Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 9. január 2022

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 8T/88/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214011103
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Paranič

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2022:7214011103.37

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Tomáša Paraniča a prísediacich

Ireny Herichovej a Ing. Maroša Saba, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. januára 2022, v trestnej
veci obžalovaného E. V. pre obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a/
Tr. zákona, takto,

r o z h o d o l :

Obžalovaný :

E. V., nar. XX.XX.XXXX v M. , trvale bytom
E., Y. XXX/X

j e v i n n ý , ž e

- ako zamestnanec spoločnosti G4S F. F. (SK), a.s. so sídlom V., C.: XX XXX XXX s pracovným

zaradením - vedúci počitárne, z titulu svojho pracovného zaradenia v období od 09.01.2009 do
20.02.2009 vzniknutý rozdiel depozitu ČSOB celkovo 4400 ks bankoviek nominálnej hodnoty 50 eur vo
vnútornej evidencii spoločnosti úmyselne zakrýval a skresľoval, čím poškodenej strane - G4S F. F. (SK),
a.s. so sídlom V., C.: XX XXX XXX v súčasnosti G4S F. F. (SK), s.r.o. so sídlom X. XX, XXX XX V., C.:
XX XXX XXX spôsobil škodu vo výške 220 000 eur,

t e d a

- porušil povinnosť uloženú vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok a spôsobil
tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu

t ý m s p á c h a l

- obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods.
4 písm. a/ Trestného zákona

Z a to m u u k l a d á :

Podľa § 237 ods. 4 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr.
zákona súd obžalovanému ukladá trest odňatia slobody v trvaní 6 /šesť/ rokov.Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden)
rok.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný zaplatiť spoločnosti T F. F. (SK), s.r.o. so

sídlom X. XX, XXX XX Bratislava, IČO: XX XXX XXX náhradu škody vo výške 220 000 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach podal dňa 12.9.2014 na tunajší súd obžalobu vedenú pod
č. k. Kv 14/2014/8800-18 na obvineného E. borovského pre obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa
§ 213 ods. 1, ods. X písm. a/ Trestného zákona na vyššie uvedenom skutkovom základe.

Okresný súd Košice II rozhodol rozsudkom č. k. 8T/88/2014-1134 dňa 29.9.2016 a obžalovaného
oslobodil spod obžaloby podľa §v 285 písm. a) Tr. poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok,
pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Nakoľko došlo k zmene zákonného sudcu, táto vec bola dňa 9.12.2016 v zmysle rozvrhu práce pridelená

na rozhodnutie sudcovi L.. L. G..

Vyššie uvedený rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8To/28/2017 zo dňa
5.6.2017 zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol.

Následne na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1.3.2018 obžalovaný na výzvu predsedu senátu podľa
§ 277 ods. 5 navrhol, že chce vykonať celé hlavné pojednávanie od počiatku.

Následne Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 8Nto/8/2018 zo dňa 21.5.2018 rozhodol podľa § 32

ods. 1 Tr. poriadku z dôvodov podľa § 31 ods. 1 Tr. poriadku o vylúčení sudcu Okresného súdu Košice
II L.. L. G. v tejto trestnej veci.

Táto vec bola následne v zmysle rozvrhu práce pridelená na rozhodnutie dňa 24.5.2018 sudcovi L..
Z. P.. Následne obžalovaný v zmysle § 277 ods. 5 Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 16.8.2018 uviedol, že súhlasí aby súd vykonal hlavné pojednávanie, t.j. čo sa týka vykonaného
dokazovania od 1.3.2018.

Okresný súd Košice II rozhodol rozsudkom č.k. 8T/88/2014-1287 dňa 13.11.2019 a obžalovaného
oslobodil spod obžaloby podľa §v 285 písm. a) Tr. poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok,

pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Uznesením Krajského v súdu Košiciach 8To/17/2020 zo dňa 14.7.2020 bol podľa § 321 ods. 1 písm. b/
Tr. poriadku zrušený rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. 8T/88/2014 zo dňa 13.11.2019 a podľa §
322ods.1vecbolavrátenásúduprvéhostupňa,abyjuvpotrebnomrozsahuznovaprejednalarozhodol.

Súd následne v zmysle záverov uznesenia Krajského v súdu Košiciach 8To/17/2020 zo dňa 14.7.2020
vec znova prejednal a rozhodol.

V priebehu konania došlo k úmrtiu prísediaceho G. M. (v mesiaci február 2021), a tak došlo tak k zmene

v zložení senátu, keď ďalším prísediacim sa stal C.. U. F.. Obžalovaní po poučení podľa § 277a Tr.
poriadku na hlavnom pojednávaní konanom 14.6.2021 súhlasil so zmenou v zložení senátu.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného. Ďalej bolo vykonané
dokazovanie výsluchom znalca P. B., P.., svedkov U. C., T. I., X. T., L. M., P. U., L.. W. N., T. I., U. G., P. Z..Na návrh prokurátora so súhlasom obžalovaného aj prečítaním výpovede svedka L. M. z prípravného
konania na č.l. 206-214 zo dňa 23.5.2014 ako aj U. U.-V. zo dňa 16.12.2014 na č.l. 195-196.

Taktiež boli prečítané aj listinné dôkazy, a to záznam z inventúry zo dňa 25.2.2009 na č.l. 45, správu o
dennej prevádzke zo dňa 22.2.2009 na č.l. 169, celková správa o dennej prevádzke z 20.2.2009 na č.l.
170, správa o dennej prevádzke zo dňa 23.2.2009 na č.l. 171,, zápisnicu o obhliadke miesta činu z č.l.
258-286, zápisnicu o vyšetrovacom pokuse na č.l. 223-334, inventarizačný súpis ČSOB z 26.2.2009 na
č.l. 390, inventarizačný súpis hotovosti k 31.1.209 z 2.2.2009 na č.l. 517, inventarizačný súpis hotovosti

k 22.2.2009 na č.l. 520, výpis dotácie z depozitu ČSOB na č.l. 545, pracovná zmluva na č.l. 970-972,
odpis RT zo dňa 11.11.2019, fotografia predložená obhajcom zo dňa 24.9.2018.

Po zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Košiciach vykonal dokazovanie opätovným výsluchom
obžalovaného na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.6.2021, opätovným výsluchom znalca P. B.
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 2.12.2021, a opätovným výsluchom svedka X. T. na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 2.12.2021 a prečítaním odpisu registra trestov obžalovaného z 1.12.2021.

Obžalovaný E. V. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.9.2018 vyhlásil, že je podľa § 257 ods.
1 písm. a/ Tr. poriadku nevinný, a to z obzvlášť závažného zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1,

ods. 4 písm. a/ Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe Krajskej prokuratúry
v Košiciach zo dňa 11.9.2014, sp. zn. 1Kv 14/204/8800. Ďalej pri svojom výsluchu uviedol, že asi do
roku 2007 pracoval na pozícii ako vedúci počitárne v spol. G4S, kde jeho náplňou bolo vyhotovovať
denné reporty, mesačné reporty, organizovať ľudí na zmenu, celkový chod počitárne, zabezpečovať
objednávky, či už Národnej banky Slovenska alebo z komerčných bánk, čiže celkové riadenie celej

pobočky. V roku 2009 vo februári dal výpoveď, kde následne po jeho odchode bola zistená diferenciácia.
Podľa obžaloby dňa 8.1.2009 mal vyniesť túto hotovosť v PVC obale a následne ich použiť na nezistený
účel.Totopopiera,pretožedňa1.2.2009mubolaurobenácelkováinventúravšetkýchdepozitovbezjeho
prítomnosti, kde sedel tak fyzický ako aj účtovný stav. Laicky to znamená, že všetko sedelo a nechýbali
žiadne peniaze. Nevie ako ich mohol zobrať 8.1.2009 keď 1.2.2009 bolo všetko v poriadku. Ďalej na

fotografii dňa 8.1.2009 podľa znaleckého posudku, kde opúšťa priestor z PVC obalom je napísané, že
na danom zábere sa nenachádza žiadna iná osoba, to je lož, pretože pred ním stojí operačný strediska,
ktorý mu dvere otvára a zatvára a ktorému ukázal aj obsah balíčka. To však nikde nie je uvedené. On
nemal oprávnenie si tieto dvere otvoriť, na to bol oprávnený operačný strediska. V daný čas to bol U.
M.. O tejto skutočnosti upovedomil aj pána vyšetrovateľa nech daného svedka predvolá na výsluch,

no bolo mu povedané, že to nie je dôležité. Podotýka, že dňa 1.2.2009, kedy bola vykonaná inventúra
bolo všetko v poriadku, bola vykonaná bez jeho prítomnosti, kde nijako nemohol zasiahnuť do priebehu
tejto inventúry, resp. sa o nej dozvedel až vyšetrovacieho spisu. V deň jeho odchodu, asi 28.2.2009,
pri jeho odchode bola vykonávaná odovzdávacia výstupná inventúra depozitov, ktorú vykonával pán T.,
zaradením supervízor, ten si sám zvolil ďalšiu pracovníčku na vykonanie výstupnej inventúry, a začalo

prerátavanie depozitov. Po prerátaní mu vytlačil denné hlásenia, ktoré boli odoslané do Bratislavy ako
podklady na kontrolu. Následne na to pán T. sa odobral do svojej kancelárie na 2. poschodí, kde sám
vyhotovil inventarizačný zápis. Ten následne doniesol na podpis a preto nevie, prečo bola táto inventúra
označená ako neplatná. Údajne mal pána T. ovplyvňovať, len nevie ako, keď v čase vyhotovenia zápisu
bol sám v kancelárii na 2. poschodí, ako to vyplýva z jeho výpovede pár dní po zistení diferencie

pánom Chlebcom a už nevedel kým. Prácu opúšťal okolo 16.00 hod. Depozity boli riadne zapečatené a
odovzdané. Následne na to v pondelok sa dočítal vo vyšetrovacom spise, že mala byť zistená diferencia
v ČSOB depozite vo výške 4.400 ks 50 euroviek. K tomu sa nevedel vyjadriť pretože keď odovzdával
depozity on bolo všetko v poriadku. Jediné, že čo ho na tom zarážalo je, že nebol dodržaný postup
vedúcou počitárne pri zistení diferencie. Interný postup spoločnosti pri zistení diferencie hovorí o tom,

že ak je zistený schodok sa má depozit prerátať komisionálne, má sa vytlačiť nová súpiska, staré pečate
odložiť do depozitu, depozit zapečatiť novými pečaťami a nahlásiť to nadriadenému. Veľmi závažná
vec, ktorá nebola urobená bolo ponechanie starých pečatí. Teda nikto nevie, či v daný čas, alebo
aj pri vyšetrovaní nemohli vedieť, či depozit ním v piatok uzavretý mal tie isté pečate aj v pondelok.
Podľa neho je to jediný dôkaz o tom, či depozit bol alebo nebol otvorený cez víkend, medzi zavretím a

následným otvorením. Túto skutočnosť oznámil aj vyšetrovateľovi, zobral to na vedomie avšak zamietol
to. Dňa 2.2.2009 pán Iľko opúšťal počitáreň s krabicou, kde v podaní vysvetlenia pánovi N. pár dní na
to uviedol, že v tejto krabici sa nachádzali kancelárske potreby a z počitárne ich niesol do skladu ATM.
Teda mimo kamerový záznam. Za 6 rokov, ktoré pracoval v tej firme sa žiadne veci, teda kancelárskepotreby nevynášali do skladu ATM, pretože počitáreň mala vlastný sklad a to v kamerovom priestore.
Túto skutočnosť alebo tieto zábery ako vynáša krabicu nenašiel v žiadnom znaleckom posudku a ani
vo vyšetrovacom spise.

Na otázky ďalej uviedol, že obsahom obálky, ktorú dňa 8.1.2009 vynášal z režimového pracoviska boli
podklady na spracovanie, pretože v daný čas prechádzali na eurá. Ich spoločnosť mala veľký záber
pôsobnosti pre východné Slovensko a teda bral si podklady- papiere na spracovanie domov. Na to
mal tichý súhlas od pána I.. Interné predpisy nedovoľovali vynášať čokoľvek z režimového pracoviska,

pokiaľ to neprešlo kontrolu, s dovolením nadriadeného. Uvedenú obálku mu kontroloval U. M., operačný
pracovník, to je osoba, ktorá mu otvárala dvere. S hotovosťou sa manipulovalo, resp. pokiaľ sa depozit
otvorilskontrolovalisapečatespodacímlístkom.Najprvsatotooptickyprerátalo,čisediapočtybalíčkov,
tzv. funtov, 1 funt je 1000 ks bankoviek. Pokiaľ to sedelo začali sa dotovať bankomaty. Buď to robila
jedna alebo dve pracovníčky, podmienka bola, že manipulácia s hotovosťou musela byť komisionálne
zabezpečená, teda 2 pári očí alebo v kamerami snímanom priestore. Po ukončení práce s depozitom

sa vytlačila súpiska, skontroloval sa stav depozitu, zapečatil sa a buď sa odovzdával do trezoru, alebo
ostával na počitárni. V daný čas bola navýšená podlahová poistka v počitární, to znamená množstvo
peňazí,ktorémohlibyťpoloženénazemi,vdepozitochzavretéatokvôlimnožstvupeňazíkvôliprechodu
na euro. S týmito depozitmi bolo oprávnené manipulovať v počitárni ako takej, v priestore, ktorý bol
snímaný kamerami v miestnosti počitárne. Obžalovaný v období od januára 2009 až do jeho odchodu

20.2.2009 nevykonal manipuláciu s hotovosťou mimo tohto priestoru. Nemá ani vedomosť, aby takú
manipuláciu vykonal niekto iný. Spôsob evidencie hotovosti v príslušnom depozite popísal tak, že jeho
povinnosťou bolo vyhotovovať tzv. denné hlásenia jednotlivých bánk a to aká hotovosť bola na počiatku,
ďalej zaznamenával dotácie z národnej alebo komerčnej banky, peniaze navrátené bankomatom a
peniaze vložené do nových bankomatov. To sa zosumarizovalo v tabuľke a tá sa následne posielala

do Bratislavy na kontrolu a spojené s ostatnými pobočkami do celkového hlásenia pre národnú banku
a dotknuté banky. Konečný stav bol prekopírovaný do interného hlásenia, kde boli dopísané už dané
aktuálne pohyby hotovosti, to bolo vytlačené a dané na kontrolu depozitu. Správu z pobočky do centrály
spracovával z titulu jeho pozície on alebo jeho zástupca P. Z., ktorý ho zastupoval keď nebol v práci. Tieto
reporty sa vyhotovili na PC, ktorý bol určený pre vedúceho počitárne, zástupcu počitárne a vedúcich

nočných zmien. Prístup do PC zaheslovaný nebol, no však reporty daných bánk boli chránené heslom.
Heslo vedel on, jeho zástupca a keďže postupne zaškoľoval, resp. mal takú víziu, aby každý vedel robiť
z vedúcich pracovníkov všetko, bolo to v januári, tak postupne zaškoľoval všetky vedúce pracovníčky,
Teda heslá vedeli aj ony. Pre každú banku bolo potrebné iné heslo, ale túto skutočnosť si už nepamätal,
či to tak bolo. Či sa v uvedenom období od januára do 20.2.2009 nenachádzal na pracovisku z dôvodu

čerpania dovolenky, alebo PN, resp. z iného dôvodu uviedol, že sa pamätá, dovolenku určite nečerpal
alebo či to bolo jeden alebo dva dni na počitárni už si nepamätá. Jeho nadriadeným na pobočke bol pán
I., ale priama nadriadená bola pani Y. v V., bola vedúca všetkých počitárni. Povinnosťou v evidenciách
pobočky G4S bolo uvádzať počiatočný a konečný stav depozitu. Bolo možné evidenciu z pobočky,
tzv. súpisku so správou z pobočky a centrály a tieto právomoci mal pán I. a pán T.. Učiniť tak mohli,

nakoľko všetky reporty ktoré sa posielali do Bratislavy boli vytlačené a založené do šanónov, k nim
nebol obmedzený prístup a myslí si že pán T. by dostal tieto súpisky aj na jeho vyžiadanie z V., nakoľko
mal na to právo, bol to supervízor, kontroloval všetko. Nevedel uviesť akým spôsobom mohlo dôjsť k
diferenciám v uvedených evidenciách, pretože keď odchádzal mal všetko v poriadku.

Na otázku prokurátora, aby sa vyjadril k tomu, že z analýzy uvedených evidencií vyplýva, že dňa
10.2.2009 je v súpise depozitu ČSOB pri počiatočnom stave uvedených 2237 ks 50 eur bankoviek v
správe pobočky G4S, avšak takýto údaj v počiatočnom stave chýba. V správe ČSOB je uvedený stav
6637 ks bankoviek 50 eur, to znamená, že v evidencii vznikol rozdiel 4400 ks týchto bankoviek, ako
mohol vzniknúť takýto rozdiel uviedol: reporty, ktoré boli zaheslované a ním preposielané boli stále v

poriadku. Vzniknutý rozdiel je z interného hlásenia alebo rozdiel medzi vnútorným a účtovným hlásením,
kde interné hlásenie mal možnosť vyhotoviť každý. Nespomínal si, ani nemal vedomosť o tom, aby on
takého hlásenie vyhotovoval a úmyselne niečo skresľoval.

K dôvodu ukončenia pracovného pomeru uviedol, že to boli nezhody s jeho nadriadeným pánom I. v

Košiciach a začalo to podaním výpovede jeho zástupcu P. Z. a to ku dňa 1.2.2009 z dôvodu začatia
vlastného podnikania. P. I. mu na to oznámil, že pokiaľ tú výpoveď dá, tak nedá mu koncoročné odmeny
ani odmeny za prechod na euro, nakoľko s prechodom eura boli nútení ostávať dlho v práci do noci. P. Z.
prišiel za ním, oznámil mu túto skutočnosť, on išiel za I. a pohádali sa s tým, že pokiaľ mu nedá odmenyodchádza aj on. Asi o hodinu došiel za ním I., že akceptuje jeho výpoveď. Dohodli sa, že ešte pred
jeho odchodom zaškolí pracovníčku, a teda výpoveď nebola ku dňu 1.2.2009 ale k 28.2.2009. Pracovný
pomer sa skončil dohodou. Od 1.2.2009 bol ku nemu priradený pán C. a pani I. na zaškolenie. Od 20.2.

začal čerpať dovolenku a jeho pracovný pomer skončil ku dňa 28.2.2009. S pánom Timkom sú dobrý
kamaráti, je krstným otcom jeho synovi. So vzniknutou diferenciou v spoločnosti bol konfrontovaný po
ukončení jeho dovolenky mimo SR, kde sa vrátil so svojou ex priateľkou do V., následne mu volal pán
N. a opýtal sa ho, či nepríde k ním na pobočku do Bratislavy vyjadriť sa k tejto diferencii. On povedal,
že nemá s tým problém a tak išiel na ich pobočku na stretnutie. Podrobnosti si už nepamätal.

Obžalovaný E. V. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.6.2021 uviedol, že skutok sa mal stať tak,
že dňa 8.1.2009 mal odcudziť hotovosť a následne dňa 9.1.2009 túto skutočnosť zakrývať a skresľovať
v evidencii. To však podľa neho vylučuje inventúra, ktorá mu bola urobená dňa 1.2.2009, teda 22
dní po údajnom odcudzení peňazí. Táto inventúra bola urobená bez jeho prítomnosti a vedomia. Bol
skontrolovaný fyzický a účtovný stav. Všetky depozity boli v poriadku, nechýbalo nič. Z toho vyplýva, že

dňa 8.1.2009 nemohol vziať tie peniaze a keďže ich nemohol vziať, nemal prečo zakrývať ani skresľovať
údaje. V práci končil dňa 20.2.2009, vtedy bol vykonaný výsluch aj inventúra. Touto inventúrou bol
poverený T., ktorý zastupoval funkciu kontrolóra. Túto inventarizáciu vykonával on, on sám si prizval
ďalšiu pracovníčku, pani P.. Po prerátaní depozitov mu dal všetky podklady ku kontrole. Pán T. došiel do
kancelárie, kde sám vyhotovil inventarizačné kontroly a tie potom doniesol jemu na podpis, ako človeku,

ktorý odovzdal depozit. K výstupnej inventúre uviedol, že sa nikde nedočítal, že by bola spochybnená
a prečo bola spochybnená. Len bolo povedané, že ho ovplyvnil pri vypisovaní inventarizačného zápisu.
to nebolo možné, pretože pán T. bol v čase keď vyplnil inventarizačné zápisy sám vo svojej kancelárii.
Dňa 23.2.2009 sa malo na diferenciáciu prísť a následne mala byť zavolaná kontrola z V.. Podľa slov
I. mala prísť kontroly hneď v ten deň, alebo na druhý deň. Tak potom nesedia tie dátumy, nakoľko

mala byť kontrola 23.2.2009 alebo 24.2.2009, ale zadaný dátum je 25.2.2009. Poukázal na to, že aj
znaleckom posudku sa tvrdí, že sa s depozitom riadne pracovalo. Zároveň poukázal na najzásadnejšiu
vec, že chýbajú pečate z 23.2.2009, kedy bola zistená diferencia. Tieto pečate sa podľa interných
pravidiel T mali zachovať, pretože, je to jediný dôkaz o tom, či depozitom bolo, alebo nebolo pracované
od dátumu 20.2.2009 do 23.2.2009. Z jeho pohľadu si myslí, že diferencia nebola zistená v pondelok

dňa 23.2.2009 ale 24.2.2009 v utorok. Na otázky ďalej uviedol, že na kamerovom zázname zo dňa
8.1.2009, opúšťal počitáreň s papiermi na spracovanie, ktoré mal uložené v sáčku s označením G4S,
pri odchode mu otvoril dvere strediskár, ktorý mu tento obsah kontroloval. Z režimového pracoviska
nebolo dovolené vynášať čokoľvek. No v tom čase Slovensko prechádzalo na euro. Práce bolo veľa a
na takéto veci mal súhlas pána I.. Podľa interným predpisov malo dochádzať k manipulácii s hotovosťou

v depozite pod kamerami. V danej dobe bola navýšená podlahová poistka a celý priestor počitárne bolo
možné manipulovať z hotovosťou, keďže celá počitáreň bola monitorovaná s kamerami. On osobne
nemanipuloval s depozitom mimo kamier. Za riadne a úplné vedenie evidencie hotovosti depozitu bol
zodpovedný službukonajúci vedúci pokladni a ak tam bol prítomný on, tak vedúci počitárne. V uvedenom
období denné reporty o stave hotovosti do banky zasielal on, ale nie len do banky, ale aj do centrály v

Bratislave. Bola to jeho náplň práce. Jeho počítač nebol zaheslovaný, zaheslované boli len súbory, ktoré
sa posielali do bánk a do centrály v Bratislave. Od dňa 1.1.2009 do 20.2.2009 ho zaskakoval pán Iľko a
ešte nejaké pracovníčky. Je možné, že niektoré hlásenia poslali oni, ale bol pri nich. V uvedenom období
nebol ani práceneschopný ani nečerpal dovolenku. K otázke ako mohol vzniknúť rozdiel v evidencii
spočívajúci v hotovosti zasielanej do banky s evidenciou hotovosti zasielanej do centrály uviedol, že k

tomu určite nemohlo dôjsť, nie je to možné. Ten istý dokument sa posielal do bánk aj do centrály. Od
dňa 1.1.2009 do 20.2.2009 bola dňa 1.2.2009 vykonaná kontrola depozitu hotovosti, táto inventarizácia
bola vykonaná bez jeho prítomnosti a dozvedel sa to len z vyšetrovacieho spisu. Bol skontrolovaný
účtovný a fyzický stav a všetko bolo v poriadku. On osobne nezistil rozdiel v evidenciách. Ak by bol zistil,
nahlásil by to nadriadenému pánovi I.. Avšak podľa neho ani k tomu nemohlo dôjsť. Na otázku, či sa v

minulosti stávalo, že by pri kontrolách bol zistený nejaký zostatok spočívajúci rozdielu evidencie uviedol,
že výnimočne sa to niekedy stávalo. Buď to na nočnej zmene pracovníčka zle zrátala hotovosť, alebo na
dennej zmene vložila do bankomatu buď viac alebo menej hotovosti. Stávalo sa to výnimočne. Následne
sa to riešilo tak, že po zistení diferencie sa začal prehrávať kamerový záznam, kde sa kontroloval postup,
či už pri spracovaní hotovosti, alebo plnení bankomatu. Následne po zistení chyby sa táto skutočnosť

opravila a bola vykonaná kontrola depozitov, ale nikdy sa nestalo, aby diferencia trvala. V podstate
vždy sa problém odstránil. Zistilo sa, že vyplo overovanie bankoviek a zarátala sa päťstovka medzi
stovkami, alebo pri plnení bankomatov si pokladníčka pomýlila riadok a naplnila danú kazetu inými
hodnotami. Žiadna diferencia tam nebola. S T. mal pracovný vzťah ale tykali si. Ak sa s ním stretolmimo pracoviska tak len na spoločnom posedení, kde bola celá počitáreň ale inak nie. Zamestnávateľovi
uviedol, že končí niekedy v polovici januára 2009, kedy sa nepohodli. Išlo o to, že P. Z., ktorý končil
ku dňu 31.1.2009, nechceli priznať odmeny a vykonanú prácu počas obdobia prechodu na menu Euro.

Jemu sa to nepáčilo a pohádal sa, a povedal, že pokiaľ mu nebudú vyplatené odmeny tak končí. Asi za
hodinu prišiel za ním do počitárne, kde mu povedal, že akceptuje jeho výpoveď. Ešte mu ponúkol miesto
hlavnéhopokladníka,čoodmietol.Povedal,žezaškolínovéhopracovníkaaodíde.Jehopracovnýpomer
bol ukončený dohodou dňa 20.2.2009, pán T. vykonal výstupnú inventúru, čiže on mu odovzdal depozity
dňa 23.2.2009. Do konca februára čerpal dovolenku a dňa 1.3.2009 bol ukončený pracovný pomer

dohodou. Nepamätal sa kde a kedy ju podpísal, avšak bolo to pred jeho odchodom. Nevedel, či to bolo
pred výstupnou kontrolou. Hmotnú zodpovednosť mal za zverené peniaze do 20.2.2009. Tá skončila
inventúrou uvedeného dňa. Ďalej uviedol, že nie je možné aby sa prehliadli nezrovnalosti v depozitoch,
ktoré sa zasielali v reportoch z bánk do centrály, lebo to bol ten istý dokument. Reporty do centrály
a do banky boli zasielané mailom. Hlavná adresa bola centrála do Bratislavy a kópie išli do banky. V
Bratislave sa tieto kópie spojili na celé Slovensko a následne ich posielali do Bánk. Report do banky

a report do centrály bol zasielaný jedným emailom. Ak vznikla nejaká diferencia a ak bol prítomný T.,
kamerové záznamy prezeral on a následne oznámil, že v bankomate takom a takom nastala chyba,
ten bankomat bol stiahnutý a opätovne otvorený. Hotovosť bola vybratá vonku, prerátaná a správnym
počtom opäť naplnená. Pokiaľ pán T. nebol prítomný, túto kontrolu vykonával on. Takéto chyby určite
neopravil bez takto vykonanej kontroly. Vždy bola kontrola. Aj ten bankomat, keď bol plnený, tak tie

kazety mali súpisku, ako bol plnený. Na konci, ak by sa tie kazety vybrali von, tak by nesedeli stavy
tých bankoviek a určite vo všeobecnosti by to len tak neopravil. Na otázku, či sa už stalo aby diferenciu
signalizovala samotná banka, alebo bola signalizácia uvedená z centrály uviedol, že pokiaľ ide o ČSOB,
možno sa stalo, že banka niekedy poslala dvakrát tú istú hotovosť. Jednalo sa o malé hotovosti od 100
do 300 eur. Teda hotovosť, ktorá bola priamo od banky vydávaná z ich trezora, nie z národnej banky.

Po zistení tejto skutočnosti bola ihneď kontaktovaná banka a peniaze buď to riadnou cestou zaevidovali
do depozitu, alebo sa priamou cestou vrátili do banky. Vo vzťahu ku všetkým bankám sa to stalo raz
za 3 mesiace, že poslali 2 rovnaké balíčky. Najväčšie problémy s tým mala Slovenská sporiteľňa, za
každým sa zavolalo pracovníkovi, ktorý to mal na starosti, nahlásilo sa to a peniaze sa posielali naspäť.
U ČSOB sa mu zdalo, že tieto peniaze boli zaevidované do depozitu. Nemal vedomosť o tom, aby došlo

k porušeniam bezpečnostných interných predpisov na pracovisku s hotovosťou. O iných porušeniach
na pracovisku ho nič také nenapadalo, v tej dobe mali v rámci prechodu na euro veľa roboty. V tej
dobe bola rozšírená podlahová poistka, teda trezorom sa stala počitáreň aj mincovňa, teda dalo sa
manipulovať s hotovosťou, stále to bolo pod kamerami. V tom čase chodili enormné hotovosti, stoly im
na to nestačili. Určite nedochádzalo k porušeniu. V čase prechodu na euro nedošlo k chybám rozdielov

pri plnení depozitov.

Ďalejbolnahlavnompojednávaníkonanomdňa24.9.2018vypočutýznalecC..P.B.,P..,ktorýsavplnom
rozsahu odvolal na svoje závery znaleckého posudku. Čo sa týka vypracovaného posudku vychádzal
z otázok, ktoré mu boli položené zadávateľom v uznesení. Pre spracovanie znaleckého posudku

bol vyžiadaný spisový materiál so všetkými prílohami. Čo sa týka evidencie finančnej hotovosti boli
vyžiadané videozáznamy z prevádzky, kde dochádzalo k spracovaniu finančnej hotovosti. K jednotlivým
otázkam ďalej uviedol, že dňa 8.1.2009 je evidentná manipulácia E. V. v depozite, kde je v posudku
presne popísaná manipulácia s obálkou, ktorej obsah nie je zrejmý. Presne je to uvedené v posudku.
Tak isto sú tam popísané v rámci jednotlivých dní jednotlivé manipulácie s finančnými hotovosťami, ktoré

ako uviedol v závere sú v rozpore so zásadami pre spracovanie bankoviek a mincí spol. T F. F., a.s. V..
Tak isto z analýzy so spisového materiálu a z predložených dôkazov bolo zistené, že došlo k rozdielom
medzi deklarovaným a skutočným stavom finančnej hotovosti, zo spisového materiálu je to zrejmé. Čo
sa týka hesiel na spracovanie podkladov bolo zistené, že tieto mali V. a Z., a k otázke v súvislosti s inou
činnosťou u obžalovaného ako aj u Z. v rámci vyšetrovania polícia tejto otázke nevenovala pozornosť.

Jedná sa o návštevu uvedených osôb v kasínach a stým súvisiacich zariadeniach.

Na otázky ďalej uviedol, že v plnom rozsahu trvá na záveroch svojho znaleckého posudku. Z
predloženého materiálu mu ani iný výsledok nemohol vyjsť. K dispozícii mal celý kamerový záznam.
K vynášaniu obálky z počitárne dňa 8.1.2009, uviedol, že pri vynášaní obálky v zábere kamier sa

nenachádzajú žiadne iné osoby. K obhajcom predloženým fotografiám, kde sa nachádzala ďalšia osoba
sa znalec nevedel vyjadriť. K otázke č. 3 znaleckého posudku a to ku vykonanej kontrole depozitov a
zistenou fyzickou kontrolou, a to rozdielom medzi oboma reportmi, vo všetkých bankovkách v hodnote
20, 50 a 100 eur uviedol, že čo sa týka oboch tabuliek uvedených v znaleckom posudku z textu jezrejmé, že sa vyjadruje k rozdielu hodnôt všetkých bankoviek nie len k hodnote 50 eurových bankoviek,
pričom je zrejmé, že došlo k manipulácii s týmito tabuľkami. Na otázky, že ako je možné, že banka
deklarovala schodok len 50 eurových bankoviek uviedol, že čo sa týka deklarovania schodku ČSOB v

50 eur bankovkách a znaleckého posudku a otázok z ktorých sám vychádzal zistil, že zo strany pána
V. dochádzalo k manipuláciám, čo potvrdzujú aj konkrétne údaje v tabuľkách. Vychádzal z materiálov,
ktoré sa nachádzali vo vyšetrovacom spise. On nevedel zistiť, či došlo k manipulácii len čo sa týka 50
eurových bankoviek, alebo či sa manipulovalo aj s inou hodnotou.

Znalec Ing. P. B., P.., Ďalej bol na hlavnom pojednávaní konanom dňa 2.12.2021 uviedol, že trvá na
záveroch svojho znaleckého posudku. Ohľadom zistenému rozdielu pri bankovkách 50 eur ako aj v
nomináloch 10, 20 a 100 eurových bankovkách uviedol, že preskúmali celý spis, bolo to asi 3000
strán, s tým, že tieto rozdiely boli zistené. Nevedel uviesť, či na to banka prišla alebo neprišla. Do
posudku dali len to, čo sa týka predložených materiálov na základe výsledkov analýzy. Nevedel vysvetliť,
prečo si banka tento rozdiel nevšimla. Jeho úlohou nebolo vysvetľovať. Mali spraviť analýzu na jej

stav, nezhody, nezrovnalosti, respektíve vyjadriť sa k tomu, prečo ten stav je taký ako je. V závere
konštatujú v znaleckom posudku výsledky skúmania, respektíve činnosti polície, aké boli v tejto veci
zistené. K otázke ohľadom záverom posudku pri posudzovaní hodnovernosti výpovede T. uviedol, že
oni mali zistiť rozdiel aj na základe výpisu týchto bankoviek, jedno aj zistili. Je zrejmé, že ku skresľovaniu
došlo. Čo sa týka výpovede svedka T. z tejto sa takisto vychádzalo pri posudku. Ďalej uviedol, že sa

nevychádzalo len z jeho výpovede, vychádzalo sa z výpovede každého jedného svedka aj z úradného
záznamu, ako aj z iných predložených dokladov, boli tam dokonca aj videonahrávky. K otázke ohľadom
porušenia manipulácie s jednotlivými depozitmi ako aj režimu na pracovisku a či tieto mohli mať vplyv
na skresľovanie údajov uviedol, že aj v rámci znaleckého posudku na základe kamerových záznamov
zistili, že „ľudia nerobili čo mali“, či už to bolo z ich strany úmyselné konanie alebo benevolentnosť šéfa

alebo nadriadeného alebo zámer nevedel uviesť. Fakticky boli porušené bezpečnostné predpisy, čo aj
konštatujú v znaleckom posudku. Či mohlo v rámci toho dôjsť ku skresľovaniu údajov nevedel uviesť. K
skresľovaniu došlo tak ako uviedli v znaleckom posudku. Rozdiel evidencie bol zistený z predložených
dokumentov, ktoré boli spracovávané a z toho, čo deklarovala banka. tieto dokumenty sú súčasťou
spisu. Tieto dokumenty mohol vidieť aj vyšetrovateľ. Tento záver nebol ovplyvnený pravdivosťou, či

nepravdivosťou nejakej výpovede. Úlohou znalca je nestranne posúdiť. K zistenému rozdielu uviedol,
že ten bol zistený tak ako bolo uvedené v znaleckom posudku. K predloženej fotodokumentácii pri
jeho predchádzajúcom výsluchu, ohľadom prítomnosti inej osoby, keď v posudku sa uvádza, že sa tam
nenachádzala iná osoba uviedol, že toto už nekonzultoval, nakoľko už nie je zamestnancom inštitúcie,
ktorá mu dala urobiť posudok. Je to tímová práca a každý detail nemusel robiť on. Takáto úloha mu

ani nebola daná.

Svedok U. C. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.9.2018 uviedol, že v tom čase bol zamestnaný v
spol. T bol tam pridelený na to, aby bol fyzický prítomný pri pánovi V.. Počas jeho pôsobenia bol neustále
pri obžalovanom a boli tam aj iné kolegyne. Čo sa týka odovzdávania predmetného depozitu, keď

obžalovaný končil ako vedúci, fyzicky nebol pri tom prítomný. Keď pán V. nebol v práci, výška depozitu
nesedela, už nebol zamestnaný v spoločnosti. Vykonal kontrolu depozitu s kolegyňou, pričom zistil
rozdiel, ktorý hneď nahlásil pánovi I., no ten to nechal tak. Na druhý deň mu zase to isté ohlásil a vtedy sa
to začalo riešiť. Pokladal to za ich chybu, že sa zle zaškolili. Ďalej na otázky uviedol ohľadom zisťovania
rozdielu depozitu, že stav depozitu sa skontroloval deň predtým s tým , že on od toho koncového stavu

kedy sa skončil deň prirátal alebo odrátal čo sa použilo, a nakoniec to malo sedieť s tým, čo ostalo v
depozite a to sa nezhodovalo. Pri tomto zistený bol s kolegyňou, nevedel však uviesť či to bola pani
I. alebo M.. Tabuľku, ktorá mala byť porovnávaná so súpiskou v depozite, vytlačil buď on, alebo jedna
z kolegýň, I. alebo M.. Na otázku prokurátora, že či v čase keď ho obžalovaný zaúčal, či mal prístup,
heslo k spracovaniu evidencie zasielanej do centrály v Bratislave uviedol, že všetko bolo v PC pána V.,

nevchádzal do jeho PC bez jeho prítomnosti. Ďalej uviedol, že určite vedel heslo do PC. V čase keď tam
pracoval obžalovaný nespracovával evidenciu sám bez prítomnosti pána V.. Pri kontrole depozitu po
odchode obžalovaného bola vykonaná kontrola pod kamerovým záznamom. Obžalovaný boli s pánom
Z. kamaráti, pričom k Z. sa bližšie nevedel vyjadriť, neboli kamaráti. Životný štýl obžalovaného popísal
ako: bol to mladý človek, zabával sa, rád si vypil, hral hry na PC, sem tam chodil do kasína. Počas

jeho pôsobenia v spoločnosti nemal vedomosť, aby niekto manipuloval s hotovosťou mimo kamerového
záznamu. Celá počitáreň bola monitorovaná kamerami, jedine ak by to robil niekto mimo počitárne,
on však takúto vedomosť nemal, aby to robil niekto inde. Z počitárne bolo možné vynášať nejaké veci
alebo predmety, mohli sa vyniesť kazety, prázdne obaly, sáčky, obálky, všetko čo bolo na počitárni, bolto spotrebný materiál, ktorý už nebol potrebný, niekedy sa niesli kazety na opravu, archivačné krabice.
Tieto veci neprešli stále kontrolou pri opustení počitárne. Ďalej uviedol, že vedúci mal vedomosť o
porušovaní interných predpisov. Zodpovedný za stav konkrétnych depozitov bol vedúci počitárne. Za

vedenie evidencie k týmto depozitom bol zodpovedný vedúci počitárne, alebo ním poverený hlavný
pokladník.Dňa23.2.2009keďmalodôjsťkzisteniurozdieluvdepozite,onikontrolovalidepozitanesedel
im. Skontrolovali ho viac krát a nesedelo im to. Nepamätá sa čo urobili s pečaťami. Nevedel aký bol
postup zaobchádzania s pečaťami z tohto obdobia, ale predpokladá, že ich tam bolo potrebné ponechať.
Nepamätal sa čo robil s uvedenými pečaťami, nakoľko bol rozrušený zo zisteného rozdielu. S depozitom

sa určite pracovalo ďalej. Nevedel sa vyjadriť, či pečate boli predložené kontrolným orgánom z V., ktoré
tam dodatočne prišli. On sám mal skúsenosť, že niečo pracovné vynášal a nebol pri tom kontrolovaný.
Nevedel sa vyjadriť aký deň bol keď vykonávali kontrolu a mali zistiť údajný schodok.

Svedkyňa T. I. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.9.2018 uviedla, že zotrváva na svojich
výpovediach z prípravného konania, s obžalovaným boli kolegovia. K priebehu kontroly ktorú mala

vykonať s pánom C. dňa 23.2.2009 sa vyjadrila, že to bolo ráno pri prepočítavaní depozitov jednotlivých
bánk, prepočítavala depozit ČSOB podľa papierov, ktoré si vytlačila z PC a stav na papieri nesedel s
fyzickým stavom. Prepočítala to ešte raz, zavolala C., nech to príde skontrolovať, nesedel fyzický stav s
účtovným stavom. Následne na to išla do PC skontrolovať údaje, ktoré ešte raz všetky prešla, no nesedel
fyzický a účtovný stav a išla to nahlásiť pánovi I.. Oni potrebovali peniaze na doplnenie bankomatov.

Bola to bežná kontrola ako každé ráno, nebola to cielená kontrola. Bola to prvá jej kontrola po odchode
pána V.. Nebola účastná pri prvej inventarizačnej kontrole dňa 20.2.2009 pri odchode obžalovaného
zo zamestnania. Nebola prizvaná na kontrolu na odovzdávaní a preberaní depozitov, až na druhý deň
ráno začínala sama. Účtovnú evidenciu, čiže stav hotovosti a depozitu vykonal vedúci počitárne. Ďalej
uviedla, že túto evidenciu nebolo možné aby vykonal niekto iný, všetky účtovné heslá mal vedúci. Na

otázku či bolo možné vytlačiť inú účtovnú evidenciu pri kontrole depozitu ako takú, a ktorá bola v reálnom
čase nevedela odpovedať, v jej prípade nie, ona len vytlačila čo tam bolo. Účtovnú evidenciu v porovnaní
s fyzickým stavom predkladal vedúci počitárne. Kontrolu depozitu dňa 23.2.2009 vykonávala prvý deň
s pánom C., a tuší, že aj s pani M., bola tam aj nejaká pokladníčka, boli tam zrejme štyria.

Nevedela sa vyjadriť či sa po zistený schodku plnili bankomaty ďalej. K otázke čo sa stalo s pečaťami
uviedla, že pečate sa dávali na otvorenú stranu, pri vytlačení papierov z PC sa muselo skontrolovať
aké pečate boli na danom depozite, na papieri ktorý mali vo vnútri depozitov, tam boli napísané aj čísla
pečate, skontrolovali sa pečate a položili sa tam, ako sa otvoril depozit, na tú hornú časť krabice, pečate
sa nevyhadzovali. Nevedela sa vyjadriť či tieto pečate mali k dispozícii kontrolné orgány z Bratislavy. K

tomu či porušila interné predpisy o zákaze vynášania vecí z počitárne uviedla, že mala so sebou jeden
papier, ktorý odovzdala keď ju volali na políciu, ale čo na ňom bolo nevedela povedať, boli to sumy ktoré
nesedeli, avšak nevie to s určitosťou povedať. Nevedela uviesť kedy to pán I. hlásil do Bratislavy, ale keď
prišla na túto chybu v ten deň bola kontrola z Bratislavy u nich, bola to kontrola aj z Anglicka. P. I. dala
zavolať, aby mu to nahlásila. Vtedy bol hore vo svojej kancelárii, išla za ním hore a tam mu to nahlásila.

Nepamätá sa či to hlásila aj pánovi T.. P. I. po tom čo mu oznámila rozdiel v depozite, bol prekvapený
čo sa stalo, myslí si že on potom prišiel dole na počitáreň, Dovtedy nemohli nič robiť s peniazmi, ani
dotovať banku z depozitu.

Svedok X. T. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.9.2018 uviedol, že obžalovaný bol jeho kolega.

K trestnej veci ďalej uviedol, že v piatok robil inventarizáciu finančnej hotovosti a na ďalší týždeň v
pondelok sa dozvedel, že chýbajú peniaze. On bol supervízor, mal na starosti spracovanie finančnej
hotovosti, robil kontrolu plnenia bankomatov a mal na starosti spracovanie finančnej hotovosti, robil
kontrolu plnenia bankomatov a mal na starosti prerátavanie tržieb v prípade potreby, ak bola zistená
diferencia, pozeral kamerový záznam, či sedí súpiska s finančnou hotovosťou, ktorú im poslala firma.

Obchodné reťazce nám posielali peniaze a reklamovali im, že im poskytli väčšie sumy peňazí. Po
vykonaní kontroly pracovníkom týchto reťazcov sa nikdy nestalo, že mali pravdu. Ich pracovníci si boli
pozrieť kamerový záznam za jeho asistencie, ale nikdy nebolo zistené, aby mali obchodné reťazce
pravdu. S obžalovaným vychádzali dobre. Čo sa týka tohto skutku on nevie ako sa mohlo stať, že vznikla
diferencia. Na otázky ďalej uviedol, že pri kontrole 20.2.2009 bol zistený finančný rozdiel z dôvodu

plnenia bankomatov, bola tam rozdielna finančná hotovosť s výkazom, ktorý doniesol pán V.. To zistili
pri kontrole depozitov. Myslí si, že to bolo z dôvodu, že boli naplnené bankomaty. Nie je mu to celé
jasné, lebo chodili z bánk na kontroly a všetko bolo v poriadku. Boli to kontroly z Tatra Banky, ČSOB
Banky, Poštovej banky a iných bánk a všetko bolo v poriadku. Vtedy zistili ten rozdiel, nevie aký rozdielto bol. Uvedenú kontrolu vykonával s pani P.. Keď zistili ten rozdiel pri inventarizačnej kontrole písomne
nebolo nič zaznamenané. Na uvedený rozdiel si myslí, že ho upozornil pán I.. Na otázku, že ako je
možné, že účtovný stav nebol totožný s fyzickým stavom hotovosti v uvedenom depozite uviedol, že bol

v tom, že je to z dôvodu, že sa naplnili bankomaty. Na otázku, že ako je možné, že fyzický stav hotovosti
je rozdielny ako účtovný deklarovaný stav uviedol, že z dôvodu, že sa doplnili bankomaty. Na otázku
prokurátora, že ako je to možné, veď doplnenie bankomatov sa musí tak isto účtovne odraziť uviedol,
že si to nevie vysvetliť. To, že tento rozdiel nevznikol doplnením bankomatov sa dozvedel od pána I.
až na ďalší týždeň. Ďalej uviedol k tomu čo sú a na čo sa používajú depozity, že každá banka mala

svoj depozit, určitú finančnú hotovosť v prípade, ak by bolo potrebné doplniť bankomaty. Prevádzalo
sa to tak, že bankomaty boli plnené na dennej alebo nočnej zmene kazetami a to pokladníčkami pod
kamerovým systémom. Konkrétna kazeta išla do konkrétneho bankomatu, tieto sa následne zapečatili
a potom prišiel pán, ktorý mal na starosti trezor a on prevzal tieto kazety, zobral ich do trezoru, následne
prišla firma N. a ona mala tieto kazety dopraviť na miesto. Depozit slúžil ako hotovosť na doplnenie
kaziet do bankomatov. Keď sa menila kazeta, vždy nebola prázdna, zvyšok z kazety sa prerátal a dal

sa do depozitu. Na otázku, že či takýmto spôsobom mohlo dôjsť k tomu, že bol iný skutočný stav v čase
kontroly uviedol, že áno. Nevedel uviesť ako je to možné, že dotácia bankomatov sa neodrazila účtovne
keď sa kazeta naplnila a znížil sa stav depozitu, nakoľko tieto záležitosti nemal na starosti. Nevedel
uviesť, či naplnením kazety do bankomatov došlo aj k zníženiu finančnej hotovosti v depozite, či to bolo
zaznamenané aj účtovne.

Na odstránenie rozporov bola prokurátorom prečítaná jeho výpovede z prípravného konania zo dňa
28.3.2014 na č.l. 187, 3 strana zápisnice, 6 riadok, kde uviedol, že „ Vtedy ho V. zastavil, že bude rozdiel,
kvôli tomu, že sa naplnili kazeta do bankomatov ČSOB a ukázal mi vytlačené ako to má byť“, pričom k
tomuto uviedol, že je pravdou, že ho pán V. oslovil tak, že boli naplnené bankomaty, pričom ak by ho

neupozornil rozdielna suma by bola určite nižšia.

K výpovedi svedka sa obžalovaný vyjadril a to, že dal denné hlásenie sa netýkalo len ČSOB ale ak
všetkých ostatných bánk a nebolo to prvý krát, bola to bežná prax pri kontrole, kde podklady boli dané
aby si supervízor mohol odkontrolovať denné hlásenie s jeho poznatkami, ktoré narátal pri kontrole. Ako

uviedol pri svojej výpovedi, pán T. nevypisoval inventarizačný zápis na počitární ale u seba v kancelárii
kde bol sám.

Svedok X. T. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 2.12.2021 na otázky uviedol, že si nepamätá,
že či ho pri vykonanej inventarizácii navštívil obžalovaný V.. S V. sa ohľadom vzniknutej diferenciácie

nerozprával. Nerozprával sa s ním odkedy odišiel zo spoločnosti. Nevedel uviesť akým spôsobom
vznikla táto diferenciácia. Predtým sa mu to nestalo. Takúto kontrolu robil každý mesiac, zopár rokov.
V minulosti boli zistené rozdiely kvôli tým bankomatom, neriešilo sa to. Ďalší deň to už bolo v poriadku.
Nevedel už uviesť akým spôsobom sa to riešilo. Zároveň uviedol ohľadom tvrdenia, že pri výkone
kontroly dňa 20.2.2009 mu V. uviedol, že vzniknutý rozdiel vznikol údajným doplnením bankomatov, a

tak mu dôveroval a tento rozdiel nezaznamenal, že to čo vypovedal v prípravnom konaní ako aj na
predchádzajúcom výsluchu je pravda.

Svedkyňa L. M. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.9.2018, uviedla, že obžalovaný bol jej kolega.
Ona robila pokladníčku a obžalovaný bol vedúci počitárne. Čo sa týka zisteného rozdielu, o tom počula

až keď bola hlavnou pokladníčkou T. I., vtedy sa dozvedela, čo sa vlastne stalo, ale nevedela o akú
sumu ide. V uvedený deň bola na rannej zmene a pani I. zistila niečo na počítači, bola smutná, odišla z
miestnosti a išla za nadriadeným I.. P. I. o tom nehovorila, videla som, že plakala, že sa niečo stalo avšak
nerozprávala nič o čo išlo. Oni si len robili svoju prácu na počitárni. Na otázky ďalej uviedla, že depozit
sa prepočítava každý deň po ukončení zmeny. Na druhý deň keď nastupovali na zmenu vždy sa prerátal

depozit pod kamerami, vždy to prerátavali viacerí podľa toho, koľkí boli na zmene, vždy minimálne
dvaja. Bolo to ráno pri nástupe do práce a potom pri skončení pracovnej doby. Medzi počiatočným a
konečnom prepočítaním sa z depozitov vyberali peniaze keď sa plnili bankomaty. Nepamätala sa akým
spôsobom sa to zaznamenávalo, vždy dostali papier, kde bola uvedená presná suma, koľko majú vybrať,
následne dali depozit pod kameru kde doplnili kazetu do bankomatu, odobratie finančných prostriedkov

sa zaznamenávalo do PC, kde každý účtovník si zaznamenal svoje operácie ku konkrétnym depozitom.
Naplnil sa bankomat a hneď to zaznamenali do PC. Táto skutočnosť bola písomne zaznamenaná aj
fyzicky ale až na konci zmeny. Prístup k evidencii v PC mal hlavný pokladník. Myslí si, že sa jej nestalo
aby nevyznačila výber z depozitu do PC. Na otázku, či môže vzniknúť pri otvorení depozitu rozdielfyzického stavu depozitu s evidenciou, ktorá sa viedla v PC uviedla, že si myslí že nie. Oni to podpísali
spôsobom, že prerátali depozit, ktorý sedel a súpisku podpísali a označili pečaťou. Ďalej uviedla, že sa
manipulovalo s depozitmi aj počas nočnej zmeny. Ako dlho sa plnila kazeta pre jeden bankomat záležalo

od množstva, jedna kazeta cca 5 minút, minimálne to trvalo pri všetkých kazetách 20 minút, záležalo to
aj od toho či došlo k poruche pri plnení tých kaziet. Na otázku ako sa postupuje keď vznikla diferencia
uviedla, že čo sa týka depozitov, keď prerátavala depozit, vždy tam boli pečate keď ich otvorili na nočnej
zmene, resp. ak niekto išiel do depozitov v noci, tak keď to prerátavali tak suma vždy sedela. K inventúre
20.2.2009 a 23.2.2009 na ktorej bola prítomná uviedla, že keď sa zatvárali depozity aj keď sa otvárali

tak bolo všetko v poriadku.

Svedok P. U. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.9.2018, uviedol, že pracuje v spoločnosti G.
SK, ktorá je nástupcom spoločnosti T kde pracoval aj obžalovaný. Čo sa týka jeho vypočutia ohľadom
tohto prípadu, kontaktoval ho vyšetrovateľ PZ, kde vyšetrovateľovi poskytol informácie z interného
vyšetrovania, ktoré bolo realizované v čase spáchania tejto udalosti. Interné vyšetrovanie viedol pán N.

a z tejto doložky poskytol informácie vyšetrovateľovi. On na tom internom vyšetrovaní neparticipoval, z
tohto dôvodu len poskytol údaje vyšetrovateľovi. Na otázky ďalej uviedol, že osobne zodpovedný za
kontrolu depozitov bánk bol pán V.. Za kontrolu výšky zostatkov depozitov bol zodpovedný pán V.. Za
vedenie vnútornej evidencie hotovosti k týmto depozitom zodpovedal pán V. a táto správa bola následne
poslaná do V., kde sa to centralizovalo, na základe čoho posiela centrála reporty do bánk. Uvedené

denné hlásenia si myslí, že mohol vyhotovovať aj niekto iný pokiaľ nebol vedúci na pracovisku, v
takom prípade to robil jeho zástupca. Myslí si, že spracovanie a zasielanie týchto správ do centrály
v tom čase bolo nejakým spôsobom zaheslované. Údaje v dennom reporte museli korešpondovať s
reálnym stavom v hotovosti v depozitoch. Na otázku, či mohlo dôjsť k rozdielu medzi hotovosťou v
depozite a účtovne evidovaným stavom - dotáciou bankomatov, uviedol, že pokiaľ neboli do protokolov

zadávané správne čísla, tak mohlo. Mohlo sa to stať len v tom prípade, ak bolo manipulované s číslami.
On na vyšetrovaní neparticipoval, avšak z dokumentácie bolo zrejmé, že do Bratislavy boli posielané
hlásenia s inými číslami, ktoré nezobrazovali reálnu skutočnosť. Objektivizovaná škoda spoločnosti
vznikla tým, že sa jednalo o depozit ATM ČSOB na základe výberov a vkladov do jednotlivého depozitu
vyšlo najavo, že v uvedenom depozite chýbalo 220 000 Eur v 50 eurových bankovkách. Na otázku či

mal vedomosť o tom, či bolo možné z režimového pracoviska počitárne vynášať akékoľvek predmety
uviedol, že v tom období boli vyhodnocované nejaké kamerové záznamy z ktorých bolo zrejmé, že k
takému niečomu došlo. Nevedel povedať či v tom čase boli zamestnanci povinný prejsť pri odchode s
pracoviska prehliadkou, v súčasnosti sa takéto prehliadky robia. Na otázku či sa na základe hlásenia
v Bratislave, dali skontrolovať údaje aj na základe objednávky dotácie konkrétnej banky uviedol, že si

myslí že sa to dalo. Na otázku ako je možné, že došlo k skresľovaniu údajov uviedol, že rovnaké údaje
boli zasielané aj banke, aj centrálnemu stredisku, pričom banka nemala údaje o hotovosti, ktorá sa
nachádzala v depozite. Nepamätá sa, či chodievali banky na kontrolu jednotlivých stredísk na pobočku
v tom období, zhruba v posledných 5 rokov sa zaviedlo, že zamestnanci banky chodievajú na kontrolu
depozitov v nejakých intervaloch.

Svedok L.. W. N. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.9.2018, uviedol, že obžalovaný bol
zamestnaný v tej istej spoločnosti ako on, zastával funkciu hlavný pokladník pobočky Košice. On bol
zamestnaný ako bezpečnostný referent pre úsek bezpečnosti v tejto spoločnosti. Odvolal sa na svoju
výpoveď pred vyšetrovateľom, keď bol podať trestné oznámenie na základe poverenia zamestnávateľa

v tejto trestnej veci. Tam uvedené skutočnosti zodpovedajú vtedy zisteným faktom. Bo zistený rozdiel
finančnej hotovosti v depozite ČSOB a v podstate jedine čo by uviedol, že táto nezrovnalosť bola zistená
prepočítaním hotovosti ako aj všetkých bankomatov a porovnaním stavom bankomatov banky ČSOB.
Boli prepočítané pokladníkmi pod kamerami aj ostatné depozity bánk, či rozdiel ktorý bol zistený nie
je omylom uložený v inom depozite. To však nebolo potvrdené, ostatné depozity sedeli presne podľa

vykázaných stavov, či už uložených dokumentov v tom depozite alebo údajov zaslaných do centrály v
Bratislave. Pri vyšetrovaní bol zistený rozdiel a to, že stavy ktoré boli uvedené v listinách v centrále v
Košiciach neboli totožné so stavmi, ktoré boli zaslané centrále do Bratislavy. Čo sa týka toho, koľko dní
boli stavy nepravdivo uvedené, mohlo sa jednať o cca 6-8 dní. Počas toho obdobia boli zasielané do
centrály skresľované informácie. Stavy depozitov, kto ich mal posielať, kto prerátaval depozity, to všetko

bolo úlohou pokladníka, alebo to malo byť pod jeho dohľadom pokiaľ bol v práci. Vzhľadom k tomu,
že je tomu 10 rokov si ďalšie informácie nepamätal, konkrétne údaje vypustil z hlavy. Pán V., ktorý bol
zamestnancom firmy bol zavolaný na pohovor do Bratislavy, kde sa ho pýtali, či v uvedenom období
nedošlo k neštandardným situáciám, pričom pán V. nič také neuviedol. V tom období už bolo na políciupodané trestné oznámenie na jeho osobu vo veci s tým, že on ho o tejto skutočnosti neinformoval.
Na otázku, či mohol vzniknúť rozdiel pri fyzickej kontrole depozitu medzi reálnym stavom v depozite a
účtovnou evidenciou v reálnom čase uviedol, asi nie, lebo depozit prepočítavali so stavom bankomatov

v samotnej ČSOB. Nepamätal sa, či si to ČSOB robila sama, alebo prostredníctvom nejakej spoločnosti,
myslel tým stavom na bankomatoch, rozdiel s prepočítaním údajov z bankomatov by sa bol zistil. Na
otázku, či pri internom vyšetrovaní zistili aj iné porušenia predpisov uviedol, že nemôže to na 100 %
povedať, avšak vie, že z niektorých kamerových záznamov čo sa pamätá bolo vidieť, že depozity boli
prepočítavané mimo určený priestor, pričom uviedol že ten problém nebol len pre Košice, ale aj pre iné

mestá. Na otázku, či boli zamestnanci spoločnosti pri odchode z režimového pracoviska kontrolovaný
uviedol, že má pocit, že ten režim bol taký voľnejší, či tá kontrola prebiehalo to nevedel povedať, potom
sa ten režim sprísnil, domnieva sa, že v tom období nebola táto kontrola vykonávaná dôsledne osobami,
ktoré ju mali vykonávať. Ak mohli zamestnanci z pracoviska vynášať predmety, tak jedine so súhlasom
vedúceho príslušnej pobočky, takto bol nastavený režim, ako to fungovalo v skutočnosti uviesť nevedel.
Nevedel sa vyjadriť kedy sa robila kontrola ostatných depozitov, len predpokladal, že tieto skutočnosti

uviedol vo svojej skoršej výpovedi. Po zistení diferencie 23.2.2009 prišiel na kontrolu 23 v noci, alebo
24, ale je možné, že to bolo aj 23. Interné vyšetrovanie prebiehalo v Košiciach, porovnali stavy so stavmi
v Bratislave a stavy, ktoré boli uvedené v papierovom formáte fyzicky v depozitoch, pričom tieto stavy
boli rozdielne.

Svedok T. I. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.9.2018 uviedol, že v tom čase bol vedúci
pobočky v Košiciach. Obžalovaný bol zamestnancom spoločnosti na pozícii vedúci počitárne. Ďalej
poukázal na svoju výpoveď z prípravného konania, na ktorú sa odvolal. Na otázky, kto bol zodpovedný
za stav hotovosti v depozite a zároveň za evidenciu tohto stavu kto bol zodpovedný za zasielanie
denných reportov do centrály v Bratislave uviedol vedúci počitárne pán V. Stav hotovosti jednotlivých

depozitov sa kontroloval tak, že vedúci počitárne vytlačil stav, dal ho do bedne s depozitom a ten stav sa
fyzicky spočítal komisionálne, to znamená viacerými ľuďmi. Ten vytlačený papier nijak nekontrolovali.
Pri interných predpisoch spoločnosti bola upravená manipulácia s hotovosťou v depozitoch spôsobom,
že sa depozit po spočítaní zavrel do bedne a zapečatil sa so súpiskou v hotovosti. Každá manipulácia
s hotovosťou v bola v depozite vyznačená aj elektronicky, lebo všetky zásahy /vklady a výbery/ do

depozitu boli robené na základe jednotlivých objednávok. Zamestnanci boli pri odchode z pracoviska
kontrolovaní kamerovým systémom. Na otázku, či fyzicky sa kontrola vykonávala nejakým pracovníkom
uviedol, že v tom čase si myslí, že nie, k nejakej osobnej kontrole nedochádzalo. Zamestnanci neboli
oprávnení z pracoviska vynášať nejaké predmety. Ak niekto niečo vynášal v uzavretej forme, napr.
obálky, krabice... Bolo povinnosťou operačného pracovníka skontrolovať tohto zamestnanca, a mal to

robiť operačný pracovník, ktorý sa nachádzal v prechodnej zóne medzi počitárňou a ďalším vonkajším
priestorom. To mala byť jeho povinnosť. Zamestnanec nebol oprávnený odnášať z režimového
pracoviska dokumenty na spracovanie v domácom prostredí. Ďalej uviedol, že nedal obžalovanému
súhlas s vynášaním nejakých dokumentov na spracovanie v domácom prostredí. Dôvod odchodu
obžalovaného zo spoločnosti, bol ten, že po vzájomnej dohode sa rozhodol opustiť spoločnosť G4S

v tom čase. Zistený rozdiel na bankovkách v depozite ČSOB mu oznámila pani I., alebo pani M..
Túto informáciu posunul šéfovi, pánovi I., ktorý bol bezpečnostný riaditeľ. Nepamätá sa, či niekto
kontaktoval obžalovaného za účelom zistenia tohto rozdielu. Nepamätal si kto bol v uvedenom období
zástupcom obžalovaného na uvedenej pozícii a ani to kto bol oprávnený v jeho neprítomnosti vykonávať
jeho činnosť. Nevedel povedať či mohol vzniknúť rozdiel pri kontrole hotovosti v depozite a účtovným

stavom - evidenciou dotácii bankomatov v reálnom čase. Ďalej uviedol, že P. Z. skončil pracovný pomer
výpoveďou. Obžalovaný a P. Z. boli kamaráti. Ďalej uviedol, že nemal prístup ako vedúci pobočky do
spracovania predmetnej evidencie. Tento prístup má hlavný pokladník maximálne, vedúci zmeny bol
hlavný pokladník. On podával vysvetlenie pre vyšetrovateľov v rámci interného vyšetrovania. Nevedel
povedať ako vznikol tento rozdiel, vie, že všetky kamerové záznamy boli preskúmané príslušníkmi PZ,

netrúfal si povedať ako k tomu došlo. Nevedel presne uviesť kedy začalo interné šetrenie z Bratislavy,
myslí si, že okamžite ako sa to nahlásilo, zdá sa mu, že to bol začiatok týždňa, ale nebol si istý. Po
to ako sa zistil ten schodok zvýšila sa kontrola počitárne zo strany centrály, taký čas nikto neopúšťal
pracovisko, pamätal sa, že aj v ten konkrétny deň tam všetci museli ostať, peniaze sa ešte prepočítavali,
nikto bez súhlasu nemohol odísť. Nevedel sa vyjadriť k tomu čo sa stalo s pečaťami z depozitu. Nemal o

tom vedomosť, či v ten deň sa plnili ešte bankomaty z toho konkrétneho depozitu. Ku konfliktom medzi
ním a obžalovaným nedošlo, bol to štandardný bežný pracovný rytmus.Svedkyňa U. G. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.12.2018 uviedla, že obžalovaný bol jej
kolegom, neskôr bol jej vedúci. V danom čase robila pokladníčku. Náplň jej práce bolo prerátavanie
finančnej hotovosti od jej klientov, dotácia bankomatov a výber peňazí z bankomatov. Tak isto balila

mince pre klientov. Ohľadom práce s depozitmi uviedla, že inak sa robilo cez dennú zmenu a inak cez
nočnú zmenu. Keď prišla ráno do práce, otvorila depozit z predchádzajúceho dňa a skontrolovali či
to sedí. Chce uviesť, že depozit bol predtým zabezpečený pečaťami. Stále sa uviedlo, či pečate boli
neporušené, prípadne či boli porušené, stále sa to kontrolovalo. Keď to skontrolovali, potom išli robiť
svoju bežnú prácu. Depozit sa skontroloval, fyzicky to prerátali a následne sa začal plniť bankomat podľa

počtu, ako to mali dané. Štruktúra plnenia sa nemenila často, bola viac menej tá istá, bolo to dané v
počítači. Hodnota bankomatu sa prispôsobila oblasti bankomatu, kde bol umiestnený, zvyšovala sa keď
boli sviatky. Peniaze prerátavali s tým, že keď začali plniť kazety v rôznych nominálnych hodnotách. Boli
to 4 kazety. Kazety sa následne zapečatili, vypísal sa k tomu dodací list, 4 kazety sa dali do jedného
vreca, to sa následne zapečatilo, k tomu išiel dodací list a to sa zapečatilo s pečaťou, niekedy aj viac,
záviselo to od veľkosti kaziet. Ďalej na otázky uviedla, že zodpovednosť za obsah (výšku) hotovosti v

konkrétnom depozite mal pán V.. Frekvencia depozitov pri kontrole bola len tak ako uviedla predtým,
manipulácia závisela od toho, či všetko sedelo pri kontrole, kazeta nešla von keď bol problém, t.z. že
nesedeli financie. Uvedenej kontroly sa zúčastňovali pokladníčky, fyzicky pri kontrole nebol stále pri nich
vedúci, nie na všetko sa presne pamätala, zdalo sa jej, že pri prerátavaní bola jedna osoba, na konci
zmeny boli stále dve a kontrolovali všetky depozity. Ku kontrole depozitov a k samotnej manipulácii s

depozitmi dochádzalo na počitárni, depozity boli na stoloch zvlášť rozložené. V tom priestore boli všade
rozložené kamery. Nevedela o tom, aby dochádzalo k manipulácii s hotovosťou v iných priestoroch. Pri
kontrole sa kontroloval skutočný stav čo bol v depozite a to tak, že vedúci im vytlačil papier z PC a na
základe toho overovali, či tá suma sedí. Ten papier bol doklad, kde bola tabuľka a kde bol uvedený stav
peňazí podľa skutočnosti, oni fyzicky prerátavali peniaze či to sedí, a boli pri tom dve. Nepamätala sa

aby im ten papier na základe ktorého kontrolovali stav depozitov predkladal aj niekto iný. Ďalej uviedla,
že počas jej pôsobenia sa stalo, pri kontrole bol zistený rozdiel, ak sa to stalo prepočítali to druhý krát
a následne išli za vedúcim. Vyriešilo sa to tak, že pozrel do PC a prišiel na to, kde je chyba, vytlačil
nový papier aj s novými údajmi, nepamätala sa aby im to vysvetľoval ohľadom týchto nezrovnalostí,
bola to jeho práca, vytlačil im nový dokument a keď to sadlo, dali pečate. Oni ako pokladníčky tieto veci

neriešili. Nepamätá sa na to v akých výškach sa pohybovali tieto rozdiely. Nebola to nejaká veľká suma,
jednalo sa o niekoľko kusov nominálov, nominál je 100 ks bankoviek, boli balené vo zväzkoch. Nemala
vedomosť o tom, aby niekto s tými depozitmi manipuloval mimo priestorov na to určených. Na otázku,
či sa pamätá na obdobie keď obžalovaný končil vo firme, bolo to v období na prelome január a február
2009, či vie akým spôsobom odovzdal svoju agendu a či bola vykonaná fyzická kontrola depozitov pri

jeho odchode uviedla, že bola odovzdávaná agenda, oni si zase robili len svoje, ale vie že sa agenda
odovzdávala, nesústredila sa na to, čo sa presne robilo, boli tam na to poverení ľudia, ona si robila
svoju robotu. Na otázku, či bola okrem fyzickej evidencie spočívajúcej vo vyhotovovaní papierového
stavu depozitu zmena hotovosti depozitu zaznamenávaná aj iným spôsobom pokladníkom, uviedla, že
si myslí, že nie, bol to len ten papier. Na výstupnej kontrole keď odchádzal pán V. z firmy sa zúčastnil pán

V., pán T., on bol nejaký kontrolór, nevedela presne uviesť aký a pán C., ten bol poverený prevziať veci
po V.. Priamym nadriadeným obžalovaného ako vedúceho bol pán I.. Na otázku, kto určoval štruktúru
bankomatu uviedla, že oni to dostali dané, nevie či to robila firma alebo banka, oni to dostali v PC,
nezisťovali to. Ďalej uviedla, že nevie o tom, aby dávali vyššie nominály ako 50 eur. Hlásenia o úkone
- rannej kontrole depozitov, či je všetko v poriadku sa nehlásilo, ale doklad-papier sa odkladal, pečate

skontrolovali, peniaze sa prepočítali a to hlásenie - papier sa podpísal či to sedí a odovzdalo sa to,
avšak nebola si istá komu sa to odovzdávalo, papier sa dal vedúcemu na stôl, potom čo sa s ním robilo,
nevie uviesť.

Oznámenie o kontrole prebiehalo keď tam nebol fyzicky prítomný vedúci tak, že každý depozit prerátali

dve pokladníčky, a keď tam nebol prítomný vedúci tak sa dve podpísali, dali čísla pečatí a ten papier,
doklad ostal v tom depozite a ten druhý dávali vedúcemu, ale nebola si istá. Nevedela uviesť akým
spôsobom sa zaznamenávali zmeny v depozite. Ďalej uviedla, že sa niekedy stalo, že boli nesprávne
nadotované bankomaty. Keď sa to stalo, riešilo sa to tak, že tie čo sa naplnili, sa museli vybrať a prerátať,
či sedia nominály. To, že boli bankomaty nesprávne nadotované sa zistilo, že prerátaním, najprv sa

skontroloval depozit s tým, že bolo vidieť či je tam viac alebo menej peňazí, nie vždy bola chyba čo sa
týka prerátavania, ale došlo aj k chybám, čo sa týka údajov v PC. Bankomaty sa vyberali aj napĺňali
na nočnej zmene. Nepamätala sa kto vtedy vyhotovil súpisku na kontrolu. Vie že bola vyššie uvedená
súpiska vyhovovaná, asi hlavná pokladníčka na nočnej zmene to mala na starosti.Obžalovaný sa k svedeckej výpovedi vyjadril, že používali sa aj 100 eurové nominály v danom čase,
vyššie nie, štruktúru bankomatov určovala banka, v danom prípade to bola ČSOB, niekedy sa stalo, že

to boli aj správcovské spoločnosti, ale tie nemali s ich firmou nič spoločné, ČSOB aj navyšovala hodnoty
jednotlivých bankomatov, aj znižovala.

Svedok P. Z. na hlavnom konaní konanom dňa 17.12.2018 uviedol ,že s obžalovaným sú kamaráti a
obžalovaný je krstným otcom jeho synovi. Nie sú v príbuzenskom vzťahu. Pracoval vo firme G4S ako

pokladník. Jeho vedúcim na počitárni bol pán V., ako každý spracovával tržby, peniaze a zapisoval
údaje do tabuliek, do PC, plnil kazety do bankomatov, to bola jeho náplň práce. Počas neprítomnosti
pána V. ho zastupoval. Na otázky ďalej uviedol, že v období od začiatku roku 2009 až do 20.2.2009
nezastupoval obžalovaného na pracovisku. Pracovný pomer v uvedenej spoločnosti ukončil, oficiálne
od 1.2.2009, to však už nepracoval, mal už dovolenku, ktorú musel vyčerpať, od 20.1.2009 nepracoval,
fyzickytamužnebolprítomný,maldovolenkuasi10dní.Ďalejuviedol,žeasimanipulovalpočasobdobia

od januára 2009 do skončenia jeho pracovného pomeru s depozitom ČSOB. Spôsob akým je dovolené
manipulovať s depozitom popísal tak, že depozit sa vyniesol z trezora na počitáreň, pod kamerami sa
pozreli pečate, vtedy sa následne skontrolovalo aj s dodacím listom či to sedí a následne mohol otvoriť
depozit a podľa dodacieho listu, ktorý je dnu, alebo papiera skontrolovať, či sa tam nachádza daná sumu
uvedená na dodacom liste. Potom ďalšie manipulácia bola tá, keď sa vkladali, alebo odoberali peniaze z

bankomatov, z kaziet, alebo z daných tržieb, ktoré sa prepočítavali tak sa vkladali do depozitu, následne
po ukončení plnenia sa depozit skontroloval a zapečatil. Pri kontrole depozitu je papier, alebo dodací list
s ktorým sa skontroluje daný počet bankoviek a tá suma sa skontroluje s tým papierom. Keď to sedelo
tak bolo všetko v poriadku a mohlo sa s ním manipulovať. Pokiaľ nesedel, musel by to nahlásiť svojmu
nadriadenému a muselo sa to riešiť. Na otázku, že v depozite bol fyzicky nejaký papier, ktorý určoval

aktuálnu výšku hotovosti podľa nominálu, či kontroloval sa tento papier aj s niečím iným, s nejakou inou
evidenciou uviedol, že ak to nesedelo, tak išiel za svojim vedúcim a vedúci to musel skontrolovať s PC,
ten zisťoval kde sa stala chyba, robilo sa to len v prípade, ak to nesedelo a bol nejaký problém ohľadom
výšky depozitu. Nepamätal sa či k takému stavu - rozdielu došlo aj v januári 2009. Uvedenej kontroly
na začiatku zmeny okrem neho sa zúčastňovalo viacej kolegov, ale mohol to byť aj on sám. Keď sa

manipulovalo s depozitom počas dňa tak, zmena stavu hotovosti v depozite sa zaznamenávala tak, že
peniaze sa iba odobrali, zapísal to do PC do nejakej tabuľky v danom depozite, suma ktorá sa vložila
do bankomatovej kazety sa odrátala a v tej tabuľke, ktorú vyhotovil bola výsledná suma, ktorú doplnil,
následne sa to opätovne skontrolovalo či kazetu doplnil, potom sa papier fyzicky vytlačil do depozitu. S
depozitom sa pracovalo celý deň a ten sa mohol počas dňa meniť. Nevedel uviesť, či sa tabuľka tlačila

po každej zmene, bolo tam veľa bankomatov, nestíhalo sa to, ale stále na konci sa to tlačilo a iba vďaka
tomu sa to dalo skontrolovať. V januári 2009 vyhotovoval denné hlásenia do centrály hlavný pokladník,
ktorý bol pán V. Nevedel uviesť kto podával hlásenia do ČSOB. Komunikácia s centrálou prebehla tak,
že asi sa to posielalo emailom, alebo nejakou takou elektronickou formou. Mohlo to byť aj faxom. Ak
bol zastupujúci tak mal prístup k takejto komunikácii aj on. Nepamätal sa aby v konkrétnom období v

januári 2009 hlásil do centrály nejaké údaje. Hlásenia do centrály boli vykonávané z hlavného PC na
počitárni. Uviedol, že prístup do toho PC mali všetci, neboli tam žiadne obmedzenia. Nevedel o tom, aby
bola táto komunikácia vo vzťahu k centrále obmedzená, aby tam bolo niečo také ako heslo. Evidenciu
bankoviek vo forme tabuľky pri jednotlivých depozitoch mohol vytlačiť asi hocikto, mal to na starosti
hlavný pokladník, ale vedel to vytlačiť hocikto. Čo sa týka depozitov, protokoly mohol vytlačiť len hlavný

pokladník a tie išli do centrály. Denné hlásenia boli zasielané do centrály do Bratislavy na kontrolu, ak by
tam bol zistený nejaký schodok alebo by niečo nesedelo, hneď by volali späť. Nevedel sa vyjadriť akým
spôsobom bola o stave depozitov informovaná konkrétna banka. Na otázku čo sa dialo s pečaťami pri
otvorení depozitu od prevzatia až do uzatvorenia a odovzdania uviedol, že najprv pri prevzatí prinesie
cashman z trezora depozit na počitáreň, pod kamerami sa ukážu depozity a pečate a musí skontrolovať

s daným dodacím listom, ktorý je priložený či to sedí, či nebolo s depozitmi manipulované. Pokiaľ
bola pečať porušená nemohol depozit prevziať, ak to bolo v poriadku prestrihol pečate, otvoril depozit
a pečate sa nechávali na hrane vika depozitu, tie boli viditeľne pod kamerou, následne kontroloval
nominálne hodnoty a suma s priloženým papierom, ktorý bol priložený v depozite, s dodacím listom a
ak bolo všetko v poriadku tak sa mohlo manipulovať s depozitom, ak nebolo tak to nahlásil hlavnému

pokladníkovi. Po ukončení zmeny sa depozit skontroluje s novým dodacím listom a ak to všetko sedí
uzavrie sa, dajú sa nové pečate, vypíše sa nový dodací list, opäť to ide pod kamery a takto uzatvorený
depozit prevezme cashman do trezora. Ak sa zistí rozdiel - schodok v depozite, tak sa necháva pečať
a dodací list s tým, že sa prekontroluje, kto to odovzdával, kto kontrolovala kto uzatváral depozit. Vie saspätne zistiť, či niekto pri uzatváraní nespravil chybu alebo či nebolo s depozitom manipulované. Bez
pečate sa to nedá zistiť. Ak sa po otvorení depozitu zistí rozdiel pečate ostávajú s dodacím listom, aby
bolo možné spätne vykonať kontrolu. Nikdy nebolo tak, aby sa zistená diferenciácia neodstránila. Stále

sa to odstránilo. Nevedel o tom, aby sa s depozitmi manipulovalo aj na iných miestach na to určených, v
celej počitárni boli kamery. Nemal vedomosť aby na niektorých miestach neboli kamery, o tzv. hluchých
miestach. Kamery boli všade, z počitárne bol jeden východ na chodbu, kde boli ďalšie dvere ktoré otváral
pracovník, ktorý mal na starosti kamery, on mu otváral dvere do prezliekarne a keď chcel opustiť celý
priestor tak tam boli ešte jedny dvere. Nebol nijakým spôsobom kontrolovaný pri odchode z režimového

pracoviska a nemohol odtiaľ ani nič vynášať. Samotná miestnosť počitárne má jedny dvere a jej bez
okien. Na otázku, že keď upustil miestnosť bola tam nejaká kontrola - pracovník, keď prechádzal do
iných objektov budovy uviedol, že z počitárne si dvere mohol otvoriť aj sám na kartičku, objekt- priestor
pozostával z počitárne, mincovne a trezora. V tomto objekte sa mohli pohybovať na základe čipovej
karty. Ako náhle chcel tento priestor opustiť musel by mu niekto otvoriť dvere. Pokiaľ by mal v rukách
nejaký predmet nasledovala by kontrola, vždy mu musel niekto otvoriť dvere. Ak by niečo niesol v ruke,

vždy by ho skontrolovali. Opustenie pracovného priestoru bolo riadené interlock. Na oblečení nemohli
mať nijaké vrecká. Na otázku, že z koľkých kufrov sa skladal depozit ČSOB a či boli všetky tieto kufre
umiestnené na stole a boli všetky pod dohľadom kamier uviedol, že keď bol väčší obnos peňazí, tieto
nemohli vojsť do jednej bedne, depozit mohol tvoriť aj viac bední. Keď sa tieto nezmestili na stôl, boli
poukladané na zemi, ale pri odovzdávaní cashmanovi museli prejsť kamerami, on ich bral po tom do

trezora, na nich boli pečate a bolo vidieť, že boli zapečatené a bol k tomu dodací list.

Z výpovede svedka L. M. z prípravného konania zo dňa 23.5.2014 na č.l. 206-2014 je zrejmé, že
v spoločnosti T F. bol zamestnaný od 1.12.1994, pričom tam pracoval až do 19.6.2012. V uvedenej
spoločnosti začínal ako bezpečnostný pracovník a od februára 2008 bol zaradený na pozíciu cashman.

Predtým bol asi dva roky na prevoze peňazí. Čo sa týka jeho práce na pozícii cashmana tak jeho
úlohoubolopreberaťaodovzdávaťfinančnéprostriedkymedzipočitárňouatrezoromamedzipočitárňou
a prevozom pričom on prichádzal do styku s výlučne zapečatenými vrecami v ktorých boli peniaze,
pričom on priamo s peniazmi nikdy neprichádzal, nakoľko všetko bolo zapečatené plombami, ktoré aj
on kontroloval a zapisoval. Jeho pracovisko bolo v období roku 2008-2009 monitorované kamerami. Išlo

o režimové pracovisko. Čo sa týka osoby E. V. tohto poznal, nakoľko keď tam v roku 2008 nastúpil na
pozíciu cashman on už bol v tom čase vedúci počitárne. Čo sa týka toho, že mali z depozitu ČSOB
banky zmiznúť nejaké peniaze o tom sa dozvedel z počutia kolegov a to konkrétne, že keď V. odchádzal
tak údajne pri pálenke sa odovzdali jednotlivé depozity a následne potom pani I. ktorá preberala funkciu
počitárne po V. zistila, že sú nezrovnalosti v depozite I. banky medzi peniazmi, ktoré sa v ňom v

reálnom čase nachádzali a ktoré sa tam mali nachádzať podľa evidencie. O akú sumu išlo nevedel
povedať, ale z počutia vie, že sa tam mali nachádzať bankovky v nominálnej hodnote 50 euro. Čo sa
týka samotných depozitov a teda aj depozitu ČSOB banky tento bol vždy ráno cashmanom vydaný na
počitáreň, zapečatený a po skončení dennej zmeny sa tieto depozity zasa vracali naspäť do trezora.
Avšak na prelome rokov 2008-2009 kedy bolo zavádzané euro bola situácia taká, že z NBS došlo veľké

množstvo týchto depozitov, pričom samotná ČSOB banka mala sama 6-8 bední a nakoľko všetky tieto
bedne z bánk sa do trezoru nezmestili, vie, že uvedené depozity v počte 6-8 boli uložené na počitárni
a to tak, že osobne požiadal pána borovského či sa tam môžu uložiť, nakoľko nemal v trezore miesto,
on mu oznámil, že so súhlasom pána I. ich tam môže uložiť, a tak ich dal pod kameru v časti k regálom
prázdnych bankomatových kaziet a tu boli uložené v priebehu mesiacov január-február 2009, teda boli

tam aj vtedy keď V. odchádzal, teda uvedené depozity tam boli non-stop, pričom tým pádom, že boli
na počitárni on a ani iný cashman nemal oprávnenie kontrolovať, či nie sú porušené pečate, resp. či sú
zapečatené depozity. Spomína si, že v uvedenom období nedošlo k nijakej výnimočnej udalosti, pričom
vzhľadom na prechod eura bol veľký frmol, teda aj pohyb zamestnancov tam bol oveľa väčší ako v bežné
pracovné dni, pričom v uvedenom období kontroly pracovníkov neprebiehali žiadne, akurát osobné veci,

teda tašky mali všetci odložené v kuchynke a tieto si nemohli zobrať priamo na pracovisko do počitárne,
taktiež sa nakontrolovali osoby teda zamestnanci, ktorí vychádzali z počitárne a išli do kuchynky a
následne domov. Teda podľa jeho názoru nebol vtedy problém vyniesť z firmy bez povšimnutia peniaze
v hotovosti nakoľko dovtedy sa na počitárni žiadna mimoriadna udalosť takého typu nebola a vždy
všetko sedelo a vždy keď sa našiel nejaký rozdiel vo financiách tak sa našla aj chyba a v konečnom

dôsledku bolo všetko v poriadku. Potom ako sa zistil rozdiel v depozite ČSOB banky, tak boli vo firme
zavedené prísne bezpečnostné opatrenia. Spomína si, že v tom čase pri zmene na euro bolo zvláštne,
že ČSOB banke prišlo podstatne viac peňazí, teda euro ako iným bankám, pričom ak si dobre spomína
tak na počitárni boli fyzicky uložené len depozity ČSOB banky, ostatné boli uložené v trezore, presnépočty ktorých depozitov si nespomína, ale vie že ich bolo menej ako ČSOB Banka. Peniaze ktoré boli v
depozitoch ČSOB Banky boli určené na plnenie bankomatov. Čo sa týka plnenia bankomatov spomínal
si, že ich firma plnila bankomaty do VÚB Banky, Poštovej banke, Tatra Banke, ČSOB Banka a C.. Banke.

Zároveň poukázal na svoju predchádzajúcu výpoveď.

Z výpovede svedkyne U. U. z prípravného konania zo dňa 16.12.2014 na č.l. 195-196 je zrejmé, že
od mesiaca apríl roku 2008 je zamestnaná ako pokladníčka počitárne v spoločnosti G4S pobočka
Košice, pričom od roku 2012 až do súčasnosti je na materskej dovolenke. Čo sa týka jej náplne práce

ako pokladničky, tak išlo o prepočítavanie peňazí a kontrola falzifikátov bankoviek a taktiež plnila aj
bankomaty. V rámci práce kontrolovala aj jednotlivé depozity, pričom tieto sa kontrolovali podľa súpisky,
ktorú vždy vytlačil vedúci počitárne. Depozit sa kontroloval tak, že boli pracovníčky a pri nich bol
vedúci, ktorý pozeral na to ako peniaze prerátavajú. Podľa súpisky vždy kontrolovali počty jednotlivých
bankoviek, pričom depozity sa kontrolovali ráno pri nástupe do práce a taktiež aj pred skončením
pracovnej doby a tiež sa preratúvali pri plnení jednotlivých bankomatov. Po prerátaní sa na papier

zapísali čísla pečate, tento sa vložil dnu a následne sa celý depozit zapečatil. Čo sa týka depozitu ČSOB
banky, k tomu nič konkrétne uviesť nevie, nakoľko ona bývala zväčša na nočných zmenách a tam sa
depozity neotvárali, otvorili sa len vo výnimočných prípadoch a to vtedy, keď bola mimoriadna dotácia
bankomatu. Čo sa týka pána V. k tomu vie uviesť, že jej bol vedúcim, pričom nevedela uviesť ako dlho,
pričom s práce odišiel asi v roku 2009. Tiež nevie uviesť prečo on odišiel. Taktiež si nespomína, aby

boli v minulosti s depozitom problémy.

Zo záznamu z inventúry zo dňa 25.2.2009 na č.l. 45 je zrejmé, že dňa 25.2.2009 bola vykonaná
inventarizácia depozitu ATM klienta ČSOB a.s. na počitárni oddelenia Košice. Nominálu 10 eurových
bankoviek bol zistený 22 952 ks, ktoré boli uložené v samostatne alumíniovom obale, v druhej

alumíniovej bedni boli uložené nominály: 21 22 ks 20 eurových bankoviek, 633 ks 50 eurových
bankoviek, 966 ks bankoviek 100 eurových bankoviek. Uvedenú inventarizáciu vykonali U. C., L. M.,
L.. W. N..

K tomuto dôkazu sa vyjadril obhajca obžalovaného, že tento dôkaz nepreukazuje nič, nakoľko bol

vykonaný dávno po údajnom spáchaní skutku. K počtom bankoviek uviedol, že tieto počty sa nikdy
počas vyšetrovania nikde nepremietli, poukazuje aj na podanie vysvetlenia v spise, kde pán T. udával
25.2.2009 pri svojom výsluchu celkom iné počty bankoviek, napr. 10 eurových bankoviek 24127 ks, 20
eurových bankoviek 3515 ks, 50 eur bankoviek 2485 ks, 100 eurových bankoviek 1851 ks, z tohto potom
vyplýva, že od 22.2. do 25.2. sa robila táto inventúra a muselo sa s depozitom pracovať.

Zo správy o dennej prevádzke zo dňa 22.2.2009 na č.l. 169 je zrejmé, že počiatočná hotovosť v trezore
bola 25127 ks 10 eurových bankoviek, 4515 ks 20 eurových bankoviek, 3985 ks 50 eurových bankoviek,
2451 ks 100 eurových bankoviek, t.j. hotovosť spolu 785920 eur. Hotovosť do automatov bola 1500
ks 10 eurových bankoviek, 1500 ks 20 eurových bankoviek, 2000 ks 50 eurových bankoviek, 900 ks

100 eurových bankoviek, t.j. 235000 eur. Celkom hotovosť v trezore KE bola 23 627 ks 10 eurových
bankoviek, 3015 ks 20 eurových bankoviek, 1985 ks 50 eurových bankoviek, 1551 ks 100 eurových
bankoviek, t.j. hotovosť spolu 550920 eur.

K tomuto dôkazu sa vyjadril obhajca obžalovaného, že táto tabuľka nekorešponduje s údajnou tabuľkou,

ktorú mal vytlačiť obžalovaný ani s kontrolou všetkých depozitov, ktorú vykonal 20.2. pán T. s pani P.
pri fyzickej inventúre, vychádza pri tom zo znaleckého posudku, kde sú uvedení tieto hodnoty a ktoré
údaje sú východiskové pre obžalobu.

Z celkovej správy o dennej prevádzky ČSOB zo dňa 20.2.2009 na č.l. 170, je zrejmý stav finančnej

hotovosti a počtu nominálov 10, 20, 50 a 100 eurových bankoviek pre pobočku Košice za deň 20.2009
a to počiatočná hotovosť v trezore, ako aj hotovosť v trezore G4S-KE.
Počet nominálov 50 eurových bankoviek bol 8385 ks.

Zo správy o dennej prevádzke zo dňa 23.2.2009 na č.l. 171 je zrejmé, že počiatočná hotovosť v trezore

bola 25127 ks 10 eurových bankoviek, 4515 ks 20 eurových bankoviek, 8385 ks 50 eurových bankoviek,
2451 ks 100 eurových bankoviek, t.j. hotovosť spolu 1005920 eur. Hotovosť do automatov bola 1500
ks 10 eurových bankoviek, 1500 ks 20 eurových bankoviek, 2000 ks 50 eurových bankoviek, 900 ks
100 eurových bankoviek, t.j. 235000 eur. Celkom hotovosť v trezore KE bola 23 627 ks 10 eurovýchbankoviek, 3015 ks 20 eurových bankoviek, 6385 ks 50 eurových bankoviek, 1551 ks 100 eurových
bankoviek, t.j. hotovosť spolu 770920 eur.

K tomuto dôkazu sa vyjadril obhajca obžalovaného, že 23.2.2009 už tieto hlásenia jeho klient nedával,
lebo pracovný pomer ukončil 20.2.2009.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu z č.l. 258-286, je zrejmé priestorové zobrazenie jednotlivých
miestností spoločnosti G4S Security Services.

Zo zápisnice o vyšetrovacom pokuse zo dňa 6.5.2014 je zrejmé, že finančné bankovky v množstve 4400
ks v nominálnej hodnote 220 000 eur je možné umiestniť do obálky formátu A4 používanej vo vtedajšej
spoločnosti G4S Security Services, ktorú osoba obžalovaného dňa 8.1.2009 v Košiciach vyniesla z
režimového pracoviska.

K tomuto obhajca uviedol, že z vyšetrovacieho pokusu fotodokumentácie, ktorá tvorí prílohu tejto
zápisnice jednoznačne vyplýva, že tvarovo sa nezhoduje s obálkou, kde bol jeho klient zachytený
kamerami, ktoré kontrolujú činnosť na tomto pracovisku. Poukázal hlavne na obrázky č. 3 a č. 4 prílohy
č. 2 znaleckého posudku na č.l. 302, s tým, že obálka, ktorá bola naplnená pri vyšetrovacom pokuse
má celkom iný tvar, ktorú niesol jeho klient v ruke a to v tom zmysle, že obálka vo vyšetrovacom pokuse

má rovnaké rozmery v hornej aj dolnej časti, t.j. 7,5 cm, pričom táto obálka hore, kde ju drží je tenká
a k smerom k spodku sa rozširuje, nemá rovnakú hrúbku vo všetkých častiach a takisto poukázal na
skutočnosť, že pri vyšetrovacom pokuse boli použité nové bankovky, ktoré majú inú hrúbku ako použité
bankovky, ktoré už predtým boli v obehu. To je tiež okolnosť, ktorá nebola preverovaná. Má za to, že
bankovky použité v obehu majú väčšiu hrúbku ako nové bankovky s tým, že sa pracovalo s bankovkami,

ktoré už boli v obehu a práve tie boli dodané opätovne do počitárne, kde sa ďalej používali. Nové
bankovky prišli len ako priama dotácia z banky.

K hrúbke bankoviek uviedol prokurátor, že išlo o obdobie rokov 2008-2009 kedy práve dochádzalo k
zmene meny z SK na Eurá a dotácie do všetkých depozitov boli doplnené novými bankovkami, ktoré

boli distribuované z NBS. K samotnej obálke uviedol, že obžalovaný mal uviesť, že v tejto obálke mal
vynášať účtovné alebo listinné materiály za účelom údajného spracovania mimo režijného pracoviska,
pričom podľa jeho názoru ak by išlo o listiny mala by obálka rovnaký tvar v hornej aj dolnej časti.

Obhajca na to uviedol, že bankovky boli v obehu od januára 2009 a bol február, a čo sa táka listín tie

nemuseli byť uložené vo formáte A4, mohli byť napr. zohnuté v poli, tvar obálky nemusel byť rovný.

K tomu prokurátor uviedol, že skutok, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu sa stal dňa 8.1.2009, a
taktiež keby nebolo preukázané kedy došlo k odstráneniu finančnej hotovosti z depozitu, podstatou je
skutočnosť, že k skresľovaniu hotovosti dochádzalo od 9.1.2009 do 20.2.2009.

Z inventarizačného súpisu hotovosti z ČSOB z 26.2.2009 je zrejmé, že po prepočítaní bol stav hotovosti:
23085 ks 10 eurových bankoviek, 2126 ks 20 eurových bankoviek, 1248 ks 50 eurových bankoviek, 973
ks 100 eurových bankoviek. Vyššie uvedené hotovosti prepočítali dňa 26.2.2009 Ing. Z. F., E. O., V. T..

K tomuto obhajca obžalovaného sa vyjadril, že tento inventarizačný súpis ČSOB mal byť až 3 dni po
údajnom zistení schodku, dovtedy sa na počitárni normálne pracovalo.

Z inventarizačného súpisu hotovosti k 31.1.2009 z 2.2.2009 na č.l. 517 (depozit ČSOB) je zrejmé, že sa
v depozite nachádzalo 4286 ks 100 eurových bankoviek, 14653 ks 50 eurových bankoviek, 16306 ks 20

eurových bankoviek, 34281 ks 10 eurových bankoviek. Inventarizáciu vykonal V. T., G. I., Y. V..

K tomuto obžalovaný uviedol, že zo znaleckého posudku VŠ manažmentu v Košiciach vyplýva, že
z inventúry 2.2.2009 pri kontrole neboli zistené žiadne rozdiely medzi fyzickým stavom jednotlivých
nominálov a správou o dennej prevádzke.

Z inventarizačného súpisu hotovosti k 20.2.2009 zo dňa 20.2.2009 na č.l. 520 (depozit ČSOB) je zrejmé,
že sa v depozite nachádzalo 2451 ks 100 eurových bankoviek, 8385 ks 50 eurových bankoviek, 4515
ks 20 eurových bankoviek, 25127 ks 10 eurových bankoviek. Inventarizáciu vykonal V. T. a R. P..Z výpisu z dotácie depozitu ČSOB na č.l. 545 je zrejmé, že dotácie depozitu G4S KE boli vykonané
v dňoch: 8.1.2009 - 50 eur x 10000 ks, 9.1.2009- 50 eur x 10000 ks, 15.1.2009 - 50 eur x 7000 ks,

12.2.2009 -50 eur x 12000 ks, 27.2.2009- 50 eur x 12000 ks.

Z pracovnej zmluvy a jej príloh na č.l. 970-972, je zrejmý popis pracovnej činnosti obžalovaného.
Obžalovaný bol zamestnaný v spoločnosti G4S od 8.7.2004 do 28.2.2009, dňa 30.1.2009 podal návrh
na skončenie pracovného pomeru, s tým, že pracovný pomer sa skončil dohodou k 28.2.2009.

Zo znaleckého posudku č. 01/2013 Vysokej školy bezpečnostného manažérstva v Košiciach z 15.7.2013
je zrejmé, že doposiaľ zistené a potvrdené skutočnosti nasvedčujú, že pri manipulácii s peňažnou
hotovosťou boli porušené zásady stanovené Inštrukciou riaditeľa divízie logistiky finančných hotovostí
G4S Security Services, a.s. Bratislava č. C.-27-Zásady pre spracovanie bankoviek a mincí - platná
od 20.7.2006. Tieto zásady nedodržiaval vedúci počitárne E. V.. Doposiaľ boli zistené a potvrdené

skutočnosti o skresľovaní výkazov dennej prevádzky o stave nominálov depozitu v počitárni spoločnosti
T Security F., a.s. V., pobočka M., L. trieda č. XX . Prístupové heslá na spracovanie a predkladanie
výkazov denného hlásenia o stave nominálov depozitu v počitárni spoločnosti G4S Security F., a.s. V.
pobočka M. mali E. borovský a P. Z..

Z fotografie, ktorú predložil obhajca na hlavnom pojednávaní dňa 24.9.2018 (obr. č. 11 na č.l. 304) je
zrejmé, že pri odchode obžalovaného V. s predmetnou obálkou stála vo dverách iná osoba.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné:

Obžaloba kládla obžalovanému za vinu v podstate, že dňa 8.1.2009 vyniesol z depozitu ČSOB v PVC
obale celkovo 4400 ks bankoviek nominálnej hodnoty 50 eur, ako aj skutočnosť, že vzniknutý rozdiel v
období od 9.1.2009 do 20.2.2009 vo vnútornej diferenciácii úmyselne zakrýval a skresľoval.

Čo sa týka vynesenia finančných prostriedkov z počitárne z tohto ho mal usvedčovať kamerový

záznam z tohto dňa, vyšetrovací pokus (o možnosti „zmestenia“ sa finančnej hotovosti 50 eurových
bankoviek v hodnote 220 000 eur do obálky), pričom túto skutočnosť objektivizoval aj znalecký posudok
č. 01/2013 Vysokej školy bezpečnostného manažérstva v Košiciach v spise na č.l. 312. Žiadna
zo svedeckých výpovedí nepotvrdila skutočnosť, ktorá by potvrdzovala, že konkrétne obžalovaný V.
vyniesol túto finančnú hotovosť z miestnosti počitárne. Naopak viacerí svedkovia (N., M., Z.) uviedli,

že neboli dodržiavané bezpečnostné opatrenia, čo sa týka vynášania vecí z počitárne ako aj kontroly
zamestnancov, ani pri manipuláciami s peniazmi, čo je v podstate uvedené aj vo vyššie uvedenom
znaleckom posudku. Teda tieto kontroly neboli vykonávané riadne len voči obžalovanému V. ale ani
voči ostatným zamestnancom. Osoby, ktoré mali na starosti kontrolu týchto zamestnancov neboli v
trestnom konaní vypočuté. Vyššie uvedený záznam, jednoznačne nepreukazuje, že v tejto obálke bola

finančná hotovosť, pričom je potrebné brať do úvahy tvrdenia obžalovaného týkajúce sa tvaru obálky,
na kamerovom zázname, ktorý je v rozpore s tvarom obálky vo vyšetrovacom pokuse. Zároveň je
potrebné uviesť, že spise nebolo jednoznačne preukázané, že sa v tzv. „depozitoch“ nachádzali len
nové bankovky, s ktorými bol vykonaný vyšetrovací pokus (objem použitých bankoviek je väčší), nakoľko
fakticky tieto boli v obehu 8 dní po zavedení eura. Ďalej na hlavnom pojednávaní z predloženej fotografie

je zrejmé, že keď obžalovaný opúšťal priestory počitárne v dverách stála ďalšia osoba, pričom nebolo
zisťované,čitátoosobavykonalakontrolytejtoobálky.Povykonanomdokazovaní,ohľadomskutočnosti,
že obžalovaný vyniesol obálku v ktorej mali byť umiestnené peniaze sú teda dôvodné pochybnosti. Z
vyššie uvedených dôvodov súd nemal za preukázané, že obžalovaný sa dopustil obzvlášť závažného
zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zákona.

V zmysle záverov uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8To/17/2020 z 14.7.2020 súd
posudzoval konanie obžalovaného vo vzťahu k trestnému činu porušovania povinnosti pri správe
cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 Trestného zákona, pričom prihliadal na výpoveď svedka T. ako aj
na výpoveď znalca C.. P. B., ktorý vo veci vypovedal a poukázal na závery vypracovaného znaleckého

posudku č. 01/2013 Vysokej školy bezpečnostného manažérstva v Košiciach z 15.7.2013.

Podstatou tohto trestného činu je konanie v porušení všeobecne záväzným právnym predpisom
ustanovenej povinnosti alebo povinnosti uloženej právoplatným rozhodnutím súdu alebo vyplývajúcej zozmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, ktorým vzniká škoda na cudzom majetku, bez ohľadu
na to, či sa páchateľ obohatil, alebo nie. Povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok majú osoby,
ktoré sú povinné spravovať záležitosti iných osôb, pokiaľ je v tom zahrnutá aj starostlivosť o ich majetok

alebo nakladanie s ním. Taká povinnosť môže vyplývať zo všeobecne záväzného právneho predpisu, z
právoplatného rozhodnutia súdu, alebo zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, napríklad
aj pracovnej zmluvy. Porušenie povinnosti opatrovať alebo spravovať cudzí majetok spočíva v tom, že
páchateľ koná v rozpore so všeobecným alebo konkrétnym vymedzením obsahu takej povinnosti (môže
ísť aj o opomenutie konať).

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný v spoločnosti G4S pracoval na pozícii
vedúceho počitárne, kde jeho náplňou bolo vyhotovovať denné reporty, mesačné reporty, organizovať
ľudí na zmenu, celkový chod počitárne, zabezpečovať objednávky, či už Národnej banky Slovenska
alebo z komerčných bánk ako aj ďalšie činnosti. Obžalovaný ako jediný zamestnanec spoločnosti
musel mať vedomosť o celkovom reálnom stave finančnej hotovosti v danom depozite, nakoľko on

sám vyhotovoval správy o stave finančnej hotovosti do centrály v Bratislave prostredníctvom počítača,
pričom vyhotovovanie týchto tabuliek možné len prostredníctvom hesla, teda nebolo bežne prístupné
a zároveň z titulu svojho pracovného zaradenia bol za tento depozit priamo zodpovedný. Rozdiel
finančnej hotovosti (medzi skutočným a vykazovaným stavom) bol zistený pri kontrole vykonanej dňa
23.2.2009 a to pri nominály 50 eur, v počte 4400 kusov, čo predstavuje hodnotu 220 000 eur. Tomuto

predchádzala kontrola vykonaná dňa 20.2.2009, ktorú vykonali p. X. T. a p. R. P.. Kde bol zistený stav 50
eurových bankoviek v počte kusov 3515 kusov, po ukončení kontroly odsúhlasili zistený stav s vedúcim
počitárne obžalovaným E. V., ktorý potvrdil svoje záznamy stavov bankoviek so zisteným stavom. Ako je
zrejmé, zo znaleckého posudku (č. 01/2013 Vysokej školy bezpečnostného manažérstva v Košiciach z
15.7.2013) obžalovaný kontrolórom vytlačil tabuľku stavov, ktorú následne neskontrolovali (neporovnali)

so svojimi poznámkami. Túto tabuľku ako súčasť správy predložili Československej obchodnej banke,
a.s. Bratislava. K danej kontrole poukazuje súd na výpoveď svedka T., ktorý uviedol, že pri tejto
kontrole ho obžalovaný úmyselne nepravdivými údajmi uviedol ako osobu vykonávajúcu kontrolu do
omylu, s tým, že táto diferenciácia mala vzniknúť pri dopĺňaní bankomatov. Teda obžalovaný V. mal
vedomosť o vzniknutej diferencii (rozdielom medzi reportom a skutočnosťou- reálnym stavom hotovosti

v bankomate), pričom na tento rozdiel neupozornil nikoho zo svojich nadriadených. Aj keď obžalovaný
poukazuje na skutočnosť, že pri kontrolách vždy všetko sedelo súd považuje za potrebné uviesť, že
nebolo možné odhaliť reálny rozdiel finančnej hotovosti ani pravidelnou kontrolou inými pracovníkmi
spoločnosti, pretože týchto kontrol sa zúčastňoval aj obžalovaný, ktorý sám poskytoval údaje, ktoré sa
mali kontrolovať. Teda títo pracovníci fakticky overovali stav, ktorý im vo vytlačenej tabuľke predložil

obžalovaný. Následne z takto vykonanej kontroly sám obžalovaný vyhotovil tzv. report, ktorý poupravil
a následne zaslal do centrály ako aj príslušnej banke. Táto skutočnosť, je zrejmá aj z výpovedi JUDr.
W. N., ktorý uviedol, že pri internom vyšetrovaní bolo zistené, že stavy, ktoré boli uvedené na listinách
v Košiciach neboli totožné so stavmi, ktoré boli z tohto režimového pracoviska zasielané do centrály v
Bratislave. Skutočný stav hotovosti v bankomate sa preukázal až pri kontrole dňa 23.2.2009, ktorej sa

už nezúčastnil obžalovaný, nakoľko už nebol prítomný na pracovisku z dôvodu končenia pracovného
pomeru. Zároveň súd poukazuje, že k počítaču obžalovaného v čase spáchania skutku nemala prístup
iná osoba (U. C. bez prítomnosti obžalovaného do počítača nevstupoval). Z vykonaného dokazovania
je tak zrejmé, že iná osoba ako obžalovaný nemohla skresľovať stav hotovosti v depozite, a teda nikto
iný okrem obžalovaného nemal úmysel zakrývať vzniknutý schodok. Ohľadom úmyslu obžalovaného

súd uvádza, že obžalovaný konal v priamom úmysle, čo je zrejmé aj z jeho konania keď ovplyvňoval
svedka T., pri výsledkoch jeho kontroly 20.2.2009, keď mu uviedol, že pri kontrole bude rozdiel z dôvodu
doplnenia bankomatov s tým, že tento rozdiel je v poriadku.

Pri takto ustálenom skutkovom stave má dôvodne za to, že obžalovanému ako trestne zodpovednému

subjektu bolo nepochybne preukázané hore popísané protiprávne konanie, čím naplnil znaky skutkovej
podstaty obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237
ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona po stránke objektívnej v tom, že porušil povinnosť vyplývajúcu
zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok (pracovnej zmluvy) a spôsobil tak na cudzom
majetku škodu veľkého rozsahu. Obžalovaný je trestne zodpovedný páchateľ (má viac ako 14 rokov a

v čase skutku nebol nepríčetný) - subjekt trestného činu. Konaním obžalovaného bol zasiahnutý objekt
trestného činu, ktorým záujem spoločnosti na ochrane cudzieho majetku. Obžalovaný pritom konal v
priamom úmysle (subjektívna stránka), keďže chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť
záujem ním chránený.TREST

Pri určovaní druhu a výmery trestu uloženého obžalovanému sa súd riadil základnými zásadami
uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom
spáchania trestného činu a jeho následkom, zavinením, poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami,
osobou páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy, ako aj na skutočnosť, že trest má
postihovaťibapáchateľa,takabybolzabezpečenýčonajmenšívplyvnajehorodinuajemublízkeosoby.

Podľa § 237 ods. 1 Tr. zákona kto inému spôsobí malú škodu tým, že poruší všeobecne záväzným
právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu
alebo vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, potrestá sa odňatím slobody až
na dva roky.

Podľa § 237 ods. 4 písm. a/ Tr. zákona odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.

Podľa § 125 ods. 1 Tr. zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou
väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie

suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma
dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky
prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

Súd zisťoval aj okolnosti rozhodné pre posúdenie možnosti nápravy páchateľa, bral do úvahy jej

doterajšie správanie, príčiny, ktoré ho viedli k spáchaniu trestného činu, prostredie v ktorom žije a či sa
v minulosti už dopustil takého protiprávneho konania.

Taktiežsúdzisťovalpoľahčujúceapriťažujúceokolnostiuobžalovaného.Súdzistilpoľahčujúcuokolnosť
podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona a to, že obžalovaný pred spáchaním tohto trestného činu viedol riadny

život. Priťažujúce okolnosti podľa § 37 Tr. zákona súd nezistil.

Vzhľadom na zistené skutočnosti sa súd domnieva, že dĺžka uloženého trestu vo výmere 6 rokov je
dostačujúca na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa. Zároveň súd bral aj do úvahy
aj ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona, a to, že ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu ako aj vzhľadom

na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre
páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom (10-15
rokov).

Na účely mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona sa pomery páchateľa týkajú jeho
osobnostného hodnotenia a ide o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu a tiež
o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný; z hľadiska tohto ustanovenia
sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený
v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia a v

podstate sa hodnotia rodinné a osobne pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste.

Súd podotýka, že v danom prípade je zrejmé, že skutok bol spáchaný od 09.01.2009 do 20.02.2009,
k vzneseniu obvinenia došlo dňa 25.5.2011, obžalobu podal Krajský prokurátor dňa 11.9.2014, pričom
súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 10.1.2022. Pri posudzovaní dĺžky konania je tak z predloženého

spisového materiálu zrejmé, že od spáchania skutku uplynulo viac ako 12 rokov a samotné trestné
stíhanie je vedené proti obžalovanému viac ako 10 rokov. Pokiaľ ide o osobu obžalovaného ten po
spáchaní skutku nebol odsúdený za žiadny trestný čin. Dĺžka konania je tak v kontexte vyššie uvedených
skutočností významnou okolnosťou z hľadiska výnimočných okolností prípadu v zmysle § 39 ods. 1 Tr.
zákona, ktorá má vplyv na hodnotenie stupňa nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktorý sa uplynutím

času znižuje, rovnako ako sa znižuje potreba postihnutia páchateľa, keďže výrazným odstupom času
sa míňa aj účel trestu. Ochrana práva na primeranú dĺžku konania, je garantovaná článkom 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky a článkom 6 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že u obžalovaného boli splnené zákonné podmienky
pre použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona, zohľadňujúc všetky

relevantné skutočnosti pre uloženie druhu trestu a jeho výmery vrátane uvádzaných pomerov
obžalovaného a jeho predchádzajúceho života, ktoré vo ktoré vo svojom súhrne prispeli ku dôvodnosti
použitia aplikácie podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona. Na základe vyššie uvedeného obžalovanému tak uložil
trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov. V danom prípade súd neúmernú dĺžku konania zohľadnil aj
pri výmere trestu.

Súd nepoužil pri zaradení obžalovaného ustanovenie § 48 ods. 3 Tr. zákona, teda že súd do ústavu
na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia zaradí súd páchateľa obzvlášť závažného zločinu.
Obžalovaný pred spáchaným tohto trestného činu nebol vo výkone trestu a tak pre výkon trestu ho
zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (§ 48 ods. 4 Tr. zákona), nakoľko má
za to, že, so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovaného v ústave na výkon

trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená.

V zmysle § 76 ods. 1 súd obligatórne ukladal obžalovanému aj ochranný dohľad, nakoľko ten uloží súd
páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody, a
to v trvaní 1 (jedného) roka.

Zároveň súd rozhodol o nároku na náhradu škody, ktorá bola uplatnená riadne a včas a tak podľa § 287
ods. 1 Trestného poriadku poriadku je obžalovaný povinný zaplatiť spoločnosti G4S Security Services
(SK), s.r.o. so sídlom Višňová 16, 831 01 Bratislava, IČO: 31 328 059 náhradu škody vo výške 220
000 eur.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Košice II.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,

poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania
výslovne vzdať.
Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Odvolanie má odkladný účinok.