Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6422202396
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6422202396.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a
sudcov Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci výkonu rozhodnutia týkajúceho
samaloletéhoW.V.,narodenéhoXX.XX.XXXX,bytomakomatka,zastúpenéhokolíznymopatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, dieťaťa rodičov:
matky R.. H. Q., T., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom R. XXX, XXX XX R., právne zastúpenej

advokátskou kanceláriou JURAJ MACÍK advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Petelenova 4, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 54 459 958, a otca Y.. T. V., narodeného XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom
F. XX, XXX XX F. F., právne zastúpeného advokátskou kanceláriou ProAdvokat, s. r. o., so sídlom
Cementárenskácesta17,97401BanskáBystrica,IČO:54864313,onávrhuotcanavýkonrozhodnutia,
o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 25Em/3/2022-54 z 20. septembra
2022, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“ resp. „prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým uznesením návrh otca na nariadenie výkonu rozhodnutia zamietol.

2. Prvoinštančný súd takto rozhodol o návrhu otca na výkon neodkladného opatrenia nariadeného

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoPno/2/2022-1934 zo dňa 30. 06. 2022,
ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24. 07. 2022. Týmto neodkladným opatrením bol
upravený styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň
v roku v utorok od 14:30 hod. do 17:30 hod. za prítomnosti pracovníkov Centra pre deti a rodiny Úsmev
ako dar, so sídlom Banská Bystrica, Severná 4 a matky s tým, že matka je povinná maloletého otcovi
odovzdať v stanovený deň a hodinu pred vchodom do Centra pre deti a rodiny Úsmev ako dar, so sídlom

Banská Bystrica, Severná 4 a otec je povinný maloletého matke v stanovený deň a hodinu odovzdať
pred vchodom do Centra pre deti a rodiny Úsmev ako dar, so sídlom Banská Bystrica, Severná 4, pričom
matka je povinná maloletého na styk s otcom pripraviť a styk otcovi s maloletým umožniť. Krajský súd
neodkladné opatrenie obmedzil do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 32P/60/2019.

3. Súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol, že otec svoj návrh na výkon rozhodnutia odôvodnil tým,
že matka mu odmieta v určený čas styku maloletého odovzdať pred vchodom do Centra pre deti a
rodiny Úsmev ako dar, so sídlom Severná 4, Banská Bystrica (ďalej len „Centrum pre deti a rodiny“).
Rovnako sa s maloletým odmieta zúčastňovať odborného poradenstva v zmienenom centre. Matka
svojím správaním dlhodobo narúša vzťah medzi ním a synom, pričom za posledných 18 mesiacov bol
s maloletým v kontakte menej ako 80 hodín. Zároveň považoval lekárske správy resp. vyjadrenia L.. K.

S., detskej psychiatričky a T.. H. T., klinickej psychologičky za neobjektívne.4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že výzvou zo dňa 19. 08. 2022 vyzval matku, aby dobrovoľne
dodržiavala predmetné neodkladné opatrenie alebo aby v lehote 10 dní od doručenia uviedla
ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý nemôže byť styk otca s maloletým realizovaný. Rovnako bola matka

vyzvaná, aby sa vyjadrila k návrhu na výkon rozhodnutia. Matka na uvedené výzvy nereagovala. Súd
prvej inštancie ďalej poukázal na správu, ktorú si vyžiadal od kolízneho opatrovníka a na ku nej pripojené
prílohy, na rozhodnutia v konaní Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/60/2019 a na spisový
materiál týkajúci sa konania sp. zn. 22P/84/2022. Súd prvej inštancie potom aplikoval ustanovenia §
28 ods. 2 a § 43 ods. 1 Zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len „Zákon o rodine“); článku 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa; článku 4 Zákona č. 161/2015 Z.
z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), ustanovenia § 38 ods. 1 a 2, § 370 ods.
1, § 376 ods. 1 a 2, § 377 ods. 1 a § 380 CMP; ustanovenia § 3 ods. 1, 2 a 4 Vyhlášky MSSR č.
207/2016 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len
„Vyhláška“) a dospel k záveru, že v predmetnom prípade sa nepreukázalo, že by matka bezdôvodne
bránila vo výkone súdneho rozhodnutia, keď maloletý napriek snahe matky ho pozitívne motivovať a na

styk pripraviť opakovane (dlhodobo) odmieta stretnutia s otcom. Uvedený záver bol prezentovaný nielen
s poukazom na výpoveď svedka, ale aj pred detskou psychiatričkou a klinickou psychologičkou, ktoré
maloletý navštevuje. Z vykonaného dokazovania zároveň nie je úplne zrejmé, z akých dôvodov maloletý
styk s otcom odmieta, pričom je na mieste komplexné znalecké vyšetrenie maloletého dieťaťa, ktoré
sa má realizovať v rámci konania vo veci samej vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.

zn. 32P/60/2019. Rovnako je potrebné posúdiť citový vzťah maloletého k svojim rodičom, vzťah rodičov
navzájom, výchovné prostredie oboch rodičov ako aj s tým súvisiace posúdenie najvhodnejšej úpravy
styku. Bez celkového šetrenia vhodnej úpravy styku nemožno podľa názoru súdu prvej inštancie nariadiť
výkon súdneho rozhodnutia, pretože by bol takýto postup v rozpore s najlepším záujmom maloletého
a mohlo by dôjsť k ešte väčšiemu narušeniu vzťahov medzi otcom a maloletým. Uvedené zohľadňuje

aj skutočnosť, že maloleté dieťa precitlivene reaguje na realizované šetrenia. Za dôvod, pre ktorý nie
je možné nariadiť výkon rozhodnutia považoval teda súd prvej inštancie odmietavý postoj maloletého
voči otcovi spojený s jeho psychickým nastavením. O povinnosti nahradiť trovy konania okresný súd
nerozhodoval aplikujúc ustanovenie § 57 CMP.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal otec (oprávnený) prostredníctvom právneho zástupcu
včas odvolanie. V odvolaní uviedol, že prvoradým v konaní má byť najlepší záujem dieťaťa, ktorý však
nemožno stotožňovať s názorom maloletého, keď tento nevie sám objektívne posúdiť jeho najlepší
záujem a rovnako môže byť jeho úsudok ovplyvňovaný zo strany iných osôb, napríklad matky, čo
konštatoval aj znalec pribratý do konania vo veci samej sp. zn. 32P/60/2019, ktorý uviedol, že maloletý

má tendenciu tvoriť koalíciu s matkou. Obaja rodičia majú právo sa podieľať na výchove maloletého.
To, že maloletý odmieta stretávanie sa s jedným z rodičov nie je dôvodom na obmedzenie styku. K
vyjadreniam psychiatričkyT.. K. S. a klinickej psychologičky C. opakovane poznamenal, že to vyzerá
tak, že tieto vyjadrenia boli ovplyvňované matkou maloletého. Rovnako ich nepovažoval v čase vydania
odvolaním napadnutého uznesenia za aktuálne, pretože správa psychiatričky je zo dňa 15. 12. 2021 a

správa psychologičky zo dňa 25. 03. 2022, avšak psychický stav maloletého dieťaťa sa neustále vyvíja.
Zamietnutím výkonu rozhodnutia by došlo k ešte väčšiemu odcudzeniu s maloletým, ktoré by mohlo
byť už nenávratné. Záverom konštatoval, že v konaní o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je
súd viazaný rozhodnutím súdu, ktorého výkonu sa oprávnený domáha. Súd teda v konaní o nariadenie
výkonu nemá oprávnenie takéto rozhodnutie preskúmavať, hodnotiť dôkazy či mieru správnosti zistenia

skutkového stavu. V konaní o výkon rozhodnutia sa má súd zaoberať otázkou, či sú splnené podmienky
pre výkon rozhodnutia. Návrh na výkon rozhodnutia nemôže súd zamietnuť len pre to, že s takýmto
rozhodnutím nesúhlasí. Záverom otec uviedol, že matka mu naďalej neumožňuje styk s maloletým,
nakoľko sa neuskutočnilo ani stretnutie, ktoré malo byť realizované dňa 11. 10. 2022 (pričom ku dňu
podania odvolania nebol s maloletým 545 dní v rade).

6. Matka (povinná) vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že maloletý je v starostlivosti psychiatričky a
psychologičky, otec si však psychické problémy maloletého nevšíma, čo mu dlhú dobu vyčíta nielen ona,
ale aj súdy, ktoré konajú v ich veci. V prostredí bez vplyvu otca, ktoré maloletému synovi vytvára spolu
so svojim manželom je maloletý psychicky v poriadku. Vplyv otca sa sústavne prejavuje prostredníctvom

inštitucionálneho tlaku, ako aj tlaku otca na ňu. Poprela, že by sa snažila pretrhnúť väzby medzi
maloletým a otcom. Podľa jej názoru otec neuviedol žiadne relevantné argumenty, ktoré by potvrdzovali
neprofesionalitu či neodbornosť ňou zvolených odborníčok, a to psychologičky W.. H. T. a psychiatričky
Y.. K. S.. K tvrdeniam otca, že správy psychologičky a psychiatričky nie sú aktuálne poznamenala, že mák dispozícii aj novšie správy zmienených odborníčok. Nariadením výkonu rozhodnutia by došlo nielen
k porušeniu práva na ochranu zdravia maloletého, ale aj k ohrozeniu jeho života pre psychiatričkou
zaznamenané samovražedné úvahy maloletého. Psychický stav maloletého teda nemožno v tejto

súvislosti zľahčovať, pretože hrozí riziko z premeškania, pričom sa suicídne úvahy u dieťaťa objavujú
výlučne v súvislosti s osobou otca a nie len v nadväznosti na pobyt v jeho domácnosti. Zdravotné dôvody
na strane maloletého (psychická ujma po realizácii stretnutí otca s maloletým) považovala matka za
ospravedlniteľné dôvody pre nenariadenie výkonu rozhodnutia. Záverom k úprave styku za prítomnosti
pracovníčokCentrapredetiarodinyuviedla,žeichprítomnosťneznižujehrozbusuicídnychúvaharizika

z premeškania, práve naopak sa takéto riziko zvyšuje, dohľad iných osôb zároveň nerieši psychické
problémy maloletého.

7. Otec v replike konštatoval, že za posledné dva roky bol v kontakte so synom 81,5 hodiny a telefonický
rozhovor bol realizovaný naposledy dňa 30. 01. 2022. S maloletým nie je teda v žiadnom spojení.
Opätovne spochybnil objektívnosť a odbornosť psychiatričky a psychologičky, v ktorých starostlivosti sa

maloletý nachádza. Matka maloletého nerešpektuje súdom určené stretnutia v Centre pre deti a rodinu.
Uviedol, že so súčasnou partnerkou má ďalších dvoch synov, o ktorých sa stará, rovnako ako o dieťa
jeho partnerky a do ich rodiny patrí i jeho najstarší syn I.. Otec vyjadril obavu z toho, že by sa matka
s aktuálnym partnerom a maloletým natrvalo vysťahovali do Švajčiarska. Opätovne zdôraznil, že má
rovnaké práva ako matka. Záverom poznamenal, že maloletý je doslova „štvaný“ priamo aj nepriamo

proti nemu.

8. Matka v duplike uviedla, že tvrdenia otca o jej vysťahovaní sa do Švajčiarska nie sú pravdivé.
Príčinu odmietania otca maloletým videla v prístupe otca. Maloletý je liečený na psychiatrii a samotná
detská psychiatrička už dlhší čas apeluje na obmedzenie styku maloletého dieťaťa s otcom. Rovnako

považovala psychiatrička za dôležité obmedziť i vypočúvanie maloletého zo strany pracovníkov Centra
pre deti a rodiny, ktoré vedie k sekundárnej traumatizácii maloletého. Na základe uvedeného navrhla,
aby odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne.

9. Kolízny opatrovník vyjadrenie nepodal.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65 a §
66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1 CSP a contrario a uznesenie súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391
ods. 1 CSP).

11. V konaní o nariadenie výkonu rozhodnutia, ktorým bol upravený styk s maloletým dieťaťom je
vždy nevyhnutné dôsledne sa zaoberať otázkou, či si povinný mohol alebo nemohol splniť svoju
povinnosť maloletého na styk riadne pripraviť a zároveň odovzdať oprávnenému bez toho, aby došlo
k vážnemu ohrozeniu záujmov maloletého. Pokiaľ je príčinou neuskutočnenia styku s oprávnenou

osobou skutočnosť, že dieťa so stykom nesúhlasí a tento odmieta, je taktiež potrebné spôsobom, ktorý
zákon predpisuje pre dokazovanie zisťovať dôvody odporu maloletého k zrealizovaniu styku. V zmysle
ustanovení § 35 a § 36 v spojení s ustanovením § 373 CMP je povinnosťou súdu zisťovať skutočný
stav veci a ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci je súd povinný vykonať i iné dôkazy,
ako navrhli účastníci.

12. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením odvolateľa, že v konaní o výkon rozhodnutia vo veciach
maloletých súd nemôže pristúpiť k preskúmavaniu samotného rozhodnutia, ktorého výkonu sa
oprávnený domáha, spočívajúceho v hodnotení rozsahu vykonaného dokazovania a s tým súvisiacej
správnosti zistenia skutkového stavu. V tomto štádiu konania súd neskúma okolnosti, ktoré viedli v

základnom konaní k vydaniu rozhodnutia, ale rozhodnutie vykonáva (pokiaľ je vykonateľné). Súd v
prebiehajúcom konaní neposudzuje opodstatnenosť a správnosť súdneho rozhodnutia vydaného v
konaní o úpravu styku otca s maloletým (exekučného titulu), jeho úlohou v konaní o výkon rozhodnutia
je zistiť, či sa povinná osoba skutočne (ne)podrobuje existujúcemu spôsobilému exekučnému titulu,
ktorého účelom je v danom prípade zabezpečiť, aby sa otec s maloletým synom stretávali tak, ako to určil

súd. Rovnako musí súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia, pred vydaním uznesenia o
nariadení výkonu rozhodnutia zisťovať, či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinná (matka)
nemôže súdnemu rozhodnutiu podrobovať (v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 Vyhlášky). Výhrady,
ktoré sa týkajú samotného základu exekučného titulu teda nie sú významné.13. Súd prvej inštancie vyššie popísaným spôsobom nepostupoval. Za podklad pre svoje rozhodnutie
vzal stanovisko oprávneného (jeho návrh na výkon rozhodnutia s prílohami) a stanovisko povinnej

vyplývajúce zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 23. 08. 2022 a jej príloh, keď táto na výzvu
súdu zo dňa 19. 08. 2022 na dobrovoľné splnenie povinnosti, prípadne uvedenie ospravedlniteľného
dôvodu, pre ktorý nie je možné výkon rozhodnutia realizovať, nereagovala. Rovnako nereagovala ani
na výzvu súdu na vyjadrenie k návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Na túto výzvu
súdu odpovedal len kolízny opatrovník zmienenou správou zo dňa 23. 08. 2022, ktorá zaznamenávala

priebeh šetrenia realizovaného dňa 26. 07. 2022 (pred podaním návrhu otca). Kolízny opatrovník k
správe pripojil i fotokópiu emailu, ktorý mu matka zaslala v deň vykonaného šetrenia, úradný záznam
zo stretnutia kolízneho opatrovníka a matky zo dňa 27. 07. 2022; lekárske správy a vyjadrenia
detskej psychiatričky T. S. a správy od klinickej psychologičky T.. H. T. zaobstarané matkou, ktoré
boli vydané pred podaním návrhu otca na nariadenie výkonu neodkladného opatrenia. Predložená
správa kolízneho opatrovníka zo dňa 23. 08. 2022 ale nezahŕňa žiadne jeho vlastné zisťovanie vo

vzťahu k podanému návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia, pričom obsahuje záver, že: „Je otázne,
či došlo za dobu odbornej starostlivosti oboch odborníčok k zlepšeniu psychického stavu maloletého,
keďže v ich správach naďalej pretrvávajú vyjadrenia o obmedzení kontaktu s otcom, napriek tomu, že
sa syn s otcom niekoľko mesiacov nestýka.“ nasvedčujúci skôr tomu, že matkou uvádzané dôvody
neuskutočňovania styku nemôžu obstáť. Podľa názoru odvolacieho súdu teda nebolo v konaní v

zmysle vyššie uvedeného vykonané dostatočné šetrenie na zistenie skutočných dôvodov riadneho
nerealizovania styku maloletého s otcom.

14.Navyše,pokiaľideodôvody,ktorésúdprvejinštanciepovažovalzaospravedlniteľné,ato„odmietavý
postoj zo strany maloletého spojený s jeho psychickým nastavením voči otcovi“, odvolací súd musí

konštatovať, že tieto existovali už v čase vydania neodkladného opatrenia, ktorého výkonu sa otec ako
oprávnený domáha. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetné skutočnosti Krajský súd v Banskej Bystrici
plne zohľadnil už v nariadenom neodkladnom opatrení č. k. 17CoPno/2/2022-1934 zo dňa 30. 06. 2022,
v ktorom styk otca s maloletým upravil práve preto za prítomnosti odborníkov Centra pre deti a rodiny
(asistovaný styk) i za prítomnosti matky. Ako je z odôvodnenia tohto rozhodnutia zrejmé, krajský súd

pri nariadení neodkladného opatrenia zobral do úvahy aj negatívne stanoviská matkou preferovaných
odborníčok - klinickej psychologičky XX.. H. T. i detskej psychiatričky Y.. K. S. a preto ich správy podľa
odvolacieho súdu nemôžu v rámci výkonu rozhodnutia predstavovať okolnosti, na ktorých by bolo možné
založiť existenciu ospravedlniteľných dôvodov pre nerealizovanie styku otca s maloletým.

15. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď návrh otca na nariadenie
výkonu rozhodnutia zamietol bez toho, aby sa aspoň pokúsil zistiť skutočný dôvod odporu maloletého k
zrealizovaniu styku s otcom, pričom vo vykonávacom konaní nemožno zohľadniť výhradne odmietavé
stanovisko maloletého bez prihliadnutia na všetky okolnosti týkajúce sa predmetnej veci. Odvolací
súd nespochybňuje, že pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa by malo byť rešpektované i právo

maloletého vyjadriť svoj názor, stanovisko maloletého dieťaťa však nemožno vždy plne stotožniť s
jeho najlepším záujmom. Súd prvej inštancie v danom prípade vychádzal z matkou predložených
správ a vyjadrení detskej psychologičky a psychiatričky, v ktorých starostlivosti sa maloletý nachádza,
tieto však predstavujú jednostranný zdroj informácií a pre objektívny záver je potrebné, ako uvádza
sám prvoinštančný súd, komplexné vyšetrenie, ktorého sa zúčastní i otec maloletého. Odvolací súd

nepovažuje za správne stanovisko prvoinštančného súdu, že nie je možné výkon rozhodnutia nariadiť
bez celkového vyhodnotenia záverov o vhodnosti úpravy styku, ktoré je potrebné vykonať v rámci
konania vo veci samej vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 32P/60/2019. Túto
otázku si musí vyriešiť sám prvoinštančný súd vo vykonávacom konaní a nemôže čakať ako bude
posúdená v konaní vo veci samej. Záver o zamietnutí návrhu na výkon rozhodnutia pritom nemožno

založiť na tom, či, resp. aká úprava styku je z hľadiska záujmu maloletého vhodná, lebo už bolo uvedené,
že vykonávacie konanie nie je opravným konaním smerujúcim k preskúmaniu správnosti exekučného
titulu.

16. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako uznesenie súdu prvej

inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie na základe
uvedeného opätovne zváži nariadenie výkonu rozhodnutia, nakoľko odvolací súd za súčasného stavu
veci nevidí existenciu dôvodov, ktoré by mali brániť realizácii styku otca s maloletým s tým, že v
súlade s vyšetrovacou zásadou ovládajúcou nesporové konanie bude prvoinštančný súd zisťovať, čiv predmetnom prípade skutočne existujú tak závažné dôvody, pre ktoré styk nemôže prebiehať a za
týmto účelom uskutoční i vo vykonávacom konaní potrebné dokazovanie a oboznámi so všetkými
skutočnosťami prípadu vrátane stavu a skutočností vyplývajúcich z konania Okresného súdu Banská

Bystrica sp. zn. 32P/60/2019.

17. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383

ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).