Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Michal Pollák

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/84/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321011331
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2321011331.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr.

Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému A. B., nar.
XX.XX.XXXX pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného
zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta
zo dňa 28.03.2022, č. k. 0T/295/2021-132, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.03.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku
o treste.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.
trvale bytom: C.
prechodne bytom: C., B. XXX/X

o d s u d z u j e
Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m)

Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel každého druhu v trvaní 4 (štyri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 28.03.2022, č. k. 0T/295/2021-132 uznal obžalovaného A.
B. za vinného, že
dňa 02.12.2021 v čase o 16:50 hod. v D. po ulici Fučíkovej smerom na ulicu Galantskú viedol ako vodič

osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Passat s evidenčným číslom C. XXX C., pričom po výzve
hliadky OO PZ Sládkovičovo na zastavenie tejto unikal a pri Autobazáre F1 na ulici Galantskej č. 1
prešiel do protismeru, v dôsledku čoho sa zrazil s oproti idúcim vozidlom Honda Jazz s evidenčným
číslom C. XXX E. a vykonanou lustráciou bolo zistené, že trestným rozkazom Okresného súdu Galanta
z 18.12.2018, sp. zn. 9T 52/2018, právoplatným dňa 22.01.2019 mu bol uložený trest zákazu činnosti
riadiť motorové vozidlá každého druhu na dobu 3 roky,
teda maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu

o zákaze činnosti,
čím spáchal prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného
zákona.Za to ho súd prvého stupňa podľa § 348 ods. 1, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 54 Trestného
zákona odsúdil na trest povinnej práce vo výmere 280 (dvestoosemdesiat) hodín.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 43 Trestného zákona mu súd uložil ďalší trest

zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 4 (štyroch) rokov.
2. Proti tomuto rozsudku podal priamo na hlavnom pojednávaní, ihneď po jeho vyhlásení, prokurátor
odvolanie, a to do výroku o treste v neprospech obžalovaného. Obžalovaný odvolanie nepodal.
3. Podaním zo dňa 11.04.2022, doručeným prvostupňovému súdu dňa 12.04.2022 prokurátor písomne
odôvodnil podané odvolanie nasledovne (skrátene):

3.1.Zhľadiskaspôsobuspáchaniatrestnéhočinusanejednaloobežnújazduvozidlomvdobe,kedybola
táto činnosť zakázaná. Obžalovaný po výzve polície na zastavenie vozidla, tejto nezastavil a unikal pred
ňou. V dôsledku toho prešiel do protismeru, kde sa zrazil s oproti idúcim vozidlom. Toto sa dialo v obci
Sládkovičovo, kde je zvýšená prítomnosť cyklistov, chodcov a detí. V dôsledku jazdy obžalovaného
museli byť ošetrené dve osoby a bola spôsobená škoda na cudzom majetku 3.300 Eur.
3.2. Obžalovaný konal v priamom úmysle, pričom v jeho neprospech vyznieva aj jeho pohnútka, ktorou

bola snaha uniknúť polícii a zbaviť sa tak trestnej zodpovednosti.
3.3. Obžalovaný bol doteraz 8 krát súdne trestaný a trestnú činnosť páchal sústavne od roku 2015,
pričom v jeho prípade sa jedná o špeciálnu recidívu k trestnému činu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.
3.4. Obžalovanému boli ukladané tresty odňatia slobody s podmienečným odkladom, ktoré boli neskôr

premenené na nepodmienečný trest odňatia slobody (trestný rozkaz Okresného súdu Galanta zo dňa
13.05.2016, sp. zn. 29T/172/2015). Naposledy boli obžalovanému ukladané nepodmienečné tresty
odňatia slobody, avšak ani tieto obžalovanému nezabránili v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Aktuálne
prejednávaného skutku sa obžalovaný dopustil v skúšobnej dobe po jeho podmienečnom prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody.

3.5. Z hľadiska systematiky jednotlivých druhov trestov je zrejmé, že trest povinnej práce je menej
prísny trest, ako trest odňatia slobody. Ak obžalovaného nenapravil najprísnejší druh trestu (trest
odňatia slobody), nie je predpoklad, že ho napraví menej prísny druh trestu. U recidivistov sa ukladanie
alternatívnych trestov míňa svojmu účelu práve z dôvodu, že ani predchádzajúce tresty neviedli k
ich náprave.

3.6. Navrhuje, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol vo veci tak, že obžalovanému uloží primeraný
nepodmienečný trest odňatia slobody.
4. K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa 14.07.2022
doručeným prvostupňovému súdu dňa 15.07.2022, v ktorom uviedol nasledovné skutočnosti (skrátene):

4.1. V opise skutku nie sú vymedzené žiadne prokurátorom uvádzané „vážne následky“, skutok je
kvalifikovaný iba podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, nedošlo k žiadnemu ublíženiu, či ujme
na zdraví, poškodená si žiadnu škodu v trestnom konaní neuplatnila.
4.2. Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona má so sebou spojené významnejšie
dôsledky oproti ostatným poľahčujúcim okolnostiam, pretože obžalovaný sa tým vzdáva práva na

kompletné súdne konanie, čo môže mať cez mimoriadne zníženie trestu za následok uloženie
miernejšieho trestu.
4.3. Nesúhlasí s poukazovaním na trestnú minulosť obžalovaného, pretože táto bola zohľadnená pri
aplikovaní priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona a opakované zohľadnenie
minulého odsúdenia, na ktoré poukazuje prokurátor, by bolo v rozpore so zásadou ne bis in idem, pričom

za minulé odsúdenia už bol obžalovaný potrestaný.
4.4. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil primeranosť a dostatočnosť trestu povinnej práce ako
alternatívneho trestu a správne zohľadnil okolnosti rodičovského vzťahu obžalovaného k jeho maloletej
dcére a vyživovaciu povinnosť. Výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody by bolo vylúčené
udržiavať osobný kontakt s dcérou a bolo by ohrozené zabezpečovanie jej základných potrieb.

Obžalovaný je od 10.05.2022 riadne zamestnaný na dohodu o vykonaní práce.
4.5. Poradie druhov trestov podľa § 32 Trestného zákona neznamená, že by súd mal uprednostniť trest
odňatia slobody pred alternatívnymi trestami. Prokurátor opomína, že obžalovanému bol uložený tiež
trest zákazu činnosti v rozsahu 4 rokov, ktorý v kombinácii s trestom povinnej práce objektívne spĺňa
kritériá ukladania trestov.

4.6. Navrhuje, aby odvolací súd podľa § 319 Trestného poriadku zamietol odvolanie Okresnej
prokuratúry Galanta proti napadnutému rozsudku, keďže je nedôvodné.
5. Na rozhodnutie o odvolaní prokurátora nariadil tunajší súd verejné zasadnutie, ktoré sa vykonalo
v prítomnosti prokurátora a obhajcu obžalovaného. Prokurátor zotrval na podanom odvolaní, pričomzdôraznil, že prejednávaný skutok bol spáchaný v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody. Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť,
pretože skutočnosť, na ktorú poukázal prokurátor, nie je prekážkou pre uloženie trestu povinnej práce.

Obžalovanýsaverejnéhozasadnutianezúčastnil,pričomsúhlasilsjehovykonanímvjehoneprítomnosti.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,

ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré

majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané

v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
6. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného

poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací
súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.
7. Odvolací súd sa (vzhľadom na odvolanie prokurátora čo do výroku o treste a aj vzhľadom na

vyhlásenie obžalovaného o vine a prijatie takého vyhlásenia súdom prvého stupňa), meritórne zaoberal
len preskúmaním napadnutého výroku o treste.
8. Výrok o treste prvostupňový súd odôvodnil tým, že súd pri úvahe o treste taktiež vychádzal z
ustanovení § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona. V danom prípade sa jednalo o
jednupoľahčujúcuokolnosť-doznanieobžalovanéhoaoľutovaniespáchaniatrestnejčinnosti§36písm.

l) Trestného zákona a jednu priťažujúcu okolnosť § 37 písm. m) Trestného zákona - bol už za trestný čin
odsúdený. Súd s poukazom na obžalovaným učinené vyhlásenie o vine dospel k záveru, že účel trestu
v danom prípade splní uloženie trestu povinnej práce. Súd pri ukladaní tohto trestu okrem doznania a
oľutovaniatrestnejčinnostiobžalovanýmprihliadoltaktiež najehoaktuálnerodinnépomery.Obžalovanýje rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 12P/275/2016 zaviazaný prispievať na výživu svojej mal.
dcéry D.. B. nar. XX.XX.XXXX vo výške 100,- Eur, zároveň má právo s dcérou sa stretávať, pričom
uloženie nepodmienečného trestu by postihlo aj jeho maloleté dieťa, pretože by mu bolo takto zabránené

plniť si vyživovaciu povinnosť. Zároveň súd s poukazom na ustanovenie § 43 Trestného zákona uložil
obžalovanému ďalší trest zákaz činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 4 rokov.
9. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu
veci vykonal všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad,
ktoré trestný proces upravujú. Rovnako odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá zákonným

požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 168 Trestného poriadku, avšak odvolací súd nepovažuje uložený
trest obžalovanému za primeraný závažnosti spáchanej trestnej činnosti ako aj osobe obžalovaného.
K uvedenému odvolací súd uvádza nasledovné:
10. Prvostupňový súd u obžalovaného správne vzhliadol poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l)
Trestného zákona, teda že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval,
pričom správne vyhodnotil aj existenciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona,

a to že obžalovaný už bol pred spáchaním stíhaného skutku odsúdený za iný trestný čin. Prvostupňový
súd však nesprávne zhodnotil okolnosti spáchaného skutku, ako aj osobu obžalovaného, keď dospel
k záveru, že trest povinnej práce, ako alternatívny trest, je u obžalovaného spôsobilý dosiahnuť účel
trestu, a to súčasne s uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v cestnej
premávke v trvaní 4 rokov.

11.Odvolacísúdvtomtokontextepovažujezarelevantnéodvolanieprokurátora,ktorýsprávnepoukázal
na to, že v prípade druhu a výmery uloženého trestu obžalovanému je nevyhnutné zohľadniť, že
obžalovaný, s výnimkou tej skutočnosti, že viedol motorové vozidlo napriek tomu, že mal súdom uložený
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu, po výzve hliadky Obvodného oddelenia
PZ Sládkovičovo na zastavenie tejto hliadke unikal a pri Autobazáre F1 na ulici Galantskej č. 1 prešiel

do protismeru, v dôsledku čoho sa zrazil s oproti idúcim vozidlom Honda Jazz s evidenčným číslom C.
XXX E.. Tieto skutočnosti sú súčasťou skutkovej vety napadnutého rozsudku, a preto je nevyhnutné na
ne prihliadnuť aj pri ukladaní trestu. Odvolací súd v neprospech obžalovaného nezohľadnil skutočnosti,
ktoré neboli prebraté na hlavnom pojednávaní, čím sa stotožnil s námietkou obžalovaného, týkajúcej sa
následkov konania obžalovaného na zdraví osôb, či škode na majetku.

12. Rovnako je pri ukladaní trestu nevyhnutné zohľadniť aj osobu obžalovaného, ktorý už bol v minulosti
osem krát odsúdený, dokonca aj za trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.
1 písm. d) Trestného zákona, v dôsledku čoho ide u obžalovaného o špeciálnu recidívu. Obžalovaný, aj
za tento trestný čin, vykonával trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 6 mesiacov nepodmienečne v ústave
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa 24.04.2019.

Z výkonu trestu odňatia slobody bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Trnava zo
dňa 28.07.2020, sp. zn. 4PP/86/2020 a bola mu určená skúšobná doba v trvaní 5 rokov, v ktorej sa
dopustil stíhanej trestnej činnosti.
13. Prvostupňový súd z hľadiska ukladania trestu priznal rozhodujúci význam rodinným pomerom
obžalovaného, keď s poukazom na rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 26.04.2018, sp. zn.

12P/275/2016, ktorým bola maloletá dcéra obžalovaného zverená do osobnej starostlivosti matky,
obžalovaný bol zaviazaný platiť na výživu maloletej sumu 100 Eur mesačne a obžalovaný je oprávnený
stretávať sa s maloletou bez obmedzenia, uložil obžalovanému alternatívny trest. Prvostupňový súd
však opomenul zohľadniť, že rodičovské povinnosti vznikli obžalovanému už v roku 2014, kedy sa
jeho maloletá dcéra narodila, no napriek tejto skutočnosti obžalovaný páchal trestnú činnosť, za ktorú

bol odsúdený a následne vykonával uložené tresty. Z tohto dôvodu nemožno konštatovať, že by jeho
rodičovské povinnosti mali tak zásadný vplyv na jeho konanie do budúcnosti, aby ho odradili od páchania
trestnej činnosti, nakoľko tomu tak nebolo ani v minulosti.
14. Na základe komplexného zhodnotenia skutočností uvádzaných v ods. 11. až 13. tohto rozsudku je
nevyhnutné uviesť, že odvolací súd dospel k záveru, že uloženie alternatívneho trestu obžalovanému

nie je u jeho osoby spôsobilé dosiahnuť účel trestu. Na obžalovaného bolo pred spáchaním stíhanej
trestnej činnosti pôsobené najprísnejším trestom v podmienkach Slovenskej republiky, a to výkonom
nepodmienečného trestu odňatia slobody. Obžalovanému bola dokonca spoločnosťou daná šanca
na preukázanie, že pomerný výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody u jeho osoby splnil
svoj účel, resp. jeho nápravu možno zavŕšiť aj jeho pobytom na slobode, no napriek uvedenému sa

obžalovaný dopustil stíhanej trestnej činnosti. Obžalovaný si musel byť vedomý možnosti ďalšieho
výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, no ani to ho neodradilo od ďalšej trestnej činnosti.
Napriek možnosti prijať zodpovednosť za svoje konanie obžalovaný najprv unikal hliadke polície, porušil
dopravné predpisy, v dôsledku čoho prišlo ku kolíznej situácii.15. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá prakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom

konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi
skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery prihliadať, patria napríklad spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné,
rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy. Tak ako pri

rozhodovaní o vine, aj pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe
logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z okolností prípadu individuálne
aj v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak
núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému
postupu súdu pri rozhodovaní o treste.
16. Odvolací súd dospel k záveru, že iný druh trestu, ako nepodmienečný trest odňatia slobody, nie je

u obžalovaného spôsobilý dosiahnuť účel trestu, a to aj s poukazom na spáchanie trestného činu počas
skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Z dôvodu vyrovnaného
pomerupoľahčujúcichapriťažujúcichokolnostíodvolacísúdprivýmeretrestuodňatiaslobodyvychádzal
zo sadzby trestu odňatia slobody do 2 rokov. Zohľadňujúc recidívu obžalovaného, jeho rodinné
a pracovné pomery, dospel odvolací súd k záveru, že účel trestu u obžalovaného naplní trest odňatia

slobody v trvaní 8 mesiacov. Odvolací súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný už bol pred
spáchaním stíhaného skutku vo výkone trestu odňatia slobody (napr. rozsudok Okresného súdu Galanta
zo dňa 25.04.2018, sp. zn. 9T/10/2018).
17. Odvolací súd sa nestotožnil s vyjadrením obžalovaného, že prihliadanie na je trestnú minulosť

pri určovaní druhu a výmery trestu je porušením zásady vyjadrenej v § 38 ods. 1 Trestného zákona,
nakoľko v tomto prípade neprichádza k zmene zákonom stanovenej sadzby trestu odňatia slobody. Súd
je naopak povinný prihliadnuť na účelnosť alebo neúčelnosť v minulosti uložených trestov a vzhľadom
na aktuálne pomery páchateľa a prejednávaný trestný čin, zvoliť taký druh trestu a v takej výmere,
ktorá u obžalovaného dosiahne účel trestu. Je zrejmé, že na osobu, ktorá bola v minulosti opakovane

odsúdená a stále pokračuje v trestnej činnosti, je potrebné pôsobiť prísnejším trestom (čo do druhu aj
výmery), nakoľko doposiaľ uložené tresty sa ukázali ako neúčelné.
18.Odvolacísúdsastotožnilspotrebouukladaniatrestuzákazučinnostiviesťmotorovévozidlákaždého
druhu obžalovanému v trvaní 4 rokov tak, ako mu bol tento trest uložený prvostupňovým súdom, pričom
tento trest, spoločne s výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody, je u obžalovaného spôsobilý

dosiahnuť účel trestu. Odvolací súd pri určení výmery tohto druhu trestu zohľadnil, že obžalovanému
bol tento druh trestu v minulosti uložený vo výmere 3 rokov, obžalovaný podmienky výkonu tohto trestu
porušil, a preto aktuálne uložil obžalovanému tento druh trestu vo vyššej výmere.
19. Odvolací súd preto vyhodnotil odvolacie námietky okresného prokurátora ako dôvodné, a preto
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.