Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. máj 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/28/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320011117
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2320011117.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX,
pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a iné, o sťažnosti prokurátorky
Okresnej prokuratúry Galanta proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 1T/102/2020-199 zo dňa
31.10.2022, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16.05.2023 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť prokurátorky z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresného súdu Galanta č.k. 1T/102/2020-119 zo dňa 31.10.2022 okresný súd
postupom podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku trestnú vec obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXX, stíhaného pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, ktorého

sa mal dopustiť tak,

že

dňa 25.06.2019 v čase okolo 19:00 hod v meste Sereď na Garbiarskej ulici fyzicky napadol po
predchádzajúcej slovnej konverzácii E. E., a to tým spôsobom, že ho minimálne dvakrát päsťou udrel do

oblasti hlavy, čím poškodenému E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXX/XX, F. spôsobil povrchové
poranenia vlasatej časti kože hlavy a povrchové poranenia nosa, pomliaždenie s dobou liečenia do 10
dní podľa znaleckého posudku,

postúpil Okresnému úradu Galanta na prejednanie priestupku.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného,
svedkov, výsluchom znalca MUDr. Alana Sucháneka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to
lekárskymi správami poškodeného, výpoveďou splnomocnenkyne poškodenej Všeobecnej zdravotnej
poisťovne, a.s., odpisom registra trestov. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
závažnosť činu je v danom prípade nepatrná a konanie obžalovaného je možné posudzovať ako
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.

opriestupkoch.Naodôvodneniesvojhorozhodnutiauviedol,žeobžalovanýsvojímkonanímpoformálnej
stránke naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona, pretože na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného.
Podstatné však boli okolnosti, za ktorých k fyzickému útoku došlo, pretože obžalovaný tak konal až po
tom, ako sa ho poškodený snažil chytiť za ramená, čo potvrdil aj poškodený vo výpovedi na hlavnom
pojednávaní. Obžalovaný sa zľakol a reagoval tak, že poškodeného udrel päsťou do hlavy. V dôsledku

útoku však poškodenému nebolo spôsobené vážne zranenie, čo potvrdil znalec MUDr. Alan Suchánek,
ktorý vyhodnotil intenzitu úderov ako menšej až strednej intenzity, zranenia ako menej závažné s tým,že poškodeného iba minimálne obmedzovali v obvyklom spôsobe života. Obmedzenia poškodeného
trvali do 7 dní, doba liečenia do 10 dní. K dobe liečenia znalec uviedol, že keby neboli bývali záznamy o
vyšetrení poškodeného až doby po nejakých siedmych alebo desiatich dní, tak by si dovolil povedať, že

doba liečenia poškodeného by trvala do 7 dní. Na základe uvedeného okresný súd konštatoval, že zo
strany obžalovaného neboli naplnené všetky zákonné znaky, ktoré tvoria kvalifikačný moment spáchania
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Absentuje totiž spôsobenie takého
následku, ktoré by obmedzovalo obvyklý spôsob života poškodeného dlhšiu dobu ako 7 dní. V danom
prípade sa jednalo o drobné ublíženie na zdraví, ktoré u poškodeného nedosahuje intenzitu poruchy

zdravia predpokladanej v citovanom zákonnom ustanovení.

Proti tomuto uzneseniu bezprostredne po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní zahlásila sťažnosť
prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta (č.l. 197 rub), ktorú odôvodnila na č.l. 204.

Prokurátorka namieta spôsob rozhodnutia okresného súdu, ktorý voči obžalovanému považuje za

nedostačujúci vzhľadom na charakter spáchaného trestného činu. Vo vzťahu k trestnému činu
výtržníctva išlo z hľadiska spôsobu konania o fyzické napadnutie iného, ktoré je potrebné hodnotiť
prísnejšie, ako keby išlo len o verbálne napadnutie. Fyzické napadnutie iného je spôsobené agresivitou
páchateľa, ktorá sa môže neskôr opakovať v prípade, ak takéto konanie ostane beztrestné a bude
sankcionované len ako priestupok. Konanie obžalovaného bolo aj pre prípad zľaknutia neprimerané,

nakoľko išlo o opakované útoky na poškodeného, konkrétne údery do hlavy. Zo znaleckého posudku
vyplýva, že išlo o minimálne dva údery do spánkovej a temennej oblasti a oblasti nosa, pričom úderov
mohlo byť aj viac. Z uvedeného je zrejmé, že nemožno hovoriť len o obrannej reakcii obžalovaného.
Z uvedeného hľadiska nepovažuje za primerané použitie materiálneho korektívu, najmä s ohľadom
na spôsob konania obžalovaného. Použitie materiálneho korektívu vzhľadom na intenzitu útoku ako

aj samotný spôsob prevedenia útoku je neprimeraný a konanie obžalovaného je potrebné posudzovať
ako trestný čin, nie priestupok. Ďalej poukazuje na závery znaleckého posudku znalca MUDr. Alana
Sucháneka, z ktorého vyplýva, že poškodenému bolo ublížené na zdraví, došlo k poškodeniu jeho
zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske ošetrenie, ako aj liečenie, pričom obvyklý spôsob života
poškodeného bol obmedzený na 10 dní. Vo všeobecnosti platí, že nemožno stanoviť minimálnu dobu,

po ktorú musí poškodenie zdravia trvať, aby ho bolo možné považovať za ublíženie na zdraví. Sťaženie
obvyklého spôsobu života však nesmie trvať iba krátky čas, ktorý predstavuj dobu 6 dní. Ak ide o dobu
7 dní, spravidla ide o ublíženie na zdraví. Z hľadiska subjektívnej stránky trestného činu sa obžalovaný
skutku dopustil úmyselne. Konanie obžalovaného je nutné posudzovať ako prečin ublíženia na zdraví,
nakoľko došlo k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu. Vzhľadom na

uvedené navrhuje, aby sťažnostný súd podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil napadnuté
uznesenie a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Obžalovaný sa k sťažnosti prokurátorky vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu. V plnej miere sa
stotožnil s napadnutým uznesením, okresný súd správne vyhodnotil mieru obmedzenia obvyklého

spôsobu života poškodeného, a teda nie je dôvodné vec prejednávať pred súdom. Napadnuté uznesenie
je zákonné, vecne správne a navrhuje sťažnosť prokurátorky zamietnuť ako nedôvodnú.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16.05.2023 na podklade podanej sťažnosti podľa §
192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia,

protiktorémupodalaprokurátorkasťažnosťadospelkzáveru,ženapadnutéuzneseniejevecnesprávne
asťažnosťprokurátorkyjepotrebnézamietnuť.Vdanomprípadebolisplnenépodmienkyprepostúpenie
veci podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku.

Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil tak s výrokovou časťou napadnutého uznesenia okresného

súdu ako aj s jeho odôvodnením. Stotožnil sa s právnym názorom okresného súdu o tom, že
vzhľadom na okolnosti, za ktorých ku skutku došlo ako aj charakter zranení poškodeného bolo
dôvodné konštatovať nepatrnú závažnosť činu a konanie obžalovaného posudzovať ako priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Na
zdôraznenie správnosti krajský súd dodáva:

Krajský súd primárne v prejednávanej veci dáva do pozornosti princíp trestného práva „ultima ratio“ a
teda zásady subsidiarity trestnoprávnej represie. Princíp ultima ratio má plniť hlavne funkciu špeciality
a spočíva v povinnosti súdov dať prednosť uplatňovaniu zodpovednosti podľa netrestnej právnej normypred postihom páchateľa pomocou noriem trestného práva. Trestnými činmi môžu byť len závažnejšie
prípady protispoločenských konaní, a to podľa zásady, že tam, kde postačia k regulácii prostriedky
správnehoalebocivilnéhopráva,sútrestnoprávneprostriedkynielennadbytočné,alezpohľaduprincípu

právneho štátu taktiež neprípustné. Pomocná úloha trestnej represie v podobe poňatia trestného práva
akoultimaratiomáajinterpretačnývýznamvtom,abysúdyvykladaliznakyskutkovýchpodstáttrestných
činov aj na nadväzujúcu mimo trestnú právnu úpravu a aplikovali ich len na závažné prípady, pričom
musia zvažovať, či a ako bolo možné využiť inštitúty iných právnych odvetví v reakcii na porušenie práva.

Okrem obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu sa na vyvodenie trestnej zodpovednosti
pri prečine vyžaduje aj naplnenie tzv. materiálneho korektívu, vyjadreného v § 10 ods. 2 Trestného
zákona. Jednou z podmienok, ktorá musí byť splnená na to, aby určité protiprávne konanie mohlo byť
kvalifikované ako konkrétny prečin, je v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona aj pozitívny záver o tom,
že závažnosť konania, ktoré inak z formálneho hľadiska napĺňa znaky skutkovej podstaty niektorého z
prečinov je vyššia ako nepatrná (u dospelého páchateľa). Stupeň závažnosti činu má zásadný význam

pre rozhodnutie o otázke viny a trestu. Závažnosť činu je teda určená spôsobom vykonania činu a jeho
následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, mierou zavinenia a pohnútkou páchateľa.

Posúdenie, či konanie obžalovaného spočívajúce v údere (úderoch) päsťou poškodeného do tváre
naplnilo formálne znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona alebo naopak,

jednalo sa o menej závažné konanie majúce znaky priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 alebo
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch závisí od mnohých
okolností, ktoré musí súd nutne zohľadňovať, kedy musí skúmať aj existenciu materiálneho korektívu
uvedeného v ustanovení § 10 ods. 2 Trestného zákona.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný s poškodeným neprišli do konfliktu po prvýkrát,
už v minulosti mali medzi sebou (resp. obžalovaný so synom poškodeného) vzájomné potyčky,
ktoré viedli k riešeniu v rámci priestupkového konania. Obžalovaný uviedol, že len pár dní pred
skutkom prišiel do konfliktu so synom poškodeného, ktorý mu úmyselne poškodil vozidlo. Vzájomné
konflikty medzi obžalovaným a poškodeným tak zjavne prispeli k tomu, že v inkriminovaný deň,

došlo medzi oboma opäť k potyčke. Z dokazovania vyplynulo, že „spúšťačom“ konfliktu bolo to,
kedy obžalovaný videl poškodeného ako mu kope do blatníka vozidla, na čo podišiel k svojmu
vozidlu a upozornil poškodeného, aby v konaní nepokračoval. Následne ho poškodený chytil za
ramená, na čo obžalovaný reagoval úderom päsťou. Obaja zhodne uviedli, že poškodený podišiel
k obžalovanému, chcel ho chytiť za ramená, pričom rovnako poškodený potvrdil, že obžalovaný sa

zrejme zľakol, že ho poškodený chce zbiť, preto ho udrel do hlavy. Nebolo preukázané, že by sa
obžalovaný pred skutkom, resp. počas neho správal agresívne a arogantne, že by útok na poškodeného
plánoval, motívom jeho konania mala byť obrana, kedy nevedel, či ho poškodený chcel „len chytiť“
za rameno, alebo ho eventuálne fyzicky napadnúť, čo napokon potvrdil aj sám poškodený. Po dvoch
úderoch obžalovaného poškodenému to bol práve obžalovaný, ktorý z miesta skutku odišiel, privolal

políciu, v útoku nepokračoval, vypätú situáciu neeskaloval. Z konania poškodeného takáto iniciatíva
nevyplynula, na vyšetrenie išiel až po tom, ako obžalovaný išiel podať vysvetlenie na príslušné oddelenie
PZ. Žiadne výrazné črty charakterizujúce spôsob spáchania prečinu výtržníctva prítomné neboli, pri
skutku sa okrem obžalovaného a poškodeného nachádzal iba svedok G. H., v istom momente svedkyňa
I. J., pričom ďalšie osoby, ktorý by mali byť výtržnosťou pohoršené neboli identifikované. Pokiaľ ide

o svedkyňu C., tu krajský súd poukazuje na jej písomné vyjadrenie o tom, že nebola prítomná pri
prejednávanej udalosti a ďalšiu svedkyňu K. sa nepodarilo na pojednávanie zabezpečiť. Skutok nemal
stupňujúcu sa tendenciu, nebol osobitne motivovaný, obžalovaný nebol pod vplyvom alkoholu, nebol
agresívny či arogantný, s privolanou hliadkou PZ spolupracoval, javí sa, že obžalovaný len vybočil
z rámca bežnej reakcie v rámci situačnej udalosti. Pre posúdenie závažnosti je potrebné hodnotiť

aj osobu páchateľa (obžalovaného) a to v kontexte doterajšieho spôsobu života, alebo povahových
vlastností, pričom bolo zistené, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, dopustil sa celkom 5
priestupkov, avšak na úseku cestnej premávky, čiže typovo odlišného konania, čo mu v tejto veci
nemohlo priťažovať. Obžalovaný žije so svojou družkou, je zamestnaný, má maloleté dieťa. Nikdy nebol
prejednávaní za spáchanie priestupku či iného správneho deliktu miestnou obecnou komisiou. Žiadne

negatívne faktory v osobnostnom profile obžalovaného teda neboli zistené.

Za trestný čin výtržníctva nemožno považovať akékoľvek fyzické napadnutie iného, spáchané verejne
alebo na mieste verejnosti prístupnom. Pre tento trestný čin je typický zjavne neúctivý a nedisciplinovanýpostoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia. Pri posudzovaní formálnych znakov skutkovej
podstaty uvedeného trestného činu je preto potrebné hodnotiť, za akých okolností bol čin spáchaný,
či išlo o pohnútku, ktorou páchateľ prejavil aroganciu voči ostatným osobám, alebo či bol napr.

vyprovokovaný a vybočil z rámca normálnej reakcie. V tejto súvislosti je potrebné hodnotiť aj ďalšie
okolnosti prípadu, najmä vek páchateľa, intenzitu útoku a spôsob spáchania činu. Dôležité je i
zhodnotenie materiálnej podmienky trestného činu s prihliadnutím na osobu páchateľa a následok jeho
konania, vrátane odozvy verejnosti. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 14/2002 – T 352).

Všetky vyššie uvedené okolnosti, ktoré boli vyhodnotené vo vzťahu k správaniu sa obžalovaného pred
útokom, intenzite útoku, jeho priebehu, následku, dĺžky trvania a správania sa obžalovaného po útoku
viedli okresný súd k správnemu záveru, že konanie obžalovaného nevykazovalo také znaky, ktoré by súd
mohol považovať za výtržnosť spočívajúcu v hrubom narušení občianskeho spolunažívania a verejného
poriadkumajúcepovahutrestnéhočinu.Obžalovanýsícenapadolpoškodeného,aleintenzitajehoútoku
bola nízka, nespôsobil na tele poškodeného závažný následok, útok trval iba krátku dobu, konanie

obžalovaného bolo čiastočne ovplyvnené predchádzajúcimi konfliktmi s poškodeným a aj samotným
poškodeným na mieste skutku.

Pokiaľ ide o spôsobené zranenia poškodeného, v tomto smere krajský súd poukazuje na to, že i
keď následok nie je formálnym znakom trestného činu, je potrebné dokazovať a hodnotiť stupeň

poranení napadnutej osoby. Rozhodujúce je, aká je povaha poruchy zdravia, akými príznakmi sa
prejavuje (bolestivosť, intenzita bolesti), akú dobu sa poranenie prejavuje, aké lekárske ošetrenie si
zranenie vyžaduje, aké zdravotné problémy mal poškodený). Musí ísť o kvalifikované zmeny na zdraví
poškodeného, t.j. také zmeny v zdravotnom stave poškodeného, ktoré nie sú len prechodného rázu, a
ktoré porušením normálnych funkcií telesných alebo duševných sťažujú výkon obvyklej činnosti, alebo

obvyklý spôsob života poškodeného.

V tomto smere krajský súd poukazuje na to, že pri právnom posudzovaní konania páchateľa, ktorým
útočil proti zdraviu občana, nie je možné vychádzať len z toho, aká ujma na zdraví poškodeného
bola týmto útokom spôsobená, ale je treba prihliadať aj k okolnostiam, za akých sa útok stal, aké

nebezpečenstvo pre napadnutého z útoku hrozilo. Rozhodujúcimi okolnosťami sú predovšetkým spôsob
spáchania činu, intenzita útoku, pohnútka činu a vlastnosti páchateľa, najmä agresivita. (judikát R
16/1964).

Ako už správne uviedol prokurátor v sťažnosti, vo všeobecnosti nemožno jednoznačne určiť minimálnu,

resp. primeranú dobu, po ktorú musí poškodenie zdravia trvať na to, aby ho bolo možné považovať
za kvalifikované ublíženie na zdraví. Nemožno sa však stotožniť s tým, že táto doba je ohraničená
dobou liečenia 7 dní, bez toho, aby súd podrobne skúmal charakter zranení, spôsob obmedzenia
obvyklého spôsobu života, dĺžku liečby, prípadne komplikácie pri zotavovaní, ako aj ďalšie skutočnosti.
V predmetnej veci však následok v podobe zranenia poškodeného formálne spĺňa kvalifikačné kritériá

v § 123 ods. 2 Trestného zákona, a to aj napriek tomu, že znalcom bola konštatovaná doba liečenia
len v rozmedzí 7-10 dní a doba obmedzenia poškodeného v obvyklom spôsobe života 7 dní, avšak
nešlo o zranenia závažné, ale len povrchové, nepatrné, ktoré nemohli odôvodňovať naplnenie skutkovej
podstaty žalovaných prečinov. Znalec totižto v znaleckom posudku konštatoval, že zranenia, ktoré utrpel
poškodený ho iba v minimálnom rozsahu obmedzovali v jeho obvyklom spôsobe života, obmedzenia

trvali určite do 7 dní. Pokiaľ by neexistovali záznamy o vyšetrení poškodeného, označil by dobu liečenia
poškodeného s určitosťou do 7 dní, nakoľko poškodený utrpel len povrchové zranenia. Podľa znalca
išlo vo všeobecnosti o menej závažné zranenia, doba liečenia bola ustálená aj o vstrebanie farebnej
podliatiny, ktorá už ale poškodeného v bežnom živote výrazne obmedzovať nemohla. Poškodený sa
počaskonanianijakonezmieňovalocharakteresvojichzranení,dobeliečeniačiosťaženíčiakomkoľvek

obmedzení obvyklého spôsobu života. Z uvedeného vyplýva, že vo vzťahu k poškodenému bol síce
zmenený stav - ale nešlo u neho o vnútorné zranenia, dlhotrvajúce bolesti, upútanie na lôžko, jeho
zdravotnýstavnasadenímliečbysanezhoršil,rovnakonešloozranenia,ktorébynazdravípoškodeného
zanechali následky.

Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a
jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná. Pri tomto poňatí materiálny korektív znamená, že prečin má len formálne znaky,
teda znaky skutkovej podstaty trestného činu, avšak na korekciu prílišnej tvrdosti tohto postupu môžu byťv konkrétnom prípade použité určité materiálne kritériá, ktoré keď sú zvážené a zistí sa nízka závažnosť
prečinu, spôsobujú, že konkrétny čin nie je prečinom. Pri určení závažnosti prečinu ako merateľného
kritéria materiálneho znaku (materiálneho korektívu) je potrebné si totiž uvedomiť, že materiálny znak

(materiálny korektív) je daný súborom viacerých skutočností, ktoré treba v každom jednom prípade
zvážiť ako jeden celok, aj keď v každom jednotlivom prípade môže byť pomer, s ktorým sa prihliada na
tieto jednotlivé skutočnosti a na vzájomný vzťah medzi nimi rôzny (judikát R I/1965, R II/1965).

Rozhodujúcimi skutočnosťami, na podklade ktorých dospel súd k záveru, že konanie obvineného

z hľadiska materiálneho nenapĺňa závažnosť prečinu, sú predovšetkým dokazovaním preukázané
okolnosti, ktoré bezprostredne skutku predchádzali a okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný a aj
následok v podobe ľahkého zranenia poškodeného. Obžalovaný zrejme v momente prekvapenia
nezvládol konfliktnú situáciu, po fyzickom kontakte poškodeného sa zľakol a reagoval úderom päsťou
na poškodeného. Jeho útok však nemal stúpajúci a agresívny charakter, nebol sprevádzaný inými
výtržnosťami, či iným útokom.

I keď konanie obžalovaného z formálneho hľadiska mohlo napĺňať všetky atribúty prečinu výtržníctva
a prečinu ublíženia na zdraví, z materiálneho hľadiska toto konanie nedosiahlo takú závažnosť, aby
bolo možné konštatovať, že skutok vymedzený vo výrokovej časti tohto uznesenia je trestným činom.
Z uvedeného dôvodu má aj krajský súd za to, že konanie obvineného môže byť iným orgánom posúdené

ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších právnych predpisov, a preto okresný súd postupoval správne a predmetnú trestnú vec
obžalovaného postúpil Okresnému úradu Galanta, ako orgánu príslušnému na prejednanie priestupku.

Z vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd sťažnosť prokurátorky v zmysle § 193 ods. 1 písm. c)

Trestného poriadku zamietol ako nedôvodnú.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného
poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.