Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. apríl 2023

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14Cb/29/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122202853
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2023:6122202853.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcu: Branislav Beťko, IČO: 44

154 232, miesto podnikania 821 09 Bratislava-Ružinov, Ružová dolina 16648/8, právne zastúpený:
Advokátska kancelária Consiliaris, s.r.o., IČO: 47 248 301, so sídlom Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava
- mestská časť Ružinov, proti žalovanému: Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. v skratke HBP, a.s.,
IČO: 36 005 622, so sídlom Matice slovenskej 10, Prievidza 971 01, o zaplatenie 18.000,- EUR s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 18.000,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 18.000,-EUR od 20.12.2019 do zaplatenia do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 22.12.2021 sa žalobca domáhal, aby
súd vydal platobný rozkaz (podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní), ktorým žalovaného
zaviaže na zaplatenie sumy 18.000,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 20.12.2019
do zaplatenia. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že jej premetom je neuhradenie žalobcom poskytnutých
poradenských prác. Práce boli objednané žalovaným na základe žalovaným akceptovanej a nijako
nerozporovanej ponuky, ktorú vypracoval a zaslal žalobca. Práce boli riadne vykonané a dodané, spolu

s množstvom písomných výstupov. Žalovaný opakovane potvrdzoval plánovanú úhradu, avšak pre
interné „problémy“ ju nerealizoval. Všetky práce boli riadne vykonané a dodané, žalovaný nepožadoval
viac alebo podrobnejšie výstupy týkajúce sa dohodnutej prace, ale pre internú byrokraciu vyžaduje
po niekoľkých rokoch dodatočne aj tie dokumenty, ktoré môže vystaviť jedine on sám. Samotný
predseda predstavenstva žalovaného požiadal pri finalizačnej prezentácii prác o aktualizáciu a prípravu
implementačných krokov a všetky práce boli dokončené k 3.1.2018. K prisľúbenej úhrade doteraz
nedošlo pre administratívne obštrukcie žalovaného. Žalovaný prostredníctvom vrchného ekonomického

riaditeľa spoločnosti HBP a.s. osobne požiadal v júni 2017 žalobcu o poskytnutie poradenských služieb
súvisiacich s problematickou výkonnosťou ich odštepného závodu BME Nováky o.z.. Po sérii úvodných
prác a rokovaní v júni 2017 priamo v sídle HBP a v BME navrhovateľ vypracoval písomný návrh
na formu realizácie poradenských služieb, ktorý bol zaslaný mailom riaditeľovi BME a vedeniu HBP
prostredníctvom vrchného ekonomického riaditeľa HBP. Tuto ponuku žalovaný akceptoval bez výhrad
a nikdy nerozporoval. Na základe akceptácie ponuky vykonal žalobca objednané poradenské služby
v súlade s písomnou ponukou na priebeh prac, ktorá bola zaslaná HBP a odštepnému závodu BME

Nováky koncom júna 2017. Žalobca pôsobil prevažne, ale nielen priamo v BME s prestávkami od júna do
decembra 2017 a dohodnutú Fázu 1: „Analýza, vyhodnotenie a Akčný plán zmien“ finalizoval posledným
výstupom odovzdaným v januári 2018. Počet odpracovaných hodín žalovaný nikdy nerozporoval,
keďže zber údajov si vyžadoval aj ďalší čas a zdroje na následné spracovanie mimo areálu BME.Predbežné závery Fázy 1 žalobca osobne prezentoval predsedovi predstavenstva HBP pánovi O. ktorý
dna 20.12.2017 opätovne osobne potvrdil úhradu za poskytnuté služby, zároveň požiadal žalobcu o
predĺženie pôsobenia na BME o ďalšie 2 dni, až do 22.12.2017. Zároveň poveril žalobcu aktualizáciou

zistení, následné vypracovaním návrhu krokov a odovzdaním posolstva zamestnancom BME, že na
implementácii zmien sa bude pokračovať (cieľ Fázy 2 v ponuke bola Implementácia). Žiadna návrhová
časť, ani výsledky prác navrhovateľa neboli kompetentnými manažérmi nijako spochybňované ani
rozporované. Nevznikla ani ďalšia požiadavka na zaslanie dátových modelov, alebo prepracovanie
či spresnenie výstupov. Všetky prace a výstupy boli riadne realizované a dodané. Ďalšie ponúkané

podklady boli vypracovane tiež, avšak pre Fázu 1 ich žalovaný nepožadoval predložiť ani po návrhu
žalobcu. Po ukončení prác (Faza1) údajne interný byrokraticky systém žalovaného neumožňoval úhradu
faktúry bez výkonovej objednávky žalovaného, ktorú opakovane žalovaný prisľúbil vystaviť a zaslať a
ktorú preto žalobca opakovane a dlhodobo urgoval v dobrej viere a v súlade s opakovanými prísľubmi
žalovaného o bezproblémovej úhrade ale v neskoršom termíne. Úhrada faktúry bola prisľúbená vrchným
ekonomickým riaditeľom HBP aj na cca druhý štvrťrok 2018, rovnaká úhrada bola opakovane prisľúbená

osobne predsedom predstavenstva pánom O. počas stretnutia so žalobcom v auguste 2019. Ďalej
sa proces úhrady rozbehol v decembri 2019, no k úhrade ani zaslaniu dokumentov požadovaných
žalovaným, ktoré požaduje sám pre seba, nedošlo. Preto žalobca vystavil faktúru v decembri 2019 bez
uvedenia splatnosti, opäť v dobrej viere, že konečne už dôjde k úhrade. Následné vystavil žalobca aj
duplicitne faktúru aj v septembri 2021 už s doplnenou splatnosťou. Zároveň mu člen predstavenstva

pán J. uviedol, že majú vytvorenú opravnú položku v účtovníctve na nevyfakturovanú dodávku služieb
za rok 2017.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz zo dňa 14.3.2022, ktorým zaviazal
žalovaného, aby žalobcovi zaplatil žalovanú sumu a nahradil trovy konania. Žalovaný podal proti

platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnil tým, že so žalovaným nemá a ani nikdy nemal uzatvorený
žiadny zmluvný vzťah (či už formou objednávky alebo písomnej zmluvy), na základe ktorého by si mohol
žalobca voči žalovanému nárokovať akúkoľvek finančnú čiastku, či iné plnenie. Aj z listín priložených
k podanému žalobnému návrhu je zrejmé, že žalobca nepredložil žiadne relevantné doklady, ktoré
by preukazovali právny nárok na vyplatenie akejkoľvek odmeny voči žalovanému. Uplatňovaný nárok

žalobcu považuje za fiktívny a teda nedôvodný. Žalovaný nemá v účtovníctve zaúčtovanú žiadnu faktúru
od žalobcu a ani nikdy nemal. Žalobca preukazuje v žalobe svoj nárok na základe viacerých takmer
identických faktúr na sumu 18.000 EUR, avšak vystavených v rôznych obdobiach a s rôznymi dátumami
splatnosti. Žiadnu z takýchto faktúr žalovaný nemá evidovanú v účtovníctve a žiadnu ani nikdy neuznal
čo i len čiastočne. Žalobcom uplatňované a bližšie nešpecifikované práce, či služby, považuje žalovaný

za fiktívne. Takéto konanie žalobcu by mohlo vykazovať známky podvodného konania. Žalovaný žiadal
platobný rozkaz zrušiť a žalobu zamietnuť.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaný mal záujem využiť odborné vedomosti
a praktické skúsenosti žalobcu. Po úvodných osobných stretnutiach ho preto vyzval na predloženie

ponuky na poskytnutie poradenských služieb. Žalobca následne adresoval žalovanému ponuku
na realizáciu poradenského projektu zameraného na zvýšenie výkonnosti a konkurencieschopnosti
odštepného závodu žalovaného: Banská mechanizácia a elektrifikácia, o.z. (BME). Ponuka bola zaslaná
e-mailom dňa 30.6.2017 na adresu vrchného ekonomického riaditeľa žalovaného: [email protected]
. Predmetom služby malo byť zhodnotenie interného prostredia BME, identifikácia, analýza a

vyhodnotenie v rozsahu požiadaviek žalovaného ako objednávateľa. Odmena žalobcu za poskytované
služby bola v rámci ponuky navrhnutá vo výške 500 EUR/deň bez DPH, pričom táto suma zahŕňala i
náklady žalobcu na cestovné, ubytovacie a stravovacie výdavky. Podstatné náležitosti zmluvy teda boli
v ponuke dostatočne určito špecifikované. Žalovaný vo vzťahu k ponuke neoznámil žalobcovi žiadne
pripomienky, námietky alebo výhrady. Naopak došlo k jej bezvýhradnej akceptácii a teda i k uzavretiu

zmluvy. Z výpisu z dochádzky žalobcu je zrejmé, že dohodnuté plnenie začal poskytovať už koncom
júna 2017. E-mailom zo dňa 6.7.2017 žalobcovi riaditeľ BME (Ing.. oznámil, že môže začať realizovať
činnosť na mieste samom a to v nasledujúcom znení: „...v pondelok môžete ísť priamo do výroby“. Pán
Ing. L. e-mailom zo dňa 15.8.2017 žalobcovi oznámil, že dal pokyn na vystavenie objednávky
za účelom formalizovania prebiehajúceho zmluvného vzťahu (reálne však vystavená nebola). Žalobca

predmet zmluvy riadne plnil. Z e-mailovej správy PhDr. R.j, výkonnej riaditeľky HBP Security, s.r.o.
vyplýva, že žalobca bol osobne prítomný v priestoroch odštepného závodu žalovaného počas 36 dní
v júni až decembri 2017. Reálny rozsah služieb bol väčší, pretože žalobca získané údaje spracovával
aj mimo priestorov BME. Nárok si však žalobca uplatňuje výlučne za dni, keď sa fyzicky zdržiaval vpriestoroch odštepného závodu žalovaného. Žalobca priebežne v zmysle obsahu ponuky komunikoval
priebeh svojej činnosti žalovanému. Závery boli oznamované aj ústne, najmä vrchnému ekonomickému
riaditeľovi žalovaného (Ing. K. a riaditeľovi odštepného závodu (Ing. L.). Žalobca v prílohe e-mailu

zo dňa 3.1.2018 zaslal na e-mailovú adresu predsedu predstavenstva žalovaného záverečnú správu,
obsahujúcu zhrnutie záverov z realizovanej činnosti. Týmto okamihom bola činnosť žalobcu v rámci
zazmluvnenej fázy poradenstva ukončená. Žalovaný nežiadal od žalobcu vykonanie akejkoľvek ďalšej
činnosti. Zo strany žalovaného ani neboli vznesené akékoľvek pripomienky alebo výhrady k poskytnutým
službám. Z e-mailovej správy, ktorú žalobcovi zaslal dňa 6.12.2019 pán Ing. J. J., člen predstavenstva

žalovanéhojednoznačnevyplýva,ževroku2017došlokschváleniuobjednávkyslužiebžalobcu.,pričom
za účelom ich následnej úhrady bola v účtovníctve žalovaného vytvorená položka v sume, ktorú si
žalobcauplatňujevtomtospore.Obdobnevrámcie-mailovejsprávyzodňa5.12.2019paniH.J.,vedúca
sekretariátu generálneho riaditeľa žalovaného potvrdila, že žalovaný si v roku 2017 služby od žalobcu
objednal.

4. Tunajší súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu,
výsluchom povereného zamestnanca žalovaného, výsluchom svedkov a listinnými dôkazmi.

5. Žalobca, na pojednávaní uviedol, že bol zavolaný vrchným ekonomickým riaditeľom žalovaného
pánom Ing. K., s ktorým sa rozprávali o stave BME. Prebehli skúmania stavu v BME. Dňa 21.9.2017

mu riaditeľ BME pán Ing. L. poslal mail, že dal vystaviť výkonovú objednávku, a že ju dal na schválenie
predsedovi predstavenstva. Potvrdzuje to aj vyjadrenie pána J.. Uvedené aj ilustruje mechanizmy u
žalovaného. Nikdy nebolo predmetom dohody ani prác žalobcu sprostredkovanie. Po dohode s Ing.
K. išiel žalobca za Ing. L.. Dohodli sa, že žalobca pôjde priamo do prevádzky a „otvorí“ si ľudí. Pri
týchto činnostiach je vždy potrebné získať si dôveru zamestnancov. V BME býval žalobca od rána až

do popoludnia. Zúčastňoval sa rannej aj popoludňajšej zmeny, bol prítomný na poradách a na všetkých
rokovaniach. Dôvod, prečo ho Ing. K. zavolal bol jeho záujem, aby sa BME zlepšilo. Firma bola dlhodobo
stratová. Zamestnanci nevedeli, kto má čo schváliť. Všetko bolo komplikované a prácne. Predmet
jeho činnosti je uvedený v ponuke. Celé to malo byť rozdelené na dve fázy, prvou fázou mala byť
analýza, tá je obsiahnutá v ponuke. Následne druhou fázou mala byť implementácia. Dňa 20.12.2017

sa uskutočnila jeho prezentácia, aj za prítomnosti Ing. O.. On na základe tejto prezentácie požiadal
žalobcu, aby svoju činnosť vykonával ešte aj 21. a 22.12.2017. V jeho mene aj odovzdával posolstvo
zamestnancom, o čo žalobcu osobne požiadal. BME bolo v tom čase v stave obrovských strát, ktoré
museli byť dotované daňovníkmi. Fabrika mala na viac. Žalobca bol presvedčený, že sa následne pôjde
do fázy implementácie, a že sa to začne postupne zavádzať. Začiatkom januára 2018 spracoval, čo bolo

potrebné a výsledok zaslal generálnemu riaditeľovi žalovaného. Odvtedy sa s Ing. O. stretol ešte raz,
asi v lete 2019. On žalobcovi povedal, že s úhradou nie je problém. Povedal mu to do tváre dvakrát. Aj
v decembri 2017 mu iniciatívne osobne prisľúbil, že sa to uhradí. Žalobca sa priebežne pýtal, či treba
ešte niečo žalovanému doložiť. Odpoveď bola vždy, že nie. A to až do marca 2020, keď sa uskutočnila
komunikácia s JUDr. H.. Žalobca odviedol pre žalovaného kvantum roboty, mal prísľub, že sa to uhradí.

Ing. L. uviedol, že dal vystaviť výkonovú objednávku. Zo strany žalobcu bola dohodnutá spolupráca s
pánmi K. a L.. Práce boli vykonané u žalovaného.

6. Poverený zamestnanec žalovaného JUDr. H. H. na pojednávaniach uviedol, že zotrváva na tom, že
medzi stranami nedošlo k uzatvoreniu zmluvného vzťahu, a to ani na základe písomnej zmluvy, ani na

základeakceptáciepísomnejobjednávkyaaniinýmspôsobom.VzmyslezákonaoDPHnemohlodôjsťk
uzatvoreniu zmluvy, pretože právne predpisy vyžadujú buď písomnú zmluvu alebo písomnú objednávku.
Žiaden zamestnanec žalovaného mu nepotvrdil, že by došlo k uzatvoreniu zmluvy so žalobcom. Žalobca
predložil súdu faktúru vydanú dňa 6.12.2019, ktorá bola žalovanému doručená 14.9.2021. Uvedená
faktúra je vystavená na 21.600,- EUR. Ide teda o sumu 18.000,- EUR plus DPH. Žalobca napriek tomu

žaluje len 18.000,- EUR. Je tu teda nepomer vo vzťahu medzi žalobou a nárokom z faktúry. Týmto
prípadom sa zaoberá od januára 2020. Bol mu predložený návrh mandátnej zmluvy doručený žalobcom
žalovanému v decembri 2019. Vypracoval otázky a zaslal ich mailom žalobcovi aby sa k nim vyjadril.
Žalobca mu na otázky neodpovedal. Žalovaný mal za to, že žalobca mu ponúkne nejakú zákazku pre
strojársku výrobu šitú na mieru výrobného programu závodu BME. Vnímal žalobcu ako osobu, ktorá

bude žalovanému ponúkať svoje služby a sprostredkovávať strojárenskú výrobu s tým, že má kontakty
najmä v Nemecku. Zo strany žalovaného nedošlo ani k uzavretiu zmluvy ani k vystaveniu objednávky.
Pokiaľ by bola v roku 2017 uzavretá zmluva, tak by žalobca nepredkladal v decembri 2019 návrh
zmluvy, ktorá mala byť uzavretá už v letných mesiacoch 2017. Ak by bola uzavretá zmluva alebo bybola vystavená písomná objednávka, ich súčasťou by musela byť špecifikácia objednávateľa, osoby,
ktorá poskytuje činnosti, predmet činnosti, cena, termíny, špecifikované výstupy a aj osoba, ktorej majú
byť odovzdané tieto výstupy. Takáto objednávka by musela byť vystavená a odoslaná. Nepopiera, že

žalobca v letných mesiacoch 2017 bol prítomný v areáli žalovaného. Riešili s ním prípadné poskytovanie
služieb. Jeho prítomnosť vnímal tak, že sa oboznamoval s výrobným programom závodu, aby mohol
sprostredkovať zákazky. Nebolo to nič neobvyklé ani zo strany iných sprostredkovateľov služieb na
získanie zákaziek. Nie je sporné, že žalobca bol v uvádzaných dňoch v priestoroch žalovaného. Je však
sporné, že vykonával činnosť, za ktorú by mal nárok na akúkoľvek odmenu. V roku 2020 v čase, keď

posudzoval spomínaný návrh zmluvy od žalobcu komunikoval so zamestnancami uvedenými žalobcom.
Žiaden z nich nepotvrdil uzavretie zmluvného vzťahu so žalobcom. Je pravda, že podľa obchodného
zákonníka platí, že riaditeľ odštepného závodu je oprávnený na činnosti, ku ktorým dochádza v súvislosti
s týmto odštepným závodom. Ing. L. bol riaditeľom odštepného závodu BME, ani on však uvedenú
objednávku vystaviť nemohol a ani iná osoba v BME takúto objednávku vystaviť nemohla, nakoľko
nemali na to oprávnenie v zmysle interných predpisov žalovaného.

7. Svedok Ing. G. K. na pojednávaní uviedol, že v roku 2017 bol členom predstavenstva žalovaného.
V rámci predstavenstva bol poverený preskúmaním činnosti odštepného závodu BME. V tom čase bol
jeho riaditeľom Ing. L.. Závod mal vtedy dlhodobé problémy. Nespĺňal ekonomické parametre. Dospeli
k záveru, že je potrebné vyhotoviť vnútorný audit. Svedok z pozície vrchného ekonomického riaditeľa

oslovil žalobcu, s ktorým komunikovali už v predchádzajúcom období. Obrátil sa na neho, či by pre
žalovanéhovedelrealizovaťalebosprostredkovaťvnútornýaudit.Žalobcapredložilponuku.Navrhovaná
odmena bola 500,- EUR na deň. Svedok sa s touto ponukou obrátil na predsedu predstavenstva a
ten uvedenú ponuku ústne schválil. Žalobca začal s činnosťou v období júna a júla 2017. Ku koncu
septembra 2017 skončil na poste riaditeľa BME Ing. L.. Od 1.10.2017 bol poverený riadením odštepného

závodu BME svedok. V tom čase už analytická časť auditu prebehla. Avšak do toho času stále nebola
vystavená výkonová objednávka prác. Ani svedok na to nemal kompetenciu. Vystavil návrh takejto
objednávky. Tá prebehla štandardným obehovým konaním, ale následne nebola odsúhlasená. Dôvody
si už nepamätá. Potom bola komunikácia zo strany žalobcu, že prečo nebola vystavená zmluva. Tam
sa jednalo o zmluvu alebo objednávku. Buď jedno alebo druhé. Svedok vie, že v závere roka 2017

žalobca navštívil predsedu predstavenstva. Potom prišiel žalobca za svedkom, že má ústne poverenie,
že môže ešte pokračovať v činnosti. Bol vyhotovený akčný plán. Bol vyhotovený v bodoch v podobe
excelovskej tabuľky. Na porade vznikli výhrady, že či keď je to v takejto zhmotnenej podobe, či je to
hodné navrhovanej odmeny. Svedok to komentoval tak, že taká odmena bola ústne dohodnutá a bol
odpracovaný patričný počet dní, ktorý zodpovedal vypočítanej odmene. Pri konzultáciách v januári a

februári 2018 svedok navrhol, že ak nepovažujú odmenu za adekvátnu, aby dohodli so žalobcom nižšiu
odmenu, napríklad 12.000,- EUR alebo polovicu dohodnutej odmeny. Pri jednej porade bol svedok
požiadaný predsedom predstavenstva, aby odkomunikoval so žalobcom, nech počká tri mesiace na
úhradu odmeny, že žalovaný má aktuálne finančné problémy, a že v mesiacoch apríl, prípadne máj
dôjde k uzavretiu tejto záležitosti. Svedok nevie, že by boli tieto výhrady oznámené žalobcovi. Výstupom

činnosti žalobcu mal byť audit. Akčný plán mala byť prvá etapa, teda analytická časť, popísanie daného
stavu. K ďalšej činnosti už nedošlo. Dohodli to v mesiacoch jún a júl 2017. Dohoda bola, aby to bolo
predložené čím skôr. Tá časť bola hotová približne v čase, keď bol svedok poverený funkciou riaditeľa,
teda niekedy v septembri, októbri 2017. Svedok bol zamestnancom žalovaného do februára 2021. Podľa
informácií svedka, písomná zmluva ani písomná objednávka nikdy uzavretá nebola.

8. Svedok Ing. J. L. na pojednávaní uviedol, že v rokoch 2015 až 2017 robil riaditeľa v spoločnosti
BME. Od roku 1990 až do roku 2017 bol zamestnancom žalovaného. Myslí si, že do jeho odchodu v
roku 2017 neexistoval medzi žalobcom a žalovaným žiaden právny vzťah, a to ani objednávkový, ani
zmluvný. Vstup žalobcu do firmy, bola myšlienka Ing. K., vrchného ekonomického riaditeľa. Ing. L. mal

priniesť určité myšlienkové vstupy k napredovaniu firmy. Dovtedy svedok žalobcu nepoznal. Žalobca po
dohode s Ing. K. nastúpil do spoločnosti. Po krátkej dobe prevzal celý postup predseda predstavenstva.
Potom sa zadávali úlohy, ktoré mali mať vplyv na chod firmy. Viac k tomu nevie povedať, keďže výstupy
sa už k nemu nedostali. Žalobca bol od júla 2017 prítomný v BME vo výrobe. Ako cudzia osoba
mohol byť prítomný len so súhlasom svedka. Žalobca sa zúčastnil porád a stretnutí s manažmentom.

Myšlienka bola, aby sa našli ďalšie postupy na smerovanie spoločnosti. Bez obhliadky spoločnosti by
to nebolo možné. Každá zmluva prechádza obehovým konaní, to znamená, že je posudzovaná na
viacerých úrovniach. Bol by ju posudzoval svedok, bolo by ju posudzovalo predstavenstvo aj aj jednotlivé
oddelenia. Zmluvy sa posudzujú z ekonomického hľadiska, právneho aj technického. Svedok nevie, žeči tento proces do jeho odchodu prebehol. Pripúšťa, že žalovanému zaslal e-mail zo dňa 21.9.2017.
Mohlo sa to však niekde zastaviť. V jeho kompetencii už tieto záležitosti neboli. Tam už postupovalo
predstavenstvo. Nevie, ako sa dohodli a čo bolo predmetom ďalších činností. Ako riaditeľ nemohol

vystaviť objednávku, ktorá neprešla obehovým konaním. Riaditeľ odštepného závodu má kompetencie
v rámci závodu. Ústna dohoda nebola uzavretá. Uzavretie písomnej dohody bolo možné iba vtedy, ak by
to prešlo obehovým konaním. Svedok so žalobcom neuzatvoril žiaden zmluvný vzťah. V čase, keď padol
návrh, že by žalobca mohol posúdiť chod firmy, Ing. K. navrhol odmenu cca 500,- EUR denne. Písomnú
ponuku svedok nevidel. Svedok so žalobcom komunikoval. Stretávali sa. Nevie však, či bol nejaký

písomný alebo iný výstup z jeho práce. Žiaden elaborát ako výsledok jeho práce nevidel. Informáciu,
že sa dohodol obchod na úrovni predstavenstva má svedok od žalobcu. Svedok ďalšie úlohy nedával
ani neurčoval ďalšie procesy. Ani žiadnu odmenu pre žalobcu. Podľa jeho vedomostí žiadne parametre
výkonu prác žalobcu neboli určené.

9. Svedkyňa Ing. U. na pojednávaní uviedla, že tento prípad nepoznala až do okamihu, keď žalobca

ozval, že nemá od žalovaného zaplatené. Dostala na posúdenie faktúru. Jej úlohou je vždy faktúru
posúdiť z daňového hľadiska. Posúdi ju z hľadiska jednotlivých daní, aj z hľadiska daňového obdobia.
Je na to metodické usmernenie finančnej správy. Pokiaľ sú všetky náležitosti splnené, faktúru zadá do
systému a žalovaný ju môže vyplatiť. Do systému sa zadáva už výkonová objednávka. Zamestnanec,
ktorý vystavil výkonovú objednávku musí následne posúdiť aj faktúru. Faktúra sa páruje s touto

objednávkou. Od žalobcu prišla faktúra, svedkyňa však od neho žiadala, aby doložil aj ďalšie potrebné
doklady, a to súpis prác a preberací protokol. Do dnešného dňa však od žalobcu žiadne takéto údaje
nedostala. Nevie, kto mal zadať objednávku do systému. Podľa zákona o DPH nie je možné posúdiť
faktúru len samostatne. Žalobca môže faktúru zadať do výkonov. Žalovaný podlieha daňovej kontrole.
Daňová kontrola skúma aj to, či boli dodržané kontrolné vnútropodnikové procesy. Svedkyňa ako

zamestnanec z odboru finančného nevie posúdiť, či došlo k plneniu tejto služby, či bola oprávnene
vyfakturovaná. Preto som od žalobcu e-mailom žiadala súpis prác a preberací protokol.
Nepamätá sa, že by jej niečo také zo strany žalobcu bolo predložené. Objednávka ani preberací
protokol jej predložené neboli ani v rámci spoločnosti žalovaného. Táto faktúra mala byť vystavená s
DPH. Táto služba nepodliehala tuzemskému samozdaneniu. žalovaný vo svojom účtovníctve faktúry od

žalobcu neeviduje. Okolnosti uvedenej faktúry a jej vystavenia svedkyňa nekonzultovala s predsedom
predstavenstva žalobcu.

10. Súd ďalej vykonal dokazovanie týmito listinami: e-mailová komunikácia na č.l. 6, faktúry na č.l. 7 a
8, e-mailová komunikácia na č.l. 9 - 14, písomný materiál adresovaný Ing. ČA. na č.l. 15, e-mailová

komunikácia na č.l. 18, e-mailová komunikácia na č.l. 64 - 68, výpis zo Živnostenského registra SR
týkajúci sa žalobcu na č.l. 73, výpis z Obchodného registra SR týkajúci sa žalovaného na č.l. 74, list
žalovaného na č.l. 77, faktúra na č.l. 78, e-mailová komunikácia na č.l. 82, návrh mandátnej zmluvy
na č.l. 83, e-mailová komunikácia na č.l. 85, materiál adresovaný Ing. O. na č.l. 86, príloha na č.l. 90,
e-mailová komunikácia na č.l. 96 - 97.

11. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej aj ObZ) účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu,
ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov,
zmluva nie je uzavretá.

12. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy,
ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len
„návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho
prijatia.

13. Podľa § 43c ods. 1 OZ včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej
včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

14. Podľa § 44 ods. 1 OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy
nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

15. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.16. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa § 456 ods. 1 práv veta OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal.

18.Podľa§458ods.1OZmusísavydaťvšetko,čosanadobudlobezdôvodnýmobohatením.Aktonieje

dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

19. Podľa § 369 ods. 1 ObZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

20. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

21. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej

centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o
osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto
kalendárneho polroka omeškania.

22. Premetom žaloby podanej žalobcom v tomto spore bol nárok na odmenu, ktorá mala byť žalobcovi

vyplatená žalovaným na základe služieb (prác), ktoré žalobca poskytol žalovanému, resp. vykonal pre
žalovaného.

23. Žalobca vychádzal z tvrdenia, že so žalovaným uzatvoril zmluvu a to na základe ponuky, ktorú
zaslal žalovanému. Ponuka mala byť zaslaná na základe predchádzajúcej výzvy žalovaného, ktorý mal

záujem využiť odborné vedomosti a praktické skúsenosti žalovaného. Podľa tvrdenia žalobcu, žalovaný
vo vzťahu k predloženej ponuke neoznámil žalobcovi žiadne pripomienky, námietky alebo výhrady. V
písomnom vyjadrení zo dňa 4.7.2022 žalobca tvrdil, že k akceptácii jeho návrhu na uzavretie zmluvy
žalovaným malo dôjsť oznámením vtedajšieho riaditeľa závodu BME Ing. L.a zo dňa 6.7.2017 (štvrtok),
ktorý žalobcovi prostredníctvom e-mailu oznámil, že: „... v pondelok môžete ísť priamo do výroby“.

V priebehu prejednávania sporu, na pojednávaní dňa 28.3.2023, žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu zasa tvrdil, že z kontextu výpovedí svedkov vyplýva, že zmluva bola uzatvorená
ústnou formou, a to predsedom predstavenstva žalovaného.

24. Žalovaný v priebehu celého sporu popieral, že by medzi ním a žalobcom bol vznikol nejaký zmluvný

vzťah. Popieral, že by vôbec mohol dôjsť k uzatvoreniu ústnej zmluvy, keďže uzavretie ústnej zmluvy by
bolo v rozpore s ustanoveniami zákona o DPH. Zmluvný vzťah s predmetom aký uvádza žalobca mohol
teda podľa žalovaného vzniknúť len na základe akceptácie písomnej objednávky žalovaného žalobcom
alebo uzatvorením písomnej zmluvy.

25. Súd preto v prvom rade musel skúmať, či medzi stranami vznikol zmluvný vzťah. Žalobca predložil
súdu ponuku, ktorú zasielal e-mailom dňa 30.6.2017 Ing. G. K.. Ponuka obsahuje predmet plánovanej
činnosti, informáciu o tom, v akej forme sa bude činnosť realizovať, cenu prác žalobcu a trvanie Fázy
1, ktorá mala byť len prvou etapou činnosti, ktorú mal žalobca pre žalovaného vykonávať. Konkrétny
rozsah prác mal byť nastavený a schválený priebežne. Podľa názoru žalobcu mala uvedená ponuka

charakter návrhu na uzavretie zmluvy podľa § 43a Občianskeho zákonníka.

26. Na to aby zmluva mohla byť platne uzavretá, musel existovať prejav vôle žalovaného, ktorý
mal nasledovať po ponuke žalobcu a mal byť akceptáciou návrhu žalovaným. Dokazovaním však
nebolo preukázané, že by existoval akýkoľvek prejav vôle zo strany žalovaného (resp. konkrétnych

osôb oprávnených konať v mene žalovaného), ktorý by mal povahu akceptácie návrhu žalobcu. Súdu
nebola predložená žiadna listina, ktorá by mala podobu písomnej zmluvy alebo písomnej akceptácie
návrhu žalobcu žalovaným. Nebola predložená ani žiadna objednávka vystavená žalovaným, ktorá by
predchádzala„ponuke“žalobcu.Vtedybybolomožnéprípadnúobjednávkuzostranyžalobcupovažovaťza návrh na uzavretie zmluvy a „ponuku“ žalobcu zo dňa 30.6.2017 zasa za akceptáciu tohto návrhu.
Z dokazovania ale nevyplynulo, že by medzi stranami bola existovala akákoľvek zmluva uzatvorená
písomnou formou.

27. Z výpovede svedka Ing. J. L.a, ktorý bol riaditeľom odštepného závodu BME v čase, keď tam
začal realizovať svoju činnosť žalobca, t.j. v mesiaci jún 2017, vyplynulo, že žalobca mal nastúpiť do
odštepného závodu BME po dohode s Ing. K.. Ing. K. však v tom čase nemal právomoc uzatvoriť zmluvu
so žalobcom v mene žalovaného a ani v mene odštepného závodu BME. Poľa svedka Ing. J. L.a, do

ukončenia jeho pracovného pomeru u žalovaného v septembri 2017, neexistoval medzi žalobcom a
žalovaným žiaden zmluvný vzťah. Existenciu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným nepotvrdil vo svojej
výpovedi ani svedok Ing. G. K..

28. Všetci traja vypočutí svedkovia vo svojich výpovediach podrobne opísali, aký schvaľovací proces,
ktorý bi prebiehal na rôznych stupňoch riadenia v rámci vnútornej štruktúry žalovaného (tzv. obehové

konanie) by si vyžadovalo uzatvorenie zmluvy so subjektom, ktorý mieni vstúpiť do právneho vzťahu so
žalovaným. Nebolo ani preukázané, že by sa bol v spojitosti návrhom žalobcu takýto proces uskutočnil.
Súd vzhľadom na výpovede svedkov nepovažuje za akceptáciu ponuky žalobcu ani e-mail Ing. L.a
zo dňa 6.7.2017, adresovaný žalobcovi, že môže ísť do výroby. Okrem toho žalobca sa pohyboval v
priestoroch žalovaného už aj pred týmto dátumom. Rovnako nebol preukázaný ani žiaden prejav vôle

predsedu predstavenstva žalovaného, ktorý by mal povahu akceptácie návrhu žalobcu na uzatvorenie
zmluvy, ako tvrdil žalobca. Vzhľadom na výsledky dokazovania a ostatné uvedené okolnosti dospel súd
k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným žiadna zmluva nevznikla.

29. Zároveň však z dokazovania (z e-mailu zo dňa 15.1.2020 na č.l. 12) vyplynulo, že žalobca sa v

období od 9.6.2017 do 22.12.2017 minimálne 36 dní zdržiaval v priestoroch odštepného závodu BME,
ktorý patrí žalovanému. Prítomnosť žalobcu v priestoroch odštepného závodu BME v uvedenom období
a vykonávanie činnosti žalobcom vyplynulo aj z výpovedí svedkov Ing. K. a Ing. L.a. Žalobca tam
pracoval s vedomím a súhlasom Ing. L.a ako vtedajšieho riaditeľa odštepného závodu. Z dokazovania
tiež vyplynulo, že žalobca dokončil prvú fázu svojich prác: „Analýza a vyhodnotenie BME + Akčný plán

zmien“. Žalobca zároveň predstavil výsledky tejto analýzy predsedovi predstavenstva žalovaného pri ich
osobnom stretnutí dňa 20.12.2022. Dňa 3.1.2018 potom žalobca zaslal na e-mailovú adresu predsedu
predstavenstva žalovaného písomnú správu o svojej činnosti.

30.Zvykonanéhodokazovaniajezrejmé,žežalobcuakoprvýkontaktovalžalovanýatoprostredníctvom

vtedajšieho vrchného ekonomického riaditeľa Ing. G. K.. Žalobca, potom čo sa oboznámil so situáciou
osobne v priestoroch odštepného závodu BME, zaslal žalovanému písomnú ponuku svojich prác.
Následne už žalovaný pokračoval vo svojej činnosti u žalovaného, priamo v priestoroch odštepného
závodu BME. Jeho prítomnosť bola zo strany žalovaného akceptovaná a pracovníci žalovaného mu
poskytovali súčinnosť. Jeho prítomnosť v priestoroch žalovaného bola aj riadne písomne evidovaná.

Žalobca bol prítomný vo výrobe a zúčastňoval sa aj porád s manažmentom žalovaného. Zamestnanci
žalovaného mali voči žalobcovi očakávania, a to v tom zmysle, že vykoná analýzu výrobných procesov
v odštepnom závode BME a na základe zistených nedostatkov navrhne riešenia na zlepšenie týchto
procesov a zvýšenie zisku žalovaného. Z výpovedi svedkov Ing. K. a Ing. L.a vyplynulo, že sa vedenie
žalobcu sa na interných poradách zaoberalo aj výškou odmeny, ktorú žalobca navrhoval. V čase keď

prebiehala činnosť žalobcu v priestoroch odštepného závodu BME nebola táto odmena považovaná za
neprimeranú a dokonca ju mal predseda predstavenstva žalovaného aj ústne schváliť. Výsledky prvej
fázy svojej činnosti zhrnul žalobca do výstupov, ktoré osobne prezentoval predsedovi predstavenstva
žalovaného a aj mu ich zaslal v písomnej podobe. Z e-mailovej komunikácie vtedajšieho riaditeľa
odštepného závodu BME, Ing. L.a (mail zo dňa 21.9.2017, č.l. 65) vyplýva aj ochota žalovaného byť v

zmluvnom vzťahu so žalobcom a z toho vyplývajúci úmysel uhradiť žalobcovi odmenu.

31. Súd teda konštatuje, že zo strany žalobcu bola vykonávaná činnosť, o ktorú mal žalovaný záujem a
o vykonanie ktorej žalovaný žalobcu požiadal. Žalobca takto aj bez uzavretej zmluvy (t.j. bez právneho
titulu, dôvodu) realizoval určitú činnosť (plnenie) v prospech žalovaného. Podľa názoru súdu uvedené

zodpovedá skutkovej podstate bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu
podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K plneniu bez právneho dôvodu dochádza tým, že jeden
z účastníkov dostal majetkové hodnoty plnením, na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny
právom stanovený dôvod (takým dôvodom môže byť napr. dohoda účastníkov, povinnosť vyplývajúcazo zákona či z právnej skutočnosti a pod.). Samotné plnenie tu môže spočívať v tom, že sa poskytne
nejaká vec, postúpi pohľadávka, zriadi právo alebo vykoná nejaká práca bez toho, aby na to existoval
právny titul (napr. zmluva).

32. Pretože súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou nároku, ako ju prezentoval žalobca, nebolo napokon
rozhodujúce, či žalobca uplatnený nárok označil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo
iný nárok. Rozhodujúce boli skutkové tvrdenia, ktorými svoj nárok odôvodnil. Na základe uvedeného súd
konštatuje, že dospel k záveru, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil a toto obohatenie

je povinný žalobcovi vydať. Obohatenie žalobcu spočívalo v práci (v činnosti) žalovaného v prospech
žalobcu a v tom, že získal výsledky analýzy vypracovanej žalobcom ako výsledkom jeho činnosti.
Keďže žalobcovi nebola zo strany žalovaného uhradená žiadna odplata za túto činnosť, žalovaný sa tak
bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu.

33. Súd preto uložil žalovanému aby žalobcovi bezdôvodné obohatenie vydal. Keďže bezdôvodné

obohatenie žalované spočívalo predovšetkým vo výkonoch žalobcu (v práci žalobcu v prospech
žalovaného), bude žalovaný povinný vydať žalobcovi peňažnú náhradu v zmysle § 458 ods. 1 druhej
vety Občianskeho zákonníka. Odmena, ktorú mal žalobca dostať od žalovaného v zmysle ponuky
žalobcu bola v sume 500 EUR za jeden deň. Žalovaný bol s výškou tejto ponuky oboznámený, umožnil
žalobcovi pracovať vo svojich priestoroch a túto sumu ani raz voči žalobcovi nenamietol. Súd má teda

za to, že táto suma zodpovedá hodnote práce žalobcu a je možné z nej vychádzať pri uvažovanej
výške peňažnej náhrady. Keďže mal súd preukázané, že žalobca bol skutočne prítomný aspoň 36 dní v
priestoroch žalobcu, kde v prospech žalobcu pracoval, považoval súd za primerané zaviazať žalovaného
aby žalobcovi vydal bezdôvodné obohatenie vo výške 500 EUR za deň, t.j. celkovú peňažnú náhradu
c sume 18.000 EUR.

34. Splatnosť pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník neustanovuje. Za deň
splatnosti sa preto považuje deň po tom, čo bol dlžník veriteľom vyzvaný na plnenie. Z dokazovania
vyplynulo, že žalobca vyzval žalovaného na plnenie viac krát. Z listín, ktoré boli predložené žalobcom
do spisu, je z hľadiska časovej postupnosti prvou výzva zaslaná žalobcom e-mailom zo dňa 17.10.2019,

ktorá bola adresovaná predsedovi predstavenstva žalobcu. Žalovaný sa teda najneskôr v čase jej
doručenia dozvedel o nároku žalobcu a pokiaľ žalobcovi na základe tejto výzvy neplnil, dostal sa do
omeškania. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania od 20.12.2019. Vzhľadom na uvedené bol žalovaný
v tom čase už nepochybne v omeškaní, preto bolo dôvodné priznať úrok z omeškania tak ako si ho
uplatnil žalovaný.

35. Úrok z omeškania súd priznal v súlade s predpismi obchodného práva, keďže záväzkový vzťah z
bezdôvodného obohatenia vznikol medzi stranami ako medzi podnikateľmi a s prihliadnutím na všetky
okolnosti bolo zrejmé, že sa týkal ich podnikateľskej činnosti (§ 261 Obchodného zákonníka). V súlade
s § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. je výška sadzby úroku z omeškania 8% ročne.

36. Súd konštatuje, že neprihliadol na prostriedky procesnej obrany (§ 149 Civilného sporového
poriadku), uplatnené žalovaným na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 28.3.2023. Išlo o navrhované
listinné dôkazy a o námietku premlčania žalovaného nároku, vznesenú žalovaným. Súd uplatnil
sudcovskú koncentráciu konania v zmysle ustanovenia § 153 Civilného sporového poriadku. Súd bol

toho názoru, že žalovaný mohol tieto prostriedky procesnej obrany predložiť už skôr. Súd poukazuje
na to, že žalovaný ich nepredložil s odporom, ktorý podal proti platobnému rozkazu, ani pri prípadnom
vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odporu. Nepredložil ich ani pred prvým pojednávaním, ktoré sa vo veci
konalo ani počas tohto prvého pojednávania a napokon ani v lehote 14 dní, ktorú súd určil stranám,
keď odročoval prvé pojednávanie. Vzhľadom na uvedené okolnosti nemožno konštatovať, že by boli

prostriedky procesnej obrany preložené včas so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

37. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len) CSP súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

39. Keďže žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.40. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.