Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 19. marec 2023

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 4T/99/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8321010760
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Lacová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2023:8321010760.5

Uznesenie

Okresný súd Humenné samosudkyňou: JUDr. Lucia Lacová, dňa 20. marca 2023 na hlavnom
pojednávaní konanom v trestnej veci proti obžalovaným: 1/ ml. W. O., narodený XX.XX.XXXX v H., trvale
D. J. W. Č.. XX, okres I., prechodne D. B.. K. Č.. XXX/X, XXX XX K.; 2/ K. A., narodený XX.XX.XXXX v
H., trvale bytom B.. K. Č.. XXX/XX, XXX XX K.; 3/ K. A., narodený XX.XX.XXXX v H., trvale bytom B..
K. Č.. XXX/XX, XXX XX K., stíhaných pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 246 ods. 1, ods. 3

písm. a) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku trestnú vec obžalovaných:

1/ ml. W. O., narodený XX.XX.XXXX C. H., trvale bytom J. W. Č.. XX, V. I., prechodne D. B.. K. Č.. XXX/
X, XXX XX K.,

2/ K. A., narodený XX.XX.XXXX v H., trvale bytom B.. K. Č.. XXX/XX, XXX XX K.,

3/ K. A., narodený XX.XX.XXXX v H., trvale bytom B.. K. Č.. XXX/XX, XXX XX K.,

pre skutok, ktorého sa mali dopustiť tak, že: „dňa 23.04.2021 sa stretli v čase okolo 19.00 h v K., dostavili

sa k nákupnému stredisku T., kde si kúpili fľašu vodky zn. Amundsen, následne s touto fľašou alkoholu
spoločne odišli za pravoslávny chrám na ulici J. X C. K., kde ju spolu vypili a počas toho vybral zo svojho
vreckaml.W.O.fixkučiernejfarbyanastenutohtochrámu,navonkajšiufasáduvľavejčastiodhlavného
vchodu, pri elektrickom rozvádzači nakreslil dva hríbiky, kde následne od neho zobral túto fixku obv. K.
A., ktorý k týmto hríbikom dokreslil obraz oka a potom touto fixkou k týmto hríbikom dokreslil krúžok aj
jeho brat obv. K. A., kde tieto grafické znaky boli na ploche o celkovom rozmere 180x100 cm, pričom

predmetný pravoslávny chrám je nehnuteľnou kultúrnou pamiatkou - národnou kultúrnou pamiatkou,
ktorá bola vyhlásená dňa 24.04.1963, číslo rozhodnutia I. V. H. 17/63, kde poškodením fasády chrámu
spôsobili poškodenému N. P. V. C. K., IČO: XXXXXXXX, škodu vo výške 72,-Eur,“ pričom v obžalobe
č. k. N.-XX je tento skutok právne kvalifikovaný ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 246
ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona, postupuje Okresnému úradu K. na prejedanie ako priestupok podľa Zákona č. 372/1990 Zb. o

priestupkoch v znení neskorších predpisov.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 29.12.2021 bola Okresnému súdu Humenné doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Humenné
č. k. Pv XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 28.12.2021 na obvinených: 1/ ml. W. O., narodený XX.XX.XXXX v
Humennom, T. D. J. W. Č.. XX, okres Snina, prechodne bytom B.. K. Č.. XXX/X, XXX XX K.; 2/ K. A., R.
XX.XX.XXXX C. H., T. D. B.. K. Č.. XXX/XX, XXX XX K.; 3/ K. A., narodený XX.XX.XXXX v Humennom,
trvale bytom Ul. K. Č.. XXX/XX, XXX XX K., pre zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 246 ods. 1,

ods. 3 písm. a) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva na tom skutkovom základe ako
je uvedený v enunciáte tohto uznesenia.Po podaní obžaloby bol vo veci bol dňa 14.03.2022 vydaný Trestný rozkaz Okresného súdu Humenné
č.k. XT/XX/XXXX-XXX, proti ktorému podali obvinení odpor prostredníctvom svojich obhajcov.

Z dôvodu nástupu na materskú dovolenku predchádzajúcej samosudkyne, JUDr. Z. Q., bola predmetná
vec na základe Dodatku č. 7 k Rozvrhu práce Okresného súdu Humenné na rok 2022 zo dňa 11.05.2022,
účinného odo dňa 16.05.2022, na úseku trestno-právnom v registri 4T, 4Nt, 4Tcud, prerozdelená zo
senátu JUDr. Z. Q., a teda v uvedenej trestnej veci došlo k zmene samosudkyne, ktorou sa dňom

16.05.2022 stala JUDr. Q. Q..

Po prednesení obžaloby na hlavnom pojednávaní dňa 05.09.2022 obhajcovia obžalovaných uviedli, že
sa nestotožňujú s podanou obžalobou a obžalovaní sa skutku nedopustili tak, ako sa uvádza v obžalobe.

Obžalovaní na hlavnom pojednávaní dňa 05.09.2022 (čl. 216 a nasl.) po zákonnom poučení podľa §

257 Trestného poriadku vyhlásili, že sú nevinní a k veci odmietli vypovedať.

K osobným pomerom obžalovaný 1/ ml. W. O. uviedol, že trvalý pobyt má v J. W. Č.. XX, ale pošta mu
chodí na adresu: K. Č.. XXX/X C. K., kam žiadal aj doručovať zásielky. Študuje na H. O. C. H. a popri
tom brigáduje v T. C. K.. Býva v K. s mamou a otcom v jednom byte. V minulosti nebol súdne trestaný.

K osobným pomerom obžalovaný 2/ K. A., uviedol, že má vyštudovanú V. O. C. H., v lete brigádoval
v Bratislave. Aktuálne je nezamestnaný, ale ide študovať na vysokú školu do Prešova - N. F.. Býva v
K. na ul. K. XXX/XX, kde žiada doručovať zásielky. Býva doma s mamou, otcom a bratom. V minulosti
nebol súdne trestaný.

K osobným pomerom obžalovaný 3/ K. A., uviedol, že býva v K. R. B.. K. XXX/XX, kde žiada doručovať
zásielky. Študoval na Z. v K.. Tento rok nastupuje do Prešova na N. B., odbor sociálna práca. Minulý rok
brigádoval v U. O. C. N.. Teraz je nezamestnaný. Býva s rodinou. V minulosti nebol súdne trestaný.

Na hlavnom pojednávaní dňa 10.11.2022 bol vypočutý svedok-poškodený za N.Á. P. V. K. K.. O. U., ktorý
po zákonnom poučení, uviedol, že je správcom N. P. V. v K., asi od r. 2007, pričom jeho povinnosťou
je spravovať chrám aj farskú budovu, keďže sú majetkom pravoslávnej cirkevnej obce v K.. Nechodí
pravidelne na obhliadku chrámu, takže si to nevšimol hneď, že je tam pomaľované. Bol upozornený
jedným z veriacich na to, že na jednej zo strán budovy sú namaľované nejaké maľby - grafity a následne

zavolali policajtov. Potom prišla pani O. s chlapcom a priznali sa, že to oni urobili, a oľutovali, prosili o
odpustenie,žestalasatakátovec.Škodabolaokolo70,-Eur,maximálnedo100,-Eur.Firma,ktorárobila
omietku, to opravila. Pani O.Č. prišla asi 2-3 dni potom, nepamätá si presne. Potom na to prišiel otec
chlapcov A. s tým, že aby to odpustil. Otec túto škodu zaplatil v plnej výške, a tiež dal milodar do Cirkvi,
asi 300,- Eur. Na otázku či sa nachádzala na chráme tabuľka, že sa jedná o národnú kultúrnu pamiatku

uviedol, že tabuľka, keď sa nemýli sa tam nenachádzala, boli krátko po oprave, a keď si dobre pamätá,
bola na okne v pivničnej časti, ale nevie uviesť, či ju bolo vidno zvonku, no na stene pripevnená určite
nebola. Boli tam iné tabuľky s rôznymi označeniami, ale tá konkrétne, že sa jedná o národnú kultúrnu
pamiatku s evidenčným číslom, tam určite nebola. Vpredu sa nachádzali tabuľky, jedna biela, druhá
je menšia, a na tej druhej je starosloviensky niečo napísané, ale veľmi malým písmom, je umiestnená

asi 2-3 m nad zemou, takže normálne to človek len tak neprečíta. Tá druhá je väčšia, biela, písmo je
tiež v staroslovienčine, dá sa prečítať, ale myslí, že aj keby to prečítali, tak nepochopia význam. Chrám
existuje od r. 1947, kedy bol položený základný kameň, dokončený bol v r. 1949 a bol vyhlásený za
národnú kultúrnu pamiatku asi v 60-tych rokoch. Nevedel uviesť, či obžalovaní navštevujú chrám. Škodu
za fasádu si vrámci poistenia neuplatňovali.

Na hlavnom pojednávaní dňa 10.11.2022 bola na návrh obhajoby vypočutá svedkyňa K. O.Á., matka
obž. 1/ ml. W. O., ktorá po zákonnom poučení, uviedla, že bola v práci, boli dve hodiny, keď prišli za
ňou z kriminálnej polície s tým, že nemá nikomu volať, nikomu nič hovoriť, ani nepovedali o čo ide, a že
idú po jej syna. Pod bytovkou mu mohla zavolať, aby sa obliekol a zišiel dole. Prišiel dole, zobrali ich

na policajnú stanicu, kde policajti začali, že má sa priznať k tomu, že ich videli, že majú kamery alebo
niečo také. Syn po celý čas tvrdil, že on sa nebude k ničomu priznávať, lebo on to nespravil, ale ona na
neho strašne tlačila, nevedela o čo ide, bolo to všetko tak narýchlo s tým, že on sa priznal, ale keď prišli
domov, tak povedal, že sa priznal, ale jednoducho nič nespravil. Keď to utíchlo, tak sa ukľudnila, a anisa ho nepýtala, a brala len to, čo povedali tí policajti. Potom zavolala pánovi U., to bolo asi 3 dni potom
a išli za tým farárom, ale len ona s ním rozprávala. Syn tvrdil, že to nespravil, no ona ho tam dotiahla.
Policajti tvrdili, že o nič nejde, že je to len banálna vec, že z toho nič nebude, že najlepšie by bolo, aby

sa priznal. Ona chcela mať pokoj, preto mu stále hovorila, že nech sa prizná. Policajti povedali, že tam
bolo niečo nakreslené čiernou fixou, a keď to hovorili, tak si spomenula, že v obývačke na stolíku bola
červená a čierna fixa, a tak v tom v šoku povedala, že videla na stolíku čiernu fixu. Oni jej povedali,
že má ísť po ňu domov, a priniesť ju, a keď prišla, tak už im len podpísala papiere. Nevedela ako sa
volali policajti, len jej ukázali odznak. Jej výsluch na hlavnom pojednávaní konzultovala s právnikom.

Na otázku, že ak syn tento čin nespáchal, prečo šla za poškodeným uviedla, že v tom momente mu
neverila, vedela, že chodí vonku a hlavne policajti to stále opakovali, tak mu hovorila, nech sa prizná,
ale on už vtedy hovoril, že nič neurobil.

Rovnako na hlavnom pojednávaní dňa 10.11.2022 bola na návrh obhajoby vypočutý svedok K. A., otec
obž. 2/ a 3/ K. O. K. A., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že je to pre nich citlivý prípad s tým,

a že pracuje na polícii už od r. 2010. Nevie, kedy presne bol ten deň, kedy jeho chlapcov zobrali na
predprípravné konanie s tým, že prišli operatívci z H., ktorých pozná. Bol v práci, na stálej službe. Chceli
rozprávať so synmi, že chcú nejaké informácie. Zavolal ich telefónom, žeby prišli za ním a išli do H.. Bral
to tak, že poskytnú informáciu a prídu domov. Potom mu povedali, že akým spôsobom to tam prebiehalo,
kde K. povedal, že nič nediktoval do tej zápisnice, že všetko si napísali sami, bolo to predprípravné

konanie, s tým, že on tiež nič nekreslil, čo potvrdil aj druhý syn K.. Syn K. povedal, že keď tam išli
druhýkrát, tak si museli dopasovať tie dátumy, pritom za ním stál operatívec, ktorý sa mu vyhrážal niečo
v tom zmysle, že je zákaz vychádzania, že či chce 1.500,- Eur pokutu, a že z toho nič nebude, je to
5,- Eur škoda, a že to pôjde len na priestupok. Vie, že v ten piatok, kedy sa ten skutok mal stať, hoci
si nepamätá dátum, v ten piatok boli chlapci doma. Chlapci mu povedali, že O.i povedali, že priznaj

sa, lebo A. sa už priznali. A im povedali, že O. sa už priznal, nech sa priznajú aj oni. Ale išiel za tým
farárom, lebo že podozriví sú jeho chlapci, aj mu povedal, že jedna vec je moja morálna, tak sa rozhodol,
že dá Cerkvi 300,- Eur ako milodar a už dával milodar aj predtým. Vyjadril sa aj k pracovníčke úradu
práce, lebo mu chlapci hovorili, že počas výsluchu mladistvého vybiehala von, nechala tam chlapca s
policajtami samého. Starší K. chcel ísť za policajta, už teraz nechce. Vypovedá o skutočnostiach pri

výsluchu až teraz a uviedol, že nepovedal, že sa bol ospravedlniť, ale že za poškodeným išiel z toho
morálneho hľadiska, a že nevie, či sú chlapci vinní, alebo nie. Ak by dal podnet na inšpekciu, tak by sa
to asi riešilo s tými policajtmi, ale jemu ide o synov. Dopočul sa, že už majú faktúry na 67,- Eur či 70,-
Eur, tak išiel za farárom a dal mu peniaze s tým, že on vie, čo s tým, ale urobil to nie preto, že sú vinní.
V tomto konaní sa spomína meno A., tak preto to urobil, že išiel za farárom.

Na hlavnom pojednávaní dňa 18.01.2023 bola vypočutá svedkyňa C. Č., kamarátka obžalovaných, ktorá
po zákonnom poučení uviedla, že si pamätá len to, že rozbili fľašku a popísali kostol čiernou centrofixou.
Boli tam prítomní W. O., K. a K. A. a T.. Prišla tam na základe toho, že sa dohodla s K. A., išli spolu vonku
proste len tak. Bola už tma, boli zboku, pri pohľade ku vchodu kostola, tak to bolo vľavo, boli tam svetlá.

Mali fľašu s alkoholom, nevie s akým, ona nepila. Fľašu rozbil asi W. O.. Nevedela, kto mal čiernu fixu,
ale vie, že bola čierna, lebo zanechávala čiernu stopu. Nevie, kto a čo písal, lebo si to fakt nepamätá.
Alkohol, že požívali všetci, čo tam boli.

Postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola prečítaná zápisnica o skoršej výpovedi

svedkyne C. Č. z prípravného konania zo dňa 21.07.2021 na čl. 62-64, kde uviedla, že nevidela fixku v
rukách obžalovaných, ani ktorí s ňou na chrám písali, a že keď prišla vtedy ku obžalovaným vonku za
chrám, tak fajčili a stena už bola popísaná. Nepamätala si, že čo tam bolo nakreslené, ale boli tam 2
obrázky nakreslené čiernou fixou. Nevidela konkrétnu osobu, ktorá to popísala, ani sa nepýtala kto to
urobil. W. O. jej povedal, že popísali stenu, ale kto konkrétne nepovedal. Predtým vypovedala, že W.

kreslil stenu, lebo tam bol svedok T. a bála sa vypovedať. No, pravda je, že ona nevidela, kto kreslil
obrázky na stenu. Nevidela nikoho, kto by držal fixu v ruke. Všetci mali vypité. Vie, že je to národná
kultúrna pamiatka. Nevšimla si žiadnu tabuľku s označením na chráme. Na ďalšie otázky na hlavnom
pojednávaníešteodpovedala,ževypovedalavtedydňa21.07.2021predvyšetrovateľom,nemalastrach.
Vedela, že je chrám národnou kultúrnou pamiatkou od učiteľky ZŠ. Nepamätala si, že by bol preto kostol

označený. Odvtedy sa s obžalovaným nestretli, neboli v kontakte ani s obžalovanými ani s nijakým
dospelým. Keď prišla, stena už bola popísaná. Nevidela kto ju popísal. Nepamätala si vôbec, že by
niektorý obžalovaný mal fixku v ruke.Ďalej na hlavnom pojednávaní dňa 18.01.2023 bol vypočutý svedok T. Q., ktorý po zákonnom poučení
uviedol, že bol večer a rozhodli sa s kamarátmi ísť si vypiť, a to s K. A., K. A. a W. O.. Išli kúpiť fľašu vodky
a následne išli ku kostolu piť. Polku večera bol na telefóne, písal si so svojou bývalou frajerkou a sem-

tam sa zapájal do debaty, s kamarátmi sa bavili, ale viacej bol na telefóne. Následne si všimol bielu fixu
u W. O., ale nepridával tomu váhu, že on ju má, proste bol ďalej na telefóne. Po nejakom čase zaspal,
keď sa zobudil, tak išli domov. Fixa bola biela s čiernym vršokom, trochu hrubšia, nič špecifické. Boli pri
kostole vľavo. Nevšimol si nejaké maľby, kresby, obrázky. Na otázku, či videl niekoho z prítomných, aby
pokreslil nejaké obrázky na fasádu kostola, alebo či mu povedal niekto z prítomných, že pokreslil obrázky

na fasádu kostola a či videl niekoho kresliť na stenu kostola niečo, uviedol, že nie. Fľaša alkoholu bola
asi 0,7 l. Z fľaše pili všetci prítomní, aj obžalovaní. Nepamätal si, či požívala alkohol aj svedkyňa Č.. Boli
spolu celý čas, jedine, že niekto odbehol na WC. Nevie ako dlho spal, aj tú Č. videl až potom, nevidel
kedy prišla.

Súd postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítal na hlavnom pojednávaní dňa 20.03.2023

záver znaleckého posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ č. N.-J.-D.-E.-XXXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX (čl. 107-108 vyšetrovacieho spisu V.-XXX/X-C.-H.-XXXX), z ktorého vyplýva, že vnútorná
náplň fixky bola úplne suchá bez prítomnosti tekutej čiernej farby. Ani z vnútornej náplne fixky ani
z jej písacej štetinovej časti, ani z vonkajšieho povrchu nebolo možné zaistiť dostatočné množstvo
vysušenej čiernej farby vhodnej na ďalšie skúmanie a porovnávanie. Skúmaním povrchu vlákien v

štetináchpísacejčastifixkynebolazistenáprítomnosťčastícbielejomietkyvhodnýchnaďalšieskúmanie
a porovnávanie. Zoškrabaná omietka s farbou z poškodenej fasády chrámu obsahuje malé množstvo
častíc bielej omietky na povrchu s nasiaknutou a vysušenou čiernou farbou, ktorá môže pochádzať z
náplne bližšie nešpecifikovanej čiernej fixky. Vzhľadom na to, že z náplne fixky nebolo možné zaistiť
dostatočnémnožstvomateriáluvhodnéhonachemickúanalýzuaporovnávanie,pretochemickáanalýza

čiernej farby na omietke nebola vykonaná.

Podľa § 269 Trestného poriadku súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: zápisnicou o ohliadke
miesta činu na čl. 84-102 vrátane fotodokumentácie, zápisnicou o vydaní veci zo dňa 29.04.2021 na čl.
103, faktúrou na čl. 119, výpisom z LV č. XXX na čl. 120-123, správou Pamiatkového úradu SR na čl.

124-126, správou ÚPSVaR Stropkov zo dňa 25.08.2021 na č.. 127 a nasl., správou H. O. obv. W. O. na
čl. 129, správou V. O. H. na K. A. na čl. 130, správou Z. K. na K. A. na čl. 131, správou Mesta K. na obv.
W. O. na čl. 132, správou Mesta K. na obv. K. A. na čl. 133, správou Mesta K. na obv. K. A. na čl. 134,
zároveň boli oboznámené všetky aktuálne lustrácie obžalovaných, z ktorých mal súd za preukázané, že
obžalovaní sú v mieste bydliska i v školských zariadeniach hodnotení kladne a nemajú záznamy v odpise

z Registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie,
resp. doplnenie dokazovanie neboli súdu od strán predložené a súd vyhlásil dokazovanie za skončené.

Prokurátor v záverečnej reči uviedol, že z pohľadu prokuratúry, vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že skutok sa stal a spoločným konaním ho spáchali všetci traja obžalovaní. Možno vznikli v

rámci konania na súde pochybnosti ohľadom kvalifikačného momentu podľa ods. 3 ust. § 246 Trestného
zákona, ale nie sú pochybnosti o naplnení všetkých znakov základnej skutkovej podstaty ust. § 246
Trestného zákona, pre ktorý bola podaná obžaloba, a preto navrhol, aby súd uznal obžalovaných
vinných zo spáchania skutku na skutkovom podklade uvedenom v obžalobe, a pri vyhodnotení všetkých
právnych okolností daného prípadu vo vzťahu k právnej kvalifikácii tohto konania.

Zástupkyňa sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately uviedla, že v uvedenej trestnej veci bol
prvýkrát spis zaevidovaný až podaním trestného oznámenia v predmetnej trestnej veci, dovtedy a ani
potom neboli vykonávané žiadne opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vo veci
ml. W. O..

Zákonná zástupkyňa ml. obžalovaného 1/ právo záverečnej reči nevyužila.

V záverečnej reči obhajca JUDr. Daniel Fink uviedol, že sa nestotožňuje s názorom prokurátora. Z
doposiaľ vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že skutok tak ako je popísaný v obžalobe

sa nestal a stať sa ani nemohol, a taktiež nebolo preukázané, aby tento skutok spáchal obžalovaný.
Doposiaľ neexistujú žiadne priame dôkazy, ktoré by obžalovaného O. usvedčovali zo spáchania
skutku. Spáchanie skutku nebolo preukázané z výpovedí samotných obvinených, nakoľko títo odmietli
vypovedať, spáchanie skutku nebolo preukázané ani z výpovedí svedkov a spáchanie skutku nebolopreukázané ani ďalšími dôkazmi, ako vecný dôkaz, ktorý zabezpečili priamo orgány činné v trestnom
konaní. Jednoznačne nebolo preukázané, aby fixou, ktorá bola zaistená, bol tento chrám popísaný a tak
ako to uviedli už viackrát, nie je možné popísať chrám vyschnutou fixou. Z výpovedí C. Č. vyplynulo, že

nevidela žiadneho z obvinených, a nebolo preukázané, aby videla chrám popísať, to nebolo preukázané
ani výpoveďou svedka Q. a svedkyňa Č. zotrvala na svojich vyjadreniach aj napriek viacerým otázkam
súdu a prokuratúry na objasnení tejto veci. Čo sa týka právnej kvalifikácie skutku, táto je od samého
počiatku absolútne neudržateľná. Už v prípravnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že v čase
údajného skutku bol chrám v rekonštrukcii a všetky tabuľky, ktoré by mohli indikovať označenie kultúrnej

pamiatky, boli zložené, nachádzali sa dokonca v pivničných priestoroch, to vyplýva aj zo samotnej
dokumentácie, ktorú OČTK zabezpečilo. Pokiaľ sa aj na chráme nachádzala nejaká tabuľka, tak správca
farnosti jednoznačne počas výpovede pred súdom uviedol, že písmo na nej bolo v staroslovienčine a
nečitateľné. Rozporuje § 246 ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Škoda 72,00 Eur s DPH znamená v
priemere20Eurnajednéhoobvineného,apodľanázoruobhajobyjevýškatejtoškodytakzanedbateľná,
že je vôbec otázne, či je tu nejaký stupeň nebezpečnosti skutku a intenzita samotného skutku taká,

že takéto konanie by samo osebe mohlo byť kvalifikované ako trestný čin. Súčasne svedok U. uviedol,
že okolo tejto budovy chodí veľa ľudí a turistov, dokonca v jedno ráno po bohoslužbe videl pri chráme
stanovať českých turistov. Je teda zrejmé, že tohto skutku sa mohol dopustiť ktokoľvek, neexistuje
žiadny kamerový záznam a neexistuje žiadna svedecká výpoveď po vznesení obvinenia, ktorá by mohla
byť hodnotená zákonným spôsobom, z ktorej by boli obvinení zo skutku usvedčovaní. Pochybnosti

o zákonnosti samotného prípravného konania neboli odstránené ani na pojednávaní. Obžalovaný ml.
O. je školou hodnotený kladne, v minulosti sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, má čistý
register trestov a pokiaľ má priestupok, toho sa dopustil až v roku 2023, a táto skutočnosť preto nemôže
byť na ťarchu vo vzťahu k prejednávanému skutku. Obžaloba sa neopiera o vykonané dokazovanie,
neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu,

nepodarilo sa preukázať spáchanie skutku a z tohto dôvodu navrhol, aby súd obžalovaného spod
obžaloby oslobodil.

V záverečnej reči obhajca JUDr. Peter Gdovin uviedol, že sa v celom rozsahu pripája k prednesu obhajcu
JUDr. Daniela Finka, a mal za to, že z výsledkov vykonaného dokazovania nie je bez rozumných a

odôvodnených pochybností preukázané, aby sa obžalovaní dopustili skutku, ktorý sa im kladie za vinu
a z tohto dôvodu rovnako navrhol, aby ich súd oslobodil spod obžaloby.

Obžalovaní v záverečnej reči uviedli, že sú nevinní a právo posledného slova nevyužili.

Podľa § 20 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z., ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch
alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal
sám.

Podľa § 246 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, kto poškodí cudziu vec, tým, že ju postrieka,

pomaľuje, popíše farbou alebo inou látkou, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok. Odňatím slobody
na tri roky až osem rokov, sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na veci, ktorá požíva
ochranu podľa osobitného prepisu.

Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a

jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná.

Súd po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, a po zvážení
všetkých okolností danej trestnej veci, dospel k záveru, že nie je možné sa stotožniť s právnou

kvalifikáciou uvedenou v obžalobe Okresnej prokuratúry Humenné č. k. N. XXX/XX/XXXX-20 zo
dňa 28.12.2021, pretože vykonaným dokazovaním bez rozumných pochybností nebol preukázaný
obligatórny znak skutkovej podstaty zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 246 ods. 3 písm. a)
Trestného zákona, a to konanie páchateľa spočívajúceho v poškodení cudzej veci, tým, že ju postrieka,
pomaľuje, popíše farbou alebo inou látkou a to na veci požívajúcej ochranu podľa osobitného predpisu.

Z vykonaného dokazovania vplýva, že v čase skutku nebol predmetný chrám označený príslušnou
tabuľkou ako národná kultúrna pamiatka a ohľadom uvedenej skutočnosti nebol proti obžalovaným
predložený žiaden priamy dôkaz preukazujúci ich vinu. Vykonané dôkazy podľa názoru súdu nevytvárajú
ucelenú reťaz, z ktorej je možné vyvodiť iba jediný záver, a to že skutok ako je uvedený v obžalobespáchali obžalovaní a že napĺňa skutkovú podstatu žalovaného skutku kvalifikovaného ako trestný čin
poškodzovania cudzej veci podľa § 246 ods. 3 písm. a) Trestného zákona a daný skutok preto súd
posudzoval podľa právnej kvalifikácie uvedenej v ust. § 246 ods. 1 Trestného zákona.

Obžalovaní popierajú spáchanie skutku tak, ako je im kladené za vinu. Zo záveru znaleckého posudku č.
33/2020 Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ č. N.-J.-D.-E.-XXXX/XXXX zo dňa 14.10.2021 vyplýva,
žezfixkypatriacejobžalovanémuml.W.O.nebolomožnézaistiťdostatočnémnožstvovysušenejčiernej
farby vhodnej na ďalšie skúmanie a porovnávanie. Skúmaním povrchu vlákien v štetinách písacej časti

fixky nebola zistená prítomnosť častíc bielej omietky vhodných na ďalšie skúmanie a porovnávanie.
Vzhľadom na to, že z náplne fixky nebolo možné zaistiť dostatočné množstvo materiálu vhodného na
chemickú analýzu a porovnávanie, preto chemická analýza čiernej farby na omietke nebola vykonaná.

Výpoveď zástupcu poškodeného za N. P. V. K. Mgr. O. U. preukazuje, že obžalovaní sa boli
poškodenému za popísanie chrámu ospravedlniť, osobne a aj prostredníctvom svojich rodičov -

zákonných zástupcov, pričom K. A., otec obžalovaných 2/ a 3/ zároveň uhradil spôsobenú škody v plnej
výške.

Z výpovede svedkyne C. Č. nevyplýva, že by ona sama bola svedkom žalovaného trestného činu, keďže
uviedla, že keď prišla na miesto ku chrámu, už tam obrázky na stene boli. Nevidela konkrétnu osobu,

ktorá to popísala, ani sa nepýtala kto to urobil.Nevidela nikoho, kto by držal fixku v ruke.

Rovnako z výpovede svedka Q. T. vyplýva, že nevidel nikoho z prítomných v čase skutku, resp. v čase
keď sa zdržiavali s obžalovanými na mieste pri pravoslávnom chráme, aby pokreslil nejaké obrázky na
fasádu kostola, ani mu nepovedal nikto z obžalovaných, že pokreslil obrázky na fasádu kostola a on

nevidel nikoho kresliť na stenu kostola.

Z výpovedí zákonných zástupcov obžalovaných, K. O. a K. A., vyplýva, že sa boli ospravedlniť
poškodenému zástupcovi N. P. V. C. K., pričom obžalovaných - svoje deti - za vinných nepokladajú a
majú zato, že nič nespravili. Rovnako svedok K. A. uhradil škodu v záujme očisty mena „A.“, nepovažoval

to za priznanie viny jeho synov a urobil tak z vlastnej pohnútky. K výsluchu uvedených svedkov, rodičov
obžalovaných, a k ich výpovediam súd uvádza, že ich vyhodnotil ako tendenčné, účelové a v snahe
zlepšiť postavenie obžalovaných v trestnom konaní s poukazom na blízky príbuzenský vzťah, keďže ide
o rodičov obžalovaných, ako aj s ohľadom na to, že obhajoba ich nenavrhla vypočuť v určenej lehote
bezodkladne po doručení obžaloby a výzvy v predmetnej trestnej veci, ale až po výsluchu zástupcu

poškodeného,atedaboliprítomnínahlavnompojednávaníajprivýsluchuMgr.O.U..Tedamalimožnosť
sa oboznámiť s výpoveďou poškodeného priamo na pojednávaní a podľa toho prispôsobiť následne
svojevýpovede,poporadesprávnikom,akouviedli.Súdpretovýpovedezákonnýchzástupcovpovažuje
za nedôveryhodné.

Trestný čin poškodzovania cudzej veci je spáchaný poškodením - popísaním farbou alebo inou
látkou páchateľom, čo nebolo obžalovaným na základe vykonaného dokazovania preukázané,
keďže neexistuje žiadny priamy dôkaz preukazujúci ich vinu, rovnako svedkovia nevideli nikoho z
obžalovaných, aby popísal alebo kreslil na stenu N. P. C. K.. Zo znaleckého dokazovania nevyplýva,
že práve fixka, ktorá bola zaistená v rámci trestného konania, a ktorá patrila obžalovanému ml. W. O.,

bola použitá na kresby nachádzajúce sa na stene chrámu. Zároveň z vykonaných lustrácií mal súd za
preukázané, že obžalovaný viedli riadny život pred spáchaním skutku, nemajú záznam v registri trestov,
sú kladne hodnotení, pričom obžalovaný 1/ bol v čase, kedy sa stal skutok mladistvý a obžalovaný 2/
a 3/ boli vo veku blízkom mladistvých. Zároveň mal súd za preukázané, že v čase, kedy k poškodeniu
chrámu došlo, tam obžalovaní trávili čas, popíjali alkohol a mali pri sebe aj čiernu fixku.

Súd v tomto prípade a v zmysle vyššie uvedených skutočností s poukazom na princíp ultima ratio
preto dospel k záveru, že v predmetnej trestnej veci je potrebné aplikovať materiálny korektív v zmysle
§ 10 ods. 2 Trestného zákona, a teda že nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu
a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je

jeho závažnosť nepatrná. Obžaloba v danom prípade nepreukázala spáchanie skutku tak, ako je
popísané v skutkovej vete, a zároveň odignorovala nízku intenzitu a závažnosť konania obžalovaných,
a v konečnom dôsledku i spoločenskú nebezpečnosť takéhoto konania. Súd dospel k záveru, že v
prípravnom konaní nebol rešpektovaný princíp ultima ratio, pričom v tomto prípade bolo ihneď zo stranyOČTK vyhodnotené, že konanie obžalovaných má byť sankcionované normami trestného práva, a bez
ďalšieho bolo konanie kvalifikované podľa § 246 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, pričom boli
úplne odignorované ustanovenia zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení, bez toho aby

sa OČTK zaoberali úvahou či ich konanie je možné vyhodnotiť ako priestupok.

Priestupku podľa § 50 ods. 1 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou,
podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi.

Na základe vykonaného dokazovania s ustálením záveru, že spáchanie poškodzovania cudzej veci
nebolo obžalovaným preukázané, s poukazom na ich vek a nato, že došlo k náhrade škody, ktorá
na chráme Pravoslávnej cirkevnej obci K. vznikla, avšak zároveň so záverom že k poškodeniu - k
popísaniu a k kresbám na chráme došlo v čase, keď tam obžalovaní trávili čas, mali pri sebe fixku a
popíjali na tomto mieste alkohol, súd dospel k záveru, že v danej trestnej veci nejde o trestný čin, ale

žalovaný skutok by mal Okresný úrad K. prejednať ako priestupok, keďže tento orgán je o ňom príslušný
rozhodovať. Záverom súd dodáva, že je v právomoci tohto správneho orgánu, či daný skutok posúdi len
ako priestupok proti majetku, alebo prípadne zistí spáchanie aj iného priestupku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže v lehote troch pracovných dní odo dňa jeho oznámenia prokurátor podať

sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.