Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. marec 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Sa/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200124
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:1022200124.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou, v

právnej veci žalobcu: F.. M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, XXX XX G. G., právne zast.: Mgr.
Martin Orvinský, advokát, so sídlom Vígľašská Huta - Kalinka č. 67, 962 25 Vígľašská Huta, IČO: 53 581
571, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO:
30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. 890 108 7745 0
zo dňa 23. novembra 2021, o priznanie invalidného dôchodku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Rozhodnutím č. 890 108 7745 0 zo dňa 28.06.2021 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj len
„prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietla
žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok spísanú dňa 28.04.2021, ktorou žalobca požiadal o priznanie
invalidného dôchodku od 15.10.2020.

2. Rozhodnutie Sociálna poisťovňa, ústredie odôvodnila tým, že podľa posudku posudkového lekára
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica zo dňa 28.04.2021 žalobca nie je
invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Uviedla, že posúdenie zdravotného stavu žalobcu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o
invalidite zo dňa 28.04.2021, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol
generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. 890 108 7745 0 zo dňa 23.11.2021 (ďalej aj
len „druhostupňové rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamieta a prvostupňové rozhodnutie
potvrdzuje.

4. Žalovaná v odôvodnení svojho druhostupňového rozhodnutia uviedla, že zdravotný stav žalobcu
bol po odvolaní opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,

pobočky Banská Bystrica dňa 06.08.2021, ktorý odvolaniu nevyhovel, teda zotrval na závere, že
rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu je zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly XV.
- choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a
spondylopatia, položka 4 - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úrazechrbtice, písm. a) - s miernym reziduálnym funkčným nálezom, s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 20%.

5. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Banská Bystrica,
ktorému bol predložený kompletný posudkový spis posudkovým lekárom pobočky, ktorý odvolaniu
nevyhovel, posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 21.10.2021 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie
žalobcu určil choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, defermujúca dorzopatia a
spondylopatia, stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, často

reciduvujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným
obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, ktoré zaradil do kapitoly XV, oddielu E, položky 4, písm.
b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 35% z percentuálneho rozpätia 35% až 45%. Za ostatné zdravotné postihnutia žalobcu - stav
po mikrodiscektómii L5 - S1 vpravo, arteriálna hypertenzia WHO I. a obezita - tučnota 2. stupňa s BMI
37.3, nezvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o

sociálnom poistení. Žalovaná uzavrela, že v prípade žalobcu neboli splnené zákonom predpokladané
podmienky pre priznanie invalidného dôchodku v zmysle § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení. Podľa žalovanej žalobca v odvolacom konaní nepredložil také dôkazy, ktorými by spochybnil
správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následné posúdenie jeho nároku na invalidný dôchodok
prvostupňovým orgánom. Tiež konštatoval, že posúdenie zdravotného stavu žalobcu bolo vykonané len

na základe zdravotnej dokumentácie v neprítomnosti žalobcu z dôvodu prijatých opatrení počas krízovej
situácie v záujme ochrany zdravia pred pandémiou ochorenia COVID-19.

Správna žaloba - žalobné body

6. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutí
žalovanej vydaných v oboch stupňoch a vrátenia veci do prvostupňového konania, a to z dôvodu
nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, že vychádzajú z nesprávneho
posúdenia veci, pre nedostatočné zistenie skutkového stavu veci na riadne posúdenie veci a zároveň
z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré

mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

7. Podľa žalobcu je napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej nedostatočne odôvodnené
a teda nepreskúmateľné. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne síce cituje príslušné ustanovenia
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, niektoré časti Lekárskeho posudku vypracovaného

dňa 21.10.2021 posudkovým lekárom a konštatuje rozsah poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v rozsahu 35%, avšak bez toho, aby uviedol akékoľvek svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov. Namietal chýbajúce úvahy alebo odôvodnenie, ktorými by sa odvolací
orgán vysporiadal s argumentáciou žalobcu pre priznanie invalidného dôchodku. Bolo nevyhnutné,
aby konajúci správny orgán okrem odcitovania príslušných ustanovení zákona uviedol aj ich výklad,

čo generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne v napadnutom rozhodnutí neurobil. Na podporu svojej
argumentácie označil závery rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 20Sd/310/2014 zo dňa
06.05.2015arozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.5Sžo11/2013zodňa27.02.2014,zktoréhovyplýva,
že nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiadúce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy,
aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ďalej žalobca namietal,

že generálny riaditeľ neaplikoval všetky príslušné ustanovenia odcitované v napadnutom rozhodnutí,
konkrétne ustanovenie § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, keď dostatočne neodôvodnil prečo
nebolo v jeho prípade vhodné priznať 10%-né zvýšenie určenej miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť za ostatné jeho zdravotné postihnutia a tiež nebolo odôvodnené prečo je jeho
posúdenie zníženia pracovnej spôsobilosti ustálené práve na 35% z možného rozpätia 35% až 45%.

Tvrdil, že žalovaná nedala odpoveď na ťažiskové argumenty o jeho nepriaznivom zdravotnom stave
a tiež neschopnosti vykonávať pôvodnú prácu. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu
SR sp. zn. I. ÚS 569/2017 zo dňa 15.11.2017, v zmysle ktorého povinnosťou správneho orgánu v
prvostupňovom správnom konaní, ako aj odvolacom konaní je dať odpoveď na ťažiskové argumenty
účastníka v tom smere, že v odôvodnení rozhodnutia uvedie ako sa s jednotlivými argumentmi a

tvrdeniami účastníka vysporiadal.

8. Podľa žalobcu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v tom zmysle, že generálny riaditeľ
žalovanej nepoužil ustanovenie § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení napriek tomu, že ho odcitovalv odôvodnení, jeho prvú vetu. Namietal opomenutie následnej vety predmetného ustanovenia, ako aj
jej neaplikovanie najmä vzhľadom na skutočnosť, že v dôsledku úrazu musel zmeniť prácu. Podľa
žalobcu došlo k nedostatočne zistenému skutkovému stavu, ak generálny riaditeľ vychádzal výlučne

z lekárskeho posudku, ktorý bol však zostavený výlučne na základe lekárskych správ uvedených v
tomto posudku bez toho, aby bol posudzujúcim lekárom aj vyšetrený. Posudzujúci lekár teda nezobral
do úvahy jeho aktuálny zdravotný stav, v dôsledku čoho nemohol ani správne posúdiť pokles jeho
pracovnejspôsobilosti.Vlekárskomposudkujeuvedenéakonavrhovanépracovnézaradenie-pôvodné
pracovisko, čo ale objektívne nie je možné, keďže pôvodný zamestnávateľ ho odmietol zamestnávať,

čo vyplýva z Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 24.11.2020, v ktorej je uvedený dôvod
skončenia pracovného pomeru „...zdravotný stav zamestnanca, nakoľko podľa lekárskeho posudku
zamestnanec dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.“ Tvrdil, že takýto lekársky
posudok vystavený bez vyšetrenia žalobcu, pri nezohľadnení straty pôvodného zamestnania, nie je
rozhodným podkladom pre posúdenie jeho invalidity. Lekársky posudok absolútne neodôvodňuje prečo
zo zisteného rozsahu poklesu medzi 35% až 45% bola určená najnižšia možná hodnota.

9. Podstatnú vadu v konaní žalovanej žalobca videl v tom, že Sociálna poisťovňa nerešpektovala
ustanovenia § 195 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnom poistení, čím bola porušená zásada materiálnej
pravdy, nedošlo k úplne a presne zistenému skutočnému stavu veci, čím hrubo porušila ustanovenia o
predmetnom konaní v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z.

Vyjadrenie žalovanej k žalobe

10. Sociálna poisťovňa vo vyjadrení k žalobe zotrvala na skutkových a právnych dôvodoch uvedených
v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej, na správnosti tohto rozhodnutia, ako aj vecne totožného

rozhodnutia žalovanej, ústredie zo dňa 28.06.2021, ktoré mu predchádzalo. Ďalej uviedla, že posudkoví
lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov
založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobcu zodpovedali
vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosti a zhodne dospeli k záveru, že nie
je invalidný. Žalobca neuviedol také konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov a

nepreukázal, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť
vo vyššej miere, aká bola určená. Posudky posudkových lekárov označila za presvedčivé a úplné,
zodpovedajúce kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z. z. Subjektívne presvedčenie žalobcu, že
jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť

žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych
zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.

11. K námietke žalobcu, ktorou namietal určenie dolnej hranice z percentuálneho rozpätia, žalovaná
uviedla, že posudkový lekár žalovanej, ústredie, pracovisko v Banskej Bystrici uviedol, že dolná hranica

z percentuálneho rozpätia od 35% do 45% je určená vzhľadom na charakter práce, ktorú vykonáva, ako
aj vzhľadom na výsledky objektívneho neurologického vyšetrenia. K námietke, že nedošlo k zvýšeniu
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o maximálne 10% podľa § 71 ods. 8 zákona o
sociálnompoistení,žalovanápoukázalanazáveryposudkovéholekáražalovanej,ústredie,pracoviskov
Banskej Bystrici, ktorý konštatoval, že pridružené ochorenia sú posudkovo nezávažné a preto nezvyšujú

určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. K námietke, že nebol osobne prítomný
pri posudzovaní jeho zdravotného stavu žalovaná uviedla, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený v
jeho neprítomnosti, pretože z dôvodu pandemickej krízovej situácie sa posúdenie zdravotného stavu
za osobnej účasti podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. nevykonáva, a to v súlade s § 293eu
zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z. K predloženým aktuálnym lekárskym správam

správnemu súdu, žalovaná konštatovala, že tieto správy nemohla posúdiť v čase vydania rozhodnutia
a žalobca má možnosť podať novú žiadosť o invalidný dôchodok. Na rozhodnutie správneho súdu
je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého druhostupňového rozhodnutia. Skutkový stav
bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením
posudkových lekárov sociálneho poistenia.

12. Žalobca nevyužil právo podať repliku.13. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na žiadosť
žalobcu na deň 02.03.2023, na ktorom sa účastníci konania vyjadrili v zhode s obsahom ich písomných
prednesov.

Posúdenie veci správnym súdom

14. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 a § 13 ods. 3 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení zmien a doplnkov - ďalej len „SSP“) preskúmal

žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového)
nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa
jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými
bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Preskúmaním veci dospel správny
súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP
žalobu zamietol.

15. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. V zmysle § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Úloha súdu v správnom

súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu (a to ani
pri žalobách v sociálnych veciach), ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí na základe
žalôb (§ 6 ods. 1 SSP), teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok
rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si
orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo

veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej
správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo
32/2014). V danom prípade, pri rozhodovaní o žiadosti o priznanie invalidného dôchodku je postup,
vrátane náležitosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne upravený v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom

poistení.

16. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci je žalobou napadnuté rozhodnutie generálneho
riaditeľažalovanej,ktorýmpotvrdilprvostupňovérozhodnutiežalovanej,ktorýmirozhodnutiamižalobcovi
nepriznala invalidný dôchodok. Podmienky, za ktorých vzniká nárok na invalidný dôchodok sú upravené

v ustanovení § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. tak, že poistenec má nárok na invalidný dôchodok,
ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku
invaliditynespĺňapodmienkynárokunastarobnýdôchodokalebomunebolpriznanýpredčasnýstarobný
dôchodok.

17. Jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok je invalidita poistenca, ktorá je v
danom prípade medzi účastníkmi konania sporná. Podmienky, za ktorých sa považuje poistenie za
invalidného upravuje § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Postup pri zisťovaní tejto skutočnosti, vznik
nároku na invalidný dôchodok a obsah tohto nároku vymedzuje § 71 zákona o sociálnom poistení
nasledovne: za invalidného sa poistenec považuje, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má

pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou (ods. 1). Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie
ako rok (ods. 2). Pokles tejto schopnosti sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej
schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a rovnakých

schopností zdravej fyzickej osoby (ods. 3). Pokles sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a jeho
zdravotnej dokumentácie a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia
podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov (ods. 4).
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe číslo 4 (ods. 5). Miera
poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou

dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
(ods. 6). Jednotlivé percentuálne miery poklesu sa nesčítavajú (ods. 7). Mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť
ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Naurčenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého
vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý

zdravotný stav (ods. 8).

18. Zo strany správneho súdu bolo podstatné vysporiadať sa najmä so žalobnými námietkami žalobcu
uvedenými v bodoch 6 až 9 odôvodnenia tohto rozsudku vo vzťahu k postupu a záveru žalovanej, podľa
ktorého žalobcovi nepatrí invalidný dôchodok, pretože sa nestal invalidným, teda nespĺňa podmienky

pre jeho priznanie v zmysle § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.

19. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného
potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo
veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna
poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b)

v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový
lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153
ods. 5 citovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či
konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného

postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, zároveň so
zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené
v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom
posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu
konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám

nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Práve preto, že lekársky posudok o
invalidite je podkladom rozhodnutia žalovanej, je potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný
a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý, pričom v danom prípade posudok posudkového lekára
ústredia žalovanej tieto atribúty spĺňa.

20. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej je
nedostatočne odôvodnené a teda nepreskúmateľné. Podľa žalobcu generálny riaditeľ Sociálnej
poisťovne síce cituje príslušné ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z., tiež niektoré časti Lekárskeho
posudku vypracovaného dňa 21.10.2021 posudkovým lekárom a konštatuje rozsah poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35%, avšak bez toho, aby uviedol akékoľvek svoje úvahy,

ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Náležitosti rozhodnutia vydaného Sociálnou
poisťovňou upravuje ustanovenie § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého v odôvodnení
rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na
rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na
ktorých základe rozhodovala. V danom prípade generálny riaditeľ žalovanej rozhodol vo veci žiadosti o

invalidný dôchodok. Je zrejmé, že základným podkladom takéhoto rozhodnutia je lekársky posudok o
invalidite. Ide o jeden z dôkazov vymenovaných v ustanovení § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
Žalobca síce namietal, že bolo potrebné vo veci zabezpečiť aj ďalšie dôkazy, neuvádzal však aké.
Rovnako aj žalobca má povinnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení v zmysle § 196 ods. 6
zákona č. 461/2003 Z. z. Ustanovenie § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ako aj ustanovenie

§ 209 ods. 4 citovaného zákona je potrebné vnímať ako ustanovenia majúce všeobecný charakter pre
všetky druhy konaní a vydávané rozhodnutia Sociálnou poisťovňou. Je zrejmé, že dôkazom aj v tomto
konaní je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, pričom ale relevantnou
skutočnosťou, ktorá je podkladom rozhodnutia je lekársky posudok o invalidite, závery ktorého žalovaná
uviedla v odôvodnení svojho rozhodnutia v dostatočnom rozsahu. Navyše posudok je neoddeliteľnou

súčasťou rozhodnutia, čo umožňuje účastníkovi konania oboznámiť sa so závermi posudkového lekára
úplne. Preto námietku čo do nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov vo vzťahu k
lekárskemu posudku považuje správny súd za neopodstatnenú.

21. Žalobca tvrdil, že v dôsledku posúdenia zdravotného stavu žalobcu v jeho neprítomnosti, nemohlo

dôjsť k náležitému zisteniu skutočného stavu veci, pretože posudkový lekár nezobral do úvahy jeho
aktuálny zdravotný stav, v dôsledku čoho nemohol správne určiť ani pokles jeho pracovnej spôsobilosti.22. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.; ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo

poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.

23. Podľa § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods.
6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

24. Podľa § 153 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.; posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej
činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom 87) a s revíznym lekárom zdravotnej
poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

25. Už novela zákona o sociálnom poistení vykonaná zákonom č. 255/2019 Z. z., účinná od
01.09.2019 umožnila v niektorých prípadoch posudkovému lekárovi určiť, že prítomnosť poistenca alebo
poškodeného pri posudzovaní nie je potrebná. Zdravotný stav posudkový lekár potom posudzuje v
neprítomnosti poistenca, len na základe doložených lekárskych odborných nálezov. Aj keď je zrejmé,
že v prípade žalobcu sa nejedná o takýto prípad (týka sa to ťažkých, najmä liečbou neovplyvniteľných

stavov, ako napr. ťažkých onkologických prípadov, prípadov po ťažkých cievnych mozgových príhodách,
nevidomých osôb, poistencov po amputácii končatín a pod.), v predmetnej veci posudkovému lekárovi
umožnilo takto postupovať ustanovenie § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č.
66/2020 Z. z. účinného od 04.04.2020, v zmysle ktorého na čas krízovej situácie sa vylúčila aplikácia
ustanovenia § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou zákona č. 461/2003 Z. z., teda, že „ podmienka

osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada“. Čo je potrebné
rozumieť pod „krízovou situáciou“ vyplýva z ustanovenia § 293er ods. 1 Zákona o sociálnom poistení,
je to mimoriadna situácia, núdzový stav alebo výnimočný stav vyhlásený v súvislosti s ochorením
COVID-19. V prípade namietania nezákonnosti postupu, je rozhodujúci stav a právna úprava platná v
čase realizácie postupu.

26. Stav globálnej zdravotnej núdze bol vyhlásený Svetovou zdravotníckou organizáciou 30.01.2020.
Následne generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie 11.03.2020 vyhlásil pandémiu ochorenia
COVID-19. Pandémia predstavuje aj pre Slovenskú republiku novú mimoriadnu situáciu, na ktorú
musela adekvátne reagovať. Počas tejto krízovej situácie (právny poriadok SR upravuje viacero typov)

spoločnosť nefunguje v bežnom režime a orgány štátu musia reagovať na závažné skutočnosti, ktoré
v jej súvislosti nastali alebo bezprostredne hrozia, a to primerane daným okolnostiam v konkrétnom
priestore a čase. Štát má pozitívny záväzok chrániť ľudské práva a slobody. V súvislosti s právom na
ochranu zdravia garantovaným v článku 40 Ústavy SR a právom na život garantovaným článkom 15
Ústavy SR, to v kontexte šírenia ochorenia COVID-19 znamená povinnosť štátnych orgánov aktívne

prijímať opatrenia chrániace život a zdravie osôb na území Slovenskej republiky a zároveň povinnosť
ostatných štátnych orgánov tieto opatrenia dodržiavať. Žalobca namietal, že jeho zdravotný stav bol
vyhodnotený v jeho neprítomnosti, avšak na takýto postup mala Sociálna poisťovňa zákonný rámec,
vychádzajúc z ustanovenia § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., preto sa nejedná o nezákonný
postup pri posúdení jeho zdravotného stavu.

27. Správny súd poukazuje tiež na to, že núdzový stav v období pretrvávajúcej mimoriadnej situácie v
súvislosti s pandémiou COVID-19 bol vládou SR vyhlásený trikrát (podľa článku 5 Ústavného zákona č.
227/2002 Z. z.) a to: 1. od 16.03.2020 do 13.06.2020, 2. od 01.10.2020 do 14.05.2021 a 3. od 25.11.2021
do 22.02.2022. Núdzový stav bol ukončený, avšak mimoriadna situácia, vyhlásená vládou SR odo

dňa 12.03.2020 z dôvodu ohrozenia verejného zdravia II. stupňa v dôsledku pandémie infekčného
ochorenia COVID-19 ostala naďalej v platnosti. Ústredný krízový štáb 31.05.2022 neodsúhlasil jej
zrušenie. Evidentne zákonom predpokladaná krízová situácia, ktorá predstavuje aj mimoriadnu situáciu,
v čase posudzovania žalobcu posudkovými lekármi dňa 28.04.2021 ako aj dňa 21.10.2021 trvala.

28. Správny súd nepovažuje za správne tvrdenie žalobcu, že osobná účasť a osobné vyšetrenie je
zásadné za účelom zistenia skutočného stavu veci. Posudkoví lekári posudzujú zdravotný stav primárne
zlekárskychspráv(niezosobnéhovyšetreniaposudkovýmlekárom),keďvovšeobecnostiúlohoulekára
špecialistu je popísať zdravotné postihnutie a úlohou posudkového lekára je vyjadriť sa k dlhodobonepriaznivému zdravotnému stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť so zohľadnením
odborných lekárskych nálezov. Samotná skutočnosť, že k posúdeniu zdravotného stavu žalobcu došlo
v jeho neprítomnosti, nespôsobuje automaticky nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, neúplné,

nekomplexné posúdenie jeho zdravotného stavu, ak posudkový lekár vychádzal z predložených a jemu
dostupných lekárskych správ, z predloženej posudkovej spisovej dokumentácie žalobcu. V danom
prípade boli posudkovým lekárom ústredia žalovanej zhodnotené lekárske správy z MR vyšetrenia
LS chrbtice zo 06.11.2019, z MR vyšetrenia LS chrbtice zo 14.09.2020, z neurologického vyšetrenia
z 31.10.2019, z neurologického vyšetrenia z 25.08.2020, z neurologického vyšetrenia z 27.04.2021,

z neurologického vyšetrenia z 21.07.2021, z prepúšťacej správy z kúpeľnej liečby v Národnom
rehabilitačnom centre Kováčová, kde bol žalobca hospitalizovaný od dňa 30.06.2020 do 13.08.2020, z
neurochirurgického vyšetrenia zo 16.12.2019, z neurochirurgického vyšetrenia z 08.10.2020 a z EMG
vyšetrenia z 15.10.2021. Posudkový lekár konštatoval u žalobcu choroby: poškodenie driekových a
iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou (M51.1), stav po mikrodiscektómii L5-S1 vpravo
(03.12.2019), arteriálna hypertenzia WHO I., obezita - tučnota 2. stupňa s BMI 37,3. Pri posudzovaní

žalobcu v rámci odvolania posudkový lekár vyhodnotil aj lekársku správu z neurologického vyšetrenia
z 21.07.2021, ktorú pripojil žalobca k odvolaniu, preukazujúc zhoršenie jeho zdravotného stavu.
Posudkový lekár ústredia žalovanej odročil ústne pojednávanie dňa 06.10.2021 z dôvodu potreby
došetrovania zdravotného stavu žalobcu, ktorý v odvolaní uviedol, že má trvalé prejavy koreňového
dráždenia aj po operácii driekovej chrbtice, preto za účelom objektívneho potvrdenia koreňového

dráždenia považoval za potrebné doplniť EMG vyšetrenie periférnych nervov dolných končatín.
Bezodkladne po tom, čo posudkovému lekárovi bola predložená lekárska správa z EMG vyšetrenia z
15.10.2021 bol posúdený zdravotný stav žalobcu dňa 21.10.2021, ako to vyplýva z lekárskej správy,
zápisnice o ústnom pojednávaní z uvedeného dňa a bol vypracovaný odborný lekársky posudok. Postup
posudkového lekára svedčí o tom, že zdravotný stav žalobcu posudzoval komplexne, na základe

aktuálnych lekárskych správ lekárov špecialistov. Preto neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že posudkový
lekár nezobral do úvahy jeho aktuálny zdravotný stav, čo mu neumožňovalo správne posúdiť pokles
jeho pracovnej spôsobilosti.

29. Žalobca namietal, že z lekárskeho posudku nie je zrejmé akými úvahami sa pri posudzovaní

zdravotnéhostavužalobcuriadilpriurčenímierypoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť,ktorú
posudkový lekár určil na dolnej hranici percentuálneho rozpätia a taktiež nie je zrejmé prečo posudkový
lekár za ostatné zdravotné postihnutia nezvýšil určenú mieru maximálne o 10 % podľa § 71 ods. 8
zákona o sociálnom poistení.

30. Príloha č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. KAPITOLA XV - CHOROBY PODPORNÉHO A POHYBOVÉHO
APARÁTU, ODDIEL E - DORZOPATIA, DEFORMUJÚCA DORZOPATIA A SPONDYLOPATIA, Položka
4. Stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice
a) s miernym reziduálnym funkčným nálezom : 10 % - 20%
b) často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu

chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu: 35% - 45%
c) s nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom a trvalými prejavmi dráždenia nervov, s
parézami a so svalovými atrofiami a poruchou funkcie zvieračov: 70% - 80%.

31. Posudkový lekár ústredia žalovanej v posudku konštatoval, že v čase posudzovania išlo o 32

ročného účastníka konania s ukončeným vysokoškolským vzdelaním v odbore environmentalistika a
inžinierstvo, ktorý aktuálne pracuje ako administratívny pracovník - referent a od októbra 2019 je v liečbe
neurológa a neurochirurga pre bolesti driekovo - krížovej chrbtice, ktoré vznikli náhle v októbri 2019 pri
dvíhaní bremena, kedy pocítil prasknutie v krížoch. Z lekárskej správy, zápisnice o ústnom pojednávaní
21.10.2021 vyplýva, že žalobca podstúpil 03.12.2019 operáciu hernie disku L5-S1, následne absolvoval

kúpeľnú liečbu v NRC Kováčová, ďalej sa podrobil periradikulárnej liečbe pod CT kontrolou. Mal
doplnené EMG vyšetrenie periférnych nervov dolných končatín, ktoré podporuje diagnózu chronického
útlaku koreňa S1 vpravo.

32. Žalobca v žalobe namieta absenciu úvahy posudkového lekára pri určení miery poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť, čo však nezodpovedá skutočnosti, pretože posudkový lekár vo svojom
posudku uviedol úvahu pri konštatovaní záveru, ku ktorému dospel. Posudkový lekár v posudku o. i.
konkrétne uviedol, že žalobca "Dňa 14. októbra 2020 absolvoval periradikulárnu liečbu pod CT kontrolou
s miernym zlepšením ťažkostí. V klinickom neurologickom náleze pretrváva reziduálna radikulárnasymptomatológia S1 vpravo a uvedenú diagnózu podporuje aj objektívne EMG vyšetrenie, pri ktorom je
objektivizovaná chronická kompresia koreňa S1 vpravo. Vzhľadom k uvedenému určujem mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri stave po operácii chrbtice - mikrodiskektómii L5- S1 na 35

%. Dolnú hranicu percentuálneho rozpätia som určila vzhľadom na charakter práce, ktorou vykonáva,
ako aj vzhľadom k tomu, že pri objektívnom neurologickom vyšetrení opakovanie nie je dokumentovaná
hypotónia svalstva, ani hypotrofia až atrofia svalstva, svalová sila pravej dolnej končatiny je popisovaná
ako zlepšená, taktiež sa zlepšila stabilita, reflexy na dolných končatinách sú symetrické, postoj III. a
chôdza sú bez patológie, zostáva pozitívny napínací manéver Lasseque od 50 do 70 stupňov, ktorý

svedčí pre reziduálne prejavy koreňového dráždenia".

33. Správny súd zastáva názor, že z predmetného posudku je zrejmé, akými úvahami sa posudkový
lekár pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu riadil a zrejmé sú aj dôvody určenia rozhodujúceho
zdravotného postihnutia s prislúchajúcou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Správny súd nemôže podľa vlastnej úvahy nahradiť odborné závery posudkových

lekárov vlastnými závermi, pokiaľ nezistí, že obsah posudku je v rozpore s obsahom lekárskych
nálezov alebo niektoré lekárske nálezy neboli zohľadnené vôbec, resp. by zistil že lekársky posudok je
svojou celkovou skladbu nepreskúmateľný. V posudzovanom prípade správny súd takéto nedostatky
odborného posudku o invalidite nezistil.

34. Čo sa týka samotného určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z
vymedzeného percentuélneho rozpätia, aj táto činnosť je plne v kompetencii posudkového lekára.
Posudkový lekár mieru poklesu pracovného potenciálu v konkrétnych prípadoch určuje v závislosti od
závažnosti rôznych komplikácií, ktoré rozhodujúce zdravotné postihnutie vyvoláva. Posudkový lekár v
zásade postupuje tak, aby ním určená percentuálna miera ku konkrétnemu postihnutiu zodpovedala

približnému zaradeniu tohto postihnutia v rámci možnej škály závažnosti všetkých možných postihnutí,
ktoré obsahuje príslušná položka a príslušné písmeno. Jednotlivé položky v prílohe č. 4 zákona č.
461/2003 Z. z. sa vnútorne členia na viaceré písmená, ktoré podrobnejšie stupňujú mieru obmedzenia
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v závislosti od stúpajúcej závažnosti jednotlivých ochorení.
Dolná hranica miery poklesu sa určí pri menej závažných chorobných stavoch z hľadiska hodnotenia

funkčného stavu orgánu alebo systému, ako to vyplýva z metodického usmernenia pre posudkových
lekárov. Posudkový lekár zohľadniac obsah lekárskych správ a nálezov určil mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 %, čo je plne v jeho kompetencii, teda posúdiť či
sa jedná o menej či viac závažné chorobné stavy. Súdu posudzovať odborné medicínske závery
neprináleží. Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (z určeného percentuálneho rozpätia), je irelevantné.
Opakovane správny súd zdôrazňuje, že posúdenie tak rozsahu zdravotného postihnutia ako aj jeho
následkov na schopnosť poistenca vykonávať zárobkovú činnosť si vyžaduje odborné lekárske znalosti,
a preto je zverené posudkovým lekárom žalovanej v zmysle § 153 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom
poistení. Žalobca síce namietal, čo do určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,

avšak samotný záver posudkového lekára ničím nespochybnil, resp. nepredložil žiadny taký dôkaz,
ktorým by vyvrátil záver odborného lekárskeho posudku o jeho invalidite, ktorý sa stal podkladom
žalobou napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej.

35. Neobstojí ani žalobná námietka čo do nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre neuvedenie úvahy

posudkového lekára prečo nepriznal zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v zmysle § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa tohto ustanovenia posudkový lekár môže
zvýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných
zdravotných postihnutí tento pokles ovplyvňuje. Zo znenia citovaného ustanovenia však vyplýva, že
ani existencia ostatných zdravotných postihnutí nezakladá poistencovi nárok na toto zvýšenie. Naopak,

toto zvýšenie je oprávnením posudkového lekára, ktorý pritom uplatňuje zákonom povolenú správnu
úvahu.Spravujesapritomkritériamiuvedenýmivcitovanomustanovení,tedatým,čiupoistencaexistujú
iné zdravotné postihnutia a tieto sú tak závažné, že znižujú jeho schopnosť vykonávať zárobkovú
činnosť ešte viac než rozhodujúce zdravotné postihnutie v zmysle § 71 na ods. 6 zákona č. 461/2003
Z. z. (porovnaj závery rozsudku NSS SR sp. zn. 9Sk/7/2021 zo dňa 30.03.2022). Posudkový lekár

ústredia žalovanej v posudku zo dňa 21.10.2021 konkrétne uviedol: „Vysoký krvný tlak je aktuálne jeden
rok bez potreby užívania antihypertenzív s normálnymi hodnotami krvného tlaku (125/85 mmHg), bez
dokumentovaných orgánových komplikácií. Obezita - tučnota dosiaľ nebola liečená. Uvedené ochorenia
sú posudkovo nezávažné, nezvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť", čímdostatočne odôvodnil úvahu, prečo nezistil dôvody pre priznanie zvýšenia miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť maximálne o 10 % za ostatné zdravotné postihnutia.

36. Podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej absentuje odôvodnenie,
ako sa žalovaná vysporiadala s jeho argumentáciou pre priznanie invalidného dôchodku. Táto žalobná
námietka je nekonkrétna, všeobecná a nedôvodná, pretože z odôvodnenia rozhodnutia, ako aj z
lekárskych posudkov jednoznačne vyplýva, ktoré lekárske správy a nálezy boli posudkovými lekármi
vyhodnotené a s akým záverom. Žalovaná odôvodnila, prečo neakceptovala argumentáciu žalobcu pre

priznanie invalidného dôchodku, ak uviedla, len kto je v zmysle platnej právnej úpravy oprávnený prijať
záver o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave poistenca a o jeho poklese schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy SR je
právo na odôvodnenie rozhodnutia, ktorého štruktúra je rámcovo upravená pre predmetné rozhodnutie
Sociálnej poisťovni v § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., v zmysle ktorého v odôvodnení rozhodnutia
organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,

akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých
základe rozhodovala. Správny súd zastáva názor, že tam uvedené náležitosti žalobou napadnuté
rozhodnutie spĺňa. Rozhodnutie je dostatočne zrozumiteľné a nezrozumiteľnosť nemôže spôsobiť ani
citácia ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. aplikovaných pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu. Pokiaľ
žalobca poukazoval na závery rozsudkov Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 20Sd/310/2014 a

NajvyššiehosúduSRsp.zn.5Sžo11/2013,správnysúdkonštatuje,žeprotizáveromuvedenýmvtýchto
rozsudkoch nemožno nič namietať, avšak zo žaloby žalobcu nie je zrejmé, v čom konkrétne spočíva
pochybenie žalovanej v jeho prípade. Správny súd sám v týchto rozsudkoch konštatované nedostatky
v postupe a v rozhodnutí žalovanej nezistil.

37. Správny súd nezistil ani tvrdené nesprávne právne posúdenie veci, ktoré videl žalobca v tom, že
žalovaná v rozhodnutí generálneho riaditeľa nepoužila ustanovenie § 71 ods. 8 zákona o sociálnom
poistení, napriek tomu, že ho odcitovala v odôvodnení rozhodnutia, konkrétne len jeho prvú vetu.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval

správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery. Je zrejmé, že žalovaná zistený skutkový stav veci subsumovala pod
predmetné ustanovenie, pričom v odôvodnení rozhodnutia uviedla, že za ostatné zdravotné postihnutia
účastníka konania - stav po mikrodiskektómii L5- S1 vpravo zo dňa 03.12.2019, arteriálna hypertenzia
WHO I., obezita - tučnota 2. stupňa s BMI 37.3, zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. nepatrí (tretí odsek na strane 4). Použitie
právneho predpisu neznamená len vydanie priaznivého rozhodnutia pre účastníka konania. Rovnako,
ak rozhodujúci orgán zistí, že nie je naplnená hypotéza právnej normy, že nie sú splnené podmienky
pre postup podľa právnej normy, nárok neprizná, čo však neznamená, že podľa citovaného ustanovenia
právnej normy nerozhodoval.

38. K žalobnej námietke žalobcu, že žalovaná nezohľadnila skutočnosť, že žalobca stratil schopnosť
vykonávať pôvodnú pracovnú pozíciu, keď zamestnávateľ s ním skončil pracovný pomer dohodou z
dôvodu straty spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu, správny súd poukazuje na závery rozsudku
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9 Sk/11/2021 zo dňa 30.03.2022, že z ustanovenia § 71

ods. 1 a ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že základným predpokladom invalidity je pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, teda stav, kedy telesné, duševné a zmyslové schopnosti
takejto osoby sú nižšie než telesné, duševné a zmyslové schopnosti zdravého človeka. Rozhodujúce sú
teda osobné charakteristiky dotknutej osoby. Naopak, z citovaných ustanovení nevyplýva, že by sa pri
posudzovaníinvaliditymaloskúmať,aképracovnémožnostiponúkadotknutejosobetrhpráce.Invalidné

poistenie podľa § 2 písm. b) druhého bodu zákona o sociálnom poistení nie je poistením pre prípad
nedostatočnej ponuky na trhu práce, ale poistením pre prípad zmeny zdravotného stavu. Pokiaľ by sa
malo pri určovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť prihliadať aj na to, či je osoba s
určitými postihnutiami uplatniteľná na konkrétnom trhu práce (teda či konkrétny trh práce ponúka prácu
pre osoby s takýmito postihnutiami), viedlo by to k nerovnakému zaobchádzaniu s rôznymi osobami s

tými istými zdravotnými postihnutiami, a to len v závislosti od aktuálnej situácie na trhu práce. Tým by ale
invalidné poistenie stratilo svoj charakter poistenia vyslovene naviazaného na prípad poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Správny súd preto
považuje žalobnú námietku čo do nesprávnosti lekárskeho posudku v časti pracovnej rekomandácie zaneopodstatnenú. Pokiaľ bolo navrhované pracovné zaradenie na trhu práce, na pôvodnom pracovisku,
má sa za to, že v pozícii administratívneho pracovníka - referenta, a nie u toho istého zamestnávateľa,
s ktorým sa žalobca dohodol na skončení pracovného pomeru, aj keď zo zdravotných dôvodov.

39. Správny súd nezistil ani podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré žalobca videl v tom, že Sociálna poisťovňa nerešpektovala ustanovenia § 195 ods. 1 a ods. 2
zákona č. 461/2003 Z. z.

40. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním
rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné
podklady na rozhodnutie.

41. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a
vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo

známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

42. V tejto žalobnej námietke žalobca v správnej žalobe len vo všeobecnosti konštatuje, že z citovaných
ustanovení vyplýva zásada materiálnej pravdy, pričom zistením skutočného stavu sa rozumie zistenie
všetkých podstatných skutočností v súlade s príslušným hmotnoprávnym predpisom bez ohľadu na

to, či budú v prospech alebo neprospech účastníka. Neuvádza však, v čom spočíva porušenie
zásady materiálnej pravdy, ktoré skutočnosti neboli objasnené, zistené, ktoré relevantné otázky neboli
zodpovedané. Tiež vo všeobecnosti namieta, že žalovaná má povinnosť vyhľadať si aj iné dôkazy,
nielen postupovať v zmysle lekárskeho posudku. Správny súd sa vysporiadal už vyššie s argumentáciou
žalobcu o nutnosti zabezpečiť jeho vyšetrenie posudkovým lekárom a zohľadniť ukončenie jeho

pracovného pomeru, preto v dôsledku ich absencie, nepovažuje žalobou napadnuté rozhodnutie
za nezákonné. Ani v žalobe, ani na súdnom pojednávaní neboli uvedené také skutočnosti, ktoré
by spochybnili záver posudkového lekára ústredia žalovanej, v dôsledku neprítomnosti žalobcu pri
posudzovaní jeho zdravotného stavu. Nebolo namietané, v čom by bolo posúdenie iné, pokiaľ by
sa žalobca posúdenia osobne zúčastnil. Aj keď pri sociálnych žalobách fyzických osôb správny súd

postupuje neformálne (§ 202 ods. 2 SSP), neznamená to, že by žalobca nemal uvádzať relevantné
skutočnosti, najmä v čom konkrétne spočíva ukrátenie na jeho právach pri namietanom postupe
Sociálnej poisťovne. Inak povedané, správny súd nemôže uvažovať hypoteticky v tom zmysle, čo by
mohlo priniesť pre žalobcu priaznivejší výsledok, pokiaľ by žalovaná postupovala určitým spôsobom,
resp. domýšľať si, čím bol žalobca ukrátený na jeho právach.

43. Ustanovenie § 204 SSP umožňuje správnemu súdu v odôvodnených prípadoch doplniť dokazovanie
za účelom preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Primárne však aj pre oblasť sociálnych
vecí platí pravidlo obsiahnuté v § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu
je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania

opatrenia orgánu verejnej správy. Žalobca žiadne doplňujúce dokazovanie nenavrhol, ani súd nezistil
potrebu dopĺňať dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, nakoľko zistený/preukázaný skutočný
stav veci považoval za dostatočný pre vyvodenie záveru, k akému žalovaná dospela.

44. V tejto súvislosti správny súd poznamenáva, že posúdenie zdravotného stavu na účely invalidity

u žalobcu nie je definitívne/posledné, a to v tom zmysle, že by v budúcnosti už nemohlo dôjsť k jeho
zmene. Predmetné rozhodnutie sa týka len žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku spísanej
dňa 28.04.2021. Pri posudzovaní zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia žalovanej je pre súd
rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej. Žalovaná mohla
pri rozhodovaní zohľadniť len tie skutočnosti, ktoré jej boli v čase rozhodovania známe. Pokiaľ sa

žalobcovi po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia zhoršil zdravotný stav, čo by vedel preukázať
novými lekárskymi správami, či nálezmi, môže opätovne požiadať o invalidný dôchodok a žalovaná v
novom konaní znova posúdi splnenie zákonných podmienok pre priznanie tohto nároku (§ 70 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z.), ktoré musia byť splnené kumulatívne, vrátane vzniku invalidity u žalobcu
(ustanovenia § 71 citovaného zákona).

45. Správny súd v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 199 a nasl. SSP) nie
je v zmysle § 134 ods. 2 písm. d) SSP a § 203 ods. 2 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby (žalobnými bodmi), preto správny súd okrem zaujatia stanoviska ku konkrétnym námietkamžalobkyne, posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej a jemu
predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia ústredia aj mimo žalobných námietok. Po oboznámení
sa s obsahom administratívneho spisu (dávkového aj posudkového) správny súd konštatuje, že

nezistil žiadne dôvody, resp. také vady v konaní, v dôsledku ktorých by malo dôjsť k zrušeniu
žalobou napadnutého rozhodnutia. Generálny riaditeľ žalovanej sa vo svojom rozhodnutí vyčerpávajúco
vysporiadal s odvolacími námietkami, ako aj s relevantnými skutočnosťami pre rozhodnutie. Žalobou
napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom, na základe riadne zisteného skutkového stavu
veci a obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. Samotná skutočnosť, že žalobca s napadnutým

rozhodnutím nie je spokojný a že rozhodnutie nie je odôvodnené podľa jeho predstáv nemožno
považovať za porušenie jeho práva, ak je založené na správnych, logických a odborných úsudkoch a
argumentoch a je vydané v súlade so zákonom.

46. Keďže po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej správny súd dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, žalobu zamietol podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP.

47. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, správny súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc §
167 ods. 1 SSP a contrario.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú

sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť
podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľnemusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).