickej časti územného plánu obce

v znení zmien a doplnkov č. 2 sa parcely KN-C 303 a KN-C 306, na ktorých bola dodatočne povolená
predmetná stavba, nachádza na ploche s prevahou bývania v nízkopodlažných rodinných domoch.
Namietal, že zo záväznej časti územného plánu vyplýva, že primárne je lokalita určená na individuálne
bývanie v rodinných domoch, resp. bývanie hromadné (IBV). Z rozhodnutia prvostupňového orgánu zo
dňa 09.03.2018 vyplýva, že na I. nadzemnom podlaží sa budú nachádzať obchodné priestory, sociálne

zariadenie, kotolňa, garáž a sklady ku komerčnej časti, dve schodiská (jedno do komerčnej a druhé do
obytnej časti na II. nadzemnom podlaží) a na II. nadzemnom podlaží sa budú nachádzať dve prevádzky
so skladmi a súkromná bytová časť stavebníka. Už z uvedeného možno podľa žalobcu konštatovať, že
v predmetnom objekte nebude mať prevahu individuálne bývanie, teda objekt nebude primárne určenýna bývanie, keďže celé I. nadzemné podlažie a časť II. podlažia budú komerčné a len zvyšná časť II.
nadzemného podlažia bude určená na bývanie. Uvedené potvrdzujú aj technické údaje stavby, z ktorých
vyplýva, že celková úžitková plocha stavby bude 460,34 m2, pričom obytná časť bude mať výmeru

117,92 m2, čo bude iba 25,62 %-ný podiel na celkovej podlahovej ploche stavby. Podľa žalobcu
je potrebné vždy primárne vychádzať zo záväznej časti územného plánu, t. j. hlavným účelom stavby
povoľovanej v danej lokalite musí byť individuálne, alebo hromadné bývanie, teda stavba musí byť v
prevažujúcej časti určená na súkromné bývanie a nie s prevahou komerčného využitia tak, ako je tomu v
prejednávanej veci. Ďalej žalobca namietal, že určitá primeraná hranica podľa § 127 ods. 1 Občianskeho

zákonníka je už prekročená tým, že stavebník umiestnil na budúcu polyfunkčnú stavbu v smere do dvora
žalobcu 17 okenných otvorov. Poukázal pritom na § 6 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia
Slovenskej republiky č. 532/2002 Z.z. s tým, že zachovanie pohody bývania je v stavebnom konaní
skutkovo významná okolnosť. Ovplyvňovaná je najmä vzdialenosťou stavieb, ale i ďalšími faktormi,
medzi ktoré patrí i umiestnenie okien smerom do dvora a k domu žalobcu. Aj tieto skutočnosti sú preto
predmetom stavebného konania. Pri posudzovaní otázok zachovania pohody bývania, ktoré sú nad

rozsah uvedených požiadaviek a sú spravidla občianskoprávneho charakteru, napr. narušenie súkromia,
tienenie pozemku, obmedzenie výhľadu a pod., treba postupovať podľa § 137 stavebného zákona, ktorý
žalobca citoval. S poukazom na § 40 ods. 1 Správneho poriadku a čl. 20 ods. 1 Ústavy SR žalobca
namietal, že z uvedenej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že oproti právu stavebníka na denné
osvetlenie a preslnenie stojí právo žalobcov na súkromie, do ktorého zasiahol stavebník osadením

17 okenných otvorov smerom do jeho dvora. Dodatočne povolená stavba predstavuje rodinný dom s
polyfunkciou so zvýšeným permanentným pohybom cudzích ľudí, z čoho podľa žalobcu vyplýva, že
vlastnícke právo žalobcu nepožíva rovnakú právnu ochranu ako vlastnícke právo stavebníka. Podľa
žalobcusažalovanývrámcistavebnéhosprávnehokonaniastoutonámietkoužalobcuriadneazákonne
nevysporiadal. Ďalej žalobca s poukazom na § 6 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. a Geodetický protokol N.. U.

zo dňa 18.10.2017 namietal, že budúca stavba (vrátane prístavieb, t. j. nových stavieb) sa od hranice
pozemku žalobcu nachádza v najširšom bode vo vzdialenosti 0,56 m a v najužšom bode 0,35 m, z
čoho je zrejmé, že stanovené odstupy stavby od hraníc pozemku žalobcu nie sú dodržané. Podľa názoru
žalobcu tak obe rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň zistenie
skutkového stavu žalovaným správnym orgánom nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 23.04.2019 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť,
zotrvávajúc na skutkovom a právnom posúdení veci, ako uviedol v napadnutom rozhodnutí. Poukázal
na to, že stavebný úrad Obec Lokca vydal dňa 12.05.2011 rozhodnutie č. 285/2011, ktorým na žiadosť
P. J. a Z. J. v riadnom stavebnom konaní povolil umiestniť a uskutočniť stavbu „stavebné úpravy,

prístavba a nadstavba rodinného domu s. č. XXX“ na pozemkoch parc. č. 303 a 306 v kat. území I..
Podľa PD odsúhlasenej stavebným úradom predmetom povolených stavebných zmien bola dokončená
stavba rodinného domu evidovaná na LV č. XXX pod súp. č. XXX postavená na pozemku parc. č.
303 C-KN. Rozhodnutím o zmene stavby pred dokončením č. 327/2016 zo dňa 10.05.2016 došlo
k zmene osôb stavebníkov - vypustenie stavebníčky Z. J. a k zmene lehoty na dokončenie stavby do

31.12.2020. Pokiaľ ide o rozhodnutie o dodatočnom povolení nepovolenej stavby č. Lokc-846/2017
zo dňa 09.03.2018, zmeny na PD - skutočné vyhotovenie stavby spočívali v zmene dispozičného
usporiadania prevádzkových priestorov a bytu a s tým spojené zmeny v spôsobe ich presvetlenia a
vetrania - zvýšenie počtu osvetľovacích otvorov z 10 na 15. Výškové a pôdorysné usporiadanie stavby
vrátane umiestnenia prístavby ako aj pôvodne navrhované funkčné využitie vnútorných priestorov ostalo

bez zmien. Podľa žalovaného žalobca nepochybne v priebehu správneho konania a aj v žalobnom
návrhu vznášal také námietky a pripomienky, ktorých uplatnenie ust. § 61 ods. 1 stavebného zákona
a v ňom prijatá koncentračná zásada s prihliadnutím najmä na existenciu právoplatného rozhodnutia o
umiestnení povoľovanej stavby (prístavba a nadstavba) - stavebné povolenie vydané dňa 12.05.2011
pod č. 285/2011, vylučuje. Pretože žalobné dôvody sú obsahovo totožné s námietkami a odvolacími

dôvodmi, ktoré smerovali proti umiestneniu stavby a proti spôsobu jej užívania, a teda smerovali aj k
posúdeniu ich súladu s územným plánom obce, s ktorými sa žalovaný vo svojom odvolacom rozhodnutí
zaoberal, a tieto s prihliadnutím na koncentračnú zásadu aj zamietol, nakoľko nepovolené zmeny na
rozostavanej stavbe, ktoré boli predmetom ich dodatočného povolenia nespočívali v zmene umiestnenia
stavby a prístavby, ani v zmene jej výškového alebo pôdorysného usporiadania a ani v zmene v spôsobe

užívania jej vnútorných priestorov, ale výlučne len v zmenách v ich dispozičnom usporiadaní, ktoré
si vyžiadalo zmenu v spôsobe ich presvetlenia a vetrania, žalovaný navrhol žalobný návrh v časti
namietaného nesúladu dodatočne povolenej zmeny na rozostavanej stavbe s územným plánom obce a
s ust. § 6 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. zamietnuť. V súvislosti s námietkou žalobcu vo vzťahu k zachovaniupohodybývaniažalovanýzaujalrovnakéstanoviskoakovodôvodnenínapadnutéhorozhodnutia,pričom
poukázalna§6Vyhláškyč.532/2002Z.z.,ktorousaustanovujúpodrobnostiovšeobecnýchtechnických
požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s

obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, ktorú citoval, ako aj STN 73 4301, pričom konštatoval,
že medzi východnou a obvodovou stenou rodinného domu súp. č. 220 v podielovom spoluvlastníctve
žalobcu a západnou obvodovou stenou rozostavanej stavby je odstup cca 18 metrov a teda vzdialenosť
väčšia ako zákonom daná 7 metrová odstupová vzdialenosť v prípadoch, ak sa vo vzájomne protiľahlých
stenách nachádzajú okná z obytných miestností, nakoľko výška západnej obvodovej steny cca 10 m

je nižšia ako jej vzdialenosťou od východnej obvodovej steny rodinného domu žalobcu, ktorá je 18
m (pomer takmer 1:2 doporučený čl. 5.2.1), rozpor s uvedeným zákonným ustanovením tu potom
z hľadiska zachovania pohody bývania nie je. Žalobca skutočnosť, že by navrhovanou zmenou v
dispozičnomusporiadanívnútornýchpriestorovrozostavanejstavbymalmaťvplyvnapresvetleniealebo
preslnenie obytných miestností v rodinnom dome, ktorého je podielovým spoluvlastníkom a v dôsledku
tohozníženiepohodyvichužívanívpriebehusprávnehokonaniaaanivžalobnomnávrhuneprodukoval.

Pokiaľ teda žalobca argumentuje, že cez osvetľovacie okná umiestnené v západnej obvodovej stene
rozostavanej stavby bude počas jej užívania rušené jeho súkromie nahliadaním cez tieto okná, takéto
námietky si môže uplatniť na súde kedykoľvek aj po skončení stavebného konania, keďže stavebný úrad
v stavebnom konaní rieši zásadne iba stavebnotechnické námietky a nie námietky občianskoprávne,
ktoré ešte v čase povoľovacieho procesu stavby ani nemohli reálne (fakticky) nastať. Žalovaný nežiadal

nariadenie pojednávania.

5. Žalobca v replike zo dňa 09.05.2019 namietal, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení zo dňa
23.04.2019 nevyjadril, resp. vyhol sa vyjadreniu k otázke súladu, resp. nesúladu stavby s platným
Územným plánom obce Lokca tak, ako to namietal v správnej žalobe. Opakovane konštatoval, že

väčší podiel úžitkovej plochy tohto objektu pripadá na nebytovú časť ako na časť bytovú, čo je v
rozpore s Územným plánom obce Lokca. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca mal námietky voči stavbe
vzniesť už v roku 2011, t. j. v čase predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia Obce Lokca č. 285/2011
z 12.05.2011 a charakter tejto námietky vylučuje jej uplatnenie v konaní Lokc-846/2017 vzhľadom na
predchádzajúce právoplatné rozhodnutie - stavebné povolenie z 12.05.2011, žalobca uviedol, že v

tom čase bol vlastníkom susedných pozemkov a domovej nehnuteľnosti jeho otec, ktorý medzičasom
zomrel a po ňom vlastnícke právo nadobudol žalobca s bratmi Y. H. a P. H. rovným dielom a to titulom
nadobudnutia - osvedčenia o dedičstve D50/2011, ktoré bolo do KN zapísané pod Z 777/2012, PVZ
202/2014, ktorá skutočnosť vyplýva z LV č. XXX, k. ú. I., ktorý je súčasťou súdneho spisu. Uviedol tiež, že
aj samotný prvostupňový správny orgán na siedmej strane odôvodnenia rozhodnutia zo dňa 09.03.2018

konštatuje, že stavebník kompletne zmenil dispozičné riešenie objektu vrátane okenných obvodových
konštrukcií a statických prvkov. Do uvedeného času mal stavebník povolené stavebné úpravy, prístavbu
a nadstavbu rodinného domu, následne žiadosťou o dodatočné povolenie stavby doručenej Obci Lokca
dňa 13.11.2017 už požiadal o zmenu účelu stavby na polyfunkčný objekt. Týmto teda došlo k zásadnej
zmene z rodinného domu na polyfunkčný objekt, teda z objektu určeného prevažne na bývanie, na objekt

s polyfunkčným (teda aj komerčným využitím), ktorá skutočnosť podľa názoru žalobcu jednoznačne
odôvodňovala, aby žalobca práve počas konania o dodatočnom povolení takejto zmeny účelu stavby
namietal rozpor tejto stavby s územným plánom obce platným v čase prejednania veci. Z projektovej
dokumentácie priloženej do správneho spisu vyplýva, že na objekte majú byť umiestnené tri veľké okná,
pričom z fotodokumentácie žalobcu má vyplývať, že stavebník zo strany od dvora žalobcu umiestnil

až 5 veľkých okien, čím bude zásadne narušené súkromie žalobcu a jeho rodinných príslušníkov.

6. Žalovaný v duplike zo dňa 06.06.2019 poukázal na skutočnosť, že nakoľko povolenie spočívalo v
dodatočnom povolení už zrealizovaných stavebných prác, ktoré spočívali len v zmene v dispozičnom
usporiadaníužpovolenýchvnútornýchprevádzkovýchpriestorovabytuoprotiPDschválenejstavebným

povolením č. 285/2011 a nie aj v zmene v ich užívaní, posudzovanie ich súladu s územným plánom
potom bolo jednoznačne bezpredmetné. Skutočnosť, že žalobca v čase vydania stavebného povolenia
č. 285/2011 zo dňa 12.05.2011 nebol s Y. H. a P. H. vlastníkom susediacej nehnuteľnosti, ale ich
otec, a teda námietky proti povolenej zmene účelu užívania stavby si uplatniť nemohli, nemôže ísť
podľa žalovaného na ťarchu tohto stavebného povolenia, a teda ani na ťarchu stavebníkov, ktorí takéto

oprávnenie z neho nadobudli a to právo uskutočniť zmeny na dokončenej stavbe rodinného domu za
účelom zmeny jej užívania.7. Ďalší účastník konania vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.07.2019 okrem iného uviedol, že napadnuté
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Z územného plánu vyplýva a aj sám žalobca túto
skutočnosť uviedol, že regulovaný priestor 07 je územím s prevahou občianskej vybavenosti na obytné

územie s prevahou bývania v rodinných domoch. Z toho vyplýva, že nejde o územie, ktoré je výlučne
určené len na bývanie v rodinných domoch, ale ide o územie s prevahou bývania v rodinných domoch.
Z územného plánu je zrejmé, že v tejto časti - regulovaný priestor 07 - je vylúčené len: výroba
sekundárnehosektoruveľkokapacitná(PR,PHV).Pretomázato,ženapadnutérozhodnutiežalovaného
je v súlade so zákonom a námietky sú absolútne nedôvodné. Pokiaľ oproti právu stavebníka na denné

osvetlenie stojí právo žalobcu na súkromie, ktorému nebola poskytnutá rovnaká právna ochrana, potom
tak isto v rámci tohto porovnávania stojí napríklad aj právo spoločnosti, resp. verejnosti na
občiansku vybavenosť, na rozvoj sociálnych štruktúr a na ich zhodnotenie bývania v obci. Pokiaľ by
každý účastník stavebného konania vznášal námietky týkajúce sa práva na súkromie a stavebný úrad by
vyhodnocovaltietonámietkyvtomzmysle,ženiejezachovanápohodabývaniaatýmjeporušenýzákon,
nikto by asi nedostal stavebné povolenie. Bohužiaľ bývanie v rámci väčšej zástavby zahŕňa aj vzájomný

výhľad z okien na susediace stavby a pozemky a je predmetom spoločenskej tolerancie. Podľa žalobcu
treba prístavbu považovať na účely stavebného konania za stavbu novú a stavebník musí dodržať
odstupy od hraníc pozemkov. Aj túto námietku považuje ďalší účastník konania za nedôvodnú a má za
to, že v tomto prípade nejde o stavbu novú, preto sa nebudú aplikovať ustanovenia súčasného zákona.
V prípade, ak by stavebný úrad postupoval podľa názoru žalobcu, bez právneho dôvodu by mu uložil

povinnosť, ktorú mu zákon neumožňuje ukladať, nakoľko stavba už bola umiestnená na tomto mieste a
na tomto mieste bez zmeny jeho osadenia bola povolená prestavba. Ak by sa malo postupovať podľa
názoru žalobcu, potom každá stavba, ktorá bola takto postavená a v súčasnosti nespĺňa požiadavku
na odstupy, potom by sa každý sused mohol domáhať odstránenia takejto stavby, ktorá nespĺňa tieto
kritéria. Žiadal preto, aby súd žalobu zamietol.

8. Žalobca v replike zo dňa 01.08.2019 k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania naďalej zotrval na
stanovisku, že aj v prípade výstavby polyfunkčného objektu musí tento spĺňať kritérium, že v prevažnej
časti bude určený na bývanie, t. j. bytová plocha stavby bude prevažovať nad nebytovou. Žalobca
nespochybňuje právo ďalšieho účastníka na presvetlenie jeho stavby, to na čo však poukazuje je, že zo

strany od dvora žalobcu umiestnil stavebník také množstvo okenných otvorov, dokonca aj nad rámec
projektovejdokumentácie,žejetýmpodstatnýmspôsobomnarušenésúkromiežalobcuajehorodinných
príslušníkov. Stavebníkovi nič nebránilo v tom, aby si dostatočné množstvo okenných otvorov umiestnil
z opačnej strany v smere od parkoviska (SAD nástupište) a tým by si zabezpečil potrebné presvetlenie
svojich priestorov. V konečnom dôsledku v smere od parkoviska by pohodu bývania a súkromie takto

nikomu stavebník nenarušil.

9. Ďalší účastník konania dupliku k replike žalobcu nepodal.

10. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/159/2018-136 zo dňa 11.06.2019, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 09.07.2019, bola žaloba žalobcov v rade B/ Y. H. a v rade C/ P. H. podľa § 98 ods. 1
písm.g)spoukazomnaust.§7písm.a)Správnehosúdnehoporiadkuodmietnutá,nakoľkovpredmetnej
veci mal súd preukázané, že žaloba žalobcov v rade B/ a v rade C/ smerovala proti rozhodnutiu, ktorým
bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, proti ktorému žalobcovia v rade B/ a v
rade C/ v zákonom stanovenej lehote odvolanie nepodali, t. j. nevyčerpali riadny opravný prostriedok,

ktorého použitie umožňuje osobitný predpis. Napadnuté rozhodnutie žalovaného nemohlo byť potom
predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby týchto žalobcov.

11. Krajský súd v Žiline v posudzovanej veci už rozhodol rozsudkom sp. zn. 30S/159/2018-203 zo dňa
07.04.2020, ktorým vyhovel správnej žalobe žalobcu a podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil napadnuté

rozhodnutiežalovanéhoč.OU-ZA-OVBP2-2018/021495/KLIzodňa17.09.2018avecvrátilžalovanému
na ďalšie konanie. Vychádzal pritom z názoru, že prístavba je novou stavbou, pri umiestnení ktorej musia
byť dodržané rozostupy stavieb podľa § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.. Stavebný úrad a žalovaný tak pri
dodatočnom povolení stavby museli skúmať ich dodržanie a nestačil odkaz na to, že na jej mieste v
minulosti stáli hospodárske stavby. Geodetické zameranie stavby preukázalo, že je od pozemku žalobcu

vzdialená 0,35 až 0,56 m, čo je menej než ustanovuje § 6 ods. 3 citovanej vyhlášky. Správny súd
sa stotožnil s názorom žalobcu, že tieto námietky nemohol uplatňovať skôr, pretože v roku 2011 bol
účastníkom konania jeho otec, nie on. Rovnako sa stotožnil s názorom, že žalovaný ani stavebný úrad sa
riadne nevyrovnali s námietkou, že zvýšením počtu okien sa zasahuje do súkromia žalobcu. Na druhejstrane ale správny súd zdôraznil, že povinnosť dokázať takéto zásahy zaťažovala žalobcu, ten však
žiadentakýdôkaznepredložilaninenavrhol.Prevažnáväčšinaokiensmeromkžalobcovimábyťmenšia
a všetky budú nepriehľadné a výklopné, preto samotná citácia § 137 stavebného zákona nepostačuje,

aby bol dokázaný zásah do súkromia. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že územný
plán obce Lokca nebránil, aby v danej lokalite bola povolená polyfunkčná stavba. Táto lokalita je podľa
územného plánu obytným územím s prevahou bývania v rodinných domoch. V týchto územiach je podľa
§ 12 ods. 9 a 10 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích
odkladoch a územnoplánovacej dokumentácii prípustné umiestniť menšie prevádzky pre obchod a

služby. Správny súd zdôraznil, že v konaní podľa § 88a stavebného zákona musí stavebný úrad skúmať
aj podmienky relevantné pre vydanie územného rozhodnutia.
Na základe kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka konania P. J. Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky rozsudkom sp. zn. 8Sžk/41/2020 zo dňa 23.02.2022 zrušil predmetný rozsudok krajského
súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval pritom, že v prerokúvanej veci bolo o umiestnení
stavby ďalšieho účastníka rozhodnuté už prvotným stavebným povolením z 12. mája 2011. Už týmto

stavebným povolením bolo určené, že osadenie ľavého predného a ľavého zadného rohu stavby
na pare. reg. C č. 303 (teda severozápadného múra pri hranici s pozemkom žalobcu) sa oproti
dovtedajšiemu stavu nemení. Účastníkom spojeného územného a stavebného konania, v ktorom bolo
vydané uvedené stavebné povolenie, bol aj právny predchodca žalobcu, ktorý bol o začatí konania
riadne upovedomený, no oproti takémuto umiestneniu stavby nijako nenamietal. Podľa § 40 ods. 4 a

§ 70 stavebného zákona sú pritom územné rozhodnutie, ako aj stavebné povolenie záväzné aj pre
právnych nástupcov účastníkov konania. V dôsledku toho nemôže obstáť argumentácia správneho
súdu, že žalobca nebol účastníkom konania, v ktorom bolo vydané stavebné povolenie z 12. mája
2011. Toto stavebné povolenie je preňho napriek tomu záväzné podľa citovaných ustanovení, a to
vrátane dôsledkov toho, že jeho právny predchodca neuplatnil včas námietky, ktoré uplatniť mohol.

Vychádzajúc z ustanovenia § 88a ods. 1 stavebného zákona sa v konaní o dodatočnom povolení stavby
malo rozhodovať len o povolení tých stavebných prác, ktoré boli vykonané v rozpore so stavebným
povolením, teda zmien vnútorného usporiadania stavby a počtu okien. Otázku umiestnenia stavby
stavebný úrad nesmel opätovne skúmať. Pokiaľ teda stavebný úrad v dodatočnom stavebnom povolení
z 09. marca 2018 vyslovil, že osadenie stavby je dané, rozhodol v súlade so zákonom. Rovnako zákonne

rozhodol aj žalovaný, ak preskúmavaným rozhodnutím neakceptoval túto odvolaciu námietku. Neobstojí
taknázorsprávnehosúdu,žepreskúmavanérozhodnutievtejtočastivychádzaznesprávnehoprávneho
posúdenia veci v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP (body 16. a 17. odôvodnenia).
Ďalej Najvyšší správny súd konštatoval, že ak dôvodom konania o dodatočnom povolení stavby je
okolnosť, že stavba bola síce povolená, ale uskutočňuje sa v rozpore so stavebným povolením, stavebný

úrad nemôže v tomto konaní voľne prehodnocovať správnosť pôvodného stavebného povolenia. Podľa
judikatúry je účelom konania o dodatočnom povolení stavby následné zhojenie závažnej chyby, ktorou je
prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka pod podmienkou preukázania skutočnosti, že
ďalšiaexistencianepovolenejstavbyniejevrozporesverejnýmizáujmami(pórov,rozsudokNajvyššieho
súdu sp. zn. 8Sžo 125/2010, judikát R 101/2012; odvtedy stála judikatúra). Preto nie je celkom vylúčené,

že aj stavba, ktorá bola pôvodne riadne povolená, sa môže v dôsledku podstatných odchýlok od
stavebného povolenia stať stavbou, ktorej zachovanie nebude vo verejnom záujme. Ani v tomto prípade
však predmetom posudzovania stavebného úradu nie je to, či bolo pôvodné stavebné povolenie vydané
správne alebo nie. Stavebný úrad tu totiž bude posudzovať, či následné odchýlky od stavebného
povolenia viedli k takej zmene pomerov, že stavba (vrátane jej prípadných častí, ktoré sami o sebe sú

postavenévsúladesostavebnýmpovolením)odporujeverejnýmzáujmom,ktoréchránistavebnýzákon.
Len v takom prípade môže stavebný úrad postupom podľa § 88a ods. 4 alebo 5 stavebného zákona
zasiahnuť aj do tých častí stavby (tých prác), ktoré sú sami o sebe vykonané v súlade so stavebným
povolením (bod 18. odôvodnenia rozsudku).
V záujme úplnosti kasačný súd podotkol, že podľa § 78a ods. 7 stavebného zákona sa na konanie o

dodatočnom stavebnom povolení vzťahujú len ustanovenia o stavenom konaní, nie aj ustanovenia o
územnom konaní. Judikatúra už v tejto súvislosti vyslovila, že uvedené ustanovenia sa aplikujú len vo
vzťahu a v rozsahu, ktoré sa týkajú predmetu konania o dodatočnom o dodatočnom povolení stavby
(prov. Rozsudky Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžp 3/2013 a sp. zn. 3Sžo 3/2014). Okolnosti, ktoré sú
významné pre umiestnenie stavby (§ 39a ods. 2 stavebného zákona) sa tak v tomto konaní zohľadňujú

len ako súčasť posudzovania, či stavba je alebo nie je v rozpore s verejnými záujmami v zmysle § 88a
ods. 1 stavebného zákona (bod 19. odôvodnenia rozsudku).
Záverom kasačný súd konštatoval, že nebolo možné vyhovieť sťažnostnému návrhu ďalšieho účastníka,
aby kasačný súd namiesto vrátenia veci na ďalšie konanie zastavil konanie. Zastavenie konania totižprichádza do úvahy len v prípadoch uvedených v § 99 SSP a v prerokúvanej veci o žiaden taký prípade
nejde. Týmto sťažnostným návrhom však kasaťný súd beztak nebol viazaný (§ 453 ods. 3 SSP).
Kasačný súd správnemu súdu uložil rozhodnúť o správnej žalobe znova s tým, že je viazaný právnym

názorom vysloveným v rozsudku kasačného súdu podľa § 469 SSP a trovy konania o kasačnej sťažnosti
sú súčasťou trov konania, o ktorých podľa § 467 ods. 3 SSP rozhodne správny súd v novom rozhodnutí
vo veci samej.

12. Krajský súd v Žiline ako správny súd, viazaný právnym názorom kasačného súdu podľa § 469 SSP,

opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny
súdny poriadok, SSP) v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP) dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná.

13. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa § 469 SSP ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

Podľa § 190 SSP ak správy súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa § 3 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších
predpisov správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú
povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a
dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností 1). Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a

dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu 2). Správne orgány sú povinné svedomite a
zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných

prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci
pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby
konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb 4).

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav

veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 46 citovaného zákona rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a

musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom
rozsahu.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 88a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný
zákon) v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, ak stavebný úrad zistí, že stavba
bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konaniea vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie
je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného
plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia,

ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných
stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.

Podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej
lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi

odstránenie stavby.

Podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad
dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi
úpravy už realizovanej stavby.

Podľa§88aods.7stavebnéhozákonanakonanieododatočnompovolenístavbysaprimeranevzťahujú
ustanovenia § 58 až 66.

Podľa § 2 ods. 2 Vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných
technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané

osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „Vyhláška č. 532/2002 Z.z.)
požiadavky v prvej a druhej časti sa vzťahujú na všetky druhy stavieb, ak nie je v tretej časti ustanovené
inak.

Podľa § 6 ods. 1 citovanej vyhlášky vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické,

architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd,
ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie
a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi
stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním
územia.

Podľa § 6 ods. 2 citovanej vyhlášky stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením
nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.

Podľa § 6 ods. 3 citovanej vyhlášky ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť

medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov
nesmie byť menšia ako 2 m.

Podľa § 6 ods. 4 citovanej vyhlášky v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi
rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných

miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov
podľa odseku 3.

Podľa § 6 ods. 5 citovanej vyhlášky iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v
odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek

na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.

Podľa § 6 ods. 6 citovanej vyhlášky vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností,
musí byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy
umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby.

Podľa § 6 ods. 7 citovanej vyhlášky vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších
spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej
komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny.

Podľa § 16 ods. 1 citovanej vyhlášky stavba sa navrhuje a zhotovuje tak, aby boli splnené podmienky
na ochranu zdravia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadovej vody, odstraňovanie pevného odpadu,
tepelnej a svetelnej pohody vnútorného prostredia a výmeny vzduchu.Podľa § 4 ods. 1 Vyhlášky MZ SR o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov
a na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia osvetlenie vnútorných priestorov musí byť
zabezpečené osvetľovacími otvormi alebo sústavami umelého osvetlenia tak, aby v miestnostiach

s pobytom ľudí alebo v ich funkčne vymedzených častiach boli dodržané základné požiadavky na
osvetlenie vo vzťahu k zrakovej činnosti osôb a k charakteru svetelného prostredia.

Podľa § 4 ods. 7 citovanej vyhlášky požiadavky na umelé osvetlenie sa zabezpečujú podľa prílohy č. 3.

Podľa § 12 ods. 1 Vyhlášky MŽP SR č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a
územnoplánovacej dokumentácii dokumentácia územného plánu obce sa člení na textovú časť a
grafickú časť; obsahuje smernú časť a záväznú časť.

Podľa § 12 ods. 2 citovanej vyhlášky textová časť územného plánu obce obsahuje
a) základné údaje,

b) riešenie územného plánu,
c) doplňujúce údaje,
d) dokladovú časť, ktorá sa po skončení prerokovania návrhu priloží k dokumentácii o prerokúvaní.

Podľa § 12 ods. 4 písm. f) citovanej vyhlášky riešenie územného plánu obce obsahuje návrh funkčného

využitia územia obce s určením prevládajúcich funkčných území, najmä obytného územia, zmiešaného
územia, výrobného územia, rekreačného územia a kúpeľného územia vrátane určenia prípustného,
obmedzujúceho a zakazujúceho funkčné využívania.

Podľa § 12 ods. 9 veta prvá citovanej vyhlášky obytné územia podľa odseku 4 písm. f) sú plochy, ktoré sú

určené pre obytné domy a k nim prislúchajúce nevyhnutné zariadenia, napr. garáže, stavby občianskeho
vybavenia, verejné dopravné a technické vybavenie, zeleň a detské ihriská.

Podľa § 12 ods. 10 písm. a) citovanej vyhlášky obytné územia podľa odseku 9 obsahujú aj plochy na
občianske vybavenie, na ktorých sa v súlade s významom a potrebami obcí môžu umiestňovať stavby

preškolstvo,kultúru,nacirkevnéúčely,prezdravotníctvoasociálnupomoc,spoje,menšieprevádzkypre
obchod a služby, verejné stravovanie a služby, dočasné ubytovanie, telesnú výchovu, správu a riadenie,
verejnú hygienu a požiarnu bezpečnosť; základné občianske vybavenie musí skladbou a kapacitou
zodpovedať veľkosti a funkcii obce a niektoré občianske vybavenia aj potrebám záujmového územia.

14. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Obec Lokca ako príslušný stavebný úrad vydal dňa
12.05.2011 Rozhodnutie č. 285/2011, ktorým povolil stavbu „Stavebné úpravy, prístavba a nadstavba
rodinného domu s. č. XXX“ na pozemkoch p. č. C-KN: 303 zastavané plochy a nádvoria o výmere 343
m2 a 306 zastavané plochy a nádvoria o výmere 148 m2 v k. ú. I.. Stavebný úrad zlúčil podľa § 39
stavebného zákona v znení neskorších predpisov konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním.

Námietky v tomto konaní neboli podané žiadne.
Rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred jej dokončením č. 327/2016 zo dňa 10.05.2016 stavebný
úrad povolil stavebníkovi zmenu nedokončenej stavby „Stavebné úpravy, prístavba a nadstavba
rodinného domu s. č. XXX“ v rozsahu zmena stavebníka a zmena lehoty výstavby (stavba bude
ukončená najneskôr do 31.12.2020).

15. Žalobca v podanej žalobe, rovnako ako v odvolaní zo dňa 03.04.2018 podanom proti
prvostupňovému rozhodnutiu o dodatočnom povolení stavby zo dňa 09.03.2018 namietal, že budúca
stavba (vrátane prístavby, t. j. novej stavby) sa od hranice pozemku žalobcu parcelné číslo 309 k. ú.
I. (ktorého je spoluvlastníkom spoločne s Y. H. a P. H.) nachádza v najširšom bode vo vzdialenosti

0,56 m a v najužšom bode 0,35 m, čo preukázal Geodetickým protokolom vypracovaným N.. T. U.
zo dňa 18.10.2017. V tej súvislosti poukázal na § 6 ods. 3, 4 a 5 Vyhlášky MŽP č. 532/2002 Z.z.,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a nesúhlasí
s konštatovaním žalovaného, že podmienky umiestnenia stavby sú dané z minulosti a stavebný úrad
neumiestňuje stavbu novú, a tým nemusí aplikovať ust. § 6 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z., čo žalobca

považuje za neodborné a v rozpore s princípom materiálnej pravdy, nakoľko prístavbu je potrebné na
účely stavebného konania považovať za stavbu novú, pri ktorej musia byť dodržané zákonné odstupy od
hraníc pozemkov. Žalovaný k tomu aj v súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu, že pre nedodržanie
zákonných odstupov medzi stavbou, ktorú buduje stavebník a stavbami vo vlastníctve žalobcu budežalobcoviznemožnenéichriadneužívanie,najmärekonštrukcia,opravavzhľadomnastiesnenépomery,
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že podmienky umiestnenia stavby sú dané z minulosti
a stavebný úrad neumiestňuje stavbu novú a nemusí aplikovať ust. § 6 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktorou

sa ustanovujú niektoré podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a námietky
odvolateľa sú podľa žalovaného v tomto smere neopodstatnené. V minulosti sa stavby mnohokrát
umiestňovali a uskutočňovali blízko majetkových hraníc so susednými pozemkami, ba mnohokrát
aj priamo na majetkových hraniciach susedných pozemkov, pretože staršie právne predpisy takúto
možnosť nevylučovali. Podľa žalovaného stavebný zákon ani v súčasnosti takúto možnosť umiestnenia

a uskutočnenia stavby striktne nevylučuje, lebo o umiestňovaní stavieb podrobne nepojednáva. O
problematike umiestňovania stavieb podrobnejšie pojednáva vykonávacia vyhláška k stavebnému
zákonu č. 532/2002 Z.z.. Na mieste teraz zrealizovanej prístavby boli postavené hospodárske budovy
pri pôvodnom rodinnom dome s. č. XXX a taktiež osadenie stavby pôvodného rodinného domu sa
nemenilo a vo dvore odvolateľa sú postavené garáž, hnojisko, prístrešok a hospodárske budovy a
až do konca roku 2017 nebol vážny problém s údržbou týchto spomínaných susediacich objektov

oboch vlastníkov. Podľa žalovaného odvolateľ bol v roku 2016 oboznámený s výstavbou polyfunkčného
objektu a bol upozornený, ako jeden z účastníkov konania, že môže svoje námietky a pripomienky k
uvedenej stavbe uplatniť najneskoršie do sedem pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia o začatí
konania podľa § 68 a § 69 stavebného zákona, inak sa na ne neprihliadne a v tomto konaní neboli
uplatnené žiadne pripomienky a námietky zo strany odvolateľa. Podľa stavebného povolenia č. 285/2011

zo dňa 12.05.2011 - Popis stavby: prvá časť (pôvodný rodinný dom dvojpodlažný) je architektonicky a
dispozične riešená pre zriadenie štyroch drobných prevádzok: predajňa potravín, trafika, kaderníctvo a
manikúra. Druhá časť - prístavba rieši otázku bývania stavebníkov. Na prízemí je umiestnená kuchyňa
a obývačka, kotolňa, garáž a sklad náradia. Na II. NP je umiestnená spálňa, dve detské izby a sociálne
zariadenie+dvabalkóny.Podľaodôvodneniastavebnéhopovoleniazodňa12.05.2011pôvodnýrodinný

dom má pôdorysné rozmery 8,30 x 20,80 m o zastavanej ploche 172,45 m2. Prístavba bude osadená
zo severnej časti domu o pôdorysných rozmeroch 6,00 x 18,00 m so zastavanou plochou 108 m2.
Prístavba bude umiestnená na parcelách KN č. 303 a 306. Námietku žalobcu žalovaný zamietol s
odvolaním sa na to, že podmienky umiestnenia stavby sú dané z minulosti, stavebný úrad neumiestňuje
stavbu novú, nemusí aplikovať § 6 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. a námietky odvolateľa (žalobcu) sú v

tomto nepodstatné. Záver žalovaného, že na mieste teraz zrealizovanej prístavby (ktorá rieši otázku
bývania stavebníkov) boli postavené hospodárske budovy pri pôvodnom rodinnom dome č. XXX, a
taktiež osadenie stavby pôvodného rodinného domu sa nemenilo a vo dvore odvolateľa (žalobcu) sú
postavené garáž, hnojisko, prístrešok a hospodárske budovy a až do konca roku 2017 nebol vážny
problém s údržbou týchto spomínaných susediacich objektov oboch vlastníkov, zodpovedá zistenému

skutkovému stavu. T. H. (žalobca) bol v roku 2016 oboznámený s výstavbou polyfunkčného objektu a
upozornený, ako jeden z účastníkov konania, že môže svoje námietky a pripomienky k uvedenej stavbe
uplatniť najneskoršie do sedem pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia o začatí konania podľa §
68 a § 69 stavebného zákona, inak sa na ne neprihliadne. Podľa stavebného povolenia č. 285/2011 zo
dňa 12.05.2011 účastníkom konania bol P. H. (bez uvedenia dátumu narodenia) a manželka Y., rod. W..

T. H. sa podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX stal spoluvlastníkom parcely registra „C“ evidovanej na
katastrálnej mape parc. č. 309 titulom nadobudnutia Osvedčenie o dedičstve č. Z 777/2012 (D50/2011)
- 202/2014 v spoluvlastníckom podiele 1/3.
Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na body 12. až 17. odôvodnenia rozsudku Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžk/41/2020 zo dňa 23.02.2022 ako i judikát R 111/2013,

uverejnený v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 7/2013, podľa ktorého účelom zásady koncentrácie
konania v stavebnom konaní je stanovenie určitých limitov stavebného konania a jej cieľom je zamedziť
neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by v konečnom dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej
činnosti. Už Najvyšší správny súd SR v citovanom rozsudku sp. zn. 8Sžk/41/2020 zo dňa 23.02.2022
konštatoval, že ak je konanie o dodatočnom povolení stavby vyvolané tým, že stavba sa stavia

(uskutočňuje) v rozpore s vydaným stavebným povolením, znamená to, že tomuto konaniu predchádzalo
stavebné konanie. Námietky, ktoré bránili vydaniu stavebného povolenia, sa mali uplatniť už v tomto
stavebnom konaní. Bolo by v rozpore s účelom koncentrácie, ak by sa otvorila možnosť uplatňovania
týchto námietok v celej šírke, teda aj proti tým častiam stavby (resp. vykonaným prácam, ktoré sú
vykonané v zhode s právoplatným stavebným povolením (porov. v podobnom zmysle napr. rozsudok

Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžp 9/2011). V posudzovanej veci bolo o umiestnení stavby ďalšieho
účastníka rozhodnuté už prvotným stavebným povolením z 12. mája 2011. Už týmto stavebným
povolením bolo určené, že osadenie ľavého predného a ľavého zadného rohu stavby na parc. reg.
C č. 303 (teda severozápadného múra pri hranici s pozemkom žalobcu) sa oproti dovtedajšiemustavu nemení. Overená projektová dokumentácia obsahuje pôdorysný výkres, podľa ktorého má byť
povoľovaná stavba umiestnená tesne na hranici oboch pozemkov. Účastníkom spojeného územného
a stavebného konania, v ktorom bolo vydané uvedené stavebné povolenie, bol aj právny predchodca

žalobcu, ktorý bol o začatí konania riadne upovedomený, no proti takémuto umiestneniu stavby nijako
nenamietal. Podľa § 40 ods. 4 a § 70 stavebného zákona sú pritom územné rozhodnutie, ako aj
stavebné povolenie záväzné aj pre právnych nástupcov účastníkov konania. Toto stavebné povolenie
je pre žalobcu teda záväzné podľa citovaných ustanovení, a to vrátane dôsledkov toho, že jeho právny
predchodca neuplatnil včas námietky, ktoré uplatniť mohol.

Konanie o dodatočnom povolení stavby sa začalo na základe zistení pri výkone stavebného dohľadu zo
14.09.2017. V ňom sa zistilo, že v rozpore so stavebným povolením sa zmenilo vnútorné usporiadanie
stavby a pridali sa ďalšie okná. Naopak, v následnom konaní sa geodetickým meraním ustálilo,
že umiestnenie stavby zodpovedá stavebnému povoleniu z 12. mája 2011 a overenej projektovej
dokumentácii. Vychádzajúc z ust. § 88a ods. 1 stavebného zákona sa tak v konaní o dodatočnom
povolení stavby malo rozhodovať len o povolení tých stavebných prác, ktoré boli vykonané v rozpore so

stavebným povolením, teda zmien vnútorného usporiadania stavby a počtu okien. Otázku umiestnenia
stavby stavebný úrad nesmel opätovne skúmať. Pokiaľ teda stavebný úrad v dodatočnom stavebnom
povolení z 9. marca 2018 vyslovil, že osadenie stavby je dané, rozhodol v súlade so zákonom a zákonne
rozhodolajžalovaný,ktorýpreskúmavanýmrozhodnutímneakceptovaltútoodvolaciunámietkužalobcu.
Ak dôvodom konania o dodatočnom povolení stavby je okolnosť, že stavba bola síce povolená, ale

uskutočňuje sa v rozpore so stavebným povolením, stavebný úrad nemôže v tomto konaní voľne
prehodnocovať správnosť pôvodného stavebného povolenia.

16. Podľa judikatúry je účelom konania o dodatočnom povolení stavby následné zhojenie závažnej
chyby, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo stany stavebníka pod podmienkou preukázania

skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami (viď rozsudok
Najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžo 125/2010, judikát R 101/2012; odvtedy stála judikatúra). Preto nie je
celkom vylúčené, že aj stavba, ktorá bola pôvodne riadne povolená, sa môže v dôsledku podstatných
odchýlok od stavebného povolenia stať stavbou, ktorej zachovanie nebude vo verejnom záujme. Ani v
tomto prípade však predmetom posudzovania stavebného úradu nie je to, či bolo pôvodné stavebné

povolenie vydané správne alebo nie. Stavebný úrad tu totiž bude posudzovať, či následné odchýlky
od stavebného povolenia viedli k takej zmene pomerov, že stavba (vrátane jej prípadných častí, ktoré
samy osebe sú postavené v súlade so stavebným povolením) odporuje verejným záujmom, ktoré chráni
stavebný zákon. Len v takomto prípade môže stavebný úrad postupom podľa § 88a ods. 4 alebo 5
stavebnéhozákonazasiahnuťajdotýchčastístavby(týchprác),ktorésúsamyosebevykonanévsúlade

so stavebným povolením. Pokiaľ predmetom konania o dodatočnom povolení stavby je už stavba,
ktorá stojí a ktorá už je určitým spôsobom umiestnená (bez územného rozhodnutia), okolnosti, ktoré sú
významné pre umiestnenie stavby (§ 39a ods. 2 stavebného zákona), sa tak v tomto konaní zohľadňujú
len ako súčasť posudzovania, či stavba je alebo nie je v rozpore s verejnými záujmami v zmysle § 88a
ods. 1 stavebného zákona.

17. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez
stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka
stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými

predpismi. Z ust. § 88a ods. 7 stavebného zákona vyplýva, že na konanie o dodatočnom povolení stavby
sa primerane vzťahujú ust. § 58 až 66.
Podľa § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,
či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky
územného rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný

napriek tomu, že námietku týkajúcu sa nesúladu stavby s územno-plánovacou dokumentáciou obce
si odvolateľ (žalobca) uplatnil až v odvolacom konaní, žalovaný zistil, že tejto oneskorenej námietke
by nebolo dôvodné vyhovieť, ani keby bola uplatnená včas. Obec Lokca ako príslušný stavebný úrad
dodatočne povolil predmetnú prestavbu a prístavbu rodinného domu s polyfunkciou, ktorý bude slúžiť
na bývanie a na obchodné účely. Objekt je riešený ako dvojpodlažný dom s jednoduchou

sedlovou strechou a bez podpivničenia. Funkčné využitie územia, kde sa predmetná stavba nachádza
(Regulovaný priestor 07), je územným plánom obce záväzne určená na bývanie individuálne v rodinných
domoch a hromadné bývanie; smerne je uvedená lokalita určená na občiansku vybavenosť a sociálnu
štruktúru s uličnou nízkopodlažnou a solitérnou strednopodlažnou zástavbou. Za neprípustné v území jeumiestnenie výroby sekundárneho sektoru. V území nie je vyhlásené ochranné pásmo alebo ochranné
územie, obmedzujúce zmenu stavby podľa návrhu. Daný účel a forma zástavby neodôvodňujú osobitný
ohľad na ochranu osobnosti osôb bývajúcich a užívajúcich stavby a pozemky. Všeobecne záväzné

právne ani technické predpisy nebránia umiestneniu stavby v rozsahu, v akom bola navrhnutá. Stavebný
úrad teda postupoval podľa žalovaného v súlade s platným územným plánom obce Lokca v znení jeho
doplnkov a zmien, keď uvedenú stavbu dodatočne povolil. Keďže na základe uvedených skutočností
žalovaný ako odvolací orgán túto námietku odvolateľa (žalobcu) zamietol, je zrejmé, že predtým, ako
tak urobil, sa s ňou vysporiadal.

18. Funkčné využitie regulovaného priestoru 07 Všeobecne záväzného nariadenia obce Lokca č. 6/2007
o záväznej časti Územného plánu obce Lokca ako záväzné bolo určené na bývanie individuálne
v rodinných domoch (BI), bývanie hromadné (BH), Obvodné zdravotné stredisko. Ako smerné bolo
určené pre občiansku vybavenosť a sociálnu štruktúru (OV (SI)), zastávka SAD (TDV) a neprípustné
bolo pre výrobu sekundárneho sektoru veľkokapacitnú (PR, PHV). Pokiaľ žalobca v žalobe poukázal na

Všeobecne záväzné nariadenie obce Lokca č. 4/2012 o záväznej časti Zmien a doplnkov č. 2 Územného
plánu obce Lokca, Článok I. Zmena Z 2.4. (v RP 07, 08) - zmena územia (v ÚPN obce Lokca) s
prevahou občianskej vybavenosti na obytné územie s prevahou bývania v rodinných domoch, správny
súd vyhodnotil žalobnú námietku, ktorú žalobca dal s uvedenou zmenou do súvisu, ako nedôvodnú.
Žalobca totiž v žalobe tvrdí, že zo záväznej časti územného plánu teda vyplýva, že primárne je lokalita

určená na individuálne bývanie v rodinných domoch, resp. bývanie hromadné (IBV). Namietal, že v
predmetnomobjektestavebníkanebudemaťprevahuindividuálnebývanie,tedaobjektnebudeprimárne
určený na bývanie, keďže celé I. nadzemné podlažie a časť II. podlažia budú komerčné a len
zvyšná časť II. nadzemného podlažia bude určená na bývanie. Uvedené majú potvrdzovať aj technické
údaje stavby, z ktorých vyplýva, že celková úžitková plocha stavby bude 460,34 m2, pričom obytná časť

bude mať výmeru 117,92 m2, čo bude iba 25,62 %-ný podiel na celkovej podlahovej ploche stavby.
Žalobca z toho vyvodil, že hlavným účelom stavby povoľovanej v danej lokalite musí byť individuálne
alebo hromadné bývanie, stavba teda musí byť v prevažujúcej časti určená ako súkromné bývanie a
nie s prevahou komerčného využitia tak, ako je tomu v prejednávanej veci. Správny súd sa s touto
žalobnou námietkou žalobcu nestotožnil a vyhodnotil ju ako nedôvodnú. Pokiaľ je označené územie

aj naďalej určené na obytné územie s prevahou bývania v rodinných domoch, správny súd poukazuje
na vyššie citovanú vyhlášku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 55/2001 Z.z.
o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii a jej ust. § 12 ods. 9, podľa
ktorého obytné územia podľa odseku 4 písm. f) sú plochy, ktoré sú určené pre obytné domy a k nim
prislúchajúce nevyhnutné zariadenia, napr. garáže, stavby občianskeho vybavenia, verejné dopravné

a technické vybavenie, zeleň a detské ihriská, ako aj ust. § 12 ods. 10 písm. a) citovanej vyhlášky,
podľa ktorej obytné územia podľa odseku 9 obsahujú aj plochy na občianske vybavenie, na
ktorých sa v súlade s významom a potrebami obcí môžu umiestňovať stavby pre školstvo, kultúru, na
cirkevné účely, pre zdravotníctvo a sociálnu pomoc, spoje, menšie prevádzky pre obchod a služby,
verejné stravovanie a služby, dočasné ubytovanie, telesnú výchovu, správu a riadenie, verejnú hygienu

a požiarnu bezpečnosť; základné občianske vybavenie musí skladbou a kapacitou zodpovedať veľkosti
a funkcii obce a niektoré občianske vybavenia aj potrebám záujmového územia. Aj podľa označenej
zmeny, na ktorú poukázal žalobca, naďalej ide o obytné územie, ibaže s prevahou bývania v rodinných
domoch (teda nie napríklad v bytových domoch určených pre hromadné bývanie) bez vylúčenia menších
prevádzok pre obchod a služby. Je pritom irelevantné, ako vypočítal žalobca, že obytná časť predmetnej

stavby bude mať výmeru 117,92 m2, čo bude iba 25,62 %-ný podiel na celkovej podlahovej ploche
stavby, lebo celková plocha polyfunkčného objektu na mieste pôvodného rodinného domu súp. č. XXX
s priestormi na podnikanie podľa dokumentácie skutočného vyhotovenia overenej stavebným
úradom, kde na I. nadzemnom podlaží bude predajňa a na II. nadzemnom podlaží kaderníctvo a
manikúra, spĺňa charakter menšej prevádzky pre obchod a služby v zmysle citovanej Vyhlášky č.

55/2001 Z.z..

19. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že oproti právu stavebníka na „denné osvetlenie a preslnenie“
stojí právo žalobcov na súkromie, do ktorého zasiahol stavebník osadením 17 okenných otvorov
smerom do jeho dvora. Navyše dodatočne povolená stavba predstavuje rodinný dom s polyfunkciou,

so zvýšeným permanentným pohybom cudzích ľudí. Žalobca pritom už v odvolaní zo dňa 03.04.2018
proti prvostupňovému rozhodnutiu o dodatočnom stavebnom povolení zo dňa 09.03.2018 namietal
umiestnenie 17 okenných otvorov na budúcom polyfunkčnom objekte stavebníka v smere do jeho
dvora z dôvodu narušenia jeho súkromia. Z listinného dôkazu, ktorý sa nachádza v administratívnomspise prvostupňového správneho orgánu - Záver štátneho stavebného dohľadu č. 696-02/2017 zo dňa
20.09.2017 mal súd preukázané, že ohliadkou stavby bolo zistené, že uvedená stavba je rozostavaná
v štádiu realizácie výstavby II. NP, na stavbe sú zrealizované okenné otvory v rozpore s projektovou

dokumentáciou overenou v stavebnom konaní č. j.: 285/2011 a že časť stavby, ktorá má slúžiť na
podnikanie, je dispozične zmenená vrátane statických prvkov.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca sa dňa 01.12.2017 vo veci prejednania žiadosti
o dodatočné povolenie stavby do zápisnice stavebného úradu vyjadril, že trvá na tom, aby do jeho
dvora neboli okná. Dôvod neuviedol a ani nekonkretizoval, ktoré okná, kde majú byť tieto umiestnené,

či na prvom alebo druhom nadzemnom podlaží, či na polyfunkčnom objekte alebo prístavbe. Pri
ústnom prejednaní žiadosti o dodatočné povolenie stavby dňa 02.03.2018 predložil písomné námietky
k stavebnému konaniu zo dňa 23.02.2018, kde uviedol, že stavebník na prístavbe a rodinnom dome
vybudoval okenné otvory v smere do jeho dvora, čím bude vážne narušené jeho súkromie a
súkromie jeho rodiny. V smere do jeho dvora stavebník vybudoval celkovom 17 kusov okien
a nakoľko hodlá predmetnú stavbu využívať ako polyfunkčný objekt, je vysoko pravdepodobné, že

v tomto objekte sa bude denne pohybovať viacero osôb (nájomcovia, rodinní príslušníci stavebníka,
atď.), ktorí ho budú výhľadom z týchto okien permanentne rušiť. V odvolaní zo dňa 03.04.2018
podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 09.03.2018 žalobca uviedol, že predmetom
konania je budúca stavba polyfunkčného objektu, teda je povinnosťou stavebného úradu zaoberať sa
námietkou týkajúcou sa budúcich okien na tomto objekte a stavebnému úradu predsa nič nebránilo

stavebníkovi napríklad uložiť, aby na objekt umiestnil napr. nepriehľadné okná. Stavebný úrad pritom
v odôvodnení dodatočného stavebného povolenia zo dňa 09.03.2018 len stručne uviedol, že nie sú
dôvody vyvolať zmenu umiestnenia okenných otvorov ako aj nepovolenia už zrealizovaných stavebných
prác prístavby a nemohol na základe námietok dospieť k záveru, že predmetnú stavbu uskutočnenú v
celom rozsahu na pozemku stavebníka je nevyhnutné odstrániť. Žalovaný v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia len stručne konštatoval, že z dôvodu ochrany súkromia odvolateľa (žalobcu) navyše
stavebný úrad v napadnutom rozhodnutí uložil stavebníkovi zo strany rodinného domu odvolateľa
vybudovať výklopné okná a v nebytových miestnostiach okná vyplniť nepriehľadným sklom, a preto
aj s poukazom na ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže preskúmavaným rozhodnutím
stavebný úrad založil stavebníkovi stavbu ešte len dokončiť podľa projektovej dokumentácie a nemôže

byť preto už zasiahnuté do práv odvolateľa z titulu tvrdenej straty súkromia počas jej užívania ako
dôsledok možného nahliadania cez okná stavbe, túto námietku žalobcu zamietol. Správny súd v
nadväznosti na obsah odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a obsah uvedenej odvolacej námietky
poznamenáva, že podmienky zabezpečenia pohody bývania výslovne z právnej úpravy stavebného
zákona nevyplývajú, z ktorých dôvodov posúdenie vplyvu budúcej stavby na pohodu bývania vlastníka

susediacej nehnuteľnosti zákonodarca ponechal na správnom uvážení stavebného úradu. Pohodu
bývania treba posudzovať ako skutočnosť, ktorú vníma vlastník nehnuteľnosti susediacej s budúcou
stavbou vychádzajúc z jeho subjektívnych pocitov. Pokiaľ však vlastník susediacej nehnuteľnosti
(žalobca ) tvrdí, že budúca stavba negatívne zasiahne do jeho pohody bývania, spočíva na ňom
dôkazná povinnosť preukázať okolnosti vyplývajúce z objektívne preukázateľných skutočností, ktoré

by jeho tvrdenie preukazovali. S poukazom na vzdialenosť rodinného domu žalobcu od
hranice susediacich pozemkov a skutočnosť, že na dvore rodinného domu má žalobca postavenú garáž,
hnojisko, prístrešok a hospodárske budovy, žalobca nepredložil a ani nenavrhol taký dôkaz, z ktorého
by ním tvrdená skutočnosť vyplývala. Pokiaľ žalobca v žalobe tiež namietal, že určitá primeraná hranica
podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka je už prekročená tým, že stavebník umiestnil na budúcu

polyfunkčnú stavbu v smere do dvora žalobcu 17 okenných otvorov, správny súd poukazuje na
dokumentáciu skutočného vyhotovenia - pohľad severný, schválenú stavebným úradom, z ktorej je
zrejmé, že prevažná väčšina okenných otvorov zo strany dvora rodinného domu žalobcu bude podstatne
menšia ako z druhej strany, ktorú zachytáva pohľad južný. Z prvostupňového rozhodnutia o dodatočnom
povolení stavby zo dňa 09.03.2018 vyplýva, že stavebník dodrží vyjadrenie stavebného dozoru N..

O. T. zo dňa 01.12.2017, s čím stavebník svoj súhlas vyjadril do zápisnice dňa 01.12.2017, kvôli
ochrane súkromia pána H. stavebník vyplní okná nebytových miestností nepriehľadným sklom zo strany
rodinného domu p. H. a okná budú výklopné, preto len samotná citácia ust. § 137 ods. 1 stavebného
zákona žalobcom bez ďalšej špecifikácie nie je postačujúca pre konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol
ukrátený na svojich právach.

20. Záverom správny súd dáva do pozornosti právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v jeho náleze
sp. zn. III.ÚS 72/2010, v zmysle ktorého „v súvislosti s výkladom a aplikáciou príslušných právnych
predpisov musí súd prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právama oprávneným záujmom účastníkov konania. Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany
práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci
koncepcie materiálneho právneho štátu“.

21. S poukazom na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžk/41/2020 zo dňa 23.02.2022
správny súd konštatuje, že príslušné stavebné orgány v konaní o dodatočnom povolení nepovolenej
zmeny stavby postupovali v súlade s ustanoveniami správneho poriadku a stavebného zákona a
pred rozhodnutím si zadovážili dostatok skutkových podkladov. V súdnom preskúmavacom konaní

neboli zistené také vady konania pred stavebnými orgánmi, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia a viedli by k jeho zrušeniu. Správny orgán neporušil práva žalobcu a nekonal
v rozpore s právnymi predpismi, pretože ustanovenia stavebného zákona po zistení skutkového stavu,
ktorý bol dostatočným podkladom pre vydanie rozhodnutia na danú vec správne aplikoval a námietky
žalobcu dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil.

22. Na základe vyššie uvedených záverov správny súd konštatuje nedôvodnosť podanej správnej
žaloby, v nadväznosti na čo rozhodol podľa § 190 SSP o jej zamietnutí.

23. Žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, a teda účastníkom v tomto konaní úspešným je žalovaný,
v nadväznosti na čo správny súd žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1

SSP a contrario. Správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania ani žalovanému, nakoľko nebolo
preukázané splnenie podmienky výnimočnosti v zmysle § 168 SSP. Ďalší účastník konania bol v konaní
o kasačnej sťažnosti úspešný a v súvislosti s ním mu vznikli trovy, čo správny súd vyhodnotil ako dôvody
hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 169 SSP, podľa ktorého priznal ďalšiemu účastníkovi konania
právo voči žalobcovi na náhradu trov kasačného konania, a to s poukazom na ust. § 467 ods. 3 SSP.

24. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 1
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté

rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.