Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoCsp/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118273620
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:6118273620.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu

JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v spore žalobcu: Stredoslovenská energetika, a. s.,
Pri Rajčianke 8591/4B, 07 41 Žilina, IČO: 51 865 467, zastúpený advokátkou: JUDr. Ľudmila Jurčová, AK
so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava, IČO: 42 171 083, proti žalovanému: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, F.
Q. XXXX/XX, XXX XX N., zastúpený advokátom: JUDr. Róbert Ešek, AK so sídlom Levice, Bernolákova
2, o zaplatenie 13.405,12 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Levice č. k. 15Csp/84/2018 - 453 zo dňa 30. júla 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku (III.) a výroku o

trovách konania (IV.) p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie v časti istiny v sume 10,08
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10,08 eura počítaný od 25.08.2015 do
zaplatenia. Výrokom II. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 438,52 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05% ročne zo sumy 5.964,60 eura od 08.05.2015 - 07.09.2015, 5.166,52 eura od 08.09.2015
- 28.10.2015, 4.378,52 eura od 29.10.2015 - 23.11.2015, 3.590,52 eura od 24.11.2015 - 18.12.2015,

2.802,52 eura od 19.12.2015 - 28.01.2016, 2.014,52 eura od 29.01.2016 - 26.02.2016, 1.226,52 eura
od 27.02.2016 - 30.03.2016 a vo výške 5% ročne zo sumy 438,52 eura od 31.03.2016 do zaplatenia,
všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok III.)
O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
v rozsahu 93,46 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok IV.).
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 20 ods. 1, 5, 6, § 34 ods. 10, § 35 ods. 6 zákona

č. 656/2004 Z.z. o energetike. Poukázal na obsah žaloby, ktorou sa pôvodný žalobca (Stredoslovenská
energetika, a.s.) domáhal od žalovaného zaplatenia 13.405,12 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 10,08 eura od 25.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 18.921,12 eura od
08.05.2015 do 07.09.2015, zo sumy 18.123,04 eura do 08.09.2015 do 28.10.2015, zo sumy 17.335,04
eura od 29.10.2015 do 23.11.2015, zo sumy 16.547,04 eura od 24.11.2015 do 18.12.2015, zo sumy
15.759,04 eura od 19.12.2015 do 28.01.2016, zo sumy 14. 971,04 od 29.01.2016 do 26.02.2016, zo
sumy 14.183,04 eura od 27.02.2016 do 30.03.2016 a vo výške 5 % ročne zo sumy 13. 395,04 eura

od 31.03.2016 do zaplatenia z titulu nedoplatku za spotrebu elektrickej za obdobie od 01.05.2014 do
16.04.2015 (ďalej len "sporné obdobie") po odpočítaní preddavku a mesačných splátok a z titulu nároku
na faktúru v sume 10,08 eura, ktorou bol účtovaný poplatok za odklad úhrady. O takto uplatnenom
nároku rozhodol upomínací súd platobným rozkazom sp.zn. 2Up 299/2018 zo dňa 28.05.2018 (ďalej len"platobný rozkaz"), ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu
odpor.
1.2 Zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že medzi pôvodným žalobcom a žalovaným došlo dňa

11.04.2012 k uzatvoreniu zmluvy o dodávke a distribúcií elektriny (ďalej len "zmluva"), podľa zákona o
energetike č. 251/2012 Z. z. (pôvodný žalobca cituje právny predpis, ktorý bol účinný až od 01.09.2012 s
tým, že zmluva bola uzatvorená už dňa 11.04.2012). V zmysle zmluvy žalovaný odoberal zo zariadenia
pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste F.. Faktúrami za dodávku elektriny a za
prácu a služby vyúčtoval pôvodný žalobca žalovanému faktúrou č. 3888007454 sumu 10,08 Eur, ktorá

bola splatná dňa 24.08.2015 a faktúrou č. 6319262013 splatnou dňa 07.05.2015, sumu 18.921,12
eura, z súčtu ktorých si pôvodný žaloby uplatňoval nárok tak, ako je špecifikovaný v prvom odseku
tohto rozsudku. Pôvodný žalobca prihliadol na žalovaným vykonané čiastočné úhrady v zmysle
splátkového kalendára v celkovej sume 5.526,08 Eur nasledovne: dňa 28.10.2015 sumu 788,00 eura,
dňa 23.11.2015 sumu 788,00 eura, dňa 18.12.2015 sumu 788,00 eura, dňa 28.01.2016 sumu 788,00
eura, dňa 26.02.2016 sumu 788,00 eura, dňa 30.03.2016 sumu 788,00 eura a dňa 07.09.2015 sumu

798,08 eura. Práve v dôsledku vykonaných úhrad pôvodný žalobca uplatnil nárok na sumu 13.405,12
eura (18.921,12 eura - 5 .526,08 eura + 10,08 eura) s príslušenstvom.

1.3 Žalobca pristúpil k čiastočnému späťvzatiu žaloby na pojednávaní konanom dňa 16.06.2021 s
odôvodnením, že v rámci súm, ktoré žalovaný platil v splátkach (ešte pred podaním žaloby - prvá splátka

v sume 798,08 eura uhradená dňa 07.09.2015), mala byť táto suma započítaná na úhradu faktúry
na 10,82 eura, avšak systém pôvodného žalobcu bol nastavený tak, že úhrady boli v celom rozsahu
započítané len na faktúru č. 1. Vzhľadom k tomu, že k tomuto čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo po
tom, ako bola žalovanému už doručená žaloba, súd prvej inštancie prvým výrokom konanie zastavil v
zmysle dispozičného úkonu žalobcu.

1.4 Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nebol spor o tom, že spoločnosť PDS vykonala
odpočet dva krát po sebe nasledujúcich fakturačných obdobiach len odhadom a aj sám žalobca (a aj
pôvodný žalobca) výslovne uviedol, že naúčtované kWh vo faktúre č. 1 predstavujú aj doúčtovanú
spotrebu elektriny za predchádzajúce obdobia a to práve z dôvodu, že za dve predchádzajúce

obdobia bol odpočet vykonaný len odhadom . Spor bol o tom, že spotreba tak, ako bola nameraná
daným elektromerom podľa žalovaného je nereálnou spotrebou, avšak žalobca tvrdil, keďže vadnosť
elektromera nebola preukázaná, že sa jedná o hodnoty správne a zodpovedajúce skutočne odobratej
elektrickej energie za sledované obdobie (teda nielen za sporné), hoci vo faktúre č. 1 je jednoznačne
uvedené, že sa jedná len o spotrebu za sporné obdobie, ktoré je určené fakturačným obdobím

od 01.05.2014 -16.04.2015. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalovaným namietaný
nesprávny odpočet nebol doriešený v rámci reklamačného konania, keďže odmietol pôvodným
žalobcom navrhovaný postup - podanie žiadosti na príslušnom tlačive na základe ktorého by bolo
vykonané premeranie elektromera. Pokiaľ sa žalovaný rozhodol konať tak, že o premeranie elektromera
nepožiadal, dostal sa do horšej dôkaznej pozície s prihliadnutím aj na tú skutočnosť, že súd má

preukázané, že v čase uzatvorenia zmluvy o dodávke elektrickej energie bol žalovanému namontovaný
nový elektromer so spotrebou 2 kWh, na ktorú skutočnosť pôvodný žalobca pri vyúčtovacích faktúrach
prihliadol a u ktorého je vyšší predpoklad jeho bezvadnosti, ako u elektromera používaného niekoľko
rokov, desaťročí. Bez relevantného dôkazu o vadnosti elektromera, ktorú je možné konštatovať len na
základe preukázateľne vykonaných meraní, súd nemohol prijať záver, že elektromer je vadný, a práve

z dôvodu jeho vadnosti neprihliadnuť ani na namerané (hoci vysoké) hodnoty.

1.5 Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie tiež za preukázané, že nielen žalovaný
postupoval v rozpore so všeobecnými obchodnými podmienkami, keďže jeho meradlo nebolo verejne
prístupné, ako ani nebol prítomný pri samotnom odpise elektrickej energie, resp. reálne hodnoty z

elektromera neohlásil ani telefonicky, ale bolo preukázané, že dokonca aj pôvodný žalobca potupoval
v rozpore s " jeho" obchodnými podmienkami, na ktoré poukázal právny zástupca žalovaného - bod
5 časti Merania a odpočty, podľa ktorého: "určenie spotreby pre vyúčtovanie podľa bodu 10.12.OP
nie je možné vykonať dvakrát po sebe. V prípade, ak na odbernom mieste nie je možné vykonať
druhý odpočet v rade, bude odberateľovi zaslaná upomienka s možným následkom odpojenia z

dôvodu opakovaného porušenia zmluvy". Z odpovede Stredoslovenskej distribučnej, a. s. teda od
spoločnosti, prostredníctvom ktorej pôvodný žalobca zabezpečoval vykonávanie odpočtov, mal súd
za preukázané, že pre sporné odberné miesto bola v rozpore s obchodnými podmienkami určená
spotreba až dva krát za sebou od 11.04.2012 - 07.04.2013 a od 08.04.2013 - do 30.04.2014 náhradnýmspôsobom - odhadom s odôvodnením, že odberné miesto, resp. umiestnenie meradla nie je na
verejne prístupnom mieste a odberateľ v termíne určenom na odpočet odberného miesta neumožnil
vykonanie odpočtu inštalovaného meradla na odbernom mieste a ani nenahlásil odpočet PDS SSD,

a. s. alebo prostredníctvom svojho dodávateľa elektriny. Ďalej táto spoločnosť jednoznačne uviedla,
že žalovanému nebola vystavená, ani odoslaná žiadna upomienka týkajúca sa distribúcie elektrickej
energie.Vtomtoprípade,keďžepôvodný žalobcanavyriešeniedanejspornejsituácienevyužilanijeden
z uvedených spôsobov, nadmernú spotrebu zistil až pri treťom odpočte, ktorý už bol vykonaný odpísaním
hodnoty elektromerom zaznamenaných kWh. Z vykonaného dokazovania bolo v konaní preukázané

aj nedodržanie obchodných podmienok ( bod 4 časti Meranie a odpočty) zo strany žalovaného, keďže
nemal elektromer na verejne dostupnom mieste, ako aj nebol prítomný pri meraniach s tým, že je
správne tvrdenie, že nebolo povinnosťou pôvodného žalobcu žalovaného vopred obvolávať, ale po
druhej neprítomnosti ho mal min. písomne vyzvať. S prihliadnutím na túto dôkaznú situáciu, súd prvej
inštancie potom v časti správnosti namerania údajov ustálil, že elektromerom namerané údaje je
potrebné považovať za správne, ale za celé sledované obdobie, nielen za sporné obdobie.

1.6 Súd prvej inštancie zastal názor, že vzhľadom k tomu, že faktúra č. 1 predstavuje spotrebu v
celom sledovanom období, je potrebné vychádzať z nameraných hodnôt aj zo sporeného obdobia
zaznamenanéelektromerom,ktoréhovadnosťnebolarelevantnýmdôkazompreukázanáatedahodnoty
je potrebné považovať za správne. Keďže žalobca za prvé dve fakturačné obdobia účtoval žalovanému

spotrebu elektrickej energie len ním odhadovanú, tak v spornom období (01.05.2014 -16.04.2015)
žalovaný nespotreboval elektrickú energiu v množstve, ako bola uvedená vo faktúre č. 1, pretože
táto faktúra odráža celkovú spotrebu od namontovania elektromera až po odpočet k 16.04.2015,
po dopočítaní spotreby ktorá bola len odhadovaná a je uvedená vo faktúrach za predchádzajúce
dve fakturačné obdobia (faktúra č. 2 a faktúra č. 3). Súd prvej inštancie zdôraznil, že predmetom

konania je len sporné obdobie, keďže žalobca odvodzuje svoj nárok výlučne z faktúry č. 1, kde je
jednoznačne uvedené fakturačné obdobie od 01.05.2014 - 16.04.2015, a teda k približnej spotrebe
je možné dospieť len určitým výpočtom tak, že je potrebné vychádzať z hodnôt nameraných v období
od 11.04.2012-16.04.2015 (sledované obdobie). Bolo nepochybné, že v sledovanom období teda bolo
spotrebovaných 148 520 kWh. Takto nameranú spotrebu súd potom rozdelil počtom dní v sledovanom

období, teda v každom jednom dni sledovaného obdobia súd predpokladal rovnakú spotrebu, keďže nie
je možné zistiť v ktorom období bola spotreba prípadne vyššia. Sledovaným obdobím je obdobie od
11.04.2012 - 16.04.2015, čo na počet dní predstavuje 1.101 dní ( 265 + 365 +365 +106). Z uvedených
dní, v spornom období (od 01.05.2014 - 16.04.2015) bolo 351 dní. Keďže v sledovanom období bola
nameraná spotreba v rozsahu 148 520 kWh, na jeden deň to predstavuje spotrebu 134,89554 kWh a za

sporné obdobie išlo potom o spotreba v rozsahu 47 348 kWh. Pokiaľ vo faktúre č. 1 fakturovaná suma 19
094,12 Eur zodpovedala 147 300 kWh nameraných za sporné obdobie, potom za 1 kWh to predstavuje
sumu 0,1296274 Eur (19.094,12 eura : 147 300 kWh), ktorou sumou bola vynásobená spriemerovaná
spotreba za sporné obdobie, čo predstavuje sumu 6.137,60 eura (0,1296274 Eur x 47 348 kWh).

1.7 Žalobca si zároveň uplatnil nárok na úrok z omeškania, ktorý súd prvej inštancie žalobcovi priznal
len zo sumy v rozsahu ktorej súd považoval nárok žalobcu za opodstatnený po odpočítaní preddavku,
lebo len s touto sumou sa žalovaný dostal do omeškania (prvý úrok z omeškania je priznaný zo sumy
5.964,60 eura / opodstatnený nárok je v sume 6.137,60 eura - 173,00 eura preddavok/), z ktorej sumy
sú postupne odpočítavané úhrady žalovaného s tým, že prvú úhradu súd počítal v sume 798,08 eura

tak, ako to vyplývalo zo žaloby a vyjadrenia žalobcu, následne zostávajúca istina bola ponížená vždy o
sumu 788,00 eura. Úrok z omeškania bol priznaný za obdobie omeškania, ktoré začalo nasledujúcim
dňom po splatnosti faktúry, t. j. 08.05.2015 bolo vždy ukončené dátumom následne vykonanej úhrady,
ktoré dátumy úhrad boli preukázané, ako aj neboli sporné. Vo zvyšku súd nárok žalobcu zamietol, t. j.
v rozsahu prevyšujúcom priznaný nárok až do sumy 13.395,04 eura, ako aj v rozsahu presahujúceho

priznaný nárok na úrok z omeškania. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie konštatoval,
že žalobca zobral žalobu čiastočne späť čo do sumy 10,08 Eur s prísl., v tomto smere zastavenie
konania zapríčinil sám žalobca. Poukázal na to, že pri percentuálnom vyjadrení rozsahu zastavenia
konania to predstavuje 0,08 % z pôvodne uplatneného nároku 13.405,12 eura. Žalobe bolo vyhovené v
rozsahu 438,52 eura, čo predstavuje 3,27 %, čo je úspech žalobcu. V rozsahu sumy 12.956,52 eura bola

žaloba zamietnutá, čo predstavuje 96,65 % (12.956,52 eura: 134,0512 = 96,65 eura), čo je zas úspech
žalovaného. K úspechu žalovaného súd pripočítal aj percentuálny podiel v ktorom žalobca zapríčinil
zastavenie konania, čo spolu predstavovalo 96,73 % v ktorom rozsahu patrí žalovanému nárok nanáhradu trov konania a to tak z dôvodu jeho úspechu, ako aj z dôvodu zavinenia zastavenia konania
žalobcom. O ich výške bude rozhodnuté tak, ako to vyplýva zo štvrtého výroku tohto rozsudku.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku (III.) a výroku o trovách konania (IV.) napadol v
zákonnejlehoteodvolanímžalobca, ktorýnavrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzrušilavrátilho
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca poukázal na faktúru, na ktorej je vymedzené obdobie od
1.5.2014 do 16.4.2015, a z ktorej vyplýva, že za rok 2014 bola spotreba vo výške 100 799 kWh, v období
od 1.5.2014 do 31.12.2014 bola 99 577 kWh a za rok 2015 vo výške 47 723 kWh, teda za fakturované

obdobie bola nameraná spotreba elektriny vo výške 147 300 kWh. Žalobca dôvodil, že súd prvej
inštancie v rozsudku nespochybnil bezvadnosť elektromera, preto aj namerané hodnoty treba považoval
za hodnoverné. Nie je zrejmé, prečo potom súd rozpočítal fakturovanú spotrebu spätne priemerom
na obdobie od 11.4.2012 do 16.4.2015, aj keď nemal tieto skutočnosti za preukázané relevantným
spôsobomafaktúryzarok2012a2013pritomnebolipredmetomkonania.Platbyrealizovanéžalovaným
v období od 28.10.2015 do 7.9.2015 v celkovej výške 5 526,08 eura pritom súd započítal na spotrebu

pripadajúcu na obdobie od 1.5.2014 do 16.4.2015. Dôvodil, že v obchodnom styku pritom platí, že
vykonané platby sa započítavajú na najstaršie faktúry po lehote splatnosti. Dodal, že je pravdou, že
iné faktúry vystavené neboli, ak však súd rozpočítal spotrebu fakturovanú za obdobie od 1.5.2014 do
16.4.2015 na obdobie od 11.45.2012, tak logicky aj platby vykonané žalovaným mali byť zohľadnené
a započítané na spotrebu za obdobie od 11.4.2012. Vzhľadom k uvedenému považoval žalobca jeho

nárok za dôvodný v celom rozsahu.

3. Žalovaný k odvolaniu žalobcu vo svojom vyjadrení uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie
považuje za vecne správny. Poukázal na skutočnosť, že žalobca protiprávne v rozpore s obchodnými
podmienkami vyúčtoval spotrebu elektrickej energie odhadom 2 krát po sebe, preto nemohol súd uznať

počiatočný údaj spotreby 1222 kWh ako začiatok odčítania spotreby elektriny od 01.05.2014. V uvedený
deň údaj spotreby elektriny bol úplne iný a tento údaj už spätne nie je možné určiť. Výpočet súdu
ohľadom spotreby elektriny žalovaným je správny a spravodlivý, keďže pre neexistenciu odberných
hodín nie je možné zistiť iný výsledok. K žalobcovej teórii o temperovaní teploty izieb a priestorov,
ktoré neboli využívané žalovaný uviedol, že túto teóriu žalobcu nie je možné považovať za správnu,

keďže po spornom období bola spotreba elektriny deklarovaná v oveľa nižšej výške ako v spornom
období. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca vzhľadom na existenciu tohto sporu mal
elektromer archivovať, pričom o zošrotovaní elektromeru sa žalovaný dozvedel až v tomto súdnom
konaní. K nesprávnosti postupu súdu ohľadom rozpočítania spotreby elektrickej energie za sporné
obdobie žalovaný uviedol, že žalobca zrejme nepochopil odôvodnenie rozsudku, v ktorom je všetko

jasne a zrozumiteľne vysvetlené. Faktúra číslo 6319262013 ako základ žaloby neobsahuje relevantný
údaj spotreby elektriny za sporné obdobie, a preto súd nemohol vyhovieť žalobe. Žalovaný navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej

len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a
po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie
žalobcu nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom

výroku (III.) a výroku o trovách konania (IV.) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7.1 Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní podanom žalobcom, preskúmal napadnutý rozsudok, konanie,

ktoré mu predchádzalo, ako aj dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal
dostatočné dokazovanie, dôkazy správne vyhodnotil a vec po právnej stránke správne posúdil a jeho
závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s
ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveňodvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok aj podrobne a v dostatočnej
miere po skutkovej i právnej stránke odôvodnil. S rozsudkom súdu prvej inštancie a s jeho odôvodnením
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto na správnosť týchto dôvodov podľa § 387 ods. 2

CSP, iba poukazuje bez toho, aby ich sám opakoval.

7.2 Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že svojím odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie
v jeho zamietajúcom výroku (III.) a výroku o trovách konania (IV.). V odvolaní uvádza, že napáda aj
výrok II. v nepriznanej časti, tento výrok je však vyhovujúci nároku žalobcu (teda je v jeho prospech) a

zvyšok žalovaného nároku bol zamietnutý výrokom III. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovo odvolanie
smerovalo voči zamietajúcej časti rozsudku a tým bol výrok III.

8.1 Na doplnenie dôvodov, ktoré podrobne vysvetlil súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, odvolací
súd uvádza:
Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie napriek konštatovaniu o bezvadnosti elektromera,

rozpočítal fakturovanú spotrebu na celé sledované obdobie, pričom faktúry za obdobie rokov 2012-2013
neboli predmetom konania. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku presne a podrobne vysvetlil,
prečo rozpočítal spotrebu na celé sledované obdobie. Ako už bolo uvedené, predmetná faktúra
predstavuje spotrebu v celom sledovanom období, keďže predtým žalobca resp. jeho predchodca
určil dvakrát po sebe (v rozpore s obchodnými podmienkami) spotrebu odhadom, teda nejde len o

spotrebu za sporné obdobie (01.05.2014 -16.04.2015). Ako uvádza samotný žalobca a tiež to správne
konštatuje súd prvej inštancie , predmetom konania je len sporné obdobie, keďže žalobca odvodzuje
svoj nárok výlučne z faktúry č. 1, kde je jednoznačne uvedené fakturačné obdobie 01.05.2014 -
16.04.2015. Na základe týchto skutočností je potom zrejmé, že fakturačné obdobie nezohľadňuje
reálnu spotrebu za toto obdobie, a preto súd prvej inštancie z dôvodu nemožnosti zistenia skutočnej

spotreby vo fakturovanom období, správne pristúpil k rozpočítaniu celej nameranej spotreby elektriny
za sledované obdobie (11.04.2012-16.04.2015). Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie správne
poukázal na skutočnosť, že pôvodný žalobca si nesplnil riadne svoju povinnosť v zmysle bodu 5
časti Merania a odpočty Obchodných podmienok, keď až dvakrát po sebe určil spotrebu odhadom
(od 11.04.2012 - 07.04.2013 a od 08.04.2013 - do 30.04.2014) s odôvodnením, že odberné miesto,

resp. umiestnenie meradla nie je na verejne prístupnom mieste, pričom žalovanému nebola vystavená
žiadna upomienka týkajúca sa distribúcie elektrickej energie. V nadväznosti na uvedené, potom pôvodný
žalobca nadmernú spotrebu elektriny zistil až pri treťom odpočte, ktorý už bol vykonaný odpísaním
hodnoty elektromerom zaznamenaných kWh. Je nepochybné, že keby pôvodný žalobca postupoval v
súlade s jeho obchodnými podmienkami, došlo by k zisteniu skutočnej spotreby elektriny podstatne skôr

a následne si túto spotrebu mohol riadne uplatniť v zistenom fakturačnom období.

8.2 Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že platby realizované žalovaným v období
od 28.10.2015 do 7.9.2015 v celkovej výške 5.526,08 eura súd prvej inštancie nesprávne započítal
na spotrebu pripadajúcu na obdobie od 1.5.2014 do 16.4.2015, keďže v obchodnom styku platí, že

vykonanéplatbysazapočítavajúnanajstaršiefaktúrypolehotesplatnosti,odvolacísúdanitútonámietku
nepovažoval za dôvodnú. Samotný žalobca udáva, že iné nesplatené faktúry neexistovali, preto túto
sumu nebolo možné započítať na úhradu inej faktúry alebo staršieho dlhu. Jedinou faktúrou, ktorá
nebola uhradená riadne, bola práve faktúra splatná dňa 7.5.2015, preto nie je sporné, že sumu 5
526,08 eura zaplatil žalovaný práve z titulu vystavenej faktúry splatnej dňa 7.5.2015, v ktorej fakturované

obdobie bolo 1.5.2014 do 16.4.2015. Navyše táto suma bola zo strany žalovaného uhradená na
základe splátkového kalendára, ktorý vystavil tiež žalobca za účelom postupnej úhrady sumy 18.921,12
eura, účtovanej vo faktúre splatnej dňa 7.5.2015. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď
žalovaným uhradenú sumu 5 526,08 eura odpočítal od sumy 6 137,60 eura, ktorú súd zistil z titulu
spotreby elektriny v spornom období vo výške 47 348 kWh.

9. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné. Podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku (III.) a výroku
o trovách konania (IV.) potvrdil ako vecne správny.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396
ods. 1 a § 255 ods.1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalobcovi v rozsahu 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.11. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).